Pestrec trpasličí (Pericrocotus cinnamomeus)

Campephagidae (húseničiarkovité)

Pestrec trpasličí

Pericrocotus cinnamomeus — najmenší minivet Ázie s oranžovou hruďou a sivou hlavou — kŕdľový hmyzožravec nížinných lesov od Indie po Indonéziu, IUCN LC

IUCN: LC (Least Concern, 2016) | Least Concern (najmenej ohrozený) podla BirdLife International a IUCN. Druh ma rozsiahly areal od Pakistanu po Javu a Bali a je v mnohych oblastiach bezny. Populacny trend je hodnoteny ako stabilny. Druh nie je zaradeny v ziadnej prilohe CITES. Hlavnymi hrozbami su v niektorych oblastiach strata biotopu odlesnovanim a miestny odchyt pre obchod s vtakmi; tieto tlaky vsak niesu takej intenzity, aby viedli k zmene kategorii ohrozenia. V Indii je druh chraneny Indian Wildlife (Protection) Act 1972.
Dĺžka16 cm
Hmotnosťcca 8 g
Dožitiecca 5 r vo voľnej prírode (orientačne)
IUCNLC (najmenej ohrozený, stabilný trend)
RozšíreniePakistan, India, SV Ázia, po Javu a Bali
BiotopNížinné lesy, tŕňové húštiny, záhrady, mangrovy
StravaHmyz a bezstavovce (gleaning + flycatching)
Hniezdenie2–4 vajcia; inkubácia 14 dní; február–jún
SprávanieKŕdľový stálý druh; hlas swee-swee-swee
DimorfizmusSamec oranžový, samica sivastá s bledšou spodkou
🔊
Hlučnosť
3/5
🤝
Priľnavosť
1/5
⚡
Aktivita
4/5
🗣️
Reč
1/5
💎
Zriedkavosť
5/5

Výživa

85% 12% STRAVA zloženie
Hmyz — chrobáky, mravce, muchy, motýle a ich larvy, húsenice, kobylky, sverepce; hlavná zložka celoročne; chytaný pri gleaning-u v korunách a za letu flycatcherovou technikou 85%
Iné bezstavovce — pavúky a drobné členovce gleaning-om z lístia, kôry a vetiev stromov v hornej vrstve lesa 12%
Príležitostne drobné ovocie a bobule — sezónny doplnok pri prehľadávaní korunového priestoru 3%

Odporúčané potraviny

  • Hmyz a larvy — chrobáky, mravce, muchy, motýle, húsenice, sverepce, kobylky; primárna a najdôležitejšia zložka stravy celoročne
  • Pavúky a iné bezstavovce — zbierané gleaning-om z lístia a kôry v korunách stromov
  • Drobné ovocie a bobule — príležitostný sezónny doplnok pri pohybe v korunách
  • Čerstvá pitná voda — vyhľadáva plytkú vodu pri napájaní; v záhradách navštevuje vtáčie misky

Zakázané potraviny

  • Avokádo — persín je pre vtáky smrteľne toxický aj v malom množstve
  • Čokoláda, kakao, kofeín — jedovaté pre všetky vtáky
  • Soľ, korenené a slané ľudské potraviny — záťaž pre obličky a nervový systém vtákov
  • Plesnivé alebo zatuchnuté krmivo — riziko mykotoxínov a bakteriálnych infekcií
  • Pesticídmi ošetrený hmyz alebo rastliny — vážne riziko otravy pri druhu loviaceom hmyz v záhradách a kultivovanej krajine
Tip od odborníka Pestrec trpasličí je v prírode vyslovene hmyzožravec — živí sa takmer výlučne hmyzom a bezstavovcami chytanými v korunách stromov gleaning-om a flycatcherovou technikou za letu. Kŕdle neúnavne prehľadávajú stromy a kríky v hornej vrstve a vydávajú charakteristické vysokotonové hlásky. Druh sa v bežnej európskej avikultúre nechová — táto stránka má atlasový a poznávací charakter. Ak by sa jedinec dočasne ocitol v ľudskej starostlivosti (záchranná stanica v areáli druhu), základom sú živý a sušený hmyz (mealwormy, drobné cvrčky, muchy) a čerstvá voda; žiadna zrninová zmes nie je pre tento druh vhodná. Akákoľvek starostlivosť patrí do rúk vyškolených záchranárov.

Správanie a komunikácia

3 Hlučnosť 1 Priľnavosť 4 Aktivita 1 Reč 5 Zriedkavosť 2.8
3/5 Tichý Hlučný
Hlučnosť
Pestrec trpasličí patrí medzi stredne hlasné druhy — kŕdle sa neustále ozývajú vysokotonovou „swee swee swee“ a variáciami tswee-eet, čo je ich charakteristický a ľahko identifikovateľný zvuk. V záhradách a parkovej zeleni je ich hlasová aktivita zreteľná, no nie rušivo hlasná.
1/5 Nezávislý Priľnavý
Priľnavosť
Pestrec trpasličí je voľne žijúci divoký druh — nie je to klietkový maznáčik. V záhradách sa kŕdle pohybujú v korunách a nestretávajú sa s ľuďmi priamo; fyzický kontakt je preň stresujúci. Najlepší spôsob kontaktu je pozorovanie ďalekohľadom počas návštevy areálu druhu.
4/5 Pokojný Aktívny
Aktivita
Mimoriadne aktívny a pohyblivý druh — kŕdle pestreca trpasličieho neustále prelietavajú medzi korunami stromov, chytajú hmyz za letu a prehľadávajú lístie gleaning-om. Ich pohyb je rýchly, neposedný a spojenú s neprestajnou hlasovou aktivitou. Druh nikdy nestojí na mieste.
1/5 Žiadna Výborná
Reč
Pestrec trpasličí nenapodobňuje ľudskú reč — jeho vokálny repertoár je vrodený a tvorí ho vysokotonová „swee“ hlásková séria a variácie. Nie je to hovoriaci klietkový vták. Patrí výhradne medzi voľne žijúce druhy.

Hlasový prejav a reč

3/5 hlasitosť

Pestrec trpasličí je hlasový druh charakteristický svojou nepretržitou vysokotonovou komunikáciou v kŕdli. Hlavný kontaktný a loetový hlas je „swee swee swee“ — tenká, zvonivá, jemne klesajúca séria tónov; dobre počuteľná na väčšiu vzdialenosť. Ďalšia variácia je „tswee-eet tswee-eet“ — dvojslabičná, slabšia, vydávaná pri pohybe v lístí. Pri vzrušení kŕdle vydávajú rýchlejšie a ostrejšie „swee-swee“ volania. Druh nenapodobňuje ľudskú reč — repertoár je vrodený. Nahrávky nájdete na xeno-canto (hľadajte Pericrocotus cinnamomeus) a v Macaulay Library Cornell Lab.

Dokáže hovoriť? Pestrec trpasličí nenapodobňuje ľudskú reč. Ide o voľne žijúci kŕdľový druh so stálo rovnakým vrodeným repertoárom: swee/tswee-eet hlásky, slúžiace na kontakt a kŕdľovú súdržnosť. Nie je to hovoriaci klietkový vták.

Typické zvuky

  • Hlavný kontaktný hlas swee swee swee — tenká, zvonivá, mierne klesajúca séria tónov; vydávaná počas letu a pohybu kŕdla v korunách; najcharakteristickejší hlasový prejav druhu, dobre počuteľný na desiatky metrov (zdroj: Wikipedia EN, Birds of India / Bird World)
  • Dvojslabičné tswee-eet tswee-eet — jemnejší, mäkší variant; vydávaný pri gleaning-u v lístí a pri pohybe menšej skupiny; rytmicky sa opakujúci kontaktný signál (zdroj: Birds of India / Bird World)
  • Rýchle vzrušené swee-swee — zrýchlená séria pri poplašení alebo rivalite; ostrejší a kratší tón ako pokojné swee-swee-swee; celý kŕdeľ volá synchronizovane (zdroj: Wikipedia EN, thainal parks)
  • Tichší „seet“ pri sólovom pohybe — krátka jednoslabičná kontaktná hláska; vydávaná izolovaným jedincom, vedie k zhromažďovaniu kŕdla; akusticky podobná hlaskám iných drobných juhoázijských spevavcov, no vždy v kontexte pestreca (zdroj: oiseaux.net)

Sezónny kalendár

Jan Feb Mar Apr Máj Jún Júl Aug Sep Okt Nov Dec ROČNÝ cyklus
Hlavná hniezdna sezóna (február–jún na indickom subkontinente; môže hniezdiť opakovane, doložená druhá znáška)
Tok — samec vystavuje oranžové sfarbenie a obháňa hniezdne teritórium v korunách otvorených lesov a záhrad
Odchov mláďat — oba rodičia kŕmia mláďatá prevažne hmyzom; samica inkubuje cca 14 dní
Mimohniezdne obdobie — kŕdle sa zväčšujú a miešajú s inými drobnými spevavmi; lokálne pohyby do nižších polôh v zime
Stálý nesťahovavý druh — celoročne v areáli; bez dlhých sezónnych migrácií; lokálne výškové pohyby v chladnom počasí

Vhodný pre teba?

Skúsenosť Voľne žijúci divoký druh — v SR a Európe sa bežne nechová. Pestrec trpasličí je indický a juhovýchodoázijský kŕdľový hmyzožravec; v európskej avikultúre nie je etablovaným chovateľským druhom. Táto stránka má atlasový a poznávací charakter — informácie sú určené pre záujemcov o ázijské vtáctvo, birding-turistiku a prírodoznalectvo. Druh nie je v CITES; akýkoľvek chov a dovoz podlieha národným a EÚ predpisom na ochranu vtáctva.
Priestor Druh sa v SR a Európe bežne nechová; overený priestorový štandard preň neexistuje. V prírode sa pohybuje v korunách stromov vo voľnom priestore; je to aktívny, neposedný kŕdľový vták vyžadujúci otvorený vzdušný priestor s dostupnosťou hmyzu. Trvalý chov tohto druhu nie je vhodný.
Deti v domácnosti Pestrec trpasličí nie je domáci maznáčik. Deťom ho možno predstaviť ako farebného drahokam ázijskej prírody — samec so sivou hlavou a zrkadle oranžovým bruchom a trtáčom je v kontraste s listnatými korunami tropických stromov nezabudnuteľný. Druh je zaujímavým príkladom pohlavného dimorfizmu (samec farebný, samica bledšia) a kŕdľového správania vtákov. Najlepšia interakcia s týmto druhom je pozorovanie počas návštevy Indie, Thajska alebo Indonézie.
Hlučnosť Druh vydáva nepretržité vysoké tenké hlásky swee/tswee-eet pri pohybe kŕdla v korunách; celková hlasitosť je stredná — niekoľko jedincov spolu je ľahko počuteľných, ale nie nepríjemne hlasných. Keďže sa v SR nechová, ide len o orientačné hodnotenie.
Verdikt odborníka Pestrec trpasličí (Pericrocotus cinnamomeus) je malý strmohlavý spevavec (16 cm, cca 8 g) z čeľade Campephagidae (húseničiarkovité), rozšírený od Pakistanu a Indie cez juhovýchodnú Áziu až po Javu a Bali. Ide o najmenšieho zástupcu rodu Pericrocotus. Druh má výrazný pohlavný dimorfizmus: samec má sivú (nie lesklú čiernu) hlavu a chrbát, oranžovú hruď a brucho prechádzajúce do žltobielkastého brušného krídla, oranžový trtáč a oranžové krídlové škvrny a lemy vonkajších chvostových pier — celé sfarbenie je oranžové, nie šarlatové červené (kľúčový rozdiel od pestreca šarlatového a rumelkového). Samica je celkovo sivastá s bledšou žltooranžovou spodnou stranou, oranžovožlým trtáčom a rovnakými krídlovými škvrňami; tvár a pohlavné krovky sú menej kontrastné ako u samca. Pestrec trpasličí žije v nížinných otvorených lesoch, tŕňových húštinách, záhradách, mangrovoch a kultivovanej krajine od nížin po asi 1 500 m n. m. Pohybuje sa v malých hlučných kŕdľoch (typicky 8–10 jedincov) na korunách stromov, kde chytá hmyz gleaning-om aj za letu (flycatcherová technika). Je to stálý, nesťahovavý druh s lokálnymi výškovými pohybmi v zime. Hniezdna sezóna trvá február–jún (doložená druhá znáška); samica inkubuje 2–4 vajcia v pohárovom hniezde vysoko v stromoch po 14 dní. IUCN: Least Concern (LC), stabilná populácia; nie je zaradený v CITES. V SR a európskej avikultúre sa nechová — stránka má atlasový a poznávací charakter.

Prostredie a požiadavky

Prirodzený biotop (voľne žijúci druh)
Nížinné otvorené lesy (tropické suchomilné aj vlhko-nížinné), tŕňové húštiny, krovité kraje polí, záhrady, mangrovy a kultivovaná krajina; tiež otvorené lesy na úpätiach kopcov; od nížin po asi 1 500 m n. m.
Pestrec trpasličí obýva otvorenú lesnatú krajinu s dostatočnou výškou korunového priestoru — nie hustý dažďový prales. Uprednostňuje tŕňové lesy a húštiny, záhrady, mangrovové porasty a kraje poľnohospodárskej krajiny s jednotlivými stromami. Je to jeden z mála minivetov, ktorý preniká aj do suchých biotopov a kultivovanej krajiny. Kŕdle sa pohybujú vysoko v korunách a trávenie času na zemi je výnimočné.
Sociálna štruktúra — kŕdle
Malé kŕdle typicky 8–10 jedincov; v zime väčšie zmiešané kŕdle s inými drobnými spevavmi (mucháre, ďatľovníčkovci)
Pestrec trpasličí je kŕdľový druh — samotní jedinci sú zriedkavosťou. Typické kŕdle čítajú 8–10 jedincov pohybujúcich sa spoločne v korunách. V zime sa kŕdle zväčšujú a môžu sa miešať s inými drobnými spevavmi — mucháčmi, ďatľovníčkovcami a inými malými druhmi. Kŕdeľ koordinuje pohyb a lov hmyzu nepretržitou hlasovou komunikáciou. Hniezdenie prebieha v pároch alebo malých skupinách.
Klimatické nároky a rozšírenie
Tropické a subtropické podnebie Indie a JV Ázie; stálý nesťahovavý druh; lokálne výškové pohyby v chladnom počasí (zima = nižšie nadmorské výšky)
Druh je prispôsobený na tropické a subtropické podnebie s teplotami 20–38 °C celoročne. V zime v himalájskych predhorí vykonáva lokálne výškové pohyby do teplejších nížin, no nie dlhé migrácie. Toleruje suchomilné aj vlhkomilné lesy; je jedným z najrozšírenejších a najbežnejších minivetov v indicko-malaickom regióne.
Hniezdenie a hniezdo
Pohárové hniezdo vysoko v stromoch (na vetve alebo vidlici); znáška 2–4 škvrnitých vajec; inkubácia 14 dní prevažne samicou; doložená druhá znáška za sezónu
Hniezdo je malá pohárová stavba z jemných vetvičiek, pavučiny a rastlinných vlákien, umiestená vysoko v korune stromu — na mieste, kde je ťažko viditeľná zdola. Znáška obsahuje 2–4 vajcia (zelenkasté alebo modrasté s tmavými škvrnami; zdroj: Wikipedia EN). Inkubácia trvá 14 dní (zdroj: Indians birds + výskum v Bangladéši) a vykonáva ju prevažne samica. Hniezdna sezóna trvá február–jún na indickom subkontinente; v tropickejšom juhovýchode sezóna variuje. Doložená je druhá znáška za sezónu.
Kúpanie a hygiena
Vyhľadáva plytkú vodu na kúpanie; v záhradách navštevuje vtáčie misky a plytké kaluže po daždi
Pestrec trpasličí sa pravidelne kúpe v plytkej vode — kaluže, potoky, vtáčie misky v záhradách. Kúpanie a starostlivosť o perie sú pre neho dôležité, pričom celý kŕdeľ sa môže zhromaždiť pri vodnom zdroji. V záhradách s vtáčími miskami je druh bežným hosťom.
Denná aktivita a pohybové vzory
Striktne denný vták; najaktívnejší v ranných a doobedinajšíchhodinách; kŕdle sa cez deň neustále pohybujú v korunách
Pestrec trpasličí je striktne denný vták — aktívny od svitania. Ranné a doobedinajšie hodiny sú najintenzívnejšou periodou kŕmiaceho pohybu v korunách. Počas horúcej časti dňa aktivita mierne klesá. Druh nevykonáva nočné ani sezónne dlhé migrácie.

Rozmnožovací cyklus

Tok a dvorenie
Február–apríl (hlavná sezóna toku); hniezdna sezóna február–jún

Samec pestreca trpasličieho vystavuje oranžové sfarbenie hrude, trtáča a krídlových škvrní pri toku v korunách stromov. Háji hniezdne teritórium voči ostatným samcom. Pohlavná dospelosť nastupuje pravdepodobne v prvom roku života (analogicky s príbuznými druhmi rodu; druh-špecifické údaje nie sú v dostupných zdrojoch detailne overené). Páry sú monogamné počas hniezdnej sezóny.

Hniezdo a znáška
Znáška 2–4 vajcia; hniezdna sezóna február–jún; doložená druhá znáška za sezónu

Samica (prípadne obaja rodičia) stavia malé pohárové hniezdo z jemných vetvičiek, pavučiny a rastlinných vlákien, umiestené vysoko v korune stromu na ťažko viditeľnom mieste. Znáška obsahuje 2–4 vajcia (zelenkasté alebo modrasté so škvrnami; zdroj: Wikipedia EN). Hniezdna sezóna trvá február–jún na indickom subkontinente; je doložená druhá znáška za sezónu (zdroj: Birds of India / Bird World — February–November breeding season s možnosťou viacerých znášok).

Inkubácia
14 dní; prevažne samica (zdroj: Wikipedia EN, Jahangirnagar University research Bangladesh)

Inkubácia trvá 14 dní — túto skutočnosť potvrdzujú viaceré zdroje (Wikipedia EN, výskum hniezdenia v Bangladéši, Birds of India). Inkubuje prevažne samica; mieru zapojenia samca do inkubácie zdroje detailne nešpecifikujú. Oba rodičia kŕmia mláďatá po vyliahnutí.

Liahnutie a kŕmenie mláďat
Obaja rodičia kŕmia mláďatá; hmyz nevyhnutný (presný počet dní v hniezde neoverený)

Mláďatá sa liahnu altriciálne (holé, slepé). Obaja rodičia kŕmia mláďatá predovšetkým hmyzom — živočíšna bielkovina je nevyhnutná pre rast. Presná dĺžka pobytu mláďat v hniezde (nestling period) nie je v dostupných zdrojoch pre tento druh spoľahlivo overená — uvádzame ako neoverené. Po vyletení mláďatá sprevádzajú kŕdeľ a rodičia ich ešte istý čas dokrmujú.

Vývoj mláďat a juvenilné sfarbenie
Juvenily bledšie ako samica; samce nadobúdajú oranžové perie postupne pelichaním

Juvenilné jedince sú celkovo sivastohnedé a bledšie než samica — oranžové tóny nadobúdajú postupne pelichaním. Mladé samce začínajú oranžové sfarbenie hrude a trtáča vykazovať po prvom pelichaní. Presný vek dosiahnutia dospelého sfarbenia nie je v dostupných zdrojoch detailne overený — analogicky s príbuznými druhmi rodu sa odhaduje na prvý rok života.

Pohlavná dospelosť a dožitie
Pohlavná dospelosť pravdepodobne v 1. roku — presné údaje neoverené; dožitie cca 5 rokov (oiseaux.net)

Presný vek pohlavnej dospelosti pre tento druh nie je v dostupných zdrojoch špecifikovaný — analogicky s príbuznými druhmi rodu Pericrocotus sa odhaduje na prvý rok života. Dožitie vo voľnej prírode je uvádzané orientačne na cca 5 rokov (zdroj: oiseaux.net); druh-špecifické krúžkovacie dáta nie sú verejne k dispozícii — uvádzame ako orientačné číslo z jedného zdroja.

Ochočenie a kontakt

5 Trvanie: Druh sa v SR nechová a neochočuje — je to voľne žijúci kŕdľový spevavec tropickej Ázie. Aklimatizácia na fyzický kontakt s ľuďmi nie je reálnym cieľom; druh patrí do prírody.

Pestrec trpasličí je voľne žijúci kŕdľový druh, ktorý sa v bežnej európskej avikultúre nechová. Nie je to vták na ruku ani spoločenský maznáčik. V záhradách a parkoch s dostatočnou vegetáciou môžu kŕdle byť menej plachí a pohybovať sa blízko ľudí, no fyzický kontakt je pre ne stresujúci. Najlepší spôsob, ako si vychutnať tohto vtáka, je pozorovaním v korunách stromov ďalekohľadom počas návštevy Indie, Thajska, Srí Lanky alebo Indonézie.

1

Neusiluj sa o ochočenie — pestrec trpasličí je voľne žijúci kŕdľový druh tropickej Ázie; v SR a Európe sa bežne nechová

2

Ak ťa druh zaujíma, sleduj ho vo voľnej prírode počas birdingov v Indii, Thajsku, Srí Lanke alebo Indonézii — v záhradách a parkoch s listnatou vegetáciou je ľahko detekovateľný podľa hlasu

3

Pri náleze zraneného jedinca v areáli druhu ho odovzdaj miestnej záchrannej stanici divej prírody — minimalizuj manipuláciu a stres

4

Odmietni produkty z nelegálneho obchodu s divými vtákmi a podporuj ochranu lesných biotopov v Indo-Malaickej oblasti

Cena a kde kúpiť

v SR a Európe sa bežne nepredáva — trhová cena v avikultúre neexistuje (presné údaje neoverené)

Pestrec trpasličí nie je zaradený v CITES; v Indii sú vsak voľne žijúce vtáky chránené Indian Wildlife (Protection) Act 1972, ktorý zakazuje odchyt a obchod. V SR a EÚ sa druh bežne nepredáva a trhová cena preň neexistuje. Ide o atlasový voľne žijúci druh; táto stránka nie je chovateľský inzerát.

Druh sa v SR bežne nepredáva — ide o voľne žijúceho juhoázijského spevavca; v Indii chránený zákonom (Wildlife Protection Act 1972)
Pozorovanie vo voľnej prírode počas návštevy Indie, Thajska, Srí Lanky alebo Indonézie — v záhradách a otvorených lesoch je druh bežný a ľahko identifikovateľný podľa oranžovej farby samca a hlasového prejavu
Databázy (Avibase, eBird, xeno-canto) — najlepší zdroj nahrávok, fotografií a aktuálneho rozšírenia druhu
Na čo si dať pozor Pestrec trpasličí nie je vták na predaj ani bežný chovateľský druh v SR alebo Európe. Záujem o tento druh najlepšie uspokojí sledovanie vo voľnej prírode — v záhradách, parkoch a otvorených lesoch Indie alebo Thajska je samec s oranžovou hruďou a sivou hlavou neprehliadnuteľný. Kŕdle sa ozývajú neustálymi swee-swee hláskami, podľa ktorých ich ľahko nájdete aj pred samotným pohľadom.

Porovnanie s podobnými druhmi

POROVNANIE DĹŽKY (cm) Pestrec trpasličí 16 cm Pestrec šarlatový 18–22 cm Pestrec rumelkový cca 14–15 cm Šedomordý minivet 17–20 cm Dlhochvostý minivet 18–20 cm
Pestrec trpasličí Pestrec šarlatový (Pericrocotus speciosus, Scarlet Minivet) Pestrec rumelkový (Pericrocotus igneus, Fiery Minivet) Šedomordý minivet (Pericrocotus solaris, Grey-chinned Minivet) Dlhochvostý minivet (Pericrocotus ethologus, Long-tailed Minivet)
Dĺžka16 cm18–22 cmcca 14–15 cm17–20 cm18–20 cm
Váhacca 8 gcca 18–22 gpresné údaje neoverenépresné údaje neoverenépresné údaje neoverené
Dožitiecca 5 r vo voľnej prírode (orientačne, oiseaux.net)presné údaje neoverenépresné údaje neoverenépresné údaje neoverenépresné údaje neoverené
Hlučnosťvoľne žijúci kŕdľový hmyzožravec Indie a JV Ázie — v SR sa bežne nechovávoľne žijúci kŕdľový spevavec juhovýchodnej Ázie — v SR sa nechovávoľne žijúci druh JV Ázie (Malaický polostrov, Borneo, Palawan) — v SR sa nechovávoľne žijúci kŕdľový druh Himalájí a JV Ázie — v SR sa nechovávoľne žijúci kŕdľový druh Himalájí a S Indie — v SR sa nechová
Stav IUCNIUCN LC (stabilný trend); nie je v CITESIUCN LC; nie je v CITESIUCN LC; nie je v CITESIUCN LC; nie je v CITESIUCN LC; nie je v CITES
Povahasamec: sivá (nie čierna) hlava a chrbát, oranžová hruď a brucho, oranžový trtáč a krídlové škvrny; samica: sivastá, bledšia žltooranžová spodná strana, rovnaké krídlové škvrny a trtáč; obe pohlavia oranžové (nie šarlátové) — kľúčový znaksamec: LESKLÁ ČIERNA hlava, hrdlo a plášť — namiesto sivého plášťa pestreca trpasličieho; sýto ŠARLATOVOČERVENÁ hruď a krídlové škvrny (nie oranžová!); samica: žlté (nie oranžové) spodky a bledožlté líca; výrazne väčší než trpasličísamec: LESKLÁ ČIERNA hlava a plášť (ako šarlatový, ale menší) + ORANŽOVOČERVENÝ chrbát (nie sivý ako trpasličí); krídlové škvrny spojené do jedného pruhu (u šarlatového sú dve oddelené škvrny); samica: sivohnedá s ČERVENOORANŽOVÝM trtáčom (diagnostická aj pre samicu); celkovo menší než šarlatovýsamec: sivá hlava (podobná trpasličiemu), ALE SIVÁ BRADA A HRDLO (odtiaľ meno) — u trpasličieho je hrdlo sivočierne; výrazná kosákovitá krídlová škvrna; samec má červenooranžovú (nie čistofarebne oranžovú) hruď; samica: žlté (nie oranžové) krídlové škvrny a trtáč; väčší než trpasličísamec: LESKLÁ ČIERNA hlava a plášť (ako šarlatový); červená farba; dlhší chvost (odtiaľ meno) s iným tvarom krídlovej škvrny (hrbovitá vidlica namiesto blesku); samica: sivá s žltou (nie oranžovou) tvárou a krídlovými škvrňami; výrazne väčší a dlhší chvost než trpasličí
AreálPakistan, India, Nepál, Bhután, Bangladéš, Srí Lanka, Mjanmarsko, Thajsko, Kambodža, Vietnam, Indonézia (Jáva, Bali); nížinné otvorené lesy, tŕňové húštiny, záhrady, mangrovy; stály nesťahovavý druh; 9 poddruhovHimaláje, India (S a V), Mjanmarsko, Čína, Thajsko, Malajzia, Indonézia; predovšetkým lesy vyšších polôh a husté tropické pralesy; sympatrický s trpasličím v časti areáluMalaický polostrov, Sumatra, Borneo, Palawan; prevažne nížinné vlhké lesy; regionálne sympatrický s trpasličím v JV ÁziiHimaláje (India, Nepál, Bhután, J Čína), JV Ázia (Thajsko, Malajzia, Taiwan); prevažne horské lesy 1 000–2 000 m — odlišný biotop od nížinného trpasličiehoHimaláje, S India, S Thajsko; prevažne horské ihličnaté lesy a zmiešané lesy; sťahovavý (na rozdiel od stáleho trpasličieho)

Choroby a prevencia

Stres a poranenia z odchytu a manipulácie
vysoká

Príznaky: Panika, nárazy do prekážok, poranenia krídel a hlavy, vyčerpanie, odmietanie potravy, náhly úhyn

Najväčšie riziko pre voľne žijúci druh v dočasnej ľudskej starostlivosti. Stres oslabuje imunitu a je priamou príčinou úhynu u drobných hmyzožravých spevavcov. Kľúčové: ticho, tma, minimum manipulácie a rýchly transfer ku kvalifikovanej záchrannej stanici. Cieľom je vždy návrat do prírody.

Aspergilóza (Aspergillus spp.) a plesňové infekcie dýchacích ciest
stredná

Príznaky: Ťažké dýchanie, dýchanie s otvoreným zobákom, letargia, nechutenstvo, chudnutie

Plesňová infekcia z plesnivého krmiva, vlhkého prostredia alebo stresovaného stavu — riziko u dočasne držaných jedincov. Prevencia: suché, dobre vetrané a hygienické prostredie, čerstvé krmivo. Liečba antifungálnymi liekmi patrí do rúk aviárneho veterinára.

Endoparazity a črevné infekcie (kokcídie, hlísty)
stredná

Príznaky: Riedky alebo krvavý trus, chudnutie napriek žravosti, nastŕpané perie, slabosť

Voľne žijúce tropické hmyzožravce bežne nesú črevné parazity, ktoré sa pri strese premnožia. Karanténa, koprologická kontrola a cielená antiparazitárna liečba patrí veterinárovi. Nové dočasne opatrené jedince drž oddelene.

Podvýživa a zástava pri nevhodnej strave
stredná

Príznaky: Apatia, nastŕpané perie, odmietanie krmiva, rýchle chudnutie, svalová slabosť

Pestrec trpasličí je výhradne hmyzožravec — zrninová zmes, nektár ani ovocie ho neudrží pri živote. U dočasne držaných jedincov je nevyhnutná živá alebo sušená hmyzová strava (mealwormy, čierne vojačikové mušky) a čerstvá voda. Bez hmyzu hrozí rýchla podvýživa a úhyn.

Kolízia s oknom a tupé poranenia
stredná

Príznaky: Strata orientácie, zranenia zobáka a hlavy, neurologické príznaky po náraze, nekoordinovaný let

Aktívne preletujúce kŕdle pestreca môžu v záhradách alebo pri budovách s veľkými presklenými plochami naraziť do skla. Zranený jedinec potrebuje pokoj, tmu, minimálnu manipuláciu a veterinárnu pomoc pri neurologickom poranení. Prevencia: protikolízne nálepky na sklo.

Prevencia Pestrec trpasličí sa v SR bežne nechová, preto nasledujúce zásady platia pre dočasnú starostlivosť o zranené alebo zoslabnuté voľne žijúce jedince (záchranná stanica v areáli druhu): (1) Minimalizácia stresu — ticho, tma, čo najmenej manipulácie; stres je pre drobných hmyzožravcov priamou hrozbou. (2) Výhradne hmyzová strava — živé alebo lyofilizované mealwormy, čierne vojačikové mušky; žiadna zrninová zmes. (3) Čerstvá voda denne — druh navštevuje vodné zdroje pravidelne. (4) Suché, dobre vetrané prostredie — prevencia aspergilózy. (5) Cieľom je vždy rýchle uzdravenie a návrat do prírody. Pri každom príznaku choroby vyhľadaj aviárneho veterinára.

Zaujímavosti

1

Najmenší zástupca rodu Pericrocotus — pestrec trpasličí (16 cm, cca 8 g) je najmenší z asi 15 druhov rodu Pericrocotus, zahŕňajúceho farebných strmohlavých spevavcov juho- a juhovýchodnej Ázie. Druhové meno cinnamomeus (škoricový) odkazuje na teplé oranžovohnedé tóny samcovho sfarbenia.

2

Sivá hlava, nie čierna — kľúčový polohový znak — najdôležitejší identifikačný rozdiel medzi pestrecmi je farba hlavy a chrbátu samca: pestrec trpasličí má sivú (nie lesklú čiernu) hlavu a chrbát, zatiaľ čo pestrec šarlatový (P. speciosus) a rumelkový (P. igneus) majú lesklú čiernu horné partie. Sivá hlava je teda okamžitý polohový znak i na väčšiu vzdialenosť.

3

Oranžová, nie šarlátová — druhý kľúčový polohový znak — samec pestreca trpasličieho je oranžový (nie šarlátovočervený): hruď, brucho, trtáč a krídlové škvrny sú hrejivej oranžovožltej farby. Samec pestreca šarlatového (P. speciosus) je sýto šarlátovočervený. Samica pestreca trpasličieho je si podobná so samicami iných minivetov, no rovnako oranžovožlté (nie sýto žlté) krídlové škvrny a trtáč sú vodítkom pri určovaní.

4

Nepretržitá swee-swee-swee symfónia — kŕdle pestreca trpasličieho sú zvukovo nesmierne charakteristické: jedince neustále vydávajú vysokotonové „swee swee swee“ volania, vďaka ktorým ich môžete zaregistrovať v lese ešte skôr, ako ich uvidíte. Tento hlasový kontakt udržiava súdržnosť kŕdľa pri rýchlom pohybe v korunách.

5

Kŕdľový stromový forážovač — aj flycatcherová technika — pestrec trpasličí loví hmyz gleaning-om v lístí (zbiera z povrchov) aj letom za hmyzom podobne ako mucháč (flycatcherová technika). Kŕdle 8–10 jedincov neúnavne prelietavajú medzi stromami a každý jedinec pracuje inak — niektorí gleaning, iní letia za hmyzom zo vzduchom. Táto zmesová taktika lovu je efektívna pri lovení rôznych druhov hmyzu.

6

Deväť poddruhov s výraznou geograf. variáciou — od bielkastého pallidus na SZ Indie a Pakistane (plavšia sivá, bielkasté spodky) po tmavší malabaricus na JZ Indie (tmavší chrbát, výraznejšia oranžovočervená), ostrovanský vividus na Andamanoch a jávsky saturatus. Variácia je geograficky klinálna — navzájom sa plynulo prekrývajú.

7

Prvotriedny záhradný vták Indie a Ázie — pestrec trpasličí sa úspešne prispôsobil aj urbánnym a suburbanným prostrediam — záhradám, parkom a alejám v mestách a dedinách. V Indii patrí medzi vtákov, ktorých si ľudia bežne všimnú v záhradách, keďže kŕdle navštevujú kvetnaté a hmyzom bohaté stromy. V Thajsku a Indonézii je podobne bežný v otvorených lesoch a parkoch.

8

Čeľaď Campephagidae — húseničiarkovité — pestrec trpasličí patrí do čeľade Campephagidae, nazývanej po strom. húseničiarkoch (cuckooshrikes). Čeľaď zahŕňa asi 110 druhov v Afrike, Ázii a Austrálii. Rod Pericrocotus (pestrece alebo minivety) je jednou z najfarebnejších skupín čeľade — samce červené alebo oranžové, samice žlté.

Taxonomická klasifikácia

species Pestrec trpasličí (Pericrocotus cinnamomeus)
Ríša Animalia
Kmeň Chordata
Trieda Aves (vtáky)
Rad Passeriformes (vrabcotvaré)
Čeľaď Campephagidae (húseničiarkovité)
Rod Pericrocotus Boie, 1826
Druh Pericrocotus cinnamomeus (Linnaeus, 1766)
Poddruh SR v SR sa vo voľnej prírode nevyskytuje — indický a juhovýchodoázijský druh; v európskej avikultúre sa bežne nechová
Poddruhy Deväť poddruhov (Avibase, Wikipedia EN): P. c. pallidus (Pakistan, SZ India — plavšia sivá, bielkasté spodky okrem hrdla a bokov); P. c. peregrinus (Himaláje, S India); P. c. cinnamomeus (nomínát — C a JV India, Srí Lanka); P. c. malabaricus (JZ India — tmavší, výraznejšia oranžovočervená); P. c. vividus (Andamanské ostrovy); P. c. thai (SV Mjanmarsko, SV Thajsko, Laos); P. c. separatus (JV Mjanmarsko, polostrovné Thajsko); P. c. sacerdos (J Vietnam, Kambodža); P. c. saturatus (Jáva, Bali).
Avibase_ID B5C1302B4459DA8B

? Často kladené otázky

Kľúčový rozdiel je v farbe hlavy a chrbátu samca: pestrec trpasličí (P. cinnamomeus) má sivú hlavu a chrbát a oranžovú hruď; pestrec šarlatový (P. speciosus) má lesklú čiernu hlavu a chrbát a sýto šarlátovočervenú hruď. Navyše pestrec trpasličí je výrazne menší (16 cm) a nemá dlhý chvost. Ak vidíte minivet-like vtáka so sivým chrbtom a oranžovým bruchom, je to pestrec trpasličí.

Pestrec rumelkový (P. igneus) má lesklú čiernu hlavu a plášť (ako šarlatový), zatiaľ čo pestrec trpasličí má sivú hlavu. Pestrec rumelkový má tiež oranžovočervený chrbát — pestrec trpasličí má sivý chrbát bez oranžového. Geograficky sa prekrývajú najmä v juhovýchodnej Ázii — na Malajskom polostrove, v Thajsku a Indonézii. Sivý chrbát verzus oranžovočervený chrbát je najistejší polohový znak.

Šedomordý minivet (P. solaris) je väčší (17–20 cm) a jeho samec má sivú bradu a hrdlo (odtiaľ meno) s kombináciou sivého temene a červenooranžového brucha a charakteristickej kosákovitej krídlovej škvrny. Pestrec trpasličí je menší (16 cm), samec má oranžovú (nie červenú) hruď a chýba mu sivá brada — hrdlo je u neho sivočierne, nie nápadne sivé. Šedomordý minivet obýva aj vyššie polohy (1 000–2 000 m), zatiaľ čo pestrec trpasličí uprednostňuje nížiny.

Kŕdľový spôsob života pestreca si vyžaduje neustálu hlasovú koordináciu — každý jedinec musí vedieť, kde sú ostatní, aby kŕdeľ zostal pohromade pri rýchlom pohybe korunami. Swee swee swee je základným kontaktným volaním: hovorí: som tu, kŕdeľ letí ďalej. Bez tohto hlasového leitmotívu by sa rýchlo pohybujúci kŕdeľ v hustej vegetácii rozpadol. Hlásky zároveň slúžia ako poplašné volania pri priblížení predátora — kŕdeľ vtedy hlásky zrýchli a zosilní.

V praxi nie. Pestrec trpasličí je voľne žijúci kŕdľový hmyzožravec Indie a JV Ázie. V európskej avikultúre sa bežne nechová — nie je etablovaným chovateľským druhom. Je to výhradne hmyzožravec, plachý v prítomnosti ľudí a vyžadujúci kŕdľovú spoločnosť. Stránka má predovšetkým atlasový a poznávací charakter. Záujem o tento druh uspokojí pozorovanie vo voľnej prírode počas návštevy Indie, Thajska alebo Indonézie.

Pestrec trpasličí znáša 2–4 vajcia (zelenkasté alebo modrasté s tmavými škvrnami) do malého pohárového hniezda vysoko v stromoch. Inkubácia trvá 14 dní a inkubuje prevažne samica (zdroj: Wikipedia EN, výskum z Bangladéša). Hniezdna sezóna trvá február–jún na indickom subkontinente a je doložená aj druhá znáška za sezónu.

IUCN hodnotí pestreca trpasličieho ako najmenej ohrozený (LC) so stabilnou populáciou — má rozsiahly areál a je v mnohých častiach bežný. Druh nie je zaradený v žiadnej prílohe CITES. V Indii sú však voľne žijúce vtáky chránené Indian Wildlife (Protection) Act 1972. V SR zákon 543/2002 Z. z. sa naň priamo nevzťahuje (nepôvodný druh SR). Hlavnými hrozbami sú v niektorých oblastiach strata biotopu (odlesňovanie) a odchyt pre obchod s vtákmi.

Druh je bežný a ľahko pozorovateľný v nízkopolohových lesoch, záhradách a parkoch celej Indie (okrem aridných oblastí), Nepálu, Srí Lanky, Bangladéša, Mjanmarska, Thajska, Kambodže, Vietnamu a Indonézie (Jáva, Bali). V záhradách a parkoch indických miest (Dillí, Mumbaj, Bangalore, Čennaí) ho možno pozorovať priamo z cesty — kŕdle lietajú v korunách a vydávajú charakteristické swee swee hlásky. eBird záznamy sú v týchto krajinách početné.

ZDROJ: Wikipedia EN (Small minivet — taxonómia Linnaeus 1766, dĺžka 16 cm, popis samca/samice, 9 poddruhov, biotop tŕňový les a húštiny, potrava hmyz, znáška 2–4 vajcia, inkubácia 14 dní prevažne samica, hla

 Video — Pestrec trpasličí

Pestrec trpasličí (Pericrocotus cinnamomeus) — spev a hlas v prírode

Pestrec trpasličí (Pericrocotus cinnamomeus) — správanie a biotop

 Cudzie názvy

Anglicky:   Small Minivet, Česky:   suříkovec rehkovitý, Nemecky:   Zwergmennigvogel, Španielsky:   Minivet chico, Francúzsky:   Minivet oranor, Taliansky:   Minivet piccolo, Holandsky:   Kleine Menievogel, Portugalsky:   minivete-pequeno, Poľsky:   purpurek złotobrzuchy, Maďarsky:   fahéjszínű sáfránymadár, Rusky:   Карликовый длиннохвостый личинкоед, Japonsky:   コサンショウクイ, Latinsky:   Pericrocotus cinnamomeus (Linnaeus, 1766)