Pestrec sťahovavý (Pericrocotus divaricatus)

Campephagidae (húseničiarkovité)

Pestrec sťahovavý

Pericrocotus divaricatus — jediný sivobiely minivet bez červenej a oranžovej — diaľkový migrant Ázie s dvojitým primárnym pelichom, zimujúci až na Boerne a Filipínach

IUCN: LC (Least Concern, 2018) | Least Concern (najmenej ohrozeny) podla BirdLife International a IUCN, hodnotenie 2018 (e.T22706735A130428286). Populacny trend je hodnoteny ako stabilny. Druh ma rozsiahly areál od JV Sibiri po Filipiny a Borneo a celkovo velku populaciu, preto je hodnoteny ako najmenej ohrozeny. Nie je zaradeny v ziadnej prilohe CITES. V SR sa nevyskytuje — nie je predmetom ochrany podla zakona 543/2002 Z.z.
Dĺžka18,5–20 cm
Hmotnosť20–30 g
Dožitiecca 7 r vo voľnej prírode (orientačne)
IUCNLC (najmenej ohrozený, 2018)
RozšírenieHniezdi: JV Sibír, SV Čína, Kórea, Japonsko; zimuje: J a JV Ázia
BiotopListnaté a zmiešané lesy, lesné koruny, lesoparky
StravaVýlučne hmyz a larvy (gleaning v korunách stromov)
Hniezdenie4–7 vajec; inkubácia 17–18 dní; máj–júl
HlasKovový trilok (4000–6000 Hz); 75 nahrávok na xeno-canto
ZvláštnosťDvojitý primárny pelich; najdlhší migrant spomedzi minivetov
🔊
Hlučnosť
3/5
🤝
Priľnavosť
1/5
⚡
Aktivita
4/5
🗣️
Reč
1/5
💎
Zriedkavosť
5/5

Výživa

65% 20% 10% STRAVA zloženie
Hmyz v korunách stromov — larvy a dospelci chrobákov, húseničky Lepidoptera, stinkbugs (Hemiptera), cvrčky; lovení za letu alebo gleaningom z lístia (hlavná potrava po celý rok) 65%
Hmyzí larvy a kukly — prezimujúce a jar aktivované štádiá; kľúčová zložka na hniezdiskách v lete, najmä pri kŕmení mláďat 20%
Pavúky a iné článkonožce — doplnková bielkovinová zložka, lovená gleaningom v listoch a kôre 10%
Drobné bobule a plody — príležitostná sezónna zložka na zimoviskách v JV Ázii 5%

Odporúčané potraviny

  • Hmyz v korunách stromov — larvy, húseničky, dospelé chrobáky a ploštice; gleaning z listov, konárov a kôry
  • Lietajúci hmyz — loví za letu (flycatching) ako doplnok gleaningu, najmä pri lese
  • Drobné pavúky a stonožky — príležitostný doplnok, dôležitý pri kŕmení mláďat
  • Drobné bobule a šťavnaté plody — sezónny doplnok na zimoviskách v JV Ázii
  • Čerstvá pitná voda — bežne vyhľadávaná v lese pri potokoch a jazierkach

Zakázané potraviny

  • Avokádo — persín je pre vtáky smrteľne toxický
  • Čokoláda, kakao, kofeínové nápoje — jedovaté pre všetky vtáky
  • Soľ, silno korenené jedlá — poškodzujú obličky
  • Plesnivé, skazené alebo staré krmivo — riziko mykotoxínov a bakteriálnych infekcií
  • Obilniny, semená, pelety — druh je výlučne hmyzožravec a plodožravec; zrno mu neuštedrí potrebné živiny
Tip od odborníka Pestrec sťahovavý je vo voľnej prírode výhradne hmyzožravý druh — trávičmi korunami stromov zbiera hmyz, larvy a pavúky metódou gleaningu (prezrávanie povrchov lístia a konárov) alebo ich loví za letu. Druh sa v európskej avikultúre vôbec nechová — táto stránka má atlasový a poznávací charakter. Doplnkom môžu byť drobné bobule na zimoviskách. Pre hmyzožravé spevavce platí, že základ potravy tvorí živý alebo lyofilizovaný hmyz (larvy múčniaka, čierna vojačka, cvičky), nie zrninová zmes.

Správanie a komunikácia

3 Hlučnosť 1 Priľnavosť 4 Aktivita 1 Reč 5 Zriedkavosť 2.8
3/5 Tichý Hlučný
Hlučnosť
Pestrec sťahovavý vydáva stredne hlasný, vysoko frekvenčný kovový trilok počuteľný na desiatky metrov — kŕdle sú kontaktovo aktívne počas letu. Druh je však voľne žijúci a v SR sa nechová, takže otázka hlasitosti v domácnosti je len akademická.
1/5 Nezávislý Priľnavý
Priľnavosť
Pestrec sťahovavý je voľne žijúci divoký druh — nie je klietkový maznáčik ani spoločenský vták na ruku. Zdržiava sa prevažne vysoko v korunách stromov a fyzický kontakt s človekom je preň silno stresujúci.
4/5 Pokojný Aktívny
Aktivita
Aktívny a pohyblivý druh — kŕdle migrujú tisíce kilometrov, neustále preskúmavajú koruny stromov a lovajú hmyz. Je to dlhý migrant s dvojitým primárnym pelichom, čo svedčí o jeho fyzickej náročnosti. Vo voľnej prírode je neustále v pohybe.
1/5 Žiadna Výborná
Reč
Pestrec sťahovavý nenapodobňuje ľudskú reč — jeho vokálny repertoár je vrodený a zahŕňa kontaktný trilok a poplašné hlásky. Ide o voľne žijúci druh, nie klietkový spevák.

Hlasový prejav a reč

3/5 hlasitosť

Pestrec sťahovavý má typický minivetový hlas — kovový, vysoko frekvenčný trilok pohybujúci sa v pásme 4 000–6 000 Hz (podľa spektrogramov na xeno-canto). Hlas znie ako ostré, vysoké „chiriri“ alebo metalické cvrlikanie, najčastejšie vydávané za letu a počas kŕdľových presunov. Kŕdle sú výrazne kontaktovo aktívne, takže pri migrácii na jar a na jeseň sú skupiny nezameniteľne hlučné. Druh nenapodobňuje ľudskú reč ani hlasy iných vtákov — repertoár je vrodený a druhovo špecifický. Keďže sa v SR nechová, domáce hodnotenie hlasitosti je len akademické. Na xeno-canto.org je k dispozícii 75 foreground nahrávok.

Dokáže hovoriť? Pestrec sťahovavý nenapodobňuje ľudskú reč. Ide o voľne žijúci kŕdľový migrant s vrodeným kontaktným trilkom — nie je klietkový spoločenský vták. Reč sa nenaučí.

Typické zvuky

  • Metalický kontaktný trilok — vysoké „chiriri“ alebo „chiri-ri“ vydávané za letu; najcharakteristickejší prejav druhu počuteľný cez les; frekvenčné pásmo 4000–6000 Hz (zdroj: xeno-canto.org/species/Pericrocotus-divaricatus)
  • Poplašná hláska — ostré, krátke „tsit“ alebo „tsee“ vydávané pri stretnutí s predátorom; menej hlasné než kontaktný trilok
  • Kŕdľové volania pri migrácii — desiatky jedincov synchronizovane trilkujú za letu, typický akustický znak migračných skupín nad pobrežím alebo lesným priesmykom
  • Tichý spev samca na hniezdiskách — menej výrazný než u iných minivetov; druh je primárne identifikovateľný sfarbením, nie spevom

Sezónny kalendár

Jan Feb Mar Apr Máj Jún Júl Aug Sep Okt Nov Dec ROČNÝ cyklus
Hniezdna sezóna (máj–júl) v listnatých a zmiešaných lesoch JV Sibíri, SV Číny, Kórey a Japonska; hniezdo miský tvar na bočnej konári vysokého stromu 4–15 m nad zemou (zdroj: flybirdworld.com, Wikipedia EN)
Tok — samce prichádzajú na hniezdiská v apríli–máji; kŕdľové skupiny sa rozpadávajú na páry; samce háji teritórium
Odchov mláďat — obaja rodičia kŕmia; 4–7 vajec (zdroj: Wikipedia EN), inkubácia 17–18 dní; v tomto období kŕdľové skupiny sa presúvajú v lese a hľadajú hmyz v korunách stromov
Zimovanie (november–marec) — druh zimuje v južnej Indii, Srí Lanke, pevninskej JV Ázii, Sumatre, Boerne a na Filipínach; zdržiava sa v lesných korunách a polootvorených lesoparkov
Jesenný pelich pred odletom — druh má DVOJITÝ primárny pelich (2× ročne mení letky), čo ho radí medzi výnimočné spevavce sveta; pelichá pred jarnou migráciou aj po lete (zdroj: Wikipedia EN)
Dlhý migrant — jar (apríl–máj) let na hniezdiská, jeseň (september–október) odlet na zimoviská; behom ťahu výrazné kŕdle nad pobrežiami a horskými priesmykmi; najdlhší migrant spomedzi všetkých minivetov (zdroj: Wikipedia EN)

Vhodný pre teba?

Skúsenosť Voľne žijúci sťahovavý druh Ázie — v SR sa nechová. Pestrec sťahovavý je divý ázijský migrant; v európskej avikultúre nie je etablovaným chovateľským druhom. Táto stránka má atlasový a poznávací charakter — informácie sú určené pre záujemcov o ázijskú ornitológiu, migráciu vtákov a birdingové výpravy. Druh nie je v CITES a slovenský zákon 543/2002 sa naňho priamo nevzťahuje (nie je pôvodný druh SR).
Priestor Druh sa v SR nechová; overený priestorový štandard preň neexistuje. Vo voľnej prírode vyhľadáva otvorené listnaté a zmiešané lesy, okraje lesov a záhrady s vysokými stromami. Migračné skupiny využívajú aj lesoparky a pobrežné kroviny.
Deti v domácnosti Pestrec sťahovavý nie je domáci maznáčik. Deťom ho možno predstaviť ako zaujímavý príklad ázijského sťahovavého vtáka: sivobiely minivet, ktorý letí tisíce kilometrov z Sibíri až na Borneo a Filipíny. Pútavý je príbeh dvojitého pelichu letiek — unikátna vlastnosť medzi spevavcami. Pre deti je to výborný príklad dlhej migrácie a biodiverzity ázijských vtákov.
Hlučnosť Druh vydáva charakteristický vysokofrekvenčný metalický trilok (4000–6000 Hz podľa xeno-canto) počuteľný zreteľne na veľkú vzdialenosť. Keďže sa v SR nechová, ide len o hypotetické hodnotenie. Vo voľnej prírode sú kŕdle výrazne hlasné.
Verdikt odborníka Pestrec sťahovavý (Pericrocotus divaricatus) je malý sťahovavý spevavec (18,5–20 cm, 20–30 g) z čeľade Campephagidae (húseničiarkovité), jediný minivet bez červenej, oranžovej ani žltej farby v perí. Samec má bridlicovo-sivý vrch tela, biele čelo, čierne temeno a čierny pás cez oko prechádzajúci cez záhlavie, biele spodné telo a biely pás cez letky; samica je celkovo bledšia, sivá, bez výraznej čiernej kresby. Hniezdi v listnatých a zmiešaných lesoch (najmä kórejskej jedli a listnatých duboch) juhovýchodnej Sibíri, severovýchodnej Číny, Kórey a Japonska (máj–júl); hniezdo je misky tvarovité, umiestnené na bočnom konári stromu vo výške 4–15 m. Znáška pozostáva z 4–7 vajec krémovej až sivkastej farby s hnedastými škvrnami; inkubácia trvá 17–18 dní. Je to diaľkový migrant — zimuje v južnej Indii, Srí Lanke, pevninskej JV Ázii, Sumatre, Borneo a na Filipínach, čím dosahuje najdlhšiu migračnú trasu spomedzi všetkých minivetov. Výnimočnou biologickou vlastnosťou je dvojitý primárny pelich (letky mení 2× ročne) — čo ho zaraďuje medzi raritné prípady v rade Passeriformes. Potrava tvorí výlučne hmyz a larvy lovené gleaningom v lesných korunách. IUCN hodnotí druh ako najmenej ohrozený (LC); nie je v CITES; v SR sa nevyskytuje ani nechová.

Prostredie a požiadavky

Prirodzený biotop (voľne žijúci druh)
Listnaté a zmiešané lesy mierneho a subtropického pásma, lesné okraje, vyššie posadené porasty s otvorenými korunami; počas migrácie aj parky, záhrady a pobrežné kroviny
Na hniezdiskách vyhľadáva listnaté a zmiešané lesy (dub, breza, kórejská jedľa) s otvorenými korunami. Mimo hniezdneho obdobia a počas migrácie sa zdržiava v lesoparkoch, záhradách a pobrežných lesoch. V Singapure pravidelne zimuje v mestských parkoch. Charakteristicky sa pohybuje vo vyšších vrstvách koruny stromov.
Sociálna štruktúra — kŕdľový druh
Mimo hniezdneho obdobia a počas migrácie tvorí kŕdle; hniezdi v pároch
Pestrec sťahovavý je výrazne kŕdľový — počas migrácie a na zimoviskách tvorí skupiny, ktoré spoločne prehliadavajú koruny stromov. Kŕdle sa nezriedka miešajú s inými druhmi v tzv. mixed-species foraging flocks. Počas hniezdenia sa rozpadá na teritoriálne páry.
Podnebie a klimatické nároky
Hniezdi v miernom až boreálnom klimáte Východnej Ázie; zimuje v subtropickom a tropickom monzúnovom klimáte Južnej a Juhovýchodnej Ázie
Druh je prispôsobený na mierny až boreálny klíma východnej Ázie (kde hniezdi pri teplotách 10–25 °C) aj na tropický monzúnový klíma zimovísk. Je to sťahovavý (migrujúci) druh, ktorý celoročne zotrváva v rôznych klimatických podmienkach.
Hniezdo a hniezdny typ
Misky tvarované hniezdo na bočnom konári stromu vo výške 4–15 m; zložené zo suchej trávy, vetvičiek, lišajníkov a kôry; 4–7 vajec krémovej až sivkastej farby s hnedastými škvrnami
Hniezdo je misky tvarované, z trávy, vetvičiek, lišajníkov, kôry a machu, dobre zamaskované v korunách stromov (zdroj: flybirdworld.com, Wikipedia EN). Hniezdo sa nachádza 4–15 m nad zemou na bočnom konári, zvyčajne skryté medzi lístím. Znáška pozostáva z 4–7 vajec krémovej až sivkastej farby s hnedastými alebo žltkasto-hnedastými škvrnami (rozmer vajca: 15–16 × 20–21 mm, hmotnosť 2,5–3,5 g podľa flybirdworld.com). Inkubácia trvá 17–18 dní (Wikipedia EN); kto inkubuje, nie je v dostupných zdrojoch presne overené.
Kúpanie a hygiena
V prírode vyhľadáva plytké vodné zdroje v lese; kúpanie bežné správanie u všetkých spevavcov
Ako všetky spevavce, aj pestrec sťahovavý sa kúpe v plytkých lesných tokoch a kalužiach. Kúpanie udržiava čistotu peria dôležitú pre let a termoreguláciu. Druh sa bežne nechová — konkrétne odporúčania pre chov neexistujú.
Denná aktivita a sezónny rytmus
Striktne denný vták; aktivita od svitania; výrazný sezónny migračný rytmus — jar prílet na hniezdiská, jeseň odlet na zimoviská
Pestrec sťahovavý je striktne denný vták — aktívny od svitania, pohybuje sa v korunách stromov. Má silný sezónny (migračný) rytmus riadený dĺžkou dňa: jar (apríl–máj) prílet na hniezdiská, jeseň (september–október) odlet. Migračné pohyby sú čiastočne nočné (typické pre malé sťahovavce).

Rozmnožovací cyklus

Tok a dvorenie
Apríl–máj (po prílete na hniezdiská); pohlavná dospelosť pravdepodobne v 1. roku (presné údaje neoverené)

Po jarnom prílete na hniezdiská v apríli–máji sa kŕdle rozpadajú na páry. Samec aktívne háji hniezdne teritórium a prejavuje záujem o samicu. Pohlavná dospelosť nastáva pravdepodobne v prvom roku života (analógiou s príbuznými húseničiarkovcami; presné údaje pre tento druh nie sú v dostupných zdrojoch overené). Ide o správanie výlučne vo voľnej prírode — druh sa nerozmnožuje v zajatí.

Hniezdo a znáška
4–7 vajec; hniezdna sezóna máj–júl (zdroj: Wikipedia EN, flybirdworld.com)

Hniezdo je misky tvarované, zo suchej trávy, lišajníkov, vetvičiek a kôry, umiestnené na bočnom konári stromu 4–15 m nad zemou (zdroj: flybirdworld.com). Je dobre zamaskované v korunách. Znáška pozostáva z 4–7 vajec (zdroj: Wikipedia EN) alebo 4–5 vajec (flybirdworld.com) krémovej až sivkastej farby s hnedastými škvrnami; rozmery vajca 15–16 × 20–21 mm (flybirdworld.com). Hniezdna sezóna trvá máj–júl v miernych lesoch hniezdneho areálu.

Inkubácia
17–18 dní (zdroj: Wikipedia EN, Thai National Parks)

Inkubácia trvá 17–18 dní (zdroj: Wikipedia EN, potvrdené Thai National Parks). Ktorý z rodičov inkubuje prevažne alebo výlučne, nie je v dostupných zdrojoch spoľahlivo overené — uvádza sa len ako druh-špecifická medzera v literatúre. Analógiou s inými Campephagidae je pravdepodobné, že inkubuje samica s pomocou samca.

Liahnutie a kŕmenie mláďat
Obaja rodičia kŕmia; hmyz nevyhnutný

Mláďatá sa liahnu altriciálne (krmivé, holé a slepé). Kŕmia ich obaja rodičia hmyzom. Hmyz je v tomto období rozhodujúcou bielkovinovou zložkou potravy. Presná dĺžka kŕmenia na hniezde a po vyletení nie je pre tento druh spoľahlivo overená v dostupných zdrojoch.

Vývoj mláďat
Presné údaje o veku vyletenia nie sú overené; juvenily menej kontrastné

Presný vek vyletenia mláďat pre tento druh nie je v dostupných zdrojoch overený. Mladé vtáky sú celkovo menej kontrastné — samice sú juvenilne podobné dospelej samici; samce nadobúdajú typickú čiernobielo-sivú kresbu postupne pelichaním. Po vyletení pravdepodobne rodičia mláďatá ešte istý čas dokrmujú pred jesennou migráciou.

Pohlavná dospelosť a dožitie
Pravdepodobne 1. rok; dožitie vo voľnej prírode cca 7 rokov (zdroj: oiseaux.net, orientačne)

Presný vek pohlavnej dospelosti pre tento druh nie je v dostupných zdrojoch detailne overený — analógiou s príbuznými húseničiarkovcami sa odhaduje na prvý rok života. Dožitie vo voľnej prírode je uvádzané orientačne okolo 7 rokov (zdroj: oiseaux.net). Druh sa v zajatí nechová, takže dožitie v zajatí nie je overené.

Ochočenie a kontakt

5 Trvanie: Druh sa v zajatí prakticky nechová a neochočuje — ide o voľne žijúceho migranta. Aklimatizácia na človeka nie je reálnym cieľom.

Pestrec sťahovavý je voľne žijúci divoký druh, ktorý sa neochočuje — zdržiava sa v korunách stromov a pred ľuďmi uniká. Nie je to vták na ruku ani spoločenský maznáčik. Ak by sa jedinec ocitol dočasne v ľudskej starostlivosti (napr. zranenie), cieľom je pokoj, minimalizácia stresu a návrat do prírody — nie ochočenie.

1

Neusiluj sa o ochočenie — pestrec sťahovavý je voľne žijúci migrant, ktorý sa v SR ani EÚ nechová

2

Ak pozoruješ druh v prírode (napr. počas birdingového výjazdu do Japonska, Kórey alebo Singapuru), sleduj ho z diaľky ďalekohľadom — nerušiť hniezdo

3

Pri náleze zraneného jedinca (napr. po náraze do skla) ho zver odbornej záchrannej stanici — drž ho v tichu a tme, minimalizuj manipuláciu

4

Rešpektuj ochranu sťahovavých vtákov — v krajinách výskytu platia národné aj medzinárodné zákony o ochrane vtáctva

Cena a kde kúpiť

v avikultúre sa nechová — bežná trhová cena neexistuje (presné údaje neoverené)

Pestrec sťahovavý sa v európskej ani slovenskej a českej avikultúre nechová — ide o voľne žijúci sťahovavý druh Ázie. Nie je to établovaný klietkový druh a štandardná trhová cena preň neexistuje. Druh nie je zaradený v CITES. Akákoľvek ponuka na predaj voľne odchyteného pestreca musí byť považovaná za podozrivú z hľadiska legálnosti pôvodu.

Druh sa bežne nepredáva — v avikultúre sa nechová; namiesto kúpy je vhodné pozorovanie vo voľnej prírode
Birding výpravy do Japonska (jar/jeseň), Kórey alebo Singapuru — druh je bežne pozorovateľný v parkoch a lesoch počas migrácie
Avibase, eBird a xeno-canto — najlepšie zdroje fotografií, nahrávok a máp rozšírenia druhu
Na čo si dať pozor Pestrec sťahovavý nie je vták na predaj ani na chov — ide o voľne žijúceho ázijského migranta. Najlepší kontakt s týmto druhom je pozorovanie vo voľnej prírode počas sezónnej migrácie — v Japonsku a Kórei je cez jarný a jesenný ťah bežne pozorovateľný v lesoch a lesoparkoch.

Porovnanie s podobnými druhmi

POROVNANIE DĹŽKY (cm) Pestrec sťahovavý 18,5–20 cm Ryukyu Minivet cca 18–19 cm Brown-rumped Minivet cca 18–19 cm Rosy Minivet cca 17–18 cm Scarlet Minivet cca 19–22 cm
Pestrec sťahovavý Ryukyu Minivet (Pericrocotus tegimae) Brown-rumped Minivet (Pericrocotus cantonensis) Rosy Minivet (Pericrocotus roseus) Scarlet Minivet (Pericrocotus speciosus)
Dĺžka18,5–20 cmcca 18–19 cmcca 18–19 cmcca 17–18 cmcca 19–22 cm
Váha20–30 gpresné údaje neoverenépresné údaje neoverenépresné údaje neoverenépresné údaje neoverené
Dožitiecca 7 r vo voľnej prírode (orientačne, zdroj: oiseaux.net)presné údaje neoverenépresné údaje neoverenépresné údaje neoverenépresné údaje neoverené
Hlučnosťvoľne žijúci sťahovavý druh Ázie — v SR sa nechovávoľne žijúci — Japonsko (Ryukyu ostrovy)voľne žijúci — JV Áziavoľne žijúci — Himaláje a JV Áziavoľne žijúci — Ázia
Stav IUCNIUCN LC (stabilný trend), bez CITESIUCN LC; bez CITESIUCN LC; bez CITESIUCN LC; bez CITESIUCN LC; bez CITES
PovahaBridlicovo-sivý vrch tela; biele čelo; čierne temeno a očný pás (samec); biele spodné telo; biely pás cez letky; samica bledšia, sivá; bez akejkoľvek červenej, oranžovej ani žltej — unikátne v rode PericrocotusPodobný pestrecovi sťahovavému, ale s väčšou plochou bieleho na čele a miernou odlišnosťou odtieňu chrbta; mnohými autoritami považovaný za samostatný druh (Cornell BOW, IOC); na Ryukyu ostrovoch nahrádza nominátny poddruhSamec s bielou tvárou, tmavosivým záhlavím a hnedým kostrčom; sfarbením podobný pestrecovi sťahovavému, no samec aj samica má hnedý kostrč (sivý u divaricatus) a telo má nádych buffy-hnedastého sfarbenia spodku — kľúčový rozlišovací znak v teréneSamec má jemne ružové odtiene na krídle a podchvostí; samica bledá s nažltlým nádychom — na rozdiel od pestreca sťahovavého nesie samec ružové (pastelové) sfarbenie, nie čistobiele; bledší a jemnejší než Scarlet MinivetSamec s celou hruďou a bruchom intenzívne šarlátovočervený, čierna hlava a chrbát, červené krídelné pásy — opak pestreca sťahovavého; najbezpečnejšie odlíšiteľný minivet skupiny; samica s oranžovým namiesto červeného; plná veľkosť je o niečo väčšia
AreálHniezdi v JV Sibíri, SV Číne, Kórei a Japonsku (máj–júl); zimuje v J Indii, Srí Lanke, JV Ázii, Sumatre, Borneo a Filipínach; najdlhší migrant spomedzi minivetov; kŕdľový hmyzožravec korunách stromov; dvojitý primárny pelichEndemit japonských ostrovov Ryukyu; stály, nesťahovavý alebo krátko migrujúci druh; v rámci Japonska odlíšený od nominátneho P. d. divaricatus migrujúceho cez HonšúHniezdi v Číne a JV Ázii; čiastočne prekrývajúci sa areál s pestrecovi sťahovavým; najčastejšia zámena nastáva u samíc oboch druhovResident Himalájí a juhovýchodnej Ázie; zčasti presahuje migračnú trasu pestreca sťahovavého; možná sympatria na zimoviskách v pevninskej JV ÁziiDistribuovaný od Pakistanu po Filipíny, čiastočne overlapping s areálom pestreca sťahovavého; resident a krátky migrant; mnohé populácie sú stále

Choroby a prevencia

Stres a poranenia z odchytu a manipulácie
vysoká

Príznaky: Panika, nárazy do prekážok, poranenia krídel a hlavy, vyčerpanie, odmietanie potravy, náhly úhyn

Najväčšie riziko pre voľne žijúci druh v dočasnej ľudskej starostlivosti. Stres dramaticky oslabuje imunitu. Kľúčové: ticho, tma, minimum manipulácie, rýchly transfer ku kvalifikovanej záchrannej stanici. Cieľom je vždy návrat do prírody.

Aspergilóza (Aspergillus spp.)
stredná

Príznaky: Ťažké dýchanie, otvorený zobák, letargia, nechutenstvo, chudnutie

Plesňová infekcia dýchacích ciest z plesnivého krmiva alebo vlhkého prostredia — riziko u stresovaných jedincov v dočasnej ľudskej starostlivosti. Prevencia: suché, dobre vetrané prostredie a čerstvý hmyz. Liečba antifungálnymi liekmi patrí výhradne do rúk aviárneho veterinára.

Endoparazity (kokcídie, hlísty, krvné parazity)
stredná

Príznaky: Chudnutie, nastŕpané perie, slabosť, riedky trus

Sťahovavé vtáky bežne nesú črevné a krvné parazity. Pri dočasnom držaní je nutná karanténa a koprologická kontrola trusu; liečba cielenými antiparazitikami patrí veterinárovi. Nové alebo zranené vtáky drž oddelene.

Zranenia pri nárazoch (okno, ploty, veterné turbíny)
vysoká

Príznaky: Otrasom mozgu, zlomené krídlo alebo hák, dočasná dezorientácia, krvácanie z nozdrí

Sťahovavé druhy sú obzvlášť zraniteľné nárazmi do transparentných plôch a osvetlených budov počas nočného letu. Zranené jedince nájdené pod sklenenými fasádami treba zobrať na záchranná stanicu. Ochranné prvky na sklách (UV vzory) môžu znížiť mortalitu.

Podvýživa pri nevhodnej diéte v zajatí
stredná

Príznaky: Apatia, nastŕpané perie, chudnutie, zhoršená kondícia

Druh je výhradne hmyzožravý — kŕmenie semenami alebo zrninovými zmesami vedie k ťažkej podvýžive. V dočasnej záchrannej starostlivosti je nevyhnutný živý alebo mrazený hmyz. Presné kŕmne potreby v zajatí nie sú v literatúre overené, keďže druh sa v avikultúre bežne nechová.

Prevencia Pestrec sťahovavý sa v SR nechová, preto zásady platia pre dočasnú starostlivosť o zranené alebo oslabnuté voľne žijúce jedince: (1) Minimalizácia stresu — ticho, tma, čo najmenej manipulácie. (2) Hmyzová strava — živý alebo lyofilizovaný hmyz (múčniakové larvy, cvičky); nikdy zrno. (3) Suché, bezprievanové a hygienické prostredie — prevencia aspergilózy. (4) Cieľom je vždy rýchle uzdravenie a návrat do prírody. Pri každom príznaku choroby vyhľadaj aviárneho veterinára.

Zaujímavosti

1

Jediný sivobiely minivet — kým všetky ostatné druhy rodu Pericrocotus nesú výrazné odtiene červenej, oranžovej alebo žltej, pestrec sťahovavý je výlučne sivobiely. Táto vlastnosť ho robí v teréne prakticky nezameniteľným so všetkými pestrě zafarbenými príbuznými druhmi.

2

Najdlhší migrant spomedzi všetkých minivetov — zimuje až na Sumatre, Boerne a Filipínach; jeho migračná trasa z JV Sibíri dosahuje tisíce kilometrov a prekonáva trasy všetkých ostatných asi 20 druhov rodu Pericrocotus (zdroj: Wikipedia EN).

3

Dvojitý primárny pelich — vzácna vlastnosť — pestrec sťahovavý je jedným z mála spevavcov sveta, ktorý mení letky (primárne letky) dvakrát ročne. Väčšina vtákov pelichá letky raz ročne; dvojitý pelich je mimoriadne vzácny jav v rade Passeriformes (zdroj: Wikipedia EN).

4

Zmiešané kŕdle — sociálna stratégia na zimoviskách — na zimoviskách sa pestrec sťahovavý pravidelne pripája k zmiešaným potravným skupinám rôznych druhov spevavcov (mixed-species foraging flocks). Táto stratégia znižuje riziko predácie a zvyšuje efektivitu objavovania potravy.

5

Kŕdľový migrant rozpoznateľný hlasom — počas jarnej a jesenskej migrácie letia skupiny nad pobrežiami a horskými priesmykmi, vydávajúc charakteristický kovový trilok 4000–6000 Hz (podľa xeno-canto.org), ktorý birderi v Japonsku, Kórei a Singapure naučení rozpoznávajú okamžite.

6

Rizikovosť zámeny — samicu pestreca sťahovavého (P. divaricatus) možno zameniť so samicou príbuzného Brown-rumped Minivet (P. cantonensis). Kľúčový znak je farba kostrča: u sťahovavého je sivá, u cantonensis hnedá — v terénnych podmienkach je to najspoľahlivejší rozlišovací znak.

7

Prvý kontinentálno-indický záznam až v roku 1965 — hoci bol druh poznaný z Andamanských ostrovov od roku 1897, na indickom kontinente bol prvýkrát zaznačený len v roku 1965 (zdroj: iNaturalist / Wikipedia EN). Dnes je zaznamenávaný stále pravidelnejšie, pravdepodobne v súvislosti s rastom pozorovacieho úsilia.

8

Opisaný Rafflesom v Singapure — druh bol vedecky opísaný britským prírodovedcom a zakladateľom Singapuru Thomasom Stamfordom Rafflesom v roku 1822 (pôvodne ako Lanius divaricatus, typová lokalita Singapur). Druhové meno divaricatus (lat. rozvetvený, roztiahnutý) odkazuje na chvostové perie.

9

Poddruh tegimae — potenciálne samostatný druh — vtáky z ostrovov Ryukyu v južnom Japonsku sú popisované ako poddruh P. d. tegimae, no mnohé súčasné taxonomické systémy (Cornell BOW, IOC) ich považujú za samostatný druh Ryukyu Minivet (Pericrocotus tegimae), odlišný väčším bielym čelom a iným sfarbením chrbta.

Taxonomická klasifikácia

species Pestrec sťahovavý (Pericrocotus divaricatus)
Ríša Animalia
Kmeň Chordata
Trieda Aves (vtáky)
Rad Passeriformes (vrabcotvaré)
Čeľaď Campephagidae (húseničiarkovité)
Rod Pericrocotus Boie, 1826
Druh Pericrocotus divaricatus (Raffles, 1822)
Poddruh SR v SR sa vo voľnej prírode nevyskytuje — migrant Východnej a Juhovýchodnej Ázie; v európskej avikultúre sa nechová
Poddruhy Dva poddruhy (Wikipedia EN, Avibase): P. d. divaricatus (nomínát — hniezdi v JV Sibíri, SV Číne, Kórei a Japonsku okrem ostrovov Ryukyu); P. d. tegimae (ostrovy Ryukyu, južné Japonsko — mnohými autoritami vrátane Cornell BOW považovaný za samostatný druh Ryukyu Minivet, Pericrocotus tegimae; líši sa väčšou plochou bieleho čela a intenzitou sfarbenia chrbta). Niektoré taxonomické systémy druh považujú za monotypický (bez tegimae).
Avibase_ID 622DB161FEFD0800

? Často kladené otázky

Pestrec sťahovavý (Pericrocotus divaricatus) je malý sťahovavý spevavec z čeľade húseničiarkovité (Campephagidae), jediný minivet bez červenej či oranžovej farby. Hniezdi v listnatých a zmiešaných lesoch juhovýchodnej Sibíri, severovýchodnej Číny, Kórey a Japonska; zimuje v južnej a juhovýchodnej Ázii až po Sumatru, Borneo a Filipíny. Je to diaľkový migrant s najdlhšou migračnou trasou spomedzi všetkých minivetov.

Samec má bridlicovo-sivý vrch tela, biele čelo (na rozdiel od farebných minivetov), čierne temeno a čierny pruh cez oko, biele spodné telo a biely pás cez letky. Samica je celkovo bledšia — sivá, s menej výrazným čiernym pásom medzi zobákom a okom a úzkym bielym pruhom nad ním. Obe pohlavia sú bez červenej, oranžovej ani žltej farby, čo je v rámci rodu Pericrocotus unikátne.

Hlavný znak: absencia červenej, oranžovej alebo žltej farby. Všetky ostatné pestrevce (napr. Scarlet Minivet, Flame Minivet, Rosy Minivet) nesú výrazné farby; pestrec sťahovavý je sivobiely. Od samice Brown-rumped Minivet (P. cantonensis) ho odlišuje sivý kostrč (vs. hnedý u cantonensis). Od Ryukyu Minivet (P. tegimae) sa líši menšou plochou bieleho čela.

Počas jari (apríl–máj) a jesene (september–október) prechádza cez Japonsko (Honšú, Kjúšú), Kóreu, Čínu a Taiwan vo výrazných kŕdloch. Na zimoviskách (november–marec) ho možno stretnúť v Singapure (pravidelný zimný hosť v mestských parkoch), Malajzii, Thajsku, Indonézii, Filipínach, Srí Lanke a južnej Indii. Aktívne kŕdle v korunách stromov sú pri poznaní trilkového volania nezameniteľné.

Hlas je kovový, vysoko frekvenčný trilok v pásme asi 4000–6000 Hz (podľa spektrogramov na xeno-canto.org) — opisovaný ako „chiriri“ alebo ostré metalické cvrlikanie. Vydáva ho najmä za letu a počas kŕdľových presunov. Druh nenapodobňuje ľudskú reč. Na xeno-canto je dostupných 75 foreground nahrávok.

IUCN hodnotí pestreca sťahovavého ako najmenej ohrozený (LC) s odhadovanou stabilnou populáciou (hodnotenie 2018, BirdLife International). Druh nie je zaradený v žiadnej prílohe CITES. V SR a EÚ platia všeobecné pravidlá ochrany voľne žijúceho vtáctva pri prípadnom výskyte zatúlaného jedinca.

Hneď dve unikátne vlastnosti: (1) Dvojitý primárny pelich — letky mení 2× ročne, čo je medzi spevavcami mimoriadne vzácne; (2) Najdlhšia migrácia spomedzi minivetov — cestuje z Sibíri na Sumatru, Borneo a Filipíny. Okrem toho je to jediný sivobiely minivet v rode Pericrocotus, ktorý zahŕňa viac ako 20 druhov, všetky ostatné s výraznými červenými, oranžovými alebo žltými vzormi.

ZDROJ: Wikipedia EN (Ashy minivet — taxonómia Campephagidae, opisal Raffles 1822 ako Lanius divaricatus, dĺžka 18,5–20 cm, sivý vrch, biele spodné telo, čierne temeno samca s bielym čelom, samice sivá čiapka

 Video — Pestrec sťahovavý

Pestrec sťahovavý (Pericrocotus divaricatus) — spev a hlas v prírode

Pestrec sťahovavý (Pericrocotus divaricatus) — správanie a biotop

 Cudzie názvy

Anglicky:   Ashy Minivet, Česky:   suříkovec šedý, Nemecky:   Graumennigvogel, Španielsky:   Minivet Ceniciento, Francúzsky:   Minivet cendré, Taliansky:   Minivet cenerino, Holandsky:   Grijze Menievogel, Portugalsky:   presné údaje neoverené, Poľsky:   purpurek białoczelny, Maďarsky:   hamvas sáfránymadár, Rusky:   Серый личинкоед, Japonsky:   サンショウクイ, Latinsky:   Pericrocotus divaricatus (Raffles, 1822)