Pestrec šarlátový (Pericrocotus speciosus)

Campephagidae (húseničiarkovité)

Pestrec šarlátový

Pericrocotus speciosus — jeden z najfarebnejších spevavcov ázijských lesov — samec so žiarivo šarlátovým vzorom, samica žiarivo žltá; kŕdľový hmyzožravec koruny stromov tropickej j. a JV Ázie, IUCN LC

IUCN: LC (Least Concern, 2016) | Least Concern (najmenej ohrozeny) podla BirdLife International a IUCN. Druh ma rozsiahly areal v tropickej j. a JV Azii a celkovo velku populaciu, preto je hodnoteny ako najmenej ohrozeny. Populacny trend je hodnoteny ako klesajuci — hlavnou hrozbou je strata a fragmentacia tropickych lesov Azie v dosledku odlesnenia pre polnohospodarstvo a ludsku zastavbu, co znizuje dostupnost biotopu a potravovej zakladne (hmyz). Pokles vsak nie je dost rychly na zaradenie do vyssej kategorie ohrozenia. Druh nie je zaradeny v ziadnej prilohe CITES. Slovensky zakon 543/2002 Z. z. sa nan priamo nevztahuje (nie je povodny druh SR).
Dĺžka17–22 cm
Hmotnosťcca 23 g (oiseaux.net)
Dožitiepresné údaje neoverené
IUCNLC (najmenej ohrozený, klesajúci trend)
RozšírenieTropická j. a JV Ázia, Filipíny, Indonézia
BiotopLesy a zalesnené záhrady, najmä kopcovitý terén
StravaStriktný hmyzožravec (gleaning, flycatching)
Hniezdenie2–3 bledozelené vajcia; inkubácia samica
DimorfizmusSamec šarlátovo-čierny, samica žlto-sivá
ČeľaďCampephagidae (húseničiarkovité) — nová čeľaď v sekcii
🔊
Hlučnosť
3/5
🤝
Priľnavosť
1/5
⚡
Aktivita
4/5
🗣️
Reč
1/5
💎
Zriedkavosť
5/5

Výživa

80% 15% STRAVA zloženie
Hmyz (chrobáky, vážky, húsenice, mravce, dvojkrídlovce) — primárna potrava lovená v korunách stromov flycatchingom a gleaning-om; vtĺkaním krídelmi do lístia vyplašuje skrytý hmyz 80%
Iné článkonožce (pavúky, larvy, imága rôznych rádov) — doplnok pri gleaning-u vo vetvičkách a listoch koruny; kŕdle systematicky prechádzajú vrstvami korún 15%
Malé plody a bobule — príležitostný minimálny doplnok; druh je primárne hmyzožravec bez väčšieho podielu rastlinnej potravy 5%

Odporúčané potraviny

  • Hmyz všetkých skupín — chrobáky, húsenice, mravce, vážky, dvojkrídlovce; základ stravy celoročne
  • Článkonožce gleaning-om na listoch, vetvičkách a v kôre — druh systematicky prehľadáva vrstvy korún stromov
  • Hmyz vyplašený vtĺkaním krídelmi do lístia — aktívna stratégia lovu, nie pasívne čakanie
  • Hmyz ulovený vo vzduchu flycatchingom — krátkymi výletmi z bidla v korune
  • Larvy a imágá v rôznych fázach vývoja — prispôsobivý hmyzožravec bez špecializácie na jeden druh korisťe
  • Čerstvá pitná voda — v prírode využíva rosou pokrytú vegetáciu a prírodné vodné zdroje

Zakázané potraviny

  • Avokádo — persín je pre vtáky smrteľne toxický aj v malom množstve
  • Čokoláda, kakao, kofeín — jedovaté pre všetky vtáky
  • Soľ, korenené a tepelne spracované ľudské jedlá — záťaž pre obličky a tráviaci trakt
  • Plesnivé alebo skazené krmivo — riziko mykotoxínov a bakteriálnych infekcií
  • Pesticídmi ošetrený hmyz a rastliny — vážne riziko otravy pri druhu loviaceom v lesnom prostredí
  • Výhradne semenná strava — druh je striktný hmyzožravec; semená nie sú súčasťou jeho prirodzeného jedálnička
Tip od odborníka Pestrec šarlátový je striktný hmyzožravec — základ stravy tvorí hmyz lovený v korunách stromov kombináciou gleaning-u (preskúmavanie povrchov listov a vetiev) a flycatchingu (lety za hmyzom z bidla). Charakteristickým správaním je vtĺkanie krídelmi do lístia na vyplašenie skrytého hmyzu. Druh sa v bežnej európskej avikultúre nechová — táto stránka má atlasový a poznávací charakter. Akékoľvek odporúčania by sme pre tento druh museli odvodiť zo zásad pre iné tropické hmyzožravé spevavce, čo nie je overené.

Správanie a komunikácia

3 Hlučnosť 1 Priľnavosť 4 Aktivita 1 Reč 5 Zriedkavosť 2.8
3/5 Tichý Hlučný
Hlučnosť
Pestrec šarlátový je stredne hlasný sociálny druh — kŕdle sa pri pohybe korunami neustále ozývajú melodickými piskľavými volaniami, ktoré sú pre rod Pericrocotus charakteristické. Samec spieva z koruny príjemnou hvizdavou pesničkou. V prírode patria pestrce k ľahko identifikovateľným druhom práve vďaka hlasu. Keďže sa v avikultúre nechová, hodnotenie rušivosti v domácnosti je len hypotetické.
1/5 Nezávislý Priľnavý
Priľnavosť
Pestrec šarlátový je voľne žijúci divoký druh — nie je to vták na ruku ani spoločenský maznáčik. Žije v korunách lesov v kŕdloch a fyzický kontakt s človekom je preň stresujúci.
4/5 Pokojný Aktívny
Aktivita
Aktívny a pohyblivý kŕdľový druh — pestrce šarlátové trávia väčšinu dňa aktívnym pohybom medzi korunami stromov, lov hmyzu flycatchingom a gleaning-om. Kŕdle sa neustále presúvajú od stromu k stromu a sú viditeľné na veľké vzdialenosti vďaka intenzívnemu sfarbeniu samcov.
1/5 Žiadna Výborná
Reč
Pestrec šarlátový nenapodobňuje ľudskú reč — jeho vokálny repertoár je vrodený a pozostáva z melodických piskľavých hlások a piesní typických pre rod Pericrocotus. Nie je to hovoriaci klietkový vták.

Hlasový prejav a reč

3/5 hlasitosť

Pestrec šarlátový má príjemný melodický hlas — charakteristickú piskľavú pieseň a kontaktné hvizdavé hlásky, ktoré patria medzi najcharakteristickejšie zvuky tropických lesov južnej a juhovýchodnej Ázie. Samec vydáva melodické hvízdacie piesne z koruny stromu; kŕdle pri pohybe medzi stromami sa neustále ozývajú tichými piskľavými kontaktnými hláskami. Typický je vysoký hvizd „wheeep“ vydávaný pri lete nad korunami. Druh nenapodobňuje ľudskú reč — repertoár je vrodený a druhovo špecifický. Nahrávky sú k dispozícii na xeno-canto (xeno-canto.org/species/Pericrocotus-speciosus) a v databáze Macaulay Library (Birds of the World).

Dokáže hovoriť? Pestrec šarlátový nenapodobňuje ľudskú reč. Jeho vokálny repertoár zahŕňa melodické piskľavé pieseň a kontaktné hvizdavé hlásky — všetko vrodené a druhovo špecifické. Ide o voľne žijúci kŕdľový druh, nie hovoriaci klietkový vták.

Typické zvuky

  • Melodická piskľavá pieseň — samec spieva z koruny stromu sériu čistých zvonivých hvízdov; pieseň je príjemná a melodická, typická pre rod Pericrocotus; v teréne umožňuje identifikáciu druhu aj bez vizuálneho kontaktu (zdroj: Wikipedia EN, thainationalparks.com)
  • Vysoký hvizd wheeep pri lete — charakteristická hláska vydávaná pri prechode kŕdla z jednej koruny do druhej; dobre počuteľná aj v hlučnom tropickom lese; diagnostická pre rod Pericrocotus v teréne (zdroj: dibird.com, xeno-canto.org/species/Pericrocotus-speciosus)
  • Tiché piskľavé kontaktné hlásky — kŕdlo sa pri spoločnom pohybe v korune neustále ozýva tichými vzájomnými hláskami udržiavajúcimi súdržnosť skupiny; pomáhajú aj pri lete v hustom lístí (zdroj: Wikipedia EN, singaporebirds.com)
  • Poplašné a územné hlásky — rôzne druhy hlások pri vzrušení alebo príchode predátora; samec reaguje aj na súperov z kŕdla; repertoár bohatší než u mnohých semenožravcov (zdroj: xeno-canto.org/species/Pericrocotus-speciosus — dostupných viac nahrávok rôznych kategórií)

Sezónny kalendár

Jan Feb Mar Apr Máj Jún Júl Aug Sep Okt Nov Dec ROČNÝ cyklus
Hlavná hniezdna sezóna na severe areálu — apríl–jún v Himalájach; február–jún v peninsulárnej Indii a februáre–máj na Šrí Lanke (prvá znáška); druhá znáška august–september (Šrí Lanka)
Tok — samec s výrazne šarlátovým sfarbením patrí medzi najnápadnejších lesných spevavcov JV Ázie; kŕdle sa v hniezdnom čase delia na páry a háji teritóriá v lesnej korune
Odchov mláďat — inkubácia prevažne samicou; obaja rodičia kŕmia mláďatá hmyzom v hniezde; hniezdo v korunách stromov
Celoročne stálý rezidentný druh vo väčšine areálu; v Himalájach sezónne zostupuje do nižších polôh v zime (altitudinálna migrácia); kŕdle aktívne vo všetkých ročných obdobiach
Mimo hniezdnej sezóny — kŕdle sa združujú do väčších skupín vrátane zmiešaných medzidruhových kŕdľov; himalájska populácia zostupuje na zimu do nižších nadmorských výšok

Vhodný pre teba?

Skúsenosť Voľne žijúci exotický druh — v SR sa bežne nechová. Pestrec šarlátový je divoký tropický spevavec juhovýchodnej Ázie; v európskej avikultúre nie je etablovaným chovateľským druhom. Táto stránka má atlasový a poznávací charakter — informácie sú určené pre záujemcov o tropické vtáctvo a birdingovú turistiku v Ázii. Druh nie je v CITES; v SR zákon 543/2002 Z. z. sa naň priamo nevzťahuje (nepôvodný druh SR).
Priestor Druh sa v SR bežne nechová; overený priestorový štandard preň neexistuje. V prírode žije v rozľahlých lesných korunách, kde kŕdle prechádzajú veľké územia. Nie je vhodným chovateľským vtákom.
Deti v domácnosti Pestrec šarlátový nie je domáci maznáčik. Deťom ho možno predstaviť ako jeden z najfarebnejších vtákov ázijského lesa — žiarivo šarlátový samec patrí medzi najpôsobivejšie speváky tropickej Ázie. Druh učí o pohlavnom dimorfizme a o tom, prečo sa rôzne pohlavie vyvinulo tak odlišne. Najlepšia interakcia s týmto druhom je pozorovanie vo voľnej prírode počas návštevy Indie, Thajska, Malajzie alebo iných krajín jeho areálu.
Hlučnosť Druh vydáva stredne hlasné melodické piskľavé hlásky a pieseň — typické pre kŕdle pestrec. Nie je krikľavý ako vrany, no v lese je jeho hlas zreteľne počuteľný. Keďže sa v SR nechová, ide o hypotetické hodnotenie.
Verdikt odborníka Pestrec šarlátový (Pericrocotus speciosus) je stredne veľký spevavec (17–22 cm, cca 23 g) z čeľade Campephagidae (húseničiarkovité), rozšírený v tropickej južnej a juhovýchodnej Ázii od Himalájí po Filipíny. Druh má výrazný pohlavný dimorfizmus. Samec je nezameniteľný: čierna hlava a horný chrbát kontrastujú s žiarivo šarlátovo-červeným spodkom, trtáčom, krídelnými škvrnami a okrajmi chvosta — v lete je viditeľný ako červeno-čierny záblesk medzi korunami. Samica má sivý vrch (chrbtát, krídla) a žiarivo žltý spodok, tvár, čelo a krídelné škvrny — rovnako nápadná, len v žltej namiesto šarlátovej. Až 19 podruhov sa líši intenzitou červenej (niektoré filipínske poddruhy majú žltú namiesto šarlátovej). Druh obýva lesy a zalesnené stanovištiá vrátane záhrad, preferuje kopcovitý terén a výšky od nížin po asi 2 100 m n. m. Je to kŕdľový druh — malé skupiny a zmiešané medzidruhovéé kŕdle sa pohybujú korunami stromov a lovia hmyz flycatchingom, gleaning-om a vtĺkaním krídelmi do lístia. Hlas: melodické piskľavé piesne a kontaktné hvízdavé hlásky, charakteristické pre rod. Hniezdenie prebieha február–jún (India, Šrí Lanka), apríl–jún (Himaláje); hniezdo je miskovité, z vetvičiek a pavučiny, umiestnenéné v korunách; znáška 2–3 bledozelené škvrnaté vajcia; inkubuje prevažne samica, kŕmia obaja rodičia. Druh bol v minulosti spájaný s Pericrocotus flammeus (Orange/Flame Minivet) — dnes samostatný druh obmedzený na Záp. Gháty a Šrí Lanku. IUCN: Least Concern (LC). V SR zákon 543/2002 Z. z. sa naň nevzťahuje (nepôvodný druh); nie je zaradený v CITES. V bežnej avikultúre sa nechová — atlasový voľne žijúci druh.

Prostredie a požiadavky

Prirodzený biotop (voľne žijúci druh)
Tropické a subtropické lesy, polosuché otvorené lesy, zalesnené záhrady a plantáže; prednostne kopcovitý terén; od nížin po asi 2 100 m n. m.; koruna lesov ako primárna životná vrstva
Pestrec šarlátový obýva lesy a dobre zalesnené stanovištiá — od hustých tropických dažďových lesov cez polosuché listnaté lesy po borovicové lesy v kopcovitom teréne, vrátane zalesnených záhrad a okrajov lesov. Kŕdle sa pohybujú prednostne v korunách stromov na rôznych výškach. V Himalájach vyskytuje sa od nížin po asi 2 100 m n. m. Okrem typického lesa osídľuje aj sekundárne porasty a záhrady s dospelými stromami v blízkosti lesov.
Sociálna štruktúra — kŕdle a zmiešané skupiny
Kŕdľový druh — malé skupiny 5–20 jedincov; v hniezdnom čase sa páry osamostatňujú; mimo sezóny tvorí zmiešané kŕdle s inými minivetmi a spevavecmi
Pestrec šarlátový je kŕdľový druh — mimo hniezdnej sezóny sa pohybuje v malých skupinách a zmiešaných medzidruhových kŕdloch spolu s príbuznými minivetmi (napr. P. brevirostris, P. ethologus) a inými spevavecmi. Kŕdle systematicky prechádzajú vrstvami lesných korún za hmyzom. V hniezdnom čase sa páry osamostatňujú a háji teritóriá.
Klimatické nároky — tropický a subtropický pás
Tropický a subtropický klimatický pás južnej a JV Ázie; altitudinálna migrácia v Himalájoch — v zime zostupuje do nižších polôh
Druh je prispôsobený na teplé a vlhké klímy tropickej a subtropickej Ázie. V Himalájoch vykonáva altitudinálnu (vertikálnu) migráciu — v lete hniezdi vo vyšších polohách, v zime zostupuje do nižších nadmorských výšok. Vo väčšine areálu ide o celoročne stálý rezidentný druh.
Hniezdo a hniezdny typ
Miskovité hniezdo z malých vetvičiek a pavučiny; v korunách stromov; znáška 2–3 bledozelené škvrnaté vajcia; inkubácia prevažne samica
Hniezdo pestrca šarlátového je miskovitá konštrukcia z malých vetvičiek a rastlinného materiálu zlepená pavučinou (zvyšuje pružnosť a pevnosť) — typická stavba minivetov. Hniezdo je umiestnenéné v korune stromu, zvyčajne na vetvičke vo výške, čo ho chráni pred väčšinou predátorov. Znáška: 2–3 bledozelené vajcia s temnými škvrnami (zdroj: Wikipedia EN, thainationalparks.com). Inkubuje prevažne samica, no obaja rodičia sa podieľajú na odchove mláďat. Hniezdna sezóna závisí od regiónu: Himaláje apríl–jún, peninsulárna India február–jún, Šrí Lanka február–máj (1. znáška) a august–september (2. znáška).
Kúpanie a hygiena
V prírode vyhľadáva plytkú vodu, rosu na vegetácii a lesné potoky na kúpanie a napájanie
Pestrce sa pravidelne kúpajú v plytkých lesných tokoch a kalužiach a využívajú rosu na listoch. Kúpanie je pre vtáky s hustým perím dôležité pre termoreguláciu a integritu peria. V tropickom lese je voda zvyčajne dostupná celoročne.
Denná aktivita a lesné prostredie
Striktne denný vták; najaktívnejší v ranných hodinách a pri pohybe kŕdla korunami; celoročne aktívny bez sezónnych dlhých migrácií vo väčšine areálu
Pestrec šarlátový je striktne denný vták s vysokou pohybovou aktivitou počas celého dňa. Kŕdle sa pohybujú medzi korunami v neustálom hľadaní hmyzu. Druh nevykonáva dlhé sezónne migrácie — himalájska populácia vykonáva len altitudinálne (vertikálne) pohyby.

Rozmnožovací cyklus

Tok a párenie
Hniezdna sezóna: apríl–jún (Himaláje), február–jún (peninsulárna India), február–máj + august–september (Šrí Lanka) — zdroj: thainationalparks.com, Wikipedia EN

Samec pestrca šarlátového patrí medzi najnápadnejšie vtáky ázijských lesov — jeho žiarivo šarlátové sfarbenie je vizuálnym signálom pre samice počas toku. Pohlavná dospelosť nastupuje pravdepodobne v prvom roku života (presné údaje pre tento druh nie sú v dostupných zdrojoch overené). Páry sa počas hniezdnej sezóny osamostatňujú od kŕdlov a hája hniezdiská v korunách stromov.

Hniezdo a znáška
Znáška 2–3 vajcia; hniezdo v korunách stromov z vetvičiek a pavučiny (zdroj: Wikipedia EN, thainationalparks.com)

Obaja rodičia budujú miskovité hniezdo z malých vetvičiek upevnené pavučinou, umiestnenéné v korunách stromov vo výške, kde je chránené pred predátormi. Znáška: 2–3 bledozelené vajcia s temnými (červenohnedými) škvrnami. Vajcia sú kladené s krátkym odstupom.

Inkubácia
Inkubácia prevažne samicou; presný počet dní neoverený (druh-špecifické údaje nie sú v dostupných zdrojoch k dispozícii)

Inkubuje prevažne samica (zdroj: Wikipedia EN, thainationalparks.com). Presná dĺžka inkubácie pre tento druh nie je v dostupných zdrojoch overená — analogicky s príbuznými minivetmi z čeľade Campephagidae sa orientačne odhaduje na 12–14 dní (uvádzame ako neoverené, nie druh-špecifické). Samec zostáva v blízkosti hniezda a bráni teritórium.

Liahnutie a kŕmenie mláďat
Obaja rodičia kŕmia mláďatá hmyzom (zdroj: Wikipedia EN)

Mláďatá sa liahnu altriciálne (holé, slepé). Obaja rodičia kŕmia mláďatá — predovšetkým hmyzom ako kľúčovým zdrojom bielkovín. Presná dĺžka kŕmenia na hniezde nie je pre tento druh v dostupných zdrojoch overená.

Vývoj mláďat a juvenilné sfarbenie
Juvenily podobné samici; samce nadobúdajú šarlátové perie postupne pelichaním

Juvenily oboch pohlaví sú po vyletení sivohnedé s žltkastými nádychmi — podobné samici. Mladé samce nadobúdajú šarlátové perie postupne pelichaním; plné dospelé svadobné sfarbenie dosahujú pravdepodobne v prvom roku (presné údaje neoverené). Samice si zachovávajú žlto-sivý vzor po celý život.

Pohlavná dospelosť a dožitie
Pohlavná dospelosť: pravdepodobne 1. rok — presné druh-špecifické údaje neoverené; dožitie: presné údaje neoverené

Presný vek pohlavnej dospelosti a dožitie pre tento druh nie sú v dostupných zdrojoch spoľahlivo overené. Analógiou s príbuznými minivetmi z čeľade Campephagidae sa pohlavná dospelosť odhaduje na prvý rok života. Dožitie vo voľnej prírode nie je pre tento druh k dispozícii v odborných zdrojoch (presné údaje neoverené).

Ochočenie a kontakt

5 Trvanie: Druh sa v zajatí prakticky nechová a neochočuje — ide o voľne žijúceho tropického kŕdľového vtáka. Aklimatizácia na fyzický kontakt s ľuďmi nie je reálnym cieľom.

Pestrec šarlátový je voľne žijúci tropický druh, ktorý sa v bežnej európskej avikultúre nechová. Nie je to vták na ruku ani spoločenský maznáčik. Najlepší spôsob, ako ho spoznať, je pozorovanie vo voľnej prírode počas návštevy krajín jeho areálu — žiarivo šarlátový samec v korunách lesov Indie, Thajska či Malajzie patrí medzi nezabudnuteľné ornitologické zážitky Ázie.

1

Neusiluj sa o ochočenie — pestrec šarlátový je voľne žijúci tropický kŕdľový druh; v SR a EÚ sa bežne nechová

2

Ak ťa druh zaujíma, sleduj ho vo voľnej prírode — v lesoch a záhradách Indie, Nepálu, Thajska, Malajzie a Indonézie je bežný a ľahko identifikovateľný

3

Pri náleze zraneného jedinca ho zver miestnej záchrannej stanici — minimalizuj manipuláciu a stres

4

Podporuj ochranu tropických lesov Ázie — hlavná hrozba pre druh je odlesňovanie a strata biotopu

Cena a kde kúpiť

v SR a EÚ sa bežne nepredáva — trhová cena v avikultúre neexistuje (presné údaje neoverené)

Pestrec šarlátový nie je zaradený v CITES. V SR a EÚ sa bežne nepredáva a trhová cena preň neexistuje. Ide o atlasový voľne žijúci druh; táto stránka nie je chovateľský inzerát.

Druh sa v SR nepredáva — ide o voľne žijúceho tropického spevavca JV Ázie; v európskej avikultúre nie je etablovaný
Sledovanie vo voľnej prírode počas návštevy Indie, Nepálu, Thajska, Malajzie alebo Indonézie — v lesoch a záhradách je druh bežný a ľahko identifikovateľný
Databázy eBird, Avibase a xeno-canto — najlepší zdroj nahrávok, fotografií a máp rozšírenia druhu
Na čo si dať pozor Pestrec šarlátový nie je vták na predaj ani bežný chovateľský druh v SR alebo EÚ. Záujem o tento druh najlepšie uspokojí sledovanie vo voľnej prírode — žiarivo šarlátový samec patrí medzi najpôsobivejšie vtáky ázijských tropických lesov.

Porovnanie s podobnými druhmi

POROVNANIE DĹŽKY (cm) Pestrec šarlátový 17–22 cm Pestrec ohnivý 20–22 cm Pestrec dlhochvostý 20–22 cm (dlhší chvost) Pestrec krátkozobý 18–21 cm Zelenáčik zlatočelý 17–19 cm
Pestrec šarlátový Pestrec ohnivý (Pericrocotus flammeus, Orange/Flame Minivet) Pestrec dlhochvostý (Pericrocotus ethologus, Long-tailed Minivet) Pestrec krátkozobý (Pericrocotus brevirostris, Short-billed Minivet) Zelenáčik zlatočelý (Chloropsis aurifrons, Golden-fronted Leafbird)
Dĺžka17–22 cm20–22 cm20–22 cm (dlhší chvost)18–21 cm17–19 cm
Váhacca 23 gpresné údaje neoverenépresné údaje neoverenépresné údaje neoverené21–35 g
Dožitiepresné údaje neoverené (voľná príroda)presné údaje neoverenépresné údaje neoverenépresné údaje neoverenépresné údaje neoverené
Hlučnosťvoľne žijúci tropický druh JV Ázie — v SR sa bežne nechovávoľne žijúci; v SR sa nechovávoľne žijúci; v SR sa nechovávoľne žijúci; v SR sa nechovávoľne žijúci tropický druh JV Ázie; občas chovaný v avikultúre
Stav IUCNIUCN LC (klesajúci trend); nie je v CITESIUCN LC; nie je v CITESIUCN LC; nie je v CITESIUCN LC; nie je v CITESIUCN LC; nie je v CITES
PovahaSamec: čierna hlava a horný chrbát, žiarivo šarlátový spodok, trtáč, krídelné škvrny (zubatý bleskový vzor) a okraje chvosta; samica: sivý vrch, žiarivo žltý spodok, tvár, čelo a krídelné škvrny; až 19 podruhov, niektoré filipínske s oranžovou alebo žltou namiesto šarlátovejSamec: oranžovo-červený (nie sýto šarlátový) spodok, čierny vrch; isolované červené polia na tertialoch (odlíšenie od šarlátového); samica: podobná samici P. speciosus, žltá; menší areál ako speciosusSamec červeno-čierny; kŕidelný vzor s klenutou vidlicou (lumpy fork), nie zubatý blesk ako u speciosus; celkovo dlhší chvost; samica má menej žltej na hlave než samica P. speciosusSamec červeno-čierny; krídelný vzor tvorí jednoduchý V alebo bleskový tvar bez ďalších škvŕn P. speciosus; menší celkovo; samica má menej sivej na hlave než P. speciosusPrevažne zelený, samec so zlatooranžovým čelom, čiernou brdou a fialovým ramienkovým pásikom (moustache); NE-minivet; čeľaď Chloropseidae; lesný nektárovz a hmyzožravec; žije tiež v korunách tropických lesov JV Ázie
AreálTropická j. a JV Ázia — od SV Indie, Nepálu, Bhutánu cez J Čínu, Indočínu, Malajský polostrov, Veľké Sundy (Sumatra, Borneo, Jáva, Bali) po Filipíny; lesy a zalesnené záhrady v kopcovitom teréne; kŕdľový druh koruny stromov; stálý rezidentZáp. Gháty (juhozápadná India) a Šrí Lanka — ODLIŠNÝ AREÁL od P. speciosus; v minulosti synonymizovaný so speciosus, dnes samostatný druh po taxonómickom splite; v miestach P. speciosus sa P. flammeus nevyskytujeHimaláje, S a C Čína, Mjanmarsko, N Indočína — sympatrický s P. speciosus v časti areálu (SV India, S Čína); rozlišuje sa dĺžkou chvosta a tvarom krídelnej škvrny v teréneHimaláje, Čína, Mjanmarsko, N Indočína — typicky vo vyšších nadmorských výškach než P. speciosus; intermediárny medzi dlhochvostým a šarlátovým; sympatrický v časti areáluIndia, Mjanmarsko, J Čína, Indočína, Malajský polostrov — čiastočne sympatrický s P. speciosus; žije v rovnakých lesoch, no ide o odlišnú čeľaď; pre porovnanie zaradený ako druh z rovnakého biotopu a regiónu s ktorým sa pestrce môžu vyskytovať spoločne

Choroby a prevencia

Stres a poranenia z odchytu a manipulácie
vysoká

Príznaky: Panika, nárazy do prekážok, vyčerpanie, odmietanie potravy, náhly úhyn

Najväčšie riziko pre voľne žijúci kŕdľový druh v dočasnej ľudskej starostlivosti. Stres oslabuje imunitu a je priamou príčinou úhynu stredne veľkých spevavcov. Kľúčové: ticho, tma, minimum manipulácie a rýchly transfer ku kvalifikovanej záchrannej stanici. Cieľom je vždy návrat do prírody.

Predácia — hady, dravce a kočky
stredná

Príznaky: Priame poranenia, straty pri hniezdení, pokles lokálnych populácií

Prirodzení predátori pestrca šarlátového zahŕňajú lesné hady (ohrozujú hniezda v korunách), dravce (sokoly, jastraby) a potenciálne zdivočelé mačky v narušených biotopoch. Odlesňovanie znižuje dostupnosť bezpečných hniezd a loviská.

Aspergilóza a plesňové infekcie dýchacích ciest
stredná

Príznaky: Ťažké dýchanie, otvorený zobák, letargia, nechutenstvo

Riziko u stresovaných jedincov v dočasnej ľudskej starostlivosti — plesnivé krmivo, vlhké a nevyvetrané prostredie. Prevencia: suché, dobre vetrané prostredie a čerstvý hmyz. Liečba antifungálnymi liekmi patrí aviárnemu veterinárovi.

Endoparazity a črevné infekcie
stredná

Príznaky: Riedky trus, chudnutie, nastŕpané perie, slabosť

Voľne žijúce tropické druhy bežne nesú črevné parazity (kokcídie, hlísty), ktoré sa pri strese premnožia. U jedincov v dočasnej starostlivosti karanténa a cielená liečba antiparazitikami patrí veterinárovi.

Strata biotopu — odlesňovanie tropických lesov Ázie
stredná

Príznaky: Pokles lokálnych populácií, fragmentácia areálu, znížená dostupnosť potravy (hmyz) a hniezd

Hlavnou dlhodobou hrozbou pre druh je strata a fragmentácia tropických lesov — odlesňovanie pre poľnohospodárstvo, ťažba dreva a ľudská zástavba redukujú dostupné biotopy. Druh je síce IUCN LC, no populačný trend je hodnotený ako klesajúci. Zachovanie lesných koridorov je kľúčové.

Prevencia Pestrec šarlátový sa v SR bežne nechová, preto zásady platia pre dočasnú starostlivosť o zranené alebo oslabnuté voľne žijúce jedince: (1) Minimalizácia stresu — ticho, tma, čo najmenej manipulácie; stres je najväčšou hrozbou. (2) Živý hmyz — základ stravy tohto striktného hmyzožravca; nie semená ani granule. (3) Suché, bezprievanové a hygienické prostredie — prevencia aspergilózy. (4) Cieľom je vždy rýchle uzdravenie a návrat do prírody. Pri každom príznaku choroby vyhľadaj aviárneho veterinára.

Zaujímavosti

1

Dvaja letajúci „blesky“ v jednom kŕdli — samec a samica pestrca šarlátového sú vizuálne zrkadlovými protipólmi: samec v kontrastnej šarlátovo-čiernej a samica v rovnako výraznej žlto-sivej kombinácii. Kŕdeľ letiacich pestrec je vďaka tejto farebnej dualite v tropickom lese okamžite nápadný a ľahko identifikovateľný dokonca aj na veľkú vzdialenosť.

2

Krídelný blesk — diagnostická krídelná škvrna — okrem farebného kontrastu je dôležitým poľným znakom výrazná krídelná škvrna (wing patch) tvorená červenými lemmi veľkých krycích pierok. U samca je šarlátová, u samice žltá — vzniká nepravidelná „zubatá“ kresba na krídlach charakteristická pre celý rod Pericrocotus. V pohybe ju možno vidieť ako zábleskový blesk medzi listami.

3

Jeden z najväčších minivetov — rod Pericrocotus zahŕňa asi 15 druhov minivetov, z ktorých je pestrec šarlátový so svojimi 17–22 cm jedným z najväčších a vizuálne najpôsobivejších. Prekonáva ho iba pestrec dlhochvostý (P. ethologus) pri porovnaní s dlhším chvostom; pestrec šarlátový však vyniká sýtosťou a intenzitou šarlátovej farby.

4

Od ohnivého k šarlátovému — taxonomická história — až do konca 20. storočia bol pestrec šarlátový synonymizovaný s Pericrocotus flammeus (pestrec ohnivý, Flame Minivet / Orange Minivet). Moderné štúdie preukázali, že formy flammeus (Záp. Gháty a Šrí Lanka) a speciosus (celá JV Ázia + ostrovy) nemajú prechodné formy a sú samostatnými druhmi. Starší terénni sprievodcovia preto môžu oba druhy zlumiavať pod jedným názvom.

5

Vtĺkanie krídelmi — neobvyklá lovecká technika — okrem bežného gleaning-u a flycatchingu používajú pestrce aj neobvyklý spôsob lovu: vtĺkajú krídlami do lístia a tým vyplašujú skrytý hmyz, ktorý potom zachytávajú vo vzduchu alebo zbierajú z listu. Táto aktívna stratégia im umožňuje loviť aj hmyz, ktorý by pasívnym prehľadávaním zostal neodhalený.

6

Kŕdľový zviedač — zmiešané medzidruhovéé kŕdle — pestrce šarlátové sú sociálne vtáky, ktoré sa aktívne zúčastňujú na zmiešaných medzidruhových kŕdloch (mixed-species foraging flocks) s inými minivetmi a spevavecmi. Tieto kŕdle sú ekologicky výhodné — zjednodušujú hľadanie potravy a znižujú riziko predácie vďaka väčšiemu počtu ostražitých jedincov.

7

Až 19 podruhov — pestrosť na ostrovoch — napriek tomu, že väčšina podruhov zachováva charakteristickú šarlátovo-čiernu kresbu samcov, niektoré filipínske ostrovné formy (nigroluteus, marchesae) majú šarlátovú úplne nahradenú žltou — samce vyzerajú ako samice iných podruhov. Táto variabilita odráža ostrovnú izoláciu a nezávislé vývoj sfarbenia na jednotlivých ostrovoch.

8

Hlas ako identifikačný nástroj — vo výšinách lesov, kde je priamy výhľad na vtáka v listovej korune obmedzený, slúži hlas ako primárny identifikačný nástroj. Melodické piskľavé pieseň a charakteristický hvizd „wheeep“ pri lete sú druhu vlastné a odlišujú ho od príbuzných minivetov v teréne. Kŕdeľ sa pohybom ozýva kontaktnými hláskami, ktoré ornitológovi prezradia prítomnosť druhu ešte pred vizuálnym kontaktom.

Taxonomická klasifikácia

species Pestrec šarlátový (Pericrocotus speciosus)
Ríša Animalia
Kmeň Chordata
Trieda Aves (vtáky)
Rad Passeriformes (vrabcotvaré)
Čeľaď Campephagidae (húseničiarkovité)
Rod Pericrocotus Boie, 1826
Druh Pericrocotus speciosus (Latham, 1790)
Poddruh SR v SR sa vo voľnej prírode nevyskytuje — druh tropickej južnej a juhovýchodnej Ázie; v európskej avikultúre sa bežne nechová
Poddruhy Až 19 podruhov (Wikipedia EN, Avibase) — čeľaď kopíruje rozsah od Himalájí po Filipíny: P. s. speciosus (Himaláje, SZ India po JZ Čínu); P. s. fraterculus (SV India, S Mjanmarsko, J Čína, Hainan, N Indočína); P. s. semiruber (C India, S Mjanmarsko, Thajsko, Indočína); P. s. andamanensis (Andamanské ostrovy); P. s. fohkiensis (JV Čína); P. s. flammifer (J Mjanmarsko, Thajsko, Malajzijský polostrov); P. s. xanthogaster (J Malajzijský polostrov, Sumatra); P. s. siebersi (Z Jáva); P. s. exul (Lombok); P. s. nigroluteus (JC Mindanao — šarlátová/oranžová nahradená žltou); P. s. marchesae (Jolo — žltá forma) a ďalšie ostrovné poddruhy na Bali, Borneu, Simeulue, Enggano, Filipínach. Samce majú šarlátovú, oranžovú alebo žltú (Filipíny) farbu podľa poddruhu. Druh opísal anglický ornitológ John Latham v roku 1790. Taxonómicky blízky a v minulosti spájaný s Pericrocotus flammeus (pestrec ohnivý, Flamed Minivet / Orange Minivet), ktorý bol od speciosus oddelený ako samostatný druh — flammeus je dnes ohraničený na Záp. Gháty a Šrí Lanku.
Avibase_ID BE3E7AFD48C7ABBD

? Často kladené otázky

Pohlavný dimorfizmus je výrazný a v teréne okamžite zrejmý. Samec: čierna hlava, krk a horný chrbát; žiarivo šarlátovo-červený spodok, trtáč, škvrny na krídlach a okraje chvosta. Samica: sivý vrch (chrbtát, krídla); žiarivo žltý spodok vrátane tváre, čela, trtáča a krídelných škvŕn. Juvenily sú sivohnedé s žltkastými nádychmi — podobné samici. Kŕdeľ v lete vyzerá ako séria červených a žltých zábleskových škvŕn medzi stromami.

Tieto dva druhy boli dlho synonymizované a v minulosti zaradené do jedného taxónu. Dnes sú to samostatné druhy s odlišným areálom: P. speciosus (pestrec šarlátový) obýva celú JV Áziu od Himalájí po Filipíny a Indonéziu; P. flammeus (pestrec ohnivý, Orange/Flame Minivet) je ohraničený na Západné Gháty a Šrí Lanku. P. flammeus má samcov skôr oranžovo-červených (nie sýto šarlátových) a na krídlach izolované červené polia na tertialoch. V miestach, kde sa ich areály neprekrývajú (väčšina JV Ázie), je identifikácia P. speciosus jednoznačná.

Oba druhy sú červeno-čierne (samce) / žlto-sivé (samice) a môžu sa vyskytovať v rovnakých oblastiach. Kľúčové rozdiely: P. ethologus (dlhochvostý minivet) má dlhší chvost (v priemere dlhší ako P. speciosus), krídelná škvrna samca má tvar klenutej vidlice (lumpy fork), nie sú ostro zúbkovanej bleskovej kresby. P. speciosus má krídelný vzor samca v charakteristickom zubatom bleskovom vzore (jagged lightning bolt). Samica P. ethologus má menej žltej na hlave ako P. speciosus.

P. brevirostris (krátkozobý minivet, Short-billed Minivet) je menší a má jednoduchší krídelný vzor — krídelná škvrna samca tvorí jednoduchý V-tvar bez ďalších škvŕn, ktoré má P. speciosus. P. brevirostris tiež obýva typicky vyššie nadmorské výšky ako P. speciosus (je intermediárny medzi dlhochvostým a šarlátovým). Samice P. brevirostris majú menej sivej na hlave ako P. speciosus.

Pestrec šarlátový sa vo voľnej prírode v SR nevyskytuje — ide o tropický druh Ázie bez prirodzeného rozšírenia v strednej Európe. Na pozorovanie tohto druhu treba navštíviť krajiny jeho areálu: India (Himaláje, severovýchod, Gháty), Nepál, Thajsko, Malajzia, Indonézia (Sumatra, Jáva, Borneo), Filipíny. V Thajsku a Malajzii je druh pomerne bežný v lesnatých oblastiach a záhradách v kopcovitom teréne.

IUCN hodnotí pestrca šarlátového ako najmenej ohrozený (LC) — druh má rozsiahly areál a veľkú populáciu. Populačný trend je hodnotený ako klesajúci vplyvom odlesňovania tropických lesov Ázie, pokles však nie je dostatočne rýchly na zaradenie do vyššej kategórie ohrozenia. Druh nie je zaradený v žiadnej prílohe CITES. Slovenský zákon 543/2002 Z. z. sa naň nevzťahuje (nie je pôvodný druh SR).

Pestrec šarlátový je striktný hmyzožravec — základ stravy tvorí hmyz lovený v korunách stromov kombináciou gleaning-u (preskúmavanie povrchov listov a vetví), flycatchingu (krátke lety za hmyzom z bidla) a charakteristickým vtĺkaním krídelmi do lístia na vyplašenie skrytého hmyzu. Loví chrobáky, húsenice, mravce, vážky, dvojkrídlovce a iný hmyz. Kŕdle sa systematicky pohybujú vrstvami lesných korún a loveckú plochu prechádzajú koordinovane.

V európskej avikultúre sa bežne nechová. Pestrec šarlátový je tropický hmyzožravec s nárokmi (živý hmyz, veľký priestor, sociálne kŕdle, lesné prostredie), ktoré bežná voliéra nedokáže napodobniť. Táto stránka má atlasový a poznávací charakter — informuje záujemcov o vtáctvo JV Ázie a podporuje ochranu tropických lesov. Najlepší spôsob, ako druh spoznať, je pozorovanie vo voľnej prírode počas návštevy Indie, Thajska, Malajzie alebo Indonézie.

ZDROJ: Wikipedia EN (Scarlet minivet — taxonómia Latham 1790, dĺžka 20–22 cm, popis samca čierna hlava+šarlátový spodok, popis samice sivá+žltá, poddruhy až 19, rozšírenie tropická j. Ázia, biotop lesy kopat

 Video — Pestrec šarlátový

Pestrec šarlátový (Pericrocotus speciosus) — spev a hlas v prírode

Pestrec šarlátový (Pericrocotus speciosus) — správanie a biotop

 Cudzie názvy

Anglicky:   Scarlet Minivet, Česky:   suříkovec šarlatový, Nemecky:   Scharlachmennigvogel, Španielsky:   Minivet Escarlata, Francúzsky:   Minivet écarlate, Taliansky:   Minivet scarlatto, Holandsky:   Scharlaken Menievogel, Portugalsky:   minivete-escarlate, Poľsky:   purpurek szkarłatny, Maďarsky:   tükrös míniummadár, Rusky:   Огненный личинкоед, Japonsky:   シュイロサンショウクイ, Latinsky:   Pericrocotus speciosus (Latham, 1790)