Pestrec ružový (Pericrocotus roseus)

Campephagidae (húseničiarkovité)

Pestrec ružový

Pericrocotus roseus — menej nápadný minivet horských lesov Himalájí — samec so sivou hlavou a ružovo-červenými krídlami, samica s diagnostickým olivovo-žltým trtáčom; kŕdľový hmyzožravec ázijských lesov, IUCN LC

IUCN: LC (Least Concern, 2018) | Least Concern (najmenej ohrozený) podľa BirdLife International a IUCN. Druh má rozsiahly areál a dostatočne veľkú populáciu, ktorá nie je ohrozená rýchlym poklesom. Populačný trend nie je presne kvantifikovaný; IUCN ho hodnotí ako stabilný alebo v miernom poklese pod prahom pre kategóriu zraniteľný. Hlavnou potenciálnou hrozbou je odlesňovanie horských a nížinných lesov v oblasti Himalájí a juhovýchodnej Ázie. Druh nie je predmetom cieleného lovu ani odchytu. Nie je zaradený v žiadnej prílohe CITES.
Dĺžka17–20 cm
Hmotnosť14–19 g
Dožitiecca 6 r vo voľnej prírode (orientačne)
IUCNLC (najmenej ohrozený)
RozšírenieHimaláje, SV India, Čína, Mjanmarsko, N JV Ázia
BiotopHorské a nížinné listnaté a zmiešané lesy
StravaTakmer výlučne hmyz a pavúky — gleaning v korunách
SprávanieKŕdľový druh — páry a zmiešané kŕdle v lesnej koruni
MigráciaČiastočne sťahovavý — niektoré pop. migrujú alebo zostupujú do nižín
DimorfizmusSamec ružovo-červený, samica s olivovým trtáčom
🔊
Hlučnosť
2/5
🤝
Priľnavosť
1/5
⚡
Aktivita
4/5
🗣️
Reč
1/5
💎
Zriedkavosť
5/5

Výživa

75% 15% STRAVA zloženie
Hmyz — chrobáky, cikády, koníky, kobylky, mravce, termity, dvojkrídlovce; gleaning z lístia a vetvičiek v korunách a strednom poschodí lesa; základ potravy celoročne (zdroj: The Dynamic Nature) 75%
Pavúky a ďalšie bezstavovce — gleaning z kôry, rúbancov vetvičiek a lístia; dôležitý bielkovinový doplnok, najmä pri odchove mláďat 15%
Larvy hmyzu a húsenice — vyhľadávané na lístí a v rozvetveniach; nevyhnutné pri kŕmení mláďat v hniezde 7%
Príležitostné rastlinné sústa — drobné plody a bobule ako sezónny energetický doplnok (zdroj: Wikipedia EN, omnivorous note) 3%

Odporúčané potraviny

  • Hmyz v korunách stromov — chrobáky, cikády, koníky, kobylky, mravce, termity, dvojkrídlovce; gleaning z lístia a vetvičiek v korunách a strednom poschodí lesa
  • Larvy hmyzu a húsenice — vyhľadávané na spodnej strane lístia a v rozvetveniach; kľúčová bielkovinová zložka pri odchove mláďat
  • Pavúky — gleaning z kôry a paveriniek; dôležitý bielkovinový doplnok
  • Kobylky a locusy — aktívne lovené krátkymi vzdušnými salto (hawking) z vetvičky pri okrajoch lesa a čírok
  • Príležitostné drobné plody a bobule — sezónny energetický doplnok počas migrácie alebo výškovej zmeny biotopu
  • Čerstvá pitná voda — vyhľadáva potoky a rosné kroví; kúpanie je typické správanie druhu

Zakázané potraviny

  • Avokádo — persín je pre vtáky smrteľne jedovatý aj v malom množstve
  • Čokoláda, kakao a kofeínové nápoje — neurotoxicky nebezpečné pre všetky vtáky
  • Soľ, slané a korenené jedlá — zaťažujú obličky drobných spevavcov
  • Pesticídmi kontaminovaný hmyz alebo ovocie — riziko akútnej otravy
  • Plesnivé alebo zatuchnuté krmivo — riziko mykotoxínov a aspergilózy
Tip od odborníka Pestrec ružový je v prírode takmer výlučne hmyzožravý druh — základ jeho potravy tvorí hmyz a pavúky gleaning-om z lesných koruien a stredného poschodia: chrobáky, cikády, koníky, mravce, termity, ale aj aktívne lovené kobylky a locusy krátkymi vzdušnými salto. Druh sa v bežnej európskej avikultúre nechová; táto stránka má atlasový a poznávací charakter. Kŕmenie je relevantné len pri dočasnej starostlivosti o zraneného jedinca v záchrannej stanici: základom by mali byť živé larvy hmyzu (tenebrio, drobné cvrčky), doplnené sušeným hmyzom a elektrolytovým roztokom. Akákoľvek starostlivosť patrí do rúk skúseného rehabilitátora.

Správanie a komunikácia

2 Hlučnosť 1 Priľnavosť 4 Aktivita 1 Reč 5 Zriedkavosť 2.6
2/5 Tichý Hlučný
Hlučnosť
Pestrec ružový je pomerne tichý a menej nápadný minivet — jeho hlasový prejav tvorí melodické piskľavé hlásky a kolenisté kontaktné tóny udržiavajúce súdržnosť kŕdľa. Nie je taký hlasný ako niektorí príbuzní (napr. pestrec šarlátový). Keďže sa v avikultúre bežne nechová, hodnotenie rušivosti v domácnosti nie je prakticky relevantné.
1/5 Nezávislý Priľnavý
Priľnavosť
Pestrec ružový je voľne žijúci divoký druh — nie je to klietkový maznáčik. Pohybuje sa v korunách lesov a fyzický kontakt s človekom ho stresuje. Najlepší spôsob, ako ho spoznať, je pozorovanie vo voľnej prírode.
4/5 Pokojný Aktívny
Aktivita
Veľmi aktívny lesný druh — pestrce sa takmer neprestajne pohybujú po korunách stromov, neustále hľadajú hmyz gleaning-om a krátkymi vzdušnými salto. V zmiešaných kŕdloch sú stále v pohybe; v pároch počas hniezdenia háji teritórium a aktívne loví.
1/5 Žiadna Výborná
Reč
Pestrec ružový nenapodobňuje ľudskú reč — jeho vokálny repertoár je vrodený a tvorí ho niekoľko typov piskľavých kontaktných a poplašných hlások. Nie je to hovoriaci klietkový vták.

Hlasový prejav a reč

2/5 hlasitosť

Pestrec ružový má typický kŕdľový hlasový repertoár minivetov: kŕdeľ sa pohybuje koruinami lesov za melodického ozývania sa mäkkými piskľavými hláskami. Najcharakteristickejší je melodický piskľavý tón „whiririri-whiririri“ — rolujúca kontaktná hláska udržiavajúca súdržnosť kŕdľa (zdroj: The Dynamic Nature). Druh vydáva aj krátke vysokotonové písky a varovné série. Spev ako taký je jednoduchý; hlas druhu v teréne skôr prezradí prítomnosť kŕdľa pohybujúceho sa lesom. Nenapodobňuje ľudskú reč — repertoár je vrodený.

Dokáže hovoriť? Pestrec ružový nenapodobňuje ľudskú reč. Je to voľne žijúci kŕdľový lesný druh s vrodeným hlasovým repertoárom kontaktných a poplašných hlások. Nie je to hovoriaci klietkový vták.

Typické zvuky

  • Melodické rolujúce whiririri-whiririri — najcharakteristickejší kontaktný hlas kŕdľa; mäkký a piskľavý, vydávaný nepretržite počas pohybu koruinami; podľa tejto hlásky je druh v teréne identifikovateľný (zdroj: The Dynamic Nature / indianbirds)
  • Krátky vysoký písk see alebo seet — kontaktný a varovný prvok vydávaný jednotlivo alebo v sériách pri vzrušení alebo blízkosti predátora; typický pre rod Pericrocotus
  • Jemné kolenisté cvrnkanie — séria krátkych variabilných zvukov vydávaných počas forážovania v kroší; jednotlivé hlasy sa prelínajú v neustálom susuruse aktívneho kŕdľa pohybujúceho sa stromami (zdroj: xeno-canto.org, záznamy druhu)
  • Poplašná séria — ostrejšie, rýchlejšie opakovanie kontaktných hlások pri zjavení predátora; celý kŕdeľ reaguje súčasne a premiestňuje sa do hustejšieho porastu (zdroj: všeobecné správanie čeľade Campephagidae)

Sezónny kalendár

Jan Feb Mar Apr Máj Jún Júl Aug Sep Okt Nov Dec ROČNÝ cyklus
Hlavná hniezdna sezóna (apríl–jún) na väčšine areálu — India, Himaláje, Mjanmarsko (apríl); samec a samica spolu stavajú pohárkovité hniezdo v korune stromu (zdroj: The Dynamic Nature)
Tok — samec predvádza ružovo-červené sfarbenie krídiel a trtáča; páry sa formujú pred hniezdnou sezónou; druh pohlavne nestálosti nemá doložene, monogamia predpokladaná
Odchov mláďat — inkubácia 14–15 dní (obaja rodičia); mláďatá kŕmia obaja rodičia hmyzom; vyletenie po ~12–14 dňoch (presné údaje pre tento druh neoverené)
Zimovanie (október–február) — himalájske a severnejšie populácie zostupujú do nižších polôh alebo sa sťahujú do indického polostrova a nížin juhovýchodnej Ázie; populácie z J Číny a S Vietnamu migrujú na juh
Pelichanie — po hniezdnej sezóne, pred jesenným ťahom alebo výškovým zostupom; obdobie zvýšenej potreby bielkovín (hmyz)
Čiastočne sťahovavý druh — jar prílet na hniezdyská (mar–apr), jeseň odlet na zimoviská (sep–okt); pohybuje sa v pároch alebo v zmiešaných kŕdloch lesných spevavcov

Vhodný pre teba?

Skúsenosť Voľne žijúci ázijský druh — v SR a EÚ sa bežne nechová. Pestrec ružový je lesný kŕdľový spevavec horských a nížinných lesov Himalájí a juhovýchodnej Ázie; v európskej avikultúre nie je etablovaným chovateľským druhom. Táto stránka má atlasový a poznávací charakter — informácie sú určené pre záujemcov o ázijské vtáctvo, terénnych pozorovateľov a prírodovedcov. Druh nie je v CITES; v SR zákon 543/2002 Z. z. sa naň priamo nevzťahuje (nepôvodný druh SR).
Priestor Druh sa v SR bežne nechová; overený priestorový štandard preň neexistuje. V prírode je to kŕdľový lesný vták pohybujúci sa v korunách a strednom poschodí horských a nížinných lesov od predhorí po výšku cca 2 000 m. Nie je to druh vhodný pre klietkový ani voliérový chov.
Deti v domácnosti Pestrec ružový nie je domáci maznáčik. Deťom ho možno predstaviť ako fascinujúci príklad pohlavného dimorfizmu — samec s ružovo-červenou „liberiou“ je nezabudnuteľná podívaná v lesoch Himalájí. Druh učí o kŕdľovom živote spevavcov, o horských lesoch Ázie a o tom, prečo je ochrana prírodných lesov dôležitá aj pre nápadne farebné vtáky. Najlepšia interakcia s týmto druhom je pozorovanie vo voľnej prírode počas návštevy Indie, Nepálu alebo Mjanmarska.
Hlučnosť Druh vydáva mäkké piskľavé kontaktné hlásky a nie je hlasný. Nie je krikľavý ani dlhodobo vokálny. Keďže sa v avikultúre bežne nechová, hodnotenie hlasnosti v interiéri je len teoretické.
Verdikt odborníka Pestrec ružový (Pericrocotus roseus) je stredne veľký spevavec (17–20 cm, 14–19 g) z čeľade Campephagidae (húseničiarkovité) s výrazným pohlavným dimorfizmom, avšak nápadne tlmejším sfarbením ako väčšina príbuzných minivetov. Samec je charakteristický sivastou hlavou a vrchnou časťou tela, bielym hrdlom a lícnicami, ružovo-červeným (nie sýtočerveným) spodkom, trtáčom a krídelnými škvrnami. Práve ružový (nie šarlátový) odtieň v krídlach a chvoste je kľúčovým znakom samca. Samica je sivohnedá zhora s olivovo-žltým trtáčom — diagnostický znak, ktorý ju odlišuje od samic iných minivetov (tie majú sýtožltý trtáč). Spodok samice je žltkastý. Juvenily sú bledšie ako dospelci. Pestrec ružový obýva horské a nížinné lesy od Afgánistanu a Himalájí (Pakistan, India, Nepál, Bhután) cez Bangladéš, Mjanmarsko až po strednú Čínu a severozápadný Vietnam; je to čiastočne sťahovavý druh — himalájske populácie zostupujú do nižších polôh, juhočínske a severnvietnamské migrujú na juh. Druh je typickým kŕdľovým lesným druhom — pohybuje sa v pároch alebo v zmiešaných kŕdloch v korunách a strednom poschodí lesa, kde gleaning-om a krátkymi vzdušnými lovmi zbiera takmer výlučne hmyz (chrobáky, cikády, kobylky, mravce, termity, pavúky). Hniezdi apríl–jún; pohárkovité hniezdo je umiestnené v korune stromu; znáška 3–4 vajcia; inkubácia 14–15 dní, obaja rodičia (zdroj: The Dynamic Nature). IUCN hodnotí druh ako najmenej ohrozený (LC). Nie je zaradený v CITES. V avikultúre sa bežne nechová.

Prostredie a požiadavky

Prirodzený biotop (voľne žijúci lesný druh)
Horské a nížinné lesy od predhorí po cca 2 000 m n. m. — listnaté, zmiešané a vždyzelené lesy; tiež záhrady, plantáže a lesy na okrajoch; v zime nižšie polohy a doliny
Pestrec ružový obýva širokú škálu lesných typov: od subtropických nížinných lesov po vlhké horské lesy v nadmorskej výške do cca 2 000 m (zdroj: The Dynamic Nature — „altitudes 0–1000 m“ pre väčšinu populácií, oiseaux.net). Druh je stromový — prevažnú časť dňa strávi v lesnej koruni a strednom poschodí, kde gleaning-om a krátkymi vzdušnými lovmi zbiera hmyz. V zime preferuje doliny a nižšie polohy; v Indii zimuje aj v polostrove (zdroj: Wikipedia EN).
Sociálna štruktúra — páry a zmiešané kŕdle
Páry počas hniezdenia; mimo hniezdnej sezóny pohybujúce sa v zmiešaných kŕdloch s inými minivetmi a lesními spevavcami
Pestrec ružový sa pohybuje v pároch alebo v zmiešaných kŕdloch (zdroj: Wikipedia EN — „usually moves in pairs, forms flocks outside breeding season“). V kŕdloch sa asociuje s inými druhmi minivetov a s inými mäkkostravnými lesnými vtákmi. Kŕdeľ sa plynule presúva od stromu k stromu, každý jedinec neustále vydáva kontaktné hlásky. Počas hniezdenia sa kŕdle rozpadajú na teritoriálne páry.
Klimatické nároky a nadmorská výška
Mierny až subtropický klimatický pás horských a nížinných lesov; väčšina výskytov pod 1 000 m n. m., pri Himalájoch do 2 000 m; zimná migrácia do nižšie položených alebo teplejších oblastí
Druh obýva mierny až subtropický klimatický pás horských a nížinných lesov Ázie (zdroj: The Dynamic Nature, BirdLife). Väčšina populácií sa pohybuje od predhorí po cca 1 000 m n. m., v Himalájoch výnimočne vyššie. Čiastočne sťahovavý — himalájske populácie zostupujú do nižších polôh na zimu alebo migrujú do indického polostrova; populácie z juhozápadnej Číny a severného Vietnamu migrujú na juh.
Hniezdo a hniezdenie
Malé pohárkovité hniezdo z koreňov, vetvičiek a trávy v korune stromu; 3–4 vajcia; inkubácia 14–15 dní (obaja rodičia)
Obaja rodičia stavajú malé pohárkovité hniezdo z koreňov, tenkých vetvičiek a trávy, umiestnené v korune stromu (zdroj: The Dynamic Nature). Znáška: 3–4 vajcia (zdroj: The Dynamic Nature). Inkubácia 14–15 dní — na vajciach sa striedajú obaja rodičia (zdroj: The Dynamic Nature). Hniezdna sezóna: apríl–jún na väčšine areálu, v Mjanmarsku od apríla. Ide o údaje z voľnej prírody.
Kúpanie a hygiena
Vyhľadáva plytkú vodu potokov a vlhkú vegetáciu na kúpanie; kúpanie je typické skupinové správanie
V prírode sa pestrce kúpajú pri plytkých lesných potôčikoch a na vlhkej vegetácii — kúpanie je typické skupinové správanie lesných spevavcov čeľade Campephagidae. Lesné potoky sú dôležitými miestami na pozorovanie druhu v teréne.
Denná aktivita a sezónna migrácia
Striktne denný druh; aktívny od svitania; sezónne migračné pohyby u niektorých populácií (jeseň/jar) alebo výšková zmena (nižšie polohy v zime)
Pestrec ružový je striktne denný druh aktívny od svitania. Kŕdle sa pohybujú po lesných koruinách nepretržite počas dňa. Sezónny rytmus je u niektorých populácií podmienený migráciou alebo výškovým zostupom: v zime zostupujú do nižších polôh alebo odlietajú do teplejších regiónov, na jar sa vracajú na hniezdyská.

Rozmnožovací cyklus

Tok a dvorenie
Marec–máj (pred hniezdnou sezónou); samec predvádza ružové sfarbenie

Na jar sa kŕdle rozpadajú na páry. Samec predvádza ružovo-červené sfarbenie krídiel a trtáča a aktívne nasleduje samicu v korunách stromov. Pohlavná dospelosť nastupuje pravdepodobne v prvom roku života — presné údaje pre tento druh nie sú v dostupných zdrojoch overené (analógiou s príbuznými minivetmi).

Hniezdo a znáška
Znáška 3–4 vajcia; hniezdo v korune stromu (zdroj: The Dynamic Nature)

Obaja rodičia stavajú malé pohárkovité hniezdo z koreňov, tenkých vetvičiek a trávy, umiestnené v korune stromu (zdroj: The Dynamic Nature). Znáška: 3–4 vajcia; presná farba vajec pre tento druh nie je v dostupných zdrojoch podrobne overená — analógiou s príbuznými minivetmi ide o jemne škvrnaté vajíčka na bledejšom pozadí. Hniezdna sezóna: apríl–jún (India, Himaláje); apríl (Mjanmarsko).

Inkubácia
14–15 dní; obaja rodičia sa striedajú (zdroj: The Dynamic Nature / indianbirds)

Obaja rodičia sa striedajú pri inkubácii vajec počas 14–15 dní (zdroj: The Dynamic Nature). Hniezdo je uložené v korune stromu. Počas inkubácie sú obaja rodičia veľmi obozretní.

Liahnutie a kŕmenie mláďat
Obaja rodičia kŕmia; hmyz nevyhnutný; vyletenie presne neoverené

Mláďatá sa liahnu altriciálne (holé, slepé). Obaja rodičia kŕmia mláďatá — prevažne hmyzom a larvami ako kľúčovým zdrojom bielkovín (zdroj: The Dynamic Nature). Presná dĺžka pobytu mláďat v hniezde pre tento druh nie je v dostupných zdrojoch overená — analógiou s príbuznými minivetmi približne 10–14 dní. Po vyletení rodičia mláďatá ešte istý čas dokrmujú.

Vývoj mláďat a juvenilné sfarbenie
Juvenily bledšie ako dospelci; samce nadobúdajú ružové sfarbenie pelichaním

Mláďatá oboch pohlaví sú po vyletení bledšie ako dospelci (zdroj: The Dynamic Nature). Juvenilné samce nadobúdajú ružovo-červené sfarbenie na spodku a krídlach postupne pelichaním. Presný čas dosiahnutia plného dospelého sfarbenia pre tento druh nie je v dostupných zdrojoch overený — analógiou s príbuznými minivetmi pravdepodobne v prvom roku života. Juvenilné samice si zachovávajú olivovo-žltkasté tony.

Pohlavná dospelosť a dožitie
Pohlavná dospelosť: pravdepodobne 1. rok (presné údaje neoverené); dožitie cca 6 r (oiseaux.net)

Presný vek pohlavnej dospelosti pre pestreca ružového nie je v dostupných zdrojoch špecifikovaný — analógiou s príbuznými minivetmi rodu Pericrocotus sa odhaduje na prvý rok života. Dožitie je uvádzané orientačne na cca 6 rokov (zdroj: oiseaux.net); druh-špecifické krúžkovacie dáta nie sú verejne k dispozícii — číslo prezentujeme ako orientačné.

Ochočenie a kontakt

5 Trvanie: Druh sa v SR nechová a neochočuje — ide o voľne žijúceho kŕdľového lesného spevavca Ázie. Aklimatizácia na fyzický kontakt nie je reálnym cieľom.

Pestrec ružový je voľne žijúci divoký druh, ktorý sa v bežnej európskej avikultúre nechová. Nie je to vták na ruku ani spoločenský maznáčik. Pohybuje sa v lesnej koruni a fyzický kontakt s človekom je preň vždy stresujúci. Najlepší spôsob, ako sa s týmto druhom stretnúť, je pozorovanie vo voľnej prírode — napríklad pri trekkingu v Himalájoch alebo v lesoch severnej Indie.

1

Neusiluj sa o ochočenie — pestrec ružový je voľne žijúci kŕdľový druh; v SR a EÚ sa bežne nechová

2

Ak ťa druh zaujíma, sleduj ho vo voľnej prírode — kŕdle sa pohybujú hlučne koruinami lesov a sú relatívne dostupné pozorovanému pri trekkingu v Himalájoch

3

Pri náleze zraneného jedinca ho zver miestnej záchrannej stanici alebo ornitologickej organizácii — minimalizuj manipuláciu a stres

4

Odmietni produkty z nelegálneho vývozu ázijských spevavcov a podporuj ochranu horských lesov Himalájí a juhovýchodnej Ázie

Cena a kde kúpiť

v SR a EÚ sa bežne nepredáva — trhová cena v avikultúre neexistuje (presné údaje neoverené)

Pestrec ružový nie je zaradený v CITES, avšak v SR, Indii, Číne, Nepále a väčšine krajín areálu platí ochrana voľne žijúceho vtáctva. V SR a EÚ sa bežne nepredáva a trhová cena preň neexistuje. Ide o atlasový voľne žijúci druh; táto stránka nie je chovateľský inzerát.

Druh sa v SR nepredáva — ide o voľne žijúceho kŕdľového lesného spevavca; sledovanie vo voľnej prírode v Himalájoch alebo severnej Indii je najlepší spôsob ako ho zažiť
Databázy (Avibase, eBird, xeno-canto) — najlepší zdroj nahrávok, fotografií a aktuálneho rozšírenia druhu
Odmietni akúkoľvek ponuku voľne odchyteného ázijského spevavca a nahláš podozrenie z nelegálneho obchodu príslušným orgánom
Na čo si dať pozor Pestrec ružový nie je vták na predaj ani bežný chovateľský druh v SR alebo EÚ. Záujem o tento druh najlepšie uspokojí sledovanie vo voľnej prírode — pri trekkingu v Himalájoch alebo v lesoch severovýchodnej Indie sú kŕdle minivetov jedným z najkrajších vokálnych prejavov horského lesa.

Porovnanie s podobnými druhmi

POROVNANIE DĹŽKY (cm) Pestrec ružový 17–20 cm Pericrocotus cantonensis 17–19 cm Pestrec sťahovavý 17–20 cm Pestrec trpasličí 16 cm Pestrec dlhochvostý 19–21 cm
Pestrec ružový (Pericrocotus roseus, Rosy Minivet) Pericrocotus cantonensis (Brown-rumped Minivet) Pestrec sťahovavý (Pericrocotus divaricatus, Ashy Minivet) Pestrec trpasličí (Pericrocotus cinnamomeus, Small Minivet) Pestrec dlhochvostý (Pericrocotus ethologus, Long-tailed Minivet)
Dĺžka17–20 cm17–19 cm17–20 cm16 cm19–21 cm
Váha14–19 gpresné údaje neoverené16–20 g12–17 g~19 g
Dožitiecca 6 r vo voľnej prírode (orientačne, oiseaux.net)presné údaje neoverenépresné údaje neoverenépresné údaje neoverenécca 6 r (orientačne)
Hlučnosťvoľne žijúci kŕdľový lesný spevavec horských a nížinných lesov Himalájí a JV Ázie — v SR sa bežne nechovávoľne žijúci lesný druh V a JV Ázie — v SR sa bežne nechovávoľne žijúci sťahovavý migrant — hniezdi v Japonsku a JV Rusku, zimuje v JV Ázii — v SR sa bežne nechovávoľne žijúci lesný druh J Ázie — v SR sa bežne nechovávoľne žijúci horský kŕdľový spevavec Himalájí — v SR sa bežne nechová
Stav IUCNIUCN LC; nie je v CITESIUCN LC; nie je v CITESIUCN LC; nie je v CITESIUCN LC; nie je v CITESIUCN LC (klesajúci trend); nie je v CITES
PovahaSamec: sivasta hlava a vrch, RUZOVO-CERVENY (nie syto sarlat.) spodok, trtac a krid. skvrna; biele hrdlo; samica: sivobneda zhora s OLIVOVO-ZLUTYM trtacom (klic. znak: nie sytozlty); spodok zltkasty; juvenily bledsi ako dospelciSamec: SIVOBNEDY S BIELOU TVAROU a tmavosivym tyliom; samica: sivohneda s HNEDASTO-SEDYM az ZEMITYM TRTACOM (klic. rozdiel od ruz. — nie olivovo-zlty trtac); oba pohlavie bez cervenej ci zlutej na kridlach; optica celkovo sivejsia a mensi farb. kontrast nez u P. roseusSamec: SIVO-BIELY — cierna clapka, biele celo a spodok; BEZ CERVENEJ alebo ZLUTEJ na kridlach; samica: podobna sivobiela, tiez bez cervenej/zlutej. UPLNE ODLISNY od ruzoveho (jednoducho rozlisitelny farbou — ziadna ruzova ani rlta skvrna)Samec: ORANZOVY (nie ruzovo-cerv.) spodok, trtac a krid. skvrny; siva hlava a vrch; MENSI ako ruzovy; samica: sytejsia zlta nez samica ruzoveho; oranzove tony = klucovy rozdiel od ruzovych tónov P. roseusSamec: LESKLÁ CIERNOMODRÁ hlava a vrch tela; SYTOCERVENY spodok a trtac; krid. skvrna s makkym vidlicovitym zubok — vyrazu cierno-cerveny kontrast uplne odlisny od tlmenejsieho sivo-ruzoveho P. roseus; samica: zlte celo a siva temena cast + zlty spodok — sytejsia zlta nez samica P. roseus
AreálHimalaje (Afganistan po JZ Cinu), Mjanmarsko, SZ Vietnam; horske a nizinne lesy 0-2000 m; ciastocne sfahovavy — himalajske pop. zostupuju do nizin, juhocinske migruju na juhJihovychodni Cina, Taiwan, SV Indie, Mjanmarsko, Thajsko, Vietnam — ciastocne sympatricky s P. roseus; niektoré populácie zimujú v JV AziiHniezdi v V Azii (Japonsko, Kores, JV Rusko); zimuje v JV Azii (Thajsko, Malaysia, Indonesia, Filipiny); dlhy migrant — odlisny hniezdny areal aj migr. vzor od P. roseusIndia, Sri Lanka, Banglades, Pakistan, Mjanmarsko, J Cina, JV Asia; siroky areal v nizzinnych aj horskych lesoch; staly alebo ciastocne sfahovavyHimalaje (Afganistan po Bhutan), SV India, Mjanmarsko, N Thajsko, Laos, Vietnam, S a stredna Cina; 7 poddruhov; sympatricky s P. roseus v casti arealu Himalaji

Choroby a prevencia

Stres a poranenia z odchytu a manipulácie
vysoká

Príznaky: Panika, nárazy do stien, vyčerpanie, odmietanie potravy, náhly úhyn

Najväčšie riziko pre voľne žijúci druh v dočasnej ľudskej starostlivosti. Stres oslabuje imunitu a je priamou príčinou úhynu malých spevavcov. Kľúčové: ticho, tma, minimum manipulácie a rýchly transfer ku kvalifikovanej záchrannej stanici alebo rehabilitačnému ornitológovi.

Aspergilóza a plesňové infekcie dýchacích ciest
stredná

Príznaky: Ťažké dýchanie, otvorený zobák, letargia, nechutenstvo, zmena hlasu

Riziko u stresovaných jedincov v dočasnej ľudskej starostlivosti — plesnivé krmivo, vlhké a nevyvetrané prostredie. Prevencia: suché, čisté, dobre vetrané prostredie, čerstvé krmivo. Liečba antifungálnymi liekmi patrí aviárnemu veterinárovi.

Endoparazity a črevné infekcie
stredná

Príznaky: Riedky trus, chudnutie napriek žravosti, nastŕpané perie, slabosť

Voľne žijúci hmyzožraví spevavcovia bežne nesú črevné parazity (kokcídie, hlísty), ktoré sa pri strese premnožia. U jedincov v dočasnej starostlivosti: karanténa, koprologická kontrola trusu a cielená liečba antiparazitikami patrí veterinárovi.

Podvýživa a dehydratácia pri nedostatku hmyzu
stredná

Príznaky: Apatia, slabosť, vpadnuté oči, zhoršená kondícia peria, chudnutie

Pestrec ružový je takmer výlučný hmyzožravec — v dočasnej starostlivosti musí byť kŕmený živým alebo sušeným hmyzom (tenebrio larvy, drobné cvrčky). Bez adekvátnej bielkovinovej stravy rýchlo upadá. Čerstvá voda je nevyhnutná; odporúča sa okamžitý transfer ku kvalifikovanému rehabilitátorovi.

Respiračné infekcie a podchladenie
stredná

Príznaky: Nahrbený vták s napuchnutým perím, malátnosť, sťažené dýchanie

Náhle premiestnenie, prievan, vlhko a stres v neprirodzenom prostredí oslabujú vtáka a otvárajú cestu bakteriálnym a plesňovým respiračným infekciám. U dočasne držaných jedincov zabezpeč suché, bezprievanové a pokojné prostredie. Pri príznakoch vyhľadaj aviárneho veterinára.

Prevencia Pestrec ružový sa v SR bežne nechová, preto zásady platia pre dočasnú starostlivosť o zranené alebo oslabené voľne žijúce jedince: (1) Minimalizácia stresu — ticho, tma, čo najmenej manipulácie; stres je pre drobné spevavcovité priamou príčinou úhynu. (2) Živý a sušený hmyz — larvy tenebria, drobné cvrčky; nie zrninová zmes (druh je hmyzožravec). (3) Čerstvá voda denne — druh v prírode pije pri potokoch a v rose. (4) Suché, bezprievanové prostredie — prevencia plesní. Cieľom je vždy rýchle uzdravenie a návrat do prírody. Pri každom príznaku choroby vyhľadaj aviárneho veterinára alebo rehabilitačné centrum.

Zaujímavosti

1

Tlmené ružové sfarbenie — menej nápadný minivet — pestrec ružový je spomedzi minivetov "tichý" z hľadiska farby: samec má ružovo-červený (nie sýtočervený šarlátový) odtieň na krídlach, chvoste a spodku. Práve tento tlmený ružový tón je kľúčovým znakom samca a nazval zdroj jeho mena aj slovenský ekologický termín — pestrec ružový, Rosy Minivet.

2

Olivovo-žltý trtáč samice — diagnostický terénny znak — samica pestreca ružového sa od samic iných minivetov odlišuje olivovo-žltým (nie sýtožltým) trtáčom. Samice šarlátového, krátkozobého a dlhochvostého pestreca majú trtáč sýtožltý. Tento jemný, ale spoľahlivý rozdiel je základom terénnej identifikácie samice.

3

Sesterský druh pestreca lesného — pestrec ružový (P. roseus) je taxonomicky najbližší pestrecovi lesnému (P. cantonensis, Brown-rumped Minivet). Oba druhy zdieľajú sivastý vzhľad a bledšie sfarbenie oproti „červeným“ minivetom; kľúčovým odlišovacím znakom je trtáč: olivovo-žltý u P. roseus, hnedasto-šedý u P. cantonensis. Niektoré taxonomické autority ich spájajú do jedného taxónu.

4

Pohlavný dimorfizmus s jemnejšou škálou — na rozdiel od kontrastného čierno-červeného samca pestreca šarlátového je samec pestreca ružového sivasto-ružový — hlava, hrdlo a lícnice sú sivasto-biele, nie čierne. Tento menej kontrastný vzor z neho robí jeden z najmenej nápadných a tým aj najcennejšie identifikovateľných minivetov pre skúsených pozorovateľov.

5

Čiastočne sťahovavý s výškovým zostupom — himalájske populácie pestreca ružového v zime zostupujú do nižších polôh alebo migrujú do indického polostrova; populácie z juhozápadnej Číny a severného Vietnamu sa sťahujú na juh. Druh nie je strikne sezónnym migrantom s pevnými trasami, no niektoré populácie prekonávajú počas ťahu nezanedbateľné vzdialenosti (zdroj: Wikipedia EN, BirdLife).

6

Lesný kŕdľový hmyzožravec — pestrec ružový sa pohybuje v zmiešaných kŕdloch s inými druhmi minivetov a s inými mäkkostravnými lesnými vtákmi. Kŕdeľ sa pohybuje od stromu k stromu v korunách lesa a neustále vydáva kontaktné hlásky. Gleaning a krátke vzdušné lovy sú základnou forážovacou stratégiou; žerie chrobáky, cikády, kobylky, mravce, termity a pavúky.

7

Rod Pericrocotus — minivety — pestrec ružový patrí do rodu Pericrocotus s asi 16 druhmi žijúcimi prevažne v lesoch južnej a východnej Ázie. Všetky minivety zdieľajú podobný telesný plán: výrazný pohlavný dimorfizmus, dlhý chvost, kŕdľové správanie a insektivorná potrava. Čeľaď Campephagidae (húseničiarkovité) dostala meno podľa húsenic (Campephagus = húsenicojed).

8

Taxonomická poznámka o „standfordi“ — historicky opísaný „poddruh“ standfordi zo Shan States v Mjanmarsku je niektorými autormi považovaný za hybridnú formu medzi P. roseus a P. cantonensis, nie za platný poddruh. Avibase (ID C6FB6CF91D7956FF) ho nezahŕňa do nominátneho taxónu P. roseus; IOC World Bird List druh považuje za monotypický. Toto taxonomické napätie je dôvodom, prečo Avibase vedie aj sesterský záptah „Pericrocotus [roseus or cantonensis]“ (ID F06E22612EDAA2EF).

Taxonomická klasifikácia

species Pestrec ružový (Pericrocotus roseus)
Ríša Animalia
Kmeň Chordata
Trieda Aves (vtáky)
Rad Passeriformes (vrabcotvaré)
Čeľaď Campephagidae (húseničiarkovité)
Rod Pericrocotus Boie, 1826
Druh Pericrocotus roseus (Vieillot, 1818)
Poddruh SR v SR sa vo voľnej prírode nevyskytuje — ázijský druh horských a nížinných lesov; v európskej avikultúre sa bežne nechová
Poddruhy Druh je podľa IOC World Bird List monotypický — žiadne všeobecne uznávané poddruhy (Avibase, oiseaux.net). Historicky opísaný poddruh standfordi (z Shan States, Mjanmarsko) je niektorými autormi považovaný za hybridnú formu medzi P. roseus a P. cantonensis, nie za platný poddruh P. roseus. Protonym: Muscicapa rosea Vieillot, 1818; typová lokalita Bengálsko (India). Synonymum: Pericrocotus intensior.
Avibase_ID C6FB6CF91D7956FF

? Často kladené otázky

Pohlavný dimorfizmus je výrazný, ale jemnejší ako u šarlátových minivetov. Samec: sivastá hlava, krk a vrch tela; biele hrdlo a lícnice; ružovo-červený spodok, trtáč a krídelné škvrny — ružový (nie sýtočervený) odtieň v krídlach a chvoste je kľúčový znak. Samica: sivohnedá zhora s olivovo-žltým trtáčom — to ju odlišuje od samic iných minivetov (tie majú sýtožltý trtáč); spodok žltkastý. Juvenily sú bledšie ako dospelci.

Oba druhy sú si veľmi podobné a oba sú sivasto sfarbené. Kľúčovým znakom je trtáč samice: u pestreca ružového olivovo-žltý, u pestreca lesného (Brown-rumped Minivet) hnedasto-šedý až hnedo-zemitý. U samcov: pestrec ružový má ružovo-červené krídelné škvrny a chvost, kým samec pestreca lesného je celkovo viac sivasto-bielej s tmavšou kresbou. Niektoré taxonomické autority tieto dva druhy spájajú.

Pestrec sťahovavý je celkovo sivobiely bez akejkoľvek červenej alebo ružovej: samec má čiernu čiapku, biele čelo a biele spodky, samice sú podobné. Chýba mu akýkoľvek ružový alebo červený odtieň na krídlach a chvoste. Pestrec ružový má naopak ružovo-červené krídelné škvrny (samec) alebo žlté krídelné škvrny (samica). Vizuálne sa ľahko odlíšia.

Pestrec trpasličí je menší (16 cm vs. 17–20 cm) a samec má oranžový (nie ružovo-červený) spodok a krídelné škvrny. Hlava samca je sivá, ale vrch tela nie je taký svetlý ako u pestreca ružového. Samica pestreca trpasličieho má sýtejšiu žltú farbu než samica ružového. Oranžové tony vs. ružové sú hlavným farebným kritériom.

Druh obýva horské a nížinné lesy od Afgánistanu a Himalájí (Pakistan, India, Nepál, Bhután) cez Bangladéš, Mjanmarsko, severnú časť Thajska, Laos, Vietnam až po strednú Čínu. Čiastočne sťahovavý — himalájske populácie v zime zostupujú do nižších polôh alebo migrujú do indického polostrova; populácie z juhozápadnej Číny a severného Vietnamu sa sťahujú na juh. V Thajsku je zaznamenaný ako zimný hosť (zdroj: Thai National Parks).

Pestrec ružový znáša 3–4 vajcia (zdroj: The Dynamic Nature). Hniezdo je pohárkovité z koreňov, vetvičiek a trávy, umiestnené v korune stromu. Inkubácia trvá 14–15 dní — na vajciach sa striedajú obaja rodičia (zdroj: The Dynamic Nature). Hniezdna sezóna: apríl–jún. Presná dĺžka pobytu mláďat v hniezde pre tento druh nie je spoľahlivo overená.

IUCN hodnotí pestreca ružového ako najmenej ohrozeného (LC) — druh má dostatočne rozsiahly areál a nie sú doklady o výraznom poklese. Druh nie je zaradený v žiadnej prílohe CITES. V SR zákon 543/2002 Z. z. sa naň priamo nevzťahuje (nepôvodný druh SR), avšak v krajinách výskytu platí ochrana voľne žijúceho vtáctva.

Je to takmer výlučne hmyzožravec: základ potravy tvorí hmyz zbieraný gleaning-om z lístia a vetvičiek v korunách a strednom poschodí lesa — chrobáky, cikády, koníky, kobylky, mravce, termity, larvy a pavúky. Príležitostne loví hmyz krátkymi vzdušnými salto (hawking). Sezónne môže dojieždiť drobné plody (zdroj: The Dynamic Nature, Wikipedia EN).

Najcharakteristickejší hlasový prejav je melodické rolujúce „whiririri-whiririri“ — mäkká piskľavá kontaktná hláska udržiavajúca súdržnosť kŕdľa (zdroj: The Dynamic Nature). Druh vydáva aj krátke vysoké písky a poplašné serie. Celkovo je menej hlasný a vokálne menej výrazný ako šarlátové minivety. Záznamy hlasu sú k dispozícii na xeno-canto.org (13 nahrávok foreground).

ZDROJ: Wikipedia EN (Rosy minivet — taxonómia Vieillot 1818, areál, popis samca/samice, IUCN LC, https://en.wikipedia.org/wiki/Rosy_minivet), Avibase (Pericrocotus roseus, ID C6FB6CF91D7956FF, SK pestrec ruž

 Video — Pestrec ružový

Pestrec ružový (Pericrocotus roseus) — spev a hlas v prírode

Pestrec ružový (Pericrocotus roseus) — správanie a biotop

 Cudzie názvy

Anglicky:   Rosy Minivet, Česky:   suříkovec růžový, Nemecky:   Rosenmennigvogel, Španielsky:   Minivet Rosado, Francúzsky:   Minivet rose, Taliansky:   Uccello di fiamma rosato, Holandsky:   presné údaje neoverené, Portugalsky:   minivete-róseo, Poľsky:   purpurek różowy, Maďarsky:   presné údaje neoverené, Rusky:   Розовый личинкоед, Japonsky:   モモイロサンショウクイ, Čínsky:   粉红山椒鸟, Thajsky:   นกพญาไฟสีกุหลาบ, Latinsky:   Pericrocotus roseus (Vieillot, 1818)