Pestrec rumelkový (Pericrocotus igneus)

Campephagidae (húseničiarkovité)

Pestrec rumelkový

Pericrocotus igneus — malý kŕdľový spevavec nížinných lesov JV Ázie — samec lesklý čierno-oranžový ako plameň, samica sivá s diagnostickým rumelkovým trtáčom; IUCN takmer ohrozený vplyvom odlesňovania

IUCN: NT (Near Threatened, 2022) | Near Threatened (takmer ohrozený) podla BirdLife International a IUCN. Druh má obmedzený a fragmentovaný areál viazany na nízinné dažďové a rašeliniskové lesy juhovýchodnej Ázie (Malajský polostrov, Sumatra, Borneo, Palawan). Populačny trend je klesajúci — hlavnou príčinou je odlesňovanie nízinných a rašeliniskových lesov v dôsledku ťažby dreva a premeny na plantáže palmy olejnej a kaučuku. Pokles je hodnoteny ako stredne rýchly, nie dosť rýchly na zaradenie do kategórie zraniteľný (VU), ale dostatočne znepokojujúci na NT. Druh je lokálne vyhynutý v Singapure. Nie je zaradeny v žiadnej prílohe CITES.
Dĺžka15–16,5 cm
Hmotnosť10–16 g
Dožitiecca 6 r vo voľnej prírode (orientačne)
IUCNNT (takmer ohrozený, klesajúci trend)
RozšírenieJV Ázia: Malajský polostrov, Sumatra, Borneo, Palawan
BiotopNížinné dažďové a rašeliniskové lesy, do 600 m n. m.
StravaTakmer výlučne hmyz a pavúky — gleaning v korunách stromov
SprávanieKŕdľový druh — hlučné zmiešané kŕdle v lesnej koruni
SťahovavosťStály celoročný rezident — nesťahuje sa
DimorfizmusVýrazný: samec čierno-oranžový, samica sivá s rumelkovým trtáčom
🔊
Hlučnosť
3/5
🤝
Priľnavosť
1/5
⚡
Aktivita
4/5
🗣️
Reč
1/5
💎
Zriedkavosť
5/5

Výživa

75% 20% STRAVA zloženie
Hmyz — húsenice, chrobáky, dvojkrídlovce, mravce, hymenoptéry; lovený v korunách stromov gleaning-om z lístia aj krátkymi vzdušnými útokmi (hawking); tvorí základ potravy celoročne (zdroj: Wikipedia EN, JRank Animals) 75%
Pavúky a ďalšie bezstavovce — gleaning z vetvičiek a listov v lesnej koruni; dôležitý bielkovinový doplnok pri odchove mláďat 20%
Príležitostné drobné plody a mäkké rastlinné časti — sezónny energetický doplnok, minoritná zložka 5%

Odporúčané potraviny

  • Hmyz v lete — chrobáky, mušky, mravce, osy; lovené gleaning-om z lístia aj vzdušnými útokmi z vetvičky v korune stromu
  • Húsenice (larvy motýľov) — primárna a najdôležitejšia zložka potravy; gleaning z lístia v hornej časti koruny stromov
  • Dvojkrídlovce (mušky, komáre) — zachytávané krátkymi vzdušnými útokmi pri pohybe kŕdľa lesnou koruinou
  • Pavúky a ich vajíčkové zásobárne — gleaning z vetvičiek; dôležitý bielkovinový doplnok, najmä pri odchove mláďat
  • Drobný hmyz z lístia a kôry — ostnatky, ploštice, blanokrídlovce gleaning-om z povrchu listov a kôry
  • Čerstvá voda — druh pije pri potokoch a na vlhkej vegetácii v nížinných lesoch

Zakázané potraviny

  • Avokádo — persín je pre vtáky smrteľne jedovatý aj v malom množstve
  • Čokoláda, kakao a kofeínové nápoje — neurotoxicky nebezpečné pre všetky vtáky
  • Soľ, slané a korenené jedlá — zaťažujú obličky drobných spevavcov
  • Pesticídmi kontaminovaný hmyz alebo ovocie — riziko akútnej otravy
  • Plesnivé alebo zatuchnuté krmivo — riziko mykotoxínov a aspergilózy
Tip od odborníka Pestrec rumelkový je v prírode takmer výlučne hmyzožravý druh — základ jeho potravy tvorí hmyz a pavúky gleaning-om z lesných koruien nížinných lesov JV Ázie: húsenice, chrobáky, mušky a hymenoptéry, ale aj krátke vzdušné útoky na hmyz v lete. Druh sa v bežnej európskej avikultúre nechová; táto stránka má atlasový a poznávací charakter. Kŕmenie je relevantné len pri dočasnej starostlivosti o zraneného jedinca v záchrannej stanici: základom by mali byť živé larvy hmyzu (tenebrio, drobné cvrčky), doplnené o sušený hmyz a hydratácia elektrolytovým roztokom. Akákoľvek starostlivosť patrí do rúk skúseného rehabilitátora.

Správanie a komunikácia

3 Hlučnosť 1 Priľnavosť 4 Aktivita 1 Reč 5 Zriedkavosť 2.8
3/5 Tichý Hlučný
Hlučnosť
Pestrec rumelkový je pomerne hlasný kŕdľový druh — kŕdle sa pohybujú lesnou korunou za nepretržitého ozývania sa melodickými kontaktnými hláskami (swee-eet, twee-eet). V prírode sú hlásky typicky lesné a v domácnostiach sú nepodstatné — druh sa v klietkach bežne nechová.
1/5 Nezávislý Priľnavý
Priľnavosť
Pestrec rumelkový je voľne žijúci divoký druh — nie je to klietkový maznáčik. Je kŕdľový a fyzický kontakt s človekom ho stresuje. Najlepší spôsob, ako ho spoznať, je pozorovanie vo voľnej prírode.
4/5 Pokojný Aktívny
Aktivita
Veľmi aktívny kŕdľový druh — pestrecí sa takmer neprestajne pohybujú v korunách nížinných lesov, hľadajú hmyz gleaning-om a krátkymi vzdušnými útokmi. Sú hlasní a čiperní; kŕdeľ sa plynule presúva od stromu k stromu.
1/5 Žiadna Výborná
Reč
Pestrec rumelkový nenapodobňuje ľudskú reč — jeho vokálny repertoár je vrodený a tvorí ho niekoľko typov kontaktných a poplašných hlások. Nie je to hovoriaci klietkový vták.

Hlasový prejav a reč

3/5 hlasitosť

Pestrec rumelkový má typický kŕdľový hlasový repertoár: kŕdeľ sa pohybuje lesnou koruinou za nepretržitého ozývania sa melodickými kontaktnými hláskami. Najcharakteristickejší hlas je stúpajúce melodické „swee-eet“ alebo „twee-eet“ — jemná, zvonivá a ľahko rozoznateľná kontaktná hláska udržiavajúca súdržnosť kŕdľa počas pohybu. Druh vydáva aj krátke ostré varovné písky pri vzrušení a poplašné hlásky pri blízkosti predátora. Spev ako taký je jednoduchý; hlas pestrecov v lesnom teréne prezradí prítomnosť kŕdľa skôr, než ich pozorovateľ uvidí. Nenapodobňuje ľudskú reč — repertoár je vrodený.

Dokáže hovoriť? Pestrec rumelkový nenapodobňuje ľudskú reč. Je to voľne žijúci kŕdľový lesný druh s vrodeným hlasovým repertoárom kontaktných a poplašných hlások. Nie je to hovoriaci klietkový vták.

Typické zvuky

  • Stúpajúce melodické swee-eet alebo twee-eet — najcharakteristickejšia kontaktná hláska; zvonivá a ľahko rozoznateľná, vydávaná nepretržite počas pohybu kŕdľa koruinami nížinných lesov; podľa tejto hlásky je druh v teréne ľahko identifikovateľný (zdroj: Wikipedia EN, Thai National Parks)
  • Krátky ostrý písk — kontaktná a varovná hláska vydávaná jednotlivo alebo v krátkych sériách pri vzrušení alebo blízkosti predátora; podobný poplašným hláskam iných minivetov (zdroj: Wikipedia EN)
  • Jemné kolenisté cvrnkanie — variabilná séria krátkych zvukov počas forážovania; jednotlivé hlasy sa prelínajú v neustálom šumení aktívneho kŕdľa pohybujúceho sa stromami (zdroj: všeobecné správanie čeľade Campephagidae)
  • Poplašná séria — ostrejšie a rýchlejšie opakovanie kontaktných hlások pri zjavení predátora (jastrab, had); celý kŕdeľ reaguje súčasne a sťahuje sa do hustejšieho porastu (zdroj: všeobecné správanie čeľade Campephagidae, zaznamenaná u príbuzných minivetov)

Sezónny kalendár

Jan Feb Mar Apr Máj Jún Júl Aug Sep Okt Nov Dec ROČNÝ cyklus
Hlavná hniezdna sezóna (máj–júl) na Malajskom polostrove; na Palawane hniezdi v suchej sezóne (december); obaja rodičia stavajú hniezdo a kŕmia mláďatá (zdroj: Wikipedia EN, Thai National Parks)
Tok — samec predvádza sýto oranžovo-červené sfarbenie, kŕdle sa rozpadajú na hniezdne páry; páry spoločne začínajú stavať hniezdo
Odchov mláďat — obaja rodičia kŕmia; mláďatá závislé na hmyzovej potrave; presná dĺžka inkubácie a pobytu v hniezde nie je v dostupných zdrojoch overená
Mimo hniezdnej sezóny — kŕdle sa pohybujú v lesnej koruni, stály nemelding druh (nesťahuje sa); v nížinných lesoch JV Ázie aktívny celoročne
Stály celoročný druh — nesťahuje sa (rezident); kŕdľové správanie a aktívne forážovanie v lesných korunách počas celého roka

Vhodný pre teba?

Skúsenosť Voľne žijúci ázijský druh — v SR a EÚ sa bežne nechová. Pestrec rumelkový je kŕdľový nížinný spevavec lesov JV Ázie; v európskej avikultúre nie je etablovaným chovateľským druhom. Táto stránka má atlasový a poznávací charakter — informácie sú určené pre záujemcov o ázijské vtáctvo, terénnych pozorovateľov a prírodovedcov. Druh nie je v CITES; v SR zákon 543/2002 Z. z. sa naň priamo nevzťahuje (nepôvodný druh SR).
Priestor Druh sa v SR bežne nechová; overený priestorový štandard preň neexistuje. V prírode je to kŕdľový lesný vták pohybujúci sa v korunách nížinných a podhorských lesov JV Ázie. Nie je to druh vhodný pre klietkový ani voliérový chov.
Deti v domácnosti Pestrec rumelkový nie je domáci maznáčik. Deťom ho možno predstaviť ako fascinujúci príklad pohlavného dimorfizmu — samec oranžovočervený ako plameň, samica šedivo-žltá so zábleskom rumelkového trtáča. Druh učí o kŕdľovom živote spevavcov, o nížinných pralesoch juhovýchodnej Ázie a o tom, prečo je ochrana lesných biotopov pred klčovaním dôležitá pre farebné druhy. Najlepšia interakcia s týmto druhom je pozorovanie vo voľnej prírode počas návštevy Malajzie, Bornea alebo Thajska.
Hlučnosť Druh vydáva časté melodické kontaktné hlásky swee-eet a twee-eet v kŕdloch; v prírode je pomerne hlasný. Keďže sa v avikultúre bežne nechová, hodnotenie rušivosti v domácnosti nie je prakticky relevantné.
Verdikt odborníka Pestrec rumelkový (Pericrocotus igneus) je malý nápadne sfarbený spevavec (15–16,5 cm, 10–16 g) z čeľade Campephagidae (húseničiarkovité) s výrazným pohlavným dimorfizmom. Samec je nezameniteľný: lesklá čierna hlava a plášť kontrastujú so sýto oranžovo-červeným chrbtom, spodkom, trtáčom a krídelnou škvrtnou; pri lete blýska ako plameň — odtiaľ anglické meno „Fiery Minivet“. Samica je podstatne tlmenejšia: sivá hlava s oranžovými uzdečkami a obrúbením okolo oka, sivý chrbát, žltý spodok; najdôležitejší diagnostický znak je oranžovo-červený trtáč (farba rumelky), ktorý ju odlišuje od samíc príbuzných čiernočervených minivetov. Juvenily majú tmavohnedý vrchný odev so sivastým nádychom. Pestrec rumelkový obýva nížinné a podhorské lesy juhovýchodnej Ázie — od južného Mjanmarska cez Malajský polostrov, Sumatru a Borneo po Palawan; preferuje koruny nížinných dažďových lesov, lesné okraje, rašeliniskové lesy a sekundárny porast prevažne pod 600 m n. m. Je to stály celoročný druh — nesťahuje sa; kŕdľové správanie v hlučných zmiešaných skupinách s inými lesnými druhmi je charakteristické. Živí sa takmer výlučne hmyzom a pavúkmi gleaning-om v lesnej koruni a krátkymi vzdušnými útokmi. Hniezdi od mája do júla (na Malajskom polostrove); obaja rodičia stavajú plytkú pohárkovitú čašku z vetvičiek a vlákien, maskovanú lišajníkmi, v bifurkácii vetvičky vysoko v korune stromu; znáška sú zvyčajne dve bledožlté vajcia s hnedými a sivými škvrnami. IUCN hodnotí druh ako takmer ohrozeného (NT) s klesajúcim populačným trendom — hlavnou hrozbou je odlesňovanie nížinných a rašeliniskových lesov v dôsledku ťažby dreva a premeny pôdy (plantáže palmy olejnej a kaučuku); druh je lokálne vyhynutý v Singapure. Nie je zaradený v CITES. V avikultúre sa bežne nechová.

Prostredie a požiadavky

Prirodzený biotop (voľne žijúci nížinný lesný druh)
Koruny nížinných dažďových lesov, lesné okraje, rašeliniskové lesy, sekundárny porast, prímorské lesy; prevažne pod 600 m n. m.
Pestrec rumelkový obýva nížinné a podhorské lesy juhovýchodnej Ázie do nadmorskej výšky prevažne 600 m (zriedkavejšie vyššie). Preferuje koruny nížinných dažďových lesov — dobre zachované aj druhotné lesy, lesné okraje, rašeliniskové lesy, mangrovy a prímorské lesy; príležitostne navštevuje záhradné biotopy susediace s lesom. Je to stromový druh — prevažnú časť dňa strávi v lesnej koruni, kde gleaning-om a krátkymi vzdušnými útokmi zbiera hmyz. Lokálne vyhynutý v Singapure v dôsledku úbytku lesných biotopov (zdroj: Wikipedia EN).
Sociálna štruktúra — kŕdle
Hlučné zmiešané kŕdle niekoľkých až niekoľkých desiatok jedincov; pravidelne sa pridáva do zmiešaných druhových kŕdľov s inými lesnými spevavcami
Pestrec rumelkový je výrazne kŕdľový druh — pohybuje sa v hlučných, pohyblivých kŕdloch a veľmi často vstupuje do zmiešaných druhových kŕdľov (mixed-species feeding flocks) spolu s timáliami, nektárovkami a ďalšími lesnými vtákmi. Kŕdeľ sa plynule presúva od stromu k stromu; každý jedinec neustále vydáva kontaktné hlásky. Počas hniezdenia sa kŕdle rozpadajú na páry, po hniezdení sa zasa zlučujú (zdroj: Wikipedia EN, JRank Animals).
Klimatické nároky — tropický nížinný pás
Tropický a subtropický vlhký nížinný klimatický pás; stály celoročný druh bez sťahovavosti; prevažne pod 600 m n. m.
Druh obýva teplý a vlhký tropický a subtropický nížinný pás JV Ázie. Je stálym celoročným rezidentom — nesťahuje sa (na rozdiel od niektorých príbuzných minivetov). Nie je prispôsobený na chladné pohoria ani na suché oblasti.
Hniezdo a hniezdenie
Plytká pohárkovitá čaška z vetvičiek a vlákien, maskovaná lišajníkmi; v bifurkácii vetvičky vysoko v korune stromu; 2 bledožlté vajcia s hnedými a sivými škvrnami; hniezdna sezóna máj–júl
Obaja rodičia stavajú plytkú pohárkovitú čašku z vetvičiek, vlákien a rastlinných častí, maskovú pavučinou a vonkajšou vrstvou lišajníkov a kúskov kôry — dobrá kamufláž v lesnej koruni. Hniezdo je umiestnené v bifurkácii vetvičky vysoko v korune stromu (zdroj: Wikipedia EN, Thai National Parks). Znáška: zvyčajne dve bledožlté vajcia s hnedými a sivými škvrnami. Hniezdna sezóna: máj–júl na Malajskom polostrove; na Palawane druh hniezdi aj v decembri (suchá sezóna). Presná dĺžka inkubácie a pobytu mláďat v hniezde nie je v dostupných zdrojoch overená (analógiou s príbuznými minivetmi pravdepodobne ~11–14 dní). Ide o údaje z voľnej prírody.
Kúpanie a hygiena
Vyhľadáva potoky a vlhkú vegetáciu na kúpanie; kŕdle sa spoločne kúpajú pri lesných potôčikoch
V prírode sa pestrecí kúpajú pri plytkých lesných potôčikoch a na vlhkej vegetácii — kúpanie je typické skupinové správanie. Lesné potoky sú preto dôležitými miestami na pozorovanie druhu v teréne.
Denná aktivita — stály tropický druh
Striktne denný druh; aktívny od svitania; pohyb kŕdľa lesnými korunami počas celého dňa; bez sezónnej migrácie
Pestrec rumelkový je striktne denný druh aktívny od svitania. Kŕdle sa pohybujú po lesných koruinách nepretržite počas dňa. Keďže je stálym celoročným rezidentom, nemá výrazný sezónny migračný rytmus — jeho aktivita je podmienená len dennou a sezónnou dostupnosťou hmyzu v tropickom lese.

Rozmnožovací cyklus

Tok a dvorenie
Apríl–máj (pred hlavnou hniezdnou sezónou); samec predvádza sýte oranžovo-červené sfarbenie

Na jar sa kŕdle rozpadajú na páry. Samec predvádza lesklé čierno-oranžové sfarbenie a aktívne nasleduje samicu v korunách stromov. Pohlavná dospelosť nastupuje pravdepodobne v prvom roku života — presné údaje pre tento druh nie sú v dostupných zdrojoch overené (analógiou s príbuznými minivetmi).

Hniezdo a znáška
2 vajcia; hniezdna sezóna máj–júl (na Malajskom polostrove) alebo december (Palawan) (zdroj: Wikipedia EN, Thai National Parks)

Obaja rodičia stavajú plytkú pohárkovitú čašku z vetvičiek, vlákien a rastlinných materiálov, pokrytú lišajníkmi a kúskami kôry, umiestnenú v bifurkácii vetvičky vysoko v lesnej koruni (zdroj: Wikipedia EN). Znáška: zvyčajne dve bledožlté vajcia s hnedými a sivými škvrnami. Hniezdna sezóna: máj–júl na Malajskom polostrove; na Palawane aj v decembri.

Inkubácia
Presné údaje neoverené (analógiou s príbuznými minivetmi ~11–14 dní)

Presná dĺžka inkubácie pre pestreca rumelkového nie je v dostupných zdrojoch spoľahlivo overená — analógiou s príbuznými minivetmi rodu Pericrocotus sa odhaduje na ~11–14 dní. Pravdepodobne sa striedajú obaja rodičia (typické pre čeľaď Campephagidae). Hniezdo je dobre kamuflované lišajníkmi, čo znižuje tlak predátorov.

Liahnutie a kŕmenie mláďat
Obaja rodičia kŕmia; hmyz nevyhnutný

Mláďatá sa liahnu altriciálne (holé, slepé). Obaja rodičia kŕmia mláďatá — prevažne hmyzom a húsenicami ako kľúčovým zdrojom bielkovín. Presná dĺžka pobytu mláďat v hniezde nie je pre tento druh spoľahlivo overená — analógiou s príbuznými minivetmi pravdepodobne ~12–14 dní. Po vyletení ich rodičia ešte istý čas dokrmujú.

Vývoj mláďat a juvenilné sfarbenie
Juvenily: tmavohnedý vrchný odev so sivastým nádychom; dospelé sfarbenie nadobúdajú pelichaním

Juvenilné vtáky majú tmavohnedý až sivohnedý vrchný odev bez výraznej červenej alebo oranžovej; juvenilné samce nadobúdajú čierno-oranžové sfarbenie postupne pelichaním. Presný čas dosiahnutia plného dospelého sfarbenia pre tento druh nie je v dostupných zdrojoch overený — analógiou s príbuznými minivetmi pravdepodobne v prvom roku života.

Pohlavná dospelosť a dožitie
Pohlavná dospelosť: pravdepodobne 1. rok (presné údaje neoverené); dožitie cca 6 r (oiseaux.net)

Presný vek pohlavnej dospelosti pre pestreca rumelkového nie je v dostupných zdrojoch špecifikovaný — analógiou s príbuznými minivetmi rodu Pericrocotus sa odhaduje na prvý rok života. Dožitie je uvádzané orientačne na cca 6 rokov (zdroj: oiseaux.net); druh-špecifické krúžkovacie dáta nie sú verejne k dispozícii — číslo prezentujeme ako orientačné.

Ochočenie a kontakt

5 Trvanie: Druh sa v SR nechová a neochočuje — ide o voľne žijúceho kŕdľového nížinného spevavca JV Ázie. Aklimatizácia na fyzický kontakt nie je reálnym cieľom.

Pestrec rumelkový je voľne žijúci divoký druh, ktorý sa v bežnej európskej avikultúre nechová. Nie je to vták na ruku ani spoločenský maznáčik. V kŕdloch je síce menej plachý ako solitérne druhy, avšak fyzický kontakt s človekom je preňho vždy stresujúci. Najlepší spôsob, ako sa s týmto druhom stretnúť, je pozorovanie vo voľnej prírode — napríklad v nížinných lesoch Malajzie, Bornea alebo Thajska.

1

Neusiluj sa o ochočenie — pestrec rumelkový je voľne žijúci kŕdľový druh; v SR a EÚ sa bežne nechová a akékoľvek trvalé zadržiavanie by bolo eticky i právne problematické

2

Ak ťa druh zaujíma, sleduj ho vo voľnej prírode — kŕdle sa pohybujú hlučne koruinami nížinných lesov a sú relatívne nenáplašlivé pri pokojnom pozorovateľovi

3

Pri náleze zraneného jedinca ho zver miestnej záchrannej stanici alebo ornitologickej organizácii — minimalizuj manipuláciu a stres

4

Odmietni produkty z nelegálneho vývozu ázijských spevavcov a podporuj ochranu nížinných lesov juhovýchodnej Ázie pred odlesňovaním

Cena a kde kúpiť

v SR a EÚ sa bežne nepredáva — trhová cena v avikultúre neexistuje (presné údaje neoverené)

Pestrec rumelkový nie je zaradený v CITES, avšak v SR, Malajzii, Indonézii, Thajsku a väčšine krajín areálu platí ochrana voľne žijúceho vtáctva. V SR a EÚ sa bežne nepredáva a trhová cena preň neexistuje. Ide o atlasový voľne žijúci druh; táto stránka nie je chovateľský inzerát.

Druh sa v SR nepredáva — ide o voľne žijúceho kŕdľového nížinného spevavca; sledovanie vo voľnej prírode v Malajzii, Borneu alebo Thajsku je najlepší spôsob ako ho zažiť
Databázy (Avibase, eBird, xeno-canto) — najlepší zdroj nahrávok, fotografií a aktuálneho rozšírenia druhu
Odmietni akúkoľvek ponuku voľne odchyteného ázijského spevavca a nahláš podozrenie z nelegálneho obchodu príslušným orgánom
Na čo si dať pozor Pestrec rumelkový nie je vták na predaj ani bežný chovateľský druh v SR alebo EÚ. Záujem o tento druh najlepšie uspokojí sledovanie vo voľnej prírode — v nížinných lesoch Malajzie, Bornea alebo Thajska sú hlučné kŕdle pestrecov jedným z najfarebnejších zážitkov lesného vtáctva JV Ázie.

Porovnanie s podobnými druhmi

POROVNANIE DĹŽKY (cm) Pestrec rumelkový 15–16,5 cm Pestrec trpasličí 15–16 cm Pestrec šarlátový 18–22 cm Pestrec ohnivý 19–22 cm Pestrec karmínový 17–19 cm
Pestrec rumelkový (Pericrocotus igneus, Fiery Minivet) Pestrec trpasličí (Pericrocotus cinnamomeus, Small Minivet) Pestrec šarlátový (Pericrocotus speciosus, Scarlet Minivet) Pestrec ohnivý (Pericrocotus flammeus, Orange Minivet) Pestrec karmínový (Pericrocotus miniatus, Sunda Minivet)
Dĺžka15–16,5 cm15–16 cm18–22 cm19–22 cm17–19 cm
Váha10–16 g~9–13 g~18–25 g~14–22 gpresné údaje neoverené
Dožitiecca 6 r vo voľnej prírode (orientačne, oiseaux.net)presné údaje neoverenépresné údaje neoverenépresné údaje neoverenépresné údaje neoverené
Hlučnosťvoľne žijúci kŕdľový nížinný lesný druh JV Ázie — v SR sa bežne nechovávoľne žijúci kŕdľový lesný druh J a pevn. JV Ázie — v SR sa bežne nechovávoľne žijúci horský a nížinný lesný druh J a JV Ázie — v SR sa bežne nechovávoľne žijúci lesný druh Indie a pevninských JV Ázie — v SR sa bežne nechovávoľne žijúci horský lesný druh Sundy — v SR sa bežne nechová
Stav IUCNIUCN NT (takmer ohrozený, klesajúci trend); nie je v CITESIUCN LC; nie je v CITESIUCN LC; nie je v CITESIUCN LC; nie je v CITESIUCN LC; nie je v CITES
PovahaSamec: lesklá čierna hlava a plášť, sýto oranžovo-červený chrbát, spodok, trtáč a krídelná škvrna — blýska ako plameň; samica: sivá hlava s oranžovými uzdečkami a obrúbením oka, sivý chrbát, žltý spodok a diagnosticky oranžovo-červený trtáč (farba rumelky); juvenily hnedasto-sivéSamec: SIVÝ vrch (hlava a chrbát sivé, nie čierne ako u rumelkového), tmavá tvár, oranžový spodok a trtáč — bez lesklej čiernej farby; samica: bledšia s menej výraznou oranžovou na trtáči než samica rumelkového; sesterský druh rumelkového (najbližší príbuzný)Samec: VÝRAZNE VÄČŠÍ než rumelkový, sýtejšia šarlátová (nie oranžovo-červená) farba spodku a krídelných škvrtien; samica: žlté lemy chvostových pier + rozsiahlejšia žltá krídelná škvrna; rumelkový je podstatne menší — veľkosť je hlavný rozdiel v teréneSamec: oranžová (nie sýto červená) farba spodku a krídelných škvrtien; väčší ako rumelkový; SÚ TO ODLIŠNÉ DRUHY — rumelkový je P. igneus (nížinné ostrovy JV Ázie), ohnivý je P. flammeus (India, pevninská JV Ázia)Samec: karmínovo-červená (sýtejšia, tmavšia než u rumelkového) farba spodku a krídelných škvrtien na čiernom vrchu; preferuje horské lesy Jávy a Sumatry (nad 600 m) — na rozdiel od rumelkového, ktorý je nížinný druh; samice žltejšie bez výrazného oranžového trtáča
AreálJužné Mjanmarsko (Tenasserim), Malajský polostrov, Sumatra a priľahlé ostrovy, Borneo, Palawan (JZ Filipíny); 2 poddruhy; stály rezident nížinných dažďových a rašeliniskových lesov pod 600 m; lokálne vyhynutý v SingapureIndia, Šrí Lanka, pevninská JV Ázia (Thajsko, Myanmar, Vietnam) — suchšie a riečne lesy a záhrady; sympatrický s rumelkovým na pevnine, ale odlišný biotop (suchší, otvorenejší)Rozsiahlejší areál ako rumelkový — od Indie a Šrí Lanky, Číny, Filipín po Malajský polostrov a niektoré ostrovy; môže byť sympatrický s rumelkovým na Malajskom polostroveIndia, Šrí Lanka, pevninská JV Ázia (Thajsko, Vietnam, Čína) — odlišný areál od rumelkového; nevyskytuje sa na Borneu ani Sumatre; v Thajsku môže byť sympatrický s rumelkovým na polostroveSunda (Java, Sumatra — horský pás nad 600 m); areál sa čiastočne prekrýva so Sumatrou (no v inej nadmorskej výške než nížinný rumelkový); endemit oblasti Sundy

Choroby a prevencia

Stres a poranenia z odchytu a manipulácie
vysoká

Príznaky: Panika, nárazy do stien, vyčerpanie, odmietanie potravy, náhly úhyn

Najväčšie riziko pre voľne žijúci druh v dočasnej ľudskej starostlivosti. Stres oslabuje imunitu a je priamou príčinou úhynu malých spevavcov. Kľúčové: ticho, tma, minimum manipulácie a rýchly transfer ku kvalifikovanej záchrannej stanici alebo rehabilitačnému ornitológovi.

Aspergilóza a plesňové infekcie dýchacích ciest
stredná

Príznaky: Ťažké dýchanie, otvorený zobák, letargia, nechutenstvo, zmena hlasu

Riziko u stresovaných jedincov v dočasnej ľudskej starostlivosti — plesnivé krmivo, vlhké a nevyvetrané prostredie. Prevencia: suché, čisté, dobre vetrané prostredie, čerstvé krmivo. Liečba antifungálnymi liekmi patrí aviárnemu veterinárovi.

Endoparazity a črevné infekcie
stredná

Príznaky: Riedky trus, chudnutie napriek žravosti, nastŕpané perie, slabosť

Voľne žijúci hmyzožraví spevavcovia bežne nesú črevné parazity (kokcídie, hlísty), ktoré sa pri strese premnožia. U jedincov v dočasnej starostlivosti: karanténa, koprologická kontrola trusu a cielená liečba antiparazitikami patrí veterinárovi.

Podvýživa a dehydratácia pri nedostatku hmyzu
stredná

Príznaky: Apatia, slabosť, vpadnuté oči, zhoršená kondícia peria, chudnutie

Pestrec rumelkový je takmer výlučný hmyzožravec — v dočasnej starostlivosti musí byť kŕmený živým alebo sušeným hmyzom (tenebrio larvy, drobné cvrčky). Bez adekvátnej bielkovinovej stravy rýchlo upadá. Čerstvá voda je nevyhnutná; odporúča sa okamžitý transfer ku kvalifikovanému rehabilitátorovi.

Koksidióza a bakteriálne enteritídy
stredná

Príznaky: Krvavý alebo hlienový trus, nafúknuté brucho, apatia, znížená pohyblivosť

Bežná záťaž u voľne žijúcich spevavcov z JV Ázie, ktorí sa živia hmyzom zbieraným z lístia a vetvičiek. Diagnostika koproskopicky; liečba antikokcidiotikami a podpornou terapiou pod dohľadom aviárneho veterinára.

Prevencia Pestrec rumelkový sa v SR bežne nechová, preto zásady platia pre dočasnú starostlivosť o zranené alebo oslabené voľne žijúce jedince: (1) Minimalizácia stresu — ticho, tma, čo najmenej manipulácie; stres je pre drobné spevavcovité priamou príčinou úhynu. (2) Živý a sušený hmyz — larvy tenebria, drobné cvrčky; nie zrninová zmes (druh je hmyzožravec). (3) Čerstvá voda denne — druh v prírode pije pri potokoch a vlhkej vegetácii. (4) Suché, bezprievanové prostredie — prevencia plesní. Cieľom je vždy rýchle uzdravenie a návrat do prírody. Pri každom príznaku choroby vyhľadaj aviárneho veterinára alebo rehabilitačné centrum.

Zaujímavosti

1

Samec horí ako plameň — samec pestreca rumelkového je jedným z najnápadnejších drobných lesných spevavcov nížinných lesov JV Ázie: lesklá čierna hlava a plášť kontrastujú so sýto oranžovo-červeným chrbtom, spodkom, trtáčom a krídelnou škvrtnou. Pri lete pôsobí ako mihotajúci plameň v lesnej koruni — odtiaľ anglické meno „Fiery Minivet“ (ohnivý minivet).

2

Rumelkový trtáč samice — kľúčový diagnostický znak — samica pestreca rumelkového je na prvý pohľad tlmená (sivá hlava, sivý chrbát, žltý spodok), no jej najdôležitejším znakom je výrazne oranžovo-červený trtáč (farba rumelky). Práve tento trtáč odlišuje samicu pestreca rumelkového od samíc iných čiernočervených minivetov (pestrec šarlátový, krátkozobý), u ktorých je trtáč žltý. Ak pozorovateľ uvidí trtáč — identifikácia je istá.

3

Výrazný pohlavný dimorfizmus — na rozdiel od mnohých lesných spevavcov sa samec a samica pestreca rumelkového zreteľne líšia sfarbením. Samec je oranžovo-červený s čiernym vrchom, samica sivožltá s oranžovým trtáčom. Juvenily sú hnedasto-sivé a plné dospelé sfarbenie nadobúdajú postupným pelichaním.

4

Kŕdľový druh nížinných pralesov — mimo hniezdnej sezóny sa pestrecí pohybujú v hlučných zmiešaných kŕdloch spolu s inými druhmi (timálie, nektárovky, sýkorky). Tento „zmesový kŕdeľ“ (mixed-species feeding flock) je typickým fenoménom ázijských nížinných lesov — každý druh využíva iný spôsob forážovania, pričom spoločná obrana proti predátorom znižuje individuálne riziko.

5

Lokálne vyhynutý v Singapure — druh bol v Singapure historicky bežný; dnes je tu lokálne vyhynutý (locally extinct) v dôsledku intenzívneho úbytku nížinných lesov. Singapur je varovným príkladom toho, čo môže nastať, keď sa nížinné lesy vyčerpajú — hoci globálne je pestrec rumelkový klasifikovaný ako NT (takmer ohrozený), na lokálnej úrovni môže vyhubnúť rýchlo.

6

Hrozba odlesňovania rašeliniskových lesov — pestrec rumelkový je osobitne závislý na rašeliniskových lesoch (peat swamp forests) Bornea a Sumatry, ktoré patria k najrýchlejšie miznúcim biotopom na Zemi — vypaľujú sa a konvertujú na plantáže palmy olejnej. Práve táto strata biotopov je hlavnou príčinou poklesu populácie, ktorý viedol IUCN k zaradeniu druhu do kategórie NT.

7

Dva poddruhy — jeden ostrovný — pestrec rumelkový má dva poddruhy: nominátny P. i. igneus (hlavný areál od Mjanmarska po Palawan) a P. i. trophis (ostrov Simeulue pri severozápadnom pobreží Sumatry, opisaný Ricketsom v roku 1912 ako väčší a tmavší poddruh). Druh opísal anglický ornitológ Edward Blyth v roku 1846 z exemplárov získaných v Malakke.

8

Blízky príbuzný pestreca trpasličieho — pestrec rumelkový a pestrec trpasličí (Pericrocotus cinnamomeus, Small Minivet) sú podľa fylogenetiky sesterské druhy (sister species) — t. j. navzájom si najbližšie príbuzné spomedzi minivetov. Kľúčový rozdiel: samec trpasličieho má sivý vrch tela (nie čierny), a vyskytuje sa inak (suchšie lesy južnej Ázie a pevninská JV Ázia), kým rumelkový obýva nížinné dažďové lesy ostrovnej JV Ázie.

Taxonomická klasifikácia

species Pestrec rumelkový (Pericrocotus igneus)
Ríša Animalia
Kmeň Chordata
Trieda Aves (vtáky)
Rad Passeriformes (vrabcotvaré)
Čeľaď Campephagidae (húseničiarkovité)
Rod Pericrocotus Boie, 1826
Druh Pericrocotus igneus Blyth, 1846
Poddruh SR v SR sa vo voľnej prírode nevyskytuje — druh nížinných lesov juhovýchodnej Ázie; v európskej avikultúre sa bežne nechová
Poddruhy Dva uznávané poddruhy (Avibase, Wikipedia EN): P. i. igneus (nominát — južné Mjanmarsko/Tenasserim, Malajský polostrov, Sumatra a priľahlé ostrovy vrátane Nias, Bangka a Belitung, Borneo, Palawan); P. i. trophis (Simeulue — ostrov pri severozápadnom pobreží Sumatry; pôvodne opísaný Ricketsom v roku 1912 ako väčší poddruh, dnes platný). Typová lokalita nominátnej formy: Malakka. Druh opísal Edward Blyth v roku 1846.
Avibase_ID A63A45860EB973FB

? Často kladené otázky

Pohlavný dimorfizmus je výrazný a na prvý pohľad zreteľný. Samec: lesklá čierna hlava a plášť, sýto oranžovo-červený chrbát, spodok, trtáč a krídelná škvrna — pri lete vyzerá ako mihotajúci plameň. Samica: sivá hlava s oranžovými uzdečkami a obrúbením okolo oka, sivý chrbát, žltý spodok; najdôležitejší diagnostický znak je výrazne oranžovo-červený trtáč (farba rumelky), ktorý samicu odlišuje od samíc príbuzných minivetov, kde je trtáč žltý.

Pestrec šarlátový (P. speciosus, Scarlet Minivet) je výrazne väčší (18–22 cm oproti 15–16,5 cm) a samec má sýtejšiu šarlátovú (nie oranžovo-červenú) farbu. Kľúčovým znakom je pri samciach veľkosť — šarlátový pôsobí oveľa mohutnejšie. Pri samiciach: samica šarlátového má žlté lemy na chvostových perách a rozsiahlejšiu žltú na krídelnej skvrne; rumelkový má oranžovo-červený trtáč, čo je pôsobiace diagnosticky.

Pestrec trpasličí (P. cinnamomeus, Small Minivet) je veľkosťou veľmi podobný (15–16 cm). Kľúčový rozdiel: samec trpasličieho má sivý vrch tela (hlava a chrbát sú sivé, nie čierne ako u rumelkového), tmavú tvár a oranžový spodok — ale bez lesklej čiernej farby. Samica trpasličieho má menej výraznú oranžovú na trtáči než samica rumelkového. Okrem toho pestrec trpasličí obýva suchšie lesy pevninskej Ázie a južnej Indie, kým rumelkový je druh vlhkých nížinných lesov ostrovnej JV Ázie.

Pestrec ohnivý (P. flammeus, Orange Minivet) je iný druh — väčší (19–22 cm), obývajúci lesy od Indie a Šrí Lanky po juhozápadnú Čínu a pevninskú JV Áziu. Samec pestreca ohnivého má oranžovú (nie sýto červenú) farbu spodku a na rozdiel od rumelkového sa vyskytuje predovšetkým v Indii a pevninskej Ázii, nie na ostrovoch Borneo a Sumatra. Slovný základ je zámenou podobný, ale sú to odlišné druhy s odlišným areálom.

Druh obýva nížinné dažďové lesy, rašeliniskové lesy, lesné okraje a sekundárny porast juhovýchodnej Ázie prevažne pod 600 m n. m. Konkrétne: južné Mjanmarsko (Tenasserim), Malajský polostrov (Thajsko, Malajzia, južné časti), Sumatra a priľahlé ostrovy (Nias, Bangka, Belitung), Borneo a Palawan (JZ Filipíny). Je to stály celoročný rezident — nesťahuje sa. Lokálne je vyhynutý v Singapure.

Pestrec rumelkový znáša zvyčajne dve bledožlté vajcia s hnedými a sivými škvrnami do plytkej pohárkovitej čašky z vetvičiek a vlákien, maskovanej lišajníkmi, v bifurkácii vetvičky vysoko v lesnej koruni (zdroj: Wikipedia EN, Thai National Parks). Hniezdna sezóna je máj–júl na Malajskom polostrove. Presná dĺžka inkubácie nie je pre tento druh spoľahlivo overená — analógiou s príbuznými minivetmi sa odhaduje na ~11–14 dní.

IUCN hodnotí pestreca rumelkového ako takmer ohrozeného (NT, Near Threatened) s klesajúcim populačným trendom. Hlavnou hrozbou je odlesňovanie nížinných a rašeliniskových lesov v JV Ázii v dôsledku ťažby dreva a premeny pôdy na plantáže palmy olejnej — druh je lokálne vyhynutý v Singapure. Nie je zaradený v žiadnej prílohe CITES. V SR zákon 543/2002 Z. z. sa naň priamo nevzťahuje (nepôvodný druh SR), avšak v krajinách výskytu platí ochrana voľne žijúceho vtáctva.

ZDROJ: Wikipedia EN (Fiery minivet — taxonómia Blyth 1846, dĺžka 15–16,5 cm, popis samca/samice/juvenila, biotop do 600 m, distribúcia, hniezdenie máj–júl, 2 vajcia bledožlté s hnedosivými škvrnami, hlas swe

 Video — Pestrec rumelkový

Pestrec rumelkový (Pericrocotus igneus) — spev a hlas v prírode

Pestrec rumelkový (Pericrocotus igneus) — správanie a biotop

 Cudzie názvy

Anglicky:   Fiery Minivet, Česky:   suříkovec ohnivý, Nemecky:   Feuermennigvogel, Španielsky:   Minivet Encendido, Francúzsky:   Minivet flamboyant, Taliansky:   Minivet flammeo, Holandsky:   Soendamenievogel, Portugalsky:   minivete-flamejante, Poľsky:   purpurek płomienny, Maďarsky:   presné údaje neoverené, Rusky:   Пламенный личинкоед, Japonsky:   コベニサンショウクイ, Čínsky:   火红山椒鸟, Thajsky:   นกพญาไฟเล็กคอดำ, Indonézsky:   Sepah Tulin, Latinsky:   Pericrocotus igneus Blyth, 1846