Pestrec ohnivý (Pericrocotus flammeus)

Campephagidae (húseničiarkovité)

Pestrec ohnivý

Pericrocotus flammeus — ohnivooranžový kŕdľový spevavec vlhkých lesov Záp. Gháty a Šrí Lanky — samec s lesklou čiernou hlavou a sýto oranžovo-červeným spodkom; nedávno oddelený od pestrca šarlátového ako samostatný druh

IUCN: LC (Least Concern, 2021) | Least Concern (najmenej ohrozený) podľa BirdLife International a IUCN (posledné hodnotenie 2021). Druh má rozsiahly rozsah výskytu (~19 300 000 km2) a pomerne veľkú populáciu, no jej celková veľkosť nie je presne kvantifikovaná. Populačný trend je hodnotený ako klesajúci — pokles je však pod prahom pre zaradenie do kategórie zraniteľný (VU: viac ako 30 % za 10 rokov alebo 3 generácie). Hlavnými hrozbami sú odlesňovanie a degradácia vlhkých lesov Záp. Gháty a Šrí Lanky, ako aj lov. Druh nie je zaradený v žiadnej prílohe CITES.
Dĺžka17–22 cm
Hmotnosť19–25 g
Dožitiepresné údaje neoverené (vo voľnej prírode)
IUCNLC (najmenej ohrozený, klesajúci trend)
RozšírenieZáp. Gháty juhozápadnej Indie a Šrí Lanka
BiotopVlhké tropické a horské lesy, 0–2 000 m n. m.
StravaTakmer výlučne hmyz a pavúky — gleaning v korunách stromov
SprávanieKŕdľový druh — hlučné zmiešané kŕdle v lesnej koruni
MigráciaStály druh — bez dlhej migrácie
DimorfizmusVýrazný: samec čiernooranžový, samica sivohnedá so žltým čelom
🔊
Hlučnosť
3/5
🤝
Priľnavosť
1/5
⚡
Aktivita
4/5
🗣️
Reč
1/5
💎
Zriedkavosť
5/5

Výživa

70% 20% 10% STRAVA zloženie
Hmyz — chrobáky, koníky, cvrčky, húsenice a ďalší hmyz; gleaning z listia a vetvičiek v lesných korunách, prípadne krátke vzdušné lovy; tvorí základ potravy celoročne (zdroj: The Dynamic Nature, Wikipedia EN) 70%
Pavúky a ďalšie bezstavovce — gleaning z vetvičiek, lístia a kôry; dôležitý bielkovinový doplnok najmä pri odchove mláďat 20%
Príležitostné rastlinné sústa — drobné plody, bobule a nektár; sezónny energetický doplnok 10%

Odporúčané potraviny

  • Hmyz v korunách stromov — chrobáky, koníky, cvrčky, mravce, muchy; gleaning z lístia a vetvičiek alebo krátke vzdušné lovy
  • Húsenice (larvy motýľov) — dôležitá bielkovinová zložka, zbierané gleaning-om z listov
  • Pavúky — gleaning z vetvičiek, lišajníkov a kôry; zdroj bielkovín celoročne a kľúčový pri odchove mláďat
  • Príležitostné drobné plody a bobule — sezónny energetický doplnok v korunách tropických lesov
  • Čerstvá pitná voda — druh vyhľadáva lesné potoky a mokré lístie; kúpanie je typické správanie kŕdľa

Zakázané potraviny

  • Avokádo — persín je pre vtáky smrteľne jedovatý
  • Čokoláda, kakao a kofeínové nápoje — neurotoxicky nebezpečné pre všetky vtáky
  • Soľ, slané a korenené jedlá — zaťažujú obličky malých spevavcov
  • Pesticídmi kontaminovaný hmyz alebo ovocie — riziko akútnej otravy
  • Plesnivé alebo zatuchnuté krmivo — riziko mykotoxínov a aspergilózy
Tip od odborníka Pestrec ohnivý je v prírode takmer výlučne hmyzožravý druh — základ jeho potravy tvorí hmyz a pavúky gleaning-om z lesných koruien: chrobáky, koníky, cvrčky, húsenice a pavúky. Druh sa v bežnej európskej avikultúre nechová; táto stránka má atlasový a poznávací charakter. Kŕmenie je relevantné len pri dočasnej starostlivosti o zraneného jedinca v záchrannej stanici: základom by mali byť živé larvy hmyzu (tenebrio, drobné cvrčky), doplnené o sušený hmyz a hydratácia. Akákoľvek rehabilitačná starostlivosť patrí do rúk skúseného odborníka.

Správanie a komunikácia

3 Hlučnosť 1 Priľnavosť 4 Aktivita 1 Reč 5 Zriedkavosť 2.8
3/5 Tichý Hlučný
Hlučnosť
Pestrec ohnivý je pomerne hlasný kŕdľový druh — kŕdle sa pohybujú lesnou korunou za neustáleho hlasného ozývania sa jemnými melodickými svišťavými a prebublávajúcimi tónmi. Tieto hlásky sú typicky lesné a v domácnosti nemajú praktický dopad, keďže druh sa v zajatí bežne nechová.
1/5 Nezávislý Priľnavý
Priľnavosť
Pestrec ohnivý je voľne žijúci divoký druh — nie je to klietkový maznáčik. Je plachý voči ľuďom a fyzický kontakt so zvieraťom ho stresuje. Najlepší spôsob, ako ho spoznať, je pozorovanie vo voľnej prírode.
4/5 Pokojný Aktívny
Aktivita
Veľmi aktívny kŕdľový druh — pestrce sa takmer neprestajne pohybujú po korunách stromov, neustále hľadajú hmyz gleaning-om a vzdušnými lovmi. Kŕdeľ je hlasný a čiperný, pohybuje sa plynule od stromu k stromu.
1/5 Žiadna Výborná
Reč
Pestrec ohnivý nenapodobňuje ľudskú reč — jeho vokálny repertoár je vrodený a tvorí ho niekoľko typov melodických svišťavých kontaktných a poplašných hlások. Nie je to hovoriaci klietkový vták.

Hlasový prejav a reč

3/5 hlasitosť

Pestrec ohnivý má typický kŕdľový hlasový repertoár minivetov — kŕdeľ sa pohybuje koruinami lesov za nepretržitého ozývania sa melodickými svišťavými hláskami. Najcharakteristickejším prejavom sú jemné prebublávajúce svišťavé tóny — séria „weep-sweep“ alebo „weeep...weeep“ vydávaná za letu aj v kľude. Bežnou kontaktnou hlásou je aj príjemné piskľavé „whee-twect“ alebo rolujúce „whi-ri-ri, whi-ri-ri“. Celkovo ide o melodický, ale pomerne hlasný druh charakteristický pre živé kŕdle v tropickom lese. Nenapodobňuje ľudskú reč — repertoár je vrodený.

Dokáže hovoriť? Pestrec ohnivý nenapodobňuje ľudskú reč. Je to voľne žijúci kŕdľový lesný druh s vrodeným hlasovým repertoárom melodických svišťavých kontaktných a poplašných hlások. Nie je to hovoriaci klietkový vták.

Typické zvuky

  • Svišťavé weep-sweep alebo weeep — najcharakteristickejšia kontaktná hláska kŕdľa; melodická a sladká, vydávaná nepretržite počas pohybu koruinami; podľa tejto hlásky je druh v teréne ľahko identifikovateľný (zdroj: Wikipedia EN, The Dynamic Nature)
  • Rolujúce whi-ri-ri, whi-ri-ri — príjemné piskľavé hlásky vydávané za letu aj počas forážovania; typické pre aktívny kŕdeľ pohybujúci sa lesom (zdroj: The Dynamic Nature)
  • Prebublávajúci twitter — séria vysokých bublavých tónov vydávaných skupinou vtákov; charakteristický zvuk živého kŕdľa pestrecov v korunách vlhkého tropického lesa
  • Poplašná séria — ostrejšie a rýchlejšie opakovanie kontaktných hlások pri blízkosti predátora; celý kŕdeľ reaguje súčasne a mení polohu v podraste

Sezónny kalendár

Jan Feb Mar Apr Máj Jún Júl Aug Sep Okt Nov Dec ROČNÝ cyklus
Hlavná hniezdna sezóna v Indii (jún–október); v Šrí Lanke február–máj a august–september (zdroj: The Dynamic Nature)
Tok — samec predvádza sýtooranžovo-červené sfarbenie v korunách stromov; kŕdle sa na jar rozdeľujú na hniezdne páry
Odchov mláďat — inkubácia prevažne samica; obaja rodičia sa starajú o mláďatá; kŕmenie prevažne hmyzom
Celoročne stály druh v areáli — žiadna dlhá migrácia; kŕdľové správanie celoročne v lesných korunách Záp. Gháty a Šrí Lanky
Pelichanie — po hniezdnej sezóne; obdobie zvýšenej potreby potravy a relatívneho pokoja

Vhodný pre teba?

Skúsenosť Voľne žijúci juhoázijský druh — v SR a EÚ sa bežne nechová. Pestrec ohnivý je kŕdľový spevavec vlhkých lesov juhozápadnej Indie a Šrí Lanky; v európskej avikultúre nie je etablovaným chovateľským druhom. Táto stránka má atlasový a poznávací charakter — informácie sú určené pre záujemcov o ázijské vtáctvo, terénnych pozorovateľov a prírodovedcov. Druh nie je v CITES; v SR zákon 543/2002 Z. z. sa naň priamo nevzťahuje (nepôvodný druh SR).
Priestor Druh sa v SR bežne nechová; overený priestorový štandard preň neexistuje. V prírode je to kŕdľový lesný vták pohybujúci sa v korunách vlhkých tropických a horských lesov. Nie je to druh vhodný pre klietkový ani voliérový chov.
Deti v domácnosti Pestrec ohnivý nie je domáci maznáčik. Deťom ho možno predstaviť ako fascinujúci príklad pohlavného dimorfizmu a tiež ako príklad toho, že aj vedecká taxonómia sa vyvíja — donedávna sa pestrec ohnivý považoval za rovnaký druh ako pestrec šarlátový. Druh učí o kŕdľovom živote spevavcov, o vlhkých lesoch Záp. Gháty a o tom, prečo je ochrana lesov dôležitá aj pre nápadne farebné vtáky. Najlepšia interakcia s týmto druhom je pozorovanie vo voľnej prírode.
Hlučnosť Druh vydáva hlasné melodické svišťavé hlásky typické pre kŕdľové pohyby v korunách tropických lesov. Keďže sa v avikultúre bežne nechová, hodnotenie rušivosti v domácnosti nie je prakticky relevantné.
Verdikt odborníka Pestrec ohnivý (Pericrocotus flammeus) je nápadný stredne veľký spevavec (17–22 cm, 19–25 g) z čeľade Campephagidae (húseničiarkovité) s výrazným pohlavným dimorfizmom a fascinujúcou taxonómickou históriou. Donedávna bol zlúčený s pestrecom šarlátovým (P. speciosus) pod spoločným menom — dnes je to samostatný druh obmedzený na Záp. Gháty juhozápadnej Indie a Šrí Lanku. Samec je nezameniteľný: lesklá čierna hlava, brada, hrdlo a plášť kontrastujú so sýto oranžovo-červeným spodkom, trtáčom a krídelnými škvrnami; kľúčovým identifikačným znakom sú izolované červené škvrny na špičkách terciálnych pier a vnútorných sekundárií. Celkovo samec pôsobí oranžovo-ohnivo (nie šarlátovo — odlíš od P. speciosus). Samica je sivohnedá zhora so žltým čelom a žltkastým obočím a žltým spodkom a trtáčom; žlté krídelné škvrny. Pestrec ohnivý obýva vlhké tropické a horské lesy od predhorí Záp. Gháty po výšku ~2 000 m n. m.; je stálym druhom bez dlhej migrácie. Pohybuje sa v hlučných zmiešaných kŕdloch a forážuje gleaning-om a krátkymi vzdušnými lovmi takmer výlučne hmyz (chrobáky, koníky, húsenice, pavúky). Hniezdi vo pohárkovitom hniezde z travín, vetvičiek a pavučiny pokrytom machom a kôrou, umiestenom vysoko v koruni stromu; znáška 2–4 bledo-zelených škvrnatých vajec, inkubácia prevažne samica; hniezdna sezóna jún–október v Indii, február–máj a august–september v Šrí Lanke. IUCN hodnotí druh ako najmenej ohrozený (LC) s klesajúcim populačným trendom; hlavnými hrozbami sú odlesňovanie a lov. Nie je zaradený v CITES.

Prostredie a požiadavky

Prirodzený biotop (voľne žijúci lesný druh)
Vlhké tropické a horské lesy — od subtropických nížinných lesov po vlhké horské lesy do ~2 000 m n. m.; tiež pololistnaté lesy, okraje lesov, záhrady a plantáže v blízkosti lesa
Pestrec ohnivý obýva vlhké tropické a subtropické lesy Záp. Gháty od predhorí po výšku ~2 000 m n. m. — vrátane vlhkých nížinných lesov, vlhkých horských lesov a pololistnatých lesov (zdroj: Wikipedia EN, The Dynamic Nature). Druh je stromový — prevažnú časť dňa strávi v lesnej koruni, kde gleaning-om a krátkymi vzdušnými lovmi zbiera hmyz. Vyhýba sa otvorenému terénu; záhrady a plantáže navštevuje len ak sú v blízkosti pôvodného lesa.
Sociálna štruktúra — kŕdle
Hlučné zmiešané kŕdle niekoľkých až niekoľkých desiatok jedincov; mimo hniezdnej sezóny sa pohybuje spoločne s inými druhmi v zmesových kŕdloch
Pestrec ohnivý je výrazne kŕdľový druh — pohybuje sa v hlučných, pohyblivých kŕdloch niekoľkých až desiatok jedincov, veľmi často v zmiešaných druhových kŕdloch s inými drobnými lesnými vtákmi. Kŕdeľ sa plynule presúva od stromu k stromu, každý jedinec neustále vydáva kontaktné hlásky. Počas hniezdenia sa kŕdle rozpadajú na hniezdne páry, po hniezdení sa zasa zlučujú.
Klimatické nároky a nadmorská výška
Tropický a subtropický vlhký klimatický pás; od hladiny mora po ~2 000 m n. m.; stály druh bez dlhej migrácie
Druh obýva tropický a subtropický vlhký klimatický pás juhozápadnej Indie a Šrí Lanky, od hladiny mora po cca 2 000 m n. m. (zdroj: The Dynamic Nature). Je stálym druhom — nevykonáva dlhú migráciu; lokálne výškové pohyby sú možné. Prispôsobený na teplé vlhké prostredie celoročne.
Hniezdo a hniezdenie
Pohárkovité hniezdo z trávy, vetvičiek, koreňov a pavučiny s vonkajšou vrstvou kôry, machu a lišajníkov; umiestnené vysoko v koruni stromu (3–12 m); 2–4 bledo-zelené škvrnaté vajcia
Obaja rodičia stavajú pohárkovité hniezdo z travín, tenkých vetvičiek a koreňov, viazané pavučinou s vonkajšou vrstvou kúskov kôry, machu a lišajníkov (dobrá kamufláž v koruni), umiestnené vysoko v lesnej koruni na horizontálnej vetvičke (zdroj: Wikipedia EN Scarlet Minivet, The Dynamic Nature). Znáška: 2–4 bledo-zelených vajec škvrnatých tmavohnedou a levanduľovou farbou (zdroj: earthlife / The Dynamic Nature). Inkubácia prevažne samica; obaja rodičia sa starajú o mláďatá. Hniezdna sezóna v Indii: jún–október; v Šrí Lanke: február–máj a august–september (zdroj: The Dynamic Nature).
Kúpanie a hygiena
Vyhľadáva potoky a vlhkú vegetáciu na kúpanie; kŕdle sa spoločne kúpajú v plytkej lesnej vode
V prírode sa pestrce kúpajú pri plytkých lesných potôčikoch a na vlhkej vegetácii — kúpanie je typické skupinové správanie kŕdľa. Lesné potoky sú preto dôležitými miestami na pozorovanie druhu.
Denná aktivita
Striktne denný druh; aktívny od svitania; pohyb kŕdľa lesnými korunami počas celého dňa
Pestrec ohnivý je striktne denný druh aktívny od svitania. Kŕdle sa pohybujú po lesných koruinách nepretržite počas dňa. Sezónny rytmus určuje hniezdna sezóna — druh je stály, bez výraznej migrácie.

Rozmnožovací cyklus

Tok a dvorenie
Jún–október v Indii; február–máj a august–september v Šrí Lanke (zdroj: The Dynamic Nature)

Samec predvádza lesklé oranžovo-čierne sfarbenie a aktívne nasleduje samicu v korunách stromov. Pohlavná dospelosť nastupuje pravdepodobne v prvom roku života — presné údaje pre tento druh nie sú v dostupných zdrojoch overené (analógiou s príbuznými minivetmi). Druh je monogamný.

Hniezdo a znáška
Znáška 2–4 vajcia; hniezdo vysoko v korune stromu (zdroj: The Dynamic Nature, Wikipedia EN)

Obaja rodičia stavajú pohárkovité hniezdo z travín, vetvičiek a koreňov, pokryté kôrou, machom a lišajníkmi a upevnené pavučinou na horizontálnej vetvičke v lesnej koruni. Znáška: 2–4 bledo-zelené vajcia škvrnaté tmavohnedou a levanduľovou farbou (zdroj: The Dynamic Nature). Hniezdna sezóna: jún–október v Indii; február–máj a august–september v Šrí Lanke.

Inkubácia
Presné trvanie nie je overené; inkubuje prevažne samica (zdroj: The Dynamic Nature, Wikipedia EN Scarlet Minivet)

Inkubuje prevažne samica; samec jej prináša potravu. Obaja rodičia sa neskôr starajú o mláďatá. Presná dĺžka inkubácie pre pestreca ohnivého nie je v dostupných zdrojoch spoľahlivo overená — uvádzame ako presné údaje neoverené; analógiou s pestrecom dlhochvostým sa odhaduje na cca 11–14 dní.

Liahnutie a kŕmenie mláďat
Obaja rodičia kŕmia; hmyz nevyhnutný (zdroj: Wikipedia EN Scarlet Minivet)

Mláďatá sa liahnu altriciálne (holé, slepé). Obaja rodičia kŕmia mláďatá — prevažne hmyzom ako kľúčovým zdrojom bielkovín. Presná dĺžka pobytu v hniezde pre tento druh nie je v dostupných zdrojoch overená.

Vývoj mláďat a juvenilné sfarbenie
Juvenily podobné samici — sivohnedé zhora so žltým spodkom; dospelé sfarbenie u samca sa vyvíja pelichaním

Mláďatá oboch pohlaví sú po vyletení podobné samici — sivohnedé zhora, bez výraznej oranžovej; juvenilné samce nadobúdajú čiernooranžové sfarbenie postupne pelichaním. Presný čas dosiahnutia plného dospelého sfarbenia pre tento druh nie je v dostupných zdrojoch overený — analógiou s príbuznými minivetmi pravdepodobne v prvom roku života.

Pohlavná dospelosť a dožitie
Pohlavná dospelosť: pravdepodobne 1. rok (presné údaje neoverené); dožitie presné údaje neoverené

Presný vek pohlavnej dospelosti pre pestreca ohnivého nie je v dostupných zdrojoch špecifikovaný — analógiou s príbuznými minivetmi rodu Pericrocotus sa odhaduje na prvý rok života. Dožitie vo voľnej prírode nie je pre tento druh spoľahlivo zdokumentované — presné údaje neoverené.

Ochočenie a kontakt

5 Trvanie: Druh sa v SR nechová a neochočuje — ide o voľne žijúceho kŕdľového spevavca vlhkých lesov Ázie. Aklimatizácia na fyzický kontakt nie je reálnym cieľom.

Pestrec ohnivý je voľne žijúci divoký druh, ktorý sa v bežnej európskej avikultúre nechová. Nie je to vták na ruku ani spoločenský maznáčik. Fyzický kontakt s človekom je preňho vždy stresujúci. Najlepší spôsob, ako sa s týmto druhom stretnúť, je pozorovanie vo voľnej prírode — napríklad v lesoch Záp. Gháty, v národných parkoch Kéraly, Karnátaky alebo v Šrí Lanke.

1

Neusiluj sa o ochočenie — pestrec ohnivý je voľne žijúci kŕdľový druh; v SR a EÚ sa bežne nechová

2

Ak ťa druh zaujíma, sleduj ho vo voľnej prírode — kŕdle sa pohybujú hlučne koruinami vlhkých lesov a sú relatívne nenáplašlivé pri tichom pozorovateľovi

3

Pri náleze zraneného jedinca ho zver miestnej záchrannej stanici alebo ornitologickej organizácii — minimalizuj manipuláciu a stres

4

Odmietni produkty z nelegálneho vývozu ázijských spevavcov a podporuj ochranu vlhkých lesov Záp. Gháty a Šrí Lanky

Cena a kde kúpiť

v SR a EÚ sa bežne nepredáva — trhová cena v avikultúre neexistuje (presné údaje neoverené)

Pestrec ohnivý nie je zaradený v CITES, avšak v Indii a Šrí Lanke platí ochrana voľne žijúceho vtáctva. V SR a EÚ sa bežne nepredáva a trhová cena preň neexistuje. Ide o atlasový voľne žijúci druh; táto stránka nie je chovateľský inzerát.

Druh sa v SR nepredáva — ide o voľne žijúceho kŕdľového spevavca Záp. Gháty a Šrí Lanky; sledovanie vo voľnej prírode je najlepší spôsob ako ho zažiť
Databázy (Avibase, eBird, xeno-canto) — najlepší zdroj nahrávok, fotografií a aktuálneho rozšírenia druhu
Odmietni akúkoľvek ponuku voľne odchyteného ázijského spevavca a nahláš podozrenie z nelegálneho obchodu príslušným orgánom
Na čo si dať pozor Pestrec ohnivý nie je vták na predaj ani bežný chovateľský druh v SR alebo EÚ. Záujem o tento druh najlepšie uspokojí sledovanie vo voľnej prírode — v lesoch Záp. Gháty (Kérala, Karnátaka, Goa) alebo v lesoch Šrí Lanky sú hlučné kŕdle pestrecov jedným z najnápadnejších vokálnych prejavov vlhkého tropického lesa.

Porovnanie s podobnými druhmi

POROVNANIE DĹŽKY (cm) Pestrec ohnivý 17–22 cm Pestrec šarlátový 18–22 cm Pestrec krátkozobý 17–19 cm Pestrec rumelkový 15–16,5 cm Pestrec trpasličí 15–16 cm
Pestrec ohnivý (Pericrocotus flammeus, Orange Minivet) Pestrec šarlátový (Pericrocotus speciosus, Scarlet Minivet) Pestrec krátkozobý (Pericrocotus brevirostris, Short-billed Minivet) Pestrec rumelkový (Pericrocotus igneus, Fiery Minivet) Pestrec trpasličí (Pericrocotus cinnamomeus, Small Minivet)
Dĺžka17–22 cm18–22 cm17–19 cm15–16,5 cm15–16 cm
Váha19–25 g18–25 g14–18 gpresné údaje neoverené6–12 g
Dožitiepresné údaje neoverené (vo voľnej prírode)presné údaje neoverenépresné údaje neoverenépresné údaje neoverenépresné údaje neoverené
Hlučnosťvoľne žijúci kŕdľový lesný druh Záp. Gháty Indie a Šrí Lanky — v SR sa bežne nechovávoľne žijúci kŕdľový lesný druh J a JV Ázie — v SR sa bežne nechovávoľne žijúci horský lesný druh JV Ázie — v SR sa bežne nechovávoľne žijúci lesný druh nizinných lesov JV Ázie — v SR sa bežne nechovávoľne žijúci lesný druh otvorených biotopov J a JV Ázie — v SR sa bežne nechová
Stav IUCNIUCN LC (klesajúci trend); nie je v CITESIUCN LC; nie je v CITESIUCN LC; nie je v CITESIUCN NT (takmer ohrozený); nie je v CITESIUCN LC; nie je v CITES
PovahaSamec: lesklá cierna hlava a plasť, syto oranzovo-cerveny spodok a trtac; izolované cervene skvrny na spickach tercialnych pier (klucovy znak); samica: sivohneda zhora, zlte celo a oboci, zlty spodok — menej sivy nez u speciosus. Oranzovejsi ton (nie sarlat) od speciosusSamec: sytsie sarlat-cervena farba spodku a kridiel (nie oranzova ako u flammeus); iny vzor kridielnej skvrny; samica: rozsahlejsia zlta na hlave. Oddeleny od flammeus — rozsahly areal SV India, JV Azia az Filipiny; v arealoch prekryvu nutna opatrnostSamec: cerveny spodok a kridle s ostrym bleskovitym rysom na kridielnej skvrne (podobny speciosus, ale casto mensie telo); samica: rozsahlejsia zlta na hlave; kratsi zobak podla mena. Areal: Himalaje, SV India, N Thajsko, VietnamSamec: lesklá cierna hlava a plasť, oranzovo-cerveny chrbt a spodok; MENSI ako flammeus (15–16,5 cm); samica: seda hlava s oranzovymi znakmi, sivohnedy vrch, oranzovy trtac, zlty spodok. Ohrozeny odlesnanim — NT na rozdiel od LC flammeusSamec: SIVA (nie cierna) hlava a vrch tela — to ho jasne oddeli od flammeus; oranzovy spodok (bielejsi na bruchu); oranžové krajné perá chvosta. Samica: siva zhora, zlte spodok a kridle. NAJMENSI z porovnavanych — len 15–16 cm a 6–12 g
AreálJuhozapadna India (Zap. Ghaty od Gudžaratu po Tamil Nadu) a Sri Lanka; staly druh bez dlhej migracie; vlhke tropicke a horske lesy 0–2000 mSV India, Bangladesh, Myanmar, Thajsko, Malaysia, Filipiny, Juz. Cina — rozsiahlejsi areal ako flammeus presahujuci do tropickych nizin a JV AzieHimalaje (India, Bhutan, Nepal), Mjanmarsko, S Cina, N Thajsko, N Vietnam — horske lesy; nevyskytuje sa v Zap. Gháty ani Sri LankeThajsko, Malaysia, Sumatra, Borneo, Palawan — nizinne a brezove lesy do 1200 m; neprebiha sa s flammeus (odlisny areal a biotop)Inda, Srilanka, JV Azia; preferuje OTVORENE sucke biotopy — trnovite kriciny, suche riedke lesy — na rozdiel od flammeus viazaneho na vlhke husté lesy

Choroby a prevencia

Stres a poranenia z odchytu a manipulácie
vysoká

Príznaky: Panika, nárazy do stien, vyčerpanie, odmietanie potravy, náhly úhyn

Najväčšie riziko pre voľne žijúci druh v dočasnej ľudskej starostlivosti. Stres oslabuje imunitu a je priamou príčinou úhynu malých spevavcov. Kľúčové: ticho, tma, minimum manipulácie a rýchly transfer ku kvalifikovanej záchrannej stanici alebo rehabilitačnému ornitológovi.

Aspergilóza a plesňové infekcie dýchacích ciest
stredná

Príznaky: Ťažké dýchanie, otvorený zobák, letargia, nechutenstvo, zmena hlasu

Riziko u stresovaných jedincov v dočasnej ľudskej starostlivosti — plesnivé krmivo, vlhké a nevyvetrané prostredie. Prevencia: suché, čisté, dobre vetrané prostredie, čerstvé krmivo. Liečba antifungálnymi liekmi patrí aviárnemu veterinárovi.

Endoparazity a črevné infekcie
stredná

Príznaky: Riedky trus, chudnutie napriek žravosti, nastŕpané perie, slabosť

Voľne žijúci hmyzožraví spevavcovia bežne nesú črevné parazity (kokcídie, hlísty), ktoré sa pri strese premnožia. U jedincov v dočasnej starostlivosti: karanténa, koprologická kontrola trusu a cielená liečba antiparazitikami patrí veterinárovi.

Podvýživa a dehydratácia pri nedostatku hmyzu
stredná

Príznaky: Apatia, slabosť, vpadnuté oči, zhoršená kondícia peria, chudnutie

Pestrec ohnivý je takmer výlučný hmyzožravec — v dočasnej starostlivosti musí byť kŕmený živým alebo sušeným hmyzom (tenebrio larvy, drobné cvrčky). Bez adekvátnej bielkovinovej stravy rýchlo upadá. Čerstvá voda je nevyhnutná; odporúča sa okamžitý transfer ku kvalifikovanému rehabilitátorovi.

Odlesňovanie a strata biotopu — ekologická hrozba vo voľnej prírode
vysoká

Príznaky: Pokles početnosti, fragmentácia populácií, znížená úspešnosť hniezdenia

Pestrec ohnivý je viazaný na vlhké lesy Záp. Gháty a Šrí Lanky — odlesňovanie, konverzia lesov na plantáže a rozvoj infraštruktúry priamo zmenšujú jeho biotop. IUCN eviduje klesajúci populačný trend. Podporovanie ochrany vlhkých lesov Záp. Gháty (svetové dedičstvo UNESCO) je najefektívnejšou formou ochrany tohto druhu.

Prevencia Pestrec ohnivý sa v SR bežne nechová, preto zásady platia pre dočasnú starostlivosť o zranené alebo oslabené voľne žijúce jedince: (1) Minimalizácia stresu — ticho, tma, čo najmenej manipulácie; stres je pre drobné spevavcovité priamou príčinou úhynu. (2) Živý a sušený hmyz — larvy tenebria, drobné cvrčky; nie zrninová zmes (druh je hmyzožravec). (3) Čerstvá voda denne. (4) Suché, bezprievanové prostredie — prevencia plesní. Cieľom je vždy rýchle uzdravenie a návrat do prírody. Pri každom príznaku choroby vyhľadaj aviárneho veterinára.

Zaujímavosti

1

Taxonomické oddelenie od pestrca šarlátového — pestrec ohnivý (P. flammeus) bol donedávna zjednotený s pestrecom šarlátovým (P. speciosus) pod názvom Scarlet Minivet. Moderná taxonómia ich rozlíšila na dva samostatné druhy: pestrec ohnivý je obmedzený na Záp. Gháty juhozápadnej Indie a Šrí Lanku, zatiaľ čo pestrec šarlátový zaberá rozsiahly areál severovýchodnej a strednej Indie, juhovýchodnej Ázie až po Filipíny. Anglický názov bol aktualizovaný z Scarlet Minivet na Orange Minivet práve preto, aby odrážal odlišné sfarbenie.

2

Oranžová, nie šarlátová — kľúčovým rozlišovacím znakom od pestrca šarlátového je tón červenej u samca: pestrec ohnivý má samca sýto oranžovo-červeného (ohnivého), nie čisto šarlátovočerveného ako P. speciosus. Tento rozdiel je v teréne viditeľný pri dobrom osvetlení, no vyžaduje skúsenosť.

3

Izolované škvrny na terciálnych perách — ďalším kľúčovým identifikačným znakom sú izolované červené škvrny na špičkách terciálnych pier a vnútorných sekundárií u samca pestreca ohnivého. Tento detail odlišuje druh od príbuzných minivetov a je spoľahlivým terénnym znakom pri dobrom pohľade na krídlo (zdroj: Wikipedia EN).

4

Kŕdľový lesný druh — mimo hniezdnej sezóny sa pestrce pohybujú v hlučných zmiešaných kŕdloch spolu s inými druhmi lesných vtákov. Tento fenomén zmesového kŕdľa (mixed-species feeding flock) je typický pre ázijské tropické lesy — každý druh využíva iný spôsob forážovania, pričom spoločná ostražitosť znižuje individuálne riziko.

5

Záp. Gháty — UNESCO svetové dedičstvo — areál pestreca ohnivého zahŕňa Záp. Gháty, jedno z 36 svetových horúcich miest biodiverzity (biodiversity hotspots) a lokalitu svetového prírodného dedičstva UNESCO. Tieto hory sú domovom mimoriadneho množstva endemických druhov; pestrec ohnivý je jedným z vtákov viazaných práve na vlhké lesy tejto oblasti.

6

Stály druh bez dlhej migrácie — na rozdiel od niektorých príbuzných pestrecov (napr. pestrec dlhochvostý vykonáva výškovú migráciu) je pestrec ohnivý stálym druhom celoročne prítomným v svojom areáli. To ho robí relatívne ľahšie pozorovateľným pri návšteve Záp. Gháty alebo Šrí Lanky.

7

Pohárkovité hniezdo s lišajníkmi — hniezdo pestreca ohnivého je pohárkovité, starostlivo zostavené z travín, tenkých vetvičiek a koreňov, viazané pavučinou a pokryté vonkajšou vrstvou kôry, machu a lišajníkov. Táto vrstva lišajníkov je výbornou kamuflážou — hniezdo splýva s povrchom vetvičky v koruni stromu a je pre predátorov ťažko odhaliteľné.

8

Ohrozenie odlesňovaním — napriek statusu LC má druh klesajúci populačný trend (IUCN). Hlavnými hrozbami sú odlesňovanie a degradácia vlhkých lesov Záp. Gháty a Šrí Lanky, ako aj lov. Záp. Gháty stratili historicky veľkú časť pôvodného lesného pokryvu na úkor plantáží čaju, kávy a teáku, čo priamo redukuje biotop druhu.

Taxonomická klasifikácia

species Pestrec ohnivý (Pericrocotus flammeus)
Ríša Animalia
Kmeň Chordata
Trieda Aves (vtáky)
Rad Passeriformes (vrabcotvaré)
Čeľaď Campephagidae (húseničiarkovité)
Rod Pericrocotus Boie, 1826
Druh Pericrocotus flammeus (J. R. Forster, 1781)
Poddruh SR v SR sa vo voľnej prírode nevyskytuje — endemický druh vlhkých lesov juhozápadnej Indie a Šrí Lanky; v európskej avikultúre sa bežne nechová
Poddruhy Taxonomická situácia je zložitá — rôzne autority druh rozdeľujú odlišne. Podľa IOC World Bird List a väčšiny moderných autoritát je P. flammeus (pestrec ohnivý, Orange Minivet) samostatný druh zahŕňajúci najmä populácie zo Záp. Gháty a Šrí Lanky; niektoré autority uznávajú poddruh P. f. semiruber (z Mjanmarska a juhu Thajska), iné ho zaraďujú k P. speciosus. Historicky bol celý komplex zjednotený pod názvom Pericrocotus flammeus (Scarlet Minivet sensu lato) s mnohými poddruhmi — po taxonomickom rozdelení bola väčšina juhovýchoázijských populácií preradená k P. speciosus (Scarlet Minivet sensu stricto). Druhové meno flammeus pochádza z latinčiny a znamená ohnivý alebo červenoplameňový; druh opísal Johann Reinhold Forster v roku 1781.
Avibase_ID 1B2C7B12BFBA7EF1

? Často kladené otázky

Toto je kľúčová otázka, pretože oba druhy boli donedávna považované za jeden. Pestrec ohnivý (P. flammeus) je obmedzený na Záp. Gháty juhozápadnej Indie a Šrí Lanku; samec má sýto oranžovo-červené (nie šarlátové) sfarbenie spodku, trtáča a krídelných škvŕn. Kľúčový terénny znak: izolované červené škvrny na špičkách terciálnych pier a vnútorných sekundárií. Pestrec šarlátový (P. speciosus) má väčší areál (SV India, JV Ázia), samca s sýtejšou šarlátovočervenou farbou a odlišným vzorom krídelnej škvrny. Pri areálovom prekryve (juh Indie) je spoľahlivá identifikácia náročná bez skúsenosti.

Anglický názov Orange Minivet bol priradený po taxonomickom oddelení od pestrca šarlátového (P. speciosus, Scarlet Minivet). Kým pestrec šarlátový má samca s čisto šarlátovočervenou farbou, pestrec ohnivý má samca s oranžovejším, ohnivejším tónom červenej — menej sýto purpurovou a viac oranžovejšou. Slovenský názov pestrec ohnivý zachytáva práve tento ohnivo-oranžový charakter sfarbenia.

Pestrec ohnivý je endemický druh juhozápadnej Indie a Šrí Lanky. V Indii sa vyskytuje pozdĺž Záp. Gháty od juhovýchodného Gudžarátu cez Maharáštru, Gou, Karnátaku, Kéralu po Tamil Nadu; tiež v juhozápadných okrajoch Východných Gháty v Tamil Nadu. V Šrí Lanke je pomerne bežným druhom vlhkých lesov. Stály druh — nevykonáva dlhú migráciu.

Pohlavný dimorfizmus je výrazný. Samec: lesklá čierna hlava, brada, hrdlo a plášť; sýto oranžovo-červený spodok, trtáč a krídelné škvrny. Samica: sivohnedá zhora so žltým čelom a žltkastým obočím; žltý spodok a trtáč; žlté krídelné škvrny — celkovo žlto-sivý vták bez oranžovej alebo červenej. Juvenily oboch pohlaví sú po vyletení podobné samici.

Pestrec ohnivý je takmer výlučne hmyzožravý druh. Základ potravy tvorí hmyz — chrobáky, koníky, cvrčky, húsenice, mravce, muchy — zbieraný gleaning-om (zbieranie sediacich hmyzov z povrchu lístia a vetvičiek) a krátkymi vzdušnými lovmi (hawking) z bidla. Dôležitou zložkou sú aj pavúky. Druh forážuje predovšetkým v lesných koruinách a pohybuje sa v kŕdloch.

Pestrec ohnivý hniezdi v pohárkovitom hniezde z travín, vetvičiek a koreňov, pokrytom vonkajšou vrstvou kôry, machu a lišajníkov a viazanom pavučinou — umiestnenom vysoko v koruni stromu. Znáša 2–4 bledo-zelené vajcia škvrnaté tmavohnedou a levanduľovou farbou. Inkubuje prevažne samica; o mláďatá sa starajú obaja rodičia. Hniezdna sezóna: v Indii jún–október, v Šrí Lanke február–máj a august–september (zdroj: The Dynamic Nature).

IUCN hodnotí pestreca ohnivého ako najmenej ohrozeného (LC) s klesajúcim populačným trendom — pokles nie je dosť rýchly na zaradenie do kategórie zraniteľný. Hlavnými hrozbami sú odlesňovanie a lov. Druh nie je zaradený v žiadnej prílohe CITES. V SR zákon 543/2002 Z. z. sa naň priamo nevzťahuje (nepôvodný druh SR), avšak v Indii a Šrí Lanke platí ochrana voľne žijúceho vtáctva.

V praxi nie. Pestrec ohnivý je voľne žijúci, neudomácnený druh vlhkých lesov Ázie, ktorý sa v európskej avikultúre bežne nechová. Je to takmer výlučne hmyzožravý kŕdľový vták s nárokmi, ktoré bežný chov nedokáže naplniť. Táto stránka má atlasový a poznávací charakter. Najlepší spôsob, ako druh spoznať, je pozorovanie vo voľnej prírode v Záp. Gháty alebo Šrí Lanke.

ZDROJ: Wikipedia EN (Orange minivet — taxonómia Forster 1781, rozmery 17–22 cm / 19–24,5 g, popis samca čiernooranžový / samice sivožltá, distribúcia Záp. Gháty+Šrí Lanka, IUCN LC, https://en.wikipedia.org/w

 Video — Pestrec ohnivý

Pestrec ohnivý (Pericrocotus flammeus) — spev a hlas v prírode

Pestrec ohnivý (Pericrocotus flammeus) — správanie a biotop

 Cudzie názvy

Anglicky:   Orange Minivet, Česky:   suříkovec šarlatový, Nemecky:   Orangemennigvogel, Španielsky:   Minivet Escarlata, Francúzsky:   Grand Minivet, Taliansky:   Minivet scarlatto, Holandsky:   Oranje Menievogel, Portugalsky:   minivete-escarlate, Poľsky:   purpurek ognisty, Maďarsky:   tükrös míniummadár, Rusky:   Оранжевый личинкоед, Japonsky:   ヒイロサンショウクイ, Čínsky:   赤红山椒鸟, Latinsky:   Pericrocotus flammeus (J. R. Forster, 1781)