Pestrec mandarínsky (Pericrocotus solaris)

Campephagidae (húseničiarkovité)

Pestrec mandarínsky

Pericrocotus solaris — štíhly horský spevavec Himalájí a JV Ázie so sivou bradou — samec v oranžovom a samica v žltom šate, kŕdľový hmyzožravec korunových poschodí horských lesov, IUCN LC

IUCN: LC (Least Concern, 2016) | Least Concern (najmenej ohrozeny) podla BirdLife International a IUCN. Druh ma rozsiahly areal od Himalaji po Borneo a stabilnu populaciu bez dokladov o vyznamnom poklese. Populacny trend je hodnoteny ako stabilny. Hlavnymi hrozbami su strata a fragmentacia lesnych biotopov a deforestacia v niekto oblastiach arealu. Druh nie je zaradeny v ziadnej prilohe CITES. Nepuvodny druh SR, zakon 543/2002 Z.z. sa nan priamo nevztahuje.
Dĺžka17–19 cm
Hmotnosť11–17 g
Dožitiepresné údaje neoverené
IUCNLC (najmenej ohrozený, stabilný trend)
RozšírenieHimaláje, S India, juž. Čína, Tchaj-wan, JV Ázia, Sumatra, Borneo
BiotopVždyzelené horské lesy 1 000–2 000 m n. m., korunové poschodie
StravaVýhradne hmyz, larvy, húsenice, pavúky (gleaning + hawking)
HniezdenieFebruár–apríl; pohárové hniezdo z machovín; obaja rodičia
PohybStálý (nesťahovavý), lokálne vertikálne pohyby
DimorfizmusSamec oranžový, samica žltá; oba so sivou bradou
🔊
Hlučnosť
3/5
🤝
Priľnavosť
1/5
⚡
Aktivita
4/5
🗣️
Reč
1/5
💎
Zriedkavosť
5/5

Výživa

55% 20% 15% STRAVA zloženie
Hmyz a larvy hmyzu — hlavná zložka; gleaning v korunách stromov, chytanie za letu (hawking); najmä motýle, chrobáky, mravce, termity 55%
Larvy hmyzu a húsenice — vyhľadávané na listoch a konároch (odtiaľ meno čeľade húseničiarkovité — Campephagidae) 20%
Pavúky a iné článkonožce — zbierané pri gleaning-u v korunách a na peňoch stromov; dôležitá bielkovinová zložka 15%
Termity (okrídlené imágá pri rojení) a ploštice — oportunistická korisť, chytaná za letu pri rojení 7%
Iné bezstavovce — drobné motýlie húsenice, slimáky, príležitostná korisť počas stúpania do strát stromov 3%

Odporúčané potraviny

  • Hmyz a larvy — chrobáky, motýlie húsenice, mravce, termity, ploštice; primárna a nevyhnutná zložka stravy celoročne
  • Pavúky a iné článkonožce — zbierané pri gleaning-u v korunách stromov
  • Termity pri rojení — chytané za letu, dôležitý sezónny zdroj bielkovín
  • Okrídlené mravce — príležitostne pri rojení; hawking korisť zo vzduchu
  • Čerstvá pitná voda — v prírode z povrchu listov, kapiek rosy alebo plytkých potôčikov

Zakázané potraviny

  • Avokádo — persín je pre vtáky smrteľne jedovatý aj v malom množstve
  • Čokoláda, kakao, kofeín — jedovaté pre všetky vtáky
  • Soľ, slané a silne korenené potraviny — záťaž pre obličky
  • Plesnivé alebo zatuchnuté krmivo — riziko mykotoxínov a črevných infekcií
  • Pesticídmi ošetrený hmyz — vážne riziko otravy pre hmyzožravý druh
Tip od odborníka Pestrec mandarínsky je v prírode výhradný hmyzožravec — základ stravy tvoria larvy hmyzu, húsenice, chrobáky, mravce, termity a pavúky zbierané gleaning-om v korunách stromov alebo chytané za letu (hawking). Práve „húseniciam“ (larvám hmyzu) vďačí celá čeľaď Campephagidae za slovenský názov húseničiarkovité. Druh sa v bežnej európskej avikultúre nechová — táto stránka má atlasový a poznávací charakter. Ak by sa jedinec dočasne ocitol v ľudskej starostlivosti (záchranná stanica), výhradne živý a sušený hmyz (mealy wormy, cvrčky, múčne červy); žiadne semená ani zrninové zmesi. Akákoľvek starostlivosť patrí do rúk vyškoleného záchranára.

Správanie a komunikácia

3 Hlučnosť 1 Priľnavosť 4 Aktivita 1 Reč 5 Zriedkavosť 2.8
3/5 Tichý Hlučný
Hlučnosť
Pestrec mandarínsky je stredne hlasný druh — v kŕdloch vydáva nepretržité ťvirikavé kontaktné hlásky (sri-sisi, chirit-chirit), ktoré sú charakteristickým zvukovým prejavom zmiešaných kŕdloch v horských lesoch. Nepatrí medzi obzvlášť hlasné druhy, no kŕdeľ v korunách stromov je počuteľný na desiatky metrov. Keďže sa v zajatí bežne nechová, posudzovanie rušivosti v domácnosti nie je prakticky relevantné.
1/5 Nezávislý Priľnavý
Priľnavosť
Pestrec mandarínsky je voľne žijúci divoký druh — nie je to vták na ruku ani spoločenský maznáčik. Žije v kŕdloch v korunách horských lesov a fyzický kontakt s človekom je preň silne stresujúci.
4/5 Pokojný Aktívny
Aktivita
Aktívny a čiperný druh — pestrec mandarínsky neustále prehľadáva koruny stromov pri hľadaní potravy a je v neustálom pohybe ako súčasť zmiešaných kŕdloch. Kombinuje gleaning (zbieranie z povrchov) s krátkymi vzduchovými šprintermi (hawking) za korením.
1/5 Žiadna Výborná
Reč
Pestrec mandarínsky nenapodobňuje ľudskú reč — jeho vokálny repertoár je vrodený a druhovo špecifický (ťvirikavé kontaktné hlásky a spev). Nie je to hovoriaci klietkový vták.

Hlasový prejav a reč

3/5 hlasitosť

Pestrec mandarínsky je v lese ľahko registrovateľný predovšetkým hlasom — v zmiešaných kŕdloch vydáva nepretržité ťvirikavé kontaktné hlásky sri-sisi alebo chirit-chirit, ktoré zaznievajú z korún stromov. Tieto rytmické vysoké hlásky udržiavajú súdržnosť kŕdlom a sú typickým zvukovým prejavom horských lesov celého areálu druhu — od Himalájí po Borneo. Okrem kontaktných hlások samec vydáva územný a tokový spev a pri kŕmení sa ozýva tichým ťvirikavím. Nenapodobňuje ľudskú reč — repertoár je vrodený. Nahrávky nájdete na xeno-canto (78 nahrávok druhu, xeno-canto.org/species/Pericrocotus-solaris).

Dokáže hovoriť? Pestrec mandarínsky nenapodobňuje ľudskú reč. Jeho vokálny repertoár zahŕňa kontaktné hlásky (sri-sisi, chirit-chirit), tokový spev a poplašné hlásky — všetko vrodené a druhovo špecifické. Ide o voľne žijúci horský druh, nie hovoriaci klietkový vták.

Typické zvuky

  • Kontaktné hlásky sri-sisi alebo chirit-chirit — nepretržité ťvirikavé hlásky vydávané pri pohybe kŕdlom v korunách stromov; udržiavajú súdržnosť skupiny; zaznievajú z horských lesov celého areálu; charakteristický zvuk zmesaných kŕdloch v Himalájach a JV Ázii (zdroj: Wikipedia EN, thainationalparks.com)
  • Ťvirikavý spev samca — rytmický, jemný a vysokotonový; vydávaný počas toku a pri hájaní teritória; menej výrazný než u väčšiny hniezdnych spevavcov mierneho pásma (zdroj: Wikipedia EN, indianbirds.thedynamicnature.com)
  • Poplašné a varovné hlásky — ostrejšie a rýchlejšie varianty kontaktných hlások pri prítomnosti predátora alebo narušiteľa v blízkosti kŕdlom; spôsobujú okamžitú reakciu celého kŕdlom (zdroj: thainationalparks.com)
  • Stále ťvirikanie v kŕdloch — druh zostáva vokálne aktívny takmer nepretržite počas kŕmenia; tento zvukový „koberec“ z korún stromov je pre pozorovateľov v teréne prvým znakom prítomnosti kŕdlom; xeno-canto eviduje 78 nahrávok (xeno-canto.org/species/Pericrocotus-solaris)

Sezónny kalendár

Jan Feb Mar Apr Máj Jún Júl Aug Sep Okt Nov Dec ROČNÝ cyklus
Hlavná hniezdna sezóna (február–apríl) v nízkych a stredných polohách; v himalájskych oblastiach uvádzaná aj apríl–jún; niekedy prvé záznamy v januári (zdroj: Wikipedia EN, indianbirds.thedynamicnature.com)
Tok — samec predáva samici kvet (dokumentovaný prejav dvorenia); spev a kontaktné hlásky sú stálou súčasťou aktivity v kŕdloch
Odchov mláďat — obaja rodičia; niekedy aj pomáhajúci subdospelí jedinci; hniezdo z machovín v korunách stromov
Stály (nesťahovavý) druh s lokálnymi sezónnymi pohybmi — horské populácie sa môžu v zime sťahovať do nižších polôh; celoročne aktívny v zmiešaných kŕdloch
Pelichanie (jún–október; zdroj: Wikipedia EN) — po hniezdnej sezóne; v tomto období klesá aktivita spevu

Vhodný pre teba?

Skúsenosť Voľne žijúci horský druh JV Ázie — v SR sa bežne nechová. Pestrec mandarínsky je divoký horský vták himalájskych a juhovýchoázijských lesov; v európskej avikultúre nie je etablovaným chovateľským druhom. Táto stránka má atlasový a poznávací charakter — informácie sú určené pre záujemcov o ázijské vtáctvo, ornitológiu a birdingovú turistiku. Druh nie je v CITES; nepôvodný druh SR, zákon 543/2002 Z. z. sa naň priamo nevzťahuje.
Priestor Druh sa v SR bežne nechová; overený priestorový štandard pre avikultúru neexistuje. V prírode je to aktívny kŕdľový druh korunových poschodí horských lesov, pohybujúci sa v rozsiahlych teritóriách. Pre tento druh nie je vhodný klietkový ani voliérový chov.
Deti v domácnosti Pestrec mandarínsky nie je domáci maznáčik. Deťom ho možno predstaviť ako fascinujúci príklad horského vtáka s nápadným pohlavným dimorfizmom — ohnivooranžový samec a žlto sfarbená samica spolu tvoria kontrastný pár. Druh učí o ekológii zmiešaných kŕdloch v ázijských horách a o tom, prečo je sivá brada (grey chin) taká dôležitá pri identifikácii príbuzných minivetos. Najlepšia interakcia s týmto druhom je pozorovanie vo voľnej prírode v himalájskych oblastiach alebo v horách Tchaj-wanu.
Hlučnosť Druh vydáva stredne hlasné ťvirikavé kontaktné hlásky; kŕdeľ je v lese výrazný. Keďže sa bežne v avikultúre nechová, hodnotenie hlasnosti v interiéri je len teoretické.
Verdikt odborníka Pestrec mandarínsky (Pericrocotus solaris) je štíhly dlhochvostý spevavec (17–19 cm, 11–17 g) z čeľade Campephagidae (húseničiarkovité), rozšírený od východných Himalájí cez severnú Indiu, južnú Čínu, Tchaj-wan a pevninskú juhovýchodnú Áziu po Sumatru a Borneo. Druh má výrazný pohlavný dimorfizmus a jedinečný diagnostický znak — sivú bradu a hrdlo (grey chin), ktorá ho odlišuje od príbuzných druhov rodu Pericrocotus. Samec má tmavosivú hlavu a plášť, bledosivú bradu, oranžovožlté hrdlo, oranžový spodok a trtáč a čierne krídla s nápadnou oranžovou comma-shaped škvrnou (veľká oranžová škvrna na krídlach). Samica je sfarbená rovnako, avšak oranžové partie sú nahradené jasne žltou. Juvenily sú podobné samici s žltozeleným pruhovaním na chrbte. Pestrec mandarínsky obýva vždyzelené horské listnaté a ihličnaté lesy väčšinou v nadmorskej výške 1 000–2 000 m (na Tchaj-wane niekedy od 150 m). Je kŕdľovým druhom — mimo hniezdenia tvorí malé skupiny (do 15 jedincov) alebo sa pridáva k veľkým zmiešaným kŕdlom rôznych spevavcov. Je výhradným hmyzožravcom — larvy, húsenice, chrobáky, mravce, termity, pavúky, zbierané gleaning-om v korunách alebo chytané za letu. Hniezdna sezóna: február–apríl (v himalájskych oblastiach niekedy apríl–jún). Obaja rodičia stavajú strmé pohárovité hniezdo z machovín na konári alebo v rozkroku stromu, kamuflované lišajníkmi; niekedy vypomáhajú subdospelí pomocníci. Je to stálý (nesťahovavý) druh s lokálnymi sezónnymi pohybmi. IOC World Bird List rozoznáva 8 poddruhov. IUCN hodnotí druh ako Least Concern (LC) so stabilnou populáciou. Nie je v CITES. V avikultúre sa bežne nechová — ide o atlasový voľne žijúci druh.

Prostredie a požiadavky

Prirodzený biotop (voľne žijúci druh)
Vždyzelené a opadavé horské listnaté a ihličnaté lesy, elfín les, sekundárny podrast a lesné okraje s drevinnými stromami; typicky 1 000–2 000 m n. m. (na Tchaj-wane od 150 m)
Pestrec mandarínsky primárne osídľuje montánne horské lesy — od subtropických a tropických vlhkých listnatých lesov po ihličnaté porasty a elfín les v hornej lesnej hranici. Druh je viazaný na korunové poschodie stromov, kde gleaning-om zbiera hmyz. Na Tchaj-wane bol zaznamenaný výnimočne už od 150 m n. m. Vyhovujú mu aj sekundárne lesy a záhrady s vyššími stromami. Kŕdle sa pohybujú po relatívne veľkých územiach pri hľadaní potravy.
Sociálna štruktúra — kŕdle a zmiešané kŕdle
Mimo hniezdenia malé kŕdle do 15 jedincov alebo väčšie zmiešané kŕdle; v hniezdnom období teritoriálne páry, niekedy s pomocníkmi
Pestrec mandarínsky je kŕdľový druh — mimo hniezdnej sezóny sa pohybuje v malých skupinkách (do 15 jedincov) alebo sa začleňuje do väčších zmiešaných kŕdloch rôznych spevavcov (timaliovité, speváčky, mukháre), ktoré spoločne prehľadávajú koruny stromov. Kŕdle vydávajú charakteristické kontaktné hlásky sri-sisi, ktoré udržiavajú súdržnosť skupiny. V hniezdnom období žijú teritoriálne páry; u tohto druhu boli dokumentovaní aj subdospelí pomocníci pri kŕmení mláďat.
Podnebie a klimatické nároky
Horský tropický až subtropický klimát v nadmorskej výške 1 000–2 000 m; stálý (nesťahovavý) druh s lokálnymi vertikálnymi pohybmi
Druh je prispôsobený na mierny horský klimát v tropickom a subtropickom pásme JV Ázie. Je to stálý (nesťahovavý) druh — horské populácie sa môžu pri zime sťahovať do nižších polôh a vracať sa s príchodom teplejšieho počasia (vertikálna migrácia), nie však na vzdialené zimoviská ako sťahovavé druhy.
Hniezdo a hniezdny typ
Strmé pohárovité hniezdo z machovín na konári alebo v rozkroku stromu; zvonku pokryté plstnatou vrstvou a kamuflované lišajníkmi; hniezdenie február–apríl
Obaja rodičia stavajú strmé pohárovité hniezdo z machovín (briofit), zvonku pokryté plstnatou vrstvou a kamuflované lišajníkmi — hniezdo je takto prakticky neviditeľné na konári alebo v rozkroku stromu. Samica tvaruje hniezdo tlakom hrudníka na vnútorný okraj (zdroj: Wikipedia EN). Vajcia tohto druhu nie sú v dostupnej literatúre detailne popísané. Hniezdna sezóna trvá február–apríl (niekedy od januára), v himalájskych oblastiach uvádzaná aj apríl–jún. Pri odchove mláďat boli dokumentovaní subdospelí pomocníci (subadults).
Kúpanie a hygiena
V prírode sa kúpe na kapkách rosy, plytkých potôčikoch a vlhkých listoch v horských lesoch
Drobné spevavcovité Campephagidae sa kúpajú na vlhkých listoch, v rose a pri plytkých horských potôčikoch. Kúpanie je nevyhnutné pre termoreguláciu a udržiavanie intergrity peria. V dočasnej starostlivosti treba zabezpečiť plytkú misku s čistou vodou.
Denná aktivita a denný rytmus
Striktne denný vták; najaktívnejší v dopoludňajších a neskorých popoludňajších hodinách pri gleaning-u v korunách stromov
Pestrec mandarínsky je striktne denný vták s intenzívnou aktivitou pri hľadaní potravy počas dňa — gleaning v korunách, hawking za hmyzom. Nevykonáva nočné aktivity ani dlhé sezónne migrácie (je stálym druhom). Pelichanie prebieha jún–október.

Rozmnožovací cyklus

Tok a dvorenie
Január–apríl (tokové správanie; hniezdenie február–apríl; zdroj: Wikipedia EN)

Samec pesterca mandarínskeho predviedol pozoruhodné tokové správanie — bol zaznamenaný ako kráča k samici s kvetom v zobáku, kýva hlavou, dotýka sa jej zobáka, kviet púšťa a nasleduje párovanie (zdroj: Wikipedia EN). Pohlavná dospelosť nastupuje pravdepodobne v prvom roku života (analógiou s príbuznými Campephagidae; presné údaje pre tento druh v dostupnej literatúre nie sú overené). V hniezdnom období páry teritoriálne hája priestor v korunách stromov.

Hniezdo a znáška
Hniezdna sezóna február–apríl (január–jún záznamy); vajcia podrobne nepopísané v dostupnej literatúre

Obaja rodičia stavajú strmé pohárovité hniezdo z machovín (briofit), zvonku pokryté plstnatou vrstvou a kamuflované lišajníkmi — hniezdo je na konári alebo v rozkroku stromu prakticky neviditeľné. Samica tvaruje hniezdo tlakom hrudníka na vnútorný okraj. Presný počet vajec, ich farba ani rozmery nie sú pre tento druh v dostupnej verejnej literatúre detailne popísané — uvádzame ako neoverené. Niekedy boli pri hniezde pozorovaní subdospelí pomocníci (subadults assisting).

Inkubácia
Presné údaje o dĺžke inkubácie pre tento druh neoverené

Presná dĺžka inkubácie pre pesterca mandarínskeho nie je v dostupných verejných zdrojoch overená — analógiou s príbuznými Campephagidae sa odhaduje na 14–16 dní; inkubujú obaja rodičia. Tieto údaje sú orientačné a nie sú druh-špecifické. Pri hniezdení boli zdokumentovaní subdospelí pomocníci pri kŕmení mláďat (zdroj: Wikipedia EN).

Liahnutie a kŕmenie mláďat
Obaja rodičia kŕmia; niekedy aj subdospelí pomocníci (zdroj: Wikipedia EN)

Mláďatá sa liahnu altriciálne (holé, slepé). Kŕmia ich obaja rodičia — prevažne hmyzom a larvami. U tohto druhu bol dokumentovaný kooperatívny odchov so subdospelými pomocníkmi z predchádzajúcich hnízdení. Hmyz je výhradnou zložkou krmiva mláďat. Presná dĺžka kŕmenia v hniezde nie je pre tento druh verejne overená.

Vývoj mláďat
Juvenily podobné samici; žltozelené pruhovanie na chrbte (zdroj: Wikipedia EN)

Mláďatá oboch pohlaví sú po vyletení podobné samici — žlté partie (samica) s žltozeleným pruhovaním na chrbte. Mladé samce nadobúdajú oranžové sfarbenie postupne pelichaním; plné dospelé sfarbenie dosahujú pravdepodobne do prvého roka. Presné detaily vývoja juvenilov nie sú v dostupnej verejnej literatúre detailne overené.

Pohlavná dospelosť a dožitie
Pohlavná dospelosť: pravdepodobne 1. rok — presné údaje neoverené; dožitie vo voľnej prírode: presné údaje neoverené

Presný vek pohlavnej dospelosti ani priemerné dožitie vo voľnej prírode pre pesterca mandarínskeho nie sú v dostupných verejných zdrojoch spoľahlivo overené. Analógiou s príbuznými Campephagidae sa pohlavná dospelosť odhaduje na prvý rok života. Dožitie nie je pre tento druh podložené verejne dostupnými krúžkovacími dátami — uvádzame ako neoverené. Pelichanie prebieha jún–október (zdroj: Wikipedia EN).

Ochočenie a kontakt

5 Trvanie: Druh sa v SR nechová a neochočuje — ide o voľne žijúceho horského divoká z ázijských lesov. Aklimatizácia na fyzický kontakt nie je reálnym cieľom.

Pestrec mandarínsky je voľne žijúci divoký druh, ktorý sa v bežnej európskej avikultúre nechová. Nie je to vták na ruku ani spoločenský maznáčik. Žije v kŕdloch v korunách horských lesov a fyzický kontakt s človekom je preň silne stresujúci. Najlepší spôsob, ako sa s týmto druhom stretnúť, je pozorovanie vo voľnej prírode v jeho horskom areáli.

1

Neusiluj sa o ochočenie — pestrec mandarínsky je voľne žijúci horský vták; v SR a EÚ sa bežne nechová

2

Ak ťa druh zaujíma, sleduj ho vo voľnej prírode počas návštevy himalájskych alebo tchajwanských horských oblastí

3

Pri náleze zraneného jedinca ho zver miestnej záchrannej stanici — minimalizuj manipuláciu

4

Odmietni produkty z prípadného nelegálneho vývozu divých ázijských vtákov

Cena a kde kúpiť

v SR a EÚ sa bežne nepredáva — trhová cena v avikultúre neexistuje (presné údaje neoverené)

Pestrec mandarínsky nie je zaradený v CITES, avšak v SR a EÚ sa bežne nepredáva a trhová cena preň neexistuje. Ide o atlasový voľne žijúci druh; táto stránka nie je chovateľský inzerát.

Druh sa v SR nepredáva — ide o voľne žijúceho horského vtáka JV Ázie; nie je vhodný pre klietkový ani voliérový chov
Sledovanie vo voľnej prírode počas návštevy Himalájí, horského Tchaj-wanu alebo Thajska — v lesoch na vhodnej nadmorskej výške je druh bežnou súčasťou zmiešaných kŕdloch
Databázy eBird, Avibase a xeno-canto — najlepší zdroj nahrávok, fotografií a máp rozšírenia druhu
Na čo si dať pozor Pestrec mandarínsky nie je vták na predaj ani bežný chovateľský druh v SR alebo EÚ. Záujem o tento druh najlepšie uspokojí sledovanie vo voľnej prírode — v horských lesoch Himalájí, Tchaj-wanu, Thajska alebo Jünnanu je charakteristický ohnivooranžový samec v korunách stromov nezabudnuteľnou podívanou. Databáza eBird eviduje tisíce záznamov z celého areálu.

Porovnanie s podobnými druhmi

POROVNANIE DĹŽKY (cm) Pestrec mandarínsky 17–19 cm Pestrec šarlátový 19–22 cm Pestrec dlhochvostý 18–22 cm Pestrec krátkozobý 16–19 cm Pestrec sundský 15–18 cm
Pestrec mandarínsky Pestrec šarlátový (Pericrocotus speciosus, Scarlet Minivet) Pestrec dlhochvostý (Pericrocotus ethologus, Long-tailed Minivet) Pestrec krátkozobý (Pericrocotus brevirostris, Short-billed Minivet) Pestrec sundský (Pericrocotus miniatus / montanus, Sunda Minivet)
Dĺžka17–19 cm19–22 cm18–22 cm16–19 cm15–18 cm
Váha11–17 gcca 15–22 gcca 12–18 gcca 10–14 gcca 10–14 g
Dožitiepresné údaje neoverenépresné údaje neoverenépresné údaje neoverenépresné údaje neoverenépresné údaje neoverené
Hlučnosťvoľne žijúci kŕdľový druh horských lesov JV Ázie — v SR sa bežne nechovávoľne žijúci kŕdľový druh juž. a JV Ázie — v SR sa nechovávoľne žijúci kŕdľový druh Himalájí a SV Ázie — v SR sa nechovávoľne žijúci druh Himalájí a JV Ázie — v SR sa nechovávoľne žijúci kŕdľový druh ostrovov JV Ázie — v SR sa nechová
Stav IUCNIUCN LC (stabilný trend); nie je v CITESIUCN LC; nie je v CITESIUCN LC; nie je v CITESIUCN LC; nie je v CITESIUCN LC; nie je v CITES
PovahaSamec: tmavosivá hlava a plášť, bledosivá brada a hrdlo (diagnostické!), oranžovožlté hrdlo, oranžový spodok a trtáč, čierne krídla s comma-shaped oranžovou škvrnou. Samica: rovnaký vzor, oranžová nahradená jasne žltou. Juvenily ako samica s žltozeleným pruhovaním chrbtaSamec: sýto červené hrdlo a spodok (nie sivé, nie oranžové), čierny chrbát a hlava; krídlová škvrna tvaru thunderbolt/číslica 7 (jedna, nie comma). Samica: žlté hrdlo BEZ sivého prvku, žltý spodok, sivý vrch. Väčší, sýtejší než mandarínskySamec: ČIERNE hrdlo (nie sivé), červený spodok; krídlová škvrna DVE limby (two slashes, nie comma). Samica: ŽLTÉ ČELO (yellow forehead patch) — kľúčový rozdiel od samice mandarínskeho; celkovo dlhší chvost u oboch pohlavíSamec: červeno-čierny bez sivého hrdla; krídlová škvrna jednoduchá V alebo bleskový vzor (bez druhej limby ani comma). Samica má menej sivej na hlave než samica mandarínskeho. Kratší zobák, menšíSamec: červeno-čierny bez výrazného sivého hrdla; menší než mandarínsky. Samica žltá. HBW niekedy vyčleňuje poddruhy montanus a cinereigula mandarínskeho ako samostatný Sunda Minivet
AreálHimaláje (Nepal, SV India) → juž. Čína, Tchaj-wan, pevninská JV Ázia → Malajský polostrov, Sumatra, Borneo; horské lesy 1 000–2 000 m n. m.; stálý druh; 8 poddruhovJuž. Ázia (Indien, Srí Lanka) → Čína, JV Ázia; nižšie polohy ako mandarínsky; miestami sympatrickýHimaláje, S a SV Čína, SV India; časť populácie sťahovavá; čiastočne sympatrický s mandarínskymHimaláje, S India, Bangladéš, Mjanmarsko, Thajsko, Vietnam; horské lesy; čiastočne sympatrický s mandarínskymMalajský polostrov, Sumatra, Borneo, Jáva; horské lesy; niektoré klasifikácie ho zahŕňajú do P. solaris (IOC) alebo vyčleňujú samostatne (HBW)

Choroby a prevencia

Stres a poranenia z odchytu a manipulácie
vysoká

Príznaky: Panika, nárazy do prekážok, vyčerpanie, odmietanie potravy, náhly úhyn

Najväčšie riziko pre voľne žijúci kŕdľový druh v dočasnej ľudskej starostlivosti. Stres oslabuje imunitu a je priamou príčinou úhynu drobných spevavcov. Kľúčové: ticho, tma, minimum manipulácie a rýchly transfer ku kvalifikovanej záchrannej stanici. Cieľom je vždy návrat do prírody.

Aspergilóza (Aspergillus spp.) a plesňové infekcie dýchacích ciest
stredná

Príznaky: Ťažké dýchanie, otvorený zobák, letargia, nechutenstvo, zmena hlasu

Riziko u stresovaných jedincov v dočasnej ľudskej starostlivosti — plesnivé krmivo alebo vlhké nevyvetrané prostredie. Prevencia: suché, čisté, vetrané prostredie a čerstvé krmivo. Liečba antifungálnymi liekmi patrí výhradne do rúk aviárneho veterinára.

Endoparazity a črevné infekcie (kokcídie, hlísty)
stredná

Príznaky: Riedky trus, chudnutie napriek žravosti, nastŕpané perie, slabosť

Voľne žijúce hmyzožravce bežne nesú črevné parazity, ktoré sa pri strese premnožia. U jedincov v dočasnej starostlivosti karanténa, koprologická kontrola trusu a cielená liečba antiparazitikami patrí veterinárovi.

Podvýživa z nevhodnej stravy v zajatí
stredná

Príznaky: Apatia, chudnutie, nastŕpané perie, zhoršená kondícia

Pestrec mandarínsky je výhradný hmyzožravec — žiadna zrninová ani ovocná strava ho nedokáže nahradiť. V dočasnej starostlivosti je nevyhnutný živý a sušený hmyz (mealy wormy, drobné cvrčky). Bez živočíšnej bielkoviny jedinci rýchlo chátraju. Presné kŕmne potreby v zajatí nie sú overené pre tento druh.

Predácia — dravce a arborikálne hady v horských lesoch
stredná

Príznaky: Priame poranenia, straty pri hniezdení v korunách stromov

Prirodzení predátori v horských lesoch zahŕňajú drobné jastrabce, sokoly a arborikálne hady. Druh hniezdi vysoko v korunách, čo znižuje, ale neodstraňuje riziko predácie. Kŕdľová stratégia a nepretržité kontaktné hlásky plnia funkciu kooperatívneho varovania.

Prevencia Pestrec mandarínsky sa v SR bežne nechová, preto nasledujúce zásady platia pre dočasnú starostlivosť o zranené alebo oslabnuté voľne žijúce jedince: (1) Minimalizácia stresu — ticho, tma, čo najmenej manipulácie; stres je pre tohto kŕdľového druha najväčšou hrozbou. (2) Výhradne živý a sušený hmyz — mealy wormy, drobné cvrčky; žiadne semená ani cukorné roztoky; tento druh je hmyzožravec bez výnimky. (3) Čerstvá voda denne. (4) Suché, bezprievanové a hygienické prostredie — prevencia aspergilózy. Cieľom je vždy rýchle uzdravenie a návrat do prírody. Pri každom príznaku choroby vyhľadaj aviárneho veterinára.

Zaujímavosti

1

Sivá brada ako diagnostický klenot — najdôležitejším identifikačným znakom pesterca mandarínskeho je bledosivá brada a hrdlo (grey chin/throat), preto anglický názov Grey-chinned Minivet. Tento znak ho odlišuje od šarlátového pestorca (Pericrocotus speciosus) s červeným hrdlom, dlhochvostého (P. ethologus) s čiernym hrdlom a krátkozobého (P. brevirostris) s odlišnou veľkosťou a krídlovou škvrnou.

2

Farby ako kompas — samca pesterca mandarínskeho nemožno s ničím zameniť v teréne: tmavosivá hlava a plášť, bledosivá brada, oranžovožlté hrdlo, oranžový spodok a trtáč a čierne krídla s výraznou comma-shaped oranžovou škvrnou tvoria vzor, ktorý okamžite upúta aj v rýchlom kŕdli prolietanom korunami stromov. Samica je rovnako nápadná, ale s jasne žltou namiesto oranžovej.

3

Čeľaď húseničiarkovitých — Campephagidae dostala slovenský a latinský názov podľa húseníc: Campe (grécky = húsenica) + phagein (grécky = jesť). Minivety rodu Pericrocotus sú skutočnými odborníkmi na hmyzích larvy a húsenice zbierané v korunách stromov, čo vysvetľuje, prečo je pestrec mandarínsky plnohodnotnou súčasťou tejto čeľade.

4

Kvet ako svadobný dar — u pesterca mandarínskeho bol zdokumentovaný unikátny tokový rituál: samec kráča k samici s kvetom v zobáku, kýva hlavou, dotýka sa jej zobáka, kviet púšťa a nasleduje kopulácia (zdroj: Wikipedia EN). Tento typ darovania predmetu (object courtship) je vzácny u spevavcov a robí tento druh zaujímavým pre etológov.

5

Osem poddruhov cez pohorie a more — IOC World Bird List rozoznáva 8 poddruhov pesterca mandarínskeho, rozptýlených od Nepálu a SV Indie cez jižnú Čínu, Tchaj-wan, pevninskú JV Áziu až po Malajský polostrov, Sumatru a Borneo. Príručka HBW niekedy poddruhy montanus (Malajzia/Sumatra) a cinereigula (Borneo) vyčleňuje ako samostatný druh Sunda Minivet.

6

Zmiešané kŕdle ako sociálna sieť — pestrec mandarínsky trávi väčšinu nehniezdneho roku v zmiešaných kŕdloch viacerých druhov spevavcov. Tieto kŕdle pohybujúce sa v korunách horských lesov sú typickým ekologickým javom JV Ázie — rozmanitosť druhov v kŕdli zvyšuje efektivitu pri hľadaní potravy a znižuje riziko predácie vďaka väčšiemu počtu „strážcov“.

7

Hniezdo-umelecké dielo — hniezdo pesterca mandarínskeho je strmé pohárovité hniezdo z machovín (briofit), zvonku pokryté plstnatou vrstvou a kamuflované lišajníkmi na konári stromu; samica ho tvaruje tlakom hrudníka. Výsledkom je hniezdo, ktoré je prakticky neodlíšiteľné od kôry a lišajníkového povlaku konára — majstrovský príklad krypticky kryptickej stavby.

8

Himaláje po Borneo — areál druhu je pozoruhodne rozsiahly a rozmanitý: od himalájskych výbežkov Nepálu a SV Indie po ostrovy Sumatra a Borneo — táto biogeografická Štafeta cez pevninské a ostrovné horstvá dokumentuje adaptabilitu rodu Pericrocotus na horské lesné ekosystémy vo veľmi rozdielnych klimatických kontextoch.

Taxonomická klasifikácia

species Pestrec mandarínsky (Pericrocotus solaris)
Ríša Animalia
Kmeň Chordata
Trieda Aves (vtáky)
Rad Passeriformes (vrabcotvaré)
Čeľaď Campephagidae (húseničiarkovité)
Rod Pericrocotus Boie, 1826
Druh Pericrocotus solaris Blyth, 1846
Poddruh SR v SR sa vo voľnej prírode nevyskytuje — juhoázijský a juhovýchoázijský horský druh; v európskej avikultúre sa bežne nechová
Poddruhy IOC World Bird List rozoznáva 8 poddruhov. P. s. solaris (nomínát) — východné Himaláje, Nepal až severozápadné Mjanmarsko; P. s. rubrolimbatus — východné a juhovýchodné Mjanmarsko, severné Thajsko; P. s. montpellieri — juhozápadná Čína (Jün-nan); P. s. griseogularis — juhovýchodná Čína, Tchaj-wan, severovýchodný Laos, severný Vietnam; P. s. deignani — južný Laos, stredný Vietnam; P. s. nassovicus — juhovýchodné Thajsko, kambodžské hory; P. s. montanus — Malajský polostrov, západná Sumatra; P. s. cinereigula — severné Borneo. Príručka HBW Alive niekedy poddruhy montanus a cinereigula vyčleňuje ako samostatný druh Sunda Minivet. Typová lokalita nominátu je Dardžiling, bengálska Índia; autor Edward Blyth, 1846.
Avibase_ID A3538EDBAFF5516E

? Často kladené otázky

Kľúčový znak je farba hrdla a brady. Samec pesterca mandarínskeho má bledosivú bradu a hrdlo (odtiaľ grey chin) s oranžovožltým spodkom. Samec šarlátového pestorca (P. speciosus) má sýto červené hrdlo bez sivého prvku a celkovo sýtejšiu červeň (nie oranžovú). Samica mandarínskeho je žltá so sivastou bradou, samica šarlátového má žltú bradu bez sivého prvku. Na krídlach má mandarínsky comma-shaped (čiarkovanú) škvrnu, šarlátový len jednu hlavnú škvrnu (thunderbolt/číslica 7).

Opäť rozhoduje hrdlo a chvost. Samec dlhochvostého pestorca má čierne hrdlo (bez sivého ani oranžového prvku) a je celkovo dlhší — ako naznačuje meno, má v priemere dlhší chvost než pestrec mandarínsky. Samica dlhochvostého má žlté čelo (yellow forehead patch), ktoré samici mandarínskeho chýba — to je najspoľahlivejší terénny znak pri samic. Krídlová škvrna dlhochvostého tvorí dve limby (two slashes), zatiaľ čo mandarínsky má comma-shaped jednu.

V Európe sa pestrec mandarínsky prirodzene nevyskytuje — je to azijský horský druh. Jeho areál pokrýva Himaláje, severnú Indiu, južnú Čínu, Tchaj-wan a pevninskú JV Áziu. Najlepšie pozorovateľské lokality sú horské lesy Nepálu, severovýchodnej Indie (Sikkim, Arunáčalpradéš), Jünnanu v Číne alebo Tchaj-wanu — typicky v nadmorskej výške 1 000–2 000 m, kde sa druh vyskytuje v zmiešaných kŕdloch spevavcov.

Je to výhradný hmyzožravec — základ stravy tvoria larvy hmyzu, húsenice, chrobáky, mravce, termity a pavúky zbierané gleaning-om v korunách stromov alebo chytané pri krátkych vzdušných šprinteroch (hawking). Semená, plody ani nektár netvorí súčasť jeho stravy. Práve táto hmyzožravosť so zameraním na larvách a húseniciam dala meno celej čeľadi Campephagidae (húseničiarkovité).

IUCN hodnotí pesterca mandarínskeho ako Least Concern (LC) — najmenej ohrozený so stabilnou populáciou. Druh má rozsiahly areál a nie sú doklady o výraznom poklese. Nie je zaradený v žiadnej prílohe CITES. Slovenský zákon 543/2002 Z. z. sa naňho priamo nevzťahuje (nepôvodný druh SR).

Minivety (rod Pericrocotus) sú skupinou asi 12–15 druhov malých až stredných spevavcov z čeľade Campephagidae, rozšírených prevažne v lesoch južnej a východnej Ázie. Všetky majú výrazný pohlavný dimorfizmus (samce kontrastne červeno-čierne alebo oranžovo-čierne, samice žlto-čierne alebo sivasto-žlté), sú štíhle a dlhochvosté, žijú v kŕdloch v korunách stromov a živia sa prevažne hmyzom. Pestrec mandarínsky sa od príbuzných odlišuje predovšetkým sivou bradou a hrdlom.

Hniezdna sezóna trvá február–apríl (niekedy od januára; v himalájskych oblastiach uvádzaná aj apríl–jún). Tokový rituál zahŕňa darovanie kvetu samcovi: samec kráča k samici s kvetom v zobáku, kýva hlavou, dotýka sa jej zobáka a kviet púšťa. Obaja rodičia stavajú strmé pohárovité hniezdo z machovín kamuflované lišajníkmi na konári stromu. Presné počty vajec ani dĺžka inkubácie nie sú pre tento druh verejne detailne zdokumentované. Pri kŕmení mláďat boli dokumentovaní subdospelí pomocníci.

ZDROJ: Wikipedia EN (Grey-chinned minivet — taxonómia Blyth 1846, veľkosť 17–19 cm, hmotnosť 11–17 g, popis samca/samice/mláďaťa, 8 poddruhov, habitat montánny les 1 000–2 000 m n. m., potrava bezstavovce, h

 Video — Pestrec mandarínsky

Pestrec mandarínsky (Pericrocotus solaris) — spev a hlas v prírode

Pestrec mandarínsky (Pericrocotus solaris) — správanie a biotop

 Cudzie názvy

Anglicky:   Grey-chinned Minivet (UK), Gray-chinned Minivet (US), Česky:   suříkovec šedolící, Nemecky:   Graukehl-Mennigvogel, Španielsky:   Minivet Gorjigrís, Francúzsky:   Minivet mandarin, Taliansky:   Minivet mentogrigio, Holandsky:   Grijskeelmenievogel, Portugalsky:   minivete-de-faces-cinzentas, Poľsky:   purpurek pomarańczowy, Maďarsky:   presné údaje neoverené, Rusky:   Серощёкий личинкоед, Japonsky:   ベニサンショウクイ, Čínsky:   灰喉山椒鸟, Latinsky:   Pericrocotus solaris Blyth, 1846