Pestrec krátkozobý (Pericrocotus brevirostris)

Campephagidae (húseničiarkovité)

Pestrec krátkozobý

Pericrocotus brevirostris — nápadný kŕdľový spevavec himalájskych horských lesov — samec s lesklou čierno-červenou liberiou a bleskom na krídle, samica so zlatožltým čelom; stály horský hmyzožravec od Nepálu po Indočínu

IUCN: LC (Least Concern, 2018) | Least Concern (najmenej ohrozený) podľa BirdLife International a IUCN (hodnotenie 2018). Druh má rozsiahly areál a pomerne veľkú populáciu; presná veľkosť populácie nie je kvantifikovaná. Populačný trend nie je v zdrojoch presne špecifikovaný — druh nebol zaradený do kategórie zraniteľný (VU). Hlavnými hrozbami sú odlesňovanie a degradácia horských lesov v Himalájoch, severovýchodnej Indii, Číne a severnej časti juhovýchodnej Ázie. Druh nie je terčom lovu ani odchytu vo veľkom meradle. Nie je zaradený v žiadnej prílohe CITES.
Dĺžka19–20 cm
Hmotnosť15–17 g
Dožitiecca 6 r vo voľnej prírode (orientačne)
IUCNLC (najmenej ohrozený)
RozšírenieHimaláje, SV India, Mjanmarsko, S Indočína, J Čína
BiotopHorské listnaté a vždy zelené lesy, 1 000–2 700 m
StravaTakmer výlučne hmyz a larvy — gleaning v korunách stromov
SprávanieKŕdľový druh — hlučné zmiešané kŕdle v lesnej koruni
MigráciaStály s lokálnymi výškovými pohybmi po hniezdení
DimorfizmusVýrazný: samec čiernočervený, samica sivohnedá so zlatožltým čelom
🔊
Hlučnosť
3/5
🤝
Priľnavosť
1/5
⚡
Aktivita
4/5
🗣️
Reč
1/5
💎
Zriedkavosť
5/5

Výživa

75% 20% STRAVA zloženie
Hmyz — húsenice, chrobáky, dvojkrídlovce, hymenoptéry a ďalší lietajúci hmyz; gleaning v korunách stromov a krátke vzdušné lovy (hawking); základ potravy celoročne (zdroj: The Dynamic Nature, shanghaibirding.com) 75%
Larvy hmyzu a pavúky — gleaning z vetvičiek, pukov a lístia v lesnej koruni; dôležitý bielkovinový doplnok, najmä pri odchove mláďat 20%
Pupence rastlín a príležitostné drobné plody — rastlinné sústa ako sezónny energetický doplnok, zdokumentované pre rod Pericrocotus (zdroj: The Dynamic Nature) 5%

Odporúčané potraviny

  • Húsenice (larvy motýľov a iných článkonožcov) — primárna a najdôležitejšia zložka potravy; gleaning z lístia lesných koruien stromov
  • Chrobáky, mušky, mravce, osy a včely — lovené gleaning-om aj krátkymi vzdušnými letmi (hawking) z vetvičky v korune
  • Larvy hmyzu — gleaning z pukov a kôry; nevyhnutné pri odchove mláďat ako kľúčový zdroj bielkovín
  • Pavúky — gleaning z pavučiniek na vetvičkách a lístí; dôležitý minerálny doplnok
  • Pupence a drobné plody — príležitostný rastlinný doplnok, zdokumentovaný pre rod Pericrocotus (zdroj: The Dynamic Nature)
  • Čerstvá pitná voda — vyhľadáva lesné potoky; kúpanie v plytkej vode je typické správanie kŕdľa

Zakázané potraviny

  • Avokádo — persín je pre vtáky smrteľne jedovatý aj v malom množstve
  • Čokoláda, kakao a kofeínové nápoje — neurotoxicky nebezpečné pre všetky vtáky
  • Soľ, slané a korenené jedlá — zaťažujú obličky drobných spevavcov
  • Pesticídmi kontaminovaný hmyz alebo ovocie — riziko akútnej otravy
  • Plesnivé alebo zatuchnuté krmivo — riziko mykotoxínov a aspergilózy
Tip od odborníka Pestrec krátkozobý je v prírode takmer výlučne hmyzožravý druh — základ jeho potravy tvorí hmyz a larvy gleaning-om z lesných koruien: húsenice, chrobáky, mušky, hymenoptéry, pavúky a príležitostné pupence rastlín. Druh sa v bežnej európskej avikultúre nechová; táto stránka má atlasový a poznávací charakter. Kŕmenie je relevantné len pri dočasnej starostlivosti o zraneného jedinca v záchrannej stanici: základom by mali byť živé larvy hmyzu (tenebrio, drobné cvrčky), doplnené o sušený hmyz a hydratácia elektrolytovým roztokom. Akákoľvek starostlivosť patrí do rúk skúseného rehabilitátora.

Správanie a komunikácia

3 Hlučnosť 1 Priľnavosť 4 Aktivita 1 Reč 5 Zriedkavosť 2.8
3/5 Tichý Hlučný
Hlučnosť
Pestrec krátkozobý je pomerne hlasný kŕdľový druh — kŕdle sa pohybujú lesnou korunou za neustáleho ozývania sa tenkými piskľavými kontaktnými hláskami a trillovanými zvukmi. Tieto hlásky sú však typicky lesné a vysoko tónové — prenikaním do bytu by sa nestali dôvodom sťažnosti, keďže druh sa v domácnostiach nechová.
1/5 Nezávislý Priľnavý
Priľnavosť
Pestrec krátkozobý je voľne žijúci divoký druh — nie je to klietkový maznáčik. Je plachý, kŕdľový a fyzický kontakt s človekom ho stresuje. Najlepší spôsob, ako ho spoznať, je pozorovanie vo voľnej prírode.
4/5 Pokojný Aktívny
Aktivita
Veľmi aktívny kŕdľový druh — pestrce sa takmer neprestajne pohybujú po korunách stromov, neustále hľadajú hmyz gleaning-om a krátkymi vzdušnými lovmi. Sú hlasní a čiperní; kŕdeľ sa pohybuje plynule od stromu k stromu cez lesnú koruinu.
1/5 Žiadna Výborná
Reč
Pestrec krátkozobý nenapodobňuje ľudskú reč — jeho vokálny repertoár je vrodený a tvorí ho niekoľko typov kontaktných a poplašných hlások. Nie je to hovoriaci klietkový vták.

Hlasový prejav a reč

3/5 hlasitosť

Pestrec krátkozobý má typický kŕdľový hlasový repertoár minivetov: kŕdeľ sa pohybuje koruinami lesov za nepretržitého ozývania sa tenkými piskľavými hláskami. Charakteristickým prejavom je tenký monosyllabický písk „tsuuuit“ — vysokotonová kontaktná hláska udržiavajúca súdržnosť kŕdľa (zdroj: The Dynamic Nature). Druh vydáva aj trillovaný zvuk čiastočne pripomínajúci hlas pestrca sťahovavého (Pericrocotus divaricatus, zdroj: shanghaibirding.com). Spev ako taký je jednoduchý; hlas druhu v teréne skôr prezradí prítomnosť kŕdľa pohybujúceho sa lesnou koruinou. Nenapodobňuje ľudskú reč — repertoár je vrodený.

Dokáže hovoriť? Pestrec krátkozobý nenapodobňuje ľudskú reč. Je to voľne žijúci kŕdľový lesný druh s vrodeným hlasovým repertoárom kontaktných a poplašných hlások. Nie je to hovoriaci klietkový vták.

Typické zvuky

  • Tenký monosyllabický písk „tsuuuit“ — najcharakteristickejšia kontaktná hláska kŕdľa; vysokotonová, sladká a jemná, vydávaná nepretržite počas pohybu koruinami; podľa tejto hlásky je druh v teréne identifikovateľný (zdroj: The Dynamic Nature / indianbirds)
  • Trillovaný zvuk — séria rýchlo sa striedajúcich tónov čiastočne pripomínajúca hlas pestrca sťahovavého (Pericrocotus divaricatus); vydávaný pri vzrušení alebo v hustejšom lese (zdroj: shanghaibirding.com)
  • Krátky vysoký varovný písk — vydávaný jednotlivo alebo v krátkych sériách pri vzrušení alebo blízkosti predátora; celý kŕdeľ reaguje súčasne a premiestňuje sa do hustejšieho porastu (zdroj: xeno-canto, 18 nahrávok druhu)
  • Jemné kolenisté cvrnkanie pri forážovaní — séria krátkych variabilných kontaktných zvukov vydávaných počas gleaning-u v kroší; jednotlivé hlasy sa prelínajú v neustálom susuruse aktívneho kŕdľa pohybujúceho sa stromami (zdroj: xeno-canto.org)

Sezónny kalendár

Jan Feb Mar Apr Máj Jún Júl Aug Sep Okt Nov Dec ROČNÝ cyklus
Hlavná hniezdna sezóna (marec–máj) vo väčšine areálu; hniezdo sa stavia na horizontálnej vetvičke v korune stromu (~10 m) — zdroj: The Dynamic Nature
Tok — samec predvádza lesklé čierno-červené sfarbenie a aktívne sleduje samicu v kroší; kŕdle sa na jar rozdeľujú na hniezdne páry
Odchov mláďat — inkubácia ~14 dní (obaja rodičia); mláďatá kŕmia obaja rodičia prevažne hmyzom a larvami
Pokojové obdobie — druh je stály s lokálnymi výškovými pohybmi dole po hniezdnej sezóne; v nižšie položených lesoch pretrváva v zmiešaných kŕdloch
Pelichanie a predpresunové pohyby po hniezdnej sezóne — populácie sa presúvajú do nižších polôh pred zimou
Kŕdľové správanie celoročne — mimo hniezdnej sezóny sa pohybuje v hlučných zmiešaných kŕdloch spolu so sýkorkami, listárikmi a nektárovkami

Vhodný pre teba?

Skúsenosť Voľne žijúci ázijský druh — v SR a EÚ sa bežne nechová. Pestrec krátkozobý je horský kŕdľový spevavec Himalájí a severnej časti JV Ázie; v európskej avikultúre nie je etablovaným chovateľským druhom. Táto stránka má atlasový a poznávací charakter — informácie sú určené pre záujemcov o ázijské vtáctvo, terénnych pozorovateľov a prírodovedcov. Druh nie je v CITES; v SR zákon 543/2002 Z. z. sa naň priamo nevzťahuje (nepôvodný druh SR).
Priestor Druh sa v SR bežne nechová; overený priestorový štandard preň neexistuje. V prírode je to kŕdľový lesný vták pohybujúci sa v korunách horských lesov od ~1 000 do 2 700 m n. m. Nie je to druh vhodný pre klietkový ani voliérový chov.
Deti v domácnosti Pestrec krátkozobý nie je domáci maznáčik. Deťom ho možno predstaviť ako fascinujúci príklad pohlavného dimorfizmu a kŕdľového života spevavcov — samec v čierno-červenom „kostýme“ s bleskom na krídle je nezabudnuteľná podívaná v lesoch Himalájí. Druh učí o horských lesoch Ázie a o dôležitosti ochrany lesného pokryvu. Najlepšia interakcia s týmto druhom je pozorovanie vo voľnej prírode počas návštevy Indie, Nepálu alebo Číny.
Hlučnosť Druh vydáva časté tenké piskľavé kontaktné hlásky a trillované zvuky v kŕdloch; v prírode je pomerne hlasný. Keďže sa v avikultúre bežne nechová, hodnotenie rušivosti v domácnosti nie je prakticky relevantné.
Verdikt odborníka Pestrec krátkozobý (Pericrocotus brevirostris) je stredne veľký spevavec (19–20 cm, 15–17 g) z čeľade Campephagidae (húseničiarkovité) s výrazným pohlavným dimorfizmom. Samec je nezameniteľný: lesklá čiernasto-modrá hlava, tvár, hrdlo a vrch tela kontrastujú so sýtočerveným spodkom, trtáčom a krídelnými škvrnami; charakteristická krídelná škvrna má tvar blesku alebo číslice 7, no bez izolovaných červených škvŕn na terciálnych perách (na rozdiel od pestrca šarlátového) a s rozsiahlym čiernym hrdlom (rozsiahlym než u pestrca dlhochvostého). Samica je sivohnedá zhora so zlatožltým čelom, žltkastou korunou, sivými ušnými krovkami a žltým spodkom a krídelnými škvrnami. Pestrec krátkozobý obýva listnaté a vždy zelené horské lesy od Himalájí (centrálne a východné — Nepál, SV India) cez Mjanmarsko a severnú Indočínu po severnú Thajsko, Laos, severný Vietnam a južnú Čínu; má štyri poddruhy. Preferuje výšky 1 000–2 700 m n. m. a je typicky intermediárny — výškovo medzi pestrecmi dlhochvostým (nižšie) a šarlátovým (nižšie tropické oblasti). Druh je stály s lokálnymi výškovými pohybmi po hniezdnej sezóne; nie je dlhý migrant. Pohybuje sa v hlučných zmiešaných kŕdloch v lesných koruinách, kde gleaning-om a krátkymi vzdušnými lovmi zbiera prevažne hmyz (húsenice, chrobáky, dvojkrídlovce, larvy) a pavúky; rastlinná zložka (pupence, plody) je len príležitostná. Hniezdi marec–máj; pohárkovité hniezdo z machu a lišajníkov zavesené cobwebom na horizontálnej vetvičke v korune stromu (~10 m) je dobre kamuflované; znáška 3 vajcia, inkubácia ~14 dní (obaja rodičia), kŕmia obaja (zdroj: The Dynamic Nature, Web search agregát). IUCN hodnotí druh ako najmenej ohrozený (LC) s populačným trendom; hlavnou hrozbou je odlesňovanie a degradácia lesných biotopov. Nie je zaradený v CITES. V avikultúre sa bežne nechová.

Prostredie a požiadavky

Prirodzený biotop (voľne žijúci horský lesný druh)
Horské a podhorské listnaté, zmiešané a vždy zelené lesy od 1 000 do 2 700 m n. m.; tiež svetlé lesy na okrajoch a sekundárne lesy
Pestrec krátkozobý obýva horské a podhorské lesy: listnaté opadavé, zmiešané a vždy zelené subtropické a tropické montánne lesy v rozmedzí ~1 000 až 2 700 m n. m. (zdroj: The Dynamic Nature, shanghaibirding.com). Je to výšková poloha intermediárna medzi pestrecmi — zatiaľ čo pestrec šarlátový (speciosus) sa vyskytuje v nižších tropických lesoch a pestrec dlhochvostý (ethologus) sa prekrýva v strednom výškovom pásme, krátkozobý preferuje toto stredné až vyššie montánne pásmo. Druh je stromový — prevažnú časť dňa strávi v lesnej koruni, kde zbiera hmyz; na zem schádza zriedka.
Sociálna štruktúra — kŕdle
Hlučné zmiešané kŕdle niekoľkých až desiatok jedincov; pohybuje sa v pároch alebo malých kŕdloch, mimo hniezdnej sezóny v zmiešaných druhových kŕdloch
Pestrec krátkozobý je kŕdľový druh — pohybuje sa v pároch alebo hlučných zmiešaných kŕdloch (mixed-species feeding flocks) spolu so sýkorkami, listárikmi, nektárovkami a ďalšími lesným vtákmi (zdroj: shanghaibirding.com). Kŕdeľ sa plynule presúva od stromu k stromu, každý jedinec vydáva kontaktné hlásky. Počas hniezdenia sa kŕdle rozpadajú na territoroálne páry, po hniezdení sa opäť zlučujú.
Klimatické nároky a nadmorská výška
Mierny až subtropický klimatický pás horských lesov; 1 000–2 700 m n. m.; po hniezdnej sezóne výškové posuny do nižšie položených lesov
Druh obýva subtropický až mierny horský klimatický pás v nadmorskej výške ~1 000 až 2 700 m (pre P. b. anthoides 1 200–2 400 m, zdroj: aviandiscovery.com). Je to druh nie stáloteplých tropických nížin, ale chladnejších horských prostredí. Po hniezdnej sezóne dochádza k lokálnym výškovým posunom — vtáky sa presúvajú do nižšie položených lesov; celoplošná sťahovavosť nie je typická (druh je označený ako „resident, altitudinal migrant“, zdroj: hu.wikipedia.org).
Hniezdo a hniezdenie
Pohárkovité hniezdo z machu a lišajníkov na horizontálnej vetvičke ~10 m; znáška 3 vajcia; inkubácia ~14 dní (obaja rodičia)
Hniezdo pestreca krátkozobého je malé pohárkovité z machu a lišajníkov, upevnené cobwebom (pavučinou) na horizontálnej vetvičke v korune stromu, približne 10 m nad zemou (zdroj: The Dynamic Nature). Znáška: 3 vajcia; inkubácia ~14 dní (obaja rodičia; zdroj: Web search agregát / The Dynamic Nature). Hniezdna sezóna: marec–máj vo väčšine areálu. Ide o údaje z voľnej prírody.
Kúpanie a hygiena
Vyhľadáva lesné potoky a vlhkú vegetáciu na kúpanie; kŕdle sa spoločne kúpajú v plytkej lesnej vode
V prírode sa pestrce kúpajú pri plytkých lesných potôčikoch a na vlhkej vegetácii — kúpanie je typické skupinové správanie. Lesné potoky sú preto dôležitými miestami na pozorovanie druhu v teréne.
Denná aktivita a sezónne pohyby
Striktne denný druh; aktívny od svitania; pohyb kŕdľa lesnými korunami počas celého dňa; sezónne výškové posuny po hniezdení
Pestrec krátkozobý je striktne denný druh aktívny od svitania. Kŕdle sa pohybujú po lesných koruinách nepretržite počas dňa. Sezónny rytmus je podmienený lokálnymi výškovými pohybmi: po hniezdnej sezóne sa presúvajú do nižších polôh, na jar sa vracajú na hniezdne územia.

Rozmnožovací cyklus

Tok a dvorenie
Február–apríl (pred hniezdnou sezónou); samec predvádza sfarbenie v kroší

Na jar sa kŕdle rozpadajú na páry. Samec predvádza lesklé čierno-červené sfarbenie a aktívne nasleduje samicu v korunách stromov. Pohlavná dospelosť nastupuje pravdepodobne v prvom roku života — presné údaje pre tento druh nie sú v dostupných zdrojoch overené (analógiou s príbuznými minivetmi).

Hniezdo a znáška
Znáška 3 vajcia; hniezdo pohárkovité v korune stromu na horizontálnej vetvičke ~10 m (zdroj: The Dynamic Nature)

Obaja rodičia stavajú pohárkovité hniezdo z machu a lišajníkov, upevnené cobwebom na horizontálnej vetvičke v korune stromu, ~10 m (zdroj: The Dynamic Nature). Znáška: 3 vajcia; presná farba vajec nie je v dostupných zdrojoch podrobne opísaná — analógiou s príbuznými minivetmi ide o jemne škvrnaté vajcia. Hniezdna sezóna: marec–máj vo väčšine areálu.

Inkubácia
~14 dní; obaja rodičia sa striedajú (zdroj: Web search agregát / The Dynamic Nature)

Obaja rodičia sa striedajú pri inkubácii vajec počas ~14 dní (zdroj: The Dynamic Nature / web search agregát). Hniezdo je dobre kamuflované lišajníkmi, čo znižuje tlak predátorov. Počas inkubácie sú obaja rodičia obozretní a kŕdeľ sa k hniezdu príliš nepriblíži.

Liahnutie a kŕmenie mláďat
Mláďatá v hniezde; kŕmia obaja rodičia (zdroj: Web search agregát / The Dynamic Nature)

Mláďatá sa liahnu altriciálne (holé, slepé). Obaja rodičia kŕmia mláďatá — prevažne hmyzom a larvami ako kľúčovým zdrojom bielkovín (zdroj: The Dynamic Nature). Presný počet dní v hniezde pred vyletením nie je pre tento druh v dostupných zdrojoch overený — analógiou s príbuznými minivetmi pravdepodobne ~12–14 dní.

Vývoj mláďat a juvenilné sfarbenie
Juvenily škvrnaté a tlmené — podobné samici; dospelé sfarbenie sa vyvíja pelichaním

Mláďatá oboch pohlaví sú po vyletení šupinaté a tlmene sfarbené (juveniles appear scaly above, zdroj: shanghaibirding.com); juvenilné samce nadobúdajú čierno-červené sfarbenie postupne pelichaním. Presný čas dosiahnutia plného dospelého sfarbenia pre tento druh nie je v dostupných zdrojoch overený — analógiou s príbuznými minivetmi pravdepodobne v prvom roku života.

Pohlavná dospelosť a dožitie
Pohlavná dospelosť: pravdepodobne 1. rok (presné údaje neoverené); dožitie cca 6 r (oiseaux.net)

Presný vek pohlavnej dospelosti pre pestreca krátkozobého nie je v dostupných zdrojoch špecifikovaný — analógiou s príbuznými minivetmi rodu Pericrocotus sa odhaduje na prvý rok života. Dožitie je uvádzané orientačne na cca 6 rokov (zdroj: oiseaux.net); druh-špecifické krúžkovacie dáta nie sú verejne k dispozícii — číslo prezentujeme ako orientačné.

Ochočenie a kontakt

5 Trvanie: Druh sa v SR nechová a neochočuje — ide o voľne žijúceho kŕdľového horského spevavca Ázie. Aklimatizácia na fyzický kontakt nie je reálnym cieľom.

Pestrec krátkozobý je voľne žijúci divoký druh, ktorý sa v bežnej európskej avikultúre nechová. Nie je to vták na ruku ani spoločenský maznáčik. V kŕdloch je síce menej plachý ako solitérne druhy, avšak fyzický kontakt s človekom je preňho vždy stresujúci. Najlepší spôsob, ako sa s týmto druhom stretnúť, je pozorovanie vo voľnej prírode — napríklad pri trekkingu v Himalájoch alebo v lesoch severnej Indie.

1

Neusiluj sa o ochočenie — pestrec krátkozobý je voľne žijúci kŕdľový druh; v SR a EÚ sa bežne nechová a akékoľvek trvalé zadržiavanie by bolo eticky i právne problematické

2

Ak ťa druh zaujíma, sleduj ho vo voľnej prírode — kŕdle sa pohybujú hlučne koruinami lesov a sú relatívne nenáplašlivé pri pokojnom pozorovateľovi

3

Pri náleze zraneného jedinca ho zver miestnej záchrannej stanici alebo ornitologickej organizácii — minimalizuj manipuláciu a stres

4

Odmietni produkty z nelegálneho vývozu ázijských spevavcov a podporuj ochranu horských lesov Himalájí a juhovýchodnej Ázie

Cena a kde kúpiť

v SR a EÚ sa bežne nepredáva — trhová cena v avikultúre neexistuje (presné údaje neoverené)

Pestrec krátkozobý nie je zaradený v CITES, avšak v SR, Indii, Číne, Nepále a väčšine krajín areálu platí ochrana voľne žijúceho vtáctva. V SR a EÚ sa bežne nepredáva a trhová cena preň neexistuje. Ide o atlasový voľne žijúci druh; táto stránka nie je chovateľský inzerát.

Druh sa v SR nepredáva — ide o voľne žijúceho kŕdľového horského spevavca; sledovanie vo voľnej prírode v Himalájoch alebo severnej Indii je najlepší spôsob ako ho zažiť
Databázy (Avibase, eBird, xeno-canto) — najlepší zdroj nahrávok, fotografií a aktuálneho rozšírenia druhu
Odmietni akúkoľvek ponuku voľne odchyteného ázijského spevavca a nahláš podozrenie z nelegálneho obchodu príslušným orgánom
Na čo si dať pozor Pestrec krátkozobý nie je vták na predaj ani bežný chovateľský druh v SR alebo EÚ. Záujem o tento druh najlepšie uspokojí sledovanie vo voľnej prírode — pri trekkingu v Himalájoch alebo v lesoch severovýchodnej Indie sú hlučné kŕdle pestrecov jedným z najnápadnejších vokálnych prejavov horského lesa.

Porovnanie s podobnými druhmi

POROVNANIE DĹŽKY (cm) Pestrec krátkozobý 19–20 cm Pestrec šarlátový 18–22 cm Pestrec dlhochvostý 19–21 cm Pestrec mandarínsky 17–19 cm Pestrec ohnivý 18–20 cm
Pestrec krátkozobý (Pericrocotus brevirostris, Short-billed Minivet) Pestrec šarlátový (Pericrocotus speciosus, Scarlet Minivet) Pestrec dlhochvostý (Pericrocotus ethologus, Long-tailed Minivet) Pestrec mandarínsky (Pericrocotus solaris, Grey-chinned Minivet) Pestrec ohnivý (Pericrocotus flammeus, Orange Minivet)
Dĺžka19–20 cm18–22 cm19–21 cm17–19 cm18–20 cm
Váha15–17 g~18–25 g~19 g~11–17 g~14–20 g
Dožitiecca 6 r vo voľnej prírode (orientačne, oiseaux.net)presné údaje neoverenécca 6 r vo voľnej prírode (orientačne, oiseaux.net)presné údaje neoverenépresné údaje neoverené
Hlučnosťvoľne žijúci kŕdľový horský spevavec Himalájí a severnej JV Ázie — v SR sa bežne nechovávoľne žijúci horský a nížinný lesný druh J a JV Ázie — v SR sa bežne nechovávoľne žijúci kŕdľový horský spevavec Himalájí — v SR sa bežne nechovávoľne žijúci horský lesný druh JV Ázie — v SR sa bežne nechovávoľne žijúci lesný druh polostrova India a Sri Lanky — v SR sa bežne nechová
Stav IUCNIUCN LC; nie je v CITESIUCN LC; nie je v CITESIUCN LC (klesajúci trend, 2018); nie je v CITESIUCN LC; nie je v CITESIUCN LC; nie je v CITES
PovahaSamec: lesklá ciernomodra hlava a vrch, sytocerveny spodok a trtac, kridelna skvrna THUNDERBOLT (cifra 7) BEZ izolovaných skvrn na tercialoch; cierné hrdlo rozsahlejsie nez u dlhochvosteho; samica: zlatozlte celo, sivkavá koruna, sive usne krovky, zlty spodok a kridelne skvrny — viac zlteho na hlave nez samica dlhochvostehoSamec: SYTSIA SARLATOVA (nie iba cervena) farba spodku; kridelna skvrna THUNDERBOLT s navyse IZOLOVANYMI SKRVNAMI na tercialoch/sekundarach — klucovy rozdiel od kratkozobeho; vacsi ako kratkozoby; samica: rozsahlejsia zlta na hlave (cele temeno+celo zlte). Nizsi vyskovy pás nez kratkozobySamec: kridelna skvrna s MAKKYM VIDLICOVITYM ZUBOK (fork) NAMIESTO ostreho blesku kratkozobeho; cierné hrdlo MENEJ rozsahle nez u kratkozobeho; samica: menej zlteho na hlave (len celo zlte, temeno sivohnede) — teda menej zlta nez samica kratkozobeho; dlhy chvost = najdlhsi v rodeSamec: ORANZOVO-ZLTE hrdlo a spodok (NIE cervene), tmavosiva hlava a chrbt — uplne odlisny od kratkozobeho cerveneho spodku; samica: zlte spodok a kridla, sedivy vrch, bez vyrazneho zlatozlteho cela kratkozobeho; celkovo oranzovo-zlte tony namiesto cerveno-ciernychSamec: ORANZOVO-CERVENY spodok a kridla (nie cisto cerveny, skor oranzovy ton); tmavosivo-modra hlava; samica: zlto-oranzova (podobna samici sarlateveho ale odlisny areal); tvarove veľmi podobny sarlatevemu, areal je klucovy identifikacny pomôcka
AreálHimalaje (centralne a vychodne: Nepal, SV India), Mjanmarsko, S Thajsko, Laos, S Vietnam, J Cina; 4 poddruhy; staly s lokalnym vyskowym posunmi; hory 1000-2700 mSri Lanka, India, Nepal, Bhutan, Bangladesh, Myanmar, Thajsko, Malaysia, Filipiny, J Cina — rozsahlejsi areal az do tropickych nizin; moze byt sympatricky s kratkozobym v Himalajoch a SV AziiHimalaje (Afganistan po Bhutan), SV India, Mjanmarsko, N Thajsko, Laos, Vietnam, S a stredna Cina; 7 poddruhy; severnajsie populacie sfahovavy (vysk. migr.), juznejsie stale; horske lesy 600-2500 mVychod Himalaji, SV India, S Cina, Tajwan, kontinentalna JV Azia (Thajsko, Vietnam, Malaysia) az po Borneo a Sumatru — ciastocne sympatricky s kratkozobym v JV Azii; vyssia polohova specificita (800-2000 m)Endemit Indického polostrova a Sri Lanky — Zachodne Gaty, pobrezna India (nepreplyva do Himalaji ani JV Azie kde zije kratkozoby); kratsi chvost nez ethologus a brevirostris; izolovanejsi areal

Choroby a prevencia

Stres a poranenia z odchytu a manipulácie
vysoká

Príznaky: Panika, nárazy do stien, vyčerpanie, odmietanie potravy, náhly úhyn

Najväčšie riziko pre voľne žijúci druh v dočasnej ľudskej starostlivosti. Stres oslabuje imunitu a je priamou príčinou úhynu malých spevavcov. Kľúčové: ticho, tma, minimum manipulácie a rýchly transfer ku kvalifikovanej záchrannej stanici alebo rehabilitačnému ornitológovi.

Aspergilóza a plesňové infekcie dýchacích ciest
stredná

Príznaky: Ťažké dýchanie, otvorený zobák, letargia, nechutenstvo, zmena hlasu

Riziko u stresovaných jedincov v dočasnej ľudskej starostlivosti — plesnivé krmivo, vlhké a nevyvetrané prostredie. Prevencia: suché, čisté, dobre vetrané prostredie, čerstvé krmivo. Liečba antifungálnymi liekmi patrí aviárnemu veterinárovi.

Endoparazity a črevné infekcie
stredná

Príznaky: Riedky trus, chudnutie napriek žravosti, nastŕpané perie, slabosť

Voľne žijúci hmyzožraví spevavcovia bežne nesú črevné parazity (kokcídie, hlísty), ktoré sa pri strese premnožia. U jedincov v dočasnej starostlivosti: karanténa, koprologická kontrola trusu a cielená liečba antiparazitikami patrí veterinárovi.

Podvýživa a dehydratácia pri nedostatku hmyzu
stredná

Príznaky: Apatia, slabosť, vpadnuté oči, zhoršená kondícia peria, chudnutie

Pestrec krátkozobý je takmer výlučný hmyzožravec — v dočasnej starostlivosti musí byť kŕmený živým alebo sušeným hmyzom (tenebrio larvy, drobné cvrčky). Bez adekvátnej bielkovinovej stravy rýchlo upadá. Čerstvá voda je nevyhnutná; odporúča sa okamžitý transfer ku kvalifikovanému rehabilitátorovi.

Koksidióza a bakteriálne enteritídy
stredná

Príznaky: Krvavý alebo hlienový trus, nafúknuté brucho, apatia, znížená pohyblivosť

Bežná záťaž u voľne žijúcich spevavcov z Ázie, ktorí sa živia hmyzom zbieraným z lístia a povrchov vetvičiek. Prenos zaorávaním kontaminovaného hmyzu alebo vody. Diagnostika koproskopicky; liečba antikokcidiotikami a podpornou terapiou pod dohľadom aviárneho veterinára.

Prevencia Pestrec krátkozobý sa v SR bežne nechová, preto zásady platia pre dočasnú starostlivosť o zranené alebo oslabené voľne žijúce jedince: (1) Minimalizácia stresu — ticho, tma, čo najmenej manipulácie; stres je pre drobné spevavcovité priamou príčinou úhynu. (2) Živý a sušený hmyz — larvy tenebria, drobné cvrčky; nie zrninová zmes (druh je hmyzožravec). (3) Čerstvá voda denne — druh v prírode pije pri potokoch a v rose. (4) Suché, bezprievanové prostredie — prevencia plesní. Cieľom je vždy rýchle uzdravenie a návrat do prírody. Pri každom príznaku choroby vyhľadaj aviárneho veterinára alebo rehabilitačné centrum.

Zaujímavosti

1

Samec s bleskom na krídle — kľúčovým terénnym znakom pestreca krátkozobého je tvar krídelnej škvrny samca: charakteristický vzorec blesku alebo číslice 7 bez izolovaných červených škvŕn na terciálnych perách. Práve tieto izolované škvrny má pestrec šarlátový (P. speciosus) — čím sa dá odlíšiť v poli aj bez ideálneho pohľadu na oba druhy vedľa seba.

2

Samica so zlatožltým čelom — samica pestreca krátkozobého má výrazne zlatožlté čelo a žltkastú korunu s sivými ušnými krovkami a žltým spodkom. Oproti samici pestrca dlhochvostého (ethologus) je na hlave menej sivá; oproti samici šarlátového má menej rozsiahlu žltú na temene — treba kombináciu viacerých znakov a dobrý pohľad.

3

Výšková intermediárna poloha — pestrec krátkozobý obsadzuje výškovú niku medzi inými minivetmi: typicky sa vyskytuje od 1 000 do 2 700 m n. m., čo je vyššie než pestrec šarlátový (tropické nížinné a podhorské lesy) a mierne sa prekrýva s pestrecm dlhochvostým (ktorý siaha vyššie). Táto výšková stratifikácia znižuje medzidruhové súperenie o potravu a hniezdne miesta.

4

Kŕdľový lesný druh — mimo hniezdnej sezóny sa pohybuje v hlučných zmiešaných kŕdloch spolu s inými druhmi (sýkorky, listáriky, nektárovky). Tento mixed-species feeding flock je typickým fenoménom ázijských horských lesov — každý druh využíva iný spôsob forážovania, pričom spoločná obrana proti predátorom znižuje individuálne riziko.

5

Štyri poddruhy na rozsiahlom areáli — štyri uznávané poddruhy pokrývajú oblasť od centrálnych Himalájí po juh Číny a severnú Indočínu. Nominátny poddruh P. b. brevirostris pochádza z centrálnych a východných Himalájí a severovýchodnej Indie; P. b. anthoides zo Stresemanna (1923) pokrýva južný Laos, severný Vietnam a juhovýchodnú Čínu s preferenciou montánnych ihličnatých lesov (1 200–2 400 m).

6

Stály s výškovými pohybmi — na rozdiel od sťahovavejšieho pestrca dlhochvostého je pestrec krátkozobý prevažne stály rezident v horských lesoch, ktorý po hniezdnej sezóne vykonáva len lokálne výškové posuny do nižších polôh (zdroj: hu.wikipedia.org — „állandó, de magassági vonuló faj“). Táto stratégia ho viaže na zachovalé montánne lesné biotopy celoročne.

7

Rod Pericrocotus — minivety — pestrec krátkozobý patrí do rodu Pericrocotus s ~15 druhmi žijúcimi prevažne v lesoch južnej a východnej Ázie. Všetky minivety zdieľajú podobný telesný plán: výrazný pohlavný dimorfizmus, kŕdľové správanie a insektivorná potrava. Čeľaď Campephagidae (húseničiarkovité) dostala meno podľa húsenic (Campephagus = húsenicojed), hoci moderné druhy neloví výlučne húsenice.

8

Ohrozenie odlesňovaním — napriek statusu LC má druh hrozbu odlesňovania a degradácie horských lesov v Himalájoch a severnej časti juhovýchodnej Ázie. Strata lesného pokryvu priamo redukuje dostupnosť hmyzu a hniezdnych biotopov. Druh nie je terčom lovu ani odchytu do klietok vo veľkom meradle (na rozdiel od mnohých ázijských spevavcov).

Taxonomická klasifikácia

species Pestrec krátkozobý (Pericrocotus brevirostris)
Ríša Animalia
Kmeň Chordata
Trieda Aves (vtáky)
Rad Passeriformes (vrabcotvaré)
Čeľaď Campephagidae (húseničiarkovité)
Rod Pericrocotus Boie, 1826
Druh Pericrocotus brevirostris (Vigors, 1831)
Poddruh SR v SR sa vo voľnej prírode nevyskytuje — ázijský horský druh; v európskej avikultúre sa bežne nechová
Poddruhy Štyri uznávané poddruhy (Avibase, Wikipedia EN, The Dynamic Nature): P. b. brevirostris (Vigors, 1831) — nominát, centrálne a východné Himaláje (Nepál, severovýchodná India, západ Assamu, juhovýchodný Tibet, severozápadný Yunnan); P. b. affinis (McClelland, 1840) — severovýchodná India, Mjanmarsko, južná Čína; P. b. neglectus A. O. Hume, 1877 — juhovýchodné Mjanmarsko a severozápadné Thajsko; P. b. anthoides Stresemann, 1923 — juh a stredný Laos, severný Vietnam, juhovýchodná Čína. Typová lokalita nominátu: Himaláje, pravdepodobne úpätie Sikkimu (Mayr 1940).
Avibase_ID 68CAEE4CF9AE7FF0

? Často kladené otázky

Pohlavný dimorfizmus je výrazný a na prvý pohľad zreteľný. Samec: lesklá čiernasto-modrá hlava, tvár, hrdlo a vrch tela; sýtočervený spodok, trtáč a krídelné škvrny; krídelná škvrna tvar blesku/číslice 7. Samica: zlatožlté čelo a žltkastá koruna, sivé ušné krovky a sivohnedý vrch tela; žltý spodok a trtáč; žlté krídelné škvrny — celkovo žlto-sivý vták bez akejkoľvek červenej.

Pestrec šarlátový (P. speciosus) je zvyčajne väčší a má sýtejšiu šarlátovú farbu. Kľúčovým terénnym znakom je tvar krídelnej škvrny u samca: pestrec šarlátový má blesk/číslicu 7 PLUS izolované červené škvrny na terciálnych perách a sekundárach (extra blotches) — pestrec krátkozobý tieto izolované škvrny nemá. Samica šarlátového má rozsiahlejšiu žltú na hlave (žlté celé temeno) a sýtejšiu žltú.

Pestrec dlhochvostý (P. ethologus) má krídelný vzorec s mäkkým vidlicovitým zúbkom (fork) namiesto ostrého blesku krátkozobého. Navyše má krátkozobý rozsiahlejšie čierne hrdlo ako dlhochvostý (black of throat more extensive than long-tailed). Samica dlhochvostého je viac sivá na temene, krátkozobého samica má výraznejšie zlatožlté čelo. Areálovo sa oba druhy čiastočne prekrývajú v Himalájoch.

Pestrec mandarínsky (P. solaris, Grey-chinned Minivet) má samca s oranžovo-žltým hrdlom a spodkom (nie červeným) a tmavosivou hlavou a chrbtom — celkovo oranžovo-žlté tony namiesto červených. Samica má síce tiež žlté tóny, no bez zlatožltého čela typického pre samicu krátkozobého. Oba druhy sa môžu vyskytovať sympatricky v horských lesoch JV Ázie.

Druh obýva horské a podhorské lesy od centrálnych a východných Himalájí (Nepál, SV India) cez Mjanmarsko, severnú Thajsko, Laos, severný Vietnam až po južnú Čínu; preferuje výšky 1 000–2 700 m n. m.. Je to prevažne stály rezident s lokálnymi výškovými pohybmi po hniezdnej sezóne — nie dlhý migrant ako niektorí jeho príbuzní.

Pestrec krátkozobý znáša 3 vajcia (zdroj: The Dynamic Nature). Hniezdo je pohárkovité z machu a lišajníkov, upevnené cobwebom na horizontálnej vetvičke ~10 m v korune stromu. Inkubácia trvá ~14 dní — na vajciach sa striedajú obaja rodičia. Hniezdna sezóna: marec–máj vo väčšine areálu.

IUCN hodnotí pestreca krátkozobého ako najmenej ohrozeného (LC). Hlavnou hrozbou je odlesňovanie v Himalájoch a severnej JV Ázii. Druh nie je zaradený v žiadnej prílohe CITES. V SR zákon 543/2002 Z. z. sa naň priamo nevzťahuje (nepôvodný druh SR), avšak v krajinách výskytu platí ochrana voľne žijúceho vtáctva.

ZDROJ: Wikipedia EN (Short-billed minivet — taxonómia Vigors 1831, distribúcia, IUCN LC, https://en.wikipedia.org/wiki/Short-billed_minivet), Avibase (Pericrocotus brevirostris, ID 68CAEE4CF9AE7FF0, SK pestr

 Video — Pestrec krátkozobý

Pestrec krátkozobý (Pericrocotus brevirostris) — spev a hlas v prírode

Pestrec krátkozobý (Pericrocotus brevirostris) — správanie a biotop

 Cudzie názvy

Anglicky:   Short-billed Minivet, Česky:   suříkovec krátkozobý, Nemecky:   Kurzschnabel-Mennigvogel, Španielsky:   Minivet Piquicorto, Francúzsky:   Minivet à bec court, Taliansky:   Minivet beccocorto, Holandsky:   Kortsnavelmenievogel, Portugalsky:   minivete-de-bico-curto, Poľsky:   purpurek krótkodzioby, Maďarsky:   presné údaje neoverené, Rusky:   Короткоклювый личинкоед, Japonsky:   コバシベニサンショウクイ, Čínsky:   短嘴山椒鸟, Thajsky:   นกพญาไฟแม่สะเรียง, Latinsky:   Pericrocotus brevirostris (Vigors, 1831)