Pestrec karmínový (Pericrocotus miniatus)

Campephagidae (húseničiarkovité)

Pestrec karmínový

Pericrocotus miniatus — nápadný endemický spevavec horských lesov Sumatry a Jávy — samec s lesklou čierno-karmínovou livreiou a súvislou krídelnou škvinou, samica s netypicky červenou tvárou; kŕdľový hmyzožravec montánnych lesov Indonézie

IUCN: LC (Least Concern, 2016) | Least Concern (najmenej ohrozený) podľa BirdLife International a IUCN (hodnotenie 2016). Druh má obmedzený ostrovný areál (Sumatra a Jáva, Indonézia), no populácia je zatiaľ dostatočne veľká na zachovanie statusu LC. Populačný trend je hodnotený ako klesajúci — pokles je však pod prahom pre zaradenie do kategórie zraniteľný (VU). Hlavnou hrozbou je odlesňovanie horských lesov Indonézie; Sumatra a Jáva patria medzi oblasti s najvyššou mierou odlesňovania na svete, čo priamo redukuje dostupnosť hniezdnych a forážovacích biotopov tohto endemického druhu. Druh nie je zaradený v žiadnej prílohe CITES.
Dĺžka19–20 cm
Hmotnosť~16–17 g
Dožitiecca 5 r vo voľnej prírode (orientačne)
IUCNLC (najmenej ohrozený, klesajúci trend)
RozšírenieEndemit Sumatry a Jávy (Indonézia)
BiotopHorské lesy 900–2 750 m n. m., hniezdenie od ~1 800 m
StravaTakmer výlučne hmyz a pavúky — gleaning v korunách stromov
SprávanieKŕdľový druh — hlučné zmiešané kŕdle až 30 jedincov
DimorfizmusVýrazný: samec čiernokarmínový, samica s červenou tvárou a chrbtom
CITESNie je zaradený; v avikultúre sa bežne nechová

Výživa

  • Hmyz — húsenice, chrobáky, dvojkrídlovce, blanokrídlovce; gleaning z listov a konárov v lesnej koruni a krátke vzdušné lovy (hawking); tvorí základ potravy celoročne (zdroj: Bali Wildlife, earthlife.net)
  • Pavúky a iné drobné bezstavovce — doplnková bielkovinová zložka zbieraná gleaning-om z povrchov kôry a lístia v korunách stromov
  • Príležitostné drobné plody a bobule — sezónny energetický doplnok, menej významná zložka stravy
Tip od odborníka Pestrec karmínový je v prírode takmer výlučne hmyzožravý druh — základ jeho potravy tvorí hmyz zbieraný gleaning-om z horských lesných koruien: húsenice, chrobáky, mušky a blanokrídlovce, prípadne drobné pavúky. Druh sa v bežnej európskej avikultúre nechová; táto stránka má atlasový a poznávací charakter. Kŕmenie je relevantné len pri dočasnej starostlivosti o zraneného jedinca v záchrannej stanici: základom by mali byť živé larvy hmyzu (tenebrio, drobné cvrčky), doplnené o sušený hmyz a hydratácia; akákoľvek starostlivosť patrí do rúk skúseného rehabilitátora.

Hlasový prejav

Pestrec karmínový má typický kŕdľový hlasový repertoár minivetov — kŕdeľ sa pohybuje hornými patrovými vrstvami horského lesa za nepretržitého ozývania sa jemnými melodickými a piskľavými kontaktnými hláskami. Najcharakteristickejšou hlásou je vysoké jemné pískavcové „swee“ alebo „twee“ — typická kontaktná hláska udržiavajúca súdržnosť kŕdľa pri pohybe korunami. Druh vydáva aj krátke poplašné hlásky a melodické frázy počas toku. Zvukové nahrávky z Indonézie sú k dispozícii na portáli dibird.com (8 nahrávok) a xeno-canto. Nenapodobňuje ľudskú reč — repertoár je vrodený.

Typické zvuky

  • Vysoké jemné piskľavé swee alebo twee — najcharakteristickejšia kontaktná hláska kŕdľa; melodická a jemná, vydávaná nepretržite počas pohybu korunami horského lesa; podľa tejto hlásky je kŕdeľ pestrevcov v teréne ľahko identifikovateľný (zdroj: dibird.com, 8 nahrávok z Indonézie)
  • Krátky vysoký písk see alebo seet — varovný a poplašný prvok; vydávaný jednotlivo alebo v krátkych sériách pri vzrušení alebo blízkosti predátora; typický pre rod Pericrocotus (zdroj: porovnanie s hlasovým repertoárom príbuzných minivetov, dibird.com)
  • Jemné kolenisté cvrnkanie — séria krátkych variabilných zvukov vydávaných počas forážovania v kroší; jednotlivé hlasy sa prelínajú v neustálom šumení aktívneho kŕdľa pohybujúceho sa horskými stromami (zdroj: dibird.com, xeno-canto nahrávky druhu z Indonézie)
  • Melodické frázy počas toku — samec vydáva sladšie a variabilnejšie hlasové frázy pri dvorení samici v lesnej koruni počas hniezdnej sezóny (apríl–máj); hlas je nápadnejší než pri celoročných kontaktných hláskach kŕdľa

Sezónny kalendár

Jan Feb Mar Apr Máj Jún Júl Aug Sep Okt Nov Dec ROČNÝ cyklus
Hlavná hniezdna sezóna (apríl–máj) — hniezdne páry sa sústreďujú vo vyšších horských polohách od ~1 800 m n. m.; pohárkovité hniezdo vysoko v korunách primárneho lesa (zdroj: Bali Wildlife)
Tok — samec predvádza sýto karmínové sfarbenie; kŕdle sa pred hniezdením rozdeľujú na páry
Odchov mláďat — znáška 2 vajcia; oba rodičia sa podieľajú na inkubácii a kŕmení mláďat; kŕmenie prevažne hmyzom
Celoročne prítomný endemický druh — nevykonáva dlhé migrácie; pohybuje sa v hlučných zmiešaných kŕdloch po celý rok; možná výšková migrácia v rámci areálu (nižšie polohy mimo hniezdneho obdobia)
Mimo hniezdnej sezóny — kŕdle sa pohybujú v nižšie položených horských lesoch (900–1 800 m n. m.); aktívne forážovanie v zmiešaných kŕdloch
Pelichanie po hniezdnej sezóne — pred prechodom do potulného kŕdľového života v nižšie položených horských lesoch

Prostredie a požiadavky

Prirodzený biotop (voľne žijúci horský endemický druh)
Horské a podhorské lesy Sumatry a Jávy — primárne a sekundárne listnaté a zmiešané horské lesy od 900 do 2 750 m n. m.; hniezdenie prevažne nad 1 800 m n. m.
Pestrec karmínový obýva horské a podhorské lesy Sumatry a Jávy v nadmorskej výške 900 až 2 750 m n. m. (zdroj: earthlife.net, oiseaux.net). Hniezdne páry sa sústreďujú vo vyšších horských polohách nad ~1 800 m v primárnych lesoch (zdroj: Bali Wildlife). Druh je stromový — prevažnú časť dňa strávi v lesnej koruni pri gleaning-u hmyzu. IUCN klasifikuje biotop ako subtropical/tropical moist montane forest (zdroj: oiseaux.net). Druh sa v SR bežne nechová — ide o endemického voľne žijúceho vtáka Indonézie.
Sociálna štruktúra — kŕdle
Hlučné zmiešané kŕdle až 30 jedincov; mimo hniezdnej sezóny sa pohybuje spoločne s inými druhovmi pestrevcov a lesných spevavcov
Pestrec karmínový je výrazne kŕdľový druh — pohybuje sa v hlučných, pohyblivých kŕdloch, ktoré môžu čítať až 30 jedincov (zdroj: Bali Wildlife). Kŕdeľ sa plynule presúva od stromu k stromu v horskej lesnej koruni, každý jedinec vydáva kontaktné hlásky. Počas hniezdenia sa kŕdle rozpadajú na hniezdne páry, po hniezdení sa opäť zlučujú.
Klimatické nároky a nadmorská výška
Chladný horský klimatický pás tropického a subtropického pásma; 900–2 750 m n. m. na Sumatre a Jáve; mimo sezóny zostup do nižšie položených horských lesov
Druh obýva chladný tropický horský klimatický pás v nadmorskej výške 900 až 2 750 m (zdroj: earthlife.net). Hniezdenie prebieha najmä vo vyšších polohách (od ~1 800 m). Nie je to druh tropických nížin ani arídnych oblastí. Endemizmus na Sumatre a Jáve naznačuje dlhodobú adaptáciu na špecifické izolované horské ekosystémy Sundských ostrovov.
Hniezdo a hniezdenie
Pohárkovité hniezdo z tenkých vetvičiek a trávy upevnené pavučinou; vysoko v primárnom lese; 2 vajcia bielej farby s fialovo-sivými škvrnami; hniezdna sezóna apríl–máj
Obaja rodičia stavajú pohárkovité hniezdo z tenkých vetvičiek a trávy, upevnené pavučinou a umiestnené vysoko v korunách primárneho lesa (zdroj: Bali Wildlife). Znáška: 2 vajcia bielej farby s fialovo-sivými škvrnami (zdroj: Bali Wildlife). Hniezdna sezóna: apríl–máj (zdroj: Bali Wildlife). Presná dĺžka inkubácie pre tento druh nie je v dostupných zdrojoch overená — analógiou s príbuznými minivetmi sa odhaduje na ~12–14 dní; obaja rodičia sa zúčastňujú inkubácie a kŕmenia mláďat. Ide o údaje z voľnej prírody.
Kúpanie a hygiena
Vyhľadáva horské potoky a vlhkú vegetáciu na kúpanie; kŕdle sa spoločne kúpajú v plytkej lesnej vode
V prírode sa pestrce kúpajú pri plytkých horských potokoch a na vlhkej vegetácii — kúpanie je typické skupinové správanie. Horské potoky sú preto dôležitými miestami na pozorovanie druhu v teréne.
Denná aktivita
Striktne denný druh; aktívny od svitania; pohyb kŕdľa lesnými korunami počas celého dňa
Pestrec karmínový je striktne denný druh aktívny od svitania. Kŕdle sa pohybujú po horských lesných koruinách nepretržite počas dňa. Druh je endemický a nevykonáva dlhé migrácie — prípadné výškové posuny v rámci Sumatry a Jávy sú mierne a sezónne.

Rozmnožovací cyklus

Tok a dvorenie
Marec–apríl (pred hniezdnou sezónou); samec predvádza karmínové sfarbenie v kroší

Na jar sa kŕdle rozpadajú na páry. Samec predvádza sýto karmínovo-červené sfarbenie a aktívne nasleduje samicu v korunách horských stromov. Pohlavná dospelosť nastupuje pravdepodobne v prvom roku života — presné údaje pre tento druh nie sú v dostupných zdrojoch overené (analógiou s príbuznými minivetmi).

Hniezdo a znáška
Znáška 2 vajcia; hniezdo vysoko v lesnej koruni (zdroj: Bali Wildlife)

Obaja rodičia stavajú pohárkovité hniezdo z tenkých vetvičiek a trávy, upevnené pavučinou a umiestnené vysoko v korunách primárneho lesa (zdroj: Bali Wildlife). Znáška: 2 vajcia bielej farby s fialovo-sivými škvrnami (zdroj: Bali Wildlife). Hniezdna sezóna: apríl–máj.

Inkubácia
Presné údaje neoverené; analógiou ~12–14 dní (príbuzné minivety); obaja rodičia

Presná dĺžka inkubácie pre pestreca karmínového nie je v dostupných zdrojoch špecifikovaná — pri príbuzných minivetoch rodu Pericrocotus trvá inkubácia orientačne 12–14 dní a na vajciach sa striedajú obaja rodičia (uvádzame ako orientačné, nie druh-špecifické; zdroj: porovnanie s P. ethologus The Dynamic Nature). Hniezdo je umiestnené vysoko v lese, čo znižuje tlak predátorov.

Liahnutie a kŕmenie mláďat
Obaja rodičia kŕmia; hmyz nevyhnutný; presné trvanie v hniezde neoverené

Mláďatá sa liahnu altriciálne (holé, slepé). Obaja rodičia kŕmia mláďatá — prevažne hmyzom a húsenicami ako kľúčovým zdrojom bielkovín. Presná dĺžka kŕmenia na hniezde pre tento druh nie je v dostupných zdrojoch overená — analógiou s príbuznými minivetmi (P. ethologus: ~12 dní) je to orientačne ~12–14 dní (zdroj: analogicky The Dynamic Nature/indianbirds, nie druh-špecifické).

Vývoj mláďat a juvenilné sfarbenie
Presné údaje neoverené; juvenily tlmene sfarbené — dospelé sfarbenie sa vyvíja pelichaním

Mláďatá oboch pohlaví sú po vyletení tlmene sfarbené — juvenilné samce nadobúdajú karmínovo-čierne sfarbenie postupne pelichaním. Presný vek vyletenia a dosiahnutia plného dospelého sfarbenia pre tento druh nie je v dostupných zdrojoch overený — analogicky s príbuznými minivetmi pravdepodobne v prvom roku života.

Pohlavná dospelosť a dožitie
Pohlavná dospelosť: pravdepodobne 1. rok (presné údaje neoverené); dožitie cca 5 r (oiseaux.net)

Presný vek pohlavnej dospelosti pre pestreca karmínového nie je v dostupných zdrojoch špecifikovaný — analógiou s príbuznými minivetmi rodu Pericrocotus sa odhaduje na prvý rok života. Dožitie je uvádzané orientačne na cca 5 rokov (zdroj: oiseaux.net); druh-špecifické krúžkovacie dáta nie sú verejne k dispozícii — číslo prezentujeme ako orientačné.

Porovnanie s podobnými druhmi

POROVNANIE DĹŽKY (cm) Pestrec karmínový 19–20 cm Pestrec šarlátový 20–22 cm Pestrec ohnivý 19–21 cm Pestrec krátkozobý 17–19 cm Pestrec rumelkový 15–16,5 cm
Pestrec karmínový (Pericrocotus miniatus, Sunda Minivet) Pestrec šarlátový (Pericrocotus speciosus, Scarlet Minivet) Pestrec ohnivý (Pericrocotus flammeus, Orange Minivet) Pestrec krátkozobý (Pericrocotus brevirostris, Short-billed Minivet) Pestrec rumelkový (Pericrocotus igneus, Fiery Minivet)
Dĺžka19–20 cm20–22 cm19–21 cm17–19 cm15–16,5 cm
Váha~16–17 g~29 gpresné údaje neoverené~14–18 g~14–16 g
Dožitiecca 5 r vo voľnej prírode (orientačne, oiseaux.net)presné údaje neoverenépresné údaje neoverenépresné údaje neoverenépresné údaje neoverené
OchranaIUCN LC (klesajúci trend); nie je v CITESIUCN LC; nie je v CITESIUCN LC; nie je v CITESIUCN LC; nie je v CITESIUCN NT (takmer ohrozený); nie je v CITES
CharakteristikaSamec: lesklá čierna hlava+vrch, sýto karmínovo-červený spodok+trtáč+SÚVISLÁ (nepretrhnutá) krídelná škvrna; samica FAREBNÁ = jahodovo-červená tvár+chrbát, oranžovo-červený spodok (nie sivohnedá ako u iných minivetov); oba pohlavia nápadnéSamec: sýtejšia ŠARLÁTOVÁ (nie len karmínová) farba; krídelná škvrna s OSTRÝM BLESKOVITÝM VÝBEŽKOM (lightning bolt) — kľúčový rozdiel od karmínového; samica: SIVOHNEDÁ zhora s výrazne ŽLTOU hlavou (nie červenou ako u samice karmínového); väčší ako karmínovýSamec: ORANŽOVÁ (nie karmínová) farba spodku a kridel; menší a s inak sfarbeným červeno-oranžovým tónom; samica so ŽLTÝMI (nie červenými) krídelnymi škvrnami a žltým spodkom — zreteľne odlišná od samice karmínového; celkovo oranžovejší tón u oboch pohlavíSamec: červený spodok a kridlá s OSTRÝM BLESKOVITÝM RYSOM na krídelnej skvrne (podobný speciosus ale menší); samica: rozsiahlejšia žltá na hlave; kratší zobák (podľa mena); menší ako karmínový; vyskytuje sa na pevnine Ázie (Himaláje, Čína, JV Ázia), NIE na Sumatre/JáveSamec: CELÁ krídelná škvrna spojená (bez výbežku, podobne ako u karmínového), ale menší, oranžovejší a s jinou kresbou hrdla (bez čierneho hrdla); samica: sivé vrch, žltý spodok, ORANŽOVÝ trtáč — diagnostický znak; menší ako karmínový (15–16,5 cm vs 19–20 cm), žije v NÍŽINÁCH (nie horách)
AreálEndemit Indonézie: výlučne Sumatra a Jáva, horské lesy 900–2 750 m n. m., hniezdenie od ~1 800 m; kŕdľový druh; hlavná hrozba odlesňovanieRozsiahly areál: Sri Lanka, India, Nepal, Bhután, Čína, Mjanmarsko, Thajsko, Malaysia, Filipíny — oveľa širší než karmínový; vyskytuje sa od nížin po horské lesy; sympatrický s karmínovým NIE je (iný ostrov/pevnina)India, Srí Lanka, Mjanmarsko, Thajsko, Malaysia, Indonézia (Borneo, Sumatra čiastočne) — rozsiahlejší areál; na Sumatre a Jáve sa môže vyskytovať sympatricky s karmínovým, no obvykle v nižšie položených lesochHimaláje (India, Bhután, Nepál), Bangladéš, Mjanmarsko, S a stredná Čína, S Thajsko, S Vietnam — pevninový areál bez výskytu na Sundských ostrovoch; teda neoverlappuje s karmínovýmThajsko, Malaysia, Indonézia (Borneo, Sumatra), Filipíny — nížinné a pobrežné lesy; IUCN NT (ohrozený odlesňovaním nížinných lesov); na Sumatre sa môže vyskytovať sympatricky s karmínovým, no v iných nadmorských výškach (nížiny vs hory)

Zaujímavosti

1

Karmínovo-čierny samec — samec pestreca karmínového je jedným z najnápadnejších endemických vtákov Sundských ostrovov: lesklá čierna hlava, hrdlo a vrch tela kontrastujú so sýto karmínovo-červeným spodkom, trtáčom a rozsiahlou krídelnou škvinou. Práve táto nápadná livreje ho robí ľahko rozoznateľným v horských lesných korunách Sumatry a Jávy.

2

Farebná samica — nie sivohnedá — na rozdiel od samíc mnohých iných minivetov (napríklad pestreca dlhochvostého, kde je samica sivohnedá so žltým čelom) má samica pestreca karmínového jahodovo-červenú tvár a chrbát, oranžovo-červený trtáč a podobne sfarbený spodok. Ide o jeden z výnimočných prípadov, kedy aj samica miniveta má výraznú červenú farbu.

3

Súvislá krídelná škvrna — kľúčový terénny znak — diagnostickým znakom pestreca karmínového je rozsiahla súvislá (nepretrhnutá) červená krídelná škvrna bez ostrého bleskovitého výbežku. Pestrec šarlátový (P. speciosus) má naopak krídelný vzor s prerušeným bleskovo-tvarovaným výbežkom (tzv. „lightning bolt“) — tento detail je pri identifikácii v teréne kľúčový.

4

Endemit Veľkých Sundských ostrovov — pestrec karmínový je striktným endemitom Indonézie: vyskytuje sa výlučne na Sumatre a Jáve (zdroj: Avibase, BirdLife DataZone). Na týchto dvoch ostrovoch obýva horské a podhorské lesy v nadmorskej výške 900 až 2 750 m n. m. — je teda viazaný na horské ekosystémy, nie na tropické nížiny.

5

Kŕdľový horský spevavec — mimo hniezdnej sezóny sa pestrce pohybujú v hlučných zmiešaných kŕdloch, ktoré môžu čítať až 30 jedincov (zdroj: Bali Wildlife). Tieto kŕdle sú typickým fenoménom ázijskych horských lesov, kde sa rôzne druhy spevavcov združujú za spoločným hľadaním potravy; každý druh využíva mierne odlišný spôsob forážovania.

6

Hmyzožravec lesnej koruny — pestrec karmínový zbiera hmyz gleaning-om z listov a vetiev v korunách stromov a loví ho aj krátkymi vzdušnými salto; húsenice, chrobáky a blanokrídlovce tvoria základ jeho potravy. Tento spôsob forážovania vo vyšších vrstvách lesa ho odlišuje od pozemných alebo krovitých druhov.

7

Hniezdenie v primárnom lese vysoko v horách — hniezdne páry sa sústreďujú vo vyšších horských polohách od ~1 800 m n. m. (zdroj: Bali Wildlife); hniezdo je pohárkovité, upevnené pavučinou v korunách primárneho lesa. Závislosť od primárnych lesov robí druh citlivým na odlesňovanie — to je aj dôvod klesajúceho populačného trendu.

8

IUCN: najmenej ohrozený, klesajúci trend — napriek statusu Least Concern (LC) má pestrec karmínový klesajúci populačný trend (IUCN, BirdLife DataZone). Hlavnou hrozbou je odlesňovanie horských lesov Indonézie — Sumatra a Jáva patria k najrýchlejšie odlesňovaným oblastiam sveta, čo priamo redukuje dostupnosť hniezdnych biotopov tohto endemického druhu. Druh nie je v CITES.

Taxonomická klasifikácia

species Pestrec karmínový (Pericrocotus miniatus)
Ríša Animalia
Kmeň Chordata
Trieda Aves (vtáky)
Rad Passeriformes (vrabcotvaré)
Čeľaď Campephagidae (húseničiarkovité)
Rod Pericrocotus Boie, 1826
Druh Pericrocotus miniatus (Temminck, 1822)
Poddruh SR v SR sa vo voľnej prírode nevyskytuje — endemit horských lesov Sumatry a Jávy (Indonézia); v európskej avikultúre sa bežne nechová
Poddruhy Dva poddruhy (Avibase, IOC): P. m. miniatus (nominát — Sumatra a Jáva) a P. m. dammermani (opisaný z Jávy; niektoré moderné autoritáty ho neuznávajú a druh považujú za monotypický). Pôvodný názov (protonym): Muscicapa miniata Temminck, 1822; typová lokalita: Jáva. Druh je plne uznávaný vo všetkých hlavných taxonomických systémoch (IOC, Clements/eBird, HBW/BirdLife).
Avibase_ID 5648364DB7F68024

? Často kladené otázky

Pohlavný dimorfizmus je výrazný, no netypický. Samec: lesklá čierna hlava, hrdlo a vrch tela; sýto karmínovo-červený spodok, trtáč a rozsiahla súvislá krídelná škvrna; čierny chvost s červenými krajnými perami. Samica: na rozdiel od samíc mnohých iných minivetov nie je sivohnedá — má jahodovo-červenú tvár a chrbát, oranžovo-červený trtáč a červenasto sfarbený spodok. Samica je teda farebná, no bez čiernej a s mäkšími červenými tónmi (skôr jahodovo-oranžovými než sýto karmínovými ako samec).

Kľúčovým terénnym znakom je tvar krídelnej škvrny: pestrec karmínový má rozsiahlu súvislú (nepretrhnutú) červenú krídelnu škvrnu bez výrazného bleskovitého výbežku, zatiaľ čo pestrec šarlátový má krídelný vzor prerušený ostrým bleskovitým výbežkom (thunderbolt / číslo 7). Okrem toho je pestrec šarlátový väčší (20–22 cm oproti 19–20 cm) a má sýtejšiu šarlátovú farbu; samica šarlátového má sivohnedý vrch s rozsiahlejšou žltou na hlave — na rozdiel od červeno-oranžovej samice karmínového. Areály sa väčšinou neprekrývajú: karmínový = Sumatra a Jáva, šarlátový = rozsiahlejší areál Ázie mimo endemickej oblasti.

Áno, pestrec karmínový je striktným endemitom Indonézie — vyskytuje sa výlučne na Sumatre a Jáve (zdroj: Avibase, BirdLife DataZone, Wikipedia EN). Na týchto dvoch ostrovoch obýva horské a podhorské lesy v nadmorskej výške 900 až 2 750 m n. m. Hniezdne páry sa sústreďujú vo vyšších polohách (od ~1 800 m). Druh nevykonáva dlhé migrácie — je celoročne prítomný v horách Sumatry a Jávy.

Pestrec karmínový znáša 2 vajcia bielej farby s fialovo-sivými škvrnami (zdroj: Bali Wildlife). Hniezdo je pohárkovité z tenkých vetvičiek a trávy, upevnené pavučinou vysoko v primárnom lese. Hniezdna sezóna: apríl–máj (zdroj: Bali Wildlife). Hniezdenie prebieha predovšetkým vo vyšších horských polohách od ~1 800 m n. m. Presná dĺžka inkubácie pre tento druh nie je v dostupných zdrojoch overená — analógiou s príbuznými minivetmi sa odhaduje na ~12–14 dní; obaja rodičia sa podieľajú na inkubácii a kŕmení mláďat.

IUCN hodnotí pestreca karmínového ako najmenej ohrozeného (LC) s klesajúcim populačným trendom — pokles nie je dosť rýchly na zaradenie do vyššej kategórie ohrozenia. Hlavnou hrozbou je odlesňovanie horských lesov Indonézie (Sumatra a Jáva patria k najrýchlejšie odlesňovaným oblastiam sveta). Druh nie je zaradený v žiadnej prílohe CITES. V SR zákon 543/2002 Z. z. sa naň priamo nevzťahuje (nepôvodný druh SR), avšak v Indonézii platí ochrana voľne žijúceho vtáctva.

Je to takmer výlučne hmyzožravec — základ potravy tvorí hmyz zbieraný gleaning-om z listov a vetvičiek v horskej lesnej koruni: húsenice, chrobáky, blanokrídlovce (mravce, osy), ale aj príležitostné drobné pavúky. Druh zbiera potravu aj krátkymi vzdušnými lovmi (hawking) z vetvičky. Tento spôsob forážovania celoročne v horskej lesnej koruni ho zbližuje s inými druhmi rodu Pericrocotus.

V praxi nie. Pestrec karmínový je voľne žijúci endemický druh horských lesov Sumatry a Jávy, ktorý sa v európskej avikultúre bežne nechová. Je to takmer výlučný hmyzožravec s nárokmi (horský lesný biotop, kŕdľové správanie, hmyz z koruny lesov), ktoré bežný chov nedokáže napodobniť. Stránka má preto atlasový a poznávací charakter. Druh nie je v CITES, avšak v Indonézii platia pravidlá ochrany voľne žijúceho vtáctva.

ZDROJ: Wikipedia EN (Sunda minivet — Pericrocotus miniatus, taxonómia Temminck 1822, protonym Muscicapa miniata, IUCN LC, endémia Sumatry a Jávy, https://en.wikipedia.org/wiki/Sunda_minivet), Avibase (Pericr

 Video — Pestrec karmínový

Pestrec karmínový (Pericrocotus miniatus) — spev a hlas v prírode

Pestrec karmínový (Pericrocotus miniatus) — správanie a biotop

 Cudzie názvy

Anglicky:   Sunda Minivet, Česky:   suříkovec sundský, Nemecky:   Sundamennigvogel, Španielsky:   Minivet de la Sonda, Francúzsky:   Minivet vermillon, Taliansky:   Minivet della Sonda, Holandsky:   Bergmenievogel, Portugalsky:   minivete-das-sundas, Poľsky:   purpurek sundajski, Maďarsky:   presné údaje neoverené, Rusky:   Зондский личинкоед, Japonsky:   スンダベニサンショウクイ, Indonézsky:   Sepah Gunung, Čínsky:   巽他山椒鸟, Latinsky:   Pericrocotus miniatus (Temminck, 1822)