Pestrec karmínový (Pericrocotus miniatus)

Campephagidae (húseničiarkovité)

Pestrec karmínový

Pericrocotus miniatus — nápadný endemický spevavec horských lesov Sumatry a Jávy — samec s lesklou čierno-karmínovou livreiou a súvislou krídelnou škvinou, samica s netypicky červenou tvárou; kŕdľový hmyzožravec montánnych lesov Indonézie

IUCN: LC (Least Concern, 2016) | Least Concern (najmenej ohrozený) podľa BirdLife International a IUCN (hodnotenie 2016). Druh má obmedzený ostrovný areál (Sumatra a Jáva, Indonézia), no populácia je zatiaľ dostatočne veľká na zachovanie statusu LC. Populačný trend je hodnotený ako klesajúci — pokles je však pod prahom pre zaradenie do kategórie zraniteľný (VU). Hlavnou hrozbou je odlesňovanie horských lesov Indonézie; Sumatra a Jáva patria medzi oblasti s najvyššou mierou odlesňovania na svete, čo priamo redukuje dostupnosť hniezdnych a forážovacích biotopov tohto endemického druhu. Druh nie je zaradený v žiadnej prílohe CITES.
Dĺžka19–20 cm
Hmotnosť~16–17 g
Dožitiecca 5 r vo voľnej prírode (orientačne)
IUCNLC (najmenej ohrozený, klesajúci trend)
RozšírenieEndemit Sumatry a Jávy (Indonézia)
BiotopHorské lesy 900–2 750 m n. m., hniezdenie od ~1 800 m
StravaTakmer výlučne hmyz a pavúky — gleaning v korunách stromov
SprávanieKŕdľový druh — hlučné zmiešané kŕdle až 30 jedincov
DimorfizmusVýrazný: samec čiernokarmínový, samica s červenou tvárou a chrbtom
CITESNie je zaradený; v avikultúre sa bežne nechová
🔊
Hlučnosť
3/5
🤝
Priľnavosť
1/5
⚡
Aktivita
4/5
🗣️
Reč
1/5
💎
Zriedkavosť
5/5

Výživa

80% 15% STRAVA zloženie
Hmyz — húsenice, chrobáky, dvojkrídlovce, blanokrídlovce; gleaning z listov a konárov v lesnej koruni a krátke vzdušné lovy (hawking); tvorí základ potravy celoročne (zdroj: Bali Wildlife, earthlife.net) 80%
Pavúky a iné drobné bezstavovce — doplnková bielkovinová zložka zbieraná gleaning-om z povrchov kôry a lístia v korunách stromov 15%
Príležitostné drobné plody a bobule — sezónny energetický doplnok, menej významná zložka stravy 5%

Odporúčané potraviny

  • Húsenice (larvy motýľov a iných článkonožcov) — primárna a najdôležitejšia zložka potravy; gleaning z lístia koruny stromov v horských lesoch
  • Hmyz v lete — chrobáky, mušky, blanokrídlovce (mravce, osy, včely); lovené gleaning-om aj krátkymi vzdušnými salto z vetvičky
  • Drobné pavúky a pavúkovcové — gleaning z paveriniek a z povrchov kôry a stoniek
  • Príležitostné drobné plody a bobule — sezónny energetický doplnok počas pohybu v nižšie položených lesoch
  • Čerstvá pitná voda — druh vyhľadáva horské potoky a vlhkú vegetáciu

Zakázané potraviny

  • Avokádo — persín je pre vtáky smrteľne jedovatý aj v malom množstve
  • Čokoláda, kakao a kofeínové nápoje — neurotoxicky nebezpečné pre všetky vtáky
  • Soľ, slané a korenené jedlá — zaťažujú obličky drobných spevavcov
  • Pesticídmi kontaminovaný hmyz alebo ovocie — riziko akútnej otravy
  • Plesnivé alebo zatuchnuté krmivo — riziko mykotoxínov a aspergilózy
Tip od odborníka Pestrec karmínový je v prírode takmer výlučne hmyzožravý druh — základ jeho potravy tvorí hmyz zbieraný gleaning-om z horských lesných koruien: húsenice, chrobáky, mušky a blanokrídlovce, prípadne drobné pavúky. Druh sa v bežnej európskej avikultúre nechová; táto stránka má atlasový a poznávací charakter. Kŕmenie je relevantné len pri dočasnej starostlivosti o zraneného jedinca v záchrannej stanici: základom by mali byť živé larvy hmyzu (tenebrio, drobné cvrčky), doplnené o sušený hmyz a hydratácia; akákoľvek starostlivosť patrí do rúk skúseného rehabilitátora.

Správanie a komunikácia

3 Hlučnosť 1 Priľnavosť 4 Aktivita 1 Reč 5 Zriedkavosť 2.8
3/5 Tichý Hlučný
Hlučnosť
Pestrec karmínový je pomerne hlasný kŕdľový druh — kŕdle sa pohybujú po horských lesoch za neustáleho ozývania sa jemnými melodickými a piskľavými kontaktnými hláskami. Tieto hlásky sú typické lesné a v zajatí nie sú prakticky relevantné, keďže druh sa bežne nechová.
1/5 Nezávislý Priľnavý
Priľnavosť
Pestrec karmínový je voľne žijúci divoký druh — nie je to klietkový maznáčik. Je plachý, kŕdľový a fyzický kontakt s človekom ho stresuje. Najlepší spôsob, ako ho spoznať, je pozorovanie vo voľnej prírode.
4/5 Pokojný Aktívny
Aktivita
Veľmi aktívny kŕdľový druh — pestrce sa takmer neprestajne pohybujú po korunách horských stromov, neustále hľadajú hmyz gleaning-om a krátkymi vzdušnými salto. Kŕdeľ pohybujúci sa cez horský les je hlučný a čiperný; skupiny môžu mať až 30 jedincov.
1/5 Žiadna Výborná
Reč
Pestrec karmínový nenapodobňuje ľudskú reč — jeho vokálny repertoár je vrodený a tvorí ho niekoľko typov kontaktných a poplašných hlások. Nie je to hovoriaci klietkový vták.

Hlasový prejav a reč

3/5 hlasitosť

Pestrec karmínový má typický kŕdľový hlasový repertoár minivetov — kŕdeľ sa pohybuje hornými patrovými vrstvami horského lesa za nepretržitého ozývania sa jemnými melodickými a piskľavými kontaktnými hláskami. Najcharakteristickejšou hlásou je vysoké jemné pískavcové „swee“ alebo „twee“ — typická kontaktná hláska udržiavajúca súdržnosť kŕdľa pri pohybe korunami. Druh vydáva aj krátke poplašné hlásky a melodické frázy počas toku. Zvukové nahrávky z Indonézie sú k dispozícii na portáli dibird.com (8 nahrávok) a xeno-canto. Nenapodobňuje ľudskú reč — repertoár je vrodený.

Dokáže hovoriť? Pestrec karmínový nenapodobňuje ľudskú reč. Je to voľne žijúci kŕdľový horský druh s vrodeným hlasovým repertoárom kontaktných a poplašných hlások. Nie je to hovoriaci klietkový vták.

Typické zvuky

  • Vysoké jemné piskľavé swee alebo twee — najcharakteristickejšia kontaktná hláska kŕdľa; melodická a jemná, vydávaná nepretržite počas pohybu korunami horského lesa; podľa tejto hlásky je kŕdeľ pestrevcov v teréne ľahko identifikovateľný (zdroj: dibird.com, 8 nahrávok z Indonézie)
  • Krátky vysoký písk see alebo seet — varovný a poplašný prvok; vydávaný jednotlivo alebo v krátkych sériách pri vzrušení alebo blízkosti predátora; typický pre rod Pericrocotus (zdroj: porovnanie s hlasovým repertoárom príbuzných minivetov, dibird.com)
  • Jemné kolenisté cvrnkanie — séria krátkych variabilných zvukov vydávaných počas forážovania v kroší; jednotlivé hlasy sa prelínajú v neustálom šumení aktívneho kŕdľa pohybujúceho sa horskými stromami (zdroj: dibird.com, xeno-canto nahrávky druhu z Indonézie)
  • Melodické frázy počas toku — samec vydáva sladšie a variabilnejšie hlasové frázy pri dvorení samici v lesnej koruni počas hniezdnej sezóny (apríl–máj); hlas je nápadnejší než pri celoročných kontaktných hláskach kŕdľa

Sezónny kalendár

Jan Feb Mar Apr Máj Jún Júl Aug Sep Okt Nov Dec ROČNÝ cyklus
Hlavná hniezdna sezóna (apríl–máj) — hniezdne páry sa sústreďujú vo vyšších horských polohách od ~1 800 m n. m.; pohárkovité hniezdo vysoko v korunách primárneho lesa (zdroj: Bali Wildlife)
Tok — samec predvádza sýto karmínové sfarbenie; kŕdle sa pred hniezdením rozdeľujú na páry
Odchov mláďat — znáška 2 vajcia; oba rodičia sa podieľajú na inkubácii a kŕmení mláďat; kŕmenie prevažne hmyzom
Celoročne prítomný endemický druh — nevykonáva dlhé migrácie; pohybuje sa v hlučných zmiešaných kŕdloch po celý rok; možná výšková migrácia v rámci areálu (nižšie polohy mimo hniezdneho obdobia)
Mimo hniezdnej sezóny — kŕdle sa pohybujú v nižšie položených horských lesoch (900–1 800 m n. m.); aktívne forážovanie v zmiešaných kŕdloch
Pelichanie po hniezdnej sezóne — pred prechodom do potulného kŕdľového života v nižšie položených horských lesoch

Vhodný pre teba?

Skúsenosť Voľne žijúci indonézsky endemit — v SR a EÚ sa bežne nechová. Pestrec karmínový je horský kŕdľový spevavec endemický pre Sumatru a Jávu; v európskej avikultúre nie je etablovaným chovateľským druhom. Táto stránka má atlasový a poznávací charakter — informácie sú určené pre záujemcov o ázijské vtáctvo, terénnych pozorovateľov a prírodovedcov. Druh nie je v CITES; v SR zákon 543/2002 Z. z. sa naň priamo nevzťahuje (nepôvodný druh SR).
Priestor Druh sa v SR bežne nechová; overený priestorový štandard preň neexistuje. V prírode je to kŕdľový lesný vták pohybujúci sa v korunách horských lesov od 900 do 2 750 m n. m. Nie je to druh vhodný pre klietkový ani voliérový chov.
Deti v domácnosti Pestrec karmínový nie je domáci maznáčik. Deťom ho možno predstaviť ako fascinujúci príklad pohlavného dimorfizmu — samec v nápadnom karmínovo-čiernom sfarbení je nezabudnuteľná podívaná v lesoch Sumatry a Jávy. Druh učí o endemizme ostrovných druhov, o horských lesoch Indonézie a o tom, prečo je ochrana prírodných lesov dôležitá pre farebné vtáky. Najlepšia interakcia s týmto druhom je pozorovanie vo voľnej prírode počas návštevy Sumatry alebo Jávy.
Hlučnosť Druh vydáva časté jemné melodické kontaktné hlásky a piskľavé zvuky v kŕdloch; v prírode je pomerne hlasný. Keďže sa v avikultúre bežne nechová, hodnotenie rušivosti v domácnosti nie je prakticky relevantné.
Verdikt odborníka Pestrec karmínový (Pericrocotus miniatus) je nápadný stredne veľký spevavec (19–20 cm, ~16–17 g) z čeľade Campephagidae (húseničiarkovité) s výrazným pohlavným dimorfizmom, endemický pre horské lesy Sumatry a Jávy (Indonézia). Samec je nezameniteľný: lesklá čierna hlava, hrdlo a vrch tela kontrastujú so sýto karmínovo-červeným spodkom, trtáčom a rozsiahlou súvislou krídelnou škvinou; chvost je čierny s červenými krajnými perami. Kľúčovým diagnostickým znakom je súvislá (nepretrhnutá) červená krídelná škvrna — na rozdiel od pestrca šarlátového (P. speciosus), ktorý má krídelný vzor s ostrým bleskovitým výbežkom. Samica je pozoruhodná tým, že nie je sivohnedá ako samice mnohých iných minivetov: má jahodovo-červenú tvár a chrbát, oranžovo-červený trtáč a podobne sfarbený spodok, čo ju robí výrazne farebnou. Druh obýva horské a podhorské lesy od 900 do 2 750 m n. m., pričom hniezdne páry sa sústreďujú vo vyšších polohách (od ~1 800 m). Je to typický kŕdľový druh pohybujúci sa v hlučných zmiešaných kŕdloch (skupiny až 30 jedincov) po korunách horských stromov, kde gleaning-om a krátkymi vzdušnými lovmi zbiera takmer výlučne hmyz (húsenice, chrobáky, blanokrídlovce, pavúky). Hniezdna sezóna trvá apríl–máj; pohárkovité hniezdo z tenkých vetvičiek a trávy upevnené pavučinou je zavesené vysoko v primárnom lese; znáška pozostáva z 2 vajec. IUCN hodnotí druh ako najmenej ohrozený (LC) s klesajúcim populačným trendom; hlavnou hrozbou je odlesňovanie horských lesov Indonézie (Sumatra, Jáva). Nie je zaradený v CITES. V avikultúre sa bežne nechová.

Prostredie a požiadavky

Prirodzený biotop (voľne žijúci horský endemický druh)
Horské a podhorské lesy Sumatry a Jávy — primárne a sekundárne listnaté a zmiešané horské lesy od 900 do 2 750 m n. m.; hniezdenie prevažne nad 1 800 m n. m.
Pestrec karmínový obýva horské a podhorské lesy Sumatry a Jávy v nadmorskej výške 900 až 2 750 m n. m. (zdroj: earthlife.net, oiseaux.net). Hniezdne páry sa sústreďujú vo vyšších horských polohách nad ~1 800 m v primárnych lesoch (zdroj: Bali Wildlife). Druh je stromový — prevažnú časť dňa strávi v lesnej koruni pri gleaning-u hmyzu. IUCN klasifikuje biotop ako subtropical/tropical moist montane forest (zdroj: oiseaux.net). Druh sa v SR bežne nechová — ide o endemického voľne žijúceho vtáka Indonézie.
Sociálna štruktúra — kŕdle
Hlučné zmiešané kŕdle až 30 jedincov; mimo hniezdnej sezóny sa pohybuje spoločne s inými druhovmi pestrevcov a lesných spevavcov
Pestrec karmínový je výrazne kŕdľový druh — pohybuje sa v hlučných, pohyblivých kŕdloch, ktoré môžu čítať až 30 jedincov (zdroj: Bali Wildlife). Kŕdeľ sa plynule presúva od stromu k stromu v horskej lesnej koruni, každý jedinec vydáva kontaktné hlásky. Počas hniezdenia sa kŕdle rozpadajú na hniezdne páry, po hniezdení sa opäť zlučujú.
Klimatické nároky a nadmorská výška
Chladný horský klimatický pás tropického a subtropického pásma; 900–2 750 m n. m. na Sumatre a Jáve; mimo sezóny zostup do nižšie položených horských lesov
Druh obýva chladný tropický horský klimatický pás v nadmorskej výške 900 až 2 750 m (zdroj: earthlife.net). Hniezdenie prebieha najmä vo vyšších polohách (od ~1 800 m). Nie je to druh tropických nížin ani arídnych oblastí. Endemizmus na Sumatre a Jáve naznačuje dlhodobú adaptáciu na špecifické izolované horské ekosystémy Sundských ostrovov.
Hniezdo a hniezdenie
Pohárkovité hniezdo z tenkých vetvičiek a trávy upevnené pavučinou; vysoko v primárnom lese; 2 vajcia bielej farby s fialovo-sivými škvrnami; hniezdna sezóna apríl–máj
Obaja rodičia stavajú pohárkovité hniezdo z tenkých vetvičiek a trávy, upevnené pavučinou a umiestnené vysoko v korunách primárneho lesa (zdroj: Bali Wildlife). Znáška: 2 vajcia bielej farby s fialovo-sivými škvrnami (zdroj: Bali Wildlife). Hniezdna sezóna: apríl–máj (zdroj: Bali Wildlife). Presná dĺžka inkubácie pre tento druh nie je v dostupných zdrojoch overená — analógiou s príbuznými minivetmi sa odhaduje na ~12–14 dní; obaja rodičia sa zúčastňujú inkubácie a kŕmenia mláďat. Ide o údaje z voľnej prírody.
Kúpanie a hygiena
Vyhľadáva horské potoky a vlhkú vegetáciu na kúpanie; kŕdle sa spoločne kúpajú v plytkej lesnej vode
V prírode sa pestrce kúpajú pri plytkých horských potokoch a na vlhkej vegetácii — kúpanie je typické skupinové správanie. Horské potoky sú preto dôležitými miestami na pozorovanie druhu v teréne.
Denná aktivita
Striktne denný druh; aktívny od svitania; pohyb kŕdľa lesnými korunami počas celého dňa
Pestrec karmínový je striktne denný druh aktívny od svitania. Kŕdle sa pohybujú po horských lesných koruinách nepretržite počas dňa. Druh je endemický a nevykonáva dlhé migrácie — prípadné výškové posuny v rámci Sumatry a Jávy sú mierne a sezónne.

Rozmnožovací cyklus

Tok a dvorenie
Marec–apríl (pred hniezdnou sezónou); samec predvádza karmínové sfarbenie v kroší

Na jar sa kŕdle rozpadajú na páry. Samec predvádza sýto karmínovo-červené sfarbenie a aktívne nasleduje samicu v korunách horských stromov. Pohlavná dospelosť nastupuje pravdepodobne v prvom roku života — presné údaje pre tento druh nie sú v dostupných zdrojoch overené (analógiou s príbuznými minivetmi).

Hniezdo a znáška
Znáška 2 vajcia; hniezdo vysoko v lesnej koruni (zdroj: Bali Wildlife)

Obaja rodičia stavajú pohárkovité hniezdo z tenkých vetvičiek a trávy, upevnené pavučinou a umiestnené vysoko v korunách primárneho lesa (zdroj: Bali Wildlife). Znáška: 2 vajcia bielej farby s fialovo-sivými škvrnami (zdroj: Bali Wildlife). Hniezdna sezóna: apríl–máj.

Inkubácia
Presné údaje neoverené; analógiou ~12–14 dní (príbuzné minivety); obaja rodičia

Presná dĺžka inkubácie pre pestreca karmínového nie je v dostupných zdrojoch špecifikovaná — pri príbuzných minivetoch rodu Pericrocotus trvá inkubácia orientačne 12–14 dní a na vajciach sa striedajú obaja rodičia (uvádzame ako orientačné, nie druh-špecifické; zdroj: porovnanie s P. ethologus The Dynamic Nature). Hniezdo je umiestnené vysoko v lese, čo znižuje tlak predátorov.

Liahnutie a kŕmenie mláďat
Obaja rodičia kŕmia; hmyz nevyhnutný; presné trvanie v hniezde neoverené

Mláďatá sa liahnu altriciálne (holé, slepé). Obaja rodičia kŕmia mláďatá — prevažne hmyzom a húsenicami ako kľúčovým zdrojom bielkovín. Presná dĺžka kŕmenia na hniezde pre tento druh nie je v dostupných zdrojoch overená — analógiou s príbuznými minivetmi (P. ethologus: ~12 dní) je to orientačne ~12–14 dní (zdroj: analogicky The Dynamic Nature/indianbirds, nie druh-špecifické).

Vývoj mláďat a juvenilné sfarbenie
Presné údaje neoverené; juvenily tlmene sfarbené — dospelé sfarbenie sa vyvíja pelichaním

Mláďatá oboch pohlaví sú po vyletení tlmene sfarbené — juvenilné samce nadobúdajú karmínovo-čierne sfarbenie postupne pelichaním. Presný vek vyletenia a dosiahnutia plného dospelého sfarbenia pre tento druh nie je v dostupných zdrojoch overený — analogicky s príbuznými minivetmi pravdepodobne v prvom roku života.

Pohlavná dospelosť a dožitie
Pohlavná dospelosť: pravdepodobne 1. rok (presné údaje neoverené); dožitie cca 5 r (oiseaux.net)

Presný vek pohlavnej dospelosti pre pestreca karmínového nie je v dostupných zdrojoch špecifikovaný — analógiou s príbuznými minivetmi rodu Pericrocotus sa odhaduje na prvý rok života. Dožitie je uvádzané orientačne na cca 5 rokov (zdroj: oiseaux.net); druh-špecifické krúžkovacie dáta nie sú verejne k dispozícii — číslo prezentujeme ako orientačné.

Ochočenie a kontakt

5 Trvanie: Druh sa v SR nechová a neochočuje — ide o voľne žijúceho kŕdľového endemita indonézskych horských lesov. Aklimatizácia na fyzický kontakt nie je reálnym cieľom.

Pestrec karmínový je voľne žijúci divoký druh, ktorý sa v bežnej európskej avikultúre nechová. Nie je to vták na ruku ani spoločenský maznáčik. V kŕdloch je síce menej plachý ako solitérne druhy, avšak fyzický kontakt s človekom je preňho vždy stresujúci. Najlepší spôsob, ako sa s týmto druhom stretnúť, je pozorovanie vo voľnej prírode na Sumatre alebo Jáve.

1

Neusiluj sa o ochočenie — pestrec karmínový je voľne žijúci kŕdľový endemický druh; v SR a EÚ sa bežne nechová a akékoľvek trvalé zadržiavanie by bolo eticky i právne problematické

2

Ak ťa druh zaujíma, sleduj ho vo voľnej prírode — kŕdle sa pohybujú hlučne korunami horských lesov Sumatry a Jávy a sú relatívne zreteľné pri pohyblivom pozorovateľovi

3

Pri náleze zraneného jedinca ho zver miestnej záchrannej stanici alebo ornitologickej organizácii v Indonézii — minimalizuj manipuláciu a stres

4

Odmietni produkty z nelegálneho vývozu ázijských spevavcov a podporuj ochranu horských lesov Indonézie

Cena a kde kúpiť

v SR a EÚ sa bežne nepredáva — trhová cena v avikultúre neexistuje (presné údaje neoverené)

Pestrec karmínový nie je zaradený v CITES, avšak v Indonézii platí ochrana voľne žijúceho vtáctva. V SR a EÚ sa bežne nepredáva a trhová cena preň neexistuje. Ide o atlasový voľne žijúci druh; táto stránka nie je chovateľský inzerát.

Druh sa v SR nepredáva — ide o voľne žijúceho kŕdľového endemita horských lesov Sumatry a Jávy; sledovanie vo voľnej prírode v Indonézii je najlepší spôsob ako ho zažiť
Databázy (Avibase, eBird, xeno-canto) — najlepší zdroj nahrávok, fotografií a aktuálneho rozšírenia druhu
Odmietni akúkoľvek ponuku voľne odchyteného ázijského spevavca a nahláš podozrenie z nelegálneho obchodu príslušným orgánom
Na čo si dať pozor Pestrec karmínový nie je vták na predaj ani bežný chovateľský druh v SR alebo EÚ. Záujem o tento druh najlepšie uspokojí sledovanie vo voľnej prírode — pri výlete na Sumatru alebo Jávu sú hlučné kŕdle pestrevcov jedným z najnápadnejších prejavov horských lesov týchto ostrovov.

Porovnanie s podobnými druhmi

POROVNANIE DĹŽKY (cm) Pestrec karmínový 19–20 cm Pestrec šarlátový 20–22 cm Pestrec ohnivý 19–21 cm Pestrec krátkozobý 17–19 cm Pestrec rumelkový 15–16,5 cm
Pestrec karmínový (Pericrocotus miniatus, Sunda Minivet) Pestrec šarlátový (Pericrocotus speciosus, Scarlet Minivet) Pestrec ohnivý (Pericrocotus flammeus, Orange Minivet) Pestrec krátkozobý (Pericrocotus brevirostris, Short-billed Minivet) Pestrec rumelkový (Pericrocotus igneus, Fiery Minivet)
Dĺžka19–20 cm20–22 cm19–21 cm17–19 cm15–16,5 cm
Váha~16–17 g~29 gpresné údaje neoverené~14–18 g~14–16 g
Dožitiecca 5 r vo voľnej prírode (orientačne, oiseaux.net)presné údaje neoverenépresné údaje neoverenépresné údaje neoverenépresné údaje neoverené
Hlučnosťvoľne žijúci endemický horský spevavec Sumatry a Jávy — v SR sa bežne nechovávoľne žijúci horský a nížinný lesný druh J a JV Ázie — v SR sa bežne nechovávoľne žijúci lesný druh S a JV Ázie — v SR sa bežne nechovávoľne žijúci horský lesný druh JV Ázie — v SR sa bežne nechovávoľne žijúci nížinný lesný druh JV Ázie — v SR sa bežne nechová
Stav IUCNIUCN LC (klesajúci trend); nie je v CITESIUCN LC; nie je v CITESIUCN LC; nie je v CITESIUCN LC; nie je v CITESIUCN NT (takmer ohrozený); nie je v CITES
PovahaSamec: lesklá čierna hlava+vrch, sýto karmínovo-červený spodok+trtáč+SÚVISLÁ (nepretrhnutá) krídelná škvrna; samica FAREBNÁ = jahodovo-červená tvár+chrbát, oranžovo-červený spodok (nie sivohnedá ako u iných minivetov); oba pohlavia nápadnéSamec: sýtejšia ŠARLÁTOVÁ (nie len karmínová) farba; krídelná škvrna s OSTRÝM BLESKOVITÝM VÝBEŽKOM (lightning bolt) — kľúčový rozdiel od karmínového; samica: SIVOHNEDÁ zhora s výrazne ŽLTOU hlavou (nie červenou ako u samice karmínového); väčší ako karmínovýSamec: ORANŽOVÁ (nie karmínová) farba spodku a kridel; menší a s inak sfarbeným červeno-oranžovým tónom; samica so ŽLTÝMI (nie červenými) krídelnymi škvrnami a žltým spodkom — zreteľne odlišná od samice karmínového; celkovo oranžovejší tón u oboch pohlavíSamec: červený spodok a kridlá s OSTRÝM BLESKOVITÝM RYSOM na krídelnej skvrne (podobný speciosus ale menší); samica: rozsiahlejšia žltá na hlave; kratší zobák (podľa mena); menší ako karmínový; vyskytuje sa na pevnine Ázie (Himaláje, Čína, JV Ázia), NIE na Sumatre/JáveSamec: CELÁ krídelná škvrna spojená (bez výbežku, podobne ako u karmínového), ale menší, oranžovejší a s jinou kresbou hrdla (bez čierneho hrdla); samica: sivé vrch, žltý spodok, ORANŽOVÝ trtáč — diagnostický znak; menší ako karmínový (15–16,5 cm vs 19–20 cm), žije v NÍŽINÁCH (nie horách)
AreálEndemit Indonézie: výlučne Sumatra a Jáva, horské lesy 900–2 750 m n. m., hniezdenie od ~1 800 m; kŕdľový druh; hlavná hrozba odlesňovanieRozsiahly areál: Sri Lanka, India, Nepal, Bhután, Čína, Mjanmarsko, Thajsko, Malaysia, Filipíny — oveľa širší než karmínový; vyskytuje sa od nížin po horské lesy; sympatrický s karmínovým NIE je (iný ostrov/pevnina)India, Srí Lanka, Mjanmarsko, Thajsko, Malaysia, Indonézia (Borneo, Sumatra čiastočne) — rozsiahlejší areál; na Sumatre a Jáve sa môže vyskytovať sympatricky s karmínovým, no obvykle v nižšie položených lesochHimaláje (India, Bhután, Nepál), Bangladéš, Mjanmarsko, S a stredná Čína, S Thajsko, S Vietnam — pevninový areál bez výskytu na Sundských ostrovoch; teda neoverlappuje s karmínovýmThajsko, Malaysia, Indonézia (Borneo, Sumatra), Filipíny — nížinné a pobrežné lesy; IUCN NT (ohrozený odlesňovaním nížinných lesov); na Sumatre sa môže vyskytovať sympatricky s karmínovým, no v iných nadmorských výškach (nížiny vs hory)

Choroby a prevencia

Stres a poranenia z odchytu a manipulácie
vysoká

Príznaky: Panika, nárazy do stien, vyčerpanie, odmietanie potravy, náhly úhyn

Najväčšie riziko pre voľne žijúci druh v dočasnej ľudskej starostlivosti. Stres oslabuje imunitu a je priamou príčinou úhynu malých spevavcov. Kľúčové: ticho, tma, minimum manipulácie a rýchly transfer ku kvalifikovanej záchrannej stanici alebo rehabilitačnému ornitológovi.

Aspergilóza a plesňové infekcie dýchacích ciest
stredná

Príznaky: Ťažké dýchanie, otvorený zobák, letargia, nechutenstvo, zmena hlasu

Riziko u stresovaných jedincov v dočasnej ľudskej starostlivosti — plesnivé krmivo, vlhké a nevyvetrané prostredie. Prevencia: suché, čisté, dobre vetrané prostredie, čerstvé krmivo. Liečba antifungálnymi liekmi patrí aviárnemu veterinárovi.

Endoparazity a črevné infekcie
stredná

Príznaky: Riedky trus, chudnutie napriek žravosti, nastŕpané perie, slabosť

Voľne žijúci hmyzožraví spevavcovia bežne nesú črevné parazity (kokcídie, hlísty), ktoré sa pri strese premnožia. U jedincov v dočasnej starostlivosti: karanténa, koprologická kontrola trusu a cielená liečba antiparazitikami patrí veterinárovi.

Podvýživa a dehydratácia pri nedostatku hmyzu
stredná

Príznaky: Apatia, slabosť, vpadnuté oči, zhoršená kondícia peria, chudnutie

Pestrec karmínový je takmer výlučný hmyzožravec — v dočasnej starostlivosti musí byť kŕmený živým alebo sušeným hmyzom (tenebrio larvy, drobné cvrčky). Bez adekvátnej bielkovinovej stravy rýchlo upadá. Čerstvá voda je nevyhnutná; odporúča sa okamžitý transfer ku kvalifikovanému rehabilitátorovi.

Koksidióza a bakteriálne enteritídy
stredná

Príznaky: Krvavý alebo hlienový trus, nafúknuté brucho, apatia, znížená pohyblivosť

Bežná záťaž u voľne žijúcich spevavcov z Ázie, ktorí sa živia hmyzom zbieraným z povrchov listov a kôry. Prenos zaorávaním kontaminovaného hmyzu alebo vody. Diagnostika koproskopicky; liečba antikokcidiotikami a podpornou terapiou pod dohľadom aviárneho veterinára.

Prevencia Pestrec karmínový sa v SR bežne nechová, preto zásady platia pre dočasnú starostlivosť o zranené alebo oslabené voľne žijúce jedince: (1) Minimalizácia stresu — ticho, tma, čo najmenej manipulácie; stres je pre drobné spevavcovité priamou príčinou úhynu. (2) Živý a sušený hmyz — larvy tenebria, drobné cvrčky; nie zrninová zmes (druh je hmyzožravec). (3) Čerstvá voda denne — druh v prírode pije pri horských potokoch. (4) Suché, bezprievanové prostredie — prevencia plesní. Cieľom je vždy rýchle uzdravenie a návrat do prírody. Pri každom príznaku choroby vyhľadaj aviárneho veterinára alebo rehabilitačné centrum.

Zaujímavosti

1

Karmínovo-čierny samec — samec pestreca karmínového je jedným z najnápadnejších endemických vtákov Sundských ostrovov: lesklá čierna hlava, hrdlo a vrch tela kontrastujú so sýto karmínovo-červeným spodkom, trtáčom a rozsiahlou krídelnou škvinou. Práve táto nápadná livreje ho robí ľahko rozoznateľným v horských lesných korunách Sumatry a Jávy.

2

Farebná samica — nie sivohnedá — na rozdiel od samíc mnohých iných minivetov (napríklad pestreca dlhochvostého, kde je samica sivohnedá so žltým čelom) má samica pestreca karmínového jahodovo-červenú tvár a chrbát, oranžovo-červený trtáč a podobne sfarbený spodok. Ide o jeden z výnimočných prípadov, kedy aj samica miniveta má výraznú červenú farbu.

3

Súvislá krídelná škvrna — kľúčový terénny znak — diagnostickým znakom pestreca karmínového je rozsiahla súvislá (nepretrhnutá) červená krídelná škvrna bez ostrého bleskovitého výbežku. Pestrec šarlátový (P. speciosus) má naopak krídelný vzor s prerušeným bleskovo-tvarovaným výbežkom (tzv. „lightning bolt“) — tento detail je pri identifikácii v teréne kľúčový.

4

Endemit Veľkých Sundských ostrovov — pestrec karmínový je striktným endemitom Indonézie: vyskytuje sa výlučne na Sumatre a Jáve (zdroj: Avibase, BirdLife DataZone). Na týchto dvoch ostrovoch obýva horské a podhorské lesy v nadmorskej výške 900 až 2 750 m n. m. — je teda viazaný na horské ekosystémy, nie na tropické nížiny.

5

Kŕdľový horský spevavec — mimo hniezdnej sezóny sa pestrce pohybujú v hlučných zmiešaných kŕdloch, ktoré môžu čítať až 30 jedincov (zdroj: Bali Wildlife). Tieto kŕdle sú typickým fenoménom ázijskych horských lesov, kde sa rôzne druhy spevavcov združujú za spoločným hľadaním potravy; každý druh využíva mierne odlišný spôsob forážovania.

6

Hmyzožravec lesnej koruny — pestrec karmínový zbiera hmyz gleaning-om z listov a vetiev v korunách stromov a loví ho aj krátkymi vzdušnými salto; húsenice, chrobáky a blanokrídlovce tvoria základ jeho potravy. Tento spôsob forážovania vo vyšších vrstvách lesa ho odlišuje od pozemných alebo krovitých druhov.

7

Hniezdenie v primárnom lese vysoko v horách — hniezdne páry sa sústreďujú vo vyšších horských polohách od ~1 800 m n. m. (zdroj: Bali Wildlife); hniezdo je pohárkovité, upevnené pavučinou v korunách primárneho lesa. Závislosť od primárnych lesov robí druh citlivým na odlesňovanie — to je aj dôvod klesajúceho populačného trendu.

8

IUCN: najmenej ohrozený, klesajúci trend — napriek statusu Least Concern (LC) má pestrec karmínový klesajúci populačný trend (IUCN, BirdLife DataZone). Hlavnou hrozbou je odlesňovanie horských lesov Indonézie — Sumatra a Jáva patria k najrýchlejšie odlesňovaným oblastiam sveta, čo priamo redukuje dostupnosť hniezdnych biotopov tohto endemického druhu. Druh nie je v CITES.

Taxonomická klasifikácia

species Pestrec karmínový (Pericrocotus miniatus)
Ríša Animalia
Kmeň Chordata
Trieda Aves (vtáky)
Rad Passeriformes (vrabcotvaré)
Čeľaď Campephagidae (húseničiarkovité)
Rod Pericrocotus Boie, 1826
Druh Pericrocotus miniatus (Temminck, 1822)
Poddruh SR v SR sa vo voľnej prírode nevyskytuje — endemit horských lesov Sumatry a Jávy (Indonézia); v európskej avikultúre sa bežne nechová
Poddruhy Dva poddruhy (Avibase, IOC): P. m. miniatus (nominát — Sumatra a Jáva) a P. m. dammermani (opisaný z Jávy; niektoré moderné autoritáty ho neuznávajú a druh považujú za monotypický). Pôvodný názov (protonym): Muscicapa miniata Temminck, 1822; typová lokalita: Jáva. Druh je plne uznávaný vo všetkých hlavných taxonomických systémoch (IOC, Clements/eBird, HBW/BirdLife).
Avibase_ID 5648364DB7F68024

? Často kladené otázky

Pohlavný dimorfizmus je výrazný, no netypický. Samec: lesklá čierna hlava, hrdlo a vrch tela; sýto karmínovo-červený spodok, trtáč a rozsiahla súvislá krídelná škvrna; čierny chvost s červenými krajnými perami. Samica: na rozdiel od samíc mnohých iných minivetov nie je sivohnedá — má jahodovo-červenú tvár a chrbát, oranžovo-červený trtáč a červenasto sfarbený spodok. Samica je teda farebná, no bez čiernej a s mäkšími červenými tónmi (skôr jahodovo-oranžovými než sýto karmínovými ako samec).

Kľúčovým terénnym znakom je tvar krídelnej škvrny: pestrec karmínový má rozsiahlu súvislú (nepretrhnutú) červenú krídelnu škvrnu bez výrazného bleskovitého výbežku, zatiaľ čo pestrec šarlátový má krídelný vzor prerušený ostrým bleskovitým výbežkom (thunderbolt / číslo 7). Okrem toho je pestrec šarlátový väčší (20–22 cm oproti 19–20 cm) a má sýtejšiu šarlátovú farbu; samica šarlátového má sivohnedý vrch s rozsiahlejšou žltou na hlave — na rozdiel od červeno-oranžovej samice karmínového. Areály sa väčšinou neprekrývajú: karmínový = Sumatra a Jáva, šarlátový = rozsiahlejší areál Ázie mimo endemickej oblasti.

Áno, pestrec karmínový je striktným endemitom Indonézie — vyskytuje sa výlučne na Sumatre a Jáve (zdroj: Avibase, BirdLife DataZone, Wikipedia EN). Na týchto dvoch ostrovoch obýva horské a podhorské lesy v nadmorskej výške 900 až 2 750 m n. m. Hniezdne páry sa sústreďujú vo vyšších polohách (od ~1 800 m). Druh nevykonáva dlhé migrácie — je celoročne prítomný v horách Sumatry a Jávy.

Pestrec karmínový znáša 2 vajcia bielej farby s fialovo-sivými škvrnami (zdroj: Bali Wildlife). Hniezdo je pohárkovité z tenkých vetvičiek a trávy, upevnené pavučinou vysoko v primárnom lese. Hniezdna sezóna: apríl–máj (zdroj: Bali Wildlife). Hniezdenie prebieha predovšetkým vo vyšších horských polohách od ~1 800 m n. m. Presná dĺžka inkubácie pre tento druh nie je v dostupných zdrojoch overená — analógiou s príbuznými minivetmi sa odhaduje na ~12–14 dní; obaja rodičia sa podieľajú na inkubácii a kŕmení mláďat.

IUCN hodnotí pestreca karmínového ako najmenej ohrozeného (LC) s klesajúcim populačným trendom — pokles nie je dosť rýchly na zaradenie do vyššej kategórie ohrozenia. Hlavnou hrozbou je odlesňovanie horských lesov Indonézie (Sumatra a Jáva patria k najrýchlejšie odlesňovaným oblastiam sveta). Druh nie je zaradený v žiadnej prílohe CITES. V SR zákon 543/2002 Z. z. sa naň priamo nevzťahuje (nepôvodný druh SR), avšak v Indonézii platí ochrana voľne žijúceho vtáctva.

Je to takmer výlučne hmyzožravec — základ potravy tvorí hmyz zbieraný gleaning-om z listov a vetvičiek v horskej lesnej koruni: húsenice, chrobáky, blanokrídlovce (mravce, osy), ale aj príležitostné drobné pavúky. Druh zbiera potravu aj krátkymi vzdušnými lovmi (hawking) z vetvičky. Tento spôsob forážovania celoročne v horskej lesnej koruni ho zbližuje s inými druhmi rodu Pericrocotus.

V praxi nie. Pestrec karmínový je voľne žijúci endemický druh horských lesov Sumatry a Jávy, ktorý sa v európskej avikultúre bežne nechová. Je to takmer výlučný hmyzožravec s nárokmi (horský lesný biotop, kŕdľové správanie, hmyz z koruny lesov), ktoré bežný chov nedokáže napodobniť. Stránka má preto atlasový a poznávací charakter. Druh nie je v CITES, avšak v Indonézii platia pravidlá ochrany voľne žijúceho vtáctva.

ZDROJ: Wikipedia EN (Sunda minivet — Pericrocotus miniatus, taxonómia Temminck 1822, protonym Muscicapa miniata, IUCN LC, endémia Sumatry a Jávy, https://en.wikipedia.org/wiki/Sunda_minivet), Avibase (Pericr

 Video — Pestrec karmínový

Pestrec karmínový (Pericrocotus miniatus) — spev a hlas v prírode

Pestrec karmínový (Pericrocotus miniatus) — správanie a biotop

 Cudzie názvy

Anglicky:   Sunda Minivet, Česky:   suříkovec sundský, Nemecky:   Sundamennigvogel, Španielsky:   Minivet de la Sonda, Francúzsky:   Minivet vermillon, Taliansky:   Minivet della Sonda, Holandsky:   Bergmenievogel, Portugalsky:   minivete-das-sundas, Poľsky:   purpurek sundajski, Maďarsky:   presné údaje neoverené, Rusky:   Зондский личинкоед, Japonsky:   スンダベニサンショウクイ, Indonézsky:   Sepah Gunung, Čínsky:   巽他山椒鸟, Latinsky:   Pericrocotus miniatus (Temminck, 1822)