Pestrec dlhochvostý (Pericrocotus ethologus)

Campephagidae (húseničiarkovité)

Pestrec dlhochvostý

Pericrocotus ethologus — nápadný kŕdľový spevavec himalájskych lesov — samec s lesklou čierno-červenou liberiou a mäkkým vidlicovitým zúbkom na krídlovej skvrne, samica s žltým čelom a šedým vrchom; sťahovavý hmyzožravec horských lesov Ázie

IUCN: LC (Least Concern, 2018) | Least Concern (najmenej ohrozený) podľa BirdLife International a IUCN (hodnotenie 2018). Druh má rozsiahly areál (~10 100 000 km2) a pomerne veľkú populáciu, no jej celková veľkosť nie je presne kvantifikovaná. Populačný trend je hodnotený ako klesajúci — pokles je však pod prahom pre zaradenie do kategórie zraniteľný (VU: >30 % za 10 rokov alebo 3 generácie). Hlavnými hrozbami sú odlesňovanie a degradácia horských lesov v Himalájoch, severovýchodnej Indii, Číne a severnej časti juhovýchodnej Ázie. Druh nie je terčom lovu ani odchytu. Nie je zaradený v žiadnej prílohe CITES.
Dĺžka19–21 cm
Hmotnosť~19 g
Dožitiecca 6 r vo voľnej prírode (orientačne)
IUCNLC (najmenej ohrozený, klesajúci trend)
RozšírenieHimaláje, SV India, Čína, N JV Ázia; 7 poddruhov
BiotopHorské listnaté, zmiešané a borovicové lesy, 600–2 500 m
StravaTakmer výlučne hmyz a pavúky — gleaning v korunách stromov
SprávanieKŕdľový druh — hlučné zmiešané kŕdle v lesnej koruni
MigráciaČiastočne sťahovavý — výšková migrácia u severných populácií
DimorfizmusVýrazný: samec čiernočervený, samica sivohnedá so žltým čelom
🔊
Hlučnosť
3/5
🤝
Priľnavosť
1/5
⚡
Aktivita
4/5
🗣️
Reč
1/5
💎
Zriedkavosť
5/5

Výživa

70% 20% 10% STRAVA zloženie
Hmyz — húsenice, chrobáky, dvojkrídlovce, hymenoptéry, vážky, koníky; gleaning v korunách stromov a krátke vzdušné lovy; tvorí základ potravy celoročne (zdroj: The Dynamic Nature, ogaclicks.com) 70%
Pavúky a ďalšie bezstavovce — gleaning z vetvičiek, lístia a kôry; dôležitý bielkovinový doplnok pri odchove mláďat 20%
Príležitostné rastlinné sústa — drobné plody a bobule ako sezónny energetický doplnok, najmä pri migrácii do nižších polôh 10%

Odporúčané potraviny

  • Húsenice (larvy motýľov a iných článkonožcov) — primárna a najdôležitejšia zložka potravy; gleaning z lístia koruny stromov
  • Hmyz v lete — chrobáky, mušky, mravce, osy a včely; lovené gleaning-om aj krátkymi vzdušnými salto (hawking) z vetvičky
  • Koníky (Orthoptera) a drobné rovnokrídlovce — zbierané z listov a z povrchu kôry
  • Vážky (Odonata) — príležitostne lovené za letu pri otvorených priestranstvách na okraji lesa
  • Pavúky a ich vajíčkové zásobárne — gleaning z paveriniek a z rúbancov stoniek a vetvičiek
  • Príležitostné drobné plody a bobule — sezónny energetický doplnok, najmä počas výškovej migrácie
  • Čerstvá pitná voda — vyhľadáva potoky a rosné kroví; kúpanie je typické správanie kŕdľa

Zakázané potraviny

  • Avokádo — persín je pre vtáky smrteľne jedovatý aj v malom množstve
  • Čokoláda, kakao a kofeínové nápoje — neurotoxicky nebezpečné pre všetky vtáky
  • Soľ, slané a korenené jedlá — zaťažujú obličky drobných spevavcov
  • Pesticídmi kontaminovaný hmyz alebo ovocie — riziko akútnej otravy
  • Plesnivé alebo zatuchnuté krmivo — riziko mykotoxínov a aspergilózy
Tip od odborníka Pestrec dlhochvostý je v prírode takmer výlučne hmyzožravý druh — základ jeho potravy tvorí hmyz a pavúky gleaning-om z lesných koruien: húsenice, chrobáky, mušky, hymenoptéry, ale aj príležitostné vážky lovené za letu. Druh sa v bežnej európskej avikultúre nechová; táto stránka má atlasový a poznávací charakter. Kŕmenie je relevantné len pri dočasnej starostlivosti o zraneného jedinca v záchrannej stanici: základom by mali byť živé larvy hmyzu (tenebrio, drobné cvrčky), doplnené o sušený hmyz a hydratácia elektrolytovým roztokom. Akákoľvek starostlivosť patrí do rúk skúseného rehabilitátora.

Správanie a komunikácia

3 Hlučnosť 1 Priľnavosť 4 Aktivita 1 Reč 5 Zriedkavosť 2.8
3/5 Tichý Hlučný
Hlučnosť
Pestrec dlhochvostý je pomerne hlasný kŕdľový druh — kŕdle sa pohybujú lesnou korunou za neustáleho ozývania sa kolenistými kontaktnými hláskami a melodickými pískavcami. Tieto hlásky sú však typicky lesné — prenikaním do bytu by sa nestali dôvodom sťažnosti, keďže druh sa v domácnostiach nechová.
1/5 Nezávislý Priľnavý
Priľnavosť
Pestrec dlhochvostý je voľne žijúci divoký druh — nie je to klietkový maznáčik. Je plachý, kŕdľový a fyzický kontakt s človekom ho stresuje. Najlepší spôsob, ako ho spoznať, je pozorovanie vo voľnej prírode.
4/5 Pokojný Aktívny
Aktivita
Veľmi aktívny kŕdľový druh — pestrce sa takmer neprestajne pohybujú po korunách stromov, neustále hľadajú hmyz gleaning-om a krátkymi vzdušnými salto. Sú hlasní a čiperní; kŕdeľ sa pohybuje plynule od stromu k stromu cez lesnú koruinu.
1/5 Žiadna Výborná
Reč
Pestrec dlhochvostý nenapodobňuje ľudskú reč — jeho vokálny repertoár je vrodený a tvorí ho niekoľko typov kontaktných a poplašných hlások. Nie je to hovoriaci klietkový vták.

Hlasový prejav a reč

3/5 hlasitosť

Pestrec dlhochvostý má typický kŕdľový hlasový repertoár: kŕdeľ sa pohybuje koruinami lesov za nepretržitého ozývania sa melodickými a kolenistými hláskami. Najčastejším prejavom je mäkké, sladké rolujúce „prrrwi“ alebo „pi-ru“ — typická kontaktná hláska udržiavajúca súdržnosť kŕdľa. Druh vydáva aj krátke vysokotonové písky a poplašné hlásky. Spev ako taký je jednoduchý; hlas druhu v teréne skôr prezradí prítomnosť kŕdľa pohybujúceho sa lesom, než by bol na posluch sám osebe. Nenapodobňuje ľudskú reč — repertoár je vrodený.

Dokáže hovoriť? Pestrec dlhochvostý nenapodobňuje ľudskú reč. Je to voľne žijúci kŕdľový lesný druh s vrodeným hlasovým repertoárom kontaktných a poplašných hlások. Nie je to hovoriaci klietkový vták.

Typické zvuky

  • Mäkké rolujúce prr-wi alebo pi-ru — najcharakteristickejšia kontaktná hláska kŕdľa; sladká a melodická, vydávaná nepretržite počas pohybu koruinami; podľa tejto hlásky je druh v teréne ľahko identifikovateľný (zdroj: The Dynamic Nature / indianbirds)
  • Krátky vysoký písk see alebo seet — kontaktný a varovný prvok; vydávaný jednotlivo alebo v krátkych sériách pri vzrušení alebo blízkosti predátora; podobný poplašným hláskam iných minivetov (zdroj: ogaclicks.com, Wikipedia EN)
  • Jemné kolenisté cvrnkanie — séria krátkych variabilných zvukov vydávaných počas forážovania v kroší; jednotlivé hlasy sa prelínajú v neustálom susuruse aktívneho kŕdľa pohybujúceho sa stromami (zdroj: xeno-canto.org, 79 nahrávok druhu)
  • Poplašná séria — ostrejšie, rýchlejšie opakovanie kontaktných hlások pri zjavení predátora (jastrab, havran); celý kŕdeľ reaguje súčasne a premiestňuje sa do hustejšieho porastu (zdroj: všeobecné správanie čeľade Campephagidae, dokumentované na xeno-canto)

Sezónny kalendár

Jan Feb Mar Apr Máj Jún Júl Aug Sep Okt Nov Dec ROČNÝ cyklus
Hlavná hniezdna sezóna (apríl–jún) vo väčšine areálu — v Himalájoch a severovýchodnej Indii; vtáky si stavajú pohárkovité hniezdo v korune stromu (zdroj: The Dynamic Nature)
Tok — samec predvádza lesklé červeno-čierne sfarbenie, aktívne sledovanie samice v kroší; kŕdle sa na jar rozdeľujú na hniezdne páry
Odchov mláďat — inkubácia 11 dní (obaja rodičia); vyletenie po ~12 dňoch; kŕmenie prevažne hmyzom a húsenicami
Zimovanie v nižších polohách alebo v južnejších oblastiach — severnejšie populácie (nominát ethologus) sa sťahujú; južnejšie populácie sú stále
Pelichanie a predmigračná prírava — po hniezdnej sezóne, pred zostupom do nižších polôh
Kŕdľové správanie celoročne — mimo hniezdnej sezóny sa pohybuje v hlučných zmiešaných kŕdloch; jar prílet na hniezdyská (mar–apr), jeseň výšková migrácia dolu (sep–okt)

Vhodný pre teba?

Skúsenosť Voľne žijúci ázijský druh — v SR a EÚ sa bežne nechová. Pestrec dlhochvostý je horský kŕdľový spevavec Himalájí a severnéj časti JV Ázie; v európskej avikultúre nie je etablovaným chovateľským druhom. Táto stránka má atlasový a poznávací charakter — informácie sú určené pre záujemcov o ázijské vtáctvo, terénnych pozorovateľov a prírodovedcov. Druh nie je v CITES; v SR zákon 543/2002 Z. z. sa naň priamo nevzťahuje (nepôvodný druh SR).
Priestor Druh sa v SR bežne nechová; overený priestorový štandard preň neexistuje. V prírode je to kŕdľový lesný vták pohybujúci sa v korunách horských lesov od predhorí po výšku ~2 000 m. Nie je to druh vhodný pre klietkový ani voliérový chov.
Deti v domácnosti Pestrec dlhochvostý nie je domáci maznáčik. Deťom ho možno predstaviť ako fascinujúci príklad pohlavného dimorfizmu — samec v čierno-červenom „kostýme“ je nezabudnuteľná podívaná v lesoch Himalájí. Druh učí o kŕdľovom živote spevavcov, o horských lesoch Ázie a o tom, prečo je ochrana prírodných lesov dôležitá aj pre nápadne farebné vtáky. Najlepšia interakcia s týmto druhom je pozorovanie vo voľnej prírode počas návštevy Indie, Nepálu alebo Číny.
Hlučnosť Druh vydáva časté kolenisté kontaktné hlásky a melodické piskľavé zvuky v kŕdloch; v prírode je pomerne hlasný. Keďže sa v avikultúre bežne nechová, hodnotenie rušivosti v domácnosti nie je prakticky relevantné.
Verdikt odborníka Pestrec dlhochvostý (Pericrocotus ethologus) je nápadný stredne veľký spevavec (19–21 cm, ~19 g) z čeľade Campephagidae (húseničiarkovité) s výrazným pohlavným dimorfizmom. Samec je nezameniteľný: lesklá čiernasto-modrá hlava, hrdlo a vrch tela kontrastujú so sýtočerveným spodkom, trtáčom a krídelnými škvrnami; čierny chvost má červené krajné perá. Diagnostickým terénnym znakom je tvar krídelnej škvrny — mäkší vidlicovitý zúbok (na rozdiel od ostrého bleskovitého výbežku pestrca šarlátového a krátkozobého). Samica je úplne odlišná: sivohnedá zhora s výrazne žltým čelom, žltkastým obočím a žltým spodkom; krídelné škvrny žlté; žltá na hlave menej rozsiahla než u samice pestrca šarlátového. Pestrec dlhochvostý obýva horské a podhorské lesy od Afgánistanu a Himalájí po severnú Čínu a severný Vietnam; má sedem poddruhov. Severnejšie populácie sú sťahovavé (výšková migrácia do nižších polôh na zimu), južnejšie stále. Druh je typickým kŕdľovým lesným druhom — pohybuje sa v hlučných zmiešaných kŕdloch v korunách stromov, kde gleaning-om a krátkymi vzdušnými lovmi zbiera takmer výlučne hmyz (húsenice, chrobáky, dvojkrídlovce, hymenoptéry, pavúky). Hniezdi apríl–jún; pohárkovité hniezdo z trávy, koreňov a machu viazané pavučinou a porastené lišajníkmi je zavesené na horizontálnej vetvičke v lesnej koruni; znáška 3–4 vajcia, inkubácia ~11 dní (obaja rodičia), vyletenie ~12 dní (zdroj: The Dynamic Nature). IUCN hodnotí druh ako najmenej ohrozený (LC, 2018) s klesajúcim populačným trendom; hlavnou hrozbou je odlesňovanie a degradácia lesných biotopov. Nie je zaradený v CITES. V avikultúre sa bežne nechová.

Prostredie a požiadavky

Prirodzený biotop (voľne žijúci horský lesný druh)
Horské a podhorské lesy — listnaté, zmiešané a borovicové lesy od 600 do ~2 500 m n. m.; tiež svetlé lesy na okrajoch, záhrady a plantáže
Pestrec dlhochvostý obýva široké spektrum otvorených lesných typov: listnaté a zmiešané horské a podhorské lesy, borovicové a smrekové lesy, svetlé lesy, lesné okraje, kultivované záhrady a plantáže (zdroj: ogaclicks.com). V Himalájoch sa pohybuje od predhorí (~600 m) až po ~2 000–2 500 m n. m. Druh je stromový — prevažnú časť dňa strávi v lesnej koruni, kde gleaning-om a krátkymi vzdušnými lovmi zbiera hmyz. Nie je pozemný ani krovitý; na zem schádza zriedka.
Sociálna štruktúra — kŕdle
Hlučné zmiešané kŕdle niekoľkých až niekoľkých desiatok jedincov; mimo hniezdnej sezóny sa pohybuje spoločne s inými druhmi (sýkorky, listáriky, nektárovky)
Pestrec dlhochvostý je výrazne kŕdľový druh — pohybuje sa v hlučných, pohyblivých kŕdloch niekoľkých až desiatok jedincov, veľmi často v zmiešaných druhových kŕdloch s inými mäkkostravnými lesnými vtákmi (sýkorky, listáriky, nektárovky, timálie). Kŕdeľ sa plynule presúva od stromu k stromu, každý jedinec neustále vydáva kontaktné hlásky. Počas hniezdenia sa kŕdle rozpadajú na teritoriálne páry, po hniezdení sa zasa zlučujú.
Klimatické nároky a nadmorská výška
Mierny až subtropický klimatický pás horských lesov; 600–2 500 m n. m.; zimná výšková migrácia do nižšie položených nespŕchnutých lesov
Druh obýva mierny až subtropický horský klimatický pás v nadmorskej výške ~600 až ~2 500 m (v niektorých oblastiach aj vyššie). Severnejšie populácie (nominát ethologus a príbuzné) v zime zostupujú do nižších polôh alebo migrujú do teplejších oblastí južnej Ázie. Južnejšie populácie (annamensis, ripponi) sú prevažne stále. Druh nie je prispôsobený na trópické nížiny ani na arídne oblasti.
Hniezdo a hniezdenie
Pohárkovité hniezdo z trávy, koreňov a machu; upevnené cobwebom a pokryté lišajníkmi; zavesené na horizontálnej vetvičke v koruni stromu; 3–4 vajcia, inkubácia ~11 dní
Obaja rodičia stavajú malé pohárkovité hniezdo z travín, tenkých vetvičiek, koreňov a machu, viazané pavučinou s vonkajšou vrstvou lišajníkov (dobrá kamufláž na korení vetvičiek), zavesené na horizontálnej vetvičke v lesnej koruni (zdroj: The Dynamic Nature, ogaclicks.com). Znáška: 3–4 vajcia, inkubácia ~11 dní (obaja rodičia), mláďatá opúšťajú hniezdo po ~12 dňoch. Hniezdna sezóna: apríl–jún vo väčšine areálu. Ide o údaje z voľnej prírody.
Kúpanie a hygiena
Vyhľadáva potoky a vlhkú vegetáciu na kúpanie; kŕdle sa spoločne kúpajú v plytkej lesnej vode
V prírode sa pestrce kúpajú pri plytkých lesných potôčikoch a na vlhkej vegetácii — kúpanie je typické skupinové správanie, ktoré kŕdeľ vykonáva spoločne. Lesné potoky sú preto dôležitými miestami na pozorovanie druhu v teréne.
Denná aktivita a sezónna migrácia
Striktne denný druh; aktívny od svitania; pohyb kŕdľa lesnými korunami počas celého dňa; sezónne výškové sťahovacie pohyby u severných populácií
Pestrec dlhochvostý je striktne denný druh aktívny od svitania. Kŕdle sa pohybujú po lesných koruinách nepretržite počas dňa. Sezónny rytmus je u severných populácií podmienený výškovou migráciou: v zime zostupujú do nižších polôh alebo odlieta ú do teplejších regiónov, na jar sa vracajú na hniezdne územia v horách.

Rozmnožovací cyklus

Tok a dvorenie
Marec–máj (pred hniezdnou sezónou); samec predvádza sfarbenie v kroší

Na jar sa kŕdle rozpadajú na páry. Samec predvádza lesklé čierno-červené sfarbenie a aktívne nasleduje samicu v korunách stromov. Pohlavná dospelosť nastupuje pravdepodobne v prvom roku života — presné údaje pre tento druh nie sú v dostupných zdrojoch overené (analógiou s príbuznými minivetmi).

Hniezdo a znáška
Znáška 3–4 vajcia; hniezdo v korune stromu na horizontálnej vetvičke (zdroj: The Dynamic Nature)

Obaja rodičia stavajú pohárkovité hniezdo z travín, tenkých vetvičiek, koreňov a machu, pokryté lišajníkmi a upevnené pavučinou na horizontálnej vetvičke v lesnej koruni (zdroj: The Dynamic Nature). Znáška: 3–4 vajcia; presná farba vajec nie je v dostupných zdrojoch podrobne opísaná — analógiou s príbuznými minivetmi ide o jemne škvrnaté vajcia na bledejšom pozadí. Hniezdna sezóna: apríl–jún v Himalájoch a SV Indii.

Inkubácia
~11 dní; obaja rodičia sa striedajú (zdroj: The Dynamic Nature / indianbirds)

Obaja rodičia sa striedajú pri inkubácii vajec počas ~11 dní (zdroj: The Dynamic Nature). Hniezdo je dobre kamuflované lišajníkmi, čo znižuje tlak predátorov. Počas inkubácie sú obaja rodičia veľmi obozretní a kŕdeľ sa k hniezdu príliš nepriblíži.

Liahnutie a kŕmenie mláďat
Mláďatá v hniezde ~12 dní; kŕmia obaja rodičia (zdroj: The Dynamic Nature)

Mláďatá sa liahnu altriciálne (holé, slepé). Obaja rodičia kŕmia mláďatá — prevažne hmyzom a húsenicami ako kľúčovým zdrojom bielkovín (zdroj: The Dynamic Nature). Mláďatá zostávajú v hniezde ~12 dní, kým neopúšťajú hniezdo. Po vyletení ich rodičia ešte istý čas dokrmujú v bezprostrednom okolí hniezda.

Vývoj mláďat a juvenilné sfarbenie
Juvenily podobné samici — škvrnaté alebo hnedasto sfarbené; dospelé sfarbenie sa vyvíja pelichaním

Mláďatá oboch pohlaví sú po vyletení podobné samici — sivohnedé zhora bez výraznej červenej; juvenilné samce nadobúdajú čierno-červené sfarbenie postupne pelichaním. Presný čas dosiahnutia plného dospelého sfarbenia pre tento druh nie je v dostupných zdrojoch overený — analógiou s príbuznými minivetmi pravdepodobne v prvom roku života.

Pohlavná dospelosť a dožitie
Pohlavná dospelosť: pravdepodobne 1. rok (presné údaje neoverené); dožitie cca 6 r (oiseaux.net)

Presný vek pohlavnej dospelosti pre pestreca dlhochvostého nie je v dostupných zdrojoch špecifikovaný — analógiou s príbuznými minivetmi rodu Pericrocotus sa odhaduje na prvý rok života. Dožitie je uvádzané orientačne na cca 6 rokov (zdroj: oiseaux.net); druh-špecifické krúžkovacie dáta nie sú verejne k dispozícii — číslo prezentujeme ako orientačné.

Ochočenie a kontakt

5 Trvanie: Druh sa v SR nechová a neochočuje — ide o voľne žijúceho kŕdľového horského spevavca Ázie. Aklimatizácia na fyzický kontakt nie je reálnym cieľom.

Pestrec dlhochvostý je voľne žijúci divoký druh, ktorý sa v bežnej európskej avikultúre nechová. Nie je to vták na ruku ani spoločenský maznáčik. V kŕdloch je síce menej plachý ako solitérne druhy, avšak fyzický kontakt s človekom je preňho vždy stresujúci. Najlepší spôsob, ako sa s týmto druhom stretnúť, je pozorovanie vo voľnej prírode — napríklad pri trekkingu v Himalájoch alebo v lesoch severnej Indie.

1

Neusiluj sa o ochočenie — pestrec dlhochvostý je voľne žijúci kŕdľový druh; v SR a EÚ sa bežne nechová a akékoľvek trvalé zadržiavanie by bolo eticky i právne problematické

2

Ak ťa druh zaujíma, sleduj ho vo voľnej prírode — kŕdle sa pohybujú hlučne koruinami lesov a sú relatívne nenáplašlivé pri pohyblivom pozorovateľovi

3

Pri náleze zraneného jedinca ho zver miestnej záchrannej stanici alebo ornitologickej organizácii — minimalizuj manipuláciu a stres

4

Odmietni produkty z nelegálneho vývozu ázijských spevavcov a podporuj ochranu horských lesov Himalájí a juhovýchodnej Ázie

Cena a kde kúpiť

v SR a EÚ sa bežne nepredáva — trhová cena v avikultúre neexistuje (presné údaje neoverené)

Pestrec dlhochvostý nie je zaradený v CITES, avšak v SR, Indii, Číne, Nepále a väčšine krajín areálu platí ochrana voľne žijúceho vtáctva. V SR a EÚ sa bežne nepredáva a trhová cena preň neexistuje. Ide o atlasový voľne žijúci druh; táto stránka nie je chovateľský inzerát.

Druh sa v SR nepredáva — ide o voľne žijúceho kŕdľového horského spevavca; sledovanie vo voľnej prírode v Himalájoch alebo severnej Indii je najlepší spôsob ako ho zažiť
Databázy (Avibase, eBird, xeno-canto) — najlepší zdroj nahrávok, fotografií a aktuálneho rozšírenia druhu
Odmietni akúkoľvek ponuku voľne odchyteného ázijského spevavca a nahláš podozrenie z nelegálneho obchodu príslušným orgánom
Na čo si dať pozor Pestrec dlhochvostý nie je vták na predaj ani bežný chovateľský druh v SR alebo EÚ. Záujem o tento druh najlepšie uspokojí sledovanie vo voľnej prírode — pri trekkingu v Himalájoch alebo v lesoch severovýchodnej Indie sú hlučné kŕdle pestrecov jedným z najnápadnejších vokálnych prejavov horského lesa.

Porovnanie s podobnými druhmi

POROVNANIE DĹŽKY (cm) Pestrec dlhochvostý 19–21 cm Pestrec šarlátový 18–22 cm Pestrec krátkozobý 17–19 cm Pestrec šedomúzový 17–19 cm Pestrec sťahovavý 17–20 cm
Pestrec dlhochvostý Pestrec šarlátový (Pericrocotus speciosus, Scarlet Minivet) Pestrec krátkozobý (Pericrocotus brevirostris, Short-billed Minivet) Pestrec šedomúzový (Pericrocotus solaris, Grey-chinned Minivet) Pestrec sťahovavý (Pericrocotus divaricatus, Ashy Minivet)
Dĺžka19–21 cm18–22 cm17–19 cm17–19 cm17–20 cm
Váha~19 g~18–25 g~14–18 g~11–17 g~16–20 g
Dožitiecca 6 r vo voľnej prírode (orientačne, oiseaux.net)presné údaje neoverenépresné údaje neoverenépresné údaje neoverenépresné údaje neoverené
Hlučnosťvoľne žijúci kŕdľový horský spevavec Himalájí a severnéj JV Ázie — v SR sa bežne nechovávoľne žijúci horský a nížinný lesný druh J a JV Ázie — v SR sa bežne nechovávoľne žijúci horský lesný druh JV Ázie — v SR sa bežne nechovávoľne žijúci horský lesný druh JV Ázie — v SR sa bežne nechovávoľne žijúci migrant — hniezdi vo Vychod. Azii, zimuje v JV Azii — v SR sa bežne nechová
Stav IUCNIUCN LC (klesajúci trend, 2018); nie je v CITESIUCN LC; nie je v CITESIUCN LC; nie je v CITESIUCN LC; nie je v CITESIUCN LC; nie je v CITES
PovahaSamec: lesklá ciernomodra hlava a vrch, sytocerveny spodok a trtac, cierna kridelna skvrna s MAKKYM VIDLICOVITYM ZUBOK (nie bleskovsky); samica: zlte celo, sivohneda temena a ausne krovky, zlty spodok, zlte kridelne skvrny — menej rozsiale zlte na hlave nez u samice P. speciosus/brevirostris; dlhy chvost = najdlhsi v rodeSamec: sytsie sarlatova (nie iba cervena) farba spodku a kridiel; kridel na skvrna so SPRYM BLESKOVITYM VYBEZKAM (cislo 7 / thunderbolt) — klucovy rozdiel od dlhochvosteho; samica: rozsahlejsia zlta na hlave (cele temeno+celo+usicne krovky zlte). Vacsi ako dlhochvostySamec: cerveny spodok a kridla s OSTRYM BLESKOVITYM RYSOM na kridielnej skvrne (podobny speciosus ale casto mensi a menej syty); samica: rozsahlejsia zlta na hlave nez u dlhochvosteho; kratsi zobak (podla mena); casto tazko odlisitelny od P. ethologus bez dobre viditelneho kridlaSamec: ORANZOVO-ZLTE hrdlo a spodok (nie cervene), tmavosiva hlava a chrbt — odlisny od dlhochvosteho cerveneho spodku; samica: zlte spodok a kridla, sedivy vrch, bez vyrazneho zlteho cela dlhochvosteho; celkovo oranzovo-zlte tony namiesto ruzovo-cervenychSamec: SIVO-BIELY (nie cerveno-cierny) — siva temenna cast, biely spodok a celo, tmavosive kridle; BEZ CERVENEJ alebo ZLUTEJ na kridlach; samica: podobna sivobiela, tiez bez cervenej/zlutej. UPLNE ODLISNY od dlhochvosteho (jednoducho rozlisitelny farbou)
AreálHimalaje (Afganistan po Bhutan), SV India, Mjanmarsko, N Thajsko, Laos, Vietnam, S a stredna Cina; 7 poddruhy; severnejsie populacie sfahovavy (vyskov. migr.), juznejsie stale; horske lesy 600-2500 mSri Lanka, India, Nepal, Bhutan, Bangladesh, Myanmar, Thajsko, Malaysia, Filipiny, Juz. Cina — rozsiahlejsi areal ako dlhochvosty az do tropickych nizin; moze byt sympatricky v HimalajochHimalaje (India, Bhutan, Nepal), Bangladesh, Myanmar, S a stredna Cina, N Thajsko, N Vietnam — prekryv s dlhochvostym v Himalajoch a severnej JV AziiVychod Himalaji, SV India, S Cina, Tajwan, kontinentalna JV Azia (Thajsko, Vietnam, Malaysia) az po Borneo a Sumatru — ciastocne sympatricky s dlhochvostym v Himalajoch a SV Azii; vyssia polohova specificita (800-2000 m)Hniezdi v SV Azii (Japonsko, Kores, SV Cina, Ruske Primore); zimuje v JV Azii (Thailand, Malaysia, Indonesia, Filipiny); sfahovavy na dlhe vzdialenosti — odlisny migracny vzor od vyskovej migr. dlhochvosteho

Choroby a prevencia

Stres a poranenia z odchytu a manipulácie
vysoká

Príznaky: Panika, nárazy do stien, vyčerpanie, odmietanie potravy, náhly úhyn

Najväčšie riziko pre voľne žijúci druh v dočasnej ľudskej starostlivosti. Stres oslabuje imunitu a je priamou príčinou úhynu malých spevavcov. Kľúčové: ticho, tma, minimum manipulácie a rýchly transfer ku kvalifikovanej záchrannej stanici alebo rehabilitačnému ornitológovi.

Aspergilóza a plesňové infekcie dýchacích ciest
stredná

Príznaky: Ťažké dýchanie, otvorený zobák, letargia, nechutenstvo, zmena hlasu

Riziko u stresovaných jedincov v dočasnej ľudskej starostlivosti — plesnivé krmivo, vlhké a nevyvetrané prostredie. Prevencia: suché, čisté, dobre vetrané prostredie, čerstvé krmivo. Liečba antifungálnymi liekmi patrí aviárnemu veterinárovi.

Endoparazity a črevné infekcie
stredná

Príznaky: Riedky trus, chudnutie napriek žravosti, nastŕpané perie, slabosť

Voľne žijúci hmyzožraví spevavcovia bežne nesú črevné parazity (kokcídie, hlísty), ktoré sa pri strese premnožia. U jedincov v dočasnej starostlivosti: karanténa, koprologická kontrola trusu a cielená liečba antiparazitikami patrí veterinárovi.

Podvýživa a dehydratácia pri nedostatku hmyzu
stredná

Príznaky: Apatia, slabosť, vpadnuté oči, zhoršená kondícia peria, chudnutie

Pestrec dlhochvostý je takmer výlučný hmyzožravec — v dočasnej starostlivosti musí byť kŕmený živým alebo sušeným hmyzom (tenebrio larvy, drobné cvrčky). Bez adekvátnej bielkovinovej stravy rýchlo upadá. Čerstvá voda je nevyhnutná; odporúča sa okamžitý transfer ku kvalifikovanému rehabilitátorovi.

Koksidióza a bakteriálne enteritídy
stredná

Príznaky: Krvavý alebo hlienový trus, nafúknuté brucho, apatie, znížená pohyblivosť

Bežná záťaž u voľne žijúcich spevavcov z Ázie, ktorí sa živia hmyzom zbieraným zo zeme a z povrchov listov. Prenos zaorávaním kontaminovaného hmyzu alebo vody. Diagnostika koproskopicky; liečba antikokcidiotikami a podpornou terapiou pod dohľadom aviárneho veterinára.

Prevencia Pestrec dlhochvostý sa v SR bežne nechová, preto zásady platia pre dočasnú starostlivosť o zranené alebo oslabené voľne žijúce jedince: (1) Minimalizácia stresu — ticho, tma, čo najmenej manipulácie; stres je pre drobné spevavcovité priamou príčinou úhynu. (2) Živý a sušený hmyz — larvy tenebria, drobné cvrčky; nie zrninová zmes (druh je hmyzožravec). (3) Čerstvá voda denne — druh v prírode pije pri potokoch a v rase. (4) Suché, bezprievanové prostredie — prevencia plesní. Cieľom je vždy rýchle uzdravenie a návrat do prírody. Pri každom príznaku choroby vyhľadaj aviárneho veterinára alebo rehabilitačné centrum.

Zaujímavosti

1

Čierno-červené sfarbenie samca — samec pestreca dlhochvostého je jedným z najnápadnejších lesných spevavcov Himalájí: lesklá čiernasto-modrá hlava a vrch tela kontrastujú so sýtočerveným spodkom, trtáčom a krídelnými škvrnami. Tento kontrastný dimorfizmus je typický pre celý rod Pericrocotus a slúži pri toku aj na udržiavanie kohézie kŕdľa.

2

Diagnostický zúbok na krídle — kľúčovým terénnym znakom na odlíšenie od podobných minivetov je tvar krídelnej škvrny samca: pestrec dlhochvostý má mäkší vidlicovitý zúbok (fork) namiesto ostrého „bleskovitého“ výbežku, aký má pestrec šarlátový (P. speciosus) a pestrec krátkozobý (P. brevirostris). Tento detail je kľúčový pri rozlišovaní sympatrických druhov v Himalájoch.

3

Samica so žltým čelom — samica pestreca dlhochvostého sa od samice príbuzných druhov odlišuje menej rozsiahlo žltou hlavou: zatiaľ čo samice šarlátového a krátkozobého pestreca majú výraznejšie žlté čelo a rozsiahlejšiu žltú na temeni, samica dlhochvostého má žlté čelo avšak sivohnedú temenú časť a ušné krovky (zdroj: The Dynamic Nature).

4

Kŕdľový lesný druh — mimo hniezdnej sezóny sa pestrce pohybujú v hlučných zmiešaných kŕdloch spolu s inými druhmi (sýkorky, listáriky, timálie, nektárovky). Tento „zmesový kŕdeľ“ (mixed-species feeding flock) je typickým fenoménom ázijských horských lesov — každý druh využíva iný spôsob forážovania, pričom spoločná obrana proti predátorom znižuje individuálne riziko.

5

Sedem poddruhov na obrovskom areáli — sedem uznávaných poddruhov pokrýva oblasť od Afgánistanu po Vietnam. Migrujúci nominátny poddruh P. e. ethologus hniezdí v severovýchodnej Indii a Číne a zimuje tak ďaleko na západ ako Pakistan a juh Indie; juhovýchodné poddruhy (ripponi, annamensis) sú stálešie a menej migrujú.

6

Výšková migrácia v Himalájoch — namiesto dlhých horizontálnych trás vykonávajú himalájske populácie výškovú migráciu: na jar stúpajú do horských lesov (do ~2 000–2 500 m n. m.), v zime zostupujú do predhorí a nížin. Tento typ sťahavosti je typický pre mnohé druhy viazané na himalájske lesy.

7

Rod Pericrocotus — minivety — pestrec dlhochvostý patrí do rodu Pericrocotus s ~15 druhmi žijúcimi prevažne v lesoch južnej a východnej Ázie. Všetky minivety zdieľajú podobný telesný plán: výrazný pohlavný dimorfizmus, dlhý chvost, kŕdľové správanie a insektivorná potrava. Čeľaď Campephagidae (húseničiarkovité) dostala meno podľa húsenic (Campephagus = húsenicojed), hoci moderné druhy neloví výlučne húsenice.

8

Ohrozenie odlesňovaním — napriek statusu LC má druh klesajúci populačný trend (IUCN 2018). Hlavnou hrozbou je odlesňovanie a degradácia horských lesov v Himalájoch a severnej časti juhovýchodnej Ázie — straty lesného pokryvu priamo redukujú dostupnosť hmyzu a hniezdnych biotopov. Druh nie je terčom lovu ani odchytu do klietok (na rozdiel od mnohých ázijských spevavcov).

Taxonomická klasifikácia

species Pestrec dlhochvostý (Pericrocotus ethologus)
Ríša Animalia
Kmeň Chordata
Trieda Aves (vtáky)
Rad Passeriformes (vrabcotvaré)
Čeľaď Campephagidae (húseničiarkovité)
Rod Pericrocotus Boie, 1826
Druh Pericrocotus ethologus Bangs & Phillips, JC, 1914
Poddruh SR v SR sa vo voľnej prírode nevyskytuje — ázijský horský druh; v európskej avikultúre sa bežne nechová
Poddruhy Sedem poddruhov (Avibase, Wikipedia EN): P. e. favillaceus (Afgánistan, Kašmír, západ Himalájí po Nepál); P. e. laetus (východný Nepál, Sikkim, západ Assamu); P. e. ethologus (nominát — severovýchodná India, Mjanmarsko, stredná Čína; migrujúci na juh po Pakistan, Indiu, Laos); P. e. mariae (juhovýchod Assamu, Bangladéš, západ Mjanmarska); P. e. yvettae (severovýchod Mjanmarska, juh Číny); P. e. ripponi (juhozápad Číny, východ Mjanmarska, severozápad Thajska); P. e. annamensis (južný Vietnam). Protonym: Pericrocotus brevirostris ethologus, typová lokalita Hsien Shan, provincia Chu-pej, Čína.
Avibase_ID 8F319AD8625E6550

? Často kladené otázky

Pohlavný dimorfizmus je výrazný a na prvý pohľad zreteľný. Samec: lesklá čiernasto-modrá hlava, hrdlo a vrch tela; sýtočervený spodok, trtáč a krídelné škvrny; čierny chvost s červenými krajnými perami. Samica: sivohnedá zhora s žltým čelom a žltkastým obočím; žltý spodok a trtáč; žlté krídelné škvrny — celkovo žlto-sivý vták bez akejkoľvek červenej.

Oba druhy sú si veľmi podobné, no pestrec šarlátový (P. speciosus) je zvyčajne väčší (18–22 cm oproti 19–21 cm) a má sýtejšiu šarlátovú (nie iba červenú) farbu. Kľúčovým terénnym znakom je tvar krídelnej škvrny u samca: pestrec šarlátový má ostrý bleskovitý výbežok (lightning bolt / číslo 7), zatiaľ čo pestrec dlhochvostý má mäkší vidlicovitý zúbok (fork). Samica šarlátového má rozsiahlejšiu žltú na hlave (žlté celé čelo aj temeno) na rozdiel od samice dlhochvostého, kde je žlté len čelo a temeno je sivohnedé. V teréne pomáha aj dlhší chvost — pestrec dlhochvostý má v pomere k telu najdlhší chvost spomedzi minivetov.

Pestrec krátkozobý (P. brevirostris) je veľkosťou aj sfarbením veľmi podobný. Kľúčový rozdiel je opäť v tvare krídelnej škvrny: pestrec krátkozobý má tiež výraznú lomený (bleskovitý) výbežok, zatiaľ čo dlhochvostý má mäkší vidlicovitý zúbok. Samica krátkozobého má rozsiahlejšiu žltú na hlave než samica dlhochvostého. Celkovo majú oba druhy sympatrický výskyt v Himalájoch a správna identifikácia vyžaduje dobrý pohľad na krídelný vzor.

Pestrec šedomúzový (P. solaris, Grey-chinned Minivet) sa od dlhochvostého líši najmä sfarbením: samec má oranžovo-žlté hrdlo (nie červené) a tmavosivú hlavu a chrbtovú stranu. Samica šedomúzového je tiež žlta, no bez výrazného žltého čela typického pre samicu dlhochvostého. Oba druhy sa môžu prekrývať v horských lesoch juhovýchodnej Ázie.

Druh obýva horské a podhorské lesy od Afgánistanu a Himalájí (Pakistan, India, Nepál, Bhután) cez Bangladéš, Mjanmarsko, severnú Thajsko, Laos, Vietnam až po strednú a južnú Čínu. Severnejšie populácie (nominátny poddruh ethologus) sú sťahovavé — v zime zostupujú do nižších polôh alebo migrujú do teplejšej južnej Ázie (Pakistan, nižšia India, Laos); južnejšie poddruhy sú prevažne stále.

Pestrec dlhochvostý znáša 3–4 vajcia (zdroj: The Dynamic Nature). Hniezdo je pohárkovité z trávy, koreňov a machu, pokryté lišajníkmi a upevnené pavučinou na horizontálnej vetvičke v koruni stromu. Inkubácia trvá ~11 dní — na vajciach sa striedajú obaja rodičia (zdroj: The Dynamic Nature). Mláďatá zostávajú v hniezde ~12 dní. Hniezdna sezóna: apríl–jún.

IUCN hodnotí pestreca dlhochvostého ako najmenej ohrozeného (LC, hodnotenie 2018) s klesajúcim populačným trendom — pokles nie je dosť rýchly na zaradenie do kategórie zraniteľný. Hlavnou hrozbou je odlesňovanie v Himalájoch a severnej JV Ázii. Druh nie je zaradený v žiadnej prílohe CITES. V SR zákon 543/2002 Z. z. sa naň priamo nevzťahuje (nepôvodný druh SR), avšak v krajinách výskytu platí ochrana voľne žijúceho vtáctva.

ZDROJ: Wikipedia EN (Long-tailed minivet — taxonómia Bangs & Phillips 1914, 7 poddruhov, rozmery, popis samca/samice, biotop, IUCN LC, https://en.wikipedia.org/wiki/Long-tailed_minivet), Avibase (Pericrocotu

 Video — Pestrec dlhochvostý

Pestrec dlhochvostý (Pericrocotus ethologus) — spev a hlas v prírode

Pestrec dlhochvostý (Pericrocotus ethologus) — správanie a biotop

 Cudzie názvy

Anglicky:   Long-tailed Minivet, Česky:   suříkovec dlouhoocasý, Nemecky:   Langschwanz-Mennigvogel, Španielsky:   Minivet Colilargo, Francúzsky:   Minivet rouge, Taliansky:   Minivet codalunga, Holandsky:   Langstaartmenievogel, Portugalsky:   presné údaje neoverené, Poľsky:   purpurek długosterny, Maďarsky:   hosszúfarkú sáfránymadár, Rusky:   Длиннохвостый личинкоед, Japonsky:   オナガベニサンショウクイ, Čínsky:   长尾山椒鸟, Thajsky:   นกพญาไฟพันธุ์เหนือ, Latinsky:   Pericrocotus ethologus Bangs & Phillips, JC, 1914