Nectariniidae (nektárovkovité)
Pavučiarka okuliarnatá patrí medzi aktívnejšie hlasové druhy spomedzi pavučiariek — jej letové hlásky sú hlboké, ostrické chittering "chit-it, chut-ut" alebo "cha-tak" (niekedy dlhšie "cha-ta-tak"), ktoré vydáva predovšetkým pri lete medzi krmidlami a pri obhajobe kŕmnych teritórií. Tieto hlásky sú v lesnom prostredí ľahko rozoznateľné a slúžia na rozlíšenie od menších príbuzných pavučiariek. Spev (pieseň) je monotónny sled opakovaných nôt. Druh nie je tichý — v lesnom podrastu a korunách stromov sa ozýva pravidelne počas celého dňa pri kŕmení.
Samce obhajujú kŕmne teritóriá pri kvetoch a lákajú samice hlasovými prejavmi. Keďže ide o monogamný a monomorfný druh (samce a samice vyzerajú rovnako), rozlíšenie pohlaví v teréne závisí od správania. Presné popisy tokovacieho správania pre tento druh nie sú v dostupných zdrojoch podrobne zdokumentované.
Hniezdo je košíčkovitý hustostenný košík z rastlinných vlákien (chmár semien, pavúčie vlákna) prišitý na spodnú stranu listu banánovníka, palmy alebo gumovníka vo výške 5–10 m. Vstup je postranný tunel — dospelý vták lieta priamo pod list. Znáška: 2 bledosivé vajíčka so zelenastými odtieňmi a tmavými škvrnami a škárami (zdroj: oiseaux-birds.com).
Na vajíčkach sedí striedavo samec aj samica — na rozdiel od mnohých spevavcov, kde inkubuje len samica. Inkubácia trvá 13–15 dní. V tomto období je dôležitá dostupnosť nektáru a živočíšnej potravy v blízkosti hniezda.
Mláďatá sa liahnu holé a slepé — kŕmia ich obaja rodičia. Počas odchovu mláďat výrazne stúpa podiel hmyzu a pavúkov v potrave, keďže mláďatá potrebujú bielkoviny pre rast. Mláďatá opúšťajú hniezdo 14–19 dní po vyliahnutí. Juvenily majú oranžovočervenú základňu zobáka, nôh a nôžok — diagnostický odlišovací znak od dospelých.
Mladé vtáky sa od dospelých odlišujú oranžovočervenou farbou základne zobáka, nôh a chodidiel — u dospelých jedincov je táto farba tmavohnedá až čierna. Plné dospelé sfarbenie nadobúdajú postupne. Oba pohlavia sa sfarbením nelíšia ani v juvenilnom štádiu (monomorfný druh).
Dožitie tohto druhu je uvádzané asi na 8 rokov (oiseaux.net). Presný vek pohlavnej dospelosti pre tento druh nie je v dostupných zdrojoch špecifikovaný — analógiou s príbuznými nektárovkovitými sa predpokladá pohlavná dospelosť v prvom roku života.
| Pavučiarka okuliarnatá | Pavučiarka veľká (Arachnothera magna) | Pavučiarka zlatoušná (Arachnothera chrysogenys) | Pavučiarka malá (Arachnothera longirostra) | |
|---|---|---|---|---|
| Dĺžka | ~22 cm | 18–21 cm | ~17–18 cm | ~14–15 cm |
| Váha | 38–49 g | 30–45 g | ~22–26 g | ~8–12 g |
| Dožitie | asi 8 rokov (oiseaux.net) | presné údaje neoverené | presné údaje neoverené | presné údaje neoverené |
| Ochrana | IUCN LC, bez CITES | IUCN LC, bez CITES | IUCN LC, bez CITES | IUCN LC, bez CITES |
| Charakteristika | Olivovo-zelené telo bez prúžkov; dlhý silno zahnutý čierny zobák; výrazné holé žlté okuliare + žltá ušná škvrna; monomorfný (samce aj samice rovnaké); oranžové nohy | Podobná veľkosť, ALE s výraznými čiernymi prúžkami na spodku (brehu a bocích); žlté okuliare sú menšie alebo chýbajú; chrbát olivovo-zelený prúžkovaný | Menšia než flavigaster; žlté okuliare úzke a tenké (nie rozsiahle ako u flavigaster); výraznejšia žltá škvrna na ušných krytkách; telo olivovo-zelené; odlišuje sa menším okrúžím a menšou veľkosťou | Výrazne menšia; chýbajú žlté okuliare — má iba žlté bočné pruhy na hlave; podok výrazne biely s nažltlými bokmi; zobák proporčne kratší |
| Areál | Nížinné a podhorské vlhké lesy Sundajska (Malajský polostrov, Sumatra, Borneo); stály rezident, nesťahovavý; najväčšia pavučiarka aj najväčší člen čeľade Nectariniidae | Rozšírenejší areál — od Himalájí cez juhovýchodnú Áziu až po Borneo; na rozdiel od flavigaster prechádza aj cez pevninskú Čínu a Mjanmarsko | Malajský polostrov, Sumatra, Borneo, Filipíny; sympatrický s pavučiarkou okuliarnatou, rozlišuje sa hlavne veľkosťou a šírkou žltých okrúží | Najširší areál spomedzi porovnávaných — od Indie cez celú juhovýchodnú Áziu; bežnejšia než flavigaster v otvorených lesoch a záhradách |
Najväčšia pavučiarka sveta — Arachnothera flavigaster je nielen najväčšia zo všetkých pavučiariek rodu Arachnothera, ale aj najväčší zástupca celej čeľade nektárovkovité (Nectariniidae), ku ktorej patria všetky slnečníky (sunbirds) a pavučiarky. Dosahuje okolo 22 cm (8,7 palca) a 38–49 g, čím prevyšuje aj takých veľkých príbuzných ako Arachnothera magna (pruhovaná pavučiarka).
Žlté okuliare ako vizitka — najvýraznejším identifikačným znakom je rozsiahle holé žlté okrúžie okolo oka (okuliare), ktoré pokračuje ako lemovanie úst, a žltá škvrna na ušných krytkách. Táto kombinácia je jedinečná spomedzi všetkých pavučiariek. Bližší pohľad odhalí aj čierne okraje viečok, tmavohnedú dúhovku a oranžovočervený odtieň pri základni dolnej čeluste.
Monomorfný druh — samec = samica — na rozdiel od väčšiny nektárovkovitých (kde samci bývajú žiarivo sfarbení) sú samec aj samica pavučiarky okuliarnatej prakticky totožné sfarbením: oba olivovo-zelení s holými žltými okuliami a žltou škvrnou na ušných krytkách. Jedinou overiteľnou rozdielnosťou je hmotnosť (samice ~38 g, samce ~45–49 g). Hniezdo sa stavia bez pohlavného rozlíšenia.
Hniezdo prišité pavúčím vláknom — hniezdo pavučiarky okuliarnatej je jednou z pozoruhodných konštrukcií vtáčieho sveta: kompaktný košík z rastlinných vlákien (chmár, rastlinné kĺzky) je prišitý cez otvory prepichnuté v liste pavúčím vláknom a rastlinnými vláknami priamo na spodnú stranu veľkého listu — banánovníka, palmy alebo gumovníka. Rodičia lietajú priamo pod list do postranného vchodového tunelu. Tento typ hniezda chráni pred dažďom a väčšinou dravých vtákov.
Oba rodičia inkubujú — pomerne vzácna vlastnosť u spevavcov. Pri pavučiarke okuliarnatej striedajú samec aj samica na vajíčkach (inkubácia 13–15 dní). Podobne sa oba pohlavia podieľajú na kŕmení mláďat, čo je adaptácia umožňujúca efektívne využitie roztrúsených zdrojov nektáru v lesnom prostredí.
Sundajská lesná špecialistka — druh je tesne viazaný na nížinné a podhorské dažďové lesy Sundajska: Malajský polostrov, Sumatra a Borneo (kde je zriedkavejší). Je to stály rezident bez sezónnych migrácií — na rozdiel od mnohých iných spevavcov, ktoré migrujú tisíce kilometrov. V Singapure sa vyskytuje ako vzácny hosť na zalesnených ostrovčekoch.
Pavúky sú súčasťou dennej stravy — napriek tomu, že základnou potravou je nektár, pavučiarka okuliarnatá aktívne loví pavúky a hmyz (mravce, rovnokrídlovce) a zbiera ich z povrchu listov a kôry. Práve táto dvojdielna strava (nektár + pavúky/hmyz) dáva celej triede pavučiariek ich slovenské rodové meno. Pri odchove mláďat je živočíšna proteínová zložka rozhodujúca.
Hlas počuteľný z diaľky — v hustom tropickom lese je pavučiarka okuliarnatá ľahšie rozpoznateľná hlasom ako zrakom: jej hlboké chittering hlásky chit-it, chut-ut alebo cha-tak vydávané v lete sa nesú lesným prostredím na väčšiu vzdialenosť. Slúžia predovšetkým na udržiavanie kontaktu s partnerom a na varovanie pri priblížení rivala ku kŕmnemu teritóriu.
V praxi nie — nie pre bežného chovateľa. Pavučiarka okuliarnatá je nektarivor vyžadujúci špeciálne tropické podmienky: celoročné teploty nad 24 °C, humidity 70–80 %, čerstvý nektárový roztok menený každých 4–6 hodín a živý hmyz. Aj vo verejných zoologických záhradách si tento druh vyžaduje odborné zázenie. V európskej avikultúre sa prakticky nenachádza.
Najistejší znak sú rozsiahle holé žlté okuliare (okrúžie okolo oka) a žltá škvrna na ušných krytkách — kombinácia, ktorú nemá žiadna iná pavučiarka z rovnakého areálu. Pomáha aj veľkosť (22 cm — výrazne väčšia než malá pavučiarka A. longirostra ~14 cm), olivovo-zelené telo bez prúžkov (na rozdiel od A. magna s hustými čiernymi prúžkami) a hrubý, silno zahnutý zobák.
Áno — tento druh je monomorfný. Samec aj samica majú rovnaké olivovo-zelené sfarbenie so žltými okuliami a žltou ušnou škvrnou. Jedinou meranou rozdielnosťou je hmotnosť: samce vážia 45–49 g, samice asi 38 g. V teréne ich preto bez odchytu a merania nespoľahlivo odlíšite.
Najľahšie na Malajskom polostrove (Malajzia, Thajsko — juh) a na Sumatre (Indonézia), kde je pomerne bežná v nížinných lesoch. Na Borneo je vzácnejšia. Hľadajte ju pri kvitnúcich banánovníkoch a zázvore na okrajoch lesa, vo svetlinách a pri riekach. Začnite skoro ráno, keď je najaktívnejšia pri kŕmení nektárom.
Pavučiarky (rod Arachnothera) patria síce do tej istej čeľade (Nectariniidae) ako slnečníky (sunbirds), no líšia sa väčšou veľkosťou, mohutnejším a dlhším zahnutým zobákom a predovšetkým absenciou iridiscentného sfarbenia — slnečníky (najmä samce) mávajú lesk kovových farieb, zatiaľ čo pavučiarky sú olivovo-zelené bez kovovej žiary. Oba rody zdieľajú nektarivornú stravu a špecializovaný trubicovitý jazyk.
IUCN hodnotí druh ako najmenej ohrozený (LC). Nie je zaradená v žiadnej prílohe CITES (I–III). Slovenský zákon 543/2002 Z. z. sa na ňu priamo nevzťahuje (nie je pôvodný druh SR). Napriek absencii CITES statusu hrozí druh stratou biotopu — odlesňovanie nížinných lesov Sundajska je jednou z najrýchlejšie prebiehajúcich ekologických katastrof.
Hniezdo je hustostenný košík z rastlinných vlákien, prišitý pavúčím vláknom cez prepichnuté otvory na spodnú stranu veľkého listu (banánovník, palma, gumovník) vo výške 5–10 m. Vstup je postranný tunel — rodičia lietajú priamo pod list. Znáška: 2 bledosivé vajíčka so zelenastými odtieňmi a tmavými škvrnami. Inkubujú obaja rodičia 13–15 dní. Mláďatá vyletujú 14–19 dní po vyliahnutí.
Hlavnou zložkou je nektár veľkých tropických kvetov — uprednostňujú banánovníky (Musa), zázvory (Zingiber) a helikónie. Nektár čerpajú dlhým zahnutým zobákom a jazykom s trubicovitou štruktúrou. Dôležitou proteínovou zložkou sú pavúky (Araneae) a hmyz — mravce, rovnokrídlovce. Príležitostne konzumujú aj ovocie a peľ. Pri odchove mláďat výrazne stúpa podiel pavúkov a hmyzu.