Pavučiarka okuliarnatá (Arachnothera flavigaster)

Nectariniidae (nektárovkovité)

Pavučiarka okuliarnatá

Arachnothera flavigaster — najväčšia pavučiarka sveta — olivovo-zelený nektarivor Sundajska s výraznými žltými okuliami a zobákom zahnutým pre nektár banánovníkov, monomorfný druh

IUCN: LC (Least Concern, 2022) | Least Concern (najmenej ohrozený). Populačný trend je hodnotený ako stabilný alebo mierne klesajúci v dôsledku straty a degradácie nížinných lesov Sundajska (odlesňovanie). Druh je pomerne bežný v zachovaných lesoch Malajského polostrova a Sumatry, vzácnejší na Borneo. Nie je zaradený v žiadnej prílohe CITES. Hlavnou hrozbou je ničenie primárnych nížinných dažďových lesov, nie priamy lov ani odchyt.
Dĺžka~22 cm (~38–49 g)
PôvodNížinné lesy Sundajska (Malajzia, Sumatra, Borneo)
PohlavieMonomorfné — samec a samica rovnaké
StravaNektár, pavúky, hmyz
Dožitieasi 8 rokov
🔊
Hlučnosť
3/5
🤝
Priľnavosť
1/5
⚡
Aktivita
4/5
🗣️
Reč
1/5
💎
Zriedkavosť
5/5

Výživa

50% 25% 15% 10% STRAVA zloženie
Nektár kvetov — hlavná zložka celoročne; uprednostňuje banánovníky, zázvory a iné tropické rastliny s veľkými kvetmi, z ktorých čerpá nektár dlhým zahnutým zobákom 50%
Pavúky (Araneae) — dôležitý proteínový zdroj, od ktorého pochádza aj slovenský rodový názov pavučiarka; aktívne hľadá pavúky v korune lesa 25%
Hmyz — rovnokrídlovce (Orthoptera), mravce (Formicidae) a ďalší bezstavovce; zbiera ich z povrchov listov a konárov 15%
Ovocie a peľ — doplnkový zdroj cukrov a minerálov v tropickom lese 10%

Odporúčané potraviny

  • Nektár kvetov (banánovníky, zázvory, helikónie, tropické stromy) — hlavná celoročná zložka stravy
  • Pavúky a väčší pavúkovce — kľúčová proteínová zložka, aktívne vyhľadávaná v korunách stromov a na spodnej strane listov
  • Hmyz — mravce, rovnokrídlovce, larvy hmyzu a ďalšie bezstavovce; nevyhnutné pri odchove mláďat
  • Tropické ovocie a mäkké bobule — doplnkový zdroj sacharidov a vitamínov
  • Peľ — zbieraný náhodne pri kŕmení nektárom, doplnok minerálov

Zakázané potraviny

  • Obilniny, semená a sušené krmivo — nevhodné pre nektarivory, nezodpovedá ich tráviacemu systému
  • Avokádo — pre vtáky toxické (persín)
  • Cukor v nadmernom množstve alebo sirup nevhodného zloženia — poškodzuje pečeň; špeciálne nektárovkové roztoky musia mať správne zloženie a byť čerstvé
  • Potraviny ošetrené pesticídmi — riziko otravy pri zbere hmyzu a nektáru
  • Mäsové produkty, mliečne výrobky, sladkosti pre ľudí — nevhodné pre vtáky
Tip od odborníka Pavučiarka okuliarnatá je špecializovaný nektarivor a pavúčiar — celoročne vyhľadáva nektár veľkých tropických kvetov (predovšetkým banánovníky, zázvory a helikónie) a pravidelne dopĺňa stravu pavúkmi a hmyzom. Tento druh sa v európskej avikultúre prakticky nechová — ide o vzácneho voliérového špecialistu, nie bežného klietkového vtáka. Vo verejných zoologických záhradách sa kŕmi špeciálnymi nektárovkovými roztokmia (vyvážená zmes sacharózy, vitamínov a minerálov, čerstvé denne) doplnenými živým hmyzom (cvrčky, muchy, mravce, medovníčky). Presné kŕmne dávky pre tento druh v súkromnom chove nie sú overené.

Správanie a komunikácia

3 Hlučnosť 1 Priľnavosť 4 Aktivita 1 Reč 5 Zriedkavosť 2.8
3/5 Tichý Hlučný
Hlučnosť
Pavučiarka okuliarnatá je aktívny a pomerne hlasný druh — v prírode vydáva hlasné hlboké chittering hlásky chit-it, chut-ut alebo cha-tak v lete a pri kŕmení, pričom hlas nesie dobre lesným prostredím. Nie je to však stály spievač ako kanárik; hlas vydáva najmä pri pohybe a obrane kŕmneho teritória. V prípadnom zoologicko-záhradnom chove by mohla obyvateľov priľahlých ubytovní rušiť.
1/5 Nezávislý Priľnavý
Priľnavosť
Pavučiarka okuliarnatá nie je maznavý vták na ruku — ide o voľne žijúci lesný druh, ktorý sa v zajatí nechová a fyzický kontakt s človekom je preň stresujúci. V prírode je prekvapivo dôverčivá a umožňuje blízke pozorovanie, no to neznamená, že by sa dala chovať ako domáci maznáčik.
4/5 Pokojný Aktívny
Aktivita
Aktívny a pohyblivý druh — pavučiarka okuliarnatá neustále pátra v korunách lesa za nektárom, pavúkmi a hmyzom, pričom využíva aj vznášanie (hover) pri čerpaní nektáru z kvetov. Je to stály (nesťahovavý) rezident s veľkými dennými pohybovými nárokmi v nížinných lesoch. Jej prirodzená energia a aktivita sú dôvodom, prečo by potrebovala obrovský (avoársky) priestor a nie je vhodná na bežný klietkový chov.
1/5 Žiadna Výborná
Reč
Pavučiarka okuliarnatá nenapodobňuje ľudskú reč — nektárovkovité túto schopnosť nemajú. Jej repertoár tvoria vrodené hlásky: hlboké chittering chit-it / chut-ut / cha-tak v lete a pri kŕmení. Reč sa nenaučí.

Hlasový prejav a reč

3/5 hlasitosť

Pavučiarka okuliarnatá patrí medzi aktívnejšie hlasové druhy spomedzi pavučiariek — jej letové hlásky sú hlboké, ostrické chittering "chit-it, chut-ut" alebo "cha-tak" (niekedy dlhšie "cha-ta-tak"), ktoré vydáva predovšetkým pri lete medzi krmidlami a pri obhajobe kŕmnych teritórií. Tieto hlásky sú v lesnom prostredí ľahko rozoznateľné a slúžia na rozlíšenie od menších príbuzných pavučiariek. Spev (pieseň) je monotónny sled opakovaných nôt. Druh nie je tichý — v lesnom podrastu a korunách stromov sa ozýva pravidelne počas celého dňa pri kŕmení.

Dokáže hovoriť? Pavučiarka okuliarnatá nenapodobňuje ľudskú reč — nektárovkovité túto schopnosť nemajú. Repertoár tvorí vrodeným chittering a krátke piesňové série.

Typické zvuky

  • Letové hlásky chit-it, chut-ut — hlboké ostré chittering vydávané pri lete medzi kvetmi a krmidlami; hlavný diagnostický hlas v teréne
  • Variácia cha-tak alebo cha-ta-tak — dlhší variant letovej hlásky pri vzrušení alebo pri priblížení iného vtáka do kŕmneho teritória
  • Monotónny sled opakovaných nôt (pieseň) — relatívne nevýrazná v porovnaní s hlasovými hláskmi, počuteľná pri toku a obrane teritória
  • Kontaktné čvirikanie v pároch — jemné hlásky pri kŕmení v blízkosti partnera alebo pri mláďatách v hniezde

Sezónny kalendár

Jan Feb Mar Apr Máj Jún Júl Aug Sep Okt Nov Dec ROČNÝ cyklus
Hniezdna sezóna (február–september) — dlhé tropické obdobie rozmnožovania v nížinných lesoch Sundajska (zdroj: oiseaux-birds.com)
Tok — samce obhajujú kŕmne teritóriá pri kvetoch banánovníkov a zázvoru; hlasné lety a chittering hlásky
Inkubácia 13–15 dní (obaja rodičia sedí), vyletenie mláďat 14–19 dní po vyliahnutí (zdroj: oiseaux-birds.com)
Stály, nesťahovavý druh — celoročne rezidentný v nížinných a podhorských lesoch Malajského polostrova, Sumatry a Bornea

Vhodný pre teba?

Skúsenosť Neudomácnený voľne žijúci druh — v zajatí sa prakticky nechová. Pavučiarka okuliarnatá je vzácny juhovýchodoázijský lesný nektarivor, ktorý si vyžaduje obrovské voliérové zariadenia so živými kvetmi a špeciálnymi nektárovými roztokmi doplnenými živým hmyzom. V európskej avikultúre nie je etablovaný a chovateľské skúsenosti s ním v zásade neexistujú. Táto stránka má predovšetkým atlasový a poznávací charakter.
Priestor Druh sa v zajatí prakticky nechová. Vo verejných zoologických záhradách by si vyžadoval priestrannú tropickú voliéru so živou vegetáciou, živými kvetmi nektárodajných rastlín (banánovníky, zázvory), možnosťou vznášania a dennými kontrolami čerstvého nektárového roztoku. Minimálny priestor analogicky so špecializovanými nektarivornými volierami je rádovo desiatky metrov štvorcových.
Deti v domácnosti Pavučiarka okuliarnatá nie je domáci maznáčik pre deti — ide o voľne žijúci lesný druh, ktorý sa v zajatí nechová. Deti ho môžu spoznať ako zaujímavý príklad evolúcie: dlhý zahnutý zobák prispôsobený na čerpanie nektáru z hlbokých kvetov, hniezdo prišité pavúčím vláknom k listu — sú fascinujúce ukážky toho, ako tvar tela a správanie riadi prostredie. Najlepšia interakcia s týmto druhom je v zoologickej záhrade s tropickým pávilonom alebo štúdiom vtákov v teréne.
Hlučnosť Druh sa v bežnom domácom chove nechová — ide o vzácneho lesného nektarivora, nie klietkového vtáka. Posudzovanie hlasitosti v byte je preto len teoretické.
Verdikt odborníka Pavučiarka okuliarnatá (Arachnothera flavigaster) je najväčšia pavučiarka a zároveň najväčší zástupca celej čeľade nektárovkovité (Nectariniidae) — s dĺžkou okolo 22 cm a hmotnosťou 38–49 g výrazne prevyšuje všetkých príbuzných. Charakteristická je dlhým silno zahnutým čiernym zobákom, olivovo-zeleným telom (tmavší vrch, svetlejší žltkastý spodok) a najmä výrazným holým žltým okrúžím okolo oka (okuliare) spojeným so žltou škvrnou na ušných krytkách — znakmi, podľa ktorých ju v teréne ľahko spoznáme. Je to monomorfný druh: samec a samica sú sfarbením prakticky totožní (samice vážia mierne menej, 38 g oproti 45–49 g u samcov). Obýva nížinné a podhorské vlhké lesy Sundajska — Malajského polostrova, Sumatry a Bornea — kde je stálym rezidentom bez sezónnych migrácií. Živí sa predovšetkým nektárom veľkých tropických kvetov (banánovníky, zázvory, helikónie) a pavúkmi s hmyzom. Hniezdo je kompaktný košíčik z rastlinných vlákien prišitý pavúčím vláknom a rastlinnými vláknami na spodnú stranu veľkého listu (banánový alebo palmový list) vo výške 5–10 m; samica kladie 2 bledosivé vajíčka s tmavými škvrnami, oba rodičia inkubujú 13–15 dní a mláďatá vyletujú 14–19 dní po vyliahnutí. V európskej avikultúre sa nechová — stránka má atlasový charakter. IUCN hodnotí druh ako najmenej ohrozený (LC).

Prostredie a požiadavky

Prírodný biotop (voľne žijúci druh)
Nížinné a podhorské vlhké lesy (subtropický/tropický vlhký les nížin a podhoria) Sundajska — Malajský polostrov, Sumatra, Borneo
Pavučiarka okuliarnatá obýva primárne a staré sekundárne nížinné dažďové lesy — uprednostňuje oblasti s hojným výskytom banánovníkov, zázvoru a iných veľkokvetých rastlín. Vyskytuje sa od hladiny mora do nadmorskej výšky asi 900 m. Väčšinou osídľuje korunu a podkorunu lesa; na okrajoch lesa a vo svetlinách vyhľadáva kvitnúce rastliny.
Sociálne správanie
Prevažne solitárny druh alebo v pároch; pri kŕmení bráni teritórium pred inými pavučiarkami
Pavučiarka okuliarnatá je väčšinou samotárska — aktívne bráni kŕmne teritóriá s nektárodajnými kvetmi pred príslušníkmi toho istého aj iných druhov. V hniezdnom období žijú monogamné páry. Nestáda sa do skupín; milosrdne toleruje iné druhy vtákov len pri veľkých zdrojoch nektáru.
Teplota a klíma
Tropické a subtropické podmienky celoročne — teploty 24–34 °C, vysoká vlhkosť vzduchu
Druh je plne tropický — prispôsobený na celoročne teplé a vlhké prostredie rovníkového Sundajska. Neznesie chladné podmienky európskej klímy. V prípadnom zoologickom chove je nevyhnutná klimatizovaná tropická voliéra s teplotou nad 24 °C a relatívnou vlhkosťou 70–80 %.
Hniezdenie a hniezdo
Košíčkovité hniezdo z rastlinných vlákien, prišité pavúčím vláknom na spodnú stranu veľkého listu vo výške 5–10 m
Hniezdo pavučiarky okuliarnatej je kompaktný hustostenný košík z rastlinných vlákien vystlaný semenným chmárom, prišitý rastlinnými vláknami a pavúčím vláknom na spodnú stranu veľkého listu — typicky listu banánovníka, palmy alebo gumovníka (vo výške 5–10 m). Dospelé vtáky vstupujú do hniezda priamym letom pod list. Znáška: 2 bledosivé vajíčka so zelenými odtieňmi a tmavými škvrnami. Inkubujú obaja rodičia (13–15 dní). Mláďatá vyletujú 14–19 dní po vyliahnutí (zdroj: oiseaux-birds.com).
Kúpanie a hygiena
V prírode kúpanie v daždi, rose a plytkých kaluciach; aktívna starostlivosť o perie
V tropickom prostredí s pravidelnými dažďami sa pavučiarky kúpajú priamo v daždi alebo využívajú plytké vodné plochy. Starostlivosť o zobák (čistenie o vetvu po konzumácii nektáru a ulovení pavúka) je bežnou aktivitou.
Svetlo a denný režim
Denný druh aktívny od svitania; v rovníkovom pásme s dennou dĺžkou okolo 12 hodín celoročne
Pavučiarka okuliarnatá je denný druh s aktivitou od prvého svitania — s rannou špičkou pri kŕmení nektárom. V rovníkovom pásme Sundajska je fotoperiodika stabilná (okolo 12 hodín dňa celoročne), čo zodpovedá absencii sezónnych migrácií.

Rozmnožovací cyklus

Tok a dvorenie
Február–september (hniezdna sezóna); tok pravdepodobne na začiatku (február–apríl)

Samce obhajujú kŕmne teritóriá pri kvetoch a lákajú samice hlasovými prejavmi. Keďže ide o monogamný a monomorfný druh (samce a samice vyzerajú rovnako), rozlíšenie pohlaví v teréne závisí od správania. Presné popisy tokovacieho správania pre tento druh nie sú v dostupných zdrojoch podrobne zdokumentované.

Hniezdo a znáška
Hniezdna sezóna február–september (zdroj: oiseaux-birds.com)

Hniezdo je košíčkovitý hustostenný košík z rastlinných vlákien (chmár semien, pavúčie vlákna) prišitý na spodnú stranu listu banánovníka, palmy alebo gumovníka vo výške 5–10 m. Vstup je postranný tunel — dospelý vták lieta priamo pod list. Znáška: 2 bledosivé vajíčka so zelenastými odtieňmi a tmavými škvrnami a škárami (zdroj: oiseaux-birds.com).

Inkubácia
13–15 dní; inkubujú obaja rodičia (zdroj: oiseaux-birds.com)

Na vajíčkach sedí striedavo samec aj samica — na rozdiel od mnohých spevavcov, kde inkubuje len samica. Inkubácia trvá 13–15 dní. V tomto období je dôležitá dostupnosť nektáru a živočíšnej potravy v blízkosti hniezda.

Liahnutie a odchov mláďat
Mláďatá vyletujú 14–19 dní po vyliahnutí (zdroj: oiseaux-birds.com)

Mláďatá sa liahnu holé a slepé — kŕmia ich obaja rodičia. Počas odchovu mláďat výrazne stúpa podiel hmyzu a pavúkov v potrave, keďže mláďatá potrebujú bielkoviny pre rast. Mláďatá opúšťajú hniezdo 14–19 dní po vyliahnutí. Juvenily majú oranžovočervenú základňu zobáka, nôh a nôžok — diagnostický odlišovací znak od dospelých.

Vývoj mláďat
Juvenily s oranžovočervenou základňou zobáka a nôh

Mladé vtáky sa od dospelých odlišujú oranžovočervenou farbou základne zobáka, nôh a chodidiel — u dospelých jedincov je táto farba tmavohnedá až čierna. Plné dospelé sfarbenie nadobúdajú postupne. Oba pohlavia sa sfarbením nelíšia ani v juvenilnom štádiu (monomorfný druh).

Pohlavná dospelosť a dožitie
Dožitie asi 8 rokov (zdroj: oiseaux.net); vek pohlavnej dospelosti presne neoverený

Dožitie tohto druhu je uvádzané asi na 8 rokov (oiseaux.net). Presný vek pohlavnej dospelosti pre tento druh nie je v dostupných zdrojoch špecifikovaný — analógiou s príbuznými nektárovkovitými sa predpokladá pohlavná dospelosť v prvom roku života.

Ochočenie a kontakt

5 Trvanie: Druh sa v zajatí prakticky nechová a neochočuje — ide o voľne žijúceho nektarivora a pavúčiara lesov Sundajska.

Pavučiarka okuliarnatá je voľne žijúci lesný druh, ktorý sa neochočuje — nie je to vták na ruku ani spoločenský maznáčik. V prírode je prekvapivo odhodlaná (umožňuje blízke fotografovanie), no to je len odraz nízkeho strachu pred veľkými cicavcami, nie naklonenosti ku kontaktu. V zakovniactve by bola neustále v pohybe medzi kvetmi a bola by pre ňu veľmi stresujúca klietka. Jedine väčšia tropická voliéra s živou vegetáciou by vyhovela jej inštinktom.

1

Neusilovať sa o ochočenie — pavučiarka okuliarnatá je voľne žijúci nektarivor, ktorý sa v zajatí nedrží

2

Ak pozoruješ druh v teréne (Malajzia, Sumatra, Borneo), sleduj ho ticho z odstupu — vyhľadáva banánovníky a zázvory pri okrajoch lesa

3

Pri náleze zraneného jedinca ho zver miestnemu odborníkovi na divoké vtáky alebo záchrannej stanici

4

Podporuj ochranu nížinných lesov Sundajska — kľúčový biotop tohto druhu mizne odlesňovaním

Cena a kde kúpiť

v avikultúre sa prakticky nechová — bežná trhová cena neexistuje (presné údaje neoverené)

Pavučiarka okuliarnatá sa v európskej (ani slovenskej a českej) avikultúre prakticky nechová — ide o voľne žijúci, neudomácnený nektarivor vyžadujúci tropické podmienky, špeciálne nektárové roztoky a živú potravu. Štandardná trhová cena preň neexistuje. Druh nie je zaradený v CITES (Prílohy I–III), no v rámci EÚ platia všeobecné pravidlá ochrany voľne žijúceho vtáctva, veterinárne a dovozné predpisy. Akúkoľvek ponuku na predaj treba považovať za podozrivú z hľadiska legálnosti pôvodu.

Druh sa bežne nepredáva — v avikultúre sa nechová; namiesto kúpy je vhodné pozorovanie v teréne (Malajzia, Sumatra, Borneo) alebo návšteva tropického pavilónu zoologickej záhrady
Odborná literatúra, atlasy vtákov a databázy (Avibase, eBird, Birds of the World) — najlepší zdroj poznania tohto druhu
Pri akejkoľvek ponuke overiť legálnosť pôvodu a prípadne nahlásiť podozrenie príslušným orgánom
Na čo si dať pozor Pavučiarka okuliarnatá nie je vták na predaj ani na bežný klietkový chov — ide o nektarivora vyžadujúceho tropické podmienky, čerstvý nektárový roztok a živý hmyz. Najlepší spôsob, ako ju spoznať, je exkurzia do nížinných lesov Malajzie, Sumatry alebo Bornea alebo návšteva väčšieho tropical aviary v zoologickej záhrade. Podpora ochrany lesov Sundajska je pre tento druh dôležitejšia než avikultúrny záujem.

Porovnanie s podobnými druhmi

POROVNANIE DĹŽKY (cm) Pavučiarka okuliarnatá ~22 cm Pavučiarka veľká 18–21 cm Pavučiarka zlatoušná ~17–18 cm Pavučiarka malá ~14–15 cm
Pavučiarka okuliarnatá Pavučiarka veľká (Arachnothera magna) Pavučiarka zlatoušná (Arachnothera chrysogenys) Pavučiarka malá (Arachnothera longirostra)
Dĺžka~22 cm18–21 cm~17–18 cm~14–15 cm
Váha38–49 g30–45 g~22–26 g~8–12 g
Dožitieasi 8 rokov (oiseaux.net)presné údaje neoverenépresné údaje neoverenépresné údaje neoverené
Hlučnosťneudomácnený lesný nektarivor — nechová saneudomácnený lesný nektarivorneudomácnený lesný nektarivorneudomácnený lesný nektarivor
Stav IUCNIUCN LC, bez CITESIUCN LC, bez CITESIUCN LC, bez CITESIUCN LC, bez CITES
PovahaOlivovo-zelené telo bez prúžkov; dlhý silno zahnutý čierny zobák; výrazné holé žlté okuliare + žltá ušná škvrna; monomorfný (samce aj samice rovnaké); oranžové nohyPodobná veľkosť, ALE s výraznými čiernymi prúžkami na spodku (brehu a bocích); žlté okuliare sú menšie alebo chýbajú; chrbát olivovo-zelený prúžkovanýMenšia než flavigaster; žlté okuliare úzke a tenké (nie rozsiahle ako u flavigaster); výraznejšia žltá škvrna na ušných krytkách; telo olivovo-zelené; odlišuje sa menším okrúžím a menšou veľkosťouVýrazne menšia; chýbajú žlté okuliare — má iba žlté bočné pruhy na hlave; podok výrazne biely s nažltlými bokmi; zobák proporčne kratší
AreálNížinné a podhorské vlhké lesy Sundajska (Malajský polostrov, Sumatra, Borneo); stály rezident, nesťahovavý; najväčšia pavučiarka aj najväčší člen čeľade NectariniidaeRozšírenejší areál — od Himalájí cez juhovýchodnú Áziu až po Borneo; na rozdiel od flavigaster prechádza aj cez pevninskú Čínu a MjanmarskoMalajský polostrov, Sumatra, Borneo, Filipíny; sympatrický s pavučiarkou okuliarnatou, rozlišuje sa hlavne veľkosťou a šírkou žltých okrúžíNajširší areál spomedzi porovnávaných — od Indie cez celú juhovýchodnú Áziu; bežnejšia než flavigaster v otvorených lesoch a záhradách

Choroby a prevencia

Aspergilóza (Aspergillus spp.)
vysoká

Príznaky: Ťažké dýchanie, otvorený zobák, letargia, nechutenstvo, chudnutie

Plesňová infekcia dýchacích ciest z nevhodne skladovaného nektárového roztoku (plesnivenie pri vysokých teplotách) alebo vlhkej voliéry. Nektárový roztok sa musí vymieňať každé 4–6 hodín v tropickom prostredí. Prevencia: hygienické kŕmidlá, suchá voliéra, čerstvá potrava. Liečba antifungálnymi liekmi patrí aviárnemu veterinárovi.

Kontaminácia nektáru a gastrointestinálne infekcie
vysoká

Príznaky: Riedky trus, letargia, odmietanie krmiva, dehydratácia

Nektárový roztok je ideálnym médiom pre rast baktérií a plesní — pri teplotách nad 25 °C skvasí rýchlo. U nektarívornycvh vtákov vedie kontaminovaná strava k ťažkým gastrointestinálnym infekciám. Príznaky: tmavý alebo vodnatý trus, nečinnosť. Prevencia: vymieňať roztok 2–3× denne, dezinfikovať kŕmidlá. Veterinárna pomoc nevyhnutná pri pretrvávajúcich príznakoch.

Podvýživa pri nesprávnom nektárovom roztoku
stredná

Príznaky: Chudnutie, nastŕpané perie, slabosť, zhoršená kondícia

Nektarivory vyžadujú správne zložený nektárový roztok (zmes sacharózy a ďalších cukrov v správnom pomere, vitamíny, minerály, aminokyseliny) — čistý cukor/med nestačí. Absencia živého hmyzu vedie k nedostatku bielkovín. Presné receptúry vyvíjajú zoologické záhrady; bez odborného poradenstva je udržanie dobrého zdravia ťažké.

Stres a poranenia z odchytu a nevhodného prostredia
vysoká

Príznaky: Panika, nárazy do prekážok klietky, poranenia zobáka a krídel, odmietanie potravy, náhly úhyn

Najväčšie riziko pre aktívny pohyblivý druh — pavučiarka v stiesnenom priestore naráža do stien a poraňuje dlhý citlivý zobák. Stres oslabuje imunitu a otvára cestu sekundárnym infekciám. Jedine priestranná voliéra s hustou vegetáciou a kvetmi môže minimalizovať stresové správanie.

Ektoparazity (roztoče, vši vtáčie)
nízka

Príznaky: Nervózne čistenie, viditeľné parazity v perí, znížená aktivita, apatia

V tropickom humídnom prostredí voliéry sa môžu množiť roztoče a vši vtáčie. Pravidelná kontrola peria, čistenie voliéry a karanténa nových jedincov sú základnou prevenciou. Liečba antiparazitickými prípravkami patrí aviárnemu veterinárovi.

Prevencia Pavučiarka okuliarnatá sa v zajatí prakticky nechová — nasledujúce zásady platia pre prípadnú dočasnú starostlivosť alebo verejné zoologické zariadenia: (1) Nektárový roztok — špeciálne receptúry podľa odporúčaní združení zoologických záhrad, výmena každé 4–6 hodín pri teplote nad 25 °C; (2) Živý hmyz (cvrčky, mravce, medovníčky) — nevyhnutný proteínový doplnok, najmä počas hniezdenia; (3) Priestranná voliéra s živou vegetáciou a kvetmi nektárodajných rastlín; (4) Minimalizácia stresu — no-handling pristup, pokojné prostredie; (5) Pri akýchkoľvek príznakoch ochorenia okamžite aviárny veterinár so skúsenosťou s nektarivormi.

Zaujímavosti

1

Najväčšia pavučiarka sveta — Arachnothera flavigaster je nielen najväčšia zo všetkých pavučiariek rodu Arachnothera, ale aj najväčší zástupca celej čeľade nektárovkovité (Nectariniidae), ku ktorej patria všetky slnečníky (sunbirds) a pavučiarky. Dosahuje okolo 22 cm (8,7 palca) a 38–49 g, čím prevyšuje aj takých veľkých príbuzných ako Arachnothera magna (pruhovaná pavučiarka).

2

Žlté okuliare ako vizitka — najvýraznejším identifikačným znakom je rozsiahle holé žlté okrúžie okolo oka (okuliare), ktoré pokračuje ako lemovanie úst, a žltá škvrna na ušných krytkách. Táto kombinácia je jedinečná spomedzi všetkých pavučiariek. Bližší pohľad odhalí aj čierne okraje viečok, tmavohnedú dúhovku a oranžovočervený odtieň pri základni dolnej čeluste.

3

Monomorfný druh — samec = samica — na rozdiel od väčšiny nektárovkovitých (kde samci bývajú žiarivo sfarbení) sú samec aj samica pavučiarky okuliarnatej prakticky totožné sfarbením: oba olivovo-zelení s holými žltými okuliami a žltou škvrnou na ušných krytkách. Jedinou overiteľnou rozdielnosťou je hmotnosť (samice ~38 g, samce ~45–49 g). Hniezdo sa stavia bez pohlavného rozlíšenia.

4

Hniezdo prišité pavúčím vláknom — hniezdo pavučiarky okuliarnatej je jednou z pozoruhodných konštrukcií vtáčieho sveta: kompaktný košík z rastlinných vlákien (chmár, rastlinné kĺzky) je prišitý cez otvory prepichnuté v liste pavúčím vláknom a rastlinnými vláknami priamo na spodnú stranu veľkého listu — banánovníka, palmy alebo gumovníka. Rodičia lietajú priamo pod list do postranného vchodového tunelu. Tento typ hniezda chráni pred dažďom a väčšinou dravých vtákov.

5

Oba rodičia inkubujú — pomerne vzácna vlastnosť u spevavcov. Pri pavučiarke okuliarnatej striedajú samec aj samica na vajíčkach (inkubácia 13–15 dní). Podobne sa oba pohlavia podieľajú na kŕmení mláďat, čo je adaptácia umožňujúca efektívne využitie roztrúsených zdrojov nektáru v lesnom prostredí.

6

Sundajská lesná špecialistka — druh je tesne viazaný na nížinné a podhorské dažďové lesy Sundajska: Malajský polostrov, Sumatra a Borneo (kde je zriedkavejší). Je to stály rezident bez sezónnych migrácií — na rozdiel od mnohých iných spevavcov, ktoré migrujú tisíce kilometrov. V Singapure sa vyskytuje ako vzácny hosť na zalesnených ostrovčekoch.

7

Pavúky sú súčasťou dennej stravy — napriek tomu, že základnou potravou je nektár, pavučiarka okuliarnatá aktívne loví pavúky a hmyz (mravce, rovnokrídlovce) a zbiera ich z povrchu listov a kôry. Práve táto dvojdielna strava (nektár + pavúky/hmyz) dáva celej triede pavučiariek ich slovenské rodové meno. Pri odchove mláďat je živočíšna proteínová zložka rozhodujúca.

8

Hlas počuteľný z diaľky — v hustom tropickom lese je pavučiarka okuliarnatá ľahšie rozpoznateľná hlasom ako zrakom: jej hlboké chittering hlásky chit-it, chut-ut alebo cha-tak vydávané v lete sa nesú lesným prostredím na väčšiu vzdialenosť. Slúžia predovšetkým na udržiavanie kontaktu s partnerom a na varovanie pri priblížení rivala ku kŕmnemu teritóriu.

Taxonomická klasifikácia

species Pavučiarka okuliarnatá (Arachnothera flavigaster)
Ríša Animalia
Kmeň Chordata
Trieda Aves (vtáky)
Rad Passeriformes (vrabcotvaré)
Čeľaď Nectariniidae (nektárovkovité)
Rod Arachnothera Temminck, 1826
Druh Arachnothera flavigaster (Eyton, 1839)
Poddruh SR v SR sa vo voľnej prírode nevyskytuje — juhovýchodoázijský lesný druh Sundajska; v európskej avikultúre sa nechová
Poddruhy Druh je monotypický — IOC World Bird List, oiseaux.net aj Avibase nerozoznávajú poddruhy. Opísal ho Thomas Campbell Eyton v roku 1839 pod pôvodným menom Anthreptes flavigaster; ďalšie synonymá sú Arachnothera eytoni a Arachnothera flaviventris.
Avibase_ID D33E142CE4530082

? Často kladené otázky

V praxi nie — nie pre bežného chovateľa. Pavučiarka okuliarnatá je nektarivor vyžadujúci špeciálne tropické podmienky: celoročné teploty nad 24 °C, humidity 70–80 %, čerstvý nektárový roztok menený každých 4–6 hodín a živý hmyz. Aj vo verejných zoologických záhradách si tento druh vyžaduje odborné zázenie. V európskej avikultúre sa prakticky nenachádza.

Najistejší znak sú rozsiahle holé žlté okuliare (okrúžie okolo oka) a žltá škvrna na ušných krytkách — kombinácia, ktorú nemá žiadna iná pavučiarka z rovnakého areálu. Pomáha aj veľkosť (22 cm — výrazne väčšia než malá pavučiarka A. longirostra ~14 cm), olivovo-zelené telo bez prúžkov (na rozdiel od A. magna s hustými čiernymi prúžkami) a hrubý, silno zahnutý zobák.

Áno — tento druh je monomorfný. Samec aj samica majú rovnaké olivovo-zelené sfarbenie so žltými okuliami a žltou ušnou škvrnou. Jedinou meranou rozdielnosťou je hmotnosť: samce vážia 45–49 g, samice asi 38 g. V teréne ich preto bez odchytu a merania nespoľahlivo odlíšite.

Najľahšie na Malajskom polostrove (Malajzia, Thajsko — juh) a na Sumatre (Indonézia), kde je pomerne bežná v nížinných lesoch. Na Borneo je vzácnejšia. Hľadajte ju pri kvitnúcich banánovníkoch a zázvore na okrajoch lesa, vo svetlinách a pri riekach. Začnite skoro ráno, keď je najaktívnejšia pri kŕmení nektárom.

Pavučiarky (rod Arachnothera) patria síce do tej istej čeľade (Nectariniidae) ako slnečníky (sunbirds), no líšia sa väčšou veľkosťou, mohutnejším a dlhším zahnutým zobákom a predovšetkým absenciou iridiscentného sfarbenia — slnečníky (najmä samce) mávajú lesk kovových farieb, zatiaľ čo pavučiarky sú olivovo-zelené bez kovovej žiary. Oba rody zdieľajú nektarivornú stravu a špecializovaný trubicovitý jazyk.

IUCN hodnotí druh ako najmenej ohrozený (LC). Nie je zaradená v žiadnej prílohe CITES (I–III). Slovenský zákon 543/2002 Z. z. sa na ňu priamo nevzťahuje (nie je pôvodný druh SR). Napriek absencii CITES statusu hrozí druh stratou biotopu — odlesňovanie nížinných lesov Sundajska je jednou z najrýchlejšie prebiehajúcich ekologických katastrof.

Hniezdo je hustostenný košík z rastlinných vlákien, prišitý pavúčím vláknom cez prepichnuté otvory na spodnú stranu veľkého listu (banánovník, palma, gumovník) vo výške 5–10 m. Vstup je postranný tunel — rodičia lietajú priamo pod list. Znáška: 2 bledosivé vajíčka so zelenastými odtieňmi a tmavými škvrnami. Inkubujú obaja rodičia 13–15 dní. Mláďatá vyletujú 14–19 dní po vyliahnutí.

Hlavnou zložkou je nektár veľkých tropických kvetov — uprednostňujú banánovníky (Musa), zázvory (Zingiber) a helikónie. Nektár čerpajú dlhým zahnutým zobákom a jazykom s trubicovitou štruktúrou. Dôležitou proteínovou zložkou sú pavúky (Araneae) a hmyz — mravce, rovnokrídlovce. Príležitostne konzumujú aj ovocie a peľ. Pri odchove mláďat výrazne stúpa podiel pavúkov a hmyzu.

ZDROJ: Avibase (Arachnothera flavigaster, ID D33E142CE4530082, SK názov pavučiarka okuliarnatá, https://avibase.bsc-eoc.org/species.jsp?avibaseid=D33E142CE4530082&lang=SK), Wikipedia EN (Spectacled spiderhun

 Video — Pavučiarka okuliarnatá

Pavučiarka okuliarnatá (Arachnothera flavigaster) — spev a hlas v prírode

Pavučiarka okuliarnatá (Arachnothera flavigaster) — správanie, biotop a hlas

 Cudzie názvy

Anglicky:   Spectacled Spiderhunter, Česky:   strdimil brýlový, Nemecky:   Brillenspinnenjäger, Španielsky:   arañero de anteojos, Francúzsky:   Arachnothère à lunettes, Taliansky:   Cacciaragni dagli occhiali, Holandsky:   Geeloorspinnenjager, Portugalsky:   aranheiro-de-óculos, Poľsky:   pajęcznik okularowy, Maďarsky:   pápaszemes pókvadász, Rusky:   Очковая пауколовка, Japonsky:   オオキミミクモカリドリ, Latinsky:   Arachnothera flavigaster (Eyton, 1839)