Nectariniidae (nektárovkovité)
Pavučiarka čiarková patrí medzi hlasné a nápadné spevavce — jej volania sú opisované ako mimoriadne hlasné a prenikavé, typicky ako ostré chitick, chitick alebo séria vysokých poklikávajúcich tónov, ktoré nesú ďaleko lesom. Druh vokalizuje nepretržite počas pohybu od kvetov ku kvetom. Piesne sú menej zdokumentované ako kontaktné volania — základom repertoáru sú hlasné kontaktné a varovné hlásky. Nenapodobňuje ľudskú reč — repertoár je vrodený.
Druh je pohlavne monomorfný — samec ani samica sa navzájom farebne nelíšia. Tok sa prejavuje hlasným volaním a letovými prenasledovaniami. Pohlavná dospelosť nastupuje pravdepodobne v prvom roku života (analógiou s príbuznými nektárovkami; presné údaje pre tento druh neoverené). Ide o správanie voľne žijúcich vtákov — druh sa v zajatí nerozmnožuje.
Hniezdo je unikátna konštrukcia — upletené z listov, vlákien a rastlinného materiálu privesené pavučinami k spodnej strane veľkého listu (najčastejšie banánovník alebo iná veľkolistá rastlina). Samica znáša 2–3 hnedo-olivové vajcia (zdroj: Kidadl). Presné farby a rozmery vajec pre tento druh nie sú v dostupných zdrojoch podrobnejšie špecifikované.
Presná dĺžka inkubácie pre pavučiarku čiarkovanú nie je v dostupných zdrojoch spoľahlivo overená — analógiou s príbuznými druhmi čeľade Nectariniidae sa odhaduje na cca 14–17 dní (orientačné, nie druh-špecifické). Na vajciach sedí pravdepodobne predovšetkým samica.
Mláďatá sa liahnu holé a slepé — kŕmia ich obaja rodičia kombináciou nektáru a hmyzu (bielkovinová zložka nevyhnutná pre rast). Hmyz tvorí v tomto období podstatne väčší podiel stravy než u dospelých jedincov. Presná dĺžka kŕmenia na hniezde nie je pre tento druh spoľahlivo overená.
Presný vek vyletenia mláďat pre tento druh nie je v dostupných zdrojoch overený (orientačne, analógiou s nektárovkami, cca 14–18 dní po vyliahnutí). Juvenilné vtáky sú sfarbené podobne ako dospelé, prúžkovanie je prítomné od raného veku. Po vyletení rodičia mláďatá istý čas dokrmujú.
Presný vek pohlavnej dospelosti nie je pre tento druh v dostupných zdrojoch špecifikovaný — analógiou s príbuznými nektárovkami sa odhaduje na prvý rok života. Dožitie vo voľnej prírode je pre príbuzný druh (A. longirostra) uvádzané orientačne na cca 5 rokov (Kidadl); pre A. magna špecifické údaje neoverené.
| Pavučiarka čiarková | Pavučiarka banánová (Arachnothera longirostra) | Okuliarová pavučiarka (Arachnothera flavigaster) | Nektárovka zelená (Nectarinia jugularis / Cinnyris jugularis) | |
|---|---|---|---|---|
| Dĺžka | 17–20,5 cm | 13–17 cm | 22 cm | 10–12 cm |
| Váha | 24–35 g | cca 8–15 g | 38–49 g | cca 7–11 g |
| Dožitie | presné údaje neoverené (príbuzné nektárovky cca 5–7 r) | cca 5 r (orientačne) | presné údaje neoverené | cca 5–7 r |
| Ochrana | IUCN LC (stabilná populácia), bez CITES | IUCN LC, bez CITES | IUCN LC, bez CITES | IUCN LC, bez CITES |
| Charakteristika | Olivovo-žltkasté telo s hrubými čiernymi prúžkami po celom povrchu vrátane brucha; mimoriadne dlhý zahnutý čierny zobák; oranžovo-žlté nohy; pohlavne monomorfný (bez iridescencie) | Olivový chrbát, čistý (nezaprúžkovaný) žltkastobiely spodok bez prúžkovania — kľúčový rozdiel oproti pavučiarke čiarkovanej; tiež dlhý zahnutý zobák, ale menší druh | Hnedastoolivový vrch, žlté brucho; nápadné žlté okuliare (krúžky okolo očí) — odlišujúci znak; najväčší spiderhunter aj najväčší zástupca celej čeľade Nectariniidae | Samec s kovovo zeleno-purpurovými perami na hlave a krku, žltý spodok — typická iridescencia na rozdiel od monomorfnej pavučiarky čiarkovanej; krátky zahnutý zobák |
| Areál | Himálaje, SV India, Bhután, Nepál, Mjanmarsko, Thajsko, Indočína, juh Číny, sever Malajského polostrova — horské a podhorské vlhké lesy; stály nesťahovavý druh; nektárovka a opeľovač banánovníkov | Juhovýchodná Ázia — India, Srí Lanka, juh Číny, Indočína, Malajzia, Indonézia; nižšie nadmorské výšky než čiarková | Malajský polostrov, Borneo, Sumatra, juh Thajska, Vietnam — nižšinné a pobrežné vlhké lesy; areál viac na juh než čiarková | Juhovýchodná Ázia, Tichomorie, severná Austrália — otvorené biotopy, parky, záhrady; menej lesná ako pavučiarka |
Unikátne prúžkovanie odlíšuje od všetkých príbuzných — pavučiarka čiarková je jediný druh v rode Arachnothera s hrubými čiernymi prúžkami pokrývajúcimi celé telo vrátane brucha. Príbuzná pavučiarka banánová (A. longirostra, na webe už spracovaná) má spodok nezdrastrúžkovaný (čistý), čo je najpraktickejší terénny rozlišovací znak medzi oboma druhmi.
Bez iridescencie — pohlavne monomorfný druh — na rozdiel od väčšiny nektároviek chýba pavučiarkam čiarkovaným akékoľvek kovové sfarbenie peria. Obidve pohlavia vyzerajú úplne rovnako: olivovo-žltý chrbát s čiernymi prúžkami a svetlozlatý spodok s čiernymi prúžkami, čo je atypické pre čeľaď Nectariniidae.
Mimoriadne dlhý zahnutý zobák — zobák pavučiarky čiarkovanej je výrazne dlhší a silnejší než u väčšiny nektároviek; jeho extrémna krivka a dĺžka sú prispôsobené na prístup k nektáru v dlhých trubicovitých kvetoch, predovšetkým divých banánovníkov (Musa). Je to jeden z najvýraznejšie zahnutých zobákov v celej čeľadi.
Oranžovo-žlté nohy — ďalší diagnostický znak, ktorý pomáha odlíšiť pavučiarku čiarkovanú v teréne od iných pavučiarov s tmavšími alebo šedými nohami.
Kľúčový opeľovač divých banánovníkov — v horských lesoch Himálají a Indočíny je pavučiarka čiarková jedným z hlavných opeľovačov divých druhov rodu Musa a ďalších veľkých trubicovitých kvetov. Ako pri každom nektárovaní, peľ sa jej zachytí na hlave a prenáša na ďalší kvet — ide teda o mutualizmovú väzbu medzi vtákom a rastlinou.
Hniezdo privesené pavučinami k listu — konštrukcia hniezda pavučiarok je jedinečná: celé je upliesť z rastlinného materiálu a priviazané pavučinami k spodnej strane listu, kde visia skryté a ochránené pred dažďom. Banánovníkový list je ideálny nosič — veľký, plochý a s dostatočnou pevnosťou.
Päť poddruhov naprieč rozsiahlym areálom — druh sa vyskytuje od centrálnych Himálají (Nepál, Bhután) a severovýchodnej Indie cez Mjanmarsko, Thajsko, Laos, Kambodžu, Vietnam, juh Číny (Jünnan, Guangxi) až po sever Malajského polostrova; celkovo je uznaných päť poddruhov, ktoré sa líšia miernymi rozdielmi v intenzite prúžkovania.
Stály druh nepodnikajúci dlhé migrácie — na rozdiel od mnohých spevavcov mierneho pásma je pavučiarka čiarková nesťahovavá — populácie zostávajú celoročne v horskom a podhorskom lesnom pásme svojho areálu a nepodnikajú sezónne migrácie.
Mimoriadne hlasný pre svoju veľkosť — Kidadl a ďalšie pramene opisujú druh ako exceptionally loud and noisy — volania chitick, chitick sú prenikavé a nesú sa ďaleko lesom, čo výrazne uľahčuje jeho detegovanie v hustom lesnom poraste ešte pred zrakovým kontaktom.
Spektrálna nektárovka verzus okuliarová — od väčšej okuliarovej pavučiarky (A. flavigaster, 22 cm, 38–49 g, Malajzia–Borneo) ju odlíšime najmä veľkosťou a znakom: flavigaster má zreteľný žlté okuliare (krúžok okolo oka) a je citeľne masívnejšia a ťažšia, pričom väčšina jej areálu je viac na juh a juhovýchod.
Nie. Pavučiarka čiarková je voľne žijúci, neudomácnený nektárový vták, ktorý sa v avikultúre nikde na svete bežne nechová. Je to špecializovaná nektárovka závislá na kvitnúcich lesných rastlinách a živom hmyze — podmienky, ktoré bežná voliéra v miernom pásme nedokáže napodobniť. Stránka má výlučne atlasový a poznávací charakter.
Najjednoduchší rozlišovací znak: pavučiarka čiarková má výrazné čierne prúžky aj na bruchu (spodku), kým pavučiarka banánová (A. longirostra) má spodok čistý (nezaprúžkovaný). Pavučiarka čiarková je navyše výrazne väčšia (17–20,5 cm vs. 13–17 cm) a má silnejší a dlhší zobák. Obidva druhy nemajú kovové sfarbenie a pohlavie nie sú vizuálne odlíšiteľné.
Hlavnou zložkou stravy je nektár kvetov — predovšetkým divých banánovníkov (Musa), rodozdenov (Rhododendron), Holmskioldia a ďalších trubicovitých kvetov. Dôležitou bielkovinovou zložkou je hmyz a pavúky, najmä počas hniezdnej sezóny pri odchove mláďat. Druh je zároveň kľúčovým opeľovačom rastlín, ktoré navštevuje.
Druh obýva horské a podhorské vlhké lesy od centrálnych Himálají, severovýchodnej Indie, Bhutánu, Nepálu cez Mjanmarsko, Thajsko, Laos, Kambodžu, Vietnam, juh Číny (Jünnan, Guangxi) až po sever Malajského polostrova. Je to stály (nesťahovavý) druh — v kvitnúcich lesoch ho možno vidieť celoročne. Na pozorovanie je vhodný napríklad sever Thajska, Nepál alebo severoindický štát Sikkim.
IUCN hodnotí druh ako najmenej ohrozený (LC) s relatívne stabilnou populáciou (zdroj: BirdLife DataZone, Wikipedia EN). Druh nie je zaradený v žiadnej prílohe CITES. Slovenský zákon 543/2002 Z. z. sa naňho priamo nevzťahuje (nie je pôvodný druh SR ani Európy), no v rámci EÚ platia všeobecné pravidlá ochrany a obchodu s voľne žijúcimi vtákmi.
Pavučiarka čiarková znáša 2–3 hnedo-olivové vajcia (zdroj: Kidadl). Hniezdo je architektonicky unikátne — upliesť z listov a rastlinného materiálu privesené pavučinami k spodnej strane listu (väčšinou banánovníka alebo inej veľkolistej rastliny), kde visia skryté a chránené pred dažďom. Hniezdna sezóna trvá marec–júl.
Áno, druh je mimoriadne hlasný — anglicky ho opisujú ako exceptionally loud and noisy. Typické volanie je ostré, prenikavé chitick, chitick (alebo séria rýchlych poklikávajúcich tónov), ktoré sa nesie ďaleko lesom. Práve hlas je v teréne pri hustom poraste często prvý znak detegovania druhu ešte pred zrakovým kontaktom. Spev je menej zdokumentovaný ako kontaktné volania.
Okuliarová pavučiarka (A. flavigaster) je väčšia (22 cm, 38–49 g) a má zreteľné žlté okuliare (krúžky okolo očí) — odtiaľ slovenské meno. Pavučiarka čiarková tieto okuliare nemá a je citeľne menšia a ľahšia (17–20,5 cm, 24–35 g). Areál okuliarovej je viac na juh a juhovýchod (Malajský polostrov, Borneo, Sumatra), hoci v severnej Malajzii sa oba druhy prekrývajú.