Pavučiarka čiarková (Arachnothera magna)

Nectariniidae (nektárovkovité)

Pavučiarka čiarková

Arachnothera magna — veľká nektárovka horských lesov od Himálají po Indočínu s hrubým čiernym prúžkovaním po celom tele a mimoriadne dlhým zahnutým zobákom — kľúčový opeľovač divých banánovníkov

IUCN: LC (Least Concern, 2016) | Least Concern (najmenej ohrozený). Druh má rozsiahly areál a veľkú populáciu; populačný trend je hodnotený ako mierne klesajúci, no pokles nie je dostatočne rýchly na zaradenie do vyššej kategórie ohrozenia. Hlavnými hrozbami sú odlesňovanie horských a podhorských lesov v juhovýchodnej Ázii a strata biotopov kvitnúcich rastlín. Druh nie je v žiadnej prílohe CITES.
Dĺžka17–20,5 cm
Hmotnosť24–35 g
PôvodHimálaje, SV India, Indočína, juh Číny, sever Malajzie
StravaNektár kvetov a hmyz
Dožitiepresné údaje neoverené (nektárovky cca 5–7 r)

Výživa

  • Nektár kvetov — hlavná energetická zložka celoročne; uprednostňuje divoké banánovníky (Musa), rodozden (Rhododendron), Holmskioldia, Musa coccinea a ďalšie trubicovité kvety
  • Hmyz a pavúky — nevyhnutná bielkovinová zložka, najmä pri odchove mláďat; loví priamo aj z kvetných návštev
  • Ostatné článkonožce a drobné bezstavovce — príležitostný doplnok počas hniezdnej sezóny
Tip od odborníka Pavučiarka čiarková je obligátna nektárovka a hmyzožravec — v prírode závisí od prísunu kvitnúcich rastlín celoročne, predovšetkým divých banánovníkov (Musa), rodozdenov a ďalších trubicovitých kvetov. Keďže sa druh v avikultúre vôbec nechová, chovateľské odporúčania preň neexistujú. Pri výnimočnom dočasnom ošetrení zraneného jedinca (záchranná stanica) platia zásady pre nektárovky a kolibríky: vodný roztok nektáru 20–25 % (sacharóza) ako dočasná náhrada doplnená o drobný živý hmyz (Drosophila, drobné cvrčky) ako bielkovinový zdroj. Nikdy nie semenná zmes.

Hlasový prejav

Pavučiarka čiarková patrí medzi hlasné a nápadné spevavce — jej volania sú opisované ako mimoriadne hlasné a prenikavé, typicky ako ostré chitick, chitick alebo séria vysokých poklikávajúcich tónov, ktoré nesú ďaleko lesom. Druh vokalizuje nepretržite počas pohybu od kvetov ku kvetom. Piesne sú menej zdokumentované ako kontaktné volania — základom repertoáru sú hlasné kontaktné a varovné hlásky. Nenapodobňuje ľudskú reč — repertoár je vrodený.

Typické zvuky

  • Ostré prenikavé chitick, chitick — najčastejšia kontaktná a varovná hláska, hlasná a nesúca ďaleko lesom; opisovaná ako výnimočne hlučná pre vtáka tejto veľkosti
  • Séria vysokých poklikávajúcich tónov počas pohybu od kvetov ku kvetom — kontinuálne volanie pri foraging
  • Prenikavé varovné kričanie pri narušení teritória alebo priblížení predátora — hlasnejšie a rýchlejšie než bežný kontaktný hlas
  • Tichšie kontaktné hlásky páru pri spoločnom hniezdení a kŕmení mláďat — menej zdokumentované, predpokladané analógiou s príbuznými druhmi

Sezónny kalendár

Jan Feb Mar Apr Máj Jún Júl Aug Sep Okt Nov Dec ROČNÝ cyklus
Hlavná hniezdna sezóna (marec–júl) — hniezdo upletené pavučinami privesené k spodnej strane listu
Tok a párenie pred hniezdením — hlasné volanie, dvoran letu; pohlavie nie sú vizuálne odlíšiteľné
Odchov mláďat — obaja rodičia prinášajú hmyz a nektár; kľúčový je dostatok kvitnúcich banánovníkov v okolí
Stály (nesťahovavý) druh — populácie zostávajú celoročne v lesnom pásme od nížin po hory; nepodniká dlhé migrácie

Prostredie a požiadavky

Prostredie (voľne žijúci druh, nechová sa)
Druh sa v zajatí vôbec nechová — prirodzeným prostredím sú horské a podhorské lesy juhovýchodnej Ázie; klietka ani voliéra nemôžu napodobniť tieto podmienky
Pavučiarka čiarková je voľne žijúci, neudomácnený druh špecializovaný na lesné prostredie s kvitnúcimi rastlinami. Pohybuje sa v korunách a podkorunách stromov na rozsiahlom území. Ak by sa jedinec dočasne ocitol v ľudskej starostlivosti (zranenie), potrebuje pokojné, kryté a bezpečné prostredie s horizontálnymi bidlami a zdrojom nektáru, nie tesnú klietku. Trvalý chov tohto druhu je nevhodný.
Prirodzený biotop
Horské a podhorské subtropické a tropické vlhké lesy, okraje lesa, záhrady s kvitnúcimi banánovníkmi — od nížin po cca 2 000 m n. m.
Druh obýva horské a podhorské vlhké lesy — subtropické aj tropické — a preferuje lokality s bohatým výskytom kvitnúcich rastlín, predovšetkým divých banánovníkov (Musa). Vyskytuje sa od lesnatých nížin po nadmorské výšky okolo 1 500–2 000 m (presné výškové limity sa líšia podľa oblasti; presné údaje neoverené pre všetky časti areálu). Toleruje aj okraje lesa, záhrady a kultivované oblasti s kvitnúcimi rastlinami.
Sociálne správanie
Loví nektár spravidla jednotlivo alebo v pároch; niekedy sa zapája do zmiešaných hejní spevavcov
Druh je väčšinou samotársky forager — pohybuje sa jednotlivo alebo v pároch pri hľadaní nektáru. Príležitostne sa zapája do zmiešaných hejní rôznych spevavcov, kde profituje zo spoločného hľadania potravy a kolektívneho varovania pred predátormi.
Teplota a podnebie
Tropické a subtropické klímy juhovýchodnej Ázie; horské a podhorské lesné pásmo; nevhodné pre chov v európskych podmienkach
Druh je prispôsobený na vlhké tropické a subtropické klímy s celoročne miernou teplotou horského lesa. Nie je to vták stredoeurópskeho pásma a nehodí sa na chov v bežných európskych podmienkach bez špeciálneho vykurovania a zvlhčovania vzduchu.
Hniezdenie a hniezdo
Hniezdo privesené k spodnej strane listu (väčšinou banánovník alebo iný veľkolistý druh) pomocou pavučín; hniezdna sezóna marec–júl; 2–3 hnedo-olivové vajcia
Hniezdo je architektonická rarita — pavučiarka ho upletie z listov a rastlinného materiálu priviazaného pavučinami k spodnej strane listu, kde visí skryté a chránené pred dažďom. Veľkosť listu a pevnosť pavučín určujú miesto hniezda. Znáška 2–3 hnedo-olivových (hnedých alebo olivovohnedých) vajec (zdroj: Kidadl). Hniezdia ob. samotné páry; obaja rodičia sa podieľajú na kŕmení mláďat.
Aktivita a denný rytmus
Denný druh, aktívny od svitania; vyhľadáva kvitnúce rastliny v lesnom poraste počas celého dňa
Pavučiarka čiarková je aktívny denný druh — začína foraging skoro ráno a je aktívna počas celého dňa, keď prechádza medzi kvitnúcimi rastlinami v lesnom prostredí. Nestály (nesťahovavý) druh, takže jeho denný rytmus nie je ovplyvnený migračnými sezónami.

Rozmnožovací cyklus

Tok a párenie
Pred hniezdnou sezónou (február–marec)

Druh je pohlavne monomorfný — samec ani samica sa navzájom farebne nelíšia. Tok sa prejavuje hlasným volaním a letovými prenasledovaniami. Pohlavná dospelosť nastupuje pravdepodobne v prvom roku života (analógiou s príbuznými nektárovkami; presné údaje pre tento druh neoverené). Ide o správanie voľne žijúcich vtákov — druh sa v zajatí nerozmnožuje.

Hniezdo a znáška
Hniezdna sezóna marec–júl (zdroj: Wikipedia EN, Kidadl)

Hniezdo je unikátna konštrukcia — upletené z listov, vlákien a rastlinného materiálu privesené pavučinami k spodnej strane veľkého listu (najčastejšie banánovník alebo iná veľkolistá rastlina). Samica znáša 2–3 hnedo-olivové vajcia (zdroj: Kidadl). Presné farby a rozmery vajec pre tento druh nie sú v dostupných zdrojoch podrobnejšie špecifikované.

Inkubácia
Presné trvanie pre tento druh neoverené

Presná dĺžka inkubácie pre pavučiarku čiarkovanú nie je v dostupných zdrojoch spoľahlivo overená — analógiou s príbuznými druhmi čeľade Nectariniidae sa odhaduje na cca 14–17 dní (orientačné, nie druh-špecifické). Na vajciach sedí pravdepodobne predovšetkým samica.

Liahnutie a kŕmenie mláďat
Obaja rodičia prinášajú nektár a hmyz

Mláďatá sa liahnu holé a slepé — kŕmia ich obaja rodičia kombináciou nektáru a hmyzu (bielkovinová zložka nevyhnutná pre rast). Hmyz tvorí v tomto období podstatne väčší podiel stravy než u dospelých jedincov. Presná dĺžka kŕmenia na hniezde nie je pre tento druh spoľahlivo overená.

Vyletenie a vývoj mláďat
Presné údaje o veku vyletenia neoverené; juvenily podobné dospelým

Presný vek vyletenia mláďat pre tento druh nie je v dostupných zdrojoch overený (orientačne, analógiou s nektárovkami, cca 14–18 dní po vyliahnutí). Juvenilné vtáky sú sfarbené podobne ako dospelé, prúžkovanie je prítomné od raného veku. Po vyletení rodičia mláďatá istý čas dokrmujú.

Pohlavná dospelosť
Pravdepodobne v prvom roku — presné údaje neoverené

Presný vek pohlavnej dospelosti nie je pre tento druh v dostupných zdrojoch špecifikovaný — analógiou s príbuznými nektárovkami sa odhaduje na prvý rok života. Dožitie vo voľnej prírode je pre príbuzný druh (A. longirostra) uvádzané orientačne na cca 5 rokov (Kidadl); pre A. magna špecifické údaje neoverené.

Porovnanie s podobnými druhmi

POROVNANIE DĹŽKY (cm) Pavučiarka čiarková 17–20,5 cm Pavučiarka banánová 13–17 cm Okuliarová pavučiarka 22 cm Nektárovka zelená 10–12 cm
Pavučiarka čiarková Pavučiarka banánová (Arachnothera longirostra) Okuliarová pavučiarka (Arachnothera flavigaster) Nektárovka zelená (Nectarinia jugularis / Cinnyris jugularis)
Dĺžka17–20,5 cm13–17 cm22 cm10–12 cm
Váha24–35 gcca 8–15 g38–49 gcca 7–11 g
Dožitiepresné údaje neoverené (príbuzné nektárovky cca 5–7 r)cca 5 r (orientačne)presné údaje neoverenécca 5–7 r
OchranaIUCN LC (stabilná populácia), bez CITESIUCN LC, bez CITESIUCN LC, bez CITESIUCN LC, bez CITES
CharakteristikaOlivovo-žltkasté telo s hrubými čiernymi prúžkami po celom povrchu vrátane brucha; mimoriadne dlhý zahnutý čierny zobák; oranžovo-žlté nohy; pohlavne monomorfný (bez iridescencie)Olivový chrbát, čistý (nezaprúžkovaný) žltkastobiely spodok bez prúžkovania — kľúčový rozdiel oproti pavučiarke čiarkovanej; tiež dlhý zahnutý zobák, ale menší druhHnedastoolivový vrch, žlté brucho; nápadné žlté okuliare (krúžky okolo očí) — odlišujúci znak; najväčší spiderhunter aj najväčší zástupca celej čeľade NectariniidaeSamec s kovovo zeleno-purpurovými perami na hlave a krku, žltý spodok — typická iridescencia na rozdiel od monomorfnej pavučiarky čiarkovanej; krátky zahnutý zobák
AreálHimálaje, SV India, Bhután, Nepál, Mjanmarsko, Thajsko, Indočína, juh Číny, sever Malajského polostrova — horské a podhorské vlhké lesy; stály nesťahovavý druh; nektárovka a opeľovač banánovníkovJuhovýchodná Ázia — India, Srí Lanka, juh Číny, Indočína, Malajzia, Indonézia; nižšie nadmorské výšky než čiarkováMalajský polostrov, Borneo, Sumatra, juh Thajska, Vietnam — nižšinné a pobrežné vlhké lesy; areál viac na juh než čiarkováJuhovýchodná Ázia, Tichomorie, severná Austrália — otvorené biotopy, parky, záhrady; menej lesná ako pavučiarka

Zaujímavosti

1

Unikátne prúžkovanie odlíšuje od všetkých príbuzných — pavučiarka čiarková je jediný druh v rode Arachnothera s hrubými čiernymi prúžkami pokrývajúcimi celé telo vrátane brucha. Príbuzná pavučiarka banánová (A. longirostra, na webe už spracovaná) má spodok nezdrastrúžkovaný (čistý), čo je najpraktickejší terénny rozlišovací znak medzi oboma druhmi.

2

Bez iridescencie — pohlavne monomorfný druh — na rozdiel od väčšiny nektároviek chýba pavučiarkam čiarkovaným akékoľvek kovové sfarbenie peria. Obidve pohlavia vyzerajú úplne rovnako: olivovo-žltý chrbát s čiernymi prúžkami a svetlozlatý spodok s čiernymi prúžkami, čo je atypické pre čeľaď Nectariniidae.

3

Mimoriadne dlhý zahnutý zobák — zobák pavučiarky čiarkovanej je výrazne dlhší a silnejší než u väčšiny nektároviek; jeho extrémna krivka a dĺžka sú prispôsobené na prístup k nektáru v dlhých trubicovitých kvetoch, predovšetkým divých banánovníkov (Musa). Je to jeden z najvýraznejšie zahnutých zobákov v celej čeľadi.

4

Oranžovo-žlté nohy — ďalší diagnostický znak, ktorý pomáha odlíšiť pavučiarku čiarkovanú v teréne od iných pavučiarov s tmavšími alebo šedými nohami.

5

Kľúčový opeľovač divých banánovníkov — v horských lesoch Himálají a Indočíny je pavučiarka čiarková jedným z hlavných opeľovačov divých druhov rodu Musa a ďalších veľkých trubicovitých kvetov. Ako pri každom nektárovaní, peľ sa jej zachytí na hlave a prenáša na ďalší kvet — ide teda o mutualizmovú väzbu medzi vtákom a rastlinou.

6

Hniezdo privesené pavučinami k listu — konštrukcia hniezda pavučiarok je jedinečná: celé je upliesť z rastlinného materiálu a priviazané pavučinami k spodnej strane listu, kde visia skryté a ochránené pred dažďom. Banánovníkový list je ideálny nosič — veľký, plochý a s dostatočnou pevnosťou.

7

Päť poddruhov naprieč rozsiahlym areálom — druh sa vyskytuje od centrálnych Himálají (Nepál, Bhután) a severovýchodnej Indie cez Mjanmarsko, Thajsko, Laos, Kambodžu, Vietnam, juh Číny (Jünnan, Guangxi) až po sever Malajského polostrova; celkovo je uznaných päť poddruhov, ktoré sa líšia miernymi rozdielmi v intenzite prúžkovania.

8

Stály druh nepodnikajúci dlhé migrácie — na rozdiel od mnohých spevavcov mierneho pásma je pavučiarka čiarková nesťahovavá — populácie zostávajú celoročne v horskom a podhorskom lesnom pásme svojho areálu a nepodnikajú sezónne migrácie.

9

Mimoriadne hlasný pre svoju veľkosť — Kidadl a ďalšie pramene opisujú druh ako exceptionally loud and noisy — volania chitick, chitick sú prenikavé a nesú sa ďaleko lesom, čo výrazne uľahčuje jeho detegovanie v hustom lesnom poraste ešte pred zrakovým kontaktom.

10

Spektrálna nektárovka verzus okuliarová — od väčšej okuliarovej pavučiarky (A. flavigaster, 22 cm, 38–49 g, Malajzia–Borneo) ju odlíšime najmä veľkosťou a znakom: flavigaster má zreteľný žlté okuliare (krúžok okolo oka) a je citeľne masívnejšia a ťažšia, pričom väčšina jej areálu je viac na juh a juhovýchod.

Taxonomická klasifikácia

species Pavučiarka čiarková (Arachnothera magna)
Ríša Animalia
Kmeň Chordata
Trieda Aves (vtáky)
Rad Passeriformes (vrabcotvaré)
Čeľaď Nectariniidae (nektárovkovité)
Rod Arachnothera Temminck, 1826
Druh Arachnothera magna Hodgson, 1836
Poddruh SR v SR sa vo voľnej prírode nevyskytuje — juhoázijský a juhovýchodoázijský druh horských a podhorských lesov; v Európe nie je udomácnený a v avikultúre sa vôbec nechová
Poddruhy Uznáva sa päť poddruhov: A. m. magna (centrálne Himálaje, SV India cez Mjanmarsko), A. m. musarum (Mjanmarsko, Thajsko, Indočína), A. m. aurata (juh Mjanmarskej) — presné vymedzenie poddruhov podľa Avibase / oiseaux.net; celkovo 5 poddruhov distribuovaných od Nepálu a Bhutánu cez Čínu (S Yünnan, Guangxi) až po juh Malajského polostrova.
Avibase_ID 3E2ED01122D6785C

? Často kladené otázky

Nie. Pavučiarka čiarková je voľne žijúci, neudomácnený nektárový vták, ktorý sa v avikultúre nikde na svete bežne nechová. Je to špecializovaná nektárovka závislá na kvitnúcich lesných rastlinách a živom hmyze — podmienky, ktoré bežná voliéra v miernom pásme nedokáže napodobniť. Stránka má výlučne atlasový a poznávací charakter.

Najjednoduchší rozlišovací znak: pavučiarka čiarková má výrazné čierne prúžky aj na bruchu (spodku), kým pavučiarka banánová (A. longirostra) má spodok čistý (nezaprúžkovaný). Pavučiarka čiarková je navyše výrazne väčšia (17–20,5 cm vs. 13–17 cm) a má silnejší a dlhší zobák. Obidva druhy nemajú kovové sfarbenie a pohlavie nie sú vizuálne odlíšiteľné.

Hlavnou zložkou stravy je nektár kvetov — predovšetkým divých banánovníkov (Musa), rodozdenov (Rhododendron), Holmskioldia a ďalších trubicovitých kvetov. Dôležitou bielkovinovou zložkou je hmyz a pavúky, najmä počas hniezdnej sezóny pri odchove mláďat. Druh je zároveň kľúčovým opeľovačom rastlín, ktoré navštevuje.

Druh obýva horské a podhorské vlhké lesy od centrálnych Himálají, severovýchodnej Indie, Bhutánu, Nepálu cez Mjanmarsko, Thajsko, Laos, Kambodžu, Vietnam, juh Číny (Jünnan, Guangxi) až po sever Malajského polostrova. Je to stály (nesťahovavý) druh — v kvitnúcich lesoch ho možno vidieť celoročne. Na pozorovanie je vhodný napríklad sever Thajska, Nepál alebo severoindický štát Sikkim.

IUCN hodnotí druh ako najmenej ohrozený (LC) s relatívne stabilnou populáciou (zdroj: BirdLife DataZone, Wikipedia EN). Druh nie je zaradený v žiadnej prílohe CITES. Slovenský zákon 543/2002 Z. z. sa naňho priamo nevzťahuje (nie je pôvodný druh SR ani Európy), no v rámci EÚ platia všeobecné pravidlá ochrany a obchodu s voľne žijúcimi vtákmi.

Pavučiarka čiarková znáša 2–3 hnedo-olivové vajcia (zdroj: Kidadl). Hniezdo je architektonicky unikátne — upliesť z listov a rastlinného materiálu privesené pavučinami k spodnej strane listu (väčšinou banánovníka alebo inej veľkolistej rastliny), kde visia skryté a chránené pred dažďom. Hniezdna sezóna trvá marec–júl.

Áno, druh je mimoriadne hlasný — anglicky ho opisujú ako exceptionally loud and noisy. Typické volanie je ostré, prenikavé chitick, chitick (alebo séria rýchlych poklikávajúcich tónov), ktoré sa nesie ďaleko lesom. Práve hlas je v teréne pri hustom poraste często prvý znak detegovania druhu ešte pred zrakovým kontaktom. Spev je menej zdokumentovaný ako kontaktné volania.

Okuliarová pavučiarka (A. flavigaster) je väčšia (22 cm, 38–49 g) a má zreteľné žlté okuliare (krúžky okolo očí) — odtiaľ slovenské meno. Pavučiarka čiarková tieto okuliare nemá a je citeľne menšia a ľahšia (17–20,5 cm, 24–35 g). Areál okuliarovej je viac na juh a juhovýchod (Malajský polostrov, Borneo, Sumatra), hoci v severnej Malajzii sa oba druhy prekrývajú.

ZDROJ: Avibase (Arachnothera magna, ID 3E2ED01122D6785C, SK názov pavučiarka čiarková, https://avibase.bsc-eoc.org/species.jsp?avibaseid=3E2ED01122D6785C&lang=SK), Kidadl (dĺžka 17–20,5 cm / 6,7–8,1 in, hmot

 Video — Pavučiarka čiarková

Pavučiarka čiarková (Arachnothera magna) — spev a hlas v prírode

Pavučiarka čiarková (Arachnothera magna) — správanie, biotop a hlas

 Cudzie názvy

Anglicky:   Streaked Spiderhunter, Česky:   strdimil proužkovaný, Nemecky:   Strichelspinnenjäger, Španielsky:   Arañero Estriado, Francúzsky:   Grand Arachnothère, Taliansky:   Cacciaragni striato, Holandsky:   Gestreepte Spinnenjager, Portugalsky:   aranheiro-estriado, Poľsky:   pajęcznik kreskowany, Maďarsky:   nagy pókvadász, Rusky:   Пёстрая пауколовка, Japonsky:   タテジマクモカリドリ, Latinsky:   Arachnothera magna Hodgson, 1836