Pápežík zlatochrbtý (Passerina ciris)

Cardinalidae (kardinálovité)

Pápežík zlatochrbtý

Passerina ciris — najfarebnejší drobnáč Severnej Ameriky — samec spája modrú hlavu, zelený chrbát a červený spodok; v chove stredne náročný, s melodickým spevom

IUCN: LC (Least Concern, 2021) | Least Concern (najmenej ohrozený, hodnotenie BirdLife International / IUCN, 19. november 2021). Populačný trend: zostupný — populácia klesá najmä v dôsledku straty biotopu (rozšírenie zástavby, meliorácie) a pokračujúceho ilegálneho odchytu na zimoviskách v Strednej Amerike. V roku 2018 bol druh prehodnotený z NT (takmer ohrozený) na LC po revízii populačných odhadov. Druh nie je zaradený v žiadnej prílohe CITES. Chov v EÚ je možný z legálne odchovaných jedincov.
Dĺžka12–14 cm (13–19 g)
PôvodJuh USA, severné Mexiko (zima: Stredná Amerika, Karibik)
PovahaAktívny, agresívny samec v hniezdnom období
StravaSemená + živá potrava v hniezdnom období (nevyhnutná)
Dožitie10–14 r (priemer 10,5 r vo voľnej prírode)
🔊
Hlučnosť
3/5
🤝
Priľnavosť
2/5
⚡
Aktivita
4/5
🗣️
Reč
1/5
💎
Zriedkavosť
3/5

Výživa

55% 30% 8% STRAVA zloženie
Semená tráv a bylín (Panicum, Amaranthus, Carex, Oxalis, Euphorbia) — hlavná zložka, najmä na zimoviskách a mimo hniezdnej sezóny; zbierajú sa zo zeme 55%
Hmyz a pavúkovce (kobylky, húsenice, chrobáky, pavúky, slimáky) — nevyhnutný doplnok počas hniezdenia a kŕmenia mláďat 30%
Semená kultúrnych a ruderálnych rastlín — príležitostný doplnok v blízkosti ľudských sídiel a záhrad 8%
Drobné bobule a mäkké plody — sezónny doplnok v krovitých porastoch 4%
Minerály a grit — drobné kamienky prijímané zo zeme na trávenie semien 3%

Odporúčané potraviny

  • Kvalitná zrninová zmes pre drobné klietkové spevavce — proso, kanárske semeno, drobné trávové semená ako základ
  • Semená tráv (Panicum, Amaranthus) — v prírode hlavná zložka potravy, vítaný doplnok aj v klietke
  • Živá potrava — malí chrobáci, múčne červy, mušky, húsenice, pavúky; nevyhnutné počas hniezdenia a pri odchove mláďat
  • Mäkký krmivový vmiešok (egg food) — dôležitý energetický a proteínový doplnok v hniezdnom období
  • Drobné bobule a mäkké plody — čučoriedky, maliny, hrozienka (rehydrované); sezónny doplnok
  • Zelené krmivo — hviezdica prostredná, púpava, mlady štiav, naklíčené semená (umyté, bez pesticídov)
  • Vitamíny a minerály — vápnik (sépiová kosť, kalamárová kosť), vitamín D3 pre samice v hniezdnom období
  • Grit a sépiová kosť trvalo k dispozícii — podporujú trávenie semien a zásobujú vápnikom
  • Čerstvá pitná voda denne a plytká vanička na kúpanie — vymieňaná každý deň

Zakázané potraviny

  • Avokádo — pre vtáky smrteľne toxické (persín), aj malé množstvo je nebezpečné
  • Čokoláda, kakao, kofeín — jedovaté pre vtáky
  • Cibuľa, cesnak, pór — poškodzujú červené krvinky vtákov
  • Soľ, slané, korenené a spracované ľudské potraviny — zaťažujú obličky
  • Postriekané (pesticídmi ošetrené) semená, zelenina alebo hmyz neznámeho pôvodu — riziko otravy
  • Plesnivé, zatuchnuté alebo navlhnuté krmivo — riziko aspergilózy a mykotoxínov
  • Výlučne tučné olejnaté semená (slnečnica, repka) ako základ — vedú k obezite a chorobám pečene
Tip od odborníka Pápežík zlatochrbtý je v prírode prevažne semenožravec — základ jedálnička tvorí zrninová zmes (proso, kanárske semeno, drobné trávové semená) s čerstvou vodou každý deň. Počas hniezdnej sezóny (máj–august) stúpa potreba živočíšnej bielkoviny: ponúkajte živú potravu (múčne červy, malé chrobáky, mušky) a kvalitný vajcový vmiešok — bez hmyzu budú mláďatá chradnúť. Celoročne prospeje čerstvé zelené krmivo (hviezdica, púpava, naklíčené semená), sépiová kosť na vápnik a plytká vanička na kúpanie. Tučné olejnaté semená obmedzujte na minimum. Ak chov prebieha v európskej voliére z odchovane chovaných jedincov, sledujte kondíciu vtáka (lesklé perie, aktívnosť) a prispôsobujte stravu sezóne. Presné kŕmne dávky pre tento druh v zajatí odporúčame konzultovať s aviárnym veterinárom s praxou v chove drobného exotického vtáctva.

Správanie a komunikácia

3 Hlučnosť 2 Priľnavosť 4 Aktivita 1 Reč 3 Zriedkavosť 2.6
3/5 Tichý Hlučný
Hlučnosť
Pápežík zlatochrbtý je stredne hlučný spevavec — samec má melodický, pomerne zložitý spev, ktorý počas hniezdnej sezóny opakuje vytrvalo z vyvýšeného miesta. Spev je sladký, vysoký a hudobný, s rýchlymi zmenami výšky tónov. Mimo sezóny je druh výrazne tichší. V porovnaní s kanárom alebo mlynárkou nie je rušivý, v byte však spev v lete zaznieva pravidelne.
2/5 Nezávislý Priľnavý
Priľnavosť
Pápežík zlatochrbtý nie je typický maznavý vták na ruku — je to aktívny, živý spevavec, ktorý uprednostňuje pohyb pred fyzickým kontaktom s človekom. Odchované jedince si na človeka zvyknú a pohybujú sa blízko, ale objatia a hlásenia na prsty nie sú typické pre tento druh.
4/5 Pokojný Aktívny
Aktivita
Živý a aktívny druh — pápežík zlatochrbtý sa pohybuje celý deň, skúma okolie, loví hmyz a predvádza tok. Samce sú v hniezdnom období výrazne agresívne voči iným samcom rovnakého druhu a neznášajú sa v jednej klietke. Potrebuje dostatočný priestor na pohyb, bidlá a prírodné vetvičky.
1/5 Žiadna Výborná
Reč
Pápežík zlatochrbtý nenapodobňuje ľudskú reč ani cudzie zvuky — jeho vokalizácia je vrodená a pozostáva zo spevu a kontaktných hlások. Reč sa nenaučí, no spev samca je naozaj krásny a melodický.

Hlasový prejav a reč

3/5 hlasitosť

Spev pápežíka zlatochrbtého je melodický, sladký a vysokotónový, s rýchlymi zmenami výšky tónov a striedaním jedno-, dvoj- a trojslabičných fráz. Samec spieva z vyvýšeného bidla alebo vrcholca kríka — spev trvá asi 2 sekundy a opakuje sa vytrvalo počas hniezdnej sezóny. Kontaktná hláska je ostré „pik“ alebo „wet plik“. Mimo sezóny samec spieva výrazne menej. Samice i mladé vtáky sú podstatne tichšie. Nenapodobňuje reč — repertoár je vrodený. Nahrávky spevu nájdete na xeno-canto.org (108 nahrávok Passerina ciris).

Dokáže hovoriť? Pápežík zlatochrbtý nenapodobňuje ľudskú reč ani cudzie zvuky. Repertoár je vrodený a pozostáva z melodického spevu samca a krátkych kontaktných hlások. Reč sa nenaučí — ide o spevavca, nie o papagájovitý druh.

Typické zvuky

  • Melodická hniezdna pieseň — rýchlo sa meniace jedno-, dvoj- a trojslabičné frázy, sladký a vysoký tón, trvanie asi 2 sekundy (zdroj: Wikipedia EN, Birds of the World)
  • Ostrá kontaktná hláska pik alebo wet plik — používaná pri vzájomnom dorozumievaní páru alebo skupiny
  • Poplašná hláska — chip a tseep pri ohrození alebo agresívnych stretnutiach medzi samcami
  • Samice a juvenily — omnoho tichšie, bez výraznej piesne; produkujú len jemné kontaktné hlásky

Sezónny kalendár

Jan Feb Mar Apr Máj Jún Júl Aug Sep Okt Nov Dec ROČNÝ cyklus
Tok a prílet na hniezdiská (apríl–máj) — samec háji teritórium hlasite spevom, samce sú agresívne voči ostatným samcom
Hniezdna sezóna (máj–august) — vrchol máj–júl; samička stavia hniezdo a inkubuje znášku 3–4 vajec, inkubácia trvá 11 dní (zdroj: AnimalDiversity)
Odchov mláďat (máj–august) — mláďatá opúšťajú hniezdo po 12–14 dňoch; v sezóne bežne 2 znášky
Pelichanie pred jesennou migráciou (august–september) — samec získava plné dospelé sfarbenie
Zimovanie (október–marec) — južná Florida, Kuba, Bahamy, obe mexické pobrežia a Stredná Amerika; živí sa predovšetkým semenami tráv
Sťahovavý druh: jar prílet na hniezdiská (apríl–máj), jeseň odlet na zimoviská (september–október); existuje migratory divide medzi východnou a západnou populáciou

Vhodný pre teba?

Skúsenosť Stredne náročný druh pre skúsenejšieho chovateľa spevavého exotického vtáctva. Pápežík zlatochrbtý nie je absolútny začiatočníkový druh — vyžaduje dostatočne veľkú klietku alebo voliéru, živú potravu počas hniezdenia, kontrolu agresivity medzi samcami a v európskych podmienkach chov iba z odchovane chovaných (nie odchytených divých) jedincov. Zároveň je to jeden z najkrajších klietkových spevavcov — samec svojou farebnosťou nemá medzi drobnými spevavmi konkurenciu. Odporúčaný pre tých, čo majú skúsenosti s chovom drobného exotického vtáctva (astríldov, kanárov, piniek).
Priestor Pápežík zlatochrbtý potrebuje priestrannú klietku alebo voliéru — minimálne 80 × 50 × 60 cm pre pár, ideálne väčšiu (záhradná voliéra 2 × 1 × 2 m). V hniezdnom období samce navzájom agresívne — vždy chov maximálne jedného samca na jeden priest. Klietku vybaviť prírodnými vetvičkami rôzneho priemeru, kryté hniezdne kôšíky alebo polootvorené búdky pre pár v hniezdnom období, a plytkú vaničku na kúpanie trvalo k dispozícii. Teplota nie menej ako 15 °C (optimálne 18–24 °C), bez prievanu.
Deti v domácnosti Samec pápežíka zlatochrbtého je pre deti vizuálne uchvacujúci — žiadny iný drobný spevavec Severnej Ameriky nedosahuje takú farebnosť. Druh však nie je vhodný ako prvý vták do detskej izby: samce sú agresívne, vyžadujú živú potravu a priestrannú klietku, a chov voľne odchytených jedincov je nelegálny. Ako zviera pre rodinu s deťmi nad 10 rokov a so záujmom o prírodu je to krásna voľba — deti sa naučia rešpektovať právnu ochranu druhu a pochopiť, prečo je ilegálny obchod s divými vtákmi škodlivý.
Hlučnosť Pápežík zlatochrbtý spieva melodicky, ale nie precízne výrazne hlasno. V bežnom byte je spev v hniezdnej sezóne počuteľný, no nepôsobí rušivo cez steny. Vhodný do bytu s tolerantnými susedmi alebo do záhradnej voliéry.
Verdikt odborníka Pápežík zlatochrbtý (Passerina ciris) je malý severoamerický spevavec (12–14 cm, 13–19 g) z čeľade kardinálovité (Cardinalidae), považovaný za najfarebnejšieho vtáka Severnej Ameriky — samec kombinuje modrú hlavu, žiarivo zelený chrbát a sýto červený spodok. Samica je nenápadná jasno zelená bez výrazných znakov. Druh hniezdí v dvoch oddelených populáciách na juhu a juhovýchode USA a severnom Mexiku, zimuje v Mexiku, Strednej Amerike a Karibiku. Živí sa semenami tráv (mimo sezóny) a hmyzom (v hniezdnom období, nevyhnutný pre mláďatá). Samec prednáša melodickú vysokú pesničku s rýchlymi zmenami tónu. IUCN hodnotí druh ako najmenej ohrozený (LC, 2021), no populačný trend je zostupný — hlavnou hrozbou je strata biotopov a ilegálny odchyt, historicky masívny pre klietkový obchod (v USA zakázaný od roku 1918). V európskej avikultúre sa chová z odchovane chovaných jedincov — je to stredne náročný druh vyžadujúci priestrannú klietku/voliéru, živú potravu počas hniezdenia a rozdelenie samcov (agresivita). Druh nie je v CITES.

Prostredie a požiadavky

Minimálna klietka pre pár
80 × 50 × 60 cm (ideálne záhradná voliéra 2 × 1 × 2 m)
Pápežík zlatochrbtý je aktívny pohyblivý vták — malá klietka mu nestačí. Minimum pre jeden pár je klietka 80 × 50 × 60 cm, ale oveľa vhodnejšia je záhradná alebo izbová voliéra. Vnútro vybaviť prírodnými vetvičkami rôzneho priemeru, úkrytmi a v hniezdnom období polootvorenými hniezdnymi kôšíkmi. Nikdy nedávajte do jedného priestoru dvoch samcov — výsledkom sú ťažké súboje.
Spoločenské správanie
Páry alebo sólo samci; samce agresívne voči samcom v hniezdnom období
V hniezdnej sezóne sú samce striktne teritoriálne a navzájom sa napádajú. Chov viacerých párov je možný iba vo veľkých voliérach s vizuálnymi bariérami. Mimo sezóny sú vtáky pokojnejšie. S inými druhmi (astríldmi, kanármi) sú pápežíky zvyčajne tolerantné za predpokladu dostatku priestoru.
Teplotné nároky
Optimálne 18–24 °C celoročne; minimum 15 °C
Pápežík zlatochrbtý je subtropický druh — pochádza z južných štátov USA a zimuje v tropickej Strednej Amerike. V európskych podmienkach sa odporúča chov v teplých vnútorných alebo vyhrievaných vonkajších voliérach. Prievan je nebezpečný — klietku umiestňujte ďalej od okien a vzduchových prieduchov.
Hniezdne vybavenie
Polootvorené hniezdne kôšíky alebo búdky, hustá vegetácia alebo umelé kríky ako krytie
V prírode si samica stavia misovité hniezdo nízko v hustej vegetácii (kríky, trstinoviská, riečne porasty). V klietke ponúknite polootvorené hniezdne kôšíky a dostatok materiálu (juta, kokosové vlákna, suchá tráva). Samica inkubuje 3–4 bledé vajíčka s hnedými škvrnami 11 dní; mláďatá opúšťajú hniezdo po 12–14 dňoch.
Kúpanie a hygiena peria
Plytká vanička s čistou vodou trvalo k dispozícii
Pápežíky sa radi a pravidelne kúpu — plytká vanička (2–4 cm vody) by mala byť v klietke každý deň. Kúpanie podporuje zdravie peria a zabraňuje ektoparazitom. Vaničku po kúpaní vymeňte za čistú vodu.
Osvetlenie a fotoperiodizmus
Min. 12 hodín svetla denne; UVB výhodné pre syntézu vitamínu D3
Ako tropický migrant je pápežík citlivý na dĺžku dňa — fotoperiodizmus riadi hniezdny cyklus. V interiéri odporúčame plnospektrálne osvetlenie (UVB) aspoň 10–12 hodín denne. Predlžovanie dňa na jar simuluje jarný tok a spúšťa hniezdanie.

Rozmnožovací cyklus

Tok a párovanie
Apríl–máj (po prílete na hniezdiská; zdroj: Wikipedia EN)

Samec háji teritórium hlasite a vytrvalo — spieva z vyvýšeného miesta, aktívne naháňa iných samcov a súboje môžu byť intenzívne. Dvorenie zahŕňa vzpriamené vystavovanie farebného peria pred samicou. Pohlavná dospelosť nastúpi v druhom roku života — jednoroční samci majú sfarbenie podobné samiciam a plné dospelé sfarbenie nadobúdajú pelichaním. (Zdroj: Wikipedia EN, AnimalDiversity.)

Hniezdo a znáška
3–4 vajcia na znášku; 2 znášky v sezóne (zdroj: AnimalDiversity, Wikipedia EN)

Samica stavia hniezdo sama — misovité, z tráv, listov a kôry, vystlané mäkkým materiálom (srsť, jemné vlákna), umiestnené nízko v hustých kríkoch (0,3–3,5 m) alebo v trstinovisku. Samica znáša 3–4 bledé vajíčka s hnedými škvrnami (príležitostne 5). V sezóne bežne 2 úspešné znášky (niekedy 3). Hniezdo je náchylné na parazitizmus kukučky hnedohlavej (Molothrus ater) — záhradné voliéry tento risk eliminujú.

Inkubácia
11 dní (zdroj: AnimalDiversity); Wikipedia EN uvádza ~10 dní

Inkubuje výlučne samica — 11 dní (AnimalDiversity) resp. ~10 dní (Wikipedia EN); uvádzame rozsah 10–11 dní. Samec v tomto období aktívne bráni teritórium. Ak samica hniezdo opustí na dlhší čas (stres, nevhodné podmienky), znáška môže zlyhať. V klietkovom chove zabezpečte samici dostatočné krycie možnosti a pokoj.

Liahnutie a kŕmenie mláďat
Mláďatá vyletujú po 12–14 dňoch (zdroj: AnimalDiversity, Wikipedia EN)

Mláďatá sa liahnu holé a slepé — kŕmia ich obaja rodičia. Živá potrava (hmyz) je v tomto období kriticky dôležitá — bez dostatku mäkkého hmyzu mláďatá zahynú. Mláďatá opúšťajú hniezdo po 12–14 dňoch a ešte niekoľko týždňov sú odkázané na rodičov. Samičky mláďat sú zelené (podobné dospelej samici); jednoroční samci majú tiež zelené sfarbenie a plné dospelé perie nadobudnú až pelichaním v 2. roku.

Vývoj mláďat a pohlavná dospelosť
Plné sfarbenie samca až v 2. roku života (zdroj: Wikipedia EN)

Juvenilní samce sú zelené — dospelé modro-zeleno-červené sfarbenie nadobúdajú pelichaním až v druhom roku života. Tento druh je preto zaujímavý pre chovateľov aj z pohľadu farebného vývoja. Dospelé jedince v zajatí môžu žiť viac ako 10 rokov (údaje z krúžkovania uvádzajú priemernú dĺžku 10,5 roka vo voľnej prírode podľa Bird Banding Laboratory).

Pohlavná dospelosť
Druhý rok života (pohlavne dospelý, no plné sfarbenie až po 2. pelichaní)

Pápežíky zlatochrbtí sa rozmnožujú od druhého roku života, ale jednoroční samci ešte nemajú plné dospelé dúhové sfarbenie — vyzerajú ako samice (zelené). Plné dospelé perie nadobúdajú až po druhom kompletnom pelichaní v druhom roku. Dožitie vo voľnej prírode dosahuje priemerne 10,5 roka, v zajatí môže byť dlhšie bez rizík predátorov a migrácie.

Ochočenie a kontakt

3 Trvanie: Ochočenie pápežíka zlatochrbtého trvá niekoľko týždňov až mesiacov trpezlivého, nenásilného prístupu. Vtáky odchované v zajatí (z mláďat) bývajú prístupnejšie ako dospelé exempláre.

Pápežík zlatochrbtý nie je typický maznavý vták — je to živý, aktívny spevavec, ktorý pred rúkaním uprednostňuje pohyb a prieskum okolia. Odchované jedince si na rutinu a prítomnosť człověka zvyknú a pohybujú sa blízko, ale fyzický kontakt nie je jeho silnou stránkou. Trpezlivosť, dôslednosť a nikdy nátlak — to je základ akéhokoľvek vzťahu s týmto druhom.

1

Nechaj vtáka najskôr 1–2 týždne pokojne sa aklimatizovať na nové prostredie bez zbytočného rušenia

2

Pristupuj k klietke pomaly a predvídateľne — prudké pohyby a hlasné zvuky spôsobujú stres

3

Ponúkaj obľúbenú živú potravu (múčne červy) priamo z ruky cez mreže — buduj pozitívnu asociáciu

4

Keď si vták na teba zvykol, otvor klietku a nechaj ho, aby sa sám rozhodol — nikdy ho nenásilne chytaj

5

Samce v hniezdnom období môžu byť nervózne a agresívne voči iným samcom — v tom čase manipuláciu obmedz

Cena a kde kúpiť

100–250 € za kus (európske chovy z odchovane chovaných jedincov; presné ceny v SR/ČR nie sú dostupné — trh je malý)

Pápežík zlatochrbtý je v SR a ČR zriedkavý chovateľský druh — na bežnom trhu sa takmer nevyskytuje. V Európe sa príležitostne predávajú odchované vtáky z uznanných chovov (nemecké, holandské, belgické) za orientačné ceny 100–250 € za samca, menej za samicu. Legálne smú byť predávané iba jedince odchované v zajatí z rodičov legálne držaných v EÚ — wild-caught jedince z Ameriky sú nelegálne (MBTA, EÚ nariadenie o obchode s voľne žijúcimi druhmi). Presné aktuálne ceny v SR a ČR nie sú overené — odporúčame vyhľadávať na chovateľských fórach (vtacnici.cz, ornitologicka-spol.sk) a overovať pôvod a krúžkovanie každého vtáka.

Kúpuj iba vtáky s dokladom o pôvode — krúžok a chovateľský preukaz (F1 odchov v EÚ je podmienka legálneho predaja)
Oslovujte renomovaných chovateľov drobného exotického vtáctva (vtacnici.cz, nemecké a holandské chovy) alebo vtáčie burzy v Európe
Pred kúpou skontrolujte kondíciu vtáka: lesklé perie, aktívnosť, čisté oči a nozdrá, správna hmotnosť
Na čo si dať pozor Pri kúpe pápežíka zlatochrbtého vždy požadujte doklady o pôvode — krúžok a chovateľský preukaz preukazujúci, že ide o jedinca odchovaného v EÚ. Voľne odchytené (wild-caught) jedince nesmú byť legálne predávané — akákoľvek ponuka bez dokladov je podozrivá. Samce sú v hniezdnom období agresívne voči sebe, preto nechajte spolu iba jedného samca alebo oddelte priestory voliéry. Nový vták potrebuje karanténu 30 dní oddelene od ostatných vtákov.

Porovnanie s podobnými druhmi

POROVNANIE DĹŽKY (cm) Pápežík zlatochrbtý 12–14 cm Pápežík ultramarínový 14–15 cm Kardinál dominikánsky 16–17 cm Tanečník pestrohrdlý 19–20 cm Strnádka žltkavá 14–15 cm
Pápežík zlatochrbtý Pápežík ultramarínový (Cyanoloxia brissonii) Kardinál dominikánsky (Paroaria dominicana) Tanečník pestrohrdlý (Saltator maximus) Strnádka žltkavá (Emberiza chrysophrys)
Dĺžka12–14 cm14–15 cm16–17 cm19–20 cm14–15 cm
Váha13–19 gcca 20–25 gcca 20–28 gcca 45–57 gcca 16–20 g
Dožitie10–14 r (vo voľnej prírode, priemer 10,5 r podľa BBL)do cca 10 rdo cca 10–12 rdo cca 12 rdo cca 8 r
Hlučnosťstredne náročný — živá potrava v hniezdení, jeden samec na priestorstredne náročnýľahko strednýstredne náročnýneudomácnený voľne žijúci druh — avikultúra ojedinelá
Stav IUCNIUCN LC (zostupný trend, 2021), bez CITESIUCN LC, bez CITESIUCN LC, bez CITESIUCN LC, bez CITESIUCN LC, bez CITES
PovahaSamec: modrá hlava, zelený chrbát, červený spodok — najfarebnejší drobnáč Severnej Ameriky; samica a juvenilný samec jasno zelení bez výrazných znakovSamec intenzívne ultramarínovo modrý s tmavejším maskovaním; samica tmavo-hnedá; menej farebný než zlatochrbtý, no rovnako pôsobivýČervená hlava, biely spodok, hnedo-sivý chrbát — menej kalejdoskopický než zlatochrbtý, no elegantný kontrast; menej agresívny voči rovnakým druhomVäčší neotropický druh, olivovo-zelený chrbát, hnedastý spodok, bufový pruh hrdla s čiernym rámom — menej výrazný než zlatochrbtý, no melodický spevákSkromne sfarbená — čierno-biela kresba hlavy so žltým obočím, hnedé telo; chýba akákoľvek sýta farba zlatochrbtého pápežíka; voľne žijúci sťahovavý druh východnej Ázie
AreálHniezdi v južných štátoch USA a S Mexiku (2 populácie: atlantická + interná), zimuje Mexiko/Stredná Amerika/Karibik; sťahovavý druhJuhovýchodná Južná Amerika (Brazília, Argentína, Paraguay, Bolívia); v európskej avikultúre bežnejší než zlatochrbtýBrazília, vychovaný v avikultúre celosvetovo; bežne dostupný v SR/ČR, lacnejšíStredná a Južná Amerika (od Mexika po Brazíliu); v avikultúre dostupný, väčšia klietka nevyhnutná pre jeho veľkosťHniezdi v sibírskej tajge, zimuje v južnej Číne; v európskej avikultúre sa prakticky nechová — výrazný kontrast s dostupnosťou zlatochrbtého

Choroby a prevencia

Aspergilóza (Aspergillus fumigatus)
vysoká

Príznaky: Dýchanie s otvoreným zobákom, sípanie, letargia, strata hmotnosti, zmena hlasu

Najčastejšia plesňová hrozba pre drobné spevavce — vzniká z plesnivého krmiva, vlhkej podestielky alebo nevyvetrávaného prostredia. Prevencia: čerstvé suché krmivo, hygiena klietky, dobrá ventilácia. Liečba antifungálnymi liekmi (vorikonazol) je dlhá a patrí aviárnemu veterinárovi.

Kokcidióza a črevní paraziti (Isospora, hlísty)
stredná

Príznaky: Riedky alebo krvavý trus, chudnutie, nastŕpané perie, slabosť, znížená aktivita

Bežné u novozískaných vtákov alebo pri zlej hygiene. Nový vták vždy zaradiť do 30-dňovej karantény a koprologicky vyšetriť trus. Liečba cielenými antiparazitikami (toltrazuril, fenbendazol) podľa veterinárneho vyšetrenia.

Psoroptes / Knemidocoptes (nožný svrab, šišky zobáka)
stredná

Príznaky: Hrubnutie šupín nôh, krusty okolo zobáka a nozdrá, svrbenie, rozšírenie postihnutých miest

Roztoče Knemidocoptes spôsobujú kauzálne zmeny na nohách a zobáku drobných spevavov. Diagnóza a liečba ivermektínom alebo moxidektínom patrí veterinárovi. Dobrá hygiena klietky a pravidelná kontrola nôh sú základnou prevenciou.

Salmonelóza a bakteriálne infekcie tráviaceho traktu
vysoká

Príznaky: Hnačka, letargia, odreniny okolo kloaky, vybrakovaný výzor, náhly úhyn

Kontaminovaná voda, zelenina alebo živá potrava môžu byť zdrojom salmonely. Prevencia: čerstvá voda denne, dôkladné umývanie zelene, hygiena vaničky. Pri podozrení bezodkladne veterinár a bakteriologické vyšetrenie trusu.

Poranenia z konfliktov samcov v hniezdnom období
stredná

Príznaky: Rany na hlave, očiach, nohách alebo krídlach; strata peria, krvácanie

Samce sú v hniezdnom období výrazne agresívne voči iným samcom rovnakého druhu — súboje môžu skončiť ťažkými poraneniami alebo úhynom slabšieho jedinca. Nikdy nechovajte dvoch samcov v jednom priestore. Poranenia ošetriť antisepticky a zraneného jedinca izolovať.

Prevencia Pápežík zlatochrbtý si vyžaduje pravidelnú preventívnu starostlivosť: (1) Hygiena klietky — čistite podestielku aspoň 2× týždenne, dezinfikujte kŕmidlá a vaničky na kúpanie denne, klietku raz mesačne. (2) Čerstvá voda každý deň — znečistená voda je zdrojom bakteriálnych a plesňových infekcií. (3) Živá potrava v hniezdnom období — bez hmyzu mláďatá chradnú a hynie. (4) Oddeľte samcov — agresivita v hniezdnom období je inštinktívna a nedá sa potlačiť. (5) Pravidelné veterinárne prehliadky (aspoň raz ročne) vrátane koprologického vyšetrenia trusu. (6) Karanténa 30 dní pre každého nového vtáka. Pri akomkoľvek príznaku choroby (zmena trusu, nastŕpané perie, letargia) neváhajte a vyhľadajte aviárneho veterinára.

Zaujímavosti

1

Najfarebnejší vták Severnej Ameriky — samec pápežíka zlatochrbtého kombinuje sýtomodrú hlavu, žiarivo zelený chrbát a červený spodok s kostrcom. Táto farebná kombinácia nemá medzi drobnými spevavmi severoamerického kontinentu konkurenciu — preto mu dali prezývku nonpareil (francúzsky: nemajúci rovného) a living rainbow (živá dúha).

2

Samica je zámerná zeleninka — na rozdiel od samca je samica rovnomerne jasno zelená bez akýchkoľvek výrazných znakov. Toto sfarbenie nie je nudné — je to dokonalá kamufláž: pri sedení na hniezde v kríkoch ju nik nezbadá. Juvenilní samce sú tiež zelení a dospelé sfarbenie nadobúdajú až v druhom roku pelichaním.

3

Migratory divide — dve populácie, dve trasy — druh hniezdí v dvoch geograficky oddelených populáciách: východná (atlantické pobrežie od Severnej Karolíny po severnú Floridu) a západná (Kansas–Texas–severné Mexiko). Obidve zimujú inak — východná predovšetkým na Kube, Bahamách a v juhozápadnej Floride, západná v Mexiku a Strednej Amerike. Táto migračná predel je predmetom vedeckého výskumu.

4

Historicky masový klietkový vták — v 19. storočí bol pápežík zlatochrbtý jedným z najobchodovanejších klietkových vtákov vôbec: v New Orleanse boli nakladané na lode a posielané do Európy, kde sa predávali za mnohonásobne vyššie ceny. V USA je tento obchod zakázaný zákonom Migratory Bird Treaty Act od roku 1918 — patrí k prvým zákonným ochrany vtáctva vôbec.

5

Jednoroční samci sú zelení — pápežíky dosahujú plné dúhové sfarbenie samca až v druhom roku po druhom kompletnom pelichaní. Prvý rok sú samce prakticky nerozoznateľné od samíc. To zákonite spôsobuje zmätok pri kúpe: predávajúci môže tvrdiť, že predáva samicu, hoci ide o jednoročného samca.

6

Kukučka hnedohlavá — hniezdny parazit — v prírode je hniezdo pápežíka zlatochrbtého frekventovaným cieľom parazitizmu kukučky hnedohlavej (Molothrus ater), ktorá kladie vajíčka do cudzích hniezd a zvyšuje tak vypadávanie mláďat. Práve preto je záhradná voliéra pre chov výhodnejšia — eliminuje tohto parazita.

7

Agresivita samcov — rítus prežitia — samce sú počas hniezdnej sezóny extrémne agresívne voči iným samcom rovnakého druhu. Súboje môžu byť násilné a skončiť smrťou. V prírode sú teritóriá dostatočne veľké; v klietke a voliére je preto zlatou zásadou: jeden samec na jeden priestor.

8

Ilegálny odchyt pokračuje na zimoviskách — napriek ochrane v USA sú pápežíky zlatochrbtí dodnes nelegálne lapané v Strednej Amerike (Mexiko, Kuba, Dominikánska republika) a predávané na čiernom trhu. V južnej Floride sú bežne ponúkané tajne na trhoch. Dobrý samec môže na čiernom trhu vyniesť 200 USD a viac — to je hlavný dôvod, prečo populačný trend zostáva zostupný aj napriek ochrane.

9

Spev podobný príbuznému pápežíkovi indigovému — melodický spev pápežíka zlatochrbtého je veľmi podobný spevu jeho príbuzného Passerina cyanea (pápežík indigový). Oba druhy patria do rovnakého rodu Passerina a zdieľajú rýchle zmeny tónu, piesne zložené z kratičkých fráz a vysoké tóny. Na miestach, kde sa oba vyskytujú súčasne, ich od seba spoznáte predovšetkým pohľadom, nie sluchom.

Taxonomická klasifikácia

species Pápežík zlatochrbtý (Passerina ciris)
Ríša Animalia
Kmeň Chordata
Trieda Aves (vtáky)
Rad Passeriformes (vrabcotvaré)
Čeľaď Cardinalidae (kardinálovité)
Rod Passerina Vieillot, 1816
Druh Passerina ciris (Linnaeus, 1758)
Poddruh SR v SR sa vo voľnej prírode nevyskytuje — severoamerický druh; v európskej avikultúre sa chová, avšak chov voľne odchytených jedincov je nelegálny
Poddruhy Druh má dva uznávané poddruhy: Passerina ciris ciris (Linnaeus, 1758) — východná populácia, hniezdi na atlantickom pobreží od Severnej Karolíny po severnú Floridu; a Passerina ciris pallidior Mearns, 1911 — západná populácia, hniezdi od Kansasu po Texas a severné Mexiko. Medzi populáciami existuje migrační predsavzatia (migratory divide). (Zdroj: Wikipedia EN, BirdLife DataZone.)
Avibase_ID 0BDB87DE301150B2

? Často kladené otázky

Áno, ale iba z legálnych zdrojov. Druh nie je v CITES, takže samotná CITES registrácia sa nevyžaduje. Podmienkou je, že vták musí pochádzať z legálneho chovu v EÚ (odchovaný v zajatí, dokladovaný krúžkom a chovateľským preukazom). Voľne odchytené jedince dovezené z USA alebo Ameriky sú nelegálne (Migratory Bird Treaty Act, EÚ nariadenie o obchode s voľne žijúcimi druhmi). Slovenský zákon 543/2002 Z. z. o ochrane prírody sa na tento druh priamo nevzťahuje (nie je pôvodný druh SR). Vždy si vyžiadajte doklady o pôvode pri kúpe.

Dospelý samec je nezameniteľný — modrá hlava, zelený chrbát, červený spodok. Samica je rovnomerne jasno zelená bez výrazných znakov. Pozor: jednoroční samce sú tiež zelení a dospelé sfarbenie nadobúdajú až v druhom roku. Pri kúpe teda môžete omylom dostať samca prvého ročníka namiesto samice — pýtajte sa na vek vtáka.

Áno — samec spieva melodickú, sladkú a pomerne zložitú pesničku s rýchlymi zmenami tónu, podobnú spevu pápežíka indigového. Spieva najmä počas hniezdnej sezóny z vyvýšeného miesta. Mimo sezóny je výrazne tichší. Spev nie je rušivo hlasný — vhodný do bytu s tolerantnými susedmi alebo do záhradnej voliéry.

Nie. Samce sú v hniezdnom období extrémne agresívne voči iným samcom rovnakého druhu a súboje môžu skončiť smrťou. Pravidlo je jednoduché: jeden samec na jeden priestor (klietka alebo voliéra). Viacero párov možno chovať len vo veľkých voliérach s vizuálnymi bariérami (živý plot alebo priečka) tak, aby sa samce vzájomne nevideli.

Základ tvorí zrninová zmes (proso, kanárske semeno, drobné trávové semená) s čerstvou vodou každý deň. Celoročne pridávajte zelené krmivo (hviezdica, púpava) a sépiová kosť. V hniezdnom období (máj–august) je nevyhnutná živá potrava (múčne červy, mušky, malé chrobáky) a vajcový vmiešok — bez nej mláďatá nezačiatia prežijú. Tučné olejnaté semená (slnečnica) podávajte obmedzene.

Podľa dát Bird Banding Laboratory (krúžkovanie) sa vo voľnej prírode dožíva priemerne 10,5 roka. Rekordný vek zaznamenaný vo voľnej prírode bol 14 rokov (Južná Karolína). V zajatí bez rizík predátorov a migrácie môže byť dožitie ešte dlhšie — presné údaje pre klietkovú populáciu nie sú v dostupných zdrojoch overené.

Druh nie je zaradený v žiadnej prílohe CITES. IUCN hodnotí druh ako najmenej ohrozený (LC, hodnotenie 2021), no populačný trend je zostupný — v roku 2018 bol dokonca presúdený z kategórie NT (takmer ohrozený) na LC vďaka revízii dát. Hlavné hrozby sú strata biotopov (rozširovanie zástavby) a ilegálny odchyt na zimoviskách v Strednej Amerike.

ZDROJ: Wikipedia EN (Painted bunting — dĺžka 12–14 cm, hmotnosť 13–19 g, rozpätie 21–23 cm, IUCN LC hodnotenie 19. november 2021, chránený Migratory Bird Treaty Act 1918, dva poddruhy, https://en.wikipedia.o

 Video — Pápežík zlatochrbtý

Pápežík zlatochrbtý (Passerina ciris) — spev a hlas v prírode

Pápežík zlatochrbtý (Passerina ciris) — správanie, biotop a hlas

 Cudzie názvy

Anglicky:   Painted Bunting, Česky:   papežík zelenohřbetý, Nemecky:   Papstfink, Španielsky:   Azulillo Sietecolores, Francúzsky:   Passerin nonpareil, Taliansky:   Zigolo pittato, Holandsky:   Purpergors, Portugalsky:   Mariposa-arco-íris, Poľsky:   łuszczyk wielobarwny, Maďarsky:   pápapinty, Rusky:   Расписной колорин, Japonsky:   ゴシキノジコ, Latinsky:   Passerina ciris (Linnaeus, 1758)