Pápežík ultramarínový (Cyanoloxia brissonii)

Cardinalidae (kardinálovité)

Pápežík ultramarínový

Cyanoloxia brissonii — juhoamerický spevavec z čeľade kardinálovité — samec je sýto tmavomodrý, samica celá hnedá; jeden z najcenenejších klietkových spevákov s hlasným melodickým spevom

IUCN: LC (Least Concern, 2024) | Least Concern (posúdené 2024) — veľmi rozšírený druh s extrémne veľkým areálom, populácia sa nepovažuje za ohrozenú, nie je v CITES; lokálne ho ohrozuje chytanie do klietok pre spev a pesticídy
Dĺžka14–15 cm
Hmotnosťasi 20–25 g
Dĺžka života~8–12 r (v zajatí)
Spevhlasný, melodický (samec)
IUCNLC (najmenej ohrozený)
🔊
Hlučnosť
3/5
🤝
Priľnavosť
1/5
⚡
Aktivita
4/5
🗣️
Reč
1/5
💎
Zriedkavosť
3/5

Výživa

50% 20% 14% 8% STRAVA zloženie
Semená tráv a burín — hlavná zložka (divé trávy, proso, mohár) 50%
Drobné olejnaté a kultúrne semená — kanárske semeno, drobný slnečník, ovos, nelúpaná ryža 20%
Hmyz a živá potrava — múčne červy, drobné larvy, vošky (kľúčové pri odchove) 14%
Zelené krmivo — mladé listy, púčiky, žihľava, púpava, mokrička 8%
Dozreté plody a bobule — sezónne v prírode (doplnok) 5%
Vaječná zmes a naklíčené semená — doplnok v zajatí, najmä pri odchove 3%

Odporúčané potraviny

  • Kvalitná zmes pre exoty/zrnožravce — kanárske semeno, proso (žlté, červené, japonské), mohár
  • Drobné olejnaté a doplnkové semená — repík, ľaničník, malý slnečník (lúpaný/drvený), ovos, nelúpaná ryža
  • Naklíčené (predklíčené) semená — ľahšie stráviteľné, bohaté na vitamíny, dôležité pri odchove a pelichaní
  • Živá a hmyzia strava — múčne červy (tenebrio), drobné larvy, vošky, enchytrey (najmä pri kŕmení mláďat)
  • Zelené krmivo — púpava, žihľava (mladá), mokrička, portulaka, listy mangoldu, kúsok uhorky
  • Polozrelé semená divých tráv a obilnín — pšenica, ovos v mliečnej zrelosti (vyhľadávané)
  • Vaječná (mäkká) zmes — vaječné krmivo pre exoty, najmä v období odchovu mláďat a pelichania
  • Ovocie a bobule — kúsky jablka, hrušky, sezónne drobné plody (doplnok)
  • Minerály — sépiová kosť, grit, drvené vaječné škrupiny (vápnik pre tvorbu vajec a kondíciu)
  • Čistá pitná voda denne — pravidelne meniť, doplniť o nádobku na kúpanie

Zakázané potraviny

  • Avokádo — toxické pre vtáky (persín), môže byť smrteľné
  • Čokoláda, kofeín, alkohol — toxické, poškodzujú srdce a nervovú sústavu
  • Slané, údené, sladené a tučné ľudské potraviny — nezvládajú soľ ani cukor
  • Plesnivé alebo zatuchnuté semená a krmivo — riziko aspergilózy a otráv mykotoxínmi
  • Cibuľa, cesnak a petržlenová vňať vo väčšom množstve — dráždivé až toxické
  • Trvalý nadbytok tučných olejnatých semien (veľa slnečnice/nigeru) — riziko obezity a stučnenia pečene
Tip od odborníka Pápežík ultramarínový (Cyanoloxia brissonii) je v prírode predovšetkým zrnožravec — živí sa hlavne semenami tráv a burín, polozrelými obilninami, púčikmi a sezónne aj hmyzom a plodmi. V zajatí je základom kvalitná zrnná zmes pre exoty/zrnožravce: kanárske semeno + rôzne druhy prosa + mohár, doplnené o menšie množstvo olejnatých a doplnkových semien (repík, ľaničník, drvený slnečník, ovos, nelúpaná ryža). Keďže ide o silného a žravého vtáka, treba strážiť podiel tučných olejnatých semien — ich nadbytok vedie k obezite. Denne podávajte zelené krmivo (púpava, žihľava, mokrička) a niekoľkokrát do týždňa naklíčené semená, ktoré dvíhajú kondíciu a podporujú spev. V hniezdnom období a pri odchove je nevyhnutná živá a vaječná strava — múčne červy (tenebrio), drobné larvy a vaječná zmes dodávajú bielkoviny, bez ktorých mláďatá zaostávajú v raste; práve dostatok živej potravy je pri odchove kľúčový. Nikdy nepodávajte avokádo, čokoládu, soľ ani plesnivé krmivo. Trvalo prístupná musí byť sépiová kosť a grit (vápnik a trávenie) a čerstvá voda — vták sa rád kúpe a kúpeľ zlepšuje kvalitu peria.

Správanie a komunikácia

3 Hlučnosť 1 Priľnavosť 4 Aktivita 1 Reč 3 Zriedkavosť 2.4
3/5 Tichý Hlučný
Hlučnosť
Pápežík ultramarínový je stredne hlasný klietkový vták s charakteristickým hlasným, ďaleko nesúcim spevom. Samec spieva melodicky a sýto, najmä za úsvitu a v hniezdnom období; spev je príjemný a zvučný, no dobre počuteľný aj cez stenu. Nejde o prenikavý škrek ako pri papagájoch, ale o sériu jasných flautových tónov, ktorá v prírode preráža aj cez husté kroviny. V byte ho väčšina ľudí vníma ako príjemnú spevavú kulisu, no citlivejším spolubývajúcim alebo v malej miestnosti môže ranný a vytrvalý spev prekážať. Samica je výrazne tichšia — ozýva sa len jednoduchými kontaktnými hláskami.
1/5 Nezávislý Priľnavý
Priľnavosť
Ide o vtáka na pozorovanie a počúvanie, nie na maznanie. Pápežík ultramarínový je prirodzene plachý a v krovinách často skrytý druh; nestáva sa ochočeným spoločníkom „na ruku" ako andulka alebo korela. Pri pokojnej, trpezlivej starostlivosti si zvykne na opatrovateľa, prestane panikáriť a berie pamlsky z blízkosti, no fyzický kontakt a hladkanie netoleruje a stresuje ho. Najlepšie sa cíti v priestrannej letovej klietke alebo voliére, kde má kde uniknúť a kde ho možno pozorovať pri speve a kúpaní.
4/5 Pokojný Aktívny
Aktivita
Aktívny a temperamentný vták — počas dňa poskakuje, prelieta medzi bidielkami, prehrabáva sa v krmive a kúpe sa. V malej klietke trpí a nudí sa — odporúča sa skôr dĺžková (letová) klietka alebo voliéra, aby si mohol zalietať. Veľkú časť energie prirodzene vkladá do spevu a v hniezdnom období do dvorenia a obhajoby teritória, pričom samce bývajú voči súperom výbojné. Pri dostatku priestoru a podnetov je to vytrvalý a odolný druh.
1/5 Žiadna Výborná
Reč
Pápežík ultramarínový nenapodobuje ľudskú reč — nie je to imitátor ako papagáje či niektoré škorce. Jeho silnou stránkou je vlastný hlasný, melodický spev: séria jasných flautových tónov, ktorou samce vábia samice a obhajujú teritórium. Práve pre tento spev (a sýto modrú farbu samca) je tak cenený. Slová ani vety sa od neho očakávať nedajú; v Brazílii sa však súťažne hodnotí kvalita a čistota jeho prirodzeného spevu.

Hlasový prejav a reč

4/5 hlasitosť

Spev je hlavnou prednosťou pápežíka ultramarínového a hlavný dôvod jeho obľuby v chovoch. Samec spieva hlasno, melodicky a ďaleko počuteľne — spev preráža aj cez husté kroviny, v ktorých sa druh často skrýva. Tvorí ho séria jasných, flautových tónov (chovatelia uvádzajú približne desať nôt opakovaných v rôznych tónoch), s odlišnými variáciami za úsvitu a súmraku. Pôsobí sýto, zvučne a príjemne. Spevom samec obhajuje teritórium a vábi samicu; v prítomnosti súpera alebo samice spieva intenzívnejšie a býva výbojný. Samica nespieva — ozýva sa len jednoduchými kontaktnými hláskami. Práve preto sa pri tomto druhu cení dobre a čisto spievajúci samec, ktorého kvalita spevu sa v Brazílii dokonca súťažne hodnotí.

Dokáže hovoriť? Druh nenapodobuje ľudskú reč ani zvuky z okolia — nie je mimický. Jeho hodnota spočíva výhradne vo vlastnom hlasnom melodickom speve, ktorý sa v zajatí ani vekom nestráca; mladé samce sa spev postupne učia a najlepší speváci spievajú čisto celé roky.

Typické zvuky

  • Hlasný melodický spev samca — séria jasných flautových tónov (asi 10 nôt v rôznych tónoch), ďaleko nesúca
  • Úsvitový a súmrakový spev — odlišné variácie spevu za skorého rána a za šera
  • Kontaktné volanie — jednoduché vysoké „tsik" / „čip", ozývajú sa obe pohlavia
  • Teritoriálne a varovné hlásky — ostrejšie tóny pri strete dvoch samcov alebo pri vyrušení
  • Žobravé hlásky mláďat — tiché piskoty pri kŕmení v hniezde a krátko po vylietnutí
  • Druh NEimituje ľudskú reč — spieva výlučne vlastný vrodený a naučený repertoár

Sezónny kalendár

Jan Feb Mar Apr Máj Jún Júl Aug Sep Okt Nov Dec ROČNÝ cyklus
Spev samca — prakticky celoročne, najintenzívnejšie v hniezdnom období a za úsvitu a súmraku (hlasný flautový spev)
Tok a párenie — v prírode (južná pologuľa) na jar; samec intenzívne spieva a dvorí, stráži teritórium
Hniezdenie — v prírode približne september–február (juhoamerické leto), nízko nad zemou v krovinách; viacero znášok
Inkubácia (~13 dní, sedia obaja rodičia) + kŕmenie mláďat na hniezde (~13–14 dní)
Pelichanie po hniezdnej sezóne — spev dočasne zoslabne, kým dorastie nové perie
V zajatí kŕmený celoročne — kvalitná zrnná zmes + zelené + živá strava pri odchove a v období spevu

Vhodný pre teba?

Skúsenosť Vhodný pre mierne pokročilých chovateľov — je síce otužilý a krmivovo nenáročný, no kvôli plachosti, hlasnému spevu a výraznej teritorialite samcov (a kvôli úspešnému odchovu) sa odporúča aspoň základná skúsenosť s drobnými exotmi či zrnožravcami.
Priestor Najlepšie priestranná dĺžková (letová) klietka alebo voliéra, kde si vták môže zalietať a kde má úkryty. Malé okrúhle klietky sú nevhodné. Druh sa chová v jednom páre na priestor — samce sa navzájom neznášajú a v hniezdnom období sú výbojné aj voči iným vtákom; klietku umiestnite na pokojné miesto bez prievanu.
Deti v domácnosti Vhodný druh pre rodiny, ktoré chcú vtáka na pozorovanie a počúvanie — deti zaujme sýto modré sfarbenie samca a najmä jeho hlasný melodický spev. Nejde však o vtáka „na ruku" — pápežík ultramarínový je plachý a maznanie netoleruje, preto treba deti naučiť, že vtáka pozorujeme a nepokúšame sa ho chytať, čo by ho stresovalo. Skvelo poslúži na vysvetlenie tém ako spev vtákov a jeho význam (obhajoba teritória, vábenie samice), výrazný rozdiel medzi pohlaviami (modrý samec vs. celá hnedá samica) a prečo sú niektoré druhy ohrozené chytaním do klietok v krajine pôvodu. Starostlivosť o krmivo a vodu zvládnu aj staršie deti pod dohľadom.
Hlučnosť Stredne hlasný. Spev je melodický a väčšine ľudí príjemný, no hlasný a ďaleko počuteľný, najmä za úsvitu — v byte to treba zvážiť, citlivejším susedom alebo v malej miestnosti môže ranný a vytrvalý spev prekážať. V samostatnej izbe či obývačke ide o znesiteľnú, príjemnú kulisu; samica je výrazne tichšia.
Verdikt odborníka Pápežík ultramarínový (Cyanoloxia brissonii, anglicky Ultramarine Grosbeak) je juhoamerický spevavec z čeľade kardinálovité (Cardinalidae) veľkosti zhruba vrabca, ktorý patrí k najcenenejším klietkovým spevavcom kontinentu. Meria približne 14–15 cm a má mohutný kužeľovitý zobák typický pre zrnožravé kardinálovité. Samec je nápadne sýto tmavomodrý (ultramarínový až kobaltový) s jasnejšie modrými partiami na čele, obočí a pleciach, čiernymi uzdičkami a tmavými krídlami a chvostom; samica a mláďatá sú celé jednotne teplohnedé so svetlejším spodkom — pohlavia sa preto dajú ľahko rozlíšiť. Druh sa dlho viedol v rode Cyanocompsa (odtiaľ rozšírené synonymum Cyanocompsa brissonii), no molekulárne štúdie ho presunuli do rodu Cyanoloxia. Domovom je východná a stredná Južná Amerika, pričom areál je nezvyčajne rozdelený na dve oddelené oblasti: menšiu severovýchodnú (Kolumbia, Venezuela) a podstatne väčšiu východnú a južnú (východná a stredná Brazília, Bolívia, Paraguaj a Argentína). Obýva polootvorené biotopy — kroviny, suché húštiny, okraje lesov, presvetlené sekundárne lesy a paseky. Spev je jeho hlavnou prednosťou: samec spieva hlasno, melodicky a ďaleko počuteľne sériou jasných flautových tónov, s odlišnými variáciami za úsvitu a súmraku — práve preto je v Brazílii pod menom „azulão" chovaný a dokonca súťažne hodnotený. Je to zrnožravec — živí sa najmä semenami tráv doplnenými o hmyz a sezónne plody; v zajatí je krmivovo nenáznačný, no žravý, takže treba strážiť podiel tučných semien. IUCN ho hodnotí ako Least Concern (LC, posúdené 2024) — má obrovský areál a nie je v CITES; lokálne ho však ohrozuje chytanie do klietok pre spev a používanie pesticídov. V zajatí sa dožíva približne 8–12 rokov. Najdôležitejšie pravidlo chovu: samce sú v hniezdnom období výrazne teritoriálne a neznášajú iné samce, preto sa chová len jeden pár na klietku či voliéru; navyše ide o pomerne plachého vtáka, ktorý potrebuje priestor a pokoj. Pre koho je vhodný: pre chovateľa, ktorý chce otužilého, nádherne sfarbeného a výborne spievajúceho vtáka na pozorovanie a počúvanie. Komu sa nehodí: tomu, kto hľadá maznáčika „na ruku", tichého vtáka do malej klietky alebo druh do hustej zmiešanej voliéry počas hniezdenia.

Prostredie a požiadavky

Biotop
Polootvorená krajina východnej a strednej Južnej Ameriky — kroviny, suché húštiny, okraje a presvetlené sekundárne lesy
Pápežík ultramarínový je druhom polootvorených biotopov: vyhľadáva kroviny, suché húštiny (vrátane brazílskeho caatinga a cerrado), okraje lesov, paseky a presvetlené sekundárne lesy. V hustom poraste sa často skrýva, takže ho býva ľahšie počuť než vidieť. Poddruhy sa segregujú podľa biotopu — argentina obýva skôr kroviny, kým sterea je viazaný na lesy. Areál je nezvyčajne rozdelený na dve oddelené oblasti (severovýchod vs. väčšia východná/južná časť).
Nadmorská výška
Prevažne nížiny a podhorské polohy východnej Južnej Ameriky
Druh obýva najmä nížiny a nižšie podhorské polohy medzi okrajom Amazónie a patagónskou stepou; izolovaná severozápadná populácia v Kolumbii žije v údoliach (napr. horný tok riek Cauca a Patía). Hustému uzavretému dažďovému pralesu sa vyhýba.
Klietka / voliéra (chov)
Priestranná dĺžková (letová) klietka alebo voliéra; jeden pár na priestor; pokojné miesto
V zajatí potrebuje priestor na lietanie — ideálna je dĺžková letová klietka alebo voliéra s úkrytmi (vetvičky, zeleň). Malé okrúhle klietky sú nevhodné. Dôležité sú bidielka rôznej hrúbky, miska na kúpanie a pokojné, nehlučné umiestnenie bez prievanu. Kvôli teritorialite samcov sa chová len jeden pár na klietku/voliéru; na hniezdenie potrebuje pár pokoj a dostatok krytu.
Teplota
Pomerne otužilý druh; znesie mierne teploty, chráňte pred mrazom a prievanom
Pri postupnej aklimatizácii je pomerne otužilý a v miernom pásme znáša bežné izbové aj chladnejšie vonkajšie teploty lepšie než mnohé čisto tropické druhy. Napriek tomu ho treba chrániť pred mrazom, prudkými výkyvmi teplôt a prievanom. Vonkajšiu voliéru doplňte o zateplený, suchý úkryt a cez zimu o vykurovaný priestor. Optimálna izbová teplota počas odchovu je okolo 18–24 °C.
Spoločnosť
Mimo hniezdenia samotárske až v pároch, v hniezdnej sezóne sú samce výrazne teritoriálne — jeden pár na priestor
V prírode sa druh vyskytuje jednotlivo alebo v pároch, často skryto v krovinách. V zajatí je samec v hniezdnom období výrazne teritoriálny — neznáša iné samce a môže napádať aj iné druhy vtákov, pričom potýčky končia zraneniami. Preto sa odporúča chovať len jeden pár na klietku/voliéru a samce nikdy nedržať spolu. Pár je vhodné spájať v pokoji a s dostatkom priestoru a úkrytov, aby slabší vták mal kam uniknúť.

Rozmnožovací cyklus

Tok a dvorenie
Hniezdne obdobie (v prírode juhoamerické leto, ~september–február)

Samec intenzívne spieva, dvorí samici a húževnato obhajuje teritórium; voči súperom je výbojný. Druh je monogamný a na hniezdenie potrebuje pokoj a dostatok krytu. V zajatí treba páru dopriať priestor a úkryty a držať vždy len jeden pár na voliéru. Na chov sú najvhodnejšie vtáky v plnej kondícii a vo veku zhruba 2–5 rokov.

Znáška
2–3 vajcia (priemer ~2), nízko nad zemou v krovinách

Pár si stavia miskovité hniezdo nízko nad zemou, ukryté v hustom kríku či húštine. Znáša spravidla 2 až 3 vajcia (terénna štúdia z Alagoas uvádza priemer ~2,06 vajca na hniezdo); vajcia merajú približne 20,7 × 15,7 mm a vážia okolo 2,6 g. Za sezónu môže mať pár viacero znášok (brazílski chovatelia uvádzajú 3–4 znášky za sezónu).

Inkubácia
Približne 13 dní, na vajciach sa striedajú obaja rodičia

Vajcia zahrievajú obaja rodičia, ktorí sa na hniezde striedajú; inkubácia trvá v priemere okolo 13 dní. Rušenie hniezda v tomto období treba minimalizovať, inak hrozí opustenie znášky. V zajatí je dôležitý pokoj a stabilné podmienky.

Liahnutie
Po približne 13 dňoch inkubácie

Mláďatá sa liahnu holé, slepé a úplne odkázané na rodičov (altriciálne). Kľúčová je v tomto čase živá a vaječná strava — múčne červy (tenebrio), drobné larvy a vaječná zmes; bez dostatku bielkovín mláďatá zaostávajú v raste alebo hynú. Kŕmenie zabezpečujú obaja rodičia.

Mláďatá
Na hniezde približne 13–14 dní

Mláďatá rastú rýchlo a opúšťajú hniezdo zhruba po 13–14 dňoch, no rodičia ich ešte ďalej dokrmujú mimo hniezda. Mladé majú spočiatku hnedé sfarbenie podobné samici. V tomto období treba sledovať agresivitu samca voči odrasteným mláďatám a v prípade potreby ich oddeliť.

Samostatnosť
Osamostatnenie niekoľko týždňov po vylietnutí; pohlavná dospelosť ~1. rok

Mladé sa osamostatnia niekoľko týždňov po vylietnutí, keď začnú samy zbierať potravu; mladé samce postupne preberajú modré sfarbenie a začínajú sa učiť spev. Pohlavnú dospelosť dosahujú zhruba v prvom roku, no na chov sú najvhodnejšie vtáky vo veku 2–5 rokov. Pri dobrej starostlivosti sa druh v zajatí dožíva približne 8–12 rokov.

Ochočenie a kontakt

3 Trvanie: týždne až mesiace (zvyknutie na človeka, nie ochočenie „na ruku")

Pápežík ultramarínový je vták na pozorovanie a počúvanie, nie typický maznáčik. Plne ochočiť ho „na ruku" sa spravidla nedarí — je prirodzene plachý a v krovinách skrytý druh. Pri pokojnom a trpezlivom prístupe si však dobre zvykne na opatrovateľa: prestane panikáriť, ostane sedieť pri približovaní a postupne berie pamlsky z blízkosti. Cieľom je vták bez stresu a v dôvere, ktorý kľudne spieva v prítomnosti ľudí, nie vták sediaci na pleci. Násilné chytanie kvôli „ochočeniu" dôveru naopak zničí a u plachého druhu vedie k chronickému stresu.

1

Po prinesení domov dopraj vtákovi niekoľko dní pokoja na aklimatizáciu, bez chytania a hluku, na pokojnom mieste.

2

Pohybuj sa pri klietke pomaly a potichu, rozprávaj pokojným hlasom, aby si vtáka zvykol na tvoju prítomnosť.

3

Kŕmenie a výmenu vody rob v pravidelnom čase — vták si spojí tvoju prítomnosť s niečím príjemným.

4

Ponúkaj obľúbený pamlsok (živá strava, naklíčené semená) najprv cez mreže, neskôr z otvorenej dlane v klietke.

5

Nikdy vtáka násilne nechytaj do ruky kvôli „ochočeniu" — stres dôveru zničí; manipuláciu obmedz na nevyhnutné prípady.

6

Buď trpezlivý a dôsledný — výsledkom je pokojný, dôverčivý vták, ktorý spieva aj v tvojej blízkosti.

Cena a kde kúpiť

približne 60–150 € za jedinca (dobre spievajúce samce spravidla výrazne drahšie)

Ceny sa líšia podľa pohlavia, veku, kvality spevu, pôvodu a chovateľa; dobre a čisto spievajúce samce z overených odchovov bývajú citeľne drahšie než samice. Druh nie je v CITES, no kupujte výhradne v zajatí odchované vtáky s dokladom o pôvode — v krajinách pôvodu (najmä v Brazílii) je tento druh obľúbeným terčom nelegálneho chytania a obchodu, preto sa vyhýbajte vtákom neznámeho pôvodu.

Kúpte výhradne v zajatí odchované jedince od overeného chovateľa alebo cez chovateľské kluby/burzy exotov — nikdy nie vtáky neznámeho pôvodu (riziko ilegálneho odchytu).
Vyžiadajte si informáciu o veku a pohlaví a ak chcete speváka, vypočujte si samca spievať ešte pred kúpou (spev je hlavná hodnota druhu).
Pred kúpou skontrolujte zdravotný stav: hladké priliehavé perie, jasné oči, čisté nozdry a kloaka, čulý a aktívny prejav, neporušený mohutný zobák.
Pri kúpe páru na chov si overte, že vtáky nie sú v príbuzenskom vzťahu, sú v dobrej kondícii a ideálne sú už okrúžkované s dokladom o pôvode.
Na čo si dať pozor Najlepšie je kúpiť v zajatí odchovaného vtáka priamo od chovateľa alebo cez chovateľskú burzu/klub, kde si môžete samca aj vypočuť. Trvajte na doklade o legálnom pôvode a krúžku — pápežík ultramarínový je v krajine pôvodu vyhľadávaný klietkový vták a terč pytliactva, preto je čistý pôvod zásadný. Vyhnite sa lacným vtákom neznámeho pôvodu a vtákom s načuchraným perím či apatickým správaním. Pre začiatok stačí jeden pár alebo dobre spievajúci samec do priestrannej letovej klietky; pamätajte, že dvoch samcov nemožno držať spolu.

Porovnanie s podobnými druhmi

POROVNANIE DĹŽKY (cm) Pápežík ultramarínový 14–15 cm Tangara purpurová 18–19 cm Trupiál pomarančový 20–22 cm Kardinál dominikánsky 16–18 cm
Pápežík ultramarínový Tangara purpurová Trupiál pomarančový Kardinál dominikánsky
Dĺžka14–15 cm18–19 cm20–22 cm16–18 cm
Váhaasi 20–25 gasi 28–35 gasi 35–45 gasi 22–28 g
Dožitie~8–12 r (zajatie)10–12 r10–15 r10–15 r
Hlučnosť3/53/53/53/5
Stav IUCNIUCN LCIUCN LCIUCN LCIUCN LC
PovahaSamec sýto tmavomodrý s jasnejšími modrými partiami; samica celá hnedá; mohutný zobákSamec sýto karmínovočervený s čiernymi krídlami a chvostom; samica matnejšiaŽiarivo oranžový s čiernym hrdlom, krídlami a chvostom (vlhovcovité)Sivý s bielym spodkom a sýto červenou hlavou (obe pohlavia podobné)
AreálVýchodná/južná Južná Amerika — špičkový spevák, zrnožravec, jeden pár na klietkuVýchodná Brazília — nápadný okrasný druh, mäkkožravec (plody+hmyz), do väčšej voliérySeverovýchodná Brazília (caatinga) — nápadný, hlasný; všežravec, cenený spevákSeverovýchodná Brazília — zrnožravec, obľúbený klietkový spevák, otužilý

Choroby a prevencia

Obezita a stučnenie pečene (lipidóza) z nadbytku tučných semien
stredná

Príznaky: Priberanie, tukové vankúšiky, znížená aktivita a spev, dýchavičnosť pri námahe

U žravých zrnožravcov kŕmených prevažne tučnými olejnatými semenami (veľa slnečnice, nigeru) a bez pohybu hrozí obezita a stučnenie pečene. Prevencia: vyvážená zrnná zmes s prevahou prosa a kanárskeho semena, obmedzenie tučných semien, dostatok zelenej a živej stravy a najmä priestor na lietanie (letová klietka/voliéra).

Kokcidióza a črevné parazity (kokcídie, giardia, červy)
stredná

Príznaky: Riedky/zmenený trus, načuchrané perie, chudnutie, apatia

U drobných zrnožravých spevavcov sú črevné parazity a kokcídie bežné; problémy vznikajú najmä pri zlej hygiene, vlhku a preplnení. Drobné vtáky rýchlo chudnú a slabnú. Prevencia: denné čistenie, suché prostredie, čerstvá voda, karanténa nových vtákov. Lieči sa cielene podľa určenia veterinárom (vyšetrenie trusu) — neliečte „naslepo".

Aspergilóza (plesňová infekcia dýchacích ciest)
vysoká

Príznaky: Ťažké/zrýchlené dýchanie, otváranie zobáka, zmena hlasu, slabosť

Spôsobuje ju pleseň Aspergillus z plesnivého krmiva, vlhkej podstielky alebo zatuchnutého prostredia. Je nebezpečná a ťažko liečiteľná. Prevencia: nikdy nepodávať plesnivé semená, udržiavať sucho a dobré vetranie bez prievanu, krmivo skladovať v suchu.

Roztoč dýchavičný / vzdušnicový a kožné roztoče
stredná

Príznaky: Cvakanie a pískanie pri dýchaní, kýchanie, svrbenie, nepokoj v noci

U drobných spevavcov sa vyskytuje vzdušnicový roztoč, ktorý napáda dýchacie cesty (typické cvakavé zvuky pri dýchaní), aj kožné roztoče. Prejavuje sa zhoršeným dýchaním, nepokojom a zhoršením spevu. Rieši sa u veterinára (vhodné antiparazitiká); dôležitá je hygiena a karanténa nových vtákov.

Zadržanie vajca (egg binding) u samíc
vysoká

Príznaky: Nafúknutá samica sedí na dne, namáha sa, slabosť, nehybnosť

Akútny život ohrozujúci stav u hniezdiacich samíc, najčastejšie pri nedostatku vápnika, chlade alebo vyčerpaní. Vyžaduje rýchly zásah (teplo a okamžite veterinár). Prevencia: dostatok vápnika (sépiová kosť, vaječné škrupiny), kondícia pred hniezdením a chov len zdravých samíc vo vhodnom veku.

Prevencia Pápežík ultramarínový je pri dobrej starostlivosti otužilý a dlhoveký (v zajatí približne 8–12 rokov). Základ zdravia: (1) vyvážená strava — kvalitná zrnná zmes s prevahou prosa a kanárskeho semena, obmedzenie tučných olejnatých semien (prevencia obezity), denne zelené krmivo, naklíčené semená a v hniezdnom období živá a vaječná strava; (2) trvalo prístupná sépiová kosť a grit (vápnik a trávenie) a čerstvá voda s možnosťou kúpania; (3) denná hygiena klietky a suché prostredie bez prievanu — prevencia parazitov, kokcidiózy aj plesní; (4) karanténa nových vtákov (2–4 týždne) pred pridaním k ostatným; (5) dostatok priestoru a pohybu (ideálne letová klietka/voliéra) a pokoj počas hniezdenia; (6) pravidelne sledujte trus, dýchanie, kondíciu a kvalitu peria — pri zmenách (načuchrané perie, sedenie na dne, ťažké dýchanie, zmena hlasu) vyhľadajte vtáčieho veterinára a neliečte „naslepo"; (7) chovajte len jeden pár na priestor — chronický stres z bojov medzi samcami oslabuje imunitu a skracuje život.

Zaujímavosti

1

Modrý samec, hnedá samica. Samec pápežíka ultramarínového je nápadne sýto tmavomodrý (ultramarínový až kobaltový) s jasnejšie modrými partiami na čele, obočí a pleciach a čiernymi uzdičkami; samica a mláďatá sú celé jednotne teplohnedé. Pohlavný dvojtvar je teda veľmi výrazný a vtáky sa dajú ľahko rozlíšiť.

2

Mohutný zobák zrnožravca. Anglické meno „grosbeak" (hrubozobka) aj slovenské zaradenie napovedajú: druh má silný kužeľovitý zobák prispôsobený na lúskanie tvrdých semien tráv. Patrí do čeľade kardinálovité (Cardinalidae) — nie je teda pinkovec ani strnádka, hoci ho staršie zdroje takto viedli.

3

Špičkový spevák Južnej Ameriky. Samec spieva hlasno, melodicky a ďaleko počuteľne sériou jasných flautových tónov (chovatelia uvádzajú približne desať nôt), s odlišnými variáciami za úsvitu a súmraku. Práve spev z neho robí jedného z najcenenejších klietkových spevavcov kontinentu.

4

„Azulão" — ikona brazílskeho chovu. V Brazílii je pod menom „azulão" mimoriadne obľúbený a jeho spev sa dokonca súťažne hodnotí. Táto obľuba má však aj temnú stránku — druh je terčom nelegálneho chytania a obchodu.

5

Nezvyčajne rozdelený areál. Domov tohto druhu tvoria dve oddelené oblasti: menšia severovýchodná (Kolumbia, Venezuela) a podstatne väčšia východná a južná (východná a stredná Brazília, Bolívia, Paraguaj, Argentína). Medzi nimi druh chýba — ide o tzv. disjunktný areál.

6

Skrytý spevák húštin. Druh obýva kroviny, suché húštiny a okraje lesov a v hustom poraste sa rád ukrýva, takže ho býva ľahšie počuť než vidieť. Jeho hlasný spev preráža aj cez najhustejšiu vegetáciu.

7

Hniezdo nízko a obaja rodičia. Pár stavia miskovité hniezdo nízko nad zemou v hustom kríku; znáša spravidla 2–3 vajcia a na inkubácii (~13 dní) sa striedajú obaja rodičia. Mláďatá opúšťajú hniezdo približne za 13–14 dní.

8

Bol „Cyanocompsa", dnes „Cyanoloxia". Druh sa dlho viedol v rode Cyanocompsa (a ešte staršie Passerina), no molekulárne štúdie ho presunuli do rodu Cyanoloxia. Synonymum Cyanocompsa brissonii preto v literatúre stále nájdete.

9

Veľmi rozšírený — IUCN LC. Vďaka obrovskému areálu je hodnotený ako Least Concern (najmenej ohrozený, posúdené 2024) a nie je v CITES; lokálne ho však ohrozuje chytanie do klietok a pesticídy. Telo meria približne 14–15 cm.

10

Poddruhy podľa biotopu a veľkosti. Uznávané sú spravidla 2–3 poddruhy: krovinový a väčší argentina, lesný a menší sterea a izolovaný kolumbijský caucae. Líšia sa najmä veľkosťou a odtieňom modrej.

Taxonomická klasifikácia

species Pápežík ultramarínový
Ríša Animalia
Kmeň Chordata
Trieda Aves
Rad Passeriformes (vrabcotvaré)
Čeľaď Cardinalidae (kardinálovité)
Rod Cyanoloxia Bonaparte, 1850
Druh C. brissonii (Lichtenstein, 1823)
Poddruh SR v SR sa vo voľnej prírode nevyskytuje — juhoamerický druh, u nás len klietkový chov
Poddruhy Druh sa dlho viedol v rode Cyanocompsa (a ešte staršie Passerina) — preto sa v literatúre stretnete so synonymom Cyanocompsa brissonii. Molekulárne (genetické) štúdie ho spolu s ďalšími „modrými hrubozobkami" presunuli do rodu Cyanoloxia. Zdroje uznávajú spravidla 2–3 poddruhy, ktoré sa segregujú podľa biotopu a veľkosti: C. b. argentina (väčší, obýva kroviny vo východnej a južnej časti areálu — Brazília, Bolívia, Paraguaj, Argentína), C. b. sterea (menší, viazaný na lesy v severovýchodnej Brazílii) a izolovaný C. b. caucae (údolia západnej Kolumbie). Líšia sa najmä veľkosťou a odtieňom modrej. Druh patrí do čeľade kardinálovité (Cardinalidae) — neotropickej skupiny zrnožravých spevavcov, kam patria aj kardinály a hrubozobky; nejde teda o pinkovca ani strnádku, hoci sa mu starší zdroje takto venovali.

? Často kladené otázky

Slovenské meno odkazuje na sýto modré („ultramarínové") sfarbenie samca. Druh patrí do čeľade kardinálovité (Cardinalidae) — neotropickej skupiny zrnožravých spevavcov, kam patria aj kardinály a hrubozobky. Latinsky sa volá Cyanoloxia brissonii, pričom sa dlho viedol v rode Cyanocompsa (odtiaľ rozšírené synonymum Cyanocompsa brissonii); molekulárne štúdie ho neskôr presunuli do rodu Cyanoloxia. Anglicky sa volá Ultramarine Grosbeak, v Brazílii „azulão". Nejde o pinkovca ani strnádku, hoci ho staršie zdroje takto zaraďovali.

Áno — práve spev je jeho najväčšou prednosťou a hlavný dôvod obľuby v chovoch. Samec spieva hlasno, melodicky a ďaleko počuteľne sériou jasných flautových tónov (chovatelia uvádzajú približne desať nôt opakovaných v rôznych tónoch), s odlišnými variáciami za úsvitu a súmraku. Spev preráža aj cez husté kroviny, v ktorých sa druh skrýva. Spieva len samec; samica sa ozýva iba jednoduchými kontaktnými hláskami. V Brazílii sa kvalita spevu tohto druhu dokonca súťažne hodnotí, preto ak vám ide o speváka, kupujte samca a najlepšie si ho vopred vypočujte.

Dvoch samcov spolu nie — to je hlavné pravidlo chovu tohto druhu. V hniezdnom období sú samce výrazne teritoriálne, dokážu sa prenasledovať a vážne zraniť a môžu napádať aj iné druhy vtákov. Preto sa chová len jeden pár na klietku či voliéru. V hustej zmiešanej voliére je tento druh počas hniezdenia rizikový; navyše ide o pomerne plachého vtáka, ktorý na hniezdenie potrebuje pokoj a dostatok krytu, kam sa môže ukryť.

Je to zrnožravec, takže základom je kvalitná zrnná zmes pre exoty/zrnožravce (kanárske semeno + rôzne prosá + mohár), doplnená o menšie množstvo drobných olejnatých a doplnkových semien (repík, ľaničník, drvený slnečník, ovos, nelúpaná ryža). Keďže je žravý, treba strážiť podiel tučných semien, aby neobézel. Denne pridávajte zelené krmivo (púpava, žihľava, mokrička) a niekoľkokrát do týždňa naklíčené semená. V hniezdnom období je nevyhnutná živá a vaječná strava (múčne červy, drobné larvy, vaječná zmes) — dodáva bielkoviny pre rast mláďat. Trvalo musí mať sépiovú kosť, grit a čerstvú vodu s možnosťou kúpania. Nikdy nepodávajte avokádo, čokoládu, soľ ani plesnivé krmivo.

Potrebuje priestrannú dĺžkovú (letovú) klietku alebo voliéru s úkrytmi, kde si môže zalietať a kam sa môže ukryť — malé okrúhle klietky sú nevhodné. Dôležité sú bidielka rôznej hrúbky, miska na kúpanie a pokojné, nehlučné umiestnenie bez prievanu. Druh je pri postupnej aklimatizácii pomerne otužilý a v miernom pásme znáša bežné izbové aj chladnejšie vonkajšie teploty lepšie než mnohé čisto tropické exoty, no treba ho chrániť pred mrazom, prievanom a prudkými výkyvmi teplôt; vonkajšiu voliéru doplňte o zateplený suchý úkryt a cez zimu o vykurovaný priestor.

Veľmi ľahko — samec je nápadne sýto tmavomodrý (ultramarínový až kobaltový) s jasnejšie modrými partiami na čele, obočí a pleciach a čiernymi uzdičkami, kým samica a mláďatá sú celé jednotne teplohnedé so svetlejším spodkom. Pohlavný dvojtvar je teda výrazný a netreba ho overovať laboratórne. Mladé samce majú spočiatku hnedé sfarbenie a modrú farbu preberajú postupne, pričom sa zároveň začínajú učiť spev. Ďalším istým znakom je spev: spieva iba samec, samica sa ozýva len jednoduchými hláskami.

Je monogamný a hniezdi nízko nad zemou v hustých krovinách, kde si pár stavia miskovité hniezdo. Samica znáša spravidla 2–3 vajcia (priemer okolo 2), na inkubácii (~13 dní) sa striedajú obaja rodičia a mláďatá opúšťajú hniezdo približne za 13–14 dní, pričom ich rodičia ešte chvíľu dokrmujú. Za sezónu môže byť viacero znášok. Na chov sú najvhodnejšie vtáky vo veku 2–5 rokov v dobrej kondícii a pri odchove je kľúčová živá a vaječná strava. V zajatí sa druh pri dobrej starostlivosti dožíva približne 8–12 rokov.

ZDROJ: IOC World Bird List v15.2, IUCN Red List (Cyanoloxia brissonii — LC, posúdené 2024), BirdLife DataZone (Ultramarine Grosbeak), Cornell Lab — Birds of the World (ultgro1), eBird, Avibase (Cyanoloxia br

 Video — Pápežík ultramarínový

Pápežík ultramarínový (Cyanoloxia brissonii) — video o speve a chove

Pápežík ultramarínový (Cyanoloxia brissonii) — starostlivosť, voliéra a kŕmenie

 Cudzie názvy

Česky:   Modřenka brissonova, Anglicky:   Ultramarine Grosbeak, Nemecky:   Jakarinifink / Ultramarinbischof, Francúzsky:   Évêque bleu-noir, Španielsky:   Azulillo grande / Reinamora grande, Portugalsky:   Azulão (azulão-verdadeiro), Synonymum:   Cyanocompsa brissonii (staršie zaradenie)