Pápežík indigový (Passerina cyanea)

Cardinalidae (kardinálovité)

Pápežík indigový

Passerina cyanea — severoamerický spevavec s neuveriteľne intenzívnou indigo-modrou farbou samca — štrukturálna farba bez pigmentu, nočný migrant orientujúci sa podľa hviezd

IUCN: LC (Least Concern, 2018) | Least Concern (najmenej ohrozený, hodnotenie BirdLife International pre IUCN). Druh má mimoriadne rozsiahly areál (cca 5 900 000 km2) a populáciu desiatky miliónov jedincov, preto nespĺňa prahy pre kategóriu zraniteľný ani z hľadiska veľkosti areálu, ani z hľadiska poklesu populácie. Napriek tomu je populačný trend hodnotený ako KLESAJÚCI — podľa Breeding Bird Survey a Christmas Bird Count zaznamenaný malý, no štatisticky významný dlhodobý pokles. Hlavné hrozby: strata a fragmentácia habitatu (kroviskové okraje lesov), mortalita pri nočnej migrácii (nárazy do budov a komunikačných veží) a predácia v hniezdach. Druh nie je zaradený v žiadnej prílohe CITES.
Dĺžka11,5–13 cm (12–18 g)
PôvodSeverná Amerika, zimuje v Strednej Amerike a Karibiku
PovahaPlachý, teritoriálny samec; spieva intenzívne celou sezónou
StravaSemená tráv, hmyz, bobule; živá potrava nevyhnutná pri hniezdení
Dožitiedo 13 r (max. zaznam. vo voľnej prírode)
IUCNLC (najmenej ohrozený, trend klesajúci)
🔊
Hlučnosť
3/5
🤝
Priľnavosť
2/5
⚡
Aktivita
4/5
🗣️
Reč
1/5
💎
Zriedkavosť
3/5

Výživa

45% 35% 12% STRAVA zloženie
Semená tráv a bylín — hlavná zložka mimo hniezdneho obdobia a v zime; zbierané zo zeme aj z vegetácie 45%
Hmyz (húsenice, kobylky, chrobáky a ich larvy, pravokrídlovce, mravce) — rozhodujúca zložka na jar a pri odchove mláďat 35%
Bobule a drobné plody — čučoriedky, čerešne, ostružiny; sezónny doplnok počas hniezdenia a ťahu 12%
Pavúky a pavúčie vajcové kokóny — dôležitý bielkovinový zdroj najmä pre mláďatá 5%
Pučiace listy a rastlinné púčiky — príležitostný zimný doplnok 3%

Odporúčané potraviny

  • Kvalitná drobná zrninová zmes — kanárske semeno, proso biele a červené, drobné trávové semená (základ kŕmenia)
  • Semená bylín — šafrán divý, kapucínka, púpava, hviezdica (sezónny doplnok)
  • Živá potrava — potemníky múčne, sverepy, drobné cvrčky, mealmoty; nevyhnutná v hniezdnej perióde
  • Bobule — čučoriedky, baza čierna, čerešne (prírodné bobule neošetrené chemikáliami)
  • Zelené krmivo — hviezdica prostredná, mladé listy púpavy, naklíčené semená (umyté, nepostriekané)
  • Vaječná pasta — zdroj bielkovín a vitamínov, najmä pri odchove mláďat
  • Minerálne doplnky — sépiová kosť, vápenec, grit na trávenie semien; trvalo k dispozícii
  • Čerstvá pitná voda denne a plytká miska na kúpanie — každý deň vymeniť

Zakázané potraviny

  • Avokádo — pre vtáky toxické (persín), aj malé množstvo môže byť smrteľné
  • Čokoláda a kofeínové nápoje — jedovaté pre všetky vtáky
  • Cibuľa, cesnak, pór — poškodzujú červené krvinky a dráždia tráviaci trakt
  • Soľ a slané ľudské jedlá — zaťažujú obličky vtákov
  • Výlučne tučné olejnaté semená (slnečnica, konope) ako základ — vedú k obezite a stukovateniu pečene
  • Plesnivé, zatuchnuté alebo navlhnuté krmivo — riziko aspergilózy a mykotoxínov
  • Postriekané rastliny a hmyz neznámeho pôvodu — riziko otravy pesticídmi
Tip od odborníka Pápežík indigový je prevažne granivórny druh s výraznou sezónnou zložkou hmyzu — v zime a mimo hniezdenia tvorí základ jedálnička semená tráv a bylín, kým na jar a pri odchove mláďat stúpa podiel živej potravy (húsenice, kobylky, chrobáky, pavúky). V zajatí by mala tvoriť základ jemná zrninová zmes (kanárske semeno, proso, drobné trávy), doplnená živou potravou počas hniezdenia, sezónnymi bobúľami a zeleným krmivom. Vaječná pasta je cenným doplnkom bielkovín. Sépiová kosť a grit by mali byť trvalo k dispozícii. Čistá pitná voda denne a plytká miska na kúpanie sú nevyhnutnosťou. Pozor: druh v Európe nie je bežne chovaný a akékoľvek konkrétne receptúry pre tento druh v zajatí sú len orientačné, odvodené zo všeobecných zásad pre malých spevavých kardinálovcov.

Správanie a komunikácia

3 Hlučnosť 2 Priľnavosť 4 Aktivita 1 Reč 3 Zriedkavosť 2.6
3/5 Tichý Hlučný
Hlučnosť
Pápežík indigový patrí medzi stredne hlasných spevákov — samec v hniezdnej sezóne spieva celé hodiny z vyvýšeného bidla, pričom jeho spev je príjemné sladké brumlanie vo dvojiciach fráz (každá frázová dvojica sa opakuje 1–2×). Spieva takmer nepretržite počas celého jari a leta, čo môže v malom byte pôsobiť rušivo. Mimohniezdni jedinci a samice sú podstatne tichší; typickým hlasovým prejavom je ostré krátke tsip.
2/5 Nezávislý Priľnavý
Priľnavosť
Pápežík indigový nie je typický maznavý vták na ruku — ide o menšieho divého severoamerického spevavca, ktorý si zachováva prirodzenú plachodnosť. V zajatí sa dá skrotiť na toleranciu prítomnosti človeka, no fyzický kontakt (sedenie na ruke) je výnimočný a vyžaduje si dlhodobú trpezlivú prácu. Druh si radšej vyspevuje zo svojho teritoria v priestrannej voliére než aby hľadal kontakt s človekom.
4/5 Pokojný Aktívny
Aktivita
Aktívny a teritoriálny druh — samec v hniezdnom šate spieva takmer nepretržite a aktívne háji revír, čo ho robí pohybovým aj hlasovým centrom záhrady alebo voliéry. Aj mimo hniezdenia je druh pohyblivý, číhava na bidlách a aktívne preskakuje vegetáciou pri zbieraní potravy. Potrebuje priestor a podnet — malé klietky mu nevyhovujú.
1/5 Žiadna Výborná
Reč
Pápežík indigový nenapodobňuje ľudskú reč — kardinálovce túto schopnosť nemajú. Jeho hlasový repertoár tvorí vrodený melodický spev a kontaktné hlásky, no reč sa nenaučí. Je to spevný, nie hovoriaci vták.

Hlasový prejav a reč

3/5 hlasitosť

Spev samca pápežíka indigového je príjemné sladké brumlanie (buzzy warble) zostavené z párovaných fráz — každý motív sa opakuje dvakrát: krátky tón nahor, potom dolu, potom hore atď. Samec spieva takmer nepretržite od úsvitu do súmraku počas celej hniezdnej sezóny, niekedy aj dlhšie. Kontaktná a poplašná hláska je ostré krátke tsip alebo spit. Samica sa zvukovo prejavuje len slabo. Spev je melodický a príjemný, no pre jeho dlhodobú intenzitu môže byť v byte rušivý počas hniezdnej sezóny.

Dokáže hovoriť? Pápežík indigový nenapodobňuje ľudskú reč ani melódie. Kardinálovce nemajú schopnosť imitácie reči — repertoár je vrodený a pozostáva z melodického dvojfrázového spevu a tichého tsip kontaktného hlasu. Reč sa nenaučí; nie je to hovoriaci, ale spevný vták.

Typické zvuky

  • Dvojfrázový melodický spev (buzzy warble) — samec opakuje každú frazeologickú dvojicu 1–2×; spieva takmer nepretržite celý deň počas apríla–augusta
  • Ostré krátke tsip alebo spit — pozývacia a poplašná hláska samca aj samice; ozýva sa pri vyrušení alebo pri kontakte v kŕdliku
  • Tichý bekot samice — jemné hlásky počas hniezdenia a pri komunikácii s mláďatami v hniezde
  • Juvenilné hlásky — mláďatá po vyletení vydávajú tichý žobrací čvirikot; mladé samce začínajú skúšobne spievať v prvom lete

Sezónny kalendár

Jan Feb Mar Apr Máj Jún Júl Aug Sep Okt Nov Dec ROČNÝ cyklus
Hniezdna sezóna (máj–august), vrchol jún–júl; samica znáša 2 znášky ročne (zdroj: Audubon, ADW)
Tok — samec spieva nepretržite z vyvýšeného bidla a háji teritórium; prílet na hniezdiskách apríl–máj
Odchov mláďat — inkubácia 12–13 dní, mláďatá opúšťajú hniezdo po 9–12 dňoch; samec dokrmuje prvé hniezdo kým samica sedieva na druhom
Zimovanie (október–apríl) — druh zimuje na Kube, v Strednej Amerike a na severe Južnej Ameriky; živí sa najmä trávovými semenami
Pelichanie — po hniezdnej sezóne pred jesennou migráciou; mimohniezdny samec stráca modré perie a hnedastie
Sťahovavý druh: jar prílet na hniezdiska (apríl–máj), jeseň odlet (september–október); migruje výlučne v noci podľa hviezdnej oblohy

Vhodný pre teba?

Skúsenosť Stredne náročný druh pre skúsenejšieho chovateľa. Pápežík indigový nie je typický začiatočnícky vták — vyžaduje si priestrannú voliéru (nie klietku), sezónne zmeny kŕmenia, živú potravu počas hniezdenia a bezprievanové zimovanie. Jeho chov v Európe je sporadický a v mnohých krajinách EÚ platia prísne veterinárne a dovozové predpisy; doklady o legálnom pôvode sú nevyhnutné. V Severnej Amerike je chov voľne odchytených jedincov podľa Migratory Bird Treaty Act zakázaný. Druh je zaujímavý predovšetkým ako atlasový a pozorovateľský druh — jeho ohromujúce modré sfarbenie samca a schopnosť navigácie podľa hviezd z neho robia fascinujúci prírodný fenomén.
Priestor Pápežík indigový vyžaduje priestrannú voliéru — minimálne 150 × 80 × 100 cm (dĺžka × hĺbka × výška), ideálne väčšiu so živou vegetáciou ako úkrytom. Malé klietky nevyhovujú jeho pohybovej aktivite. Voliéra musí byť chránená pred prievanom a mrazom; druh je citlivý na podchladenie pod 10 °C pri dlhodobom pobyte, hoci krátkodobo znáša nižšie teploty ako migrant. Vhodné sú kríčky a drevené konáre ako bidlá na rôznych výškach; hniezdna búdka alebo kôš na hniezdenie inšpiruje k rozmnožovaniu.
Deti v domácnosti Pápežík indigový je skôr vták na pozorovanie než na interakciu pre deti — nepríde sedieť na prst a nevyhľadáva kontakt. Napriek tomu je pre deti mimoriadne zaujímavý: jeho oslepujúco modré sfarbenie samca okamžite upúta každého a príbeh o tom, že farba nevzniká z pigmentu ale zo svetla, je skvelá prírodovedecká lekcia. Deti môžu sledovať jeho spev, pelichanie (zmena z hnedej na modrú) a celý hniezdny cyklus. Manipulácia s vtákom nie je vhodná pre malé deti — druh je plachý.
Hlučnosť Spev samca je intenzívny počas hniezdnej sezóny (apríl–september) — môže rušiť v malom byte. Mimo hniezdneho obdobia je druh pomerne tichý. Spev je melodický a mnohí chovatelia ho vnímajú ako príjemný, nie otravný.
Verdikt odborníka Pápežík indigový (Passerina cyanea) je malý severoamerický spevavec (11,5–13 cm, 12–18 g) z čeľade Cardinalidae, proslávený neuveriteľne intenzívnou indigo-modrou farbou samca v hniezdnom šate — jednou z najpôsobivejších farieb v celom vtáctve. Táto farba pritom nepochádza z pigmentu, ale vzniká čisto z difrakcie svetla na mikroštruktúre peria; v tieni vták vyzerá takmer čierny. Samica a mimohniezdny samec sú nápadne nenápadné — hnedé s jemným prúžkovaním a iba nádychom modrej na chvoste. Druh hniezdi v krovinách a okrajoch lesov od južnej Kanady po Floridu a Texas, pričom samec spieva takmer nepretržite celé hodiny z vyvýšeného bidla. Na zimu migruje do Strednej Ameriky a Karibiku, pričom naviguje podľa hviezdnej oblohy — jedno z najdôkladnejšie preštudovaných príkladov celestiálnej navigácie u vtákov. Hniezdi dvakrát ročne: samica sama inkubuje 3–4 bielasté vajíčka po dobu 12–13 dní a sama kŕmi mláďatá; samec dokrmuje vyletencov z prvého hniezda, kým samica sedieva na druhom. IUCN hodnotí druh ako najmenej ohrozený (LC), no s klesajúcim populačným trendom. V EÚ a SR ide o exotický dovozový druh; doklady o legálnom pôvode sú povinné. V Severnej Amerike platí Migratory Bird Treaty Act, ktorý zakazuje odchyt voľne žijúcich jedincov.

Prostredie a požiadavky

Voliéra — minimálne rozmery
Priestranná voliéra, min. 150 × 80 × 100 cm (dĺžka × hĺbka × výška) — klietka nevyhovuje
Pápežík indigový je aktívny vták s potrebou pohybu — malá klietka mu nestačí. Vhodná je priestranná voliéra s prírodnými konármi na bidlovanie na rôznych výškach, hustejšou vegetáciou alebo kríkmi ako úkrytom a miestom na hniezdenie. Voliéra musí byť chránená pred prievanom, vlhkosťou a teplota by nemala dlhodobo klesať pod 10 °C.
Spoločenské správanie
Počas hniezdenia teritoriálny — samce sa navzájom neznesú; mimo sezóny možné zmiešané skupiny
V hniezdnej sezóne sú samce agresívne voči iným samcom a aktívne háji teritórium spevom aj naháňaním. V jednej voliére môžu byť v hniezdnej sezóne umiestnení len jeden samec a jedna samica. Mimo hniezdnej sezóny je druh znášanlivejší a možné je zmiešané prezimovanie s inými drobnými spevavými exotmi (ak nie je priestor tesný).
Teplota
Optimum 18–25 °C; zimovanie min. 10 °C (sezónna aklimatizácia možná)
Druh pochádza zo severnej a strednej Ameriky a prirodzene znáša pomerne široké teplotné rozmedzie ako sťahovavý vták. Krátkodobo znáša nižšie teploty, no pri dlhodobom zimovaní pod 10 °C riziko podchladenia rastie. Vonkajšia voliéra musí mať uzatvorenú, chránenejšiu záhradnú časť alebo druh treba na zimu presunúť do chráneného priestoru.
Hniezdenie vo voliére
Otvorené košíky alebo husté kríky vo výške 0,3–1 m; samica stavia sama
Samica stavia otvorené misovité hniezdo sama — z lístia, suchých tráv, lyka a kôry, obalené pavúčím hodvábom. V zajatí prichytáva hniezdo k niekoľkým stonkám alebo konárikom, preto sú ideálne prírodné kríčky alebo košíky pre spevavcov upevnené nízko. Hniezdny materiál (suché trávy, pavúčie vlákno, bavlna, mach) ponechaj voľne v košíku v rohu voliéry.
Kúpanie a hygiena peria
Plytká miska s čistou vodou denne; miluje kúpanie
Pápežík indigový sa rád pravidelne kúpe — plytká miska s niekoľkými centimetrami vody by mala byť k dispozícii každý deň. Po kúpaní vodu vymeniť (znečistenie trusom). Niektorí jedinci kúpajú aj na mokrom listí — vstrekni vodu na rastliny a nechaj ich kúpať v rose.
Svetlo a sezónny rytmus
Denný vták so silným sezónnym rytmom; v hniezdnej sezóne vyžaduje dlhý fotoperiód (14+ hodín)
Ako sťahovavý vták má pápežík indigový silne vyvinutý sezónny (fotoperiodický) rytmus — dĺžka dňa riadi pelichanie, rozmnožovanie aj migračné nepokoje (Zugunruhe). V zajatí je výhodné napodobniť prirodzený svetelný cyklus: predlžovať deň v januári–marci pre stimuláciu hniezdenia, skracovať na jeseň. Prirodzené denné svetlo je najlepšie; umelé osvetlenie (UVB lampa) je vítané, najmä v zimnom období.

Rozmnožovací cyklus

Tok a dvorenie
Apríl–máj (po prílete na hniezdiska; zdroj: ADW, Audubon)

Po jarnom prílete na hniezdiska (apríl–máj) samec nepretržite spieva z vyvýšeného bidla a agresívne háji teritórium voči iným samcom. Pohlavná dospelosť nastupuje v prvom roku života (zdroj: ADW). V zajatí spieva intenzívne od februára–marca po predĺžení fotoperiódu. Tok zahŕňa aj aktívne naháňanie samíc a vzpriamené postoje zobrazujúce modré perie.

Hniezdo a znáška
Znáška 3–4 vajíčka; 2 znášky ročne (zdroj: Audubon, Wikipedia EN)

Samica buduje otvorené misovité hniezdo sama — z lístia, suchých tráv, lyka a kôry prepletených pavúčím hodvábom — a umiestňuje ho 0,3–1 m nad zemou v hustom kríčku alebo nízkom kríku. Vajíčka sú bielasté až bledomodrasté, niekedy so slabými hnedastými škvrnami; dĺžka vajca asi 2 cm. Samica znáša 3–4 vajíčka a za sezónu zvyčajne 2 znášky (zdroj: Audubon). V zajatí boli úspešné hniezdenia zdokumentované aj pri košíkoch vo výške 60–80 cm.

Inkubácia
12–13 dní, výlučne samica (zdroj: Audubon, Wikipedia EN)

Vajíčka inkubuje výlučne samica po dobu 12–13 dní (niektoré zdroje uvádzajú 11–14 dní). Samec v tomto čase nehájí hniezdo, ale naďalej spieva a chráni teritórium. Samica sedí pevne a opúšťa hniezdo len nakrátko na kŕmenie. V zajatí je nevyhnutné nerušiť samicu pri sedení — stres môže viesť k opusteniu hniezda.

Liahnutie a kŕmenie mláďat
Mláďatá sa liahnu holé a slepé; kŕmi prevažne samica (zdroj: Audubon, natureworks.nhpbs.org)

Mláďatá sa liahnu holé a slepé (krmivé), pri vyliahnutí vážia asi 2,1 g. Primárne ich kŕmi samica — živou potravou: pavúkmi, húsenicami, malými hmyzmi, kobylkami a chrobákmi. Samec dokrmuje mláďatá z prvého hniezda, kým samica zakladá druhú znášku. Oči sa otvárajú okolo 5. dňa; mláďatá môžu krátko prchať pri zemi od 8. dňa. V zajatí je počas kŕmenia mláďat nevyhnutné trvalo ponúkať dostatok živej potravy.

Vyletenie a vývoj mláďat
Mláďatá vyletia po 9–12 dňoch; samec dokrmuje ešte niekoľko týždňov (zdroj: Audubon, Wikipedia EN)

Mláďatá opúšťajú hniezdo po 9–12 dňoch (niektoré zdroje uvádzajú 8–14 dní) — najskôr prchajú pri zemi, neskôr sa učia lietať. Ešte niekoľko týždňov po vyletení ich dokrmuje samec, kým samica zakladá druhú znášku. Juvenily majú hnedé perie podobné samici; mladé samce začínajú pelichovať na modro od prvého leta — počas prvého roka bývajú hnedo-modro škvrnité (mozaikové).

Pohlavná dospelosť
Prvý rok života (zdroj: ADW — Animal Diversity Web)

Pápežíky indigové dosahujú pohlavnú dospelosť v prvom roku života a hniezdne sa v nasledujúcej sezóne po vyliahnutí. Plné nádherne modré dospelé perie samca sa vyvíja postupným pelichaním — plné adultné sfarbenie je typické u samcov od druhého roka. Prvé hniezdiace samce teda môžu byť hnedo-modro mozaikové. Maximálne zaznamenané dožitie vo voľnej prírode je 13 rokov a 3 mesiace (Wikipedia EN, záznam z krúžkovania).

Ochočenie a kontakt

3 Trvanie: Pápežík indigový si vyžaduje trpezlivé, nenásilné zvykanie — od pár týždňov po niekoľko mesiacov, kým vták toleruje prítomnosť ľudí blízko voliéry. Sedenie na ruke nie je typické správanie tohto druhu.

Pápežík indigový je plachý divý druh, ktorý sa dá v zajatí naučiť tolerovať prítomnosť človeka, nie však aktívne vyhľadávať kontakt. Skrotenie prebieha pozvoľna: najskôr vták toleruje pohyb okolo voliéry, potom otvorenú ruku s približením jedla, ale sedenie na ruke zostáva výnimočné. Nútenou manipuláciou sa spláši a dlhodobo stresuje. Najefektívnejší je prístup trpezlivého každodenného kontaktu bez náhleho pohybu — druh si s časom zvykne na svoju opatrovateľku/opatrovateľa ako na neohrozujúci prvok prostredia.

1

Nechaj vtáka najprv v pokoji 1–2 týždne, aby si zvykol na nové prostredie; neklopkaj na voliéru, nepribližuj sa náhle

2

Prichádzaj každý deň v rovnakom čase — vták si ťa spojí s príchodom potravy a prestane panikáriť

3

Vlož ruku s pochúťkou (bobule, mäkkučký hmyz) do voliéry bez pohybu — nechaj vtáka prísť k tebe

4

Postupne predlžuj dobu s rukou vo voliére; nikdy nevháňaj vtáka do rohu ani nechytaj nasilno — stres oslabuje imunitu

Cena a kde kúpiť

presné údaje neoverené — v SR/ČR sporadicky dostupný cez špecializovaných chovateľov a burzy, orientačne desiatky eur

Pápežík indigový nie je bežne dostupný vták v SR a ČR — objavuje sa sporadicky na burzách a u špecializovaných chovateľov, no nie je to masový klietkový druh. Orientačná cena v EÚ sa pohybuje v rozmedzí niekoľkých desiatok eur, no konkrétne slovenské a české bazárové ceny nie sú overené (presné údaje neoverené). Dôležité: akékoľvek ponúkané exempláre musia byť s dokladmi o legálnom pôvode (krúžok alebo čip z registrovaného chovu) — druh nesmie pochádzať z odchytu v prírode. V Severnej Amerike je chov odchytených voľne žijúcich jedincov podľa Migratory Bird Treaty Act trestný.

Vyžaduj doklady o legálnom pôvode (krúžok registrovaného chovu alebo doklad z registrovaného chovu) — bez nich nekupuj
Oslovuj registrovaných chovateľov v ČR a SK, ktorí majú dlhodobú skúsenosť s kardinálovcami (Cardinalidae)
Prever zdravotný stav vtáka: aktívny, čistý zobák a oči, nerozpustený, neprúžkovaný trus, bez dychu z úst
Nikdy nekupuj vtáka bez viditeľného krúžku alebo bez papierov — riziko nelegálneho pôvodu a pokuty
Na čo si dať pozor Pápežík indigový je exotický, menej bežný druh, ktorý si pred kúpou vyžaduje dôkladnú prípravu — priestranná voliéra, sezónna zložitejšia strava a doklady o legálnom pôvode sú nevyhnutnosťou. Hľadaj vtáka u registrovaného európskeho chovateľa (nie dovoz z divočiny). Modrá farba samca je nezabudnuteľná — no pamätaj, že mimo hniezdneho šatu bude samec niekoľko mesiacov v roku vyzerať ako obyčajný hnedý vtáčik. Ak ťa zaujíma druh len pre farbu, zvážte ešte výber a preštudujte jeho chovateľské nároky.

Porovnanie s podobnými druhmi

POROVNANIE DĹŽKY (cm) Pápežík indigový 11,5–13 cm Pápežík lazúrový 13–15 cm Pápežík maľovaný 12–13 cm Pápežík ultramarínový 15–16 cm
Pápežík indigový Pápežík lazúrový (Passerina amoena) Pápežík maľovaný (Passerina ciris) Pápežík ultramarínový (Cyanoloxia brissonii)
Dĺžka11,5–13 cm13–15 cm12–13 cm15–16 cm
Váha12–18 g13–19 g13–19 g25–35 g
Dožitiedo 13 r (max. zaznamenaný rekord vo voľnej prírode, zdroj: Wikipedia EN)do cca 10 rdo cca 11 rdo cca 10 r
Hlučnosťstredne náročný — voliéra, živá potrava, doklady o pôvodestredne náročnýstredne náročný — agresívny samecstredne náročný
Stav IUCNIUCN LC (klesajúci trend), nie v CITES; chránený US Migratory Bird Treaty ActIUCN LC, nie v CITESIUCN NT (takmer ohrozený), nie v CITESIUCN LC, nie v CITES
PovahaSamec v hniezdnom šate CELÝ sýto indigo-modrý (štrukturálna farba, nie pigment); samica a mimohniezdny samec hnedé s jemným prúžkovaním na hrudi a nádychom modrej na chvoste; silný pohlavný a sezónny dimorfizmusSamec má azúrovo-modrú hlavu a chrbát, výrazne hrdzavo-oranžovú hruď a biele brucho — odlišuje sa od indigového práve oranžovou hruďou a svetlejším azúrovým odtieňom modriny; samica šedohnedá s bledými pruhmiSamec je nápadne trojfarebný: červené brucho, zelený chrbát, modrá hlava — neprehliadnuteľný; samica rovnomerne zelenkavá, čo je medzi passerinmi výnimočnéSamec sýto ultramarínovo-modrý s tmavšou maskou okolo oka a zobáka — väčší a mohutnejší než pápežík indigový; typický pre juhoamerické lesy; samica hnedá
AreálHniezdi v krovinách a okrajoch lesov V Severnej Ameriky (južná Kanada, USA), zimuje v Strednej Amerike, Karibiku a severnej časti Juž. Ameriky; nočný migrant orientujúci sa podľa hviezdHniezdi v Z Severnej Amerike (Rocky Mountains a západ), zimuje v SZ Mexiku; kde sa areály stretávajú (Veľké planiny) hybridizuje s pápežíkom indigovýmHniezdi v J USA (2 populácie: juhocentrálna a atlantická), zimuje v Strednej Amerike a Karibiku; populácia atlantickej skupiny klesáJuhoamerický druh rozšírený od Bolívie a Brazílie po Argentínu; nemigrujúci, stály druh tropických a subtropických lesných okrajov

Choroby a prevencia

Aspergilóza (Aspergillus fumigatus)
vysoká

Príznaky: Ťažké dýchanie s otvoreným zobákom, sipot, letargia, nechutenstvo, chudnutie, zmena hlasu

Plesňová infekcia dýchacích ciest spôsobená vdýchnutím spór z plesnivého krmiva, navlhnutej podestielky alebo zatuchnutého prostredia. Druh je citlivý, najmä pri strese (nový chov, transport). Prevencia: suché a vetrané prostredie, čerstvé krmivo. Liečba antifungálnymi liekmi (vorikonazol) patrí do rúk aviárneho veterinára.

Kokcidióza a črevné parazity (Isospora spp., hlísty)
stredná

Príznaky: Vodnatý alebo krvavý trus, chudnutie napriek apetítu, nastŕpané perie, slabosť

Noví alebo stresovaní vtáci môžu mať črevné parazity z predchádzajúceho chovu alebo prírody. Pravidelná koprologická kontrola trusu u veterinára, karanténa nových jedincov, čisté nádobky na vodu a krmivo. Liečba antiparazitikami podľa druhu parazita.

Megabaktéria (Macrorhabdus ornithogaster)
stredná

Príznaky: Chudnutie napriek normálnemu príjmu potravy (wasting disease), regurgitácia, nestravené semená v truse

Plesňový patogén tráviaceho traktu — častý u drobných spevavých exotov v zajatí. Rýchle chudnutie pri normálnom príjme potravy je varovným znakom. Diagnóza mikroskopickým vyšetrením trusu; liečba amfotericínom B v dávke a režime určenom veterinárom. Prevencia: hygiena kŕmidiel a napájadiel.

Stres a poranenia pri transporte a adaptácii
stredná

Príznaky: Panika, nárazy do prekážok, poranenia zobáka a hrudníka, vyčerpanie, odmietanie potravy

Pápežík indigový je prirodzene plachý a transport aj adaptácia na nové prostredie môžu byť silným stresovým faktorom. Stres oslabuje imunitu a otvára dvere infekciám. Kľúčové: tichý, zakrytý transportný box, minimálna manipulácia, pokojné zavedenie do voliéry bez iných vtákov.

Podchladenie a respiračné infekcie pri nevhodnom zimovaní
stredná

Príznaky: Nahrbený vták s napuchnutým perím, malátnosť, sťažené dýchanie, riedky trus

Druh migruje, no dlhodobo nevydrží pri teplotách pod 10 °C bez aklimatizácie. Zimovanie v nevykúrenom vonkajšom priestore je rizikové. Zabezpeč chránenú, bezprievanovú zimovňu s teplotou aspoň 10–15 °C. Pri príznakoch respiračnej infekcie okamžite k aviárnemu veterinárovi.

Prevencia Zdravotná prevencia pre pápežíka indigového stojí na piatich pilieroch: (1) Hygiena — denne vymieňať vodu, pravidelne čistiť kŕmidlá a podlahu voliéry; plesnivé krmivo okamžite odstrániť. (2) Pestrá strava so živou potravou v hniezdnej perióde — nedostatok bielkovín oslabuje imunitu. (3) Karanténa každého nového vtáka 30 dní pred zavedením k ostatným. (4) Koprologické vyšetrenie aspoň raz ročne u aviárneho veterinára, ideálne pred hniezdením. (5) Bezprievanová zimovňa — druh nie je mrazuvzdorný pri dlhodobom pobyte na mraze. Prvý príznak akéhokoľvek ochorenia (napuchnuté perie, znížená aktivita) je signálom k okamžitej veterinárnej konzultácii.

Zaujímavosti

1

Farba bez pigmentu — čisto zo svetla. Jasno indigo-modrá farba samca nepochádza zo žiadneho modrého pigmentu, ale vzniká difrakciou a interferenciou svetla na nanoštruktúre barbúl peria (melanínové vrstvy s presne danou geometriou). Táto tzv. štrukturálna farba spôsobuje, že samec v tieni alebo pri nedostatočnom osvetlení vyzerá takmer čierny, no na slnku žiari nebesky modro.

2

Celestiálna navigácia — navigátor podľa hviezd. Pápežík indigový je jedným z najpodrobnejšie preštudovaných príkladov orientácie podľa nočnej oblohy u vtákov — migráciu absolvuje výlučne v noci a svoju trasu určuje podľa polohy hviezd (najmä podľa bodu rotácie nočnej oblohy — severného pólu). Toto správanie bolo experimentálne overené v planetáriách, kde vtáky reagujú na umelé hviezdne pole.

3

Samec hnedo-modrý v zime — dvojtvárny vzhľad. Mimo hniezdnej sezóny samec pelichá a nové perie je hnedé s modrými okrajmi — pri pohľade sa modrá schovávala pod hnedú farebnosť. Zvonku teda vyzerá podobne ako samica. Na jar sa hnedá farba fyzicky oderie a modrá mikroštruktúra peria opäť vynikne — bez ďalšieho pelichania. Tento mechanizmus tzv. abrazie peria je u vtákov výnimočný.

4

Dvakrát do roka hniezdi — samica znáša 2 znášky ročne po 3–4 vajíčkach. Samec preberá dokrmovanie mláďat z prvého hniezda, kým samica sedí na druhej znáške — efektívna deľba rodičovských povinností.

5

Malý, ale ďaleko migrujúci — cez Mexický záliv (Gulf of Mexico) pri migrácii priamo letí bez zastávok, čo je pozoruhodný výkon pre vtáka veľkosti vrabca. Vzdialenosť medzi hniezdiskami v Kanade a zimovískami v Strednej Amerike dosahuje až 3 000 km.

6

Samica — skrytá majsterka — plné bremeno inkubácie aj kŕmenia mláďat nesie výlučne samica. Jej hnedé krycie sfarbenie je dokonalou kamuflážou pri sedení v hustom hniezde v krovinách. Samec odvádzuje predátorov spevom a naháňaním, ale pri hniezde samotnom neasistuje.

7

Populácia: desiatky miliónov, no s trendom poklesu. Celková odhadovaná populácia je asi 77 miliónov jedincov podľa Audubon a okolo 28 miliónov podľa BirdLife. Napriek počtom BBS (Breeding Bird Survey) zaznamenal v posledných desaťročiach klesajúci trend — miera úbytku je predmetom výskumu; hlavné príčiny zahŕňajú stratu habitatu a mortalitu pri nočnej migrácii (nárazy do budov a komunikačných veží).

8

V Európe nie je bežným chovateľským vtákom — na rozdiel od austrálskych amadín alebo čínskych mlynárov sa pápežík indigový v európskej avikultúre masovo nechová. Objavuje sa sporadicky u špecialistov a na burzách; doklady o legálnom pôvode sú nevyhnutné. Je to skôr atlasový a pozorovateľský druh než bežný klietkový maznáčik.

9

Prvý rok — mozaikové sfarbenie samca. Mladé samce po prvej sezóne pelichovania sú typicky hnedo-modro mozaikové (škvrny modrej na hrudi, ramenách a čele pri hnedej základni) — nie sú ani čisto hnedé ani kompletne modré. Toto prechodné sfarbenie je typickým znakom samca v prvom roku.

10

Hybridizácia s pápežíkom lazúrovým (Passerina amoena) — tam, kde sa areály oboch druhov prekrývajú na Veľkých planinách, dochádza k pravidelnému hybridizovaniu; hybridy sú plodné a ich sfarbenie je medzidruhové. Táto zóna hybridizácie je klasickým modelom sekundárneho kontaktu dvoch druhov po alopatrickej diferenciácii.

Taxonomická klasifikácia

species Pápežík indigový (Passerina cyanea)
Ríša Animalia
Kmeň Chordata
Trieda Aves (vtáky)
Rad Passeriformes (vrabcotvaré)
Čeľaď Cardinalidae (kardinálovité)
Rod Passerina Vieillot, 1816
Druh Passerina cyanea (Linnaeus, 1766)
Poddruh SR v SR sa vo voľnej prírode nevyskytuje — pôvodný druh Severnej a Strednej Ameriky; v európskej avikultúre sa chová vzácne
Poddruhy Druh je monotypický — IOC World Bird List nerozoznáva poddruhy. Opísal ho Carl Linnaeus v roku 1766 v diele Systema Naturae (12. vydanie) pod menom Tanagra cyanea; typová lokalita je Južná Karolína (USA). Druhové meno cyanea pochádza z gréčtiny a znamená kobaltovo/indigo modrá.
Avibase_ID 043F337AA25E7D97

? Často kladené otázky

Nie — samec nemá žiadny modrý pigment. Farba vzniká čisto zo štrukturálnej optiky: barbuly peria obsahujú nanoskopické vrstvy melanínu s presnou geometriou, ktorá difraktuje a interferuje svetlo tak, že vyžaruje indigo-modrú. V tieni alebo slabom svetle teda vták vyzerá tmavo alebo takmer čierno; na priamom slnku sa farba rozžiari. Je to rovnaký princíp ako farba niektorých morských mušlí alebo mýdlové bubliny.

Ide o pohlavný dimorfizmus — samec musí priťahovať samicu farebnosťou, preto prírodný výber uprednostnil výrazné modré sfarbenie. Samica hniezdi skryte v krovinatom podraste, kde hnedé maskujúce sfarbenie znižuje riziko predácie. Navyše samec v mimohniezdnom šate (zima) sám pelichá do hnedastého peria, čo znižuje jeho viditeľnosť počas migrácie a zimovania.

Áno, ale s viacerými podmienkami. Druh sa v Európe chová, no nie je bežný. Vyžaduje priestrannú voliéru (nie malú klietku), sezónnu živú potravu, bezprievanovú zimovňu a doklady o legálnom pôvode (nie z odchytu z voľnej prírody). V Severnej Amerike je chov voľne odchytených jedincov zakázaný zákonom (Migratory Bird Treaty Act). Ide skôr o vták na pozorovanie než na interakciu — nie je maznavý ako niektorí papagáje.

Samec v hniezdnom šate je CELÝ sýto indigovo-modrý — od hlavy po chvost. Podobný pápežík lazúrový (Passerina amoena) má hrdzavo-oranžovú hruď a bledomodrejší (azúrový) vrch, čím sa okamžite odlíši. Pápežík maľovaný (Passerina ciris) je červeno-zeleno-modrý — červené brucho, zelený chrbát, modrá hlava. Hnedá samica pápežíka indigového je nenápadná — odlíšte ju od samíc iných druhov podľa jemného prúžkovania na hrudi a náznaku modrej na chvoste.

Druh je nočný migrant a orientuje sa podľa hviezdnej oblohy (celestiálna navigácia — jeden z najdôkladnejšie preštudovaných vtáčích navigačných systémov). Na jar prichádza na hniezdiska (apríl–máj), na jeseň odlieta (september–október). Zimuje predovšetkým na Kube, v Strednej Amerike (od Mexika po Panamu) a na severe Južnej Ameriky; časť populácie zimuje aj na juhu Floridy a na karibských ostrovoch. Vzdialenosť ťahu dosahuje až 3 000 km.

Samica znáša 3–4 vajíčka (vzácne 1–5) do otvoreného misovitého hniezda, bielych až bledomodrastých, niekedy s bledými škvrnami. Vajíčka inkubuje výlučne samica po dobu 12–13 dní. Samec pri hniezde nepomáha — aktívne ho chráni spevom a hájaním teritória. Mláďatá kŕmi prevažne samica, samec prevezme kŕmenie prvého hniezda až keď samica sedí na druhej znáške. Za sezónu zvyčajne 2 znášky.

V Severnej Amerike je druh chránený Migratory Bird Treaty Act — odchyt, predaj ani chov voľne odchytených jedincov nie je povolený. V SR a EÚ nie je druh zaradený v prílohách CITES ani v zákone 543/2002 Z. z. ako pôvodný druh SR, no platia všeobecné veterinárne predpisy o dovoze a chove vtákov — akýkoľvek exemplár musí mať doklady o legálnom pôvode (krúžok alebo doklad z registrovaného chovu). Bez dokladov nekupuj.

ZDROJ: Avibase (Passerina cyanea, ID 043F337AA25E7D97, SK názov pápežík indigový, https://avibase.bsc-eoc.org/species.jsp?avibaseid=043F337AA25E7D97&lang=SK), Wikipedia EN (Indigo bunting — dĺžka 11,5–15 cm,

 Video — Pápežík indigový

Pápežík indigový (Passerina cyanea) — spev a hlas v prírode

Pápežík indigový (Passerina cyanea) — správanie, biotop a hlas

 Cudzie názvy

Anglicky:   Indigo Bunting, Česky:   Papežík indigový, Nemecky:   Indigofink, Španielsky:   Azulillo Índigo, Francúzsky:   Passerin indigo, Taliansky:   Zigolo indaco, Holandsky:   Indigogors, Portugalsky:   Mariposa-azul, Poľsky:   Łuszczyk indygowy, Maďarsky:   Indigópinty, Rusky:   Индиговый колорин, Japonsky:   ルリノジコ, Latinsky:   Passerina cyanea (Linnaeus, 1766)