1
Ustavičné kývanie chvostom — najviditeľnejší terénny znak — Najcharakteristickejším znakom pamuchára východného nie je sfarbenie, ale správanie: vtak ustavične kýva chvostom hore-dole v sede, a to bez prestania. Tento pohyb je spoločný pre všetky tri druhy rodu Sayornis (pamuchár východný, pamuchár čierny, pamuchár pláňový) a odlišuje ich od príbuzných tyraniek, ktoré chvostom nekývajú. Predpokladá sa, že ide o signál predátorom (dávam vedieť, že som ťa zbadal) alebo spôsob koordinácie skupiny.
2
Prvý krúžkovaný vták v Severnej Amerike — Okolo roku 1803 J. J. Audubon uviazal mláďatám pamuchárov strieborný drôt na nôžky na svojej farme Mill Grove v Pennsylvánii — prvý zaznamenaný krúžkovací pokus v Severnej Amerike. Na jar 1804 sa dvaja z označených vtákov vrátili na to isté miesto, čo Audubon zaznamenal. Tento experiment predznamenal vedecké krúžkovanie vtákov ako metódu štúdia migrácie a fidelity k hniezdnemu miestu.
3
Monomorfný druh bez krídlových pruhov — Pamuchár východný je takmer identicky sfarbený u oboch pohlaví (monomorfný): sivohnedá vrchná strana s tmavšou hlavou a chvostom, belavé hrdlo, belavá spodina s jemne žltkastým nádychom na bruchu. Chýbajú mu krídlové pruhy (wingbars) aj výrazný očný krúžok — znaky, ktorými disponuje väčšina príbuzných tyranovitých spevavcov (napr. tyranka dvojpruhová). Práve absencia týchto znakov pri kombinácii s kývaním chvosta je spoľahlivý identifikačný kľúč.
4
Sťahovavý druh s raným príletom — Pamuchár patrí medzi najskorších jarných sťahovavcov v Severnej Amerike. Na juhu USA sa objavuje už koncom februára, na severe (Kanada) v marci–apríli, keď ešte bežne mrzne. Je to vítaný znak blížicej sa jari. Zimuje na juhovýchode USA a v Mexiku. Na rozdiel od mnohých sťahovavých spevavcov sa vracia každý rok na to isté hniezdisko (site fidelity) — na ten istý most, tú istú rímsu.
5
Hniezdo z bahna a machu vždy s ochranou zhora — Hniezdo pamuchára je masívne a typicky kalové — vonkajšiu vrstvu tvorí bahno zmiešané s machom, listami alebo trávou, vnútor je vystlaný mäkkým materiálom. Pamuchár je jedným z niekoľkých severoamerických spevavcov, ktoré hoja hniezdo výhradne na ľudských stavbách alebo skalách s ochranou zhora: podpery mostov, rímsy a previsy budov, skalné výčnelky. Hniezdo sa renovuje a používa opakovane.
6
Spev fee-bee — jeden z najcharakteristickejších hlasov jari — Spev pamuchára je jednoduché, no nezameniteľne hrčavé a nasálne fee-bee (resp. fee-b-be-bee), kde prvá slabika je vyššia a druhá nižšia. Samec ho opakovane vydáva z výrazného posedu a je počuť dlho pred svitaním. Práve od tohto spevu pochádza anglický názov druhu „Phoebe“. Vo výraznome kontraste so živšími a pestrejšími písňami drozd druhu je spev pamuchára nevokálny, no prakticky neomylne rozoznateľný.
7
Viac ako 35 miliónov jedincov — stabilne rastúca populácia — Napriek tomu, že pamuchár je nenápadný a relatívne málo skúmaný spevavec, IUCN odhaduje jeho populáciu na viac ako 35 miliónov dospelých jedincov s rastúcim trendom. Druh profituje z adaptovania na ľudskú krajinu — mosty a budovy mu ponúkajú hojnosť bezpečných hniezdnych miest chránených pred predátormi. Nie je zaradený v CITES ani na žiadnom ochranársky kritickom zozname.
8
Sit-and-sally hmyzožravec — Pamuchár loví výhradne technikou sit-and-sally (sed-a-odlet): z výrazného posedu (vetva, drôt, kôl, most) sleduje okolie, vyráža krátkym šípovým letom za hmyzom (zvyčajne za liatiúcim hmyzom vo vzduchu), schytí ho a vracia sa na posedisko alebo na blízke miesto. Na jeseň a v zime, keď je vzdušný hmyz vzácny, prechádza na bobule a plody (napr. Myrica, Juniperus, Rhus). Rictalné štetiny (chlpy pri ústach) pomáhajú pri zachytávaní hmyzu.
9
Historický hosť Millgrove — Audubonovo dedičstvo — Farma Mill Grove v Pennsylvánii, kde Audubon uskutočnil prvé krúžkovanie pamuchárov, existuje dodnes ako John James Audubon Center at Mill Grove — múzeum a prírodná rezervácia. Je to jedno z miest, kde sa dá pamuchár spoľahlivo vidieť každé leto hniezdiť.
