pamuchár tmavochrbtý (Pyrocephalus rubinus)

Tyrannidae (tyranovité)

pamuchár tmavochrbtý

Pyrocephalus rubinus — samec so žiarivým červeným bruchom a tmavohnedým chrbtom — jeden z najfarebnejších spevavcov Ameriky; voľne žijúci druh, nie klietkový vták

IUCN: LC (Least Concern, 2021) | Least Concern (najmenej ohrozený); hodnotenie BirdLife International / IUCN 2021, verzia 2021-3 (doi:10.2305/IUCN.UK.2021-3.RLTS.T103682912A187307157.en). Populácia sa odhaduje na 5--50 miliónov jedincov. Trend klesajúci: Breeding Bird Survey USA zaznamenáva pokles cca 1,7 % ročne od roku 1966 (Texas -2,6 %; Arizona +2,2 %). Celkové rozšírenie (7,1 mil. km2) a veľkosť populácie neprekračujú prahy pre ohrozené kategórie. Druh nie je zaradený v žiadnej prílohe CITES.
Dĺžka13--14 cm
Hmotnosť11--15 g
Dožitiemax. 5,5 r (banding záznam vo voľnej prírode)
AreálJZ USA, Mexiko, Stredná Amerika, Južná Amerika po Argentínu
Biotopotvorené krajiny, ripariálne lesy pri potokoch, do 3000 m n. m.
IUCNLC -- najmenej ohrozený (klesajúci trend)
CITESbez zápisu
Statusvoľne žijúci druh, nie klietkový vták

Výživa

  • Lietajúci hmyz lovený vo vzduchu -- muchy, komáre, moly; základ stravy, lovený technikou sit-and-sally z nízkeho posedu
  • Terestrický hmyz zbieraný zo zeme -- kobylky, cvrčky, chrobáky; dôležitý podiel stravy, najmä v suchých oblastiach
  • Blanokrídlovce -- včely, osy, mravce; bežná korisť v oblastiach s kvetnatou vegetáciou
  • Drobné pavúky a iné článkonožce -- príležitostná korisť zbieraná z listov, kôry a vegetácie
Tip od odborníka Pamuchár tmavochrbtý je typický vzdušný hmyzožravec (aerial insectivore) s charakteristickou loveckou technikou sit-and-sally: sedí na nízkom posede (vetva, drôt, plot), pozoruje okolie, vyráža šípovým letom za hmyzom a vracia sa na miesto. Základ stravy tvoria muchy, kobylky, chrobáky a včely; výskumy ukazujú, že druh trávi asi 90 % aktívneho dňa na posede a len 4--11 % aktívne prenasledovaním koristi. Druh sa v zajatí nechová -- tieto údaje opisujú jeho ekológiu vo voľnej prírode.

Hlasový prejav

Samec pamuchára tmavochrbtého má melodický chrčivý spev opisovaný ako rýchla séria stúpajúcich tónov zakončená klokotavým trilom: pit-pit-pit-pidddrrrreeedrr. Spev prednáša z posedu aj počas nápadného tokového letu, keď vzlieta do výšky s nadúvaným červeným perím a spustene sa nesie naspäť. Kontaktná a poplašná hláska je krátke ostré pisk alebo peent, opakované v rýchlom slede. Samce spievajú najmä ráno a počas tokového obdobia. Nahrávky spevu nájdeš na xeno-canto pod heslom Pyrocephalus.

Typické zvuky

  • Územná a tokova pieseň samca -- rýchla séria tónov pit-pit-pit zakončená klokotavým trilom pidddrrrreeedrr; prednáša z posedu i počas tokového letu
  • Tokový let so spevom -- samec vzlieta do výšky s nadúknutým červeným perím, spieva a kĺže naspäť na posedisko; jeden z najnápadnejších tokových letov spomedzi tyranovitých
  • Kontaktná hláska -- krátke ostré pisk alebo peent, opakované v rýchlom slede; slúži na kontakt v páre a na poplach
  • Subsong -- tichší, premenlivý spev mimo hlavného hniezdneho obdobia, zaznamenaný aj na zimoviskách a počas migrácie juhoamerických populácií

Sezónny kalendár

Jan Feb Mar Apr Máj Jún Júl Aug Sep Okt Nov Dec ROČNÝ cyklus
Tok a párovanie (február--apríl, USA/Mexiko) -- samec vykonáva nápadné tokové lety, vzlieta do výšky s nafúknutým perím a spieva; hniezdiská obsadzuje skoro na jar
Hniezdna sezóna v severnej časti areálu (USA, Mexiko; február--jún) -- samica stavia hniezdo v horizontálnej vidlici stromu, znáška 2--3 vajec, inkubácia 13--15 dní, obe pohlavie dokrmujú mláďatá
Odchov mláďat (apríl--júl, sev. areál) -- mláďatá opúšťajú hniezdo po 13--16 dňoch; samec môže opatrovať prvú znášku kým samica zakladá druhé hniezdo
Hniezdna sezóna v južnej časti areálu (Argentina, Uruguaj; október--január) -- juhoamerické populácie hniezdia v opačnom ročnom období (austral jar/leto); inkubácia 15--16 dní
Austral-sťahovavé pohyby (jar) -- južnoamerické populácie (P. rubinus s.s.) sú čiastočne sťahovavé: v austral-zime sa presúvajú severnejšie v rámci SA; severoamerické populácie sú prevažne stále
Obdobie mimo hniezdenia (austral zima, juh SA; august--december) -- juhoamerické populácie sa presúvajú severnejšie; v severnej časti areálu ide o mimo-hniezdne obdobie (august--február)

Voľne žijúci druh

Tento druh je voľne žijúci a nie je vhodný na chov ani držbu v zajatí. Nepatrí medzi spoločenské (domáce) zvieratá — najlepším a jediným vhodným spôsobom kontaktu je pozorovanie v jeho prirodzenom prostredí. Odchyt a držba voľne žijúcich živočíchov sú vo väčšine krajín zákonom chránené a obmedzené.

Prostredie a požiadavky

Prirodzený biotop
Otvorené a pololesnaté krajiny -- suchý kel, ripariálne lesy, pastviny, savany, agrikultúrna krajina s roztroušenými stromami; do 3 000 m n. m.
Pamuchár tmavochrbtý preferuje otvorené krajiny s roztroušenými stromami a kríkmi -- v severnej časti areálu najmä ripariálne lesy (topoľy, mesquity, sycamory) pozdĺž potokov a riek; v južnej časti areálu aj cerrado, suché lesy a poľnohospodárska krajina. Druh sa vyskytuje od úrovne mora po 3 000 m n. m. v Andách.
Areál rozšírenia
JZ USA (Arizona, Texas, Nové Mexiko, Kalifornia) -- Mexiko -- Stredná Amerika (po Nikaraguu) -- J Amerika (Kolumbia, Venezuela, Peru, Bolívia, Brazília, Paraguaj, Argentína, Uruguaj)
Areál pokrýva viac ako 7,1 milióna km2. V USA je druh bežný breeder v Arizone, Texase a Novom Mexiku; v Kalifornii a na pobreží Mexického zálivu zimuje. Celý areál prebieha od 40 st. s. š. (S Dakota ako vzácny vagant) po juhoamerický Patagóniu. Severoamerické populácie sú prevažne stále, juhoamerické čiastočne sťahovavé (austral winter movement).
Migrácia
Prevažne stály druh v sev. areáli; juhoamerické populácie sú čiastočne sťahovavé (austral winter -- pohyb na sever v rámci SA)
Severoamerické a stredoamerické populácie sú prevažne stále alebo len krátkodiaľkovo sťahovavé -- niektoré jedince z vysočiny Mexika a juhozápadu USA sa v zime presúvajú na juh. Juhoamerické populácie (P. rubinus s.s.) sú austral sťahovavé -- v austral-zime (apríl--júl) sa presúvajú severnejšie v rámci SA, sezónne dosahujúc Amazon basin.
Správanie a aktivita
Diurny, aktívny vták; loví z nízkeho posedu technikou sit-and-sally; samec vykonáva okázalý tokový let do výšky
Pamuchár tmavochrbtý je denný (diurny) vták, aktívny od svitania do večera. Trávi cca 90 % aktívneho dňa na posede (drôt, vetva, plot, skala) a len 4--11 % aktívnym prenasledovaním koristi. Tokový let samca -- vzliet do výšky s nafúknutým červeným perím za spievania -- je jedným z najnápadnejších prejavov tokového správania spomedzi tyranovitých.
Hniezdenie a hniezdo
Miskovitá schránka z vetvičiek, tráv a kokónov vystlaná pierkami a pavúčinou; v horizontálnej vidlici stromu (mesquit, topoľ, sycamore); 2--3 (vzácne 4) vajcia; inkubácia 13--15 dní (samica), vyletenie 13--16 dní
Samica stavia plytkú miskovitú schránku z vetvičiek, tráv, rastlinných vlákien a prázdnych kokónov, vystlanú pierkami a pavúčinou. Hniezdo sa umiestňuje v horizontálnej vidlici stromu 1,5--5 m nad zemou (vzácne vyššie). Znáška 2--3 (vzácne 4) vajec bielej až krémovej farby s tmavohnedými škvrnami. Inkubácia trvá 13--15 dní, sedí výlučne samica. Mláďatá vyletia po 13--16 dňoch; obaja rodičia dokrmujú, samec môže opatrovať prvú vrh kým samica zakladá druhé hniezdo. V sev. areáli 2 vrhy ročne bežné.
Právna ochrana a CITES
IUCN LC (klesajúci trend, 2021); CITES: bez zápisu; zákon SR 543/2002: v SR sa nevyskytuje
Druh je hodnotený IUCN ako najmenej ohrozený (LC) s klesajúcim trendom populácie. Nie je zaradený v žiadnej prílohe CITES. Slovenský zákon 543/2002 Z. z. sa naňho priamo nevzťahuje (nie je pôvodný druh SR); v USA podlieha ochrane Migratory Bird Treaty Act (MBTA) -- odchyt, chov ani obchodovanie s americkými divými populáciami je zakázané.

Rozmnožovací cyklus

Tok a dvorenie
Február--apríl (USA/Mexiko); október--december (Argentína, Uruguaj)

Samec pamuchára tmavochrbtého vykonáva jeden z najnápadnejších tokových letov spomedzi tyranovitých: vzlieta kolmo hore do výšky s nafúknutým červeným perím, spieva počas výstupu aj zostupu a vracia sa na posedisko. Tento lete opakuje mnohokrát, aby zaujal samicu a obhájil revír. Samce sú agresívne voči súperníkom a naháňajú ich pri hraniciach teritória.

Hniezdo a znáška
2--3 (vzácne 4) vajcia; hniezdna sezóna február--jún (USA), október--január (Argentina)

Samica stavia plytkú miskovitú schránku z tráv, vetvičiek a rastlinných vlákien, vystlanú pierkami a pavúčinou, v horizontálnej vidlici stromu 1,5--5 m nad zemou. Znáša 2--3 vajcia (vzácne 4) bielej až krémovej farby s tmavohnedými škvrnami. Hniezdo môže byť parazitované penicou čiernohlavou (Molothrus ater) v USA. Dve vrhy ročne bežné v severnej časti areálu.

Inkubácia
13--15 dní (sev. areál); 15--16 dní (Argentína); výlučne samica

Na vajíčkach sedí výlučne samica; inkubácia trvá 13--15 dní v USA a Mexiku (ADW, Wikipedia EN), resp. 15--16 dní v Argentíne (oiseaux.net). Všetky vajíčka sa liahnu v priebehu 24 hodín. Samica počas inkubácie opúšťa hniezdo len krátko na kŕmenie.

Liahnutie a kŕmenie mláďat
Obaja rodičia dokrmujú; vyletenie 13--16 dní po vyliahnutí

Mláďatá sa liahnu holé a slepé; obaja rodičia ich kŕmia prevažne hmyzom. Mláďatá vyletia po 13--16 dňoch (ADW: 13--15, Wikipedia EN: 15 dní). Samec môže prebrať starostlivosť o prvú znášku po vyletení, kým samica zakladá druhé hniezdo.

Juvenilný šat a pohlavná dospelosť
Prechodný šat samcov: hnedý s rastúcimi červenými škvrnami; pohlavná dospelosť pravdepodobne v 1. roku

Mláďa samca je spočiatku hnedé podobné samici, ale červené perko sa objavuje postupne počas prvého pelichania. Plné žiarivo červené sfarbenie samce dosahujú pravdepodobne do konca prvého roka alebo v druhom roku života -- presné data pre druh nie sú v dostupných zdrojoch spoľahlivo overené (presné údaje neoverené). Juvenilné samice sú sivohnedé.

Pohlavná dospelosť a dožitie
Dožitie: max. overený záznam 5,5 rokov (bandingový záznam, Klimkiewicz & Futcher 1989)

Pohlavná dospelosť nastáva pravdepodobne v prvom roku života -- druh hniezdi od 1. roka. Maximálne dožitie zaznamenané bandingovým výskumom je 5,5 roka vo voľnej prírode (Klimkiewicz & Futcher 1989, cit. AnAge). Iné zdroje uvádzajú odhad 5--7 rokov (allbirdspecies.com), niektoré až 9 rokov -- tieto hodnoty nie sú doložené bandingovými záznamami; ako overený údaj uvádzame 5,5 roka z banding literatúry.

Porovnanie s podobnými druhmi

POROVNANIE DĹŽKY (cm) pamuchár tmavochrbtý 13--14 cm pamuchár čierny 14--15 cm postriežkar kráľovský 19--23 cm postriežkar bentevi 22--24 cm
pamuchár tmavochrbtý pamuchár čierny (Sayornis nigricans) postriežkar kráľovský (Tyrannus tyrannus) postriežkar bentevi (Pitangus sulphuratus)
Dĺžka13--14 cm14--15 cm19--23 cm22--24 cm
Váha11--15 gpresné údaje neoverené33--55 g53--68 g
Dožitiemax. 5,5 r (banding; vo voľnej prírode)presné údaje neoverenépresné údaje neoverenépresné údaje neoverené
OchranaIUCN LC (klesajúci trend), bez CITESIUCN LC, bez CITESIUCN LC, bez CITESIUCN LC, bez CITES
CharakteristikaSamec: žiarivo červené temeno, hrdlo, hruď, brucho; tmavohnedá maska cez oko, tmavý chrbát a krídla. Samica: sivohnedá, biele hrdlo, ružovkasté bruchoSamec čierno-biely -- čierna hlava, chrbát a krídla, biela spodina a líca; samica podobná; výrazný kontrast, no bez červenej farby; obýva mokrade a brehové porasty v SAVýrazne väčší tyranovitý; tmavá čiapočka, tmavý chrbát, biela spodina, červená korunková škvrna skrytá pod perím; bez červenej spodiny -- ľahko odlíšiteľný od samca pamuchára tmavochrbtého farbou a veľkosťouVeľký tyranovitý; žltá spodina, hnedý chrbát, čiernobiela hlava s výraznou bielou obočnou pásou a žltou korunkou; väčší a inak sfarbený než pamuchár tmavochrbtý -- žltá (nie červená) spodina, väčšia stavba tela
AreálJZ USA (Arizona, Texas), Mexiko, Stredná Amerika, J Amerika (Kolumbia, Peru, Bolívia, Argentína, Uruguaj); areál 7,1 mil. km2Severná Južná Amerika (Venezuela, Kolumbia, Trinidad, Guyana, Brazília) -- ripariálny druh mokradí; odlišný od pamuchára tmavochrbtého sfarbením a biotopomSev. Amerika (breeder), Stredná a J Amerika (zimoviská) -- sťahovavý druh, agresívny obranca teritória; príbuzný tyranovitý, no výrazne odlišnýStredná a Južná Amerika (bežný, rozšírený) -- jeden z najhojnejších tyranovitých; obýva otvorené krajiny, mestá a pastviny; príbuzný druh čeľade Tyrannidae

Zaujímavosti

1

Žiarivý dimorfizmus: červená a uhlie -- Samec pamuchára tmavochrbtého je jedným z najfarebnejších spevavcov Nového sveta: žiarivo červené temeno, hrdlo, hruď a celé brucho kontrastujú s tmavohnedou až čiernou maskou cez oko, tmavým chrbtom, krídlami a chvostom. Práve tento kontrast dal vtákovi slovenský názov pamuchár tmavochrbtý -- hoci je chrbát tmavý, dominujúcim dojmom je ohnivo červená spodina.

2

Samica: nenápadný dvojník -- Samica je sivohnedá s bielym hrdlom a jemne ružovkastým bruchom -- natoľko odlišná od samca, že bola historicky popisovaná ako iný druh. V teréne si ju možno pomýliť s niektorými ikonikmi Say's phoebe (Sayornis saya) alebo inými hnedastými tyranovitými.

3

Tokový let: vzdušná šou -- Počas toku samec vzlieta kolmo do výšky 20--30 m s nafúknutým červeným perím a prednáša pieseň počas celého výletu. Tento vizuálne ohromujúci prejav sa opakuje desiatky krát denne v hniezdnej sezóne a je jedným z najnápadnejších tokových správaní spomedzi malých spevavcov.

4

Taxonómia: jeden druh alebo štyri? -- IOC World Bird List od roku 2017 štiepi historický komplex Pyrocephalus rubinus na P. obscurus (severná/stredoamerická skupina) a P. rubinus (austral-juhoamerická skupina, scarlet flycatcher); Galapágy dostávajú P. nanus a P. dubius. IUCN a BirdLife International naďalej zoskupujú celý komplex pod P. rubinus sensu lato. Debata pokračuje -- hlasové rozdiely naznačujú reprodukčnú izoláciu, ale genetické dáta sú menej jednoznačné.

5

Sit-and-sally: percentá lovu -- Výskumy zaznamenali, že pamuchár trávi okolo 90 % aktívneho dňa na posede a len 4--11 % aktívnym prenasledovaním koristi. Táto efektívna stratégia mu umožňuje exploatovať bohaté zásoby hmyzu v otvorených biotopoch bez zbytočného energetického výdaju.

6

Klesajúce populácie v USA -- Breeding Bird Survey (BBS) zaznamenáva priemerný úbytok 1,7 % ročne od roku 1966 -- celkovo pokles o cca 70 % za 60 rokov. V Texase je trend ešte nepriaznivejší (-2,6 % ročne). Hlavné dôvody: odstraňovanie ripariálnej vegetácie, pesticídy redukujúce hmyz a hniezdny parazitizmus penicou čiernohlavou. Niektoré arizonské populácie naopak rastú (+2,2 % ročne) vďaka expanzii zavlažovanej záhrady a parkov.

Taxonomická klasifikácia

species pamuchár tmavochrbtý (Pyrocephalus rubinus)
Ríša Animalia
Kmeň Chordata
Trieda Aves (vtáky)
Rad Passeriformes (vrabcotvaré)
Čeľaď Tyrannidae (tyranovité)
Rod Pyrocephalus Kaup, 1854
Druh Pyrocephalus rubinus (Boddaert, 1783)
Poddruh SR v SR sa nevyskytuje -- novosvětský druh, nechová sa v európskej avikultúre
Poddruhy 12 poddruhov (Avibase / BirdLife -- v širokom poňatí pred splitom): rubinus (J Amerika -- Argentina, Uruguaj, Brazília), mexicanus (JZ USA, Mexiko), flammeus (JZ USA / SZ Mexiko), blatteus (JV Mexiko, Guatemala, Honduras), pinicola (sev. Nikaragua), piurae (Kolumbia, Ekvádor, Peru), ardens (sev. Peru), saturatus (sev. Kolumbia / sev. Brazília), cocachacrae (JZ Peru, sev. Čile), major (JV Peru), obscurus (záp. Peru) a ďalšie. Poznámka: IOC (od 2017) rozdeľuje komplex -- P. obscurus pre severoamerickú/stredoamerickú skupinu, P. rubinus pre austral-juhoamerickú skupinu; IUCN a BirdLife International zoskupujú pod P. rubinus v širšom zmysle (hodnotenie LC).
Avibase_ID 1456993D48B01C82

? Často kladené otázky

Nie -- pamuchár tmavochrbtý nie je klietkový druh a v európskej avikultúre sa nechová. Je to voľne žijúci hmyzožravý spevavec viazaný na otvorené biotopy Ameriky. V USA je chránený Migratory Bird Treaty Act -- odchyt, chov ani obchodovanie s divými jedincami je zakázané. V EÚ by akákoľvek ponuka tohto druhu bola podozrivá. Jediný vhodný spôsob stretnutia je pozorovanie vo voľnej prírode.

Pohlavný dimorfizmus je mimoriadne výrazný. Samec má žiarivo červené temeno, hrdlo, hruď a brucho s tmavohnedou maskou cez oko a tmavým chrbtom -- kontrast červenej a tmavej je nezameniteľný. Samica je celkovo sivohnedá s bielym hrdlom a jemne ružovkastým bruchom -- môže byť pomýlená s inými tyranovitými. Mláďa samca je spočiatku hnedé a červené škvrny sa objavujú postupne počas prvého roka.

Najľahšie ho uvidíš v juhozápadných USA -- Arizona (napr. Patagonia Lake, Tucson area), Texas (Big Bend, Rio Grande Valley) a Nové Mexiko. Je bežný aj po celom Mexiku, v Strednej Amerike a v Južnej Amerike po Argentínu. Druh obýva otvorené krajiny pri vodných tokoch, sedy na dráte alebo vetve -- samca vďaka červenej farbe nenájdeš s ťažkosťami.

Slovenský názov pamuchár tmavochrbtý poukazuje na kontrast: zatiaľ čo celá spodná strana tela samca je žiarivo červená, chrbát, krídla, chvost a maska sú tmavohnedé až čierne -- typická päťfarebná kresba je definovaná práve týmto tmavým chrbtom v kontraste s červenou. Anglický názov vermilion flycatcher alebo scarlet flycatcher naopak zdôrazňuje farbu spodiny. Nemecký názov Rubintyrann (rubín-tyran) tiež odkazuje na červenú.

IUCN (2021) ho hodnotí ako najmenej ohrozený (LC), no s klesajúcim trendom populácie. V USA zaznamenáva Breeding Bird Survey pokles okolo 1,7 % ročne od roku 1966. Hlavné hrozby: odstraňovanie ripariálnych lesov (topole, mesquity, sycamory) pozdĺž potokov, kontaminácia hmyzu pesticídmi a hniezdny parazitizmus penicou čiernohlavou. Druh nie je zaradený v prílohách CITES.

Tokový let samca je jedným z najnápadnejších prejavov správania spomedzi malých spevavcov. Samec vzlieta kolmo do výšky 20--30 m s nafúknutým červeným perím a spieva počas celého výletu -- pieseň pit-pit-pit-pidddrr znie nepretržite. Potom kĺže naspäť na posedisko. Tento lete opakuje desiatky krát denne, aby zaujal samicu a obhájil teritórium. Vizuálny efekt červeného vtáka stúpajúceho do neba je mimoriadne efektný.

ZDROJ: Wikipedia EN (Vermilion flycatcher -- P. rubinus komplex, dĺžka 13–14 cm, váha 11–14 g, wingspan 24–25 cm, biotop riparian woodland, habitat up to 3000 m n. m., diet aerial insectivore, breeding Feb–J

 Video — pamuchár tmavochrbtý

pamuchár tmavochrbtý (Pyrocephalus rubinus) — hlas a správanie v prírode

pamuchár tmavochrbtý (Pyrocephalus rubinus) — biotop a pohyb

 Cudzie názvy

Anglicky:   Vermilion Flycatcher / Common Vermilion Flycatcher (BirdLife) / Scarlet Flycatcher (IOC pre austral populácie), Česky:   tyranovec rubínový, Nemecky:   Rubintyrann, Španielsky:   Mosquero Cardenal, Francúzsky:   Moucherolle vermillon, Taliansky:   Pigliamosche vermiglio, Holandsky:   Rode Tiran, Portugalsky:   príncipe (Brazília) / caça-moscas-escarlate (Portugalsko), Poľsky:   żarek rubinowy, Maďarsky:   rubinfejű tirannusz, Rusky:   Красный мухолов, Japonsky:   ベニタイランチョウ (Benitairancho)