pamuchár smrekový (Contopus cooperi)

tyranovité

pamuchár smrekový

Contopus cooperi — tyranovec boreálnych lesov so vzorom rozopnutej vesty a ikonickým piestokom quick-three-beers; jeden z najdlhšie migrujúcich tyranovitých Ameriky; voľne žijúci druh, nie klietkový vták

IUCN: NT (Near Threatened, 2016) | Near Threatened — takmer ohrozený (hodnotenie BirdLife International / IUCN; hodnotiaci rok 2016, IUCN ID 22699787, kritériá A2bc+3bc). Populácia druhu klesla o cca 78–79 % od roku 1970 (Partners in Flight) tempom cca 3 % ročne; odhadovaná populácia je cca 1,9 milióna jedincov. Druh sa priblížil prahovej hodnote kategórie VU (Vulnerable), no ju neprekračuje. Nie je zaradený v žiadnej prílohe CITES. V Kanade má zákonný status Threatened (SARA — Species at Risk Act).
Dĺžka18–20 cm
Hmotnosť25–40 g
Dožitiemax. 11,1 roka vo voľnej prírode (BBL)
HniezdiskoBoreálny les Kanady a západ USA
ZimoviskoAndes — Panama až Bolívia
IUCNNT — takmer ohrozený (klesajúci trend)
CITESbez zápisu
StatusVoľne žijúci sťahovavý druh, nie klietkový vták

Výživa

  • Lietajúci hmyz lovený technikou sit-and-sally z najvyšších posedov — osy, vosám príbuzný hmyz, blanokrídlovce, motýle, chrobáky, koníky; základ stravy počas celého roka
  • Včely, mravce a ďalší blanokrídlovci; lovení výhradne vo vzduchu, nie z lístia ani zo zeme
  • Ovocie a plody — príležitostne počas migrácie ako sezónny energetický doplnok
Tip od odborníka Pamuchár smrekový je takmer výhradný aerickí hmyzožravec — loví výlučne vo vzduchu technikou sit-and-sally: z tyčiacich suchároch alebo koruny stromov vyráža za korisťou a vracia sa na rovnaký posad. Základ stravy tvorí lietajúci hmyz — osy, včely, blanokrídlovce, motýle, chrobáky a koníky. Počas migrácie príležitostne konzumuje ovocie. Druh sa v zajatí nechová — tieto údaje opisujú jeho ekológiu vo voľnej prírode.

Hlasový prejav

Pamuchár smrekový má jednu z najikonickejších piesní boreálneho lesa — trojslabičný pieštok renderedý ako quick-THREE-beers (rýchlo-TRI-pivá; prvá slabika je kratšia a tichšia, nasledujúce dve sú silné a znie stúpajúco-klesajúco). Táto pieseň je počuteľná na veľkú vzdialenosť z vrcholkov suchárov. Kontaktné a poplachové volanie je trojica ostrých pip-pip-pip — tiché ostré šteknutia, vydávané obomi pohlaviami po celý rok. Druh vokaluzie aj počas migrácie a na zimoviskách. Pieštok je v teréne spoľahlivejší identifikačný znak než sfarbenie.

Typické zvuky

  • Pieštok quick-THREE-beers — trojslabičná vrúcna pieseň, prvá slabika krátka a tichá, nasledujúce dve silné a stúpajúco klesajúce; jedna z najikonickejších piesní boreálneho lesa; počuteľná na veľkú vzdialenosť
  • Kontaktné volanie pip-pip-pip — trojica (niekedy 2 alebo 4) ostrých krátkych výkrikoch; vydávané obomi pohlaviami po celý rok vrátane migrácie a zimovísk; primárny poplachový a kontaktný hlas
  • Rýchla štrkotavá séria pip-pip-pip-pip — pri vzrušení alebo streche; intenzívnejší variant kontaktného volania
  • Ranný subsong — tichší menej intenzívny spev počas hniezdnej sezóny v ranných hodinách pri dvore; menej nápadný než hlavný pieštok

Sezónny kalendár

Jan Feb Mar Apr Máj Jún Júl Aug Sep Okt Nov Dec ROČNÝ cyklus
Jarný prílet na hniezdiská — pamuchár smrekový prichádza neskoro na jar (apríl–máj); patrií k neskorším migrantom spomedzi severoamerických tyranovitých; migruje dlhé vzdialenosti zo Strednej a Južnej Ameriky
Tok a obsadenie teritória (máj–jún) — samec vybiehava z tyčiacich suchároch a hlasne volá quick-THREE-beers; teritórium môže dosahovať plochu 40–45 hektárov na pár
Hniezdna sezóna (jún–júl) — kladenie 3 vajec (niekedy 2–4), inkubácia 15–17 dní; hniezdo otvorená miska v ihličnane, výrazne od kmeňa; odchovávajú len jednu znášku ročne
Odchov mláďat — obaja rodičia kŕmia; mláďatá vyletujú 21–23 dní po vyliahnutí (Audubon) alebo 15–19 dní (Wikipedia) — zdroje sa rozchádzajú; po vyletení zostávajú závislé na rodičoch
Jesenný odlet na zimoviská — jedna z najdlhších migrácií spomedzi severoamerických tyranovitých; smer na juh do Strednej Ameriky a ďalej do Ánd Južnej Ameriky (Panama, Venezuela, Kolumbia, Ekvádor, Peru, Bolívia)
Zimovanie (november–marec) — pamuchár smrekový zimuje predovšetkým v stredných nadmorských výškach Ánd od Panamy po Bolíviu; sedí na temeni koruny stromov v horských pralesoch

Voľne žijúci druh

Tento druh je voľne žijúci a nie je vhodný na chov ani držbu v zajatí. Nepatrí medzi spoločenské (domáce) zvieratá — najlepším a jediným vhodným spôsobom kontaktu je pozorovanie v jeho prirodzenom prostredí. Odchyt a držba voľne žijúcich živočíchov sú vo väčšine krajín zákonom chránené a obmedzené.

Prostredie a požiadavky

Prirodzený hniezdny biotop
Okraje a výseky boreálnych a horských ihličnatých lesov, zhoreniská so suchármi, podmáčaniny, smrekové a borovicové lesné podmáčaniny; od morskej hladiny po cca 3 350 m n. m.
Pamuchár smrekový obýva otvorené okraje a výseky borovicovo-smrekových a jedľových lesov, vrátane boreálnych podmáčanín (muskeg, rašeliniská), zhoreniskách s ponechanými suchármi a plôch s prirodzenými výsekmi. Tyčiace suháre a koruny vysokých stromov sú kľúčovým prvkom — slúžia ako vyhliadkové posedy pre lov lietajúceho hmyzu. 57 % globálnej populácie hniezdi v boreálnom lese Kanady. Druh je silno viazaný na prírodné disturbancii (požiar, podmáčanie), ktoré vytvárajú mozaiku otvorených plôch a stojacich mŕtvych stromov.
Hniezdny areál
Boreálna Kanada a západ USA (od Aljašky po Novo Mexiko a severovýchod USA); od morskej hladiny po 3 350 m n. m.
Hniezdny areál pokrýva väčšinu boreálneho lesa Kanady (Britská Kolumbia, Alberta, Saskatchewan, Manitoba, Ontario, Quebec, atlantické provincie) a hornaté ihličnaté lesy západného USA (Cascade Mountains, Sierra Nevada, Skalnaté hory od Montany po Nové Mexiko) a severovýchodných USA. Populácia je monotypická — bez uznaných poddruhov.
Migrácia a zimovisko
Plne sťahovavý druh — zimuje prevažne v Andách (Panama, Kolumbia, Venezuela, Ekvádor, Peru, Bolívia); jedna z najdlhších migrácií spomedzi severoamerických tyranovitých
Pamuchár smrekový je plne sťahovavý: po hniezdnej sezóne (august–október) sa presúva na zimovisko v stredných nadmorských výškach Ánd (primárne Kolumbia, Venezuela, Ekvádor, Peru, Bolívia; 700–2 400 m n. m.) a v menšej miere na nižšinách Amazónie a v horách Strednej Ameriky. Jarný prílet nastáva neskoro — jediny z neskorších tyranovitých; prichádza apríl–máj. Jesenná migrácia je skorá — opúšťa hniezdiská už v auguste. Trasa vedie pozdĺž pohorí oboch Amerík.
Správanie a aktivita
Diurnálny vzdušný lovec; strávi veľkú časť dňa na exponovaných najvyšších posedoch — sucháre, vrcholy koruny stromov — odkiaľ opakovane vyrážia za hmyzom (yo-yo flight, sit-and-sally)
Pamuchár smrekový je nápadný vďaka voľbe posedov — vždy obsadzuje najvyšší dostupný sucher alebo korunu stromu, odkiaľ má výhľad na okolie a efektívne loví. Vyrážaný dlhší výpad za hmyzom vo vzduchu a vracia sa na rovnaký alebo blízky posad. Je teritoriálny — teritórium dosahuje 40–45 ha na pár. Agresívne bráni hniezdo pred predátormi, vrátane oveľa väčších druhov.
Hniezdenie a hniezdny materiál
Otvorená miska v ihličnane výrazne od kmeňa (nie v dutine); 3 vajcia (niekedy 2–4); inkubácia 15–17 dní; obaja rodičia sa podieľajú na starostlivosti o mláďatá
Na rozdiel od mnohých dutinových tyranovitých stavia pamuchár smrekový otvorené hniezdo miskovitého tvaru umiestneného na konáriku ihličnanu, výrazne od kmeňa — chránené pred predátormi lezúcimi po kmeni. Hniezdo je vyhotovené z vetvičiek, tráv, machu a lišajníkov. Kladie 3 vajca (niekedy 2–4), krémovo-biele s hnedastými a sivastými škvrnami. Inkubácia trvá 15–17 dní (rôzne zdroje uvádzajú 15 až 19 dní). Mláďatá vyletujú 21–23 dní po vyliahnutí (Audubon) — iné zdroje uvádzajú 15–19 dní; odchovávajú jednu znášku ročne.
Právna ochrana a CITES
IUCN NT — takmer ohrozený, klesajúci trend; CITES: bez zápisu; v Kanade chránený (SARA Threatened); zákon SR 543/2002: nevzťahuje sa
Druh je hodnotený IUCN ako takmer ohrozený (Near Threatened, NT) s kritériami A2bc+3bc — populácia klesla o cca 78–79 % od roku 1970 (cca 3 % ročne; Partners in Flight). Odhadovaná populácia je cca 1,9 milióna jedincov (BirdLife International / IUCN). CITES: bez zápisu. V Kanade je druh zákonom ohrozený (SARA — Species at Risk Act, kategória Threatened). V USA chránený zákonom Migratory Bird Treaty Act. Zákon SR 543/2002 Z. z. sa priamo nevzťahuje (nie je pôvodný druh SR ani EÚ).

Rozmnožovací cyklus

Tok a obsadenie teritória
Apríl–máj (prílet z Južnej Ameriky, obsadenie teritória)

Po prílete na hniezdiská samec obsadzuje rozsiahle teritórium (40–45 ha) a hlasno spieva quick-THREE-beers z tyčiacich sa suchárov — pieštok je počuteľný na veľkú vzdialenosť. Obaja jedinci páru agresívne bránia hniezdiaci priestor pred inými parmi aj oveľa väčšími vtákmi. Druh je monogamný počas hniezdnej sezóny.

Hniezdo a znáška
Znáška 3 vajec (niekedy 2–4); hniezdna sezóna jún–júl; jedna znáška ročne

Hniezdo je otvorená miska na konári ihličnanu, výrazne od kmeňa — vyhotovená z vetvičiek, tráv, machu a lišajníkov. Vajcia sú krémovobielo-bledé s hnedastými a sivastými škvrnami. Kladie 3 vajcia (niekedy 2–4). Pamuchár smrekový odchovávava len jednu znášku ročne — neskorý prílet a dlhá migrácia neumožňujú druhú znášku.

Inkubácia
15–17 dní (zdroje uvádzajú 15–19 dní — rozchádzajú sa); prevažne samica

Inkubácia trvá podľa rôznych zdrojov 15–19 dní — senescence.info/BBL uvádza 15 dní, Audubon 16–17 dní, Wikipedia EN 15–19 dní. Presné rozdelenie inkubačnej úlohy medzi pohlaviami je menej zdokumentované než u iných tyranovitých; primárne sedí samica. Samec hájí teritórium a zásobuje samicu potravou.

Liahnutie a kŕmenie mláďat
Obaja rodičia kŕmia; mláďatá vyletujú 15–23 dní po vyliahnutí (zdroje sa rozchádzajú)

Mláďatá sa liahnu holé; obaja rodičia ich kŕmia prevažne lietajúcim hmyzom. Čas do vyletenia je predmetom rozdielu medzi zdrojmi: Audubon uvádza 21–23 dní, Wikipedia EN 15–19 dní — presné údaje pre SR nie sú overiteľné z primárnych zdrojov; uvádzame oba rozsahy. Mláďatá zostávajú závislé na rodičoch ešte niekoľko týždňov po vyletení.

Juvenilný šat
Juvenilné sfarbenie: podobné dospelým, s bledsími krídlovými krovkami

Mladé vtáky v prvom šate sú podobné dospelým — zachovávajú charakteristickú kresbu vesty — no majú bledšie sfarbenie krídlových kroviek s okrovými líškami. Pohlavný dimorfizmus je u tohto druhu minimálny v každom veku.

Pohlavná dospelosť
Pravdepodobne v prvom roku (365 dní — senescence.info); maximálne dožitie 11,1 roka vo voľnej prírode (BBL banding records)

Pohlavná dospelosť nastáva pravdepodobne v prvom roku života (365 dní — senescence.info/BBL). Maximálna zdokumentovaná dĺžka dožitia je 11,1 roka vo voľnej prírode podľa BBL banding records — Longevity Records of North American Birds (senescence.info). Pre malého tyranoveho spevavca (25–40 g) je to pozoruhodná dlhovekosť.

Porovnanie s podobnými druhmi

POROVNANIE DĹŽKY (cm) Pamuchár smrekový 18–20 cm Vrabčiarka vŕbová — Western W… 14–16 cm Vrabčiarka lesná — Eastern Wo… 14,5–16,5 cm Vrabčiarka väčšia — Greater P… 19–22 cm
Pamuchár smrekový Vrabčiarka vŕbová — Western Wood-Pewee (Contopus sordidulus) Vrabčiarka lesná — Eastern Wood-Pewee (Contopus virens) Vrabčiarka väčšia — Greater Pewee (Contopus pertinax)
Dĺžka18–20 cm14–16 cm14,5–16,5 cm19–22 cm
Váha25–40 g12–14 g12–14 g27–33 g
Dožitiemax. 11,1 roka vo voľnej prírode (BBL banding records)presné údaje neoverenépresné údaje neoverenépresné údaje neoverené
OchranaIUCN NT (klesajúci trend, -78 % od roku 1970), bez CITES; v Kanade SARA ThreatenedIUCN LC, bez CITESIUCN LC, bez CITESIUCN LC, bez CITES
CharakteristikaTmavé olivovosivé boky hrude a bokov zvierajú bielu stredovú líniu od hrdla po brucho (efekt rozopnutej vesty); veľká hlava, krátky chvost; niekedy biele chĺpkové chomáče na bokoch hrude; pieštok quick-THREE-beersOveľa menší než pamuchár smrekový; olivovohnedý, bez nápadnej kresby vesty; tmavé krovky s dvomi bledými pruhmi; pieštok znie nahor zdvihnutý peer; nemá bielu stredovú líniu hrudePodobná veľkosť a sfarbenie ako C. sordidulus; bez kresby vesty; pieštok znie peer-a-wee (stúpajúco-klesajúco), odlišný od quick-THREE-beers; obýva listnaté a zmiešané lesy, nie boreálPodobná veľkosť ako pamuchár smrekový; uniformne olivovohnedý bez kresby vesty; výrazný oranžovožltý dolný zobák; pieštok znie ho-SAY MA-ree-ah; chýba biela stredová línia hrude
AreálHniezdisko: boreálny les Kanady + hornaté ihličnaté lesy západ USA; zimovisko: Andes (Panama po Bolíviu); plne sťahovavý, jedna z najdlhších migrácií tyranovitýchHniezdič otvorených lesov a hájov západ USA a Kanady; zimuje v tropickej Južnej Amerike; areál čiastočne prekrytý s C. cooperi, odlišný biotop a hlasHniezdič listnatých a zmiešaných lesov východnej Severnej Ameriky; zimuje v tropickej Južnej Amerike; geograficky oddelený od C. cooperi v hniezdnom areáliRezident hornatých ihličnatých lesov od Arizony a Nového Mexika po Nikaraguu; areál sa čiastočne prekrýva na juhu USA s C. cooperi počas hniezdenia; jasne odlišiteľný hlasom

Zaujímavosti

1

Quick-THREE-beers — nezameniteľný hlas boreálu — Pieštok pamuchára smrekového patrí k najikonickejším hlasom kanadských a amerických ihličnatých lesov. Trojslabičná melódia, renderedá ako quick-THREE-beers, je počuteľná na veľkú vzdialenosť z vrcholu suchárov a koruny smrekov. Toto volanie je zároveň najspoľahlivejší terénny identifikačný znak druhu — oveľa istejší než vizuálne znaky.

2

Vesta z tmavých bokov — Pamuchár smrekový má jednu z najikonickejších kresby spomedzi severoamerických tyranovitých. Tmavé olivovosivé boky hrude a bokov tesne zvierajú úzku bielu stredovú líniu od hrdla po brucho — efekt podobný rozopnutej veste. Niekedy sú pred krídlami viditeľné biele chĺpkové chomáče na bokoch. Táto kresba je takmer nezameniteľná.

3

Jedna z najdlhších migrácií tyranovitých — Pamuchár smrekový každoročne prekonáva tisíce kilometrov medzi boreálnymi hniezdiskami v Kanade a zimoviskách v stredných nadmorských výškach Ánd (predovšetkým Kolumbia, Ekvádor, Peru a Bolívia). Patrí tak k druhom s najdlhšou migráciou spomedzi všetkých severoamerických tyranovitých. Na cestu vyráža skoro na jeseň — opúšťa hniezdiská už v auguste, ešte pred mnohými inými sťahovavými druhmi.

4

78 % ústup za 50 rokov — a stále klesá — Populácia pamuchára smrekového klesla od roku 1970 o cca 78 % (Partners in Flight), teda zhruba o 3 % ročne. Half-life populácie je 24 rokov. IUCN hodnotí druh ako takmer ohrozený (NT), v Kanade je zákonom ohrozený druh (SARA Threatened). Hlavnými príčinami sú pokles populácií lietajúceho hmyzu, potlačenie prírodných požiarov a odlesňovanie andských zimovísk.

5

57 % populácie žije v kanadskom boreáli — Väčšina celosvetovej populácie pamuchára smrekového hniezdi v kanadskom boreálnom lese — väčšom než celý tropický dažďový prales Amazónie. Táto závislosť od zdravia boreálneho lesa robí z Kanady kľúčovú krajinu pre zachovanie druhu. Akékoľvek rozsiahle odlesňovanie alebo zmena požiarového režimu v boreáli sa prejaví na celosvetovej populácii.

6

Výhradný lovič vzduchu — Pamuchár smrekový loví výhradne vo vzduchu a nevyberá potravu z lístia, kôry ani zo zeme — na rozdiel od mnohých iných tyranovitých a spevavcov. Táto špecializácia ho robí obzvlášť zraniteľným voči poklesu populácií lietajúceho hmyzu, čo je jednou z kľúčových príčin jeho úbytku.

7

Teritórium veľké ako 40–45 hektárov — Každý pár pamuchárov smrekových potrebuje pre úspešné hniezdenie teritórium s rozlohou 40–45 hektárov (Birds of the World). Táto rozsiahlosť je odrazom nízke hustoty lietajúceho hmyzu v boreálnych lesoch a potreby rozsiahleho vzdušného lovného priestoru. Priemyselne fragmentovaný les nestačí na udržanie životaschopnej populácie.

8

Monotypický druh bez poddruhov — Pamuchár smrekový je uznávaný ako monotypický druh — bez uznaných poddruhov (IOC World Bird List). Pôvodne bol popísaný Nuttallom v roku 1831 ako Muscicapa cooperi podľa exemplára z Cambridge, Massachusetts — čo je príznačné pre druh, ktorý dnes hniezdi prevažne ďaleko na severe Kanady, kde ho Nuttall zachytil len ako migranta.

Taxonomická klasifikácia

species Pamuchár smrekový (Contopus cooperi)
Ríša Animalia
Kmeň Chordata
Trieda Aves (vtáky)
Rad Passeriformes (vrabcotvaré)
Čeľaď Tyrannidae (tyranovité)
Rod Contopus Cabanis, 1855
Druh Contopus cooperi (Nuttall, 1831)
Poddruh SR v SR sa nevyskytuje — severoamerický hniezdič boreálnych ihličnatých lesov, zimujúci v Andách Južnej Ameriky; v európskej avikultúre sa nechová
Poddruhy Druh je monotypický (bez uznaných poddruhov podľa IOC World Bird List). Pôvodný popis ako Muscicapa cooperi Nuttall, 1831, locus typicus Cambridge, Massachusetts, USA.
Avibase_ID 951C150C10C1B0BA

? Často kladené otázky

Nie — pamuchár smrekový nie je klietkový druh a v európskej avikultúre sa vôbec nechová. Je to voľne žijúci sťahovavý severoamerický vták chránený zákonmi o sťahovavých vtákoch USA a Kanady — akékoľvek chytanie, vlastníctvo alebo predaj by bolo trestným činom. Druh nie je v prílohách CITES. V SR ani v EÚ nie je dostupný v ponuke chovateľov.

Najspoľahlivejší identifikačný znak je hlas: trojdielny pieštok quick-THREE-beers (prvá slabika krátka a tichá, nasledujúce dve silné a stúpajúco klesajúce) je nezameniteľný. Vizuálne je charakteristická kresba: tmavé olivovosivé boky hrude zvierajú úzku bielu stredovú líniu od hrdla po brucho — efekt rozopnutej vesty. Druh sedí na najvyšších posedoch (sucháre, vrcholy koruny stromov) a je väčší a ťažšej stavy než pelúšky (Empidonax) a vrabčiarky (Contopus rodu drevo-pevi). Niekedy sú viditeľné biele chĺpkové chomáče na bokoch hrude pred krídlami.

Hniezdi predovšetkým v boreálnom lese Kanady (57 % populácie) a v horských ihličnatých lesoch západného USA (Cascade, Sierra Nevada, Skalnaté hory). Obýva okraje a výseky lesov, zhoreniská so suchármi a podmáčaniny. Zimuje predovšetkým v stredných nadmorských výškach Ánd (Panama, Kolumbia, Venezuela, Ekvádor, Peru, Bolívia); v menšej miere na nižšinách Amazónie a v horách Strednej Ameriky.

Populácia klesla o cca 78 % od roku 1970. Hlavnými príčinami sú: pokles populácií lietajúceho hmyzu (vplyvom pesticídov a straty biotopov), potlačenie prírodného požiarového režimu v boreálnych lesoch (čo znižuje dostupnosť zhoreniskách so suchármi), odlesňovanie andských zimovísk, a klimatická zmena meniaca fenológiu hmyzu. IUCN hodnotí druh NT; v Kanade je zákonom ohrozený.

Maximálna zdokumentovaná dĺžka dožitia je 11,1 roka vo voľnej prírode podľa BBL (Bird Banding Laboratory) záznamu (senescence.info). Pre spevavca hmotnosti 25–40 g je to pozoruhodná dlhovekosť. Pohlavná dospelosť nastáva pravdepodobne v prvom roku života.

Áno — IUCN hodnotí pamuchára smrekového ako takmer ohrozený (Near Threatened, NT) s kritériami A2bc+3bc, čo odzrkadľuje populačný pokles o cca 78–79 % za posledných 50 rokov (cca 3 % ročne). Odhadovaná populácia je cca 1,9 milióna jedincov. V Kanade má druh zákonný status ohrozeného druhu (SARA Threatened). Nie je zaradený v prílohách CITES.

ZDROJ: Wikipedia EN (Olive-sided flycatcher — taxonómia Nuttall 1831, dĺžka 18–20 cm, váha 28–40,4 g, rozpätie 31,5–34,5 cm, znáška 3–4 vajíčka, inkubácia 15–19 dní, IUCN NT, pokles 79 % za 50 rokov, biotop

 Video — pamuchár smrekový

pamuchár smrekový (Contopus cooperi) — hlas a správanie v prírode

pamuchár smrekový (Contopus cooperi) — biotop a pohyb

 Cudzie názvy

Anglicky:   Olive-sided Flycatcher, Česky:   tyranovec olivovoboký, Nemecky:   Olivflanken-Schnäppertyrann, Španielsky:   Pibí boreal, Francúzsky:   Moucherolle à côtés olive, Taliansky:   Pigliamosche fianchioliva, Holandsky:   Sparrenpiewie, Portugalsky:   piuí-boreal, Poľsky:   piwik północny, Maďarsky:   presné údaje neoverené, Rusky:   Оливковобокий пиви, Japonsky:   ナキヒタキモドキ, Latinsky:   Contopus cooperi (Nuttall, 1831)