pamuchár smrekový (Contopus cooperi) — tyranovec boreálnych lesov so vzorom rozopnutej vesty a ikonickým…

Výživa

Lietajúci hmyz lovený technikou sit-and-sally z najvyšších posedov — osy, vosám príbuzný hmyz, blanokrídlovce, motýle, chrobáky, koníky; základ stravy počas celého roka 85%

Včely, mravce a ďalší blanokrídlovci; lovení výhradne vo vzduchu, nie z lístia ani zo zeme 12%

Ovocie a plody — príležitostne počas migrácie ako sezónny energetický doplnok 3%

Odporúčané potraviny

Lietajúci hmyz — osy, blanokrídlovce (vrátane včiel), motýle, chrobáky, koníky; základ stravy po celý rok
Letový lov technikou sit-and-sally: vyrážaný z najvyšších posedov (sucháre, koruny stromov) za korisťou vo vzduchu a vracia sa na ten istý alebo susedný posad
Druh loví výhradne vo vzduchu — nikdy nezobierá potravu z lístia ani zo zeme (na rozdiel od mnohých iných tyranovitých)
Príležitostne ovocie a plody počas migrácie — sezónny energetický doplnok

Zakázané potraviny

Druh nie je klietkový vták — nasledujúce platí ako ekologická poznámka, nie kŕmny návod
Pesticídmi kontaminovaný hmyz — druh je letový hmyzožravec a spolu s lastovičkami a rybárikmi čelí riziku poklesu populácií hmyzu v dôsledku používania pesticídov
Rastlinná potrava nie je základom stravy — plody konzumuje len príležitostne, prevažne počas migrácie
Ľudské spracované potraviny — pre voľne žijúce spevavce nevhodné

Tip od odborníka Pamuchár smrekový je takmer výhradný aerickí hmyzožravec — loví výlučne vo vzduchu technikou sit-and-sally: z tyčiacich suchároch alebo koruny stromov vyráža za korisťou a vracia sa na rovnaký posad. Základ stravy tvorí lietajúci hmyz — osy, včely, blanokrídlovce, motýle, chrobáky a koníky. Počas migrácie príležitostne konzumuje ovocie. Druh sa v zajatí nechová — tieto údaje opisujú jeho ekológiu vo voľnej prírode.

Správanie a komunikácia

Hlučnosť

Pamuchár smrekový je výrazný vokalizátor — pieštok quick-THREE-beers je jednou z najcharakteristickejších piesní boreálneho lesa a je počuteľný na veľkú vzdialenosť. Keďže ide o voľne žijúci druh, otázka hlučnosti v byte je bezpredmetná.

Priľnavosť

Pamuchár smrekový je plne voľne žijúci, plaché tyranovec — nie je maznavý druh ani spoločenský miláčik. Akýkoľvek fyzický kontakt s človekom preňho znamená extrémny stres. Druh sa nechová.

Aktivita

Mimoriadne aktívny vzdušný lovec — pamuchár smrekový trávi veľkú časť dňa na vyhliadkových posedoch a opakovanými výpadmi loví hmyz vo vzduchu. Hniezdi v boreálnych lesoch Kanady a zimy trávi v Andách — jedna z najdlhších migrácií spomedzi severoamerických tyranovitých.

Reč

Pamuchár smrekový nenapodobňuje ľudskú reč — ide o voľne žijúceho tyranoveho spevavca s vrodeným repertoárom hlasov. Reč sa nenaučí.

Hlasový prejav a reč

Pamuchár smrekový má jednu z najikonickejších piesní boreálneho lesa — trojslabičný pieštok renderedý ako quick-THREE-beers (rýchlo-TRI-pivá; prvá slabika je kratšia a tichšia, nasledujúce dve sú silné a znie stúpajúco-klesajúco). Táto pieseň je počuteľná na veľkú vzdialenosť z vrcholkov suchárov. Kontaktné a poplachové volanie je trojica ostrých pip-pip-pip — tiché ostré šteknutia, vydávané obomi pohlaviami po celý rok. Druh vokaluzie aj počas migrácie a na zimoviskách. Pieštok je v teréne spoľahlivejší identifikačný znak než sfarbenie.

Dokáže hovoriť? Pamuchár smrekový nenapodobňuje ľudskú reč ani melódie iných vtákov. Ide o voľne žijúceho tyranoveho spevavca s vrodeným repertoárom — ikonický quick-THREE-beers a kontaktné pip-pip-pip. Schopnosť napodobovať reč nemá.

Typické zvuky

Pieštok quick-THREE-beers — trojslabičná vrúcna pieseň, prvá slabika krátka a tichá, nasledujúce dve silné a stúpajúco klesajúce; jedna z najikonickejších piesní boreálneho lesa; počuteľná na veľkú vzdialenosť
Kontaktné volanie pip-pip-pip — trojica (niekedy 2 alebo 4) ostrých krátkych výkrikoch; vydávané obomi pohlaviami po celý rok vrátane migrácie a zimovísk; primárny poplachový a kontaktný hlas
Rýchla štrkotavá séria pip-pip-pip-pip — pri vzrušení alebo streche; intenzívnejší variant kontaktného volania
Ranný subsong — tichší menej intenzívny spev počas hniezdnej sezóny v ranných hodinách pri dvore; menej nápadný než hlavný pieštok

Sezónny kalendár

Jarný prílet na hniezdiská — pamuchár smrekový prichádza neskoro na jar (apríl–máj); patrií k neskorším migrantom spomedzi severoamerických tyranovitých; migruje dlhé vzdialenosti zo Strednej a Južnej Ameriky

Tok a obsadenie teritória (máj–jún) — samec vybiehava z tyčiacich suchároch a hlasne volá quick-THREE-beers; teritórium môže dosahovať plochu 40–45 hektárov na pár

Hniezdna sezóna (jún–júl) — kladenie 3 vajec (niekedy 2–4), inkubácia 15–17 dní; hniezdo otvorená miska v ihličnane, výrazne od kmeňa; odchovávajú len jednu znášku ročne

Odchov mláďat — obaja rodičia kŕmia; mláďatá vyletujú 21–23 dní po vyliahnutí (Audubon) alebo 15–19 dní (Wikipedia) — zdroje sa rozchádzajú; po vyletení zostávajú závislé na rodičoch

Jesenný odlet na zimoviská — jedna z najdlhších migrácií spomedzi severoamerických tyranovitých; smer na juh do Strednej Ameriky a ďalej do Ánd Južnej Ameriky (Panama, Venezuela, Kolumbia, Ekvádor, Peru, Bolívia)

Zimovanie (november–marec) — pamuchár smrekový zimuje predovšetkým v stredných nadmorských výškach Ánd od Panamy po Bolíviu; sedí na temeni koruny stromov v horských pralesoch

Voľne žijúci druh

Tento druh je voľne žijúci a nie je vhodný na chov ani držbu v zajatí. Nepatrí medzi spoločenské (domáce) zvieratá — najlepším a jediným vhodným spôsobom kontaktu je pozorovanie v jeho prirodzenom prostredí. Odchyt a držba voľne žijúcich živočíchov sú vo väčšine krajín zákonom chránené a obmedzené.

Prostredie a požiadavky

Prirodzený hniezdny biotop

Okraje a výseky boreálnych a horských ihličnatých lesov, zhoreniská so suchármi, podmáčaniny, smrekové a borovicové lesné podmáčaniny; od morskej hladiny po cca 3 350 m n. m.

Pamuchár smrekový obýva otvorené okraje a výseky borovicovo-smrekových a jedľových lesov, vrátane boreálnych podmáčanín (muskeg, rašeliniská), zhoreniskách s ponechanými suchármi a plôch s prirodzenými výsekmi. Tyčiace suháre a koruny vysokých stromov sú kľúčovým prvkom — slúžia ako vyhliadkové posedy pre lov lietajúceho hmyzu. 57 % globálnej populácie hniezdi v boreálnom lese Kanady. Druh je silno viazaný na prírodné disturbancii (požiar, podmáčanie), ktoré vytvárajú mozaiku otvorených plôch a stojacich mŕtvych stromov.

Hniezdny areál

Boreálna Kanada a západ USA (od Aljašky po Novo Mexiko a severovýchod USA); od morskej hladiny po 3 350 m n. m.

Hniezdny areál pokrýva väčšinu boreálneho lesa Kanady (Britská Kolumbia, Alberta, Saskatchewan, Manitoba, Ontario, Quebec, atlantické provincie) a hornaté ihličnaté lesy západného USA (Cascade Mountains, Sierra Nevada, Skalnaté hory od Montany po Nové Mexiko) a severovýchodných USA. Populácia je monotypická — bez uznaných poddruhov.

Migrácia a zimovisko

Plne sťahovavý druh — zimuje prevažne v Andách (Panama, Kolumbia, Venezuela, Ekvádor, Peru, Bolívia); jedna z najdlhších migrácií spomedzi severoamerických tyranovitých

Pamuchár smrekový je plne sťahovavý: po hniezdnej sezóne (august–október) sa presúva na zimovisko v stredných nadmorských výškach Ánd (primárne Kolumbia, Venezuela, Ekvádor, Peru, Bolívia; 700–2 400 m n. m.) a v menšej miere na nižšinách Amazónie a v horách Strednej Ameriky. Jarný prílet nastáva neskoro — jediny z neskorších tyranovitých; prichádza apríl–máj. Jesenná migrácia je skorá — opúšťa hniezdiská už v auguste. Trasa vedie pozdĺž pohorí oboch Amerík.

Správanie a aktivita

Diurnálny vzdušný lovec; strávi veľkú časť dňa na exponovaných najvyšších posedoch — sucháre, vrcholy koruny stromov — odkiaľ opakovane vyrážia za hmyzom (yo-yo flight, sit-and-sally)

Pamuchár smrekový je nápadný vďaka voľbe posedov — vždy obsadzuje najvyšší dostupný sucher alebo korunu stromu, odkiaľ má výhľad na okolie a efektívne loví. Vyrážaný dlhší výpad za hmyzom vo vzduchu a vracia sa na rovnaký alebo blízky posad. Je teritoriálny — teritórium dosahuje 40–45 ha na pár. Agresívne bráni hniezdo pred predátormi, vrátane oveľa väčších druhov.

Hniezdenie a hniezdny materiál

Otvorená miska v ihličnane výrazne od kmeňa (nie v dutine); 3 vajcia (niekedy 2–4); inkubácia 15–17 dní; obaja rodičia sa podieľajú na starostlivosti o mláďatá

Na rozdiel od mnohých dutinových tyranovitých stavia pamuchár smrekový otvorené hniezdo miskovitého tvaru umiestneného na konáriku ihličnanu, výrazne od kmeňa — chránené pred predátormi lezúcimi po kmeni. Hniezdo je vyhotovené z vetvičiek, tráv, machu a lišajníkov. Kladie 3 vajca (niekedy 2–4), krémovo-biele s hnedastými a sivastými škvrnami. Inkubácia trvá 15–17 dní (rôzne zdroje uvádzajú 15 až 19 dní). Mláďatá vyletujú 21–23 dní po vyliahnutí (Audubon) — iné zdroje uvádzajú 15–19 dní; odchovávajú jednu znášku ročne.

Právna ochrana a CITES

IUCN NT — takmer ohrozený, klesajúci trend; CITES: bez zápisu; v Kanade chránený (SARA Threatened); zákon SR 543/2002: nevzťahuje sa

Druh je hodnotený IUCN ako takmer ohrozený (Near Threatened, NT) s kritériami A2bc+3bc — populácia klesla o cca 78–79 % od roku 1970 (cca 3 % ročne; Partners in Flight). Odhadovaná populácia je cca 1,9 milióna jedincov (BirdLife International / IUCN). CITES: bez zápisu. V Kanade je druh zákonom ohrozený (SARA — Species at Risk Act, kategória Threatened). V USA chránený zákonom Migratory Bird Treaty Act. Zákon SR 543/2002 Z. z. sa priamo nevzťahuje (nie je pôvodný druh SR ani EÚ).

Rozmnožovací cyklus

Tok a obsadenie teritória

Apríl–máj (prílet z Južnej Ameriky, obsadenie teritória)

Po prílete na hniezdiská samec obsadzuje rozsiahle teritórium (40–45 ha) a hlasno spieva quick-THREE-beers z tyčiacich sa suchárov — pieštok je počuteľný na veľkú vzdialenosť. Obaja jedinci páru agresívne bránia hniezdiaci priestor pred inými parmi aj oveľa väčšími vtákmi. Druh je monogamný počas hniezdnej sezóny.

Hniezdo a znáška

Znáška 3 vajec (niekedy 2–4); hniezdna sezóna jún–júl; jedna znáška ročne

Hniezdo je otvorená miska na konári ihličnanu, výrazne od kmeňa — vyhotovená z vetvičiek, tráv, machu a lišajníkov. Vajcia sú krémovobielo-bledé s hnedastými a sivastými škvrnami. Kladie 3 vajcia (niekedy 2–4). Pamuchár smrekový odchovávava len jednu znášku ročne — neskorý prílet a dlhá migrácia neumožňujú druhú znášku.

Inkubácia

15–17 dní (zdroje uvádzajú 15–19 dní — rozchádzajú sa); prevažne samica

Inkubácia trvá podľa rôznych zdrojov 15–19 dní — senescence.info/BBL uvádza 15 dní, Audubon 16–17 dní, Wikipedia EN 15–19 dní. Presné rozdelenie inkubačnej úlohy medzi pohlaviami je menej zdokumentované než u iných tyranovitých; primárne sedí samica. Samec hájí teritórium a zásobuje samicu potravou.

Liahnutie a kŕmenie mláďat

Obaja rodičia kŕmia; mláďatá vyletujú 15–23 dní po vyliahnutí (zdroje sa rozchádzajú)

Mláďatá sa liahnu holé; obaja rodičia ich kŕmia prevažne lietajúcim hmyzom. Čas do vyletenia je predmetom rozdielu medzi zdrojmi: Audubon uvádza 21–23 dní, Wikipedia EN 15–19 dní — presné údaje pre SR nie sú overiteľné z primárnych zdrojov; uvádzame oba rozsahy. Mláďatá zostávajú závislé na rodičoch ešte niekoľko týždňov po vyletení.

Juvenilný šat

Juvenilné sfarbenie: podobné dospelým, s bledsími krídlovými krovkami

Mladé vtáky v prvom šate sú podobné dospelým — zachovávajú charakteristickú kresbu vesty — no majú bledšie sfarbenie krídlových kroviek s okrovými líškami. Pohlavný dimorfizmus je u tohto druhu minimálny v každom veku.

Pohlavná dospelosť

Pravdepodobne v prvom roku (365 dní — senescence.info); maximálne dožitie 11,1 roka vo voľnej prírode (BBL banding records)

Pohlavná dospelosť nastáva pravdepodobne v prvom roku života (365 dní — senescence.info/BBL). Maximálna zdokumentovaná dĺžka dožitia je 11,1 roka vo voľnej prírode podľa BBL banding records — Longevity Records of North American Birds (senescence.info). Pre malého tyranoveho spevavca (25–40 g) je to pozoruhodná dlhovekosť.

Ochočenie a kontakt

Trvanie: Nevzťahuje sa — pamuchár smrekový je voľne žijúci sťahovavý druh, ktorý sa neochočuje ani nechová.

Pamuchár smrekový nie je klietkový vták a neochočuje sa. Ide o plne voľne žijúceho plachého tyranoveho spevavca hniezdičúceho v boreálnych lesoch Kanady a zimujúceho v Andách. Jediný vhodný spôsob kontaktu je pozorovanie vo voľnej prírode bez rušenia vtáka.

1

Pamuchár smrekový sa neochočuje — nasledujúce body sú zásady ohľaduplného pozorovania voľne žijúceho druhu

2

Pozoruj len z diaľky ďalekohľadom alebo teleobjektívom — nepribližuj sa, neplaš a neruš vtáka počas spevu ani pri hniezde

3

Pieštok quick-THREE-beers je často slišateľný z vrcholu suchárov — hniezdo nehľadaj ani nenarúšaj

4

Rešpektuj voľne žijúce vtáky — chytanie a držba sú v USA a Kanade zakázané zákonmi o sťahovavých vtákoch

Porovnanie s podobnými druhmi

	Pamuchár smrekový	Vrabčiarka vŕbová — Western Wood-Pewee (Contopus sordidulus)	Vrabčiarka lesná — Eastern Wood-Pewee (Contopus virens)	Vrabčiarka väčšia — Greater Pewee (Contopus pertinax)
Dĺžka	18–20 cm	14–16 cm	14,5–16,5 cm	19–22 cm
Váha	25–40 g	12–14 g	12–14 g	27–33 g
Dožitie	max. 11,1 roka vo voľnej prírode (BBL banding records)	presné údaje neoverené	presné údaje neoverené	presné údaje neoverené
Hlučnosť	voľne žijúci sťahovavý druh — v SR sa nevyskytuje, nechová sa	voľne žijúci druh (mimo SR)	voľne žijúci druh (mimo SR)	voľne žijúci druh (mimo SR)
Stav IUCN	IUCN NT (klesajúci trend, -78 % od roku 1970), bez CITES; v Kanade SARA Threatened	IUCN LC, bez CITES	IUCN LC, bez CITES	IUCN LC, bez CITES
Povaha	Tmavé olivovosivé boky hrude a bokov zvierajú bielu stredovú líniu od hrdla po brucho (efekt rozopnutej vesty); veľká hlava, krátky chvost; niekedy biele chĺpkové chomáče na bokoch hrude; pieštok quick-THREE-beers	Oveľa menší než pamuchár smrekový; olivovohnedý, bez nápadnej kresby vesty; tmavé krovky s dvomi bledými pruhmi; pieštok znie nahor zdvihnutý peer; nemá bielu stredovú líniu hrude	Podobná veľkosť a sfarbenie ako C. sordidulus; bez kresby vesty; pieštok znie peer-a-wee (stúpajúco-klesajúco), odlišný od quick-THREE-beers; obýva listnaté a zmiešané lesy, nie boreál	Podobná veľkosť ako pamuchár smrekový; uniformne olivovohnedý bez kresby vesty; výrazný oranžovožltý dolný zobák; pieštok znie ho-SAY MA-ree-ah; chýba biela stredová línia hrude
Areál	Hniezdisko: boreálny les Kanady + hornaté ihličnaté lesy západ USA; zimovisko: Andes (Panama po Bolíviu); plne sťahovavý, jedna z najdlhších migrácií tyranovitých	Hniezdič otvorených lesov a hájov západ USA a Kanady; zimuje v tropickej Južnej Amerike; areál čiastočne prekrytý s C. cooperi, odlišný biotop a hlas	Hniezdič listnatých a zmiešaných lesov východnej Severnej Ameriky; zimuje v tropickej Južnej Amerike; geograficky oddelený od C. cooperi v hniezdnom areáli	Rezident hornatých ihličnatých lesov od Arizony a Nového Mexika po Nikaraguu; areál sa čiastočne prekrýva na juhu USA s C. cooperi počas hniezdenia; jasne odlišiteľný hlasom

Choroby a prevencia

Pokles populácií hmyzu (aerial insectivore collapse)

vysoká

Príznaky: Klesajúci počet jedincov a znižujúca sa reprodukčná úspešnosť v oblastiach s intenzívnym poľnohospodárstvom a pesticídmi; nedostatok potravy počas hniezdenia

Pamuchár smrekový, podobne ako lastovičky, rybáriky a iné letové hmyzožravce, čelí celosvetovému poklesu spôsobenému poklesom populácií lietajúceho hmyzu v dôsledku pesticídov, straty biotopov a klimatickej zmeny. Tento faktor sa považuje za jednu z kľúčových príčin 78 % poklesu populácie od roku 1970.

Strata hniezdneho biotopu — potlačenie požiarov a zmena lesa

vysoká

Príznaky: Pokles hustoty hniezdiacej populácie v oblastiach s potlačeným prírodným požiarovým režimom; absencia otvorených okrajov, zhoreniskách a suchárov

Pamuchár smrekový je viazaný na prírodné narušenia lesa — najmä požiare a podmáčaniny s tyčiacimi suchármi. Politika potlačenia lesných požiarov v 20. storočí znížila dostupnosť vhodného hniezdneho biotopu. Priemyselné lesníctvo bez ponechania suchárov a okrajov taktiež negatívne vplýva na hustotu populácie.

Odlesňovanie na zimoviskách v tropickej Amerike

stredná

Príznaky: Pokles zimuiskovej populácie; znižujúce sa zásoby zimuiskovej plochy v andských horských lesoch

Pamuchár smrekový zimuje predovšetkým v stredných nadmorských výškach Ánd (700–2 400 m n. m.) v Kolumbii, Venezuele, Ekvádore, Peru a Bolívii. Odlesňovanie a fragmentácia horských tropických lesov znižuje dostupnosť zimoviskových území, čo môže negatívne vplývať na kondíciu jedincov a ich schopnosť úspešne dotiahnuť migráciu späť na hniezdiská.

Kolízie s budovami a veterným turbínami počas dlhej migrácie

stredná

Príznaky: Zranenia a úhyny migrujúcich jedincov pri kolíziách so zasklením, komunikačnými vežami a veterným turbínami

Ako jeden z druhov s najdlhšou migráciou spomedzi severoamerických tyranovitých čelí pamuchár smrekový zvýšenému riziku kolízií na dlhej trase medzi Kanadou a Andami. Nočná migrácia cez urbanizované oblasti zvyšuje riziko kolízií s osvetlenými budovami.

Klimatická zmena — posun fenológie hmyzu

stredná

Príznaky: Nesúlad medzi vrcholom hmyzej aktivity a hniezdnou sezónou; znižujúca sa dostupnosť potravy pre mláďatá

Klimatická zmena posúva fenológiu hmyzu a vegetácie, čo môže spôsobiť nesúlad medzi vrcholom dostupnosti hmyzu a hniezdnou sezónou pamuchára smrekového. Druh je obzvlášť citlivý, keďže loví výhradne letový hmyz a mláďatá sú závislé od jeho hojnosti počas prvých týždňov po vyliahnutí.

Prevencia Pamuchár smrekový je voľne žijúci druh — nasledujúce informácie opisujú jeho prirodzené hrozby, nie starostlivosť v zajatí (druh sa nechová). Kľúčovými hrozbami sú pokles populácií hmyzu, strata hniezdneho biotopu (zhoreniská, suháre), odlesňovanie zimoviskách v Andách a klimatická zmena. Ak nájdeš vyčerpaného migranta, kontaktuj rehabilitačnú stanicu.

Zaujímavosti

1

Quick-THREE-beers — nezameniteľný hlas boreálu — Pieštok pamuchára smrekového patrí k najikonickejším hlasom kanadských a amerických ihličnatých lesov. Trojslabičná melódia, renderedá ako quick-THREE-beers, je počuteľná na veľkú vzdialenosť z vrcholu suchárov a koruny smrekov. Toto volanie je zároveň najspoľahlivejší terénny identifikačný znak druhu — oveľa istejší než vizuálne znaky.

2

Vesta z tmavých bokov — Pamuchár smrekový má jednu z najikonickejších kresby spomedzi severoamerických tyranovitých. Tmavé olivovosivé boky hrude a bokov tesne zvierajú úzku bielu stredovú líniu od hrdla po brucho — efekt podobný rozopnutej veste. Niekedy sú pred krídlami viditeľné biele chĺpkové chomáče na bokoch. Táto kresba je takmer nezameniteľná.

3

Jedna z najdlhších migrácií tyranovitých — Pamuchár smrekový každoročne prekonáva tisíce kilometrov medzi boreálnymi hniezdiskami v Kanade a zimoviskách v stredných nadmorských výškach Ánd (predovšetkým Kolumbia, Ekvádor, Peru a Bolívia). Patrí tak k druhom s najdlhšou migráciou spomedzi všetkých severoamerických tyranovitých. Na cestu vyráža skoro na jeseň — opúšťa hniezdiská už v auguste, ešte pred mnohými inými sťahovavými druhmi.

4

78 % ústup za 50 rokov — a stále klesá — Populácia pamuchára smrekového klesla od roku 1970 o cca 78 % (Partners in Flight), teda zhruba o 3 % ročne. Half-life populácie je 24 rokov. IUCN hodnotí druh ako takmer ohrozený (NT), v Kanade je zákonom ohrozený druh (SARA Threatened). Hlavnými príčinami sú pokles populácií lietajúceho hmyzu, potlačenie prírodných požiarov a odlesňovanie andských zimovísk.

5

57 % populácie žije v kanadskom boreáli — Väčšina celosvetovej populácie pamuchára smrekového hniezdi v kanadskom boreálnom lese — väčšom než celý tropický dažďový prales Amazónie. Táto závislosť od zdravia boreálneho lesa robí z Kanady kľúčovú krajinu pre zachovanie druhu. Akékoľvek rozsiahle odlesňovanie alebo zmena požiarového režimu v boreáli sa prejaví na celosvetovej populácii.

6

Výhradný lovič vzduchu — Pamuchár smrekový loví výhradne vo vzduchu a nevyberá potravu z lístia, kôry ani zo zeme — na rozdiel od mnohých iných tyranovitých a spevavcov. Táto špecializácia ho robí obzvlášť zraniteľným voči poklesu populácií lietajúceho hmyzu, čo je jednou z kľúčových príčin jeho úbytku.

7

Teritórium veľké ako 40–45 hektárov — Každý pár pamuchárov smrekových potrebuje pre úspešné hniezdenie teritórium s rozlohou 40–45 hektárov (Birds of the World). Táto rozsiahlosť je odrazom nízke hustoty lietajúceho hmyzu v boreálnych lesoch a potreby rozsiahleho vzdušného lovného priestoru. Priemyselne fragmentovaný les nestačí na udržanie životaschopnej populácie.

8

Monotypický druh bez poddruhov — Pamuchár smrekový je uznávaný ako monotypický druh — bez uznaných poddruhov (IOC World Bird List). Pôvodne bol popísaný Nuttallom v roku 1831 ako Muscicapa cooperi podľa exemplára z Cambridge, Massachusetts — čo je príznačné pre druh, ktorý dnes hniezdi prevažne ďaleko na severe Kanady, kde ho Nuttall zachytil len ako migranta.

Taxonomická klasifikácia

species Pamuchár smrekový (Contopus cooperi)

Ríša Animalia

Kmeň Chordata

Trieda Aves (vtáky)

Rad Passeriformes (vrabcotvaré)

Čeľaď Tyrannidae (tyranovité)

Rod Contopus Cabanis, 1855

Druh Contopus cooperi (Nuttall, 1831)

Poddruh SR v SR sa nevyskytuje — severoamerický hniezdič boreálnych ihličnatých lesov, zimujúci v Andách Južnej Ameriky; v európskej avikultúre sa nechová

Poddruhy Druh je monotypický (bez uznaných poddruhov podľa IOC World Bird List). Pôvodný popis ako Muscicapa cooperi Nuttall, 1831, locus typicus Cambridge, Massachusetts, USA.

Avibase_ID 951C150C10C1B0BA

Často kladené otázky

Nie — pamuchár smrekový nie je klietkový druh a v európskej avikultúre sa vôbec nechová. Je to voľne žijúci sťahovavý severoamerický vták chránený zákonmi o sťahovavých vtákoch USA a Kanady — akékoľvek chytanie, vlastníctvo alebo predaj by bolo trestným činom. Druh nie je v prílohách CITES. V SR ani v EÚ nie je dostupný v ponuke chovateľov.

Najspoľahlivejší identifikačný znak je hlas: trojdielny pieštok quick-THREE-beers (prvá slabika krátka a tichá, nasledujúce dve silné a stúpajúco klesajúce) je nezameniteľný. Vizuálne je charakteristická kresba: tmavé olivovosivé boky hrude zvierajú úzku bielu stredovú líniu od hrdla po brucho — efekt rozopnutej vesty. Druh sedí na najvyšších posedoch (sucháre, vrcholy koruny stromov) a je väčší a ťažšej stavy než pelúšky (Empidonax) a vrabčiarky (Contopus rodu drevo-pevi). Niekedy sú viditeľné biele chĺpkové chomáče na bokoch hrude pred krídlami.

Hniezdi predovšetkým v boreálnom lese Kanady (57 % populácie) a v horských ihličnatých lesoch západného USA (Cascade, Sierra Nevada, Skalnaté hory). Obýva okraje a výseky lesov, zhoreniská so suchármi a podmáčaniny. Zimuje predovšetkým v stredných nadmorských výškach Ánd (Panama, Kolumbia, Venezuela, Ekvádor, Peru, Bolívia); v menšej miere na nižšinách Amazónie a v horách Strednej Ameriky.

Populácia klesla o cca 78 % od roku 1970. Hlavnými príčinami sú: pokles populácií lietajúceho hmyzu (vplyvom pesticídov a straty biotopov), potlačenie prírodného požiarového režimu v boreálnych lesoch (čo znižuje dostupnosť zhoreniskách so suchármi), odlesňovanie andských zimovísk, a klimatická zmena meniaca fenológiu hmyzu. IUCN hodnotí druh NT; v Kanade je zákonom ohrozený.

Maximálna zdokumentovaná dĺžka dožitia je 11,1 roka vo voľnej prírode podľa BBL (Bird Banding Laboratory) záznamu (senescence.info). Pre spevavca hmotnosti 25–40 g je to pozoruhodná dlhovekosť. Pohlavná dospelosť nastáva pravdepodobne v prvom roku života.

Áno — IUCN hodnotí pamuchára smrekového ako takmer ohrozený (Near Threatened, NT) s kritériami A2bc+3bc, čo odzrkadľuje populačný pokles o cca 78–79 % za posledných 50 rokov (cca 3 % ročne). Odhadovaná populácia je cca 1,9 milióna jedincov. V Kanade má druh zákonný status ohrozeného druhu (SARA Threatened). Nie je zaradený v prílohách CITES.

pamuchár smrekový

Contopus cooperi — tyranovec boreálnych lesov so vzorom rozopnutej vesty a ikonickým piestokom quick-three-beers; jeden z najdlhšie migrujúcich tyranovitých Ameriky; voľne žijúci druh, nie klietkový vták

Výživa

Odporúčané potraviny

Zakázané potraviny

Správanie a komunikácia

Hlasový prejav a reč

Typické zvuky

Sezónny kalendár

Voľne žijúci druh

Prostredie a požiadavky

Areál výskytu

Rozmnožovací cyklus

Ochočenie a kontakt

Porovnanie s podobnými druhmi

Choroby a prevencia

Zaujímavosti

Taxonomická klasifikácia

? Často kladené otázky

Video — pamuchár smrekový

Cudzie názvy

Často kladené otázky