pamuchár pláňový (Sayornis saya) — monomorfný tyran suchých plání záp.

Výživa

Lietajúci hmyz — dvojkrídlovce, srsatle, blanokrídlovce (osi, včely, mravce), vážky; lovený technikou sit-and-sally z vyhliadacieho posedu, základ stravy počas celého roka 55%

Pôdny a rastlinný hmyz — kobylky, cvrčky, chrobáky, larvy; zbieraný zo zeme a nízkeho porastu, prípadne lapený krátkym vznášavým letom (hovering) 30%

Pavúkovce, stonôžky, iné bezstavovce — príležitostný doplnok k hmyzej potrave 10%

Bobule a drobné plody — vzácny sezónny doplnok, najmä mimo sezóny hmyzu 5%

Odporúčané potraviny

Hmyz — základ stravy, lovený technikou sit-and-sally z kameňa, plôtika alebo drôtu
Dvojkrídlovce (muchy, komáre), blanokrídlovce (osi, včely, okrídlené mravce) — najčastejšia korisť
Kobylky a cvrčky — dôležité najmä v otvorených suchých biotopoch
Chrobáky a vážky — pravidelná súčasť jedálnička
Pavúky a stonôžky — príležitostný doplnok k hmyzej potrave
Bobule a drobné plody — vzácne, mimo sezóny hmyzu (druh žijúci vo voľnej prírode, nie v klietke)

Zakázané potraviny

Druh nie je klietkový vták — nasledujúce platí ako ekologická poznámka, nie kŕmny návod
Pesticídmi kontaminovaný hmyz — sekundárna otrava je jednou z hrozieb pre populácie v poľnohospodárskej krajine
Plesnivé alebo hnijúce ovocie — v prírode sa mu vyhýba

Tip od odborníka Pamuchár pláňový je typický hmyzožravec (insektivórum) pohybujúci sa v suchých, otvorených biotopoch. Loví prevažne technikou sit-and-sally: sedí na nízkom vyhliadacom posede (kameň, drôt, plôtik, skalný výbežok), sleduje okolie a pri zaregistrovaní koristi vyráža krátkym letom — chytá hmyz vo vzduchu, zo zeme alebo z vegetácie, a vracia sa na posedisko. Niekedy loví aj vznášavým letom (hovering) tesne nad zemou. Základ stravy tvorí lietajúci a pôdny hmyz: kobylky, cvrčky, chrobáky, dvojkrídlovce, blanokrídlovce a vážky. Sezónne dopĺňa stravu drobnými bobuľami. Druh sa v zajatí nechová — tieto údaje opisujú jeho ekológiu vo voľnej prírode.

Správanie a komunikácia

Hlučnosť

Pamuchár pláňový vydáva jemné, melancholické hvizdy a kratšie cikavé zvuky — nie je to hlučný druh. Jeho hlas v krajine znie ako pokojný, tlmený písk. Keďže ide o voľne žijúci druh, otázka hlučnosti v byte je bezpredmetná.

Priľnavosť

Pamuchár pláňový je plne voľne žijúci, plachý vták — nie je maznavý druh ani domáci miláčik. Kontakt s človekom mu spôsobuje stres. Druh sa nechová.

Aktivita

Veľmi pohyblivý a čulý vták — neustále mení posedy, pohupdáva chvostom, vyráža za korisťou a vracia sa. Je to aj diaľkový migrant, ktorý každoročne prekonáva stovky až tisíce kilometrov medzi hniezdiskami a zimovískami.

Reč

Pamuchár pláňový nenapodobňuje ľudskú reč — ide o voľne žijúceho spevavca s vrodeným repertoárom melancholických hvizd a cikavých hlások. Reč sa nenaučí.

Hlasový prejav a reč

Pamuchár pláňový má jemný, melancholický hlas — oveľa tichší než väčšina spevavcov. Primárna pieseň je klesajúci slizký hvizd opísateľný ako pee-ur alebo phee-ur (niekedy aj pit-tse-ar), vydávaný zo statického posedu a opakovaný v krátkych intervaloch. Alarm a kontaktné hlásenia zahŕňajú tichý ostrý tsip alebo peep počas letu. Na rozdiel od ostatných tyranov nie je tento druh hluboký hlasový performer — jeho hlas je skôr charakteristický jemnosťou a nostalgickým, klesajúcim tónom. Druh nenapodobňuje iné hlasy ani ľudskú reč. V xeno-canto databáze je dostupných viac ako 127 záznamov spevu a hlasov tohto druhu.

Dokáže hovoriť? Pamuchár pláňový nenapodobňuje ľudskú reč ani melódie iných vtákov. Ide o voľne žijúceho spevavca s vrodeným repertoárom jemných melancholických hvizd a krátkych kontaktných hlások; schopnosť napodobovať reč nemá a ako voľne žijúci druh sa nechová.

Typické zvuky

Primárna pieseň pee-ur — jemný, klesajúci slizký hvizd, nostalgický tón; opakovaný zo statického posedu (kameň, drôt, skalný výbežok); kratší ako 1 sekunda, opakovaný v krátkych intervaloch
Variant pit-tse-ar — viacslabičná verzia primárneho spevu s krátkou preruškou; vydávaný v aktívnom búrlivom počasí a v hniezdnom kontexte
Poplašná a kontaktná hláska tsip alebo peep — ostrý, tichý zvuk vydávaný počas letu alebo pri vyrušení; rôzne od pomalého melodického spevu
Jemné mrmlanie alebo bľabotanie — vydávané v hniezdnom kontexte a pri kŕmení mláďat; nehlasné, krátke zvuky

Sezónny kalendár

Jarný prílet — severnejšie populácie sa vracajú z juhozápadných USA a Mexika na hniezdiska od februára (juh) po apríl (Aljaška)

Tok a obsadenie teritória — samce spievajú a cikadujú z posedov, páry sa formujú čoskoro po prílete

Hniezdna sezóna (marec–august) — samica stavia hniezdo v skalnom výklenku alebo na konštrukcii; 3–7 vajec, inkubácia 12–14 dní; na juhu areálu 2–3 vrhy ročne

Odchov mláďat — obaja rodičia kŕmia; mláďatá vyletujú po 14–16 dňoch

Pelichanie a príprava na jesenný ťah — zvýšená príjmová aktivita pred migráciou

Jesenný odlet — severné populácie migrujú na juhozápad USA a Mexiko; na atlantickom pobreží USA vzácne zaletujúce jedince

Zimovanie (december–február) — populácie S. s. saya zimujú od juhozáp. USA (Nové Mexiko, Arizona) po stredné Mexiko; S. s. quiescens je stály celoročne v Baja California

Voľne žijúci druh

Tento druh je voľne žijúci a nie je vhodný na chov ani držbu v zajatí. Nepatrí medzi spoločenské (domáce) zvieratá — najlepším a jediným vhodným spôsobom kontaktu je pozorovanie v jeho prirodzenom prostredí. Odchyt a držba voľne žijúcich živočíchov sú vo väčšine krajín zákonom chránené a obmedzené.

Prostredie a požiadavky

Prirodzený hniezdny biotop

Suché, otvorené až polopúštne krajiny — badlandy, kaňony, sagebrush stepi, prérioviny, farmy, okraje miest; nevyhľadáva blízkosť vody

Pamuchár pláňový je vtákom otvorenej, suchej krajiny — preferuje badlandy, kaňony, sagebrush a semiaridfné roviny s riedkou vegetáciou. Na rozdiel od pamuchára čierneho (Sayornis nigricans, viazaný na vodu) a pamuchára východného (Sayornis phoebe, lesy a vlhkejšie okraje) tento druh nevyhľadáva blízkosť vodných tokov. Akceptuje aj synantropné prostredie: okolie fariem, mosty, elektrické drôty, okraje mestečiek v suchu. Hniezdi od nížin po hornaté oblasti (v Rockies aj vyššie).

Hniezdny areál

Západná Severná Amerika od arktickej Aljašky a SZ Kanady po stredné Mexiko a Baja California

Nominátny poddruh S. s. saya hniezdi v suchých otvorených krajinách od arktickej Aljašky a SZ Kanady (Yukon, severné prérie) cez záp. USA (Skalisté hory a záp. Veľké roviny, Tichomorské štáty) po stredné Mexiko. Poddruh S. s. quiescens je stálym obyvateľom severnej Baja California a ostrova Isla de Cedros. V SR, EÚ ani v Európe sa nevyskytuje — je to výhradne severoamerický druh.

Migrácia a zimovisko

Čiastočne sťahovavý — severné populácie zimujú v JZ USA (Arizona, Nové Mexiko, Texas) a Mexiku; južné populácie a S. s. quiescens stále

Populácie hniezdne v Aljašku, Kanade a severných USA sú sťahovavé — zimujú na JZ USA a v Mexiku. Populácie v stredných a južných častiach areálu môžu byť stále alebo len čiastočne sťahovavé. Druh migruje skoro na jar — patrí k prvým sťahovavcom prichádzajúcim na hniezdiska. Na atlantickom pobreží USA vzácne zaletujúci jedinci počas jesennej migrácie. Druh v SR ani v Európe nebol spoľahlivo zaznamenaný.

Správanie a aktivita

Čulý, pohyblivý vták; loví z nízkeho vyhliadacieho posedu (kameň, drôt, plôtik); charakteristicky pohupuje chvostom; aktívny cez deň

Pamuchár pláňový trávi väčšinu dňa vyhľadávaním posedov s dobrým výhľadom (nízke kamene, skalné výbežky, plôtiky, elektrické drôty, konáre), odkiaľ sleduje zem a vzduch na hmyz. Charakteristicky a opätovne pohupuje a rozotvára chvost (tail-pumping) — tento pohyb je diagnostickým znakom rodu Sayornis. Loví technikou sit-and-sally, prípadne vznášaním (hovering). Je denný, samotársky mimo hniezdnej sezóny.

Hniezdenie a hniezdny materiál

Miskovité hniezdo z trávy, machu a paprade bez blata; v skalných výklenkoch, pod mostmi, na stavebných konštrukciách; znáška 3–7 vajec, inkubácia 12–14 dní samicou

Samica stavia miskovité hniezdo z trávy, paprade, machu a pavučiny — bez použitia blata (narozdiel od príbuzných muchárovitých Sayornis). Hniezdo umiestňuje do prirodzených skalných výklenkoch, skalných rímsh, roklín alebo na umelé konštrukcie (pod mostmi, na priehradách, v stodolách, na poštových schránkach, na strojoch). Znáška 3–7 vajec (typicky 4), vajcia biele, niekedy s hnedými škvrnami. Inkubuje výlučne samica 12–14 dní; mláďatá vyletujú po 14–16 dňoch. Na juhu areálu 2–3 vrhy ročne (máj–august).

Právna ochrana a CITES

IUCN LC (narastajúci trend, 2021); CITES: bez zápisu; zákon SR 543/2002: nevzťahuje sa (druh sa v SR nevyskytuje)

Druh je hodnotený IUCN (BirdLife International, 2021) ako najmenej ohrozený (LC) s narastajúcim populačným trendom; odhadovaná populácia cca 5,9 milióna jedincov. Nie je zaradený v žiadnej prílohe CITES. Slovenský zákon 543/2002 Z. z. sa naňho nevzťahuje (druh sa v SR nevyskytuje a nie je európskym druhom). V USA a Kanade podlieha ochrane v rámci Migratory Bird Treaty Act (MBTA).

Rozmnožovací cyklus

Tok a dvorenie

Február–apríl (prílet na hniezdiska); tok krátko po prílete

Pamuchár pláňový patrí k prvým sťahovavcom prichádzajúcim na hniezdiska — na juh areálu prichádza už vo februári, na Aljašku až v apríli. Samce obsadzujú teritóriá a spievajú zo stálych posedov. Tok prebieha krátko po prílete; páry sa formujú rýchlo a zostávajú viazané na hniezdiská celú sezónu.

Hniezdo a znáška

Znáška 3–7 vajec, typicky 4 (zdroj: Audubon Field Guide); hniezdna sezóna marec–august

Samica stavia miskovité hniezdo z trávy, paprade, machu, chlpov a pavučiny, umiestňované do skalných výklenkoch, pod mostmi alebo na rôznych umelých konštrukciách. Charakteristicky nepoužíva blato pri stavbe (narozdiel od príbuzných druhov). Znáša 3–7 vajec (typicky 4), vajcia biele, niekedy s hnedastými škvrnami. Na juhu areálu 2–3 vrhy ročne.

Inkubácia

12–14 dní (zdroj: Audubon Field Guide); výlučne samica

Na vajíčkach sedí výlučne samica; inkubácia trvá 12–14 dní (Audubon uvádza 12–14, Wikipedia 15 dní — uvádzame konzervačný rozsah 12–15 dní). Samec hniezdo stráži a prináša samici potravu. Po vyliahnutí kŕmia obaja rodičia.

Liahnutie a kŕmenie mláďat

Mláďatá vyletujú po 14–16 dňoch (zdroj: Audubon Field Guide)

Mláďatá sa liahnu holé a slepé; obaja rodičia ich kŕmia prevažne hmyzom. Mláďatá vyletujú po 14–16 dňoch (niektoré zdroje uvádzajú 14 dní). Po vyletení ich rodičia ešte krátko dokrmujú, kým sa nestanú samostatnými.

Vyletenie a juvenilný šat

Juvenilné sfarbenie: podobné dospelým, s buffy krídelnou pásou

Mláďatá sú sfarbením podobné dospelým (monomorfný druh); juvenilný šat sa vyznačuje buffy (rezavohnedastou) krídelnou pásou (wingbar), ktorá u dospelých chýba alebo je len slabá. Pohlavný dimorfizmus je minimálny počas celého života. Druhý vrh nasleduje krátko po vyletení mláďat z prvého vrhu.

Pohlavná dospelosť

Pravdepodobne v prvom roku — presné údaje neoverené pre tento druh

Presný vek pohlavnej dospelosti pre tento druh nie je v dostupných zdrojoch spoľahlivo uvedený — analógiou s príbuznými tyranovitými sa predpokladá hniezdenie od prvého roku života. Maximálna dĺžka dožitia vo voľnej prírode nie je definitívne stanovená; tá istá samica bola pozorovaná hniezdičom po dobu viac než 5 rokov (AnAge databáza).

Ochočenie a kontakt

Trvanie: Nevzťahuje sa — pamuchár pláňový je voľne žijúci sťahovavý druh, ktorý sa neochočuje ani nechová.

Pamuchár pláňový nie je klietkový vták a neochočuje sa. Ide o plne voľne žijúceho, plachého vtáka otvorenej krajiny, ktorý pri stretnutí s človekom odlieta na iný posed. Jediný vhodný spôsob kontaktu je pozorovanie vo voľnej prírode v jeho areáli.

1

Pamuchár pláňový sa neochočuje — nasledujúce body sú zásady ohľaduplného pozorovania voľne žijúceho druhu

2

Pozoruj z diaľky ďalekohľadom alebo teleobjektívom — druh sa ľahko plaší

3

Nikdy nenaruš hniezdo (situované v skalných výklenkoch, pod mostmi alebo na konštrukciách)

4

Rešpektuj voľne žijúce vtáky — chytanie, držba ani chov nie sú vhodné pre tento druh

Porovnanie s podobnými druhmi

	pamuchár pláňový	pamuchár východný (Sayornis phoebe)	pamuchár čierny (Sayornis nigricans)	postriežkar sivohrdlý (Contopus sordidulus)
Dĺžka	17–19 cm	16–17 cm	16–19 cm	15–17 cm
Váha	20–28 g	16–21 g	21–24 g	13–17 g
Dožitie	viac ako 5 rokov vo voľnej prírode (presné údaje neoverené)	do 10 rokov vo voľnej prírode (zaznamenané)	do 8 rokov vo voľnej prírode (zaznamenané)	presné údaje neoverené
Hlučnosť	voľne žijúci sťahovavý druh — v SR sa nevyskytuje, nechová sa	voľne žijúci druh (mimo SR)	voľne žijúci druh (mimo SR)	voľne žijúci druh (mimo SR)
Stav IUCN	IUCN LC (narastajúci trend), bez CITES	IUCN LC, bez CITES	IUCN LC, bez CITES	IUCN LC, bez CITES
Povaha	Monomorfný: sivohnedá vrchná strana, bledosivá hruď, výrazné škoricovooranžové brucho a podchvostník, čierny chvost; obidve pohlavia identické	Podobne sivohnedý, no spodná strana tela je bledohnedá až sivobiela — bez sýtej oranžovej; hlava tmavšia, kontrastnejšia; chvost tiež pohupuje	Čiernobiely kontrastný vzor — horná strana, hlava, hruď a boky čierne; stred brucha, krídelná páska a konce vonkajších riadiacich pier biele; bez akejkoľvek oranžovej farby	Sivohnedý tyran bez výrazných identifikačných znakov; sivohnedá spodná strana s bledšou hruďou a bruchom; bez oranžovej farby a bez charakteristického pohupovacieho správania chvosta; podobná veľkosť; hlas odlišný
Areál	Západ. Severná Amerika od arktickej Aljašky po stredné Mexiko a Baja California; severné populácie sťahovavé (zimovisko: JZ USA a Mexiko), S. s. quiescens stály v Baja California	Východná Severná Amerika (záp. po Skalisté hory) — lesy, vlhké okraje, záhrady; sťahovavý, zimuje na JV USA a v Mexiku; odlišný biotop (vlhkejší) a distribúcia (východný vs. západný) ako pamuchár pláňový	Záp. USA a stredná Amerika po Argentínu — výhradne viazaný na vodné toky (potoky, rieky, kanály); stály alebo s malými výpadkami na severe areálu; zdieľa čiastočne areál s pamuchárom pláňovým, ale ekologicky striktne oddelený (voda vs. suchá krajina)	Záp. Severná Amerika — lesnatejšie biotopy než pamuchár pláňový; sťahovavý, zimuje v Strednej a Južnej Amerike; môže byť zamieňaný s pamuchárom pláňovým v otvorených oblastiach záp. USA

Choroby a prevencia

Straty na ťahu — vyčerpanie, predácia, kolízie

stredná

Príznaky: Strata kondície, poranenia pri kolíziách so zasklením budov a anténami, predácia dravcami

Ako čiastočne sťahovavý druh čelí pamuchár pláňový typickým rizikám migrácie: vyčerpanie tukových zásob pri nepriaznivom počasí, nočné kolízie so zasklenými budovami a veterné turbíny. Kolízie so zasklením (window strikes) sú hlavnou antropogénnou príčinou úhynu sťahovavých spevavcov v Severnej Amerike. Redukcia svetelného znečistenia a bird-safe zasklenie môžu migrantom pomôcť.

Strata biotopu a intenzívne poľnohospodárstvo

nízka

Príznaky: Pokles hniezdnych hustôt v intenzívne obhospodarovaných oblastiach, znížená dostupnosť hmyzej potravy

Napriek celkovo narastajúcemu populačnému trendu môžu lokálne tlaky — intenzifikácia poľnohospodárstva, pesticide spray programy redukujúce hmyz, zástavba otvorených plôch — negatívne ovplyvniť lokálne populácie. Druh je prispôsobivý a akceptuje aj synantropné prostredie (mosty, farmy), čo mu pomáha.

Parazity hniezda a kokcídie

nízka

Príznaky: Parazitácia hniezda hnedohlavým kukučníkom (Molothrus ater) v niektorých častiach areálu

Pamuchár pláňový je príležitostným hostiteľom hnedohlavého kukučníka (Molothrus ater), hniezdneho parazita, ktorý kladie vajcia do cudzích hniezd. Miera parazitácie je regionálne variabilná; vtáky hniezdne uložené v skalných výklenkoch a dutinách sú menej vystavené. Ide o prirodzenú hrozbu voľne žijúcich populácií, nie chovateľský problém.

Predácia hniezda

stredná

Príznaky: Strata vajec a mláďat predátormi (hady, kunovité šelmy, vrany, haviare)

Hniezda uložené v skalných výklenkoch a na konštrukciách poskytujú čiastočnú ochranu, no hady a kunovité šelmy (napr. líšky, tchory) dokážu preniknúť aj na ťažšie prístupné miesta. Predácia je prirodzenou reguláciou populácií; populácia ako celok je dostatočne veľká a narastajúca.

Prevencia Pamuchár pláňový je voľne žijúci druh — nasledujúce informácie opisujú jeho prirodzené hrozby, nie starostlivosť v zajatí (druh sa nechová). Hlavné riziká sú kolízie so zasklením počas migrácie, predácia hniezda a regionálne straty hmyzej základne vplyvom intenzívneho poľnohospodárstva. Ak nájdeš vyčerpaného jedinca, kontaktuj rehabilitačné centrum pre voľne žijúce vtáky.

Zaujímavosti

1

Charakteristické škoricovooranžové brucho — Kým väčšina malých tyranidov je sfarbená v bledých šedých a bielych tónoch, pamuchár pláňový má neprehľadnuteľné škoricovo-oranžové (rezavohnedé) brucho a podchvostník. Práve táto farba je najspoľahlivejším poľným znakom — okamžite ho odlišuje od pamuchára čierneho (biele brucho) aj od pamuchára východného (bledohnedé brucho bez saturovanej oranžovej). Obidve pohlavia a všetky vekové kategórie sú sfarbené rovnako — druh je výrazne monomorfný.

2

Pohupovanie chvostom ako rodový znak — Všetky tri druhy rodu Sayornis majú jeden spoločný behaviorálny znak: výrazné a opakované pohupovanie čierneho chvosta (tail-pumping) v pokoji aj pri pohybe. U pamuchára pláňového je toto správanie mimoriadne výrazné — druh chvost nielen pohupuje, ale ho aj rozotvára, čím odkrýva tmavé riadiace perá. Tento pohyb slúži ako komunikačný signál a pomáha pri identifikácii aj z diaľky.

3

Suchý západ bez vody — Pamuchár pláňový je jediný z troch phoebeov, ktorý nevyhľadáva blízkosť vody. Kým pamuchár čierny (Sayornis nigricans) je takmer výhradne viazaný na potoky a rieky a pamuchár východný (Sayornis phoebe) preferuje vlhké okraje lesov, pamuchár pláňový sa cíti najlepšie v suchých badlandoch, kaňonoch, sagebrush stepách a polopúšťach ďaleko od akéhokoľvek vodného toku. Práve táto ekologická špecializácia mu umožnila kolonizovať rozľahlý sucho-otvorený západ Severnej Ameriky.

4

Hniezdo bez blata — unikátna vlastnosť — Väčšina tyranovitých pri stavbe hniezda používa blato na spevnenie konštrukcie. Pamuchár pláňový je výnimkou: jeho hniezdo je postavené výlučne z trávy, machu, paprade, chlpov a pavučín, bez akéhokoľvek blata. Táto vlastnosť je zároveň ecologicky logická — v suchých biotopoch, kde druh žije, je blato len ťažko dostupné. Hniezdi v skalných výklenkoch, pod mostmi a na rôznych umelých konštrukciách, vďaka čomu sa mu ľahko prispôsobuje synantropnému prostrediu.

5

Prvý migrant prichádzajúci skoro na jar — Pamuchár pláňový je jedným z prvých sťahovavých vtákov prichádzajúcich na hniezdiska každú jar — v JZ USA sa objavuje niekedy už vo februári, zatiaľ čo väčšina ďalších sťahovcov prichádza v apríli a máji. Táto raná migrácia mu umožňuje obsadiť najlepšie hniezdne miesta a na juhu areálu stihnúť aj 2–3 vrhy ročne v dlhej hniezdnej sezóne od marca do augusta.

6

Narastajúca populácia — adaptabilita ako kľúč — Kým mnoho druhov vtákov Severnej Ameriky zaznamenáva dlhodobý pokles, pamuchár pláňový patrí k druhom s narastajúcim populačným trendom (IUCN 2021, populácia cca 5,9 milióna jedincov). Dôvodom je jeho mimoriadna adaptabilita: ochotne hniezdi na ľudských konštrukciách (mosty, farmy, poštové schránky, stroje), čím využíva expanziu infraštruktúry namiesto toho, aby ňou trpel. Je jedným z mála divých vtákov, ktorý skutočne profituje z ľudskej aktivity.

Taxonomická klasifikácia

species pamuchár pláňový (Sayornis saya)

Ríša Animalia

Kmeň Chordata

Trieda Aves (vtáky)

Rad Passeriformes (vrabcotvaré)

Čeľaď Tyrannidae (tyranovité)

Rod Sayornis Bonaparte, 1854

Druh Sayornis saya (Bonaparte, 1825)

Poddruh SR V SR sa nevyskytuje — ide o severoamerický druh; v európskej avikultúre sa nechová.

Poddruhy Dva poddruhy uznávané IOC World Bird List: S. s. saya — hniezdič suchých otvorených plôch od Aljašky a severozápadnej Kanady cez väčšinu záp. USA po stredné Mexiko, čiastočne sťahovavý; S. s. quiescens — stály obyvateľ severnej Baja California a ostrova Isla de Cedros (Mexiko).

Avibase_ID 28669A3DB1A28C69

Často kladené otázky

Nie — pamuchár pláňový nie je klietkový druh a v európskej avikultúre sa nechová. Ide o voľne žijúceho sťahovavého spevavca zo záp. Severnej Ameriky, ktorý nie je dostupný u európskych chovateľov. Druh nie je v prílohách CITES, no akýkoľvek odchyt by bol v rozpore s ochranou vtáctva. Jediný vhodný spôsob stretnutia je pozorovanie vo voľnej prírode v záp. USA, Kanade alebo Mexiku.

Najspoľahlivejším znakom je škoricovooranžové brucho a podchvostník — nasýtená rezavohnedá farba spodnej polovice tela, ktorú nemá žiaden iný phoebe. Pamuchár čierny (Sayornis nigricans) má čiernobiely kontrast bez oranžovej. Pamuchár východný (Sayornis phoebe) má bledohnedé alebo sivobielas brucho, no nikdy sýtu oranžovú. Všetky tri druhy pohupujú čiernym chvostom. Druh je tiež monomorfný — samec a samica vyzerajú rovnako.

Pamuchár pláňový obýva suché, otvorené krajiny záp. Severnej Ameriky — od arktickej Aljašky po Baja California a stredné Mexiko. Najlepšie lokality pre pozorovanie sú aridné oblasti záp. USA: Arizona, Nové Mexiko, Utah, Colorado, Montana, Wyoming — hľadaj ho v badlandoch, kaňonoch, na farmerských drôtoch a skalných výbežkoch. V SR a v Európe sa nevyskytuje.

Pohupovanie a rozotváranie čierneho chvosta (tail-pumping) je charakteristickým znakom celého rodu Sayornis — správajú tak všetky tri druhy. Predpokladá sa, že ide o komunikačný signál (teritórium, pohlavné signalizovanie) alebo o pomôcku pri odhaľovaní pohybujúcej sa koristi. U pamuchára pláňového je toto správanie obzvlášť výrazné a pravidelné — vták pohupuje chvostom takmer neustále.

Nie — IUCN (2021) ho hodnotí ako najmenej ohrozený (LC) s narastajúcim populačným trendom. Odhadovaná populácia je cca 5,9 milióna jedincov. Pamuchár pláňový je jedným z mála divokých vtákov, ktorý profituje z ľudskej infraštruktúry — ochotne hniezdi na mostoch, farmách a stavebných konštrukciách. Druh nie je zaradený v CITES.

V prírode hniezdi pamuchár pláňový v skalných výklenkoch, rímach a roklínach — teda na chránených, vodorovných výstupkoch s previsujúcou stenou alebo stropom. Mosty, priehrady, stodoly a rôzne stavebné konštrukcie mu poskytujú identické podmienky, preto ich chętne akceptuje. Je to druh s vysokou plasticitou hniezdneho správania, čo je jedným z dôvodov jeho narastajúcej populácie.

pamuchár pláňový

Sayornis saya — monomorfný tyran suchých plání záp. Severnej Ameriky so škoricovooranžovým bruchom a charakteristickým pohupovaním čierneho chvosta — voľne žijúci druh, nie klietkový vták