pamuchár lesný (Contopus virens) — malý nenápadný tyranovec východných lesov Severnej Ameriky s…

Výživa

Lietajúci hmyz lovený technikou sit-and-sally z exponovaných posedov — muchy (Diptera), blanokrídlovce (osy, včely, mravce), motýle a húsenice, koníky; základ stravy počas celého roka 70%

Chrobáky (Coleoptera), vážky (Odonata), stonožky a iné bezstavovce zbierané zo vzduchu alebo trhané z konárov pri sally útokoch 20%

Pavúky a iné artropódy — príležitostne zbierané z povrchov vegetácie alebo zeme pri gleaningu 7%

Bobule a plody — príležitostne počas migrácie ako energetický doplnok 3%

Odporúčané potraviny

Lietajúci hmyz — muchy, osy, včely, mravce, motýle, koníky, vážky; základ stravy celý rok lovený sit-and-sally z exponovaného posedu
Chrobáky (Coleoptera) a stonožky (millipedes) — chytané vo vzduchu alebo trhané z konárov
Pavúky a iné artropódy zbierané zo vzduchu aj z povrchov vegetácie
Príležitostne bobule a plody počas migrácie ako energetický doplnok

Zakázané potraviny

Druh nie je klietkový vták — nasledujúce platí ako ekologická poznámka, nie kŕmny návod
Pesticídmi ošetrený hmyz — chemická kontaminácia ohrozuje vtáky v celom potravovom reťazci
Ľudské spracované potraviny — pre voľne žijúce spevavce nevhodné

Tip od odborníka Pamuchár lesný je výhradne hmyzožravec (insektivórum) využívajúci techniku sit-and-sally: z exponovaného horizontálneho posedu vyráža za hmyzom vo vzduchu a vracia sa na ten istý posad. Základ jedálnička tvoria muchy, blanokrídlovce, chrobáky, motýle a vážky (cca 97 % stravy). Pavúky a iné artropódy tvoria malý doplnok. Plody konzumuje len príležitostne pri migrácii. Druh sa v zajatí nechová — tieto údaje opisujú jeho ekológiu vo voľnej prírode.

Správanie a komunikácia

Hlučnosť

Pamuchár lesný je nápadný vokalizátor — pomalé smutné pískaný spev pee-a-wee (alebo pee-ah-weee) sa ozýva po lesoch po celé leto, aj v teplejšej časti dňa, keď ostatné vtáky mlčia. Spieva najintenzívnejšie za svitania a za súmraku. Keďže ide o voľne žijúci druh, otázka hlučnosti v byte je bezpredmetná.

Priľnavosť

Pamuchár lesný je plne voľne žijúci, plachý tyranovec — nie je maznavý druh ani spoločenský miláčik. Akýkoľvek fyzický kontakt s človekom preňho znamená extrémny stres. Druh sa nechová.

Aktivita

Veľmi čulý a aktívny lovec — neustále mení posedy na exponovaných vetvách, vyráža za hmyzom, pravidelne sa vracia na ten istý posad; je to sťahovavý druh hniezdičiaci od Kanady po juh USA a zimujúci v Andách.

Reč

Pamuchár lesný nenapodobňuje ľudskú reč — ide o voľne žijúceho tyranide s vrodeným repertoárom hlasov. Reč sa nenaučí.

Hlasový prejav a reč

Pamuchár lesný má veľmi charakteristický pomalý, smutný pískaný spev — primárne volanie je pee-a-wee (alebo pee-ah-weee), klesajúce v tóne na poslednej slabike; alternuje so stúpajúcim pe-wee. Tento spev je počuteľný po celé leto, aj v teplejšej časti dňa a neskoro do večera, keď ostatné vtáky utíchnu. Okrem toho vydáva ostré kontaktné volanie chip. Hlas je spoľahlivejším identifikačným znakom než sfarbenie — pamuchár lesný a pamuchár západný (Contopus sordidulus) sú vizuálne takmer neodlíšiteľné, no ich hlasy sú zreteľne odlišné. Nenapodobňuje ľudskú reč.

Dokáže hovoriť? Pamuchár lesný nenapodobňuje ľudskú reč ani melódie. Ide o voľne žijúceho tyranide s vrodeným repertoárom — pomalé smutné pee-a-wee a stúpajúce pe-wee, plus ostré chip pri alarme. Schopnosť napodobovať reč nemá.

Typické zvuky

Charakteristické pomalé pee-a-wee (alebo pee-ah-weee) — smutné trojslabičné pískaní, klesajúce v tóne na záver; základný spev a územné volanie, počuteľné po celé leto vrátane teplejšej časti dňa a neskorého večera; primárny terénny identifikačný znak druhu
Stúpajúce pe-wee — dvojslabičné volanie alternujúce so základným spevom pee-a-wee; stúpa v tóne na poslednej slabike; tvorí charakteristický rytmický dialóg
Ostré chip — krátke kontaktné a alarmové volanie vydávané pri vzrušení alebo kontakte; menej diagnostické ako spev
Intenzívny ranný a večerný spev — pamuchár lesný spieva najmä za svitania a za súmraku, pričom pokračuje vo vokalizácii dlho po tom, čo ostatné lesné vtáky utíchnu

Sezónny kalendár

Jarný prílet na hniezdiská — väčšina jedincov dorazí do mája; dorazí neskoro v porovnaní s inými sťahovavými druhmi; hlasné volanie pee-a-wee oznamuje prítomnosť

Tok a obsadzovanie teritória (máj–jún) — samec vokalizuje intenzívne za svitania a za súmraku; teritórium 2–8 ha (5–20 akrov); samec nosí potravu samici

Hniezdna sezóna (jún–júl) — kladenie 2–4 vajec (typicky 3); inkubácia 12–13 dní (iba samica); hniezdo je miska z trávy pokrytá lišajníkmi, nasadená na horizontálnu vetvu

Odchov mláďat — obaja rodičia kŕmia; mláďatá opúšťajú hniezdo 14–18 dní po vyliahnutí; niektoré samice môžu hniezdyť druhýkrát

Pelichanie a príprava na ťah — po hniezdnej sezóne; zvýšená potreba potravy; príležitostne konzumuje bobule

Jesenný odlet na zimoviská — odlieta od augusta, väčšina zmizne do konca septembra; len výnimočne zostáva po októbri; zimuje v Strednej Amerike a severozápadnej Južnej Amerike

Zimovanie (november–március) — druh sa zdržiava v lesných okrajoch a krovinách Strednej Ameriky a andských oblastí Južnej Ameriky (po severnú Bolíviu a západ Brazílie)

Voľne žijúci druh

Tento druh je voľne žijúci a nie je vhodný na chov ani držbu v zajatí. Nepatrí medzi spoločenské (domáce) zvieratá — najlepším a jediným vhodným spôsobom kontaktu je pozorovanie v jeho prirodzenom prostredí. Odchyt a držba voľne žijúcich živočíchov sú vo väčšine krajín zákonom chránené a obmedzené.

Prostredie a požiadavky

Prirodzený hniezdny biotop

Listnaté, zmiešané a borovicové lesy a ich okraje, hájiky, sady, riparárne lesy s dostatočným počtom exponovaných posedov; od nížin po stredné nadmorské výšky

Pamuchár lesný osídľuje takmer akýkoľvek lesnatý biotop vo východnej Severnej Amerike: zrelé listnaté a zmiešané lesy, borovicové plantáže juhu, urbánne stromové pásy, záhrady s vysokými stromami, lesné okraje pri lúkach, cestách, rybníkoch a malých priesekov. Kľúčovým faktorom je prítomnosť exponovaných horizontálnych vetiev v strednej úrovni lesa, z ktorých loví hmyz sit-and-sally technikou, a dostatočná abundance hmyzu. Uprednostňuje prieseky a okraje, nie hustý zatvorený les.

Hniezdny areál

Východná Severná Amerika — od juhovýchodnej Kanady (Saskatchewan, Ontario, Québec, Maritimes) po juh USA (Texas, Florida, Georgia); na západ po Veľké pláne

Druh hniezdi v celej lesnatej východnej časti Severnej Ameriky: od juhovýchodnej Kanady (južná časť od Saskatchewanu po Newfoundland) cez celé východné USA po Floridu a Texas. Západná hranica areálu zodpovedá zhruba líniou Veľkých plání, kde sa stretáva s areálom príbuzného pamuchára západného (Contopus sordidulus). Obe populácie sú parapatrické — kontaktná zóna je úzka.

Migrácia a zimovisko

Úplne sťahovavý druh — zimuje v Strednej Amerike a andských oblastiach Južnej Ameriky (po severnú Bolíviu a západ Brazílie)

Druh je plne sťahovavý: po hniezdnej sezóne (od augusta) odlieta na zimoviská do Strednej Ameriky, Karibiku a andských oblastí Severozápadnej Južnej Ameriky (po Ekvádor, Peru, severnú Bolíviu a západ Brazílie). Jarný prílet na hniezdiská nastáva od konca apríla do mája — druh dorazí pomerne neskoro v porovnaní s inými sťahovavými druhmi. Jesenný odlet prebieha od augusta do septembra; po októbri zostávajú len jednotlivci výnimočne.

Správanie a aktivita

Diurnálny; loví predovšetkým technikou sit-and-sally z exponovaných horizontálnych vetiev v strednej úrovni lesa; územný druh

Pamuchár lesný je denný, aktívny lovecký druh. Loví prevažne z exponovaného posedu v strednej úrovni lesa — vyráža za hmyzom krátke útočné lety, chytá hmyz vo vzduchu a vracia sa na rovnaký posad. Je teritoriálny — samec hájí teritórium (2,2–7,7 ha) intenzívnym spevom, najmä za svitania a za súmraku. Výnimočne praktizuje polygýniu (dve samice súčasne). Spieva aj v teplejšej časti dňa a neskoro do večera — je jedným z posledných vtákov, ktoré v lete stíchnú.

Hniezdenie a hniezdny materiál

Otvorená miska z trávy a lišajníkov, nasadená na horizontálnu vetvu (saddled cup nest), zvyčajne 4,5–14 m nad zemou; 2–4 vajcia (typicky 3); inkubácia 12–13 dní; iba samica inkubuje

Hniezdo je elegantná malá otvorená miska zo suchotrávok, kôry a pavučín, zvonku pokrytá sivými lišajníkmi poskytujúcimi dokonalú maskovanie — na vetve sa javí ako uzlík alebo výrastok. Nasadená je na horizontálnu vetvu (saddled), ďaleko od kmeňa, zvyčajne 4,5–14 m (priemerne cca 9 m) nad zemou; výnimočne môže byť nižšie alebo vyššie. Vajcia sú priesvitne bielé s hnedými a levandulovo-sivými škvrnami na tupšom konci. Kladie 2–4 vajcia (typicky 3). Iba samica inkubuje (12–13 dní); samec jej nosí potravu. Oba rodičia kŕmia mláďatá; vyletujú 14–18 dní po vyliahnutí. Niektoré samice hniezdvia dvakrát ročne.

Právna ochrana a CITES

IUCN LC (klesajúci trend, populácia cca 6,5 milióna dospelých); CITES: bez zápisu; zákon SR 543/2002: nevzťahuje sa

Druh je hodnotený IUCN ako najmenej ohrozený (LC), no populačný trend je klesajúci — odhadovaná populácia 6,5 milióna dospelých jedincov. Pokles je dlhodobý (od 70. rokov 20. stor.) a pripisuje sa strate zimoviskových biotopov a zmenám lesného podrastu. Nie je zaradený v žiadnej prílohe CITES. V USA a Kanade je chránený zákonom o sťahovavých vtákoch (Migratory Bird Treaty Act, 1918) — akýkoľvek odchyt, vlastníctvo, predaj alebo zranenie je trestné. Slovenský zákon 543/2002 Z. z. sa priamo nevzťahuje (nie je pôvodný druh SR); ako severoamerický migrant podlieha ochrane USA a krajín zimoviska.

Rozmnožovací cyklus

Tok a obsadzovanie teritória

Koniec apríla–máj (prílet a obsadenie hniezdiska, zdroj: Wikipedia EN, Audubon, ADW)

Po jarnom prílete (koniec apríla–máj) samec obsadzuje teritórium a intenzívne spieva pee-a-wee z exponovaných posedov, najmä za svitania a za súmraku. Teritórium meria 2,2–7,7 hektárov (5–20 akrov). Druh je prevažne monogamný, no výnimočne bolo zaznamenané súčasné udržiavanie dvoch partneriek (polygýnia). Samec počas celej hniezdnej sezóny nosí potravu samici.

Hniezdo a znáška

Hniezdna sezóna máj–august; clutch 2–4 vajec (typicky 3); niektoré samice môžu hniezdyť dvakrát

Samica buduje hniezdo sama — malú otvorenú misku zo suchotrávok, kôry, pavučín a rastlinných vlákien, zvonku pokrytú sivými lišajníkmi pre dokonalé maskovanie. Hniezdo je nasadené (saddled) na horizontálnu vetvu, ďaleko od kmeňa, zvyčajne 4,5–14 m nad zemou. Vajíčka sú priesvitno-biele s hnedými a lavandlovými škvrnami, kladie 2–4 vajcia (typicky 3).

Inkubácia

12–13 dní (zdroj: Wikipedia EN, Audubon, ADW); výhradne samica

Na vajíčkach sedí výhradne samica; inkubácia trvá 12–13 dní (potvrdené troma zdrojmi: Wikipedia EN / Audubon / ADW — Audubon uvádza 12–13 dní, ADW tiež 12–13 dní; Wikipedia EN uvádza 12–14 dní). Samec hájí teritórium a nosia samici potravu počas inkubácie.

Liahnutie a kŕmenie mláďat

Obaja rodičia kŕmia; mláďatá opúšťajú hniezdo 14–18 dní po vyliahnutí

Mláďatá sa liahnu holé a slepé; obaja rodičia ich kŕmia prevažne hmyzom. Vyletujú 14–18 dní po vyliahnutí (Audubon: 14–18 dní; ADW: 16–18 dní; South Dakota Birds: viac ako 2 týždne — zhodné v rozsahu). Hniezdny cyklus celkovo trvá priemerne 29 dní (ADW). Samica niekedy hniezdí dvakrát ročne.

Vyletenie a juvenilný šat

Juvenilné sfarbenie: podobné dospelým, ale s buffy (žltkastobielymi) krídlovými lištami namiesto bielych

Mladé vtáky v prvom šate sú podobné dospelým, no s buffy (žltkastobielymi) krídlovými pruhmi namiesto bielych. Pohlavný dimorfizmus je aj u mláďat minimálny. Rodičia ich kŕmia aj po vyletení, kým sa nenaučia loviť hmyz sit-and-sally technikou.

Pohlavná dospelosť

Predpokladá sa v prvom roku — presné údaje pre tento druh neoverené

Presný vek pohlavnej dospelosti pre tento druh nie je v dostupných zdrojoch spoľahlivo uvedený — analógiou s príbuznými tyranidae sa predpokladá hniezdenie od prvého roku života. Zaznamenaný maximálny vek vo voľnej prírode je 8,2 rokov (ADW / Senescence database). Bežné dožitie vo voľnej prírode je výrazne kratšie.

Ochočenie a kontakt

Trvanie: Nevzťahuje sa — pamuchár lesný je voľne žijúci sťahovavý druh, ktorý sa neochočuje ani nechová.

Pamuchár lesný nie je klietkový vták a neochočuje sa. Ide o plne voľne žijúceho plachého tyranoveho spevavca. Jediný vhodný spôsob kontaktu je pozorovanie vo voľnej prírode v listnatých lesoch východnej Severnej Ameriky, bez rušenia vtáka.

1

Pamuchár lesný sa neochočuje — nasledujúce body sú zásady ohľaduplného pozorovania voľne žijúceho druhu

2

Pozoruj len z diaľky ďalekohľadom — nepribližuj sa, neprehnaš a neruš vtáka počas spevu ani pri hniezde

3

Nikdy nehľadaj ani nenarúšaj hniezda — hniezdo je skrytá malá miska prikrytá lišajníkmi; akékoľvek rušenie počas inkubácie môže viesť k opusteniu znášky

4

Rešpektuj voľne žijúce vtáky — chytanie a držba sú v USA zakázané (Migratory Bird Treaty Act)

Porovnanie s podobnými druhmi

	Pamuchár lesný	Pamuchár západný (Contopus sordidulus)	Pamuchár olivoboký (Contopus cooperi)	Lesník pochybný (Sayornis phoebe)
Dĺžka	13,5–15 cm	13–15 cm	18–20 cm	14–17 cm
Váha	12–14 g	12–14 g	28–33 g	15–21 g
Dožitie	max 8,2 r vo voľnej prírode	presné údaje neoverené	presné údaje neoverené	presné údaje neoverené
Hlučnosť	voľne žijúci sťahovavý druh — v SR sa nevyskytuje, nechová sa	voľne žijúci druh (mimo SR)	voľne žijúci druh (mimo SR)	voľne žijúci druh (mimo SR)
Stav IUCN	IUCN LC (klesajúci trend), bez CITES	IUCN LC, bez CITES	IUCN NT (takmer ohrozený), bez CITES	IUCN LC, bez CITES
Povaha	Monomorfný: olivovosivý vrch, bledá spodina s olivovým nádychom na hrudi, dva bledé krídlové pruhy, dlhé primárne letky, trojhranná hlava, žltooranžový spodný ňäk, bez výrazného očného krúžku; sit-and-sally postura	Vizuálne takmer identický s pamuchárom lesným — olivovosivý vrch, bledá spodina, dlhé primárne letky; odlíšiteľný spoľahlivo iba hlasom (zostupné tvrdšie tsee-tsee-tsee-peeer na rozdiel od pee-a-wee); areály sú parapatrické	Výrazne väčší a robustnejší ako pamuchár lesný; tmavý olivovo-sivohnedý vrch, tmavé boky a prsia tvoriace nápadný olivovohnedý tmavopruhý efekt (dark vest effect), biele stredné prsia, krátky žltý spodný ňäk; spieva quick-THREE-BEERS z vrcholových exponovaných posedov	Tmavohnedý vrch (bez výrazného olivového nádychu), bez krídlových pruhov alebo len veľmi nevýrazné, výraznejší kontrastný tmavý chvost, typické kývanie chvostom pri sedení (tail-wagging) — odlíši od pamuchára; menší zobák a kratšie primárne letky ako pamuchár lesný
Areál	Hniezdisko: listnaté lesy východnej Severnej Ameriky; zimovisko: Stredná Amerika a andské oblasti Južnej Ameriky (po severnú Bolíviu a západ Brazílie); úplne sťahovavý druh	Hniezdisko: lesy západnej Severnej Ameriky a Strednej Ameriky; zimovisko: Stredná a Južná Amerika; na Veľkých pláňach sa areál prekrýva s pamuchárom lesným	Hniezdisko: ihličnaté lesy severnej a horskej Severnej Ameriky; zimovisko: Stredná a Južná Amerika; IUCN NT — klesajúci trend, väčšia miera ohrozenia ako pamuchár lesný	Hniezdisko: lesy a okraje lesov, mosty a skalné steny v Severnej Amerike; čiastočne sťahovavý, zimuje v južných USA a Mexiku; niektoré populácie rezidentné

Choroby a prevencia

Strata zimoviskových biotopov a vplyv na populáciu

stredná

Príznaky: Dlhodobý pokles hniezdnej populácie dokumentovaný od 70. rokov 20. storočia; odhadovaná strata až polovice populácie za posledných 50 rokov

Hlavnou hypotetickou príčinou populačného poklesu je strata a degradácia lesných biotopov na zimoviskách v Strednej Amerike a andských oblastiach Južnej Ameriky. Korelácia medzi kvalitou zimovísk a hniezdnou úspešnosťou je predmetom prebiehajúceho výskumu. IUCN hodnotí druh napriek poklesu ako LC, keďže pokles nepresahuje prahy kritéria ohrozenosti.

Zmeny vegetácie na hniezdiskách vplyvom jeleňa bielochvostého

nízka

Príznaky: Zmeny podrastu a s tým súvisiace zmeny abundance hmyzu v nižších vrstvách listnatého lesa; lokálny pokles hustoty hniezdiacich párov

Nárast populácie jeleňa bielochvostého (Odocoileus virginianus) v hniezdnom areáli pamuchára lesného vedie k intenzívnemu spásaniu podrastu, čo mení vegetačnú štruktúru lesa a ovplyvňuje abundance a dostupnosť hmyzu — potravovej bázy tohto insektivóra. Ide o jednu z citovaných príčin populačného poklesu v literatúre (Wikipedia EN, BirdLife).

Kolízie s budovami a vežami počas nočnej migrácie

stredná

Príznaky: Rana, poranenia krídel alebo hlavy pri kolízii so zasklením, anténami a veterbnými turbínami

Ako nočný sťahovavý druh čelí pamuchár lesný rizikám kolízií počas jesenného a jarného ťahu. Redukcia svetelného znečistenia miest (bird-safe zasklenie, zhasínanie zbytočného osvetlenia počas hlavných migračných nocí) znižuje mortalitu migrujúcich jedincov.

Úpadok hmyzích populácií v dôsledku pesticídov a fragmentácie biotopov

stredná

Príznaky: Znížená dostupnosť potravy; pokles reprodukčnej úspešnosti z nedostatočného kŕmenia mláďat

Pamuchár lesný je výhradne hmyzožravý druh závislý na bohatých populáciách lietajúceho hmyzu. Rozsiahle používanie insekticídov v poľnohospodárskej krajine a fragmentácia lesov znižujú dostupnú potravu nielen na hniezdiskách, ale aj na zimoviskách.

Prevencia Pamuchár lesný je voľne žijúci druh — nasledujúce informácie opisujú jeho prirodzené hrozby, nie starostlivosť v zajatí (druh sa nechová). Kľúčovými hrozbami sú strata zimoviskových biotopov, zmeny lesného podrastu na hniezdiskách, kolízie počas migrácie a úpadok hmyzích populácií. Ak nájdeš vyčerpaného migranta, nemanipuluj s ním svojvoľne a kontaktuj rehabilitačnú stanicu.

Zaujímavosti

1

Hlas, ktorý definuje druh — pee-a-wee — Pamuchár lesný dostal svoje meno priamo podľa spevu. Pomalé, smutné pískaní pee-a-wee (alebo pee-ah-weee) s poklesom tónu na záver je jeden z najtypickejších zvukov listnatého lesa východnej Severnej Ameriky v lete. Spieva celý deň — dokonca aj v najhorúcejšej časti dňa, keď ostatné vtáky mlčia — a pokračuje dlho do večera po tom, čo ostatní spevavci utíchli.

2

Takmer identický dvojník — hlas rozhoduje — Pamuchár lesný a pamuchár západný (Contopus sordidulus) sú vizuálne takmer neodlíšiteľné: rovnaká olivovosivá farba, rovnaké dlhé primárne letky, rovnaká postúra. Ornitológovia ich bezpečne rozlíšia iba hlasom: pee-a-wee oproti zostupnému tvrdšiemu tsee-tsee-tsee-peeer. Ich areály sú parapatrické — stretávajú sa len na úzkej prechodovej línii na Veľkých pláňach. Táto situácia je učebnicovým príkladom kryptických druhov oddelených akusticky, nie vizuálne.

3

Hniezdo maskované lišajníkmi — neviditeľný uzlík — Hniezdo pamuchára lesného je pozoruhodnou ukážkou maskovania: malá otvorená miska pokrytá sivými lišajníkmi, nasadená na horizontálnu vetvu ďaleko od kmeňa. Na vetve vyzerá ako prirodzený uzlík alebo výrastok kôry — takmer nerozoznateľný ani skúseným okom. Lišajníky sú pripevnené pavučinou, ktorá slúži aj ako pružné stavebné pojivo.

4

Neskoro prichádzajúci migrant — Pamuchár lesný patrí medzi sťahovavé druhy, ktoré dorazí na hniezdiska pomerne neskoro — väčšina jedincov prichádza až v máji, keď sú iné lesné vtáky dávno usadené. Tento oneskorený prílet súvisí s potrebou teplejšieho počasia a dostatočnej abundance lietajúceho hmyzu, na ktorom je výhradne závislý.

5

Klesajúca populácia napriek LC statusu — Napriek tomu, že IUCN hodnotí pamuchára lesného ako najmenej ohrozený druh (Least Concern), jeho populácia dlhodobo klesá — niektoré odhady hovoria o strate takmer polovice jedincov za posledných päťdesiat rokov. Hlavnou príčinou je pravdepodobne strata lesných biotopov na zimoviskách v Strednej Amerike a Andách, ako aj zmeny vegetácie na hniezdiskách spôsobené nadmerným spásaním podrastu jeleňom bielochvostým. Aktuálna populácia sa odhaduje na 6,5 milióna dospelých jedincov.

6

Territories a polygýnia — Pamuchár lesný hájí pomerne veľké teritóriá (2,2–7,7 ha) intenzívnym spevom. Je prevažne monogamný, no bolo zaznamenané výnimočné súčasné udržiavanie dvoch partneriek (polygýnia) — čo je u lesných tyranidov neobvyklé správanie. Samec počas inkubácie a odchovu mláďat nosí potravu samici, no samotná inkubácia patrí výhradne samici.

7

Posledný hlasík leta — Pamuchár lesný je jedným z mála vtákov, ktorý spieva aktívne ešte neskoro v lete, keď väčšina hniezdičov dávno utíchla. Hlasový repertoár (pee-a-wee alternujúce s pe-wee) znie aj v teplejšej časti dňa a za súmraku, čo z neho robí jeden z najtypickejších zvukov neskoroletného listnatého lesa východnej Severnej Ameriky.

8

Sit-and-sally perfekcionista — Pamuchár lesný loví takmer výhradne technikou sit-and-sally: z exponovanej horizontálnej vetvy v strednej úrovni lesa vyráža na krátky útočný let za hmyzom, chytí ho v letoch a vracia sa na rovnaký posad. Táto technika si vyžaduje dobrú viditeľnosť a voľný priestor okolo posedu — preto uprednostňuje lesné okraje, prieseky a riedke lesy pred zatvoreným hustým porastom.

Taxonomická klasifikácia

species Pamuchár lesný (Contopus virens)

Ríša Animalia

Kmeň Chordata

Trieda Aves (vtáky)

Rad Passeriformes (vrabcotvaré)

Čeľaď Tyrannidae (tyranovité)

Rod Contopus Cabanis, 1855

Druh Contopus virens (Linnaeus, 1766)

Poddruh SR v SR sa nevyskytuje — severoamerický hniezdič listnatých lesov východnej Severnej Ameriky, zimuje v Strednej Amerike a Andách; v európskej avikultúre sa nechová

Poddruhy Monotypický druh — žiadne uznávané poddruhy (IOC World Bird List). Druh formálne opísal Carl Linnaeus roku 1766. Bol dlhšie zahrňovaný spolu s pamuchárom západným (Contopus sordidulus) ako jeden druh; rozdelenie na dva samostatné druhy bolo potvrdené predovšetkým na základe odlišnosti hlasov.

Avibase_ID 9891BF73279CAB69

Často kladené otázky

Nie — pamuchár lesný nie je klietkový druh a v európskej avikultúre sa vôbec nechová. Je to voľne žijúci sťahovavý severoamerický vták chránený zákonom o sťahovavých vtákoch USA (Migratory Bird Treaty Act) — v USA a Kanade je akékoľvek chytanie, vlastníctvo alebo predaj trestné. Druh nie je v prílohách CITES. Jediný vhodný spôsob stretnutia je pozorovanie vo voľnej prírode v listnatých lesoch východnej Severnej Ameriky.

Vizuálne sú pamuchár lesný a pamuchár západný (Contopus sordidulus) takmer neodlíšiteľní — rovnaká olivovosivá farba, rovnaké dlhé primárne letky, rovnaká postúra. Spoľahlivým identifikačným znakom je iba hlas: pamuchár lesný vydáva pomalé smutné pee-a-wee (s poklesom tónu na záver) alternujúce so stúpajúcim pe-wee; pamuchár západný vydáva zostupné tvrdšie tsee-tsee-tsee-peeer. Areály sú parapatrické — na úzkej prechodovej línii na Veľkých pláňach sa môžu prekrývať.

Pamuchár lesný má výrazne dlhší primárny priemet (dlhé špicaté krídla viditeľné v pokoji) a chýba mu výrazný očný krúžok, ktorý je typický pre väčšinu druhov rodu Empidonax. Pamuchár lesný má tiež výraznejšiu vzpriamenú postúru a trojhranný tvar hlavy. Hlas je tiež odlišný — pomalé smutné pee-a-wee na rozdiel od typických chvíľkových kvílivých hlasov Empidonax.

Hniezdi v listnatých, zmiešaných a borovicových lesoch a ich okrajoch celej východnej Severnej Ameriky — od juhovýchodnej Kanady (Saskatchewan, Ontario, Québec, Maritimes) po juh USA (Texas, Florida, Georgia). Na zimu odlieta do Strednej Ameriky a andských oblastí Severozápadnej Južnej Ameriky — po severnú Bolíviu a západ Brazílie. V SR sa nevyskytuje.

Zaznamenaný maximálny vek vo voľnej prírode je 8,2 roka (Anage / ADW Senescence database). Priemerný vek vo voľnej prírode je pravdepodobne výrazne nižší. Presné údaje o priemernom dožití nie sú v dostupných zdrojoch spoľahlivo uvedené.

IUCN hodnotí pamuchára lesného ako najmenej ohrozený (Least Concern, LC), no populácia dlhodobo klesá. Odhadovaná populácia je 6,5 milióna dospelých jedincov. Pokles sa pripisuje strate lesných biotopov na zimoviskách v Strednej Amerike a Andách a zmenám vegetácie na hniezdiskách. Druh nie je zaradený v žiadnej prílohe CITES. V USA je chránený zákonom o sťahovavých vtákoch (Migratory Bird Treaty Act).

pamuchár lesný

Contopus virens — malý nenápadný tyranovec východných lesov Severnej Ameriky s olivovosivým sfarbením a pomalým smutným pee-a-wee spevom — sit-and-sally lovec hmyzu hniezdičiaci v maskovanom hniezde pokrytom lišajníkmi; voľne žijúci druh, nie klietkový vták

Výživa

Odporúčané potraviny

Zakázané potraviny

Správanie a komunikácia

Hlasový prejav a reč

Typické zvuky

Sezónny kalendár

Voľne žijúci druh

Prostredie a požiadavky

Areál výskytu

Rozmnožovací cyklus

Ochočenie a kontakt

Porovnanie s podobnými druhmi

Choroby a prevencia

Zaujímavosti

Taxonomická klasifikácia

? Často kladené otázky

Video — pamuchár lesný

Cudzie názvy

Často kladené otázky