Oriešok zimný (Troglodytes hiemalis)

Troglodytidae (orieškovité)

Oriešok zimný

Troglodytes hiemalis — jeden z najmenších severoamerických spevavcov s prekvapivo zložitým a hlasným spevom — skrytý prízemný hmyzožravec vlhkých ihličnatých lesov, blízky príbuzný nášho oriešoka obyčajného

IUCN: LC (Least Concern, 2019) | Least Concern (najmenej ohrozený). Globálna populácia odhadovaná na cca 36 miliónov jedincov (zdroj: BirdLife DataZone). Trend populácie je hodnotený ako stabilný. Druh nie je zaradený v žiadnej prílohe CITES. Lokálne hrozby zahŕňajú stratu vhodného lesného biotopu (ihličnaté lesy s mŕtvym drevom a hustým prízemným krytom), klimatickú zmenu a predáciu introdukovanými druhmi. Slovenský zákon 543/2002 Z. z. sa naňho nevzťahuje (druh sa v SR nevyskytuje). Zdroj: BirdLife DataZone https://datazone.birdlife.org/species/factsheet/winter-wren-troglodytes-hiemalis
Dĺžka8–10 cm (8–12 g)
PôvodJuhovýchodná Kanada a severovýchodné USA, Appalačské pohorie
PovahaSkrytý, aktívny prízemný hmyzožravec vlhkých ihličnatých lesov
StravaČistý hmyzožravec — hmyz, pavúky, larvy
Dožitiemax. ~7 r vo voľnej prírode (banding/oiseaux.net)
SpevKaskáda desiatok vysokotónových trilkov, trvanie ~10 sekúnd
IUCNLC — najmenej ohrozený (~36 miliónov jedincov)
Taxonomický splitOddelený od oriešoka obyčajného (T. troglodytes) v roku 2010
🔊
Hlučnosť
4/5
🤝
Priľnavosť
1/5
Aktivita
5/5
🗣️
Reč
1/5
💎
Zriedkavosť
4/5

Výživa

55% 25% 12% 8% STRAVA zloženie
Hmyz — chrobáky, húsenice, mravce, muchy; základ celoročnej stravy vyhľadávanej pri zemi a v kôre 55%
Pavúky — výdatná a bežná zložka, lovená aktívne v lesnej hrabanke, kôre a mŕtvom dreve 25%
Larvy hmyzu — húsenice, larvy chrobákov; mimoriadne dôležité pri odchove mláďat 12%
Iní malí bezstavovci — stonožky, mnohonôžky, roztoče, amphipody; príležitostná korisť v hrabanke 8%

Odporúčané potraviny

  • Hmyz všetkých skupín — chrobáky, húsenice, mravce, mušky, muchy a ich larvy (základ prirodzenej stravy)
  • Pavúky — výdatná a bežná korisť lovená v kôre stromov, lesnej hrabanke a mŕtvom dreve
  • Larvy hmyzu — húsenice a larvy chrobákov; mimoriadne dôležité pri kŕmení mláďat
  • Stonožky a mnohonôžky — príležitostná korisť v hrabanke vlhkých lesov
  • Amphipody (kôrovce) — uvádzané ako doplnková zložka stravy najmä v blízkosti vodných tokov (zdroj: Wikipedia EN)
  • Roztoče — príležitostná zložka lovená v kôre a lesnej pôde
  • Čerstvá pitná voda — pre divé jedince v potôčikoch, mokradinách a záhradných napájadlách

Zakázané potraviny

  • Semená, zrno, ovocie — oriešok zimný je čistý hmyzožravec; rastlinná potrava mu nepatrí
  • Syrové, slané, korenené a spracované ľudské jedlá — škodlivé pre akýkoľvek druh vtáka
  • Avokádo — jedovaté pre vtáky (persín)
  • Čokoláda, kakao, kofeín — toxické pre vtáky
  • Mäso z chovateľského krmiva alebo konzervy — nevhodná potrava, riziko infekcie
Tip od odborníka Oriešok zimný je čistý hmyzožravec — v prírode loví hmyz, pavúky, larvy a iné malé bezstavovce aktívne v kôre stromov, lesnej hrabanke, mŕtvom dreve a štrbinách pri zemi. Nenavštevuje kŕmidlá so semenami a rastlinnú potravu neprijíma. Ak chceš tento druh podporiť v záhrade alebo lese, pomôže eliminácia pesticídov, ponechanie hnilobného mŕtveho dreva bohatého na larvy a vlhký krovitý podrast plný hmyzu. Plytké napájadlo s čistou vodou je vítaným doplnkom. Druh sa v zajatí nechová — táto stránka má atlasový charakter.

Správanie a komunikácia

4 Hlučnosť 1 Priľnavosť 5 Aktivita 1 Reč 4 Zriedkavosť 3
4/5 Tichý Hlučný
Hlučnosť
Oriešok zimný je prekvapivo hlasný na svoju veľkosť — jeho dlhý, zložitý a vysokotónový spev samca trvajúci okolo 10 sekúnd je jedným z najpôsobivejších hlasových prejavov severoamerických lesov. Samec spieva neúnavne z nízkeho bidla po celý deň počas hniezdnej sezóny; spev je počuteľný z veľkej vzdialenosti napriek miniaturnej postave vtáka. Keďže sa druh v zajatí v Európe nechová, ide o hodnotenie relevantné pre lesný biotop v Severnej Amerike.
1/5 Nezávislý Priľnavý
Priľnavosť
Oriešok zimný je divý, plachý a rýchly vták — nie je domáci maznáčik. V prírode skrytne preskakuje v dolnej vrstve vegetácie a fyzický kontakt s človekom nevyhľadáva. Nie je vhodný na chov ani ochočovanie.
5/5 Pokojný Aktívny
Aktivita
Mimoriadne aktívny a nekľudný druh — oriešok zimný sa takmer nikdy nezastaví. Celý deň preskakuje klady, šplhá po koreňoch a v kôre, loviac hmyz v každej štrbine. Jeho pohyby sú porovnateľné s pohybmi myši — rýchly, nenápadný prieskum prízemného pásma lesa. Preto mu anglickí prírodovedci niekedy hovorili neoficiálne mouse wren (myší oriešok).
1/5 Žiadna Výborná
Reč
Oriešok zimný nenapodobňuje ľudskú reč — repertoár je vrodený a tvorí ho zložitý vysokotónový spev, trilky a poplašné hlásky. Ide o voľne žijúceho vtáka, nie spoločenského maznáčika.

Hlasový prejav a reč

4/5 hlasitosť

Oriešok zimný spieva s ohromujúcou silou a zložitosťou pre vtáka svojej veľkosti. Spev samca je dlhá kaskáda desiatok sekvenčne vyšších, melodických notiek — rýchle striedanie trilkov, hudobných píšťalov a tremolov trvajúce okolo 10 sekúnd (zdroj: Houston Audubon Blog). Ak spev spomalíte, odhalí fascinujúce detailné vzory, ktoré ľudské ucho pri normálnom tempe nestihne rozlíšiť. Varovné volanie je ostré, vysoké chip vydávané zvyčajne v pároch (chip-chip), počuteľné pri vyplaší. Celkový charakter spevu je hudobný, jasnoznejúci a búrlivý — jeden z najcharakteristickejších zvukov severných ihličnatých lesov. Nenapodobňuje ľudskú reč — repertoár je vrodený.

Dokáže hovoriť? Oriešok zimný nenapodobňuje ľudskú reč ani melódie iných druhov. Jeho bohatý spev je vrodený a tvorí ho komplex trilkov, kaskád a varovných hlások. Ide o voľne žijúceho vtáka bez schopnosti imitácie reči.

Typické zvuky

  • Dlhá vysokotónová kaskáda trilkov — hlavný spev samca: nepretržitá séria desiatok melodických notiek stúpajúcich v trilkoch a píšťaloch, trvajúca okolo 10 sekúnd; jeden z najzložitejších speváckych výkonov spomedzi malých severoamerických vtákov
  • Ostré dvojité chip-chip volanie — poplašná a kontaktná hláska vydávaná v pároch pri vyplaší, strese alebo kontakte medzi jedincami; ľahko identifikovateľná, drsnejšia než samotný spev
  • Šepkajúce mumlanie — tichý, nenápadný prejav samca pri bezprostrednej blízkosti samice alebo vo fáze nízkoenergetickej komunikácie v hústinách; zriedkavo počuteľné z väčšej vzdialenosti
  • Rachotivé hrkotanie — varovné volanie pri hniezde alebo náraze predátora; praskavé, opakované hrkoce jasne odlišné od hudobného spevu

Sezónny kalendár

Jan Feb Mar Apr Máj Jún Júl Aug Sep Okt Nov Dec ROČNÝ cyklus
Hniezdna sezóna — máj až júl; znáška od apríla; druh môže odchovať 2 vrhy ročne (zdroj: Wikipedia EN, AllAboutBirds)
Tok — samec obsadí teritórium, stavia viacero prázdnych kupol (tzv. cock nests) a spieva nepretržite z nízkeho bidla
Odchov mláďat — inkubácia 12–16 dní (výlučne samica), mláďatá v hniezde asi 14–19 dní; obaja rodičia kŕmia
Zimovanie — populácie zo severu migrujú do lesnatých oblastí juhovýchodných USA (október); návrat v apríli–máji
Pelichanie — po hniezdnej sezóne pred jesennou migráciou; zvýšená potreba hmyzej potravy
Migrácia — čiastočný migrant: severné populácie (Kanada, severné USA) prelietavajú na zimu na juh; juh Appalachians môže byť celoročný

Prostredie a požiadavky

Prirodzený biotop
Vlhké ihličnaté a zmiešané lesy (smrečiny, jedľoviny, hemloky) s hustým prízemným krytom — koreňové spleti, prevrátené kmene, rokliny, okraje bystrín; Severná Amerika
Oriešok zimný obýva vlhké ihličnaté a zmiešané lesy s bohatým prízemným krytom. Preferuje lokality s prekotrenými kmeňmi, koreňovými spleťami, skalnými roklinami a okrajmi bystrín — miesta s hustými spleťami a vlhkou mikroklímou bohatou na hmyz. V Kanade a severných USA hniezdni predovšetkým v smrekovcovo-jedľových porastoch; Appalačský poddruh pullus obýva lesy s hemlokom kanadským (Tsuga canadensis) a červeným smrekom. Zimuje v lesnatých oblastiach juhovýchodných USA — deciduóznych aj ihličnatých porastoch s hustým podrast­om. V SR sa nevyskytuje.
Spoločenské správanie
V hniezdnom období samotárske teritoriálne páry; v zime niekedy komunálne nocovanie viacerých jedincov v skalnej štrbine alebo búdke
Počas hniezdenia sú samce silne teritoriálne — háji teritórium nepretržitým spevom. Samec môže byť polygýnny: stavia viacero prázdnych kupol a páruje sa s viac ako jednou samicou v rámci teritória, no pomáha pri kŕmení iba niektorých mláďat. V zime bol zaznamenaný komunálny nocovník — viacero jedincov (výnimočne až 31 v jednej búdke) sa tesne zhŕkne na teplo v dutinovitých úkrytoch. Mimo hniezdenia sú inak prevažne solitérne.
Migrácia a klimatické nároky
Čiastočný migrant — severné populácie zimujú v juhovýchodných USA; Appalačský poddruh môže byť celoročný rezident
Druh je čiastočný migrant: populácie z Kanady a severných USA odlietajú na jeseň (september–október) do zimovísk na juhovýchod USA a vracajú sa v apríli–máji. Appalačský poddruh pullus môže ostať celoročne vo vyšších polohách. V miestach zimovísk sa zdržiava v listnatých lesoch s hustým podrast­om, niekedy v záhradách.
Hniezdenie a hniezdo
Samec stavia viacero guľovitých kupol (cock nests); samica si vyberie jednu a vystlá ju mäkkým materiálom; znáška 3–7 vajec
Samec počas dvorenia stavia niekoľko guľovitých prázdnych kupol z machu, listia, trávy a ihličia — tzv. cock nests. Samica si vyberie jednu a vystlá jej vnútro mäkkým materiálom (perie, srsť, pavučiny). Hniezdo je umiestne­né v koreňovej spleti, pod prevráteným kmeňom, v skalnej štrbine alebo v hemlokovských vetvách blízko zeme. Znáška: 3–7 bielych vajec s jemnými rudo-hnedými bodkami (Wikipedia EN); inkubácia 12–16 dní — inkubuje výlučne samica. Mláďatá ostávajú v hniezde asi 14–19 dní; kŕmia obaja rodičia. Druh odchová 2 vrhy ročne.
Kúpanie a hygiena
Pravidelné kúpanie v plytkých potôčikoch, kaluziach a záhradných napájadlách pri vlhkých lesoch
Oriešok zimný sa pravidelne kúpe v plytkej vode — bystrinky, lesné kaluže, mokradinky. Plytké čisté napájadlo je vítaným doplnkom aj v záhradách blízkych lesom. Voda nesmie byť hlbšia ako 2–3 cm.
Denný rytmus a sezónnosť
Denný vták so silným sezónnym rytmom; samec spieva aktívne od úsvitu po celý deň v hniezdnej sezóne
Oriešok zimný je výlučne denný. V hniezdnej sezóne (apríl–júl) samec spieva s pozoruhodnou vytrvalosťou takmer celý deň — dlhý, zložitý spev je jeho hlavnou hniezdnou stratégiou. Sezónne zmeny dĺžky dňa riadia prílet a odlet migrujúcich populácií (september–apríl).

Rozmnožovací cyklus

Tok a dvorenie
Apríl–máj (samec obsadí teritórium, stavia prázdne kupoly a spieva nepretržite)

Po prílete zo zimovísk (apríl–máj) samec obsadí teritórium a začne spievať takmer bez prestávky — jeho dlhý, zložitý, 10-sekundový spev je zároveň upozornením pre súperov aj vábením samíc. Samec stavia niekoľko guľovitých prázdnych kupol (cock nests) z machu, trávy a ihličia na rôznych miestach teritória; samica si jednu vyberie a dôkladne ju vystlá mäkkým materiálom. Samec môže byť polygýnny — páruje sa s viac ako jednou samicou. Pohlavná dospelosť nastáva pravdepodobne v prvom roku života (analógia s príbuznými druhmi; druh-špecifické údaje neoverené).

Hniezdo a znáška
Znáška 3–7 vajec (zdroj: Wikipedia EN); hniezdna sezóna apríl–júl; 2 vrhy ročne

Samica vystlá vybranú kupolu perím, srsťou a pavučinami. Znáška: 3–7 bielych vajec s jemnými rudo-hnedými bodkami (Wikipedia EN). Hniezdo je umiestne­né v koreňovej spleti, pod prevráteným kmeňom, v skalnej štrbine alebo v inej skrytej dutinke blízko zeme vo vlhkom ihličnatom lese. Druh môže odchovať 2 vrhy za sezónu.

Inkubácia
12–16 dní (zdroj: AllAboutBirds / Wikipedia EN); inkubuje výlučne samica

Na vajciach sedí výlučne samica po dobu 12–16 dní (zdroj: AllAboutBirds, Wikipedia EN). Samec v tomto období obhajuje teritórium spevom, ale na vajciach nesedí. V miestach s hustou spleťou koreňov je hniezdo ťažko objaviteľné.

Liahnutie a kŕmenie mláďat
Mláďatá v hniezde 14–19 dní (orientačne); kŕmia obaja rodičia

Mláďatá sa liahnu holé a slepé (krmivé). Ostávajú v kupole asi 14–19 dní (presné údaje pre T. hiemalis sú orientačné — analógiou s príbuznými druhmi). Obaja rodičia ich intenzívne kŕmia prevažne húsenicami, chrobákmi, pavúkmi a inými malými bezstavovcami — živočíšna bielkovina je v tomto období absolútne nevyhnutná. V prípade polygýnneho samca kŕmenie môže zabezpečovať aj samica sama.

Vyletenie a vývoj mláďat
Vyletenie po ~14–19 dňoch; mláďatá závislé od rodičov niekoľko dní po vyletení

Mláďatá opustia hniezdo po asi 14–19 dňoch. Po vyletení ich rodičia ešte niekoľko dní dokrmujú. Juvenilné jedince sú sfarbením podobné dospelým — tmavohnedé, pruhované; pohlavný dimorfizmus chýba aj u mláďat. Na jeseň sa mladé vtáky vydávajú na migráciu.

Pohlavná dospelosť a dožitie
Pohlavná dospelosť pravdepodobne v prvom roku; max. dožitie vo voľnej prírode 6 r 6 mes. (banding record, AllAboutBirds); oiseaux.net uvádza do 7 r

Oriešky zimné dosahujú pohlavnú dospelosť pravdepodobne v prvom roku života (analógiou s príbuznými druhmi; druh-špecifické údaje neoverené). Maximálne zaznamenané dožitie vo voľnej prírode je 6 rokov a 6 mesiacov podľa krúžkovacích záznamov z Kalifornie 2003–2009 (AllAboutBirds). Zdroj oiseaux.net uvádza longevitu do 7 rokov. Priemerná dĺžka života je podstatne kratšia — vysoká predačná a migračná mortalita.

Ochočenie a kontakt

5 Trvanie: Druh sa v zajatí nechová a neochočuje — ide o divého chráneného vtáka Severnej Ameriky. Fyzický kontakt je preň silne stresujúci.

Oriešok zimný je plachý, skrytý voľne žijúci druh — nie je to vták na ruku ani domáci maznáčik. Pohybuje sa nenápadne pri zemi v hustom podraste a pred človekom sa rýchlo skrýva. Nechová sa v zajatí a akýkoľvek odchyt je mu na škodu. Jediný zmysluplný vzťah k tomuto druhu je pozorovanie vo voľnej prírode z odstupu bez rušenia — najlepšie ďalekohľadom pri potôčiku alebo v hlbokej ihličnatej hustiline.

1

Nesnaž sa o ochočenie — oriešok zimný je voľne žijúci divý druh, ktorý sa v zajatí nedrží a kontakt s človekom ho stresuje

2

Ak pozoruješ druh v prírode, zostaň tichý a nehýb sa — vták sa pohybuje nízko a bočí pred každým ruchom

3

Pri náleze zraneného jedinca ho zver odbornej záchrannej stanici — drž ho v tichu a tme, minimalizuj manipuláciu

4

Rešpektuj ochranu divých spevavcov — nepodporuj odchyt ani chov voľne žijúcich orieškov

Porovnanie s podobnými druhmi

POROVNANIE DĹŽKY (cm) Oriešok zimný 8–10 cm Oriešok domový 11–13 cm Oriešok obyčajný 9–10 cm Tichomorský oriešok 9–10 cm
Oriešok zimný (Troglodytes hiemalis) Oriešok domový (Troglodytes aedon) Oriešok obyčajný (Troglodytes troglodytes) Tichomorský oriešok (Troglodytes pacificus)
Dĺžka8–10 cm11–13 cm9–10 cm9–10 cm
Váha8–12 g10–12 g7–12 g8–10 g
Dožitiemax. 6 r 6 mes. vo voľnej prírode (banding record)max. 9 r vo voľnej prírodepriemer 2–3 r; max. 6–7 rpresné údaje neoverené; podobne ako T. hiemalis
Hlučnosťvoľne žijúci divý druh — v SR sa nechovávoľne žijúci divý druh — v SR sa nechovávoľne žijúci v SR — bežný lesný druhvoľne žijúci divý druh — v SR sa nechová
Stav IUCNIUCN LC, bez CITES; cca 36 mil. jedincovIUCN LC, bez CITES; cca 160 mil. jedincovIUCN LC, bez CITESIUCN LC, bez CITES
PovahaSýto tmavohnedé telo s výrazným priečnym pruhovaním na krídlach, chvoste a bokoch brucha; jemný bledožltý nadočný prúžok; krátky chvost vzpriamený nahor; bez pohlavného dimorfizmuTeplohnedé, menej kontrastné sfarbenie s jemnejším pruhovaním; dlhší chvost; bledšie a menej intenzívne pruhované boky — nápadne bledší a väčší než oriešok zimný; bez pohlavného dimorfizmuVeľmi podobný oriešokovi zimnému: tmavohnedé pruhované telo, chvost vzpriamený nahor; mierne menší a s podobným intenzívnym pruhovaním; európsky druh od zimného oddelený v roku 2010Vizuálne takmer neodlíšiteľný od oriešoka zimného — sýto tmavohnedý, intenzívne pruhovaný; rozlíšenie v teréne primárne podľa areálu a hlasu (odlišná štruktúra trilkov spevu)
AreálHniezdi vo vlhkých ihličnatých a zmiešaných lesoch v juhovýchodnej Kanade a severovýchodných USA, Appalačské pohorie; zimuje v juhovýchodných USA; čiastočný migrant; skrytý prízemný hmyzožravec s mimoriadne zložitým spevomHniezdi v celej južnej Kanade, USA a Strednej Amerike; hniezdič búdok a záhrad blízko ľudských obydlí; oproti zimnému je oveľa väčší, bledší a menej lesnýCeloročný rezident lesov, parkov a záhrad celej Európy vrátane Slovenska; u nás bežný druh — oriešok zimný je jeho severoamerický príbuzný, od ktorého ho oddelili až genetické analýzyHniezdi v ihličnatých lesoch tichomorského pobrežia od Aljašky po Baju Kaliforniu a v Skalnatých horách; od T. hiemalis oddelený v roku 2010; areály sa navzájom neprekrývajú

Choroby a prevencia

Aspergilóza (Aspergillus spp.)
vysoká

Príznaky: Ťažké dýchanie, dýchanie s otvoreným zobákom, letargia, nechutenstvo, chudnutie, zmena alebo strata hlasu

Plesňová infekcia dýchacích ciest — riziko najmä u jedincov v dočasnej ľudskej starostlivosti (zranené vtáky) v podmienkach vlhkosti a zníženej imunity. Prevencia: suché, dobre vetrané prostredie, minimalizácia manipulácie a stresu. Liečba antifungálnymi liekmi patrí do rúk aviárneho veterinára.

Ektoparazity — roztoče (Dermanyssus, Ornithonyssus)
stredná

Príznaky: Nadmerné česanie a čistenie peria, potrhaté alebo matné perie, nepokoj, u mláďat spomalený rast

Hniezdne kupoly orieškov sú náchylné na premnoženie roztočov — Dermanyssus gallinae sa kŕmi krvou vtákov v noci a cez deň sa ukrýva v hniezde. U dočasne držaných jedincov je kľúčová minimalizácia stresu a antiparazitárna liečba pod dohľadom veterinára.

Endoparazity — črevné parazity (kokcídie, hlísty, trichomoniáza)
stredná

Príznaky: Riedky alebo krvavý trus, chudnutie, slabosť, nastŕpané perie, ťažkosti s prehĺtaním

Voľne žijúce oriešky bežne nesú črevné parazity, ktoré sa pri zhoršenej kondícii alebo strese premnožia. U zranených jedincov v dočasnej starostlivosti odporúčame koprologické vyšetrenie trusu a cielenú liečbu u aviárneho veterinára. Nové vtáky drž v karanténe.

Stres a poranenia pri náraze do okna alebo odchyte
vysoká

Príznaky: Dezorientácia, omráčenie, nárazy do stien, panika, poranenia krídel alebo hlavy, odmietanie potravy, náhly úhyn

Nárazy do sklenených okien sú jednou z najčastejších príčin úhynu malých spevavcov vrátane orieškov. Pri náleze omráčeného vtáka: umiestniť ho do tmavej vetranej krabice, nechať v pokoji 1–2 hodiny, pri pretrvávaní príznakov kontaktovať záchrancu. Stres z manipulácie sám o sebe môže byť smrteľný pre tak malého vtáka.

Hypotermia (podchladenie) a vyčerpanie pri migrácii
stredná

Príznaky: Vták sedí na zemi, nehýbe sa, má nastŕpané perie, letargia, odmietanie potravy

Migrácia je pre malého vtáka (8–12 g) fyziologicky náročná. Vyčerpané jedince môžu pristáť na miestach, kde normálne nebývajú — záhrady, chodníky. Pri náleze vyčerpaného vtáka zabezpeč teplo, pokoj a tmavé prostredie; hmyzí kŕm (larvy múčnara) ak ho prijme. Kontakt so záchrannou stanicou pri pretrvávajúcej malátnosti.

Prevencia Oriešok zimný sa v zajatí prakticky nechová, preto nasledujúce tipy platia pre dočasnú starostlivosť o zranené alebo vyčerpané voľne žijúce jedince: (1) Minimalizácia stresu — ticho, tma, čo najmenej manipulácie; stres je pre tento malý druh (8–12 g) smrteľný. (2) Hmyz ako potrava — larvy múčnara alebo drobný živý hmyz sú jediná vhodná potrava; semená odmieta. (3) Suché a teplo — podchladenie pri vyčerpaní je vážne riziko; drobné telo stráca teplo rýchlo. (4) Karanténa a kontrola pri podozrení na parazity. Cieľom je vždy rýchle uzdravenie a návrat do prírody. Vo voľnej prírode podporíš druh elimináciou pesticídov a ponechaním mŕtveho dreva v lese ako loviská hmyzu.

Zaujímavosti

1

Najmenší severoamerický oriešok — oriešok zimný (8–10 cm, 8–12 g) patrí medzi najmenšie spevavce Severnej Ameriky. Jeho telo by sa zmestilo na otvorenú dlaň a hmotnosťou pripomína dve mince. Napriek tomu patrí medzi najhlasnejšie a najzložitejšie spievajúce drobné vtáky na kontinente.

2

Spev dlhý 10 sekúnd s desiatkami notiek — samec oriešoka zimného produkuje jeden z najzložitejších speváckych výkonov spomedzi malých vtákov: nepretržitá kaskáda desiatok sekvenčne vyšších melodických notiek, trilkov a píšťalov trvajúca okolo 10 sekúnd (zdroj: Houston Audubon Blog). Ak spev spomalíte na záznamu, odhalí fascinujúce vzory nepostrehnuteľné ľudským uchom pri normálnom tempe.

3

Pohybuje sa ako myš — v anglicky hovoriacom prostredí sa mu niekedy hovorí neoficiálne mouse wren (myší oriešok) pre spôsob, akým nenápadne preskakuje, šplhá a skrytne sa pohybuje v prízemnom pásme — v koreňových spletiach, pod kmeňmi a v štrbinách skál, takmer bez prezradenia.

4

Taxonomický split 2010 — oriešok zimný (T. hiemalis) bol dlho považovaný za totožný s európskym orieškom obyčajným (T. troglodytes). Až v roku 2010 ornitologické organizácie (AOU/IOC) na základe genetickej analýzy a rozdielov v hlase a morfológii formálne uznali tri oddelené druhy: T. troglodytes (Eurázia), T. hiemalis (východná Severná Amerika) a T. pacificus (západ Severnej Ameriky).

5

Cock nests — staviteľ bludísk — samec oriešoka zimného stavia počas dvorenia niekoľko prázdnych guľovitých kupol z machu a ihličia. Tieto tzv. cock nests slúžia ako výber pre samice — samica prehliadne ponuku, vyberie si jednu kupolu a sama ju vystlá mäkkým materiálom. Ostatné prázdne kupoly môže využiť ako nocovníky alebo ich opustí.

6

Komunálne nocovanie v zime — v chladných zimných nociach sa viacero jedincov zhrnie do jedného úkrytu (dutina, búdka, skalná štrbina), kde sa tesne k sebe tiskú na zachovanie telesnej teploty. Výnimočne bolo zaznamenané až 31 orieškov v jednej búdke naraz — pozoruhodná adaptácia na prežitie mrazu u tak malého vtáka.

7

Appalačský poddruh pullus — druh má dva uznané poddruhy: nominátny T. h. hiemalis v celom hniezdnom areáli a tmavší T. h. pullus obývajúci Appalačské pohorie od Západnej Virgínie po severnú Georgiu. Poddruh pullus je viazaný najmä na lesy s hemlokom kanadským (Tsuga canadensis) a červeným smrekom na vyšších polohách horských svahov.

8

Odlíšenie od príbuzných druhov — od oriešoka domového (T. aedon) je oriešok zimný zreteľne menší, tmavší, intenzívnejšie pruhovaný a so súbežne kratším chvostom; oriešok domový má bledšie, menej kontrastné sfarbenie a žije pri ľudských obydliach, nie v hlbokých ihličnatých lesoch. Od tichomorského oriešoka (T. pacificus) ho v teréne odlíšiš najmä areálom (západ vs. východ Severnej Ameriky) a hlasom — spev tichomorského druhu je odlišný v štruktúre trilkov.

Taxonomická klasifikácia

species Oriešok zimný (Troglodytes hiemalis)
Ríša Animalia
Kmeň Chordata
Trieda Aves (vtáky)
Rad Passeriformes (vrabcotvaré)
Čeľaď Troglodytidae (orieškovité)
Rod Troglodytes Vieillot, 1809
Druh Troglodytes hiemalis Vieillot, 1819
Poddruh SR V SR sa nevyskytuje — výlučne severoamerický druh; príbuzný nášho oriešoka obyčajného (T. troglodytes), od ktorého bol oddelený v roku 2010. V európskej avikultúre sa nechová.
Poddruhy IOC World Bird List uznáva 2 poddruhy: T. h. hiemalis (nominátny — východná Kanada a USA po severnú Georgiu) a T. h. pullus (Appalačské pohorie od Západnej Virgínie po severnú Georgiu, tmavší). Druhové meno hiemalis je latinské a znamená zimný, odkazuje na výskyt tohto vtáka v USA počas zimy. Opísal ho Louis Pierre Vieillot v roku 1819; typová lokalita bola spresnená na Novú Škótsku (1902).
Avibase_ID C757BD95E71493FF

? Často kladené otázky

Nie. Oriešok zimný je výlučne severoamerický voľne žijúci druh chránený zákonom; v SR ani v EÚ sa nevyskytuje a nie je etablovaný v avikultúre. Odchyt a chov divých jedincov sú zakázané. Stránka má predovšetkým atlasový a poznávací charakter — zaujíma nás jeho neuveriteľný spev, skrytý spôsob života a ekológia vlhkých ihličnatých lesov.

Kľúčové znaky: (1) malá veľkosť — 8–10 cm, jeden z najmenších severoamerických spevavcov; (2) sýto tmavohnedé sfarbenie s výrazným priečnym pruhovaním na bokoch brucha (tmavšie a kontrastnejšie než oriešok domový); (3) krátky chvost vzpriamený nahor — takmer kolmo k telu; (4) jemný bledožltý nadočný prúžok; (5) od oriešoka domového (T. aedon) je zreteľne menší, tmavší a intenzívnejšie pruhovaný; od tichomorského oriešoka (T. pacificus) ho odlíšiš predovšetkým areálom a hlasom.

Oriešok zimný je čistý hmyzožravec — živí sa výhradne hmyzom, pavúkmi a drobnými bezstavovcami (larvy, stonožky, amphipody, roztoče). Loví ich aktívne v kôre stromov, lesnej hrabanke, koreňových spletiach a mŕtvom dreve. Nikdy nenavštevuje kŕmidlá so semenami — rastlinnú potravu neprijíma.

Hniezdi vo vlhkých ihličnatých a zmiešaných lesoch od juhovýchodnej Kanady (Nová Škótia, Ontário, Québec) a severovýchodných USA po Appalačské pohorie (po severnú Georgiu). Preferuje smrekovce, jedľoviny a lesy s hemlokom kanadským v blízkosti bystrín a roklín. Zimuje v lesnatých oblastiach juhovýchodných USA — severná hranica zimovania prechádza od Ohio cez Pensylvániu po pobrežie Massachusetts. Čiastočný migrant: severné populácie odlietajú v septembri–októbri, vracajú sa v apríli–máji.

Nie je ohrozený — IUCN hodnotí druh ako Least Concern (LC) s odhadovanou globálnou populáciou cca 36 miliónov jedincov a stabilným trendom. Druh nie je zaradený v žiadnej prílohe CITES. Ako divoký severoamerický vták je chránený tamojším zákonom (US Migratory Bird Treaty Act). Slovenský zákon 543/2002 Z. z. sa naňho priamo nevzťahuje (nie je pôvodný druh SR).

Maximálne zaznamenané dožitie vo voľnej prírode je 6 rokov a 6 mesiacov (banding record, Kalifornia 2003–2009; AllAboutBirds); oiseaux.net uvádza longevitu do 7 rokov. Pohlavná dospelosť nastupuje pravdepodobne v prvom roku života. Druh odchová 2 vrhy ročne so znáškou 3–7 bielych bodkovaných vajec; inkubácia trvá 12–16 dní (výlučne samica). Mláďatá opustia hniezdo po asi 14–19 dňoch.

Do roku 2010 bol oriešok zimný (Troglodytes hiemalis) považovaný za súčasť toho istého druhu ako európsky oriešok obyčajný (T. troglodytes). Na základe genetickej analýzy a rozdielov v hlase a morfológii ornitologické organizácie (AOU v roku 2010) formálne uznali tri oddelené druhy: T. troglodytes (Eurázia), T. hiemalis (východná Severná Amerika) a T. pacificus (západ Severnej Ameriky). Hoci sú si vizuálne veľmi podobné, ich spevy a DNA sa dostatočne líšia na to, aby každý z nich tvoril samostatný druh. Druhové meno hiemalis je latinské a znamená zimný.

ZDROJ: Wikipedia EN (Winter wren, Troglodytes hiemalis — taxonómia, rozmery 8–12 cm / 8–12 g / wingspan 12–16 cm, 2 poddruhy hiemalis+pullus, split 2010, popis peria, hniezdenie, strava — https://en.wikipedi

 Video — Oriešok zimný

Oriešok zimný (Troglodytes hiemalis) — spev a hlas v prírode

Oriešok zimný (Troglodytes hiemalis) — správanie, biotop a hlas

 Cudzie názvy

Anglicky:   Winter Wren, Česky:   střízlík americký, Nemecky:   Winterzaunkönig, Španielsky:   Chochín hiemal, Francúzsky:   Troglodyte des forêts, Taliansky:   Scricciolo invernale, Holandsky:   Oost-Amerikaanse Winterkoning, Portugalsky:   Carriça-americana, Poľsky:   strzyżyk amerykański, Maďarsky:   presné údaje neoverené, Rusky:   Американский крапивник, Japonsky:   フユミソサザイ, Latinsky:   Troglodytes hiemalis Vieillot, 1819