Oriešok karolínsky (Thryothorus ludovicianus)

Troglodytidae (orieškovité)

Oriešok karolínsky

Thryothorus ludovicianus — Najhlasnejší malý oriešok východnej Severnej Ameriky — hrdzavohnedý s výrazným bielym obočím, celoročným teakettle-teakettle spevom a štátny vták Južnej Karolíny

IUCN: LC (Least Concern, 2018) | Least Concern (najmenej ohrozený). Odhadovaná globálna hniezdna populácia 19 miliónov jedincov (zdroj: Partners in Flight / Cornell Lab). Populačný trend rastúci — Breeding Bird Survey zaznamenal nárast +1,5 % ročne v severnom areáli v rokoch 1966–2015; druh ťaží z otepľovania klímy a rozširuje areál na sever. Druh nie je zaradený v žiadnej prílohe CITES. Zdroj: BirdLife DataZone https://datazone.birdlife.org/species/factsheet/carolina-wren-thryothorus-ludovicianus
Dĺžka12,5–14 cm (18–23 g)
PôvodVýchodná Severná Amerika (Nebraska, Maine po Texas a Floridu)
PovahaEnergický, hlasný, celoročne spievajúci stály rezident
StravaPrevažne hmyz a pavúky; sezónne bobule a semená
Dožitiemax. 6–10 r vo voľnej prírode (krúžkovanie); priemer podstatne menej

Výživa

  • Húsenice a motýle (imágo) — najvýznamnejšia zložka; 22 % obsahu žalúdkov podľa analýz (zdroj: ADW)
  • Polokrídlovce (Hemiptera/Heteroptera: chrobáky, klopušky, vošky) — 19 % obsahu žalúdkov
  • Chrobáky (Coleoptera) — 14 %; rôzne skupiny, lovené v kôre a podraste
  • Kobylky, cvrčky, šváby (Orthoptera/Blattodea) — 13 % obsahu žalúdkov
  • Pavúky (Araneae) — 11 %; výdatná celoročná zložka
  • Mravce, osy, včely (Hymenoptera) — 5 %; príležitostná korisť
  • Dvojkrídlovce (Diptera: muchy, komáre) — 3 %; menšia zložka
  • Bobule, semená a drobné plody — rastlinná zložka; príležitostná, najmä v zime a pri nedostatku hmyzu
Tip od odborníka Oriešok karolínsky je v prírode prevažne hmyzožravec — základ tvorí hmyz všetkých skupín (húsenice, chrobáky, kobylky, pavúky), pričom podiel jednotlivých skupín kolíše podľa ročného obdobia. Sezónne prijíma aj bobule, semená a drobné plody, najmä v zime, keď je hmyzu menej. V záhradách východných USA druh v zimnom období navštevuje kŕmidlá s lasom (suet), niekedy prijíma aj drobné plody. Druh sa v zajatí nechová — táto stránka má atlasový charakter. Ak chceš orieška karolínskeho podporiť v záhrade (v jeho prirodzenom areáli v USA), najlepšou pomocou je búdka, eliminácia pesticídov a zachovanie hustého podrast u plného hmyzu.

Hlasový prejav

Oriešok karolínsky je mimoriadne hlasný na svoju veľkosť — jeho spev je jeden z najprenikavejších zvukov záhrad a lesov východnej Severnej Ameriky. Samec spieva celoročne, aj v zime, s neuveriteľnou vytrvalosťou od úsvitu. Typický spev je hlasné, rýchlo opakované "teakettle-teakettle-teakettle", "cheery-cheery-cheery" alebo "sweetheart-sweetheart-sweetheart" — vždy trojito opakovaná frázka s jasným závažným pôsobením. Repertoár jedného samca zahŕňa najmenej 20, priemerne 32 rôznych typov frázok (zdroj: Wikipedia EN / Birds of the World). Samici sú vlastné aj trhavé chattering kontaktné hlásky (podobné seke-seke), ktorými odpovedajú samcovi. Varovné volanie je drsné, tvrdé „churring“. Nekopíruje ľudskú reč — repertoár je vrodený.

Typické zvuky

  • Teakettle-teakettle-teakettle — hlavný spev samca: prenikavá hlasitá trojito opakovaná frázka, celoročná, prednášaná od úsvitu; jeden z najtypickejších zvukov záhrad východných USA
  • Chattering — rýchle trhané „seke-seke-seke“ hlásky samice ako odpoveď na spev samca; typický duet pár počas teritoriálnych stretnutí a toku
  • Tvrdé drsné churring — varovné volanie pri narušení teritória alebo blízkosti predátora; výrazne odlišná textúra od spevu
  • Jemné kontaktné hlásky — tiché „chip“ alebo „chit“ zvuky, ktoré si páry vymieňajú pri každodennom pohybe v hustom podraste

Sezónny kalendár

Jan Feb Mar Apr Máj Jún Júl Aug Sep Okt Nov Dec ROČNÝ cyklus
Hniezdna sezóna — od marca do augusta; 2 až 3 vrhy ročne (zdroj: Audubon, ADW)
Tok — samec spieva celoročne, intenzívne jarné zvolavania na obsadenie a udržanie teritória
Odchov mláďat — inkubácia 12–16 dní (samica), mláďatá v hniezde 12–14 dní; kŕmia obaja rodičia
Celoročný rezident — v zime sa nemigruje, páry bránia teritórium celoročne; v drsných severných zimách dochádza k úhynom
Pelichanie — po hniezdnej sezóne; zvýšená spotreba hmyzej potravy
Celoročný stály rezident (nestahuje sa) — rovnaké teritórium celoročne; páry zostávajú spolu dlhodobo

Prostredie a požiadavky

Prirodzený biotop
Hustý podrast a kroviny listnatých alebo zmiešaných lesov, vlhké doliny, cyprusové bažiny, záhrady a mestská zeleň; Severná Amerika od Nebrasky a Maine po Texas, Floridu a sever Mexika
Oriešok karolínsky je mimoriadne prispôsobivý — obýva hustý nízky podrast a kroviny listnatých alebo zmiešaných lesov, zarastené riečne brehy, bažiny s cyprusmi, záhrady, ovocné sady a okolie domov s dostatočnou vegetáciou. Potrebuje hustú nízku vegetáciu na lov hmyzu a dutiny alebo búdky na hniezdenie. V SR a EÚ sa nevyskytuje.
Spoločenské správanie
Celoročné teritoriálne páry — monogamné páry spoločne bránia teritórium po celý rok
Páry sú monogamné a celoročne viazané na jedno teritórium, ktoré bránia spevom a fyzickým súperením. Na rozdiel od mnohých spevavcov páry zostávajú spolu dlhodobo (niekedy na niekoľko rokov). Mimo hniezdenia nie je druh výrazne kŕdľový — pohybuje sa prevažne po dvojiciach alebo solitérne v hustom podraste.
Sťahovavosť a odolnosť voči zime
Celoročný stály rezident — nestahuje sa; drsné zimy spôsobujú úhyny v severných častiach areálu
Druh je celoročný stály rezident — na rozdiel od väčšiny spevavcov Severnej Ameriky sa nesťahuje na juh. Je pomerne odolný voči chladnému počasiu, no extrémne zimy s dlhotrvajúcou snehovou pokrývkou môžu spôsobiť výrazné lokálne úbytky v severných častiach areálu, keďže hmyz je nedostupný. Po mimoriadne drsných zimách populácia severných oblastí opadne a postupne sa obnoví z južnejších populácií. Práve preto sa areál druh u postupne rozširuje smerom na sever s otepľovaním klímy.
Hniezdenie a búdky
Klenutá (arch-shaped) dutina s bočným vchodom — búdky, dutiny stromov, rôzne úkryty blízko zeme (poštové schránky, kabáty, vrecká, garáže)
Oriešok karolínsky je všestranný hniezdič dutín — stavia klenuté hniezdo (arch-shaped) s bočným vchodom z lístia, machu, kôry, pavučín a mäkkého materiálu. Hniezdni v búdkach, prirodzených dutinách stromov, štrbiná ch múrov, starých hrncoch, kabátoch zanechaných vonku, poštových schránkach a akomkoľvek vhodnom úkryte. Hniezdo je zvyčajne do 3 m od zeme. Búdka: otvor ~3,5–4 cm, podlaha ~11 × 11 cm, výška umiestnenia 1–3 m od zeme.
Kúpanie a hygiena
Pravidelné kúpanie v plytkých kaluziach, záhradných napájadlách a potôčikoch
Oriešky sa pravidelne kúpu v plytkej vode — kaluže, záhradné vtáčie kúpadlá, plytké potôčiky. Plytké čisté napájadlo s denne vymieňanou vodou je výborný spôsob, ako driahu v záhrade pomôcť. Voda nesmie byť hlbšia ako 2–3 cm.
Denný rytmus a celoročná aktivita
Denný vták so silným celoročným speváckym rytmom — samec spieva od úsvitu počas celého roka vrátane zimy
Oriešok karolínsky je výlučne denný a na rozdiel od väčšiny severoamerických spevavcov je celoročne vokálne aktívny — samec spieva nielen v hniezdnej sezóne, ale aj v jeseni a zime. Tento celoročný spev, unikátny medzi drobnými temperate spevavcami, slúži na udržanie teritória a komunikáciu s partnerom. Sezónne zmeny dĺžky dňa neovplyvňujú jeho pobyt (nestahuje sa).

Rozmnožovací cyklus

Tok a dvorenie
Celoročný spev; aktívne dvorenie február–apríl

Samec spieva celoročne a teritórium bráni nepretržite. Aktívne dvorenie a prípravy na hniezdenie sa intenzifikujú od februára do apríla. Pár je monogamný a typicky zostáva spolu na niekoľko rokov. Pohlavná dospelosť nastupuje v prvom roku života (analogicky s príbuznými orieškami; presné druhové údaje nie sú v dostupných zdrojoch špecifikované).

Hniezdo a znáška
Znáška 3–7 vajec (priemer 4–6); hniezdna sezóna marec–august; 2–3 vrhy ročne

Pár stavia klenuté (arch-shaped) hniezdo s bočným vchodom z lístia, machu, kôry, pavučín, peria a srsťa v dutine stromu, búdke alebo ľubovolnom vhodnom úkryte do 3 m od zeme. Znáška: 3–7 vajec (najčastejšie 4–6; priemer 4 podľa ADW, 5–6 niekedy 4–8 podľa Audubon); vajcia sú svetlokremovorúžové až bielorúžové s tmavohnedými škvrnami (zdroj: Wikipedia EN, ADW). Hniezdna sezóna trvá marec až august; pár odchová 2, na juhu areálu 3 vrhy za sezónu.

Inkubácia
12–16 dní (zdroj: Audubon, ADW, Wikipedia EN); inkubuje výlučne samica

Na vajciach sedí výlučne samica po dobu 12–16 dní (zdroj: Audubon, Wikipedia EN, ADW — všetky tri zdroje zhodne). Samec v tomto období samica zásobuje potravou, teritórium bráni spevom a hliadkuje.

Liahnutie a kŕmenie mláďat
Mláďatá v hniezde 12–14 dní (zdroj: Audubon, ADW); kŕmia obaja rodičia

Mláďatá sa liahnu holé a slepé (krmivé). Ostávajú v dutine/búdke 12–14 dní (zdroj: Audubon, ADW). Obaja rodičia ich intenzívne kŕmia hmyzom, larvami a pavúkmi — živočíšna bielkovina je v tomto období absolútne nevyhnutná pre rast mláďat.

Vyletenie a vývoj mláďat
Vyletenie po 12–14 dňoch; mláďatá závislé od rodičov niekoľko dní po vyletení

Mláďatá vyletia z dutiny po 12–14 dňoch. Po vyletení ich rodičia ešte kŕmia niekoľko dní, kým si neosvojia samostatné lovenie. Juvenilné jedince sú sfarbením podobné dospelým — teplohnedé s pruhovaním; pohlavný dimorfizmus u mláďat takisto absentuje. Pár môže začať ďalší vrh krátko po odchode mláďat z hniezda.

Pohlavná dospelosť a dožitie
Pohlavná dospelosť v prvom roku; max. zaznamenaná dĺžka života 6 rokov 1 mesiac (zdroj: ADW, USGS Bird Banding Lab); niektoré záznamy z Alabamy uvádzajú max. 6–10 rokov

Oriešky karolínske dosahujú pohlavnú dospelosť v prvom roku života (analogicky s príbuznými orieškami). Maximálne zaznamenané dožitie je 6 rokov 1 mesiac podľa krúžkovacích záznamov z Arkansasu (zdroj: ADW / USGS Bird Banding Lab); záznamy z Alabamy uvádzajú maximá 6–10 rokov pre niektoré populácie (zdroj: Wikipedia EN). Priemerné dožitie vo voľnej prírode je podstatne nižšie v dôsledku predátorov, parazitov a zimných strát. Dožitie v zajatí nie je relevantné — druh sa nechová.

Porovnanie s podobnými druhmi

POROVNANIE DĹŽKY (cm) Oriešok karolínsky 12,5–14 cm Oriešok domový — Severný 11–13 cm Oriešok obyčajný 9–10 cm Bewickov oriešok 12,5–14 cm Oriešok kaktuský 19–22 cm
Oriešok karolínsky (Thryothorus ludovicianus) Oriešok domový — Severný (Troglodytes aedon) Oriešok obyčajný (Troglodytes troglodytes) Bewickov oriešok (Thryomanes bewickii) Oriešok kaktuský (Campylorhynchus brunneicapillus)
Dĺžka12,5–14 cm11–13 cm9–10 cm12,5–14 cm19–22 cm
Váha18–23 g10–12 g7–12 g8–11 g32–47 g
Dožitiemax. 6–10 r vo voľnej prírode (krúžkovanie); priemer podstatne menejmax. 9 r vo voľnej prírodepriemer 2–3 r; max. 6–7 rmax. 6 rmax. 7 r
OchranaIUCN LC; ~19 mil. jedincov; populácia rastieIUCN LC; ~160 mil. jedincovIUCN LC; bez CITESIUCN LC; bez CITESIUCN LC; bez CITES
CharakteristikaTeplá hrdzavohnedá horná časť; krémovo-béžová spodná časť; výrazný biely nadočný prúžok (supercilium) ohraničený tmavou čiarou; jemné pruhovanie na krídlach, chvoste a bokoch; dlhý mierne zakrivenú zobák; chvost zdvihnutý nahor; bez pohlavného dimorfizmuTeplohnedé telo s jemným tmavým priečnym pruhovaním; bledé, len naznačené obočie — oveľa menej nápadné než u karolínskeho; bez pohlavného dimorfizmu; menší a ľahšíVeľmi malý, teplohnedý s intenzívnym tmavým pruhovaním na celom tele vrátane spodku; výraznejšie obočie ako oriešok domový, no výrazne menej nápadné než biely supercilium karolínskeho; chvost zdvihnutý nahorPodobnej veľkosti ako karolínsky; sivohnedá (menej teplá) horná časť; biele obočie tiež prítomné, no menej výrazné; charakteristické biele rohy chvosta (vonkajšie pery chvosta s bielymi bodmi) — znak karolínskemu chýbajúci; spodok bielejšíVýrazne väčší (najväčší oriešok Severnej Ameriky); tmavohrdzavá hlava a biele obočie; biele škvrny na krídlach, chvoste a hrudi; hrubší, dlhší zobák; mohutná postava odlíšiteľná na prvý pohľad
AreálCeloročný stály rezident východnej Severnej Ameriky (Nebraska, Maine po Texas, Floridu a sever Mexika); nestahuje sa; hniezdič búdok a dutín; areál sa rozširuje na sever; spieva celoročne vrátane zimy; štátny vták Južnej KarolínyHniezdi v J Kanade a USA; čiastočný migrant; zimuje v J USA, Mexiku a Strednej Amerike; hniezdič búdok; na jeseň migruje (na rozdiel od karolínskeho, ktorý je celoročný rezident)Celoročný rezident lesov, parkov a záhrad celej Európy vrátane Slovenska; jediný oriešok prirodzene sa vyskytujúci v SR; menší než karolínskyZápad a juh Severnej Ameriky (V USA populácia dramaticky upadla); hniezdič záhrad a krovín; čiastočný migrant; v kontaktovej zóne (Texas, Oklahoma) sympatrický s karolínskymPúštny biotop Sonory (USA/Mexiko); silne naviazaný na kaktusy (hniezdni v kaktusy); štátny vták Kalifornie; nemigruje

Zaujímavosti

1

Výrazné biele obočie ako vizitka — najspoľahlivejší identifikačný znak oriešoka karolínskeho je hrubý biely nadočný prúžok (supercilium) tiahnúci sa od zobáka dozadu, ohraničený navrchu tmavou čiarou. Tento prúžok je nápadný aj z väčšej vzdialenosti a okamžite odlíši druh od menšieho oriešoka domového (T. aedon), ktorý má len naznačené, bledé obočie.

2

Monomorfný druh — pohlavie prezradí len spev — na rozdiel od mnohých spevavcov sú samec a samica oriešoka karolínskeho sfarbením takmer totožní (druh je monomorfný). Rozlíšiť ich v teréne je takmer nemožné bez sledovania správania: spieva výlučne samec. Samica vydáva kratšie chattering hlásky (seke-seke), kým samec prednáša dlhé opakované frázky.

3

Celoročný spev — aj v zime — na rozdiel od väčšiny severoamerických spevavcov, ktoré spievajú len v hniezdnej sezóne, samec oriešoka karolínskeho spieva celoročne, aj v zimnom období. Repertoár jedného samca zahŕňa priemerne 32 rôznych typov frázok (zdroj: Wikipedia EN / Birds of the World), čo z neho robí jedného z najvokálnejšie aktívnych malých spevavcov Severnej Ameriky.

4

Štátny vták Južnej Karolíny — oriešok karolínsky bol v roku 1948 vyhlásený za štátny vták Južnej Karolíny, pričom nahradil vtedy populárneho karibu (mockingbird). V roku 2000 bol zobrazený na minci štvrťdolár vydanej Južnou Karolínou ako súčasť série 50 State Quarters. Meno „karolínsky“ odráža historické prepojenie s Karolínou.

5

Druhý najväčší oriešok Severnej Ameriky — oriešok karolínsky je výrazne väčší a robustnejší než väčšina príbuzných druhov. S dĺžkou 12,5–14 cm a hmotnosťou 18–23 g je druhým najväčším orieškom USA, väčším len kaktuský oriešok (Campylorhynchus brunneicapillus), a výrazne väčší než európsky oriešok obyčajný (T. troglodytes, 9–10 cm, 7–12 g).

6

Areál sa rozširuje smerom na sever — vplyvom postupného otepľovania klímy sa severná hranica areálu oriešoka karolínskeho posúva na sever. Druh sa dnes pravidelne vyskytuje v štátoch ako Connecticut a Massachusetts, kde bol pred sto rokmi vzácny. Drsné zimy s dlhotrvajúcou snehovou pokrývkou však stále spôsobujú výrazné úbytky v severných populáciách, po ktorých nasleduje pomalá rekolonizácia z juhu.

7

Hniezdič búdok a nevšedných dutín — oriešok karolínsky je mimoriadne vynaliezavý pri výbere hniezda. Okrem búdok a prirodzených dutín v stromoch hniezdi v poštových schránkach, starých hrncoch, kabátoch zanechaných vonku, otvorených garážach a akejkoľvek vhodnej dutine. Hniezdo (klenutá stavba s bočným vchodom) stavia predovšetkým samica z listia, machu, kôry a pavučín.

8

Celoročná monogamia — páry orieška karolínskeho sú monogamné a celoročne spoločne bránia teritórium. Na rozdiel od mnohých spevavcov, ktorých páry sa formujú len v hniezdnej sezóne, tieto páry ostávajú spolu dlhodobo — niekedy aj niekoľko rokov. Teritórium brania spevom (samec) aj chattering (samica) a agresívnym prenasledovaním votrelcov.

9

Výlučne hmyzožravec s prekvapením — základ stravy tvorí hmyz (húsenice, chrobáky, kobylky) a pavúky; podiel jednotlivých skupín v žalúdkoch analyzoval ADW: 22 % húsenice, 14 % chrobáky, 13 % kobylky/cvrčky, 11 % pavúky. V zime, keď je hmyzu menej, sezónne prijíma bobule a semená a v USA navštevuje kŕmidlá s lasom (suet) — správanie pre hmyzožravca neobvyklé.

Taxonomická klasifikácia

species Oriešok karolínsky (Thryothorus ludovicianus)
Ríša Animalia
Kmeň Chordata
Trieda Aves (vtáky)
Rad Passeriformes (vrabcotvaré)
Čeľaď Troglodytidae (orieškovité)
Rod Thryothorus Vieillot, 1816
Druh Thryothorus ludovicianus (Latham, 1790)
Poddruh SR V SR sa nevyskytuje — výlučne severoamerický druh; v európskej avikultúre sa nechová
Poddruhy Uznáva sa okolo desiatich poddruhov. Nominátny T. l. ludovicianus obýva väčšinu areálu od Nebrasky a Maine po severnú Floridu a Texas. T. l. burleighi (Catovské ostrovy, Mississippi) je tmavší a sadzovejší s menej výraznými chvostovými skvrninami. T. l. berlandieri (severovýchodné Mexiko) je o niečo menší, ale s väčším zobákom, tmavšou hornou časťou a sýtejšou spodnou časťou. T. l. miamensis (Florida) a T. l. albinucha (polostrov Yucatán po Guatemalu) sú ďalšie geograficky odlišné formy. Taxonomickú autoritu uvádza viacero zdrojov (Avibase, Wikipedia EN, ADW).
Avibase_ID 5217F951C7328A17

? Často kladené otázky

Nie. Oriešok karolínsky je výlučne severoamerický voľne žijúci druh chránený zákonom; v SR ani v EÚ sa nevyskytuje a nie je etablovaný v avikultúre. Odchyt a chov divých jedincov sú zakázané. Stránka má predovšetkým atlasový a poznávací charakter — zaujíma nás jeho celoročný spev, biotop a ekológia.

Kľúčové znaky: (1) výrazný biely nadočný prúžok (supercilium) ohraničený tmavou čiarou — najspoľahlivejší znak, chýba oriešokovi domovému; (2) veľkosť — výrazne väčší a robustnejší než oriešok domový (T. aedon) a oriešok obyčajný (T. troglodytes); (3) teplá hrdzavohnedá horná časť a krémovo-béžová spodná časť; (4) pruhovanie na bokoch — výraznejšie než u oriešoka domového. Od Bewickovho oriešoka (Thryomanes bewickii) sa odlíši absenciou bielych rohov chvosta a teplšou (menej šedou) farbou.

Celoročný spev je charakteristická vlastnosť tohto druhu — samec udržiava a bráni teritórium počas celého roka, nielen v hniezdnej sezóne. Spev plní dve funkcie: upozorňuje rivalov, že teritórium je obsadené, a komunikuje s partnerom. Keďže páry zostávajú spolu celoročne, samec musí teritórium brániť nepretržite. Repertoár zahŕňa priemerne 32 typov frázok.

Druh je prevažne hmyzožravec — základ tvorí hmyz (húsenice, chrobáky, kobylky, cvrčky, muchy, mravce) a pavúky (11 % obsahu žalúdkov). Príležitostne loví aj malé jašterice a stromové žaby. V zimnom období, keď je hmyzu menej, sezónne prijíma bobule, drobné plody a semená; v USA navštevuje záhradné kŕmidlá s lasom (suet).

Druh je celoročný stály rezident (nestahuje sa) východnej časti Severnej Ameriky — od Nebrasky a Maine na severe po Texas, Floridu a sever Mexika na juhu. Vyhýba sa suchým oblastiam. S otepľovaním klímy sa severná hranica areálu posúva na sever; drsné zimy spôsobujú lokálne úbytky v severných častiach areálu. V SR ani v Európe sa druh nevyskytuje.

Nie — IUCN hodnotí druh ako Least Concern (LC) s odhadovanou globálnou hniezdnou populáciou 19 miliónov jedincov a rastúcim populačným trendom (+1,5 % ročne v severnom areáli 1966–2015; zdroj: Partners in Flight, Cornell Lab). Druh nie je v žiadnej prílohe CITES. Slovenský zákon 543/2002 Z. z. sa naňho nevzťahuje — nie je pôvodný druh SR.

Znáška: 3–7 vajec (najčastejšie 4–6; ADW uvádza priemer 4), svetlokremovorúžové až bielorúžové s tmavohnedými škvrnami. Inkubuje výlučne samica po dobu 12–16 dní (zdroj: Audubon, ADW, Wikipedia EN — zhodne). Mláďatá opustia hniezdo po 12–14 dňoch. Pár odchová 2, na juhu areálu 3 vrhy za sezónu (apríl–august).

Oriešok karolínsky bol v roku 1948 vyhlásený za štátny vták Južnej Karolíny, kde je celoročným a bežným druhom záhrad, lesov a krovín. Nahradil karibu (mockingbird), predtým neoficiálneho štátneho vtáka. Meno druhu priamo odkazuje na Karolínu a vták je úzko spätý s kultúrou juhovýchodu USA. V roku 2000 bol zobrazený na minci štvrťdolár vydanej Južnou Karolínou.

ZDROJ: Wikipedia EN (Carolina wren — rozmery 12,5–14 cm, hmotnosť 18–23 g, wingspan 29 cm, popis sfarbenia, subspecies, hniezdenie, hlas, areál, IUCN LC, Avibase ID 5217F951C7328A17, štátny vták SC 1948, htt

 Video — Oriešok karolínsky

Oriešok karolínsky (Thryothorus ludovicianus) — spev a hlas v prírode

Oriešok karolínsky (Thryothorus ludovicianus) — správanie, biotop a hlas

 Cudzie názvy

Anglicky:   Carolina Wren, Česky:   střízlík karolinský, Nemecky:   Carolinazaunkönig, Španielsky:   Cucarachero de Carolina, Francúzsky:   Troglodyte de Caroline, Taliansky:   Scricciolo della Carolina, Holandsky:   Carolinawinterkoning, Portugalsky:   Corruíra-da-carolina, Poľsky:   strzyżyk karoliński, Maďarsky:   karolinai ökörszem, Rusky:   Каролинский крапивник, Japonsky:   チャバラマユミソサザイ, Latinsky:   Thryothorus ludovicianus (Latham, 1790)