Orešnica borovicová (Nucifraga columbiana)

Corvidae (krkavcovité)

Orešnica borovicová

Nucifraga columbiana — popolavosivý horský corvid záchodnej Severnej Ameriky s čiernymi krídlami, bielym krídelným vzorom a dýkovitým zobákom — kľúčový šíriteľ semien borovice bielokôrovej s výnimočnou priestorovou pamäťou zásobok

IUCN: LC (Least Concern, 2016) | Least Concern (najmenej ohrozený) podľa BirdLife International a IUCN. Populácia je odhadovaná na asi 270 000 dospelých jedincov a je stabilná alebo mierne narastajúca. Druh dobre prosperuje v subalpínskom ihličnatom prostredí západnej Severnej Ameriky. Nepriamou hrozbou je úbytok borovice bielokôrovej (Pinus albicaulis) — kľúčovej potravovej rastliny — spôsobený chorobou bieleho lístia (white pine blister rust, Cronartium ribicola) a podkôrnym chrobákom (mountain pine beetle, Dendroctonus ponderosae), ktoré decimujú porasty na veľkých plochách v dôsledku klimatických zmien. Druh nie je zaradený v žiadnej prílohe CITES. Zdroj: BirdLife DataZone https://datazone.birdlife.org/species/factsheet/clarks-nutcracker-nucifraga-columbiana
Dĺžka27–35 cm
Hmotnosť100–160 g
Dožitiemax. 17 r vo voľnej prírode
IUCNLC (najmenej ohrozený)
PôvodSubalpínske lesy záp. Severnej Ameriky
StravaSemená borovíc (zásoby v zemi)
HniezdenieFebruár–apríl (pri snehu!)
Zásoby semienAz 98 000 semien za sezónu

Výživa

  • Semená borovíc a iných ihličnanov — primárna potrava; predovšetkým borovica bielokôrová, limba, pobrežná a ponderoska; semená sa nosia v podjazykovom vačku a ukrývajú do zemných zásobok
  • Hmyz, larvy a bezstavovce — sezónny doplnok, najmä v lete; zahŕňa chrobáky, mravce, húsenice a pavúky
  • Drobné stavovce, vajcia a mláďatá iných vtákov — príležitostný doplnok; tiež malé hlodavce, žaby a mršina
  • Bobule, plody a iné rastlinné materiály — sezónny doplnok; borievky, hlohy a iné lesné plody
  • Zásoby semien z vlastných ukrytých zásob — zimný a jarný prísun počas hniezdenia, keď čerstvá potrava nie je dostupná
Tip od odborníka Orešnica borovicová je v prírode špecializovaný granivórny corvid so silnou závislosťou od semien horských borovíc — predovšetkým borovice bielokôrovej (Pinus albicaulis) a limby (Pinus flexilis). Jedinečná je jej podjazykový vačok (sublinguálny vačok), v ktorom dokáže preniesť 50–150 semien naraz — to je anatomický znak, ktorý odlišuje tento rod od ostatných corvídov. V sezóne ukryje až 98 000 semien do zemných zásobok (1–15 semien v každej zásobke) na slnečných svahoch vhodných pre klíčenie a dokáže ich nájsť až 9 mesiacov neskôr, aj pod snehom, výhradne pomocou priestorovej pamäte (nie čuchu). Tento druh sa v európskej avikultúre prakticky nechová — ide o voľne žijúci endemický druh zachodnej Severnej Ameriky. Kŕmne odporúčania sú preto len teoreticky odvodené zo zásad pre iné veľké corvidy: základ vo forme orechov a semien (nelúpané, neslanené), doplnený živým hmyzom, občasným mäsom a čerstvou vodou.

Hlasový prejav

Orešnica borovicová má hrubý, hrčiaci hlasový prejav typický pre corvidy bez skutočnej piesne. Najbežnejším prejavom je ťahavé hrčiace kra-a-a alebo kraak — kontaktné a poplašné volanie, dobre počuteľné v horskom teréne na veľkú vzdialenosť. Repertoár zahŕňa 8–13 rôznych hlasových prejavov popisovaných foneticky ako kraak, klikotanie a chrčanie, pričom niektoré tichšie zvuky slúžia na komunikáciu v páre alebo pri ukladaní zásobok. Druh nevytvára skutočnú piesne (typické pre corvidy), no jeho hlasové prejavy sú výrazné a ľahko identifikovateľné v teréne.

Typické zvuky

  • Hrubé hrčiace kraaaa — najcharakteristickejší prejav, ťahavé kontaktné a poplašné volanie nesúce sa horským terénom na veľkú vzdialenosť; foneticky popisované ako hrčiaca séria
  • Ostré kratšie kraak — poplašný jednoslabičný výkrik pri vyrušení alebo letovom kontakte; typický corvídovitý tón
  • Tichšie klikotavé a chrčivé zvuky v páre — používané pri kontakte medzi partnermi a pri ukladaní zásobok semien; jemnejšia forma komunikácie
  • Variabilné modulované hlásky — zásobník až 13 rôznych hlasových typov zahŕňajúci stúpavé, klesavé a ploché varianty; druh nemá skutočnú piesne v zmysle spevavcov

Sezónny kalendár

Jan Feb Mar Apr Máj Jún Júl Aug Sep Okt Nov Dec ROČNÝ cyklus
Hniezdna sezóna (február–apríl) — nezvyčajne skoré hniezdenie ešte v zime, keď je terén pod snehom; pár sa spolieha na zásoby semien z jesene
Tok a párenie (január–február) — monogamné páry sa formujú alebo obnovujú; samec kŕmi samicu počas dvorenia
Odchov mláďat (marec–máj) — obaja rodičia kŕmia mláďatá regurgitovanými semenami a hmyzom; mláďatá zostávajú s rodičmi niekoľko mesiacov
Zimovanie a zásoby (november–január) — druh zostáva v hniezdnom areáli alebo klesá do nižších polôh; čerpá z jesenných zásobok semien
Pelichanie a zásobovanie (júl–september) — po odchove mláďat intenzívne zbiera a ukrýva semená na nasledujúcu sezónu; niekedy klesá do nižších polôh v rokoch s nedostatkom šišiek
Prevažne stály druh — nevykonáva dlhé migrácie; sezónne klesá do nižších polôh (pod 900 m) v rokoch s neúrodou borovicových šišiek; pohyby sú nepravidelné a zásoby závislé

Prostredie a požiadavky

Prostredie (voľne žijúci druh, nechová sa)
Druh sa v zajatí prakticky nechová — namiesto klietky či voliéry mu patrí voľná príroda subalpínskych ihličnatých lesov; pre corvidy tohto typu by minimálna voliéra bola aspoň 3 × 2 × 2 m s prírodným substrátom
Orešnica borovicová je voľne žijúci, neudomácnený horský corvid a štandard klietkového chovu preň neexistuje. Prirodzene obýva subalpínske ihličnaté lesy a zónu stromovej hranice (900–3 900 m n. m.). Ak by sa jedinec dočasne ocitol v ľudskej starostlivosti (zranenie), potrebuje pokojné, kryté prostredie s možnosťou lezenia a ukrývania. Trvalý chov tohto druhu je nevhodný a v Severnej Amerike nelegálny.
Spoločenské správanie
Monogamné páry s trvalou väzbou; mimo hniezdnej sezóny tolerantné v malých skupinách; v rokoch irrupcie sa zhromažďuje vo väčších kŕdloch
Orešnica tvorí monogamné páry na dlhé obdobie a obaja partneri sa podieľajú na hniezdení (inkubácii, odchove mláďat). Mimo hniezdnej sezóny sa pohybuje jednotlivo alebo v malých skupinách. V rokoch s neúrodou šišiek (irruptívny pohyb) sa môže zjavovať v početnejších kŕdloch.
Teplota a podnebie
Prispôsobený na studené horské a subalpínske prostredie (900–3 900 m n. m.); hniezdí v zime pri snehovej pokrývke; znáša extrémne chlado
Druh je vysoko prispôsobený na chladné horské klíma Skalnatých hôr a okolitých pohorí. Hniezdí vo februári až apríli, keď teploty stále klesajú pod bod mrazu a terén je pokrytý snehom — závisí pritom od zimných zásobok semien. Tento chladový prah nemožno v bežných chovateľských podmienkach realisticky simulovať.
Hniezdenie a hniezdo
Veľký hlboký pohár z vetvičiek na vodorovnej vetve ihličnanu, 2,5–12 m nad zemou; vystlaný suchými trávami, machom a srsťou; znáška 2–6 bledozelených vajec so sivohnedými škvrnami
Pár stavia pevné misovité hniezdo z vetvičiek, zvyčajne na vodorovnej vetve ihličnanov (borovice, jedľa, smrek) 2,5–12 m nad zemou. Žena tkaje vetvičky do platformy, miskovitý pohár vymodeluje z hnijúceho dreva a vystele suchými trávami, jemnými pásikmi kôry, machom alebo srsťou. Samičky znáša 2–6 bledozelených alebo olivových vajec s sivohnedými škvrnami; obaja rodičia ich inkubujú 16–18 dní. Mláďatá opúšťajú hniezdo po 18–21 dňoch, no rodičia ich dokrmujú ďalšie mesiace.
Kúpanie a hygiena
V prírode sa kúpe v potoky a snehových prameňoch; vo voliére plytká miska s čistou vodou
Corvidy sa pravidelne kúpu a preening (starostlivosť o perie) je pre nich dôležitý. Orešnica borovicová má prístup k čistým horským potokom a snehom. Pri dočasnom chove by plytká miska s čistou vodou bola nevyhnutná.
Svetlo a denný režim
Denný vták aktívny od úsvitu do súmraku; sezónny rytmus ovplyvňuje dostupnosť borovicových šišiek, nie migrácia
Orešnica borovicová je striktne denný vták. Jej aktivita počas dňa je mimoriadne intenzívna — zbiera, prepravuje a ukrýva semená celý deň. Sezónny rytmus je riadený dostupnosťou šišiek (úroda vs. neúroda) a nie fotoperiódou migrácie. Hniezdenie skoro na jar si vyžaduje spoliehanie sa na zásoby, nie na čerstvú potravu.

Rozmnožovací cyklus

Tok a párenie
Január–február; monogamné páry s trvalou väzbou

Orešnica borovicová tvorí monogamné páry s trvalou väzbou — partneri zostávajú spolu niekoľko sezón. Tok prebieha v januári až februári, ešte pred začiatkom hniezdenia. Samec kŕmi samicu počas dvorenia (courtship feeding). Obe pohlavia sa aktívne podieľajú na výbere hniezdiská, stavbe hniezda a následne na inkubácii. Pohlavná dospelosť nastupuje v prvom roku (animaldiversity.org).

Hniezdo a znáška
Hniezdenie február–apríl; znáška 2–6 vajec; hniezdenie pri snehovej pokrývke

Pár stavia pevné misovité hniezdo z vetvičiek ihličnanov na vodorovnej vetve (2,5–12 m nad zemou), vnútro vystlá suchými trávami, jemnými pásikmi kôry, machom alebo srsťou. Samička znáša 2–6 vajec (zvyčajne 2–3), bledozelených alebo olivových so sivohnedými škvrnami (zdroj: Audubon, animaldiversity.org). Hniezdenie prebieha nezvyčajne skoro — vo februári až apríli, ešte keď je terén pokrytý snehom; pár sa spolieha na jesenné zásoby semien.

Inkubácia
16–18 dní; obaja rodičia inkubujú (zdroj: Audubon, animaldiversity.org)

Obaja rodičia sa striedajú na vajciach — čo je pozoruhodné pre corvidy, kde samica zvyčajne inkubuje sama; samec Clark's Nutcrackerov má dobre vyvinuté líhnutkové záhyby, čo mu umožňuje kúriť vajíčka počas zimy, keď samica odchádza po zásoby semien. Inkubácia trvá 16–18 dní (zdroje: Audubon 16–18 dní, animaldiversity.org 18 dní — v rámci bežnej odchýlky).

Vyliahnutie a kŕmenie mláďat
Kŕmia obaja rodičia; mláďatá v hniezde 18–21 dní

Mláďatá sa liahnu altriciálne (slepé, s riedkym páperím) takmer súčasne po 16–18-dňovej inkubácii. Obaja rodičia ich kŕmia — predovšetkým regurgitovanými semenami z zásobok a sezónnym hmyzom. Mláďatá opúšťajú hniezdo po 18–21 dňoch (Audubon), resp. 20–22 dňoch (animaldiversity.org). Rodičia ich dokrmujú ďalšie mesiace; juvenily zostávajú s rodičmi až do jari nasledujúceho roka.

Vývoj mláďat a pohlavná dospelosť
Pohlavná dospelosť v 1. roku; dožitie max. 17,4 r vo voľnej prírode

Juvenily sú sfarbené myšiavo-sivé s tmavcami krídlami a chvostom — celkovo tlmenejšie ako dospelé vtáky; plné dospelé sfarbenie nadobudnú postupným pelichaním. Pohlavná dospelosť nastupuje v prvom roku života (animaldiversity.org). Maximálne zaznamenané dožitie vo voľnej prírode je 17,4 roka (AnAge database); priemerné dožitie nie je spoľahlivo overené. Údaje o dožití v zajatí nie sú dostupné, keďže druh sa prakticky nechová.

Pohlavná dospelosť
1. rok — pohlavne dospelé; prvé hniezdenie od 1. roku

Orešnica borovicová dosahuje pohlavnú dospelosť v prvom roku života (animaldiversity.org). Prvé hniezdenie môže nastať už v druhej sezóne. Pár tvorí trvalé monogamné väzby a spoločne háji hniezdiská. Plné dospelé sfarbenie nadobúdajú vtáky postupným pelichaním; sfarbenie juvelov je tlmenejšie a myšavosivejšie.

Porovnanie s podobnými druhmi

POROVNANIE DĹŽKY (cm) Orešnica borovicová 27–35 cm Orešnica perlavá 32–35 cm Kapuciarka borinová 28–31 cm Kapuciarka modrá 22–30 cm Vrana krátkozobá 40–53 cm
Orešnica borovicová Orešnica perlavá (Nucifraga caryocatactes) Kapuciarka borinová (Gymnorhinus cyanocephalus) Kapuciarka modrá (Cyanocitta cristata) Vrana krátkozobá (Corvus brachyrhynchos)
Dĺžka27–35 cm32–35 cm28–31 cm22–30 cm40–53 cm
Váha100–160 g120–200 g96–145 g65–109 g316–620 g
Dožitiemax. 17,4 r vo voľnej prírode (priemer neoverený; dožitie v zajatí neoverené)do cca 18 r vo voľnej prírodepresné údaje neoverené15–26 r v zajatí; priemer 7 r vo voľnej prírodedo 14 r vo voľnej prírode; výnimočne dlhšie
OchranaIUCN LC (stabilná populácia, odhadom 270 000 dospelých jedincov), bez CITESIUCN LC; v SR zákonom chránenáIUCN LCIUCN LC, bez CITESIUCN LC
CharakteristikaPopolavosivé telo; čierne krídla s bielou škvrnou na sekundárnych letkách; čierny chvost s bielymi krajnými perami; dlhý dýkovitý čierny zobák; oba pohlavia identické (monomorfný)Tmavohnedé telo s bielymi škvrnami na hrudi a chrbte; biely podchvostník; čierny chvost s bielym lemom; kratší zahnutejší zobák; vizuálne veľmi odlišná od borovicovejSfarbenie modrosivé bez bieleho krídelného vzoru; krátky tupý zobák (kontrastuje s dýkovitým zobákom orešnice); spoločenský druh tvorí kolónie; modrá hlavaVýrazný modrý chochol; modro-čierny-biely krídelný vzor; čierny náhrdelník; belavá tvár; oba pohlavia identické — veľmi odlišná od sivej orešniceCelá čierna (čierna hlava, telo, krídla, chvost); mohutnejší zobák; podstatne väčšia než orešnica; bez sivého sfarbenia a bieleho krídelného vzoru
AreálSubalpínske ihličnaté lesy záchodnej Severnej Ameriky (Britská Kolumbia po Nové Mexiko), 900–3 900 m n. m.; prevažne stály druh; irruptívne klesá do nižších polôh; kľúčový šíriteľ semien borovice bielokôrovejEurázia — od Škandinávie po Japonsko; v ihličnatých lesoch (smrekovci, borovice); v SR hniezdič horských smrekových lesov; stály druh s irruptívnymi pohybmiZáchodné USA (Colorado, Arizona, Nevada, Nové Mexiko) — orechio-borievkové lesy (pinyon-juniper); stály druh; veľké sociálne skupiny; zásobujú semená spoločneVýchodná a stredná Severná Amerika (od juhu Kanady po Floridu); 4 poddruhy; čiastočne sťahovavá; v Európe v choveSeverná Amerika (väčšina USA a juh Kanady); všežravec kultúrnej krajiny; stály alebo čiastočne sťahovavý

Zaujímavosti

1

Pamäťový rekordér živočíšnej ríše — orešnica borovicová ukryje za sezónu až 98 000 borovicových semien do tisícok rôznych zemných zásobok (1–15 semien v každej) a dokáže ich nájsť až 9 mesiacov neskôr, aj pod metrovou snehovou pokrývkou. Robí to výhradne pomocou priestorovej pamäte (nie čuchu) — mozgový hippokampus orešníc je anatomicky väčší ako u iných corvídov rovnakej veľkosti, čo zodpovedá ich výnimočnej pamäti na umiestnenie zásobok.

2

Záchranná zásobáreň lesov — borovica bielokôrová (Pinus albicaulis) je existenčne závislá na orešnici borovicovej ako na svojom jedinom šíriteľovi semien: jej šišky sa neotvoria samy a semená nemajú krídla. Orešnica ich seje presne v hĺbke cca 2,5 cm — ideálna hĺbka klíčenia. Zabudnuté zásoby sú tak novými stromami. Keď borovica bielokôrová stráca populácie pre chorobu a chrobáky, stráca ich aj orešnica — a naopak.

3

Podjazykový vačok — výnimočná anatomia — orešnica má podjazykový vačok (sublinguálna pouch), v ktorom prenesie 50–150 borovicových semien naraz (~20 % telesnej hmotnosti). Tento orgán je unikátny pre rod Nucifraga medzi corvidy — žiadne iné straky, vrany ani havrane podobný vačok nemajú. Vďaka nemu môže vták efektívne zásobovať cacheové body kilometry od zdrojového stromu.

4

Zimné hniezdenie — paradox Skalnatých hôr — orešnica hniezdí vo februári až apríli, keď Skalnaté hory sú pokryté snehom a teploty klesajú hlboko pod bod mrazu. Je to jeden z mála severoamerických vtákov, ktorý hniezdí uprostred zimy. Pár sa spolieha výhradne na zásoby semien uložené na jeseň — čerstvá potrava v tomto období takmer nie je dostupná. Obaja rodičia sa striedajú v inkubácii, čo je nezvyčajné pre corvidy.

5

Objavitelia a pomenovanie — orešnica borovicová bola objavená Williamom Clarkom počas slávnej expedície Lewisa a Clarka v roku 1805 na brehoch rieky Salmon v Idahu. Clark ju najprv zamieňal za ďatľa kvôli dlhému ostrému zobáku. Alexander Wilson ju formálne opísal v roku 1811 pod menom Corvus columbianus (kolumbijská vrana) — druhové meno odkazuje na oblasť rieky Columbia, kde bol druh dokumentovaný.

6

Irruptívne pohyby v rokoch neúrody — orešnica je prevažne stály (nemigrujúci) druh, no v rokoch, keď horské borovicové porasty neurodia šišky, klesá masívne do nižších polôh — niekedy až do polí, záhrad a miest stovky kilometrov od normálneho areálu (irrupcia). Tieto pohyby sú nepredvídateľné a závisia od ročníkov úrody šišiek; v irruptívnych rokoch je druh evidovaný oveľa ďalej od pohorí.

7

Tábor-lúpežník — orešnica je v Severnej Amerike prezývaná camp robber (tábor-lúpežník, spoločne s kanadskou sojkou). Je notorická tým, že bez váhania kradne jedlo z nestrážených táborísk, ruksakov a stolov v národných parkoch — toto správanie sa vyvinulo u populácií žijúcich v turisticky exponovaných oblastiach. Ide o inteligentnú oportunistickú stratégiu typickú pre corvidy.

8

Monotypický druh bez poddruhou — orešnica borovicová nemá uznané poddruhy (je monotypická); IOC World Bird List, Avibase aj Birds of the World ju uznávajú ako jediný druh v tomto komplexe. Jej najbližší príbuzný je orešnica perlavá (Nucifraga caryocatactes) z Eurázie — hnedá s bielymi škvrnami, vizuálne veľmi odlišná; oba druhy zdieľajú zásobovací spôsob života, no sú geografi icky a ekologicky úplne separátne.

Taxonomická klasifikácia

species Orešnica borovicová (Nucifraga columbiana)
Ríša Animalia
Kmeň Chordata
Trieda Aves (vtáky)
Rad Passeriformes (vrabcotvaré)
Čeľaď Corvidae (krkavcovité)
Rod Nucifraga Ludwig, 1840
Druh Nucifraga columbiana (A. Wilson, 1811)
Poddruh SR v SR sa vo voľnej prírode nevyskytuje — severoamerický endemický druh; v Európe sa nechová a je neznámy v avikultúre
Poddruhy Druh je monotypický — IOC World Bird List, Avibase aj Wikipedia EN nerozoznávajú poddruhy. Opísal ho Alexander Wilson v roku 1811 (pôvodne ako Corvus columbianus); druhové meno columbiana odkazuje na oblasť rieky Columbia, kde bol druh prvýkrát zaznamenaný. William Clark z expedície Lewisa a Clarka ho sám pozoroval v roku 1805, pričom ho najprv zamieňal za ďatľa. Rod bol dočasne nazvaný Picicorvus v neskorom 19. storočí, no vrátil sa do Nucifraga v roku 1894.
Avibase_ID D1FC2D6B79D0A812

? Často kladené otázky

V praxi nie. Orešnica borovicová je voľne žijúci endemický horský corvid záchodnej Severnej Ameriky, ktorý sa v európskej (ani severoamerickej) avikultúre prakticky nechová. V USA a Kanade je navyše chránená zákonom o migrujúcich vtákoch (Migratory Bird Treaty Act) a jej odchyt je nelegálny. Stránka má predovšetkým atlasový a poznávací charakter.

Orešnica hniezdí vo februári až apríli, ešte keď Skalnaté hory sú pokryté snehom, pretože sa spolieha na zásoby borovicových semien uložené na jeseň. V tomto období sú zásoby v zemi (čerstvá potrava prakticky nie je dostupná), a pár ich potrebuje na kŕmenie seba aj mláďat. Skoré hniezdenie tiež umožňuje mláďatám dostatok času na učenie sa zásobovacieho správania pred ďalšou jeseňou.

Výhradne pomocou priestorovej pamäte — orešnica si pamätá presné umiestnenie každej zásoby vzhľadom na fixné orientačné body v krajine (skaly, stromy, terénne tvary). Hippokampus (mozgová štruktúra zodpovedná za priestorovú pamäť) je u orešníc anatomicky väčší ako u iných corvídov rovnakej veľkosti, čo zodpovedá ich výnimočnej schopnosti. Zásoby si pamätá až 9 mesiacov, aj keď sú pokryté snehom — nepomáha si čuchom.

Orešnica borovicová má pod jazykom špeciálny vačok (sublinguálna pouch), v ktorom prenesie naraz 50–150 borovicových semien — to predstavuje asi 20 % jej telesnej hmotnosti. Tento orgán je unikátny pre rod Nucifraga medzi corvidy; žiadne iné straky, vrany ani havrane podobný vačok nemajú. Vďaka nemu môže vták efektívne zásobovať cacheové body aj kilometry od zdrojového stromu a za sezónu uložiť až 98 000 semien.

Áno — orešnica borovicová (Nucifraga columbiana) a orešnica perlavá (Nucifraga caryocatactes) sú oba druhy rodu Nucifraga z čeľade Corvidae. Sú si teda príbuzné, no geografi icky a ekologicky úplne oddelené: borovicová žije v záchodnej Severnej Amerike, perlavá v Eurázii. Vizuálne sú veľmi odlišné — borovicová je popolavosivá s čiernymi krídlami, perlavá je tmavohnedá s bielymi škvrnami. Oba druhy však zdieľajú zásobovací spôsob života a závislosť od semien ihličnanov.

Orešnica borovicová je ľahko odlíšiteľná: popolavosivé telo s čiernymi krídlami a bielou škvrnou na sekundárnych letkách (viditeľnou za letu), čierny chvost s bielymi krajnými perami a dlhý dýkovitý čierny zobák. Kanadská sojka (Perisoreus canadensis) je mäkšie a bucľatejšie sfarbená (sivobiela bez čiernych krídel) s krátkym zobákom — bez bieleho krídelného vzoru. Orešnica perlavá (Nucifraga caryocatactes) je tmavohnedá s bielymi škvrnami, nie popolavosivá — a žije výlučne v Eurázii.

IUCN hodnotí druh ako najmenej ohrozený (Least Concern) s odhadovanou populáciou okolo 270 000 dospelých jedincov a stabilným trendom. Nie je zaradená v CITES. Nepriamou hrozbou však je úbytok borovice bielokôrovej (Pinus albicaulis) — kľúčovej potravovej rastliny — spôsobený chorobou bieleho listia (white pine blister rust) a podkôrnym chrobákom (mountain pine beetle), ktoré decimujú porasty borovice bielokôrovej v dôsledku klimatických zmien. Ekologická závislosť orešnice a borovice je obojstranná — bez orešnice sa borovica nerozšíri, bez borovice orešnica nemá dostatok potravy.

ZDROJ: Avibase (Nucifraga columbiana, ID D1FC2D6B79D0A812, SK názov orešnica borovicová, https://avibase.bsc-eoc.org/species.jsp?avibaseid=D1FC2D6B79D0A812), Wikipedia EN (Clark's nutcracker — dĺžka 27–30 cm

 Video — Orešnica borovicová

Orešnica borovicová (Nucifraga columbiana) — spev a hlas v prírode

Orešnica borovicová (Nucifraga columbiana) — správanie, biotop a hlas

 Cudzie názvy

Anglicky:   Clark's Nutcracker, Česky:   Ořešník americký, Nemecky:   Kiefernhäher, Španielsky:   Cascanueces Americano, Francúzsky:   Cassenoix d'Amérique, Taliansky:   Nocciolaia di Clark, Holandsky:   Grijze Notenkraker, Portugalsky:   Quebra-nozes-de-clark, Poľsky:   Orzechówka popielata, Maďarsky:   Amerikai fenyőszajkó, Rusky:   Американская кедровка, Japonsky:   ハイイロホシガラス, Latinsky:   Nucifraga columbiana (A. Wilson, 1811)