Niltava veľká (Niltava grandis)

Muscicapidae (muchárovité)

Niltava veľká

Niltava grandis — najväčší druh rodu Niltava — samec žiarivo kobaltovofialový s takmer čiernou tvárou, samica olivovohnedá s modrým škvrnami na krku; stály obyvateľ hustých horských lesov Ázie

IUCN: LC (Least Concern, 2016) | Least Concern (najmenej ohrozený, hodnotenie BirdLife International / IUCN). Druh má mimoriadne rozsiahly prirodzený areál v hornatej juhovýchodnej a južnej Ázii, a preto sa nepriblížil prahovým hodnotám pre vyššiu kategóriu ohrozenia (pokles o 30% alebo viac za 10 rokov alebo 3 generácie). Populácia je hodnotená ako stabilná. Druh nie je zaradený v žiadnej prílohe CITES. Dlhodobými hrozbami zostávajú odlesňovanie a fragmentácia horských lesov v juhovýchodnej Ázii, no v rámci kategórie LC nie sú identifikované akútne ohrozenia ohrozujúce celkovú populáciu.
Dĺžka21 cm (30–36 g)
PôvodHorské lesy Ázie (Himaláje po Sumatru)
BiotopHusté vlhké horské lesy, 600–2 700 m n. m.
StatusVoľne žijúci, stály druh (NIE klietkový)
StravaHmyz, pavúky, bobule
Hniezdenie2–5 vajec, inkubácia 15 dní (samica)
Dožitiecca 5 r (orientačne)
IUCNLC — najmenej ohrozený
🔊
Hlučnosť
2/5
🤝
Priľnavosť
1/5
⚡
Aktivita
3/5
🗣️
Reč
1/5
💎
Zriedkavosť
5/5

Výživa

60% 20% 15% STRAVA zloženie
Hmyz a larvy — chrobáky, dvojkrídlovce, mravce, cikády a ďalší hmyz; loví výpadmi z nízkeho posedu (dart-and-catch) a zo zeme v hustom podraste 60%
Pavúky a iné drobné bezstavovce — zbierané z kôry, kameňov a zo zeme 20%
Bobule a drobné mäkké plody — sezónny doplnok energie, najmä v horských lesoch 15%
Drobné plazy, červy a iná prízemná živá potrava — príležitostný doplnok 5%

Odporúčané potraviny

  • Hmyz a larvy zo substrátu, kôry a podrastu — základ celoročnej stravy (chrobáky, dvojkrídlovce, mravce, cikády)
  • Pavúky a iné drobné bezstavovce zbierané trpezlivo z povrchov v hustom horskom lese
  • Bobule a drobné mäkké plody — sezónny zdroj energie, najmä pri dostatku v horských lesoch
  • Lietajúci hmyz lovený výpadmi z posedu — typická muchárovitá technika dart-and-catch
  • Prízemná živá potrava — červy, drobné plazy a iné bezstavovce vyhľadávané na zemi a medzi kameňmi
  • Mäkká živá potrava nevyhnutná pri kŕmení mláďat v hniezdnom období
  • Čerstvá voda z horských potokov a rosy — druh sa zdržiava v blízkosti vlhkých lesov

Zakázané potraviny

  • Druh nie je klietkový vták — nasledujúce body opisujú ekologické obmedzenia voľne žijúceho hmyzožravca, nie kŕmny návod pre chov
  • Pesticídmi a insekticídmi zasiahnutý hmyz — chemicky ošetrené záhrady a poľnohospodárske plochy znižujú dostupnosť bezpečnej koristi
  • Otrávená alebo kontaminovaná korisť z blízkosti intenzívne obrábanej pôdy — riziko sekundárnej otravy
  • Plesnivé a hnijúce plody — riziko mykotoxínov; druh sa im v prírode prirodzene vyhýba
  • Ľudské spracované potraviny (soľ, cukor, tuk) — pre drobné hmyzožravce nevhodné a škodlivé
Tip od odborníka Niltava veľká je typický horský hmyzožravec (insektivórum) z čeľade muchárovitých. Vo voľnej prírode loví hmyz a drobné bezstavovce klasickou muchárovitou technikou — výpadmi z nízkeho posedu (dart-and-catch), pričom korisť chytá vo vzduchu alebo na zemi v hustom podraste. Okrem hmyzu zbiera aj pavúky, drobné červy a príležitostne bobule. Nevyhnutnou podmienkou výskytu druhu je preto bohatý entomologický život hustého vlhkého horského lesa — odlesňovanie a degradácia podrastu priamo ohrozujú jeho potravnú základňu. Druh sa v zajatí nechová — tieto informácie opisujú jeho prirodzenú ekológiu.

Správanie a komunikácia

2 Hlučnosť 1 Priľnavosť 3 Aktivita 1 Reč 5 Zriedkavosť 2.4
2/5 Tichý Hlučný
Hlučnosť
Niltava veľká je prevažne tichý a nenápadný lesný druh mimo hniezdneho obdobia. Spev samca je vzostupná séria 3–4 krátkych, vysoko muzikálnych piskľavých tónov, prednášaná z nízkeho posedu v hustom podraste počas toku. Mimo toku je druh tichý. Keďže ide o voľne žijúci druh, ktorý sa nechová, otázka hlučnosti v domácnosti je bezpredmetná.
1/5 Nezávislý Priľnavý
Priľnavosť
Niltava veľká je plne voľne žijúci, plachý horský vták — nie je to maznavý druh ani spoločenský maznáčik. Kontakt s človekom preňho znamená extrémny stres. Druh sa nechová v zajatí — radosť z neho prináša jedine pozorovanie v prírode.
3/5 Pokojný Aktívny
Aktivita
Stredne aktívny, ale nenápadný druh — niltava veľká sa zdržiava v hustom horskom podraste a loví tiché, trpezlivé výpady na hmyz z nízkeho posedu. Vo vegetácii sa môže ľahko stratiť z dohľadu. Nie je to neúnavný migrant — ide o stálého rezidenta, ktorý celý rok zostáva v horských lesoch svojho areálu.
1/5 Žiadna Výborná
Reč
Niltava veľká nenapodobňuje ľudskú reč — ide o voľne žijúceho spevavca s vrodeným repertoárom melodického spevu a poplašných volaní. Druh sa nechová a schopnosť učiť sa reč nemá.

Hlasový prejav a reč

2/5 hlasitosť

Spev niltavy veľkej je vzostupná séria 3–4 krátkych, vysoko muzikálnych piskľavých tónov, prednášaná samcom z nízkeho posedu v hustom podraste počas hniezdneho obdobia. Zvuk je čistý a melodický, typický pre skupinu muchárovitých rodov s fluteovitým charakterom. Mimo toku je druh prevažne tichý — v hustom horskom lese sa skrýva a ľahko prehliadne. Poplašný hlas tvorí krátke ostré kliknutie podobné červienkam muchárovitých. Druh nenapodobňuje ľudskú reč — repertoár je vrodený. Ako voľne žijúci chránený druh sa nechová a jeho hlas možno počuť len vo voľnej prírode.

Dokáže hovoriť? Niltava veľká nenapodobňuje ľudskú reč ani melódie. Ide o voľne žijúceho spevavca s vrodeným repertoárom krátkeho muzikálneho toku a poplašných volaní; schopnosť učiť sa reč nemá a ako druh, ktorý sa v zajatí nechová, je táto otázka bezpredmetná.

Typické zvuky

  • Vzostupná séria 3–4 krátkych, vysoko muzikálnych piskľavých tónov — spev samca z nízkeho posedu v hustom horskom podraste počas hniezdneho obdobia
  • Fluteovitý a čistý charakter spevu — typický pre rod Niltava v čeľadi muchárovitých, liší sa od štipľavejších spevavcov
  • Poplašné volanie — krátke ostré kliknutie alebo „tik“ vydávané pri vyrušení, podobné iným muchárovitým
  • Mimo hniezdneho obdobia prevažne tichý — v hustom lesnom podraste sa hlasom prezradí zriedka, čo sťažuje jeho odhalenie

Sezónny kalendár

Jan Feb Mar Apr Máj Jún Júl Aug Sep Okt Nov Dec ROČNÝ cyklus
Hlavná hniezdna sezóna (apríl–jún) v horských lesoch; samica inkubuje 15 dní, mláďatá vyletujú do cca 14 dní po vyliahnutí
Tok — samec spieva vzostupnú sériu 3–4 krátkych vysoko muzikálnych piskľavých tónov z nízkeho posedu a obhajuje teritórium
Odchov mláďat — obaja rodičia kŕmia mláďatá v hniezde a po vyletení; nevyhnutný dostatok hmyzu a bezstavovcov
Mimohniezdne obdobie — stály druh, nezmigruje; v zime sa môže posúvať do nižších nadmorských výšok v rámci areálu
Pelichanie po hniezdnej sezóne; pravidelná obnova peria pred zimným obdobím
Stály rezidentný druh — nevykonáva dlhé sezónne migrácie; zostáva v horských lesoch celoročne, prípadne mierne zvyšuje alebo znižuje nadmorskú výšku

Voľne žijúci druh

Tento druh je voľne žijúci a nie je vhodný na chov ani držbu v zajatí. Nepatrí medzi spoločenské (domáce) zvieratá — najlepším a jediným vhodným spôsobom kontaktu je pozorovanie v jeho prirodzenom prostredí. Odchyt a držba voľne žijúcich živočíchov sú vo väčšine krajín zákonom chránené a obmedzené.

Prostredie a požiadavky

Prirodzený biotop — horský les
Husté vlhké subtropické a tropické horské lesy v nadmorských výškach 600 až 2 700 m
Niltava veľká je viazaná na husté, vlhké primárne a zrelé sekundárne horské lesy s bohatým podrastom, kde loví hmyz výpadmi z nízkeho posedu. Uprednostňuje podmienky s výrazným zastínením a vyvinutým podrastom. Príležitostne využíva aj záhrady v horských oblastiach. Nie je to klietkový druh — namiesto ubytovacích odporúčaní opisujeme jeho prírodné požiadavky na biotop.
Rozšírenie a areál
Himaláje (Nepál, Bhután, sev. India) cez Mjanmarsko, J Čínu, Indočínu, Thajsko, Malajský polostrov po Sumatru
Druh má rozsiahly súvislý areál v hornatých oblastiach juhovýchodnej a južnej Ázie. Potvrdeným výskytom je zaznamenaný v Bangladéši, Bhutáne, Kambodži, Číne, Indii, Indonézii (Sumatra), Laose, Malajzii, Mjanmarsku, Nepáli, Thajsku a Vietname (zdroj: BirdLife DataZone / Wikipedia EN). Uznávajú sa 4 poddruhy s mierne odlišnými areálmi v rámci tohto rozšírenia.
Migrácia a sezónne pohyby
Stály (nesťahovavý) rezidentný druh — nevykonáva dlhé migrácie
Na rozdiel od mnohých európskych spevavcov je niltava veľká stálym rezidentom — zostáva v horských lesoch svojho areálu celoročne. V zime sa môže sezónne posunúť do miernejších nižších polôh v rámci dostupného vertikálneho rozsahu (600–2 700 m), ale nemigruje do vzdialených zimovísk.
Výskyt na Slovensku
V SR ani v EÚ sa nevyskytuje — ide o juhoázijský a juhovýchodnoázijský endemický druh
Niltava veľká nežije vo voľnej prírode v Slovenskej republike ani nikde v Európe — je to výhradne ázijský horský druh. Pre slovenských vtáčnikárov a birdwatcherov je dostupná len počas ciest do jej prírodného areálu v Himalájach, Indočíne alebo na Malajskom polostrove.
Správanie a aktivita
Tichý, plachý lesný vták; loví z nízkeho posedu výpadmi; skrytý v hustom podraste
Niltava veľká je náročná na odhalenie v teréne — v hustom horskom lese sa skrýva v tienistom podraste a pohybuje sa nenápadne. Typicky sedí na nízkych posedoch a vyráža krátkymi výpadmi na hmyz (dart-and-catch), čo je charakteristická muchárovitá lovecká technika. Spev počuteľný najmä v hniezdnom období je krátkym upozornením na jej prítomnosť.
Právna ochrana a konzervačný status
IUCN LC (najmenej ohrozený); nie je zaradená v CITES; ochrana lokálnou legislatívou v krajinách areálu
Niltava veľká nie je zaradená v žiadnej prílohe CITES a IUCN ju hodnotí ako najmenej ohrozenú (LC) so stabilnou populáciou (hodnotenie BirdLife International). V SR ani EÚ nežije, takže zákon č. 543/2002 Z. z. sa naňho priamo nevzťahuje. V krajinách jej výskytu (India, Malajzia, Nepál, Thajsko a i.) platí príslušná národná legislatíva na ochranu vtáctva.

Rozmnožovací cyklus

Tok a dvorenie
Jar (cca marec–máj); samec spieva zo stabilného nízkeho posedu

Samec obhajuje teritórium v hustom horskom lese opakovanou vzostupnou sériou 3–4 muzikálnych piskľavých tónov prednášanou z nízkeho posedu. Hniezdne obdobie zodpovedá jarnému a letnému vtáčiemu cyklu v príslušných nadmorských výškach. Pohlavná dospelosť nastáva pravdepodobne v prvom roku života — presné údaje pre tento druh nie sú v dostupnej literatúre spoľahlivo overené.

Hniezdo a znáška
Znáška 2–5 vajec; hniezdna sezóna apríl–jún (orientačne)

Hniezdo je miskovitej stavby zo mechu a jemných rastlinných vlákien, ukryté pri bralách, v dutinách stromov alebo v dierach po mŕtvych stromoch (zdroj: planetbirds.blogspot.com). Samica znáša 2–5 krémovobielych vajec. Hniezdne obdobie nie je vo všetkých zdrojoch presne špecifikované — orientačne apríl–jún podľa analógie s inými horskými muchárovitými druh areálu.

Inkubácia
15 dní; sedí samica sama (zdroj: planetbirds.blogspot.com)

Na vajíčkach sedí výlučne samica a inkubácia trvá 15 dní (zdroj: planetbirds.blogspot.com). Samec sa v tomto období stará o zabezpečenie teritória a pravdepodobne samica zásobuje potravou, hoci priame zdroje táto rola presne neúčia. Hniezdo ukryté pri bralách alebo v dutine poskytuje ochranu pred predátormi.

Liahnutie a kŕmenie mláďat
Obaja rodičia kŕmia mláďatá; hmyz nevyhnutný

Mláďatá sa liahnu a kŕmia ich obaja rodičia (zdroj: planetbirds.blogspot.com) výhradne mäkkou živou potravou — hmyzom a larvami z okolia hniezda. Dostatok hmyzu v hustom lesnom podraste je pre úspešný odchov nevyhnutný. Rodičia opúšťajú hniezdo striedavo a so zdravou mierou opatrnosti voči potenciálnym predátorom.

Vyletenie a vývoj mláďat
Cca 14 dní po vyliahnutí (zdroj: planetbirds.blogspot.com)

Mláďatá opúšťajú hniezdo cca 14 dní po vyliahnutí (zdroj: planetbirds.blogspot.com). Juvenilné jedince sú svetlohnedé s bielatými škvrnami — charakteristický juvenilný šat muchárovitých. Dospelé sfarbenie (výrazná modrá u samcov) sa vyvíja postupne pelichaním v prvom roku života. Po vyletení rodičia mláďatá ešte istý čas dokrmujú.

Pohlavná dospelosť
Pravdepodobne v prvom roku — presné údaje neoverené

Presný vek pohlavnej dospelosti nie je v dostupných zdrojoch pre tento druh spoľahlivo overený — analógiou s príbuznými muchárovitými druhmi sa odhaduje, že juvenilné jedince hniezdia v nasledujúcej sezóne po vyliahnutí (prvý rok). Mladé samce nadobúdajú plné modré sfarbenie postupne počas prvého roka pelichaním. Dožitie je orientačne uvádzané na cca 5 rokov (zdroj: oiseaux.net).

Ochočenie a kontakt

Trvanie: Nevzťahuje sa — niltava veľká je voľne žijúci horský druh, ktorý sa neochočuje ani nechová.

Niltava veľká nie je klietkový vták a neochočuje sa. Ide o plne voľne žijúceho, plachého horského spevavca, ktorý sa pri kontakte s človekom správa ostražito a mizne v hustom podraste. Chov ani manipulácia nie sú v tomto prípade relevantné ani žiaduce. Jediný vhodný spôsob kontaktu je pozorovanie vo voľnej prírode ďalekohľadom alebo teleobjektívom počas návštevy horských lesov v jeho areáli.

1

Niltava veľká sa neochočuje — je to voľne žijúci plachý horský druh, ktorý nie je a nesmie byť v klietke

2

Pozoruj len z diaľky ďalekohľadom alebo teleobjektívom — v hustom horskom podraste vyžaduje trpezlivosť

3

Nepribližuj sa k hniezdu — hniezdo pri bralách a v dutinách je ľahko vyplašiteľné; manipulácia je neprijateľná

4

Rešpektuj miestnu legislatívu ochrany vtáctva v krajinách areálu (India, Malajzia, Thajsko a i.)

Porovnanie s podobnými druhmi

POROVNANIE DĹŽKY (cm) Niltava veľká 21 cm Niltava hrdzavobruchá 17–18 cm Niltava sťahovavá 16–17 cm Niltava tyrkysová 15–17 cm Niltava orchideová 14–15 cm
Niltava veľká Niltava hrdzavobruchá (Niltava sundara) Niltava sťahovavá (Cyanoptila cyanomelana) Niltava tyrkysová (Eumyias thalassinus) Niltava orchideová (Cyornis rubeculoides)
Dĺžka21 cm17–18 cm16–17 cm15–17 cm14–15 cm
Váha30–36 g19–24 g14–21 g12–18 g10–15 g
Dožitiecca 5 r (orientačne, oiseaux.net)presné údaje neoverenépresné údaje neoverenépresné údaje neoverenépresné údaje neoverené
HlučnosťVoľne žijúci stály horský druh — nechová sa v zajatíVoľne žijúci horský druhVoľne žijúci sťahovavý druhVoľne žijúci druhVoľne žijúci druh
Stav IUCNIUCN LC; bez CITES; nie je v SRIUCN LC; bez CITESIUCN LC; bez CITESIUCN LC; bez CITESIUCN LC; bez CITES
PovahaSamec: žiarivo kobaltovofialový až tmavomodrý vrch, oslnivejšia modrá na temene a stranách krku, takmer čierna tvár a hrdlo, tmavá spodná strana premytá modrou. Samica: olivovohnedá s hrdzavými tónmi na krídlach a modrým škvrnami na stranách krku. Mláďatá svetlohnedé s bielatými škvrnami.Samec: sýtomodrá vrchná strana s lesklejšou modrou záplatou na temenine a ramenách, nápadne hrdzavooranžová spodná strana; odlíš od N. grandis hrdzavým, nie tmavým bruchom. Samica: olivovohnedá s modrým krčným škvrnamiSamec: tmavá modrosivá vrchná strana, čierne hrdlo a líca, biela spodná strana s necelou modrásivou náprsenkou; na rozdiel od N. grandis má výraznú bielu spodnú stranu a je menšíSamec: rovnomerne tyrkysovo-zelenkastomodrý celý vták bez tmavého tváre ani kontrastu; obaja pohlavie zelenkastomodrasté — bez výrazného pohlavného dimorfizmu typického pre Niltava grandisSamec: modrá vrchná strana, hrdzavooranžová hruď, biely stred brucha — výrazne menší než N. grandis a má nápadnú oranžovú náprsenku; samica hnedá s hrdzavou hruďou
AreálHimaláje, juhozápadná Čína, Mjanmarsko, Indočína, Thajsko, Malajský polostrov, Sumatra — husté vlhké horské lesy 600–2 700 m n. m.; stály rezidentHimaláje a horné pásmo Indočíny — prehlbuje sa do nižších nadmorských výšok ako N. grandis; areál sa čiastočne prekrýva s nominálnym poddruhom niltavy veľkejHniezdisko v Japonsku, Kórei a SV Číne; zimovisko v JV Ázii — sťahovavý druh, nie stálý horský rezident ako N. grandisHimaláje, čína, Indočína, Malajský polostrov, Sumatra, Borneo — čiastočne sympatrický s N. grandis, no líši sa farbou (tyrkysový vs. kobaltový) a menšou veľkosťouHimaláje, Indočína, Malajský polostrov — nižšie a stredné nadmorské výšky horských lesov; menší a s kontrastnejšou hrdzavou hruďou u samca

Choroby a prevencia

Strata biotopu — odlesňovanie horských lesov
stredná

Príznaky: Pokles hniezdnej hustoty, ústup z nižších nadmorských výšok, strata potravnej základne

Hoci je druh globálne hodnotený ako IUCN LC so stabilnou populáciou, odlesňovanie a degradácia horských lesov v jeho areáli (juhovýchodná Ázia) predstavujú dlhodobú hrozbu. Niltava veľká je viazaná na husté vlhké primárne a sekundárne lesy — selektívna ťažba a premena na plantáže zužujú jej priestor. Ochrana chránených horských oblastí je kľúčová.

Vtáčia malária a krvné parazity (Plasmodium, Haemoproteus)
stredná

Príznaky: Apatia, načuchrané perie, úbytok kondície, oslabenie imunity

Drobné hmyzožravé muchárovité sú náchylné na krvné parazity prenášané bodavým hmyzom (komáre, muchničky). V tropickom a subtropickom horskom prostredí ide o prirodzenú ekologickú hrozbu populácií, nie o problém chovu.

Endoparazity (helminty, črevné červy)
nízka

Príznaky: Chudnutie, slabosť, poruchy trávenia, nastŕpané perie

Voľne žijúce hmyzožravce bežne hostia črevné červy a iné endoparazity, ktoré za normálnych podmienok nezávažne ovplyvňujú ich zdravie. Ohrozujúcimi sa stávajú pri oslabení kondície vtáka (vyčerpanie, choroby, nízka dostupnosť potravy).

Predácia na hniezde a kolízie s infraštruktúrou
stredná

Príznaky: Strata vajec a mláďat, úhyn dospelých jedincov

Hniezdo uložené pri zemi medzi bralami a v dutinách je ohrozené predáciou hadov, plazov a cicavcov. V oblastiach s výstavbou horskej infraštruktúry môžu byť ďalším rizikom kolízie so sklenenými plochami a káblami. V prírode ide o bežné reproduktívne riziká, nie o chovateľskú záležitosť.

Klimatické zmeny a posun biotopov
nízka

Príznaky: Tlak na migráciu do vyšších nadmorských výšok, zmenšovanie vhodnej plochy

Globálne otepľovanie spôsobuje posun výskytového optimálneho pásma horských druhov do vyšších nadmorských výšok — pre druh ako niltava veľká (600–2 700 m) to môže časom zúžiť dostupný priestor, najmä v nižších častiach areálu. Dlhodobé monitorovanie v kľúčových oblastiach (napr. Himaláje, Malajzia) je dôležité.

Prevencia Niltava veľká je voľne žijúci druh — nenasledujúce informácie opisujú hrozby pre jeho voľne žijúce populácie, nie zdravotnú starostlivosť v zajatí (druh sa nechová). Najväčšími dlhodobými rizikami pre populácie sú odlesňovanie a degradácia hustých horských lesov v juhovýchodnej Ázii, prirodzená predácia na hniezde a klimatické zmeny posúvajúce vhodné biotopy. Ako v prípade každého hmyzožravého spevavca ju nepriamo ohrozuje aj používanie pesticídov znižujúce dostupnosť hmyzej potravy. Najlepšou formou pomoci je podpora ochrany horských chránených území v krajinách jeho areálu.

Zaujímavosti

1

Najväčší druh rodu Niltava — Niltava veľká dosahuje 21 cm a váži 30–36 g, čo ju robí výrazne robustnejšou než ostatné druhy rodu (napr. niltava hrdzavobruchá N. sundara váži len 19–24 g). Názov grandis (veľký) priamo odkazuje na jej nadvládu v rode. Opísal ju Edward Blyth v roku 1842, pôvodne v rode Chaïtaris; rod Niltava ustanovil Brian Hodgson v roku 1837.

2

Optická ilúzia samca — samec má vrchnú stranu žiarivo kobaltovofialovo až tmavomodru s oslnivejšou modrou na temene, stranách krku, ramenách a zadočku. Za slabého osvetlenia v hustom lesnom podraste však celý vták môže vyzerať takmer celý čierny — ide o typické optické správanie sa tmavej ultramarínovo-fialovej farby v tieni. Správne svetlo je preto kľúčové pre terénnu identifikáciu.

3

Modrý fliačik samice — samica je síce celkovo nenápadná olivovohnedá, ale má iridiscentne modrý fliačik na stranách krku, ktorý je charakteristickým identifikačným znakom odlišujúcim samice niltavy veľkej od samíc príbuzných druhov v rovnakých biotopoch. Rovnaký znak (hoci menší) majú aj samice iných druhov rodu Niltava.

4

Štyri poddruhy od Himalájí po Sumatru — uznávajú sa 4 poddruhy (Wikipedia EN / Avibase): nominálny N. g. grandis (Himaláje a Myanmar), N. g. griseiventris (južná Čína), N. g. decorata (Langbianská plošina vo Vietname) a N. g. decipiens (Malajský polostrov a Sumatra). Poddruhy sa od seba líšia jemnými odtieňmi sfarbenia spodnej strany a geografickým rozmiestnením.

5

Stály horský rezident — na rozdiel od mnohých príbuzných spevavcov niltava veľká nemigruje na dlhé vzdialenosti. Je to celoročný rezident svojich horských lesov (600–2 700 m n. m.), ktorý sa maximálne sezónne vertikálne presúva v rámci dostupného horského pásma. Tento životný štýl sa diametrálne líši od sťahovavých sibírskych alebo japonských niltáv.

6

Miskovité hniezdo zo mechu pri bralách — hniezdo zo mechu a jemných rastlinných vlákien je ukryté pri bralách, v dutinách stromov alebo v dierach po mŕtvych stromoch. Táto stratégia ukrytia hniezda v prírodných dutinách alebo pri skalách je charakteristická pre rod Niltava. Samica znáša 2–5 krémovobielych vajec a inkubuje sama 15 dní; mláďatá kŕmia obaja rodičia a vyletujú cca 14 dní po vyliahnutí.

7

Typický muchárovitý lovec — niltava veľká je hmyzožravec lovíaci z nízkeho posedu klasickým muchárovitým spôsobom (dart-and-catch): trpezlivo sedí na nízkej vetve, sleduje okolie a vyráža na korisť. V hustom horskom podraste sa korisť ľahko skrýva, čo vyžaduje ostrý zrak a presné výpady. Stravu dopĺňa bobuľami a drobnou prízemnou živou potravou.

8

Vzácna ektoparazitická príloha — vedecká štúdia z roku 2017 (PMC5539365) opísala nový druh perového roztoča (Proterothrix niltavae sp. nov.) z rodiny Proctophyllodidae objavený práve na niltave veľkej (Niltava grandis). Ide o príklad toho, ako i relatívne málo preskúmané druhy vtákov skrývajú bohatý svet symbiotických mikroorganizmov a parazitov.

Taxonomická klasifikácia

species Niltava veľká (Niltava grandis)
Ríša Animalia
Kmeň Chordata
Trieda Aves (vtáky)
Rad Passeriformes (vrabcotvaré)
Čeľaď Muscicapidae (muchárovité)
Rod Niltava Hodgson, 1837
Druh Niltava grandis Blyth, 1842
Poddruh SR V SR ani v Európe sa vo voľnej prírode nevyskytuje — ide o stály juhoázijský a juhovýchodnoázijský horský druh; nie je to klietkový ani chovateľský druh v európskej avikultúre.
Poddruhy Uznávajú sa 4 poddruhy (IOC / Wikipedia EN): N. g. grandis — východné Himaláje po juhozápadnú Čínu, centrálne Mjanmarsko a severné Thajsko; N. g. griseiventris — južná Čína a severná Indočína; N. g. decorata — Langbianská plošina (centrálny juh Vietnamu); N. g. decipiens — horský Malajský polostrov a Sumatra. Nominálny poddruh opísal Edward Blyth v roku 1842, pôvodne zaradený do rodu Chaïtaris.
Avibase_ID 75234D1EB448321D

? Často kladené otázky

Nie — niltava veľká nie je klietkový druh a v európskej avikultúre sa nechová. Ide o voľne žijúceho horského spevavca Ázie bez chovateľskej tradície v EÚ. Nie je v ponuke chovateľov ani na burzách. Druh nie je zaradený v CITES, no nie je predmetom legálneho obchodu na chovateľské účely. Stránka niltavy veľkej na lepet.sk má výhradne atlasový a poznávací charakter.

Druh má výrazný pohlavný dimorfizmus. Samec je na vrchnej strane žiarivo kobaltovofialový až tmavomodrý s oslnivejšou modrou na temene, stranách krku, ramenách a zadočku; tvár a hrdlo sú takmer čierne. Za slabého svetla môže vyzerať takmer celý čierny. Samica je olivovohnedá s hrdzavými tónmi na krídlach a s iridiscentne modrým škvrnami na stranách krku — tento modrý fliačik je kľúčovým identifikačným znakom samice. Mláďatá sú svetlohnedé s bielatými škvrnami.

Obýva husté vlhké horské lesy Ázie v nadmorských výškach 600 až 2 700 m. Vyskytuje sa v Bangladéši, Bhutáne, Kambodži, Číne, Indii, Indonézii (Sumatra), Laose, Malajzii, Mjanmarsku, Nepáli, Thajsku a Vietname. Je to stály (nesťahovavý) rezidentný druh — celoročne zostáva v horských lesoch svojho areálu. V SR ani v Európe sa nevyskytuje.

Je to typický hmyzožravec (insektivórum). Loví hmyz, pavúky a iné drobné bezstavovce klasicky z nízkeho posedu výpadmi (dart-and-catch) alebo zo zeme v hustom podraste. Stravu príležitostne dopĺňa bobuľami a drobnou prízemnou živou potravou. Dostatok hmyzu v hustom vlhkom horskom lese je nevyhnutnou podmienkou jej výskytu.

Hniezdo je miskovité, zo mechu a jemných rastlinných vlákien, ukryté pri bralách, v dutinách stromov alebo v dierach po mŕtvych stromoch. Samica znáša 2–5 krémovobielych vajec a inkubuje sama 15 dní. Mláďatá kŕmia obaja rodičia a vyletujú cca 14 dní po vyliahnutí (zdroj: planetbirds.blogspot.com).

Nie — podľa IUCN je najmenej ohrozená (LC). Druh má rozsiahly areál v hornatej časti Ázie a populácia je hodnotená ako stabilná (BirdLife International). Nie je zaradená v žiadnej prílohe CITES. Dlhodobými hrozbami sú odlesňovanie horských lesov v juhovýchodnej Ázii, klimatické zmeny a znižovanie dostupnosti hmyzej potravy v dôsledku pesticídov.

Spev samca je vzostupná séria 3–4 krátkych, vysoko muzikálnych piskľavých (fluteovitých) tónov prednášaná z nízkeho posedu v hustom horskom podraste počas hniezdneho obdobia. Mimo toku je druh prevažne tichý — v hustom lese sa skrýva ľahko. Poplašný hlas je krátke ostré kliknutie. Nenapodobňuje ľudskú reč.

Uznávajú sa 4 poddruhy: nominálny N. g. grandis (východné Himaláje po juhozápadnú Čínu, Mjanmarsko a severné Thajsko), N. g. griseiventris (južná Čína a severná Indočína), N. g. decorata (Langbianská plošina vo Vietname) a N. g. decipiens (horský Malajský polostrov a Sumatra). Poddruhy sa mierne líšia sfarbením spodnej strany tela.

ZDROJ: Wikipedia EN (Large niltava — taxonómia, 4 poddruhy, rozšírenie, IUCN LC, https://en.wikipedia.org/wiki/Large_niltava), Avibase (Niltava grandis, ID 75234D1EB448321D, názvy vo všetkých jazykoch, https

 Video — Niltava veľká

Niltava veľká (Niltava grandis) — hlas a správanie v prírode

Niltava veľká (Niltava grandis) — biotop a pohyb

 Cudzie názvy

Anglicky:   Large Niltava, Česky:   lejsek velký, Nemecky:   Kobaltblauschnäpper, Španielsky:   Niltava Grande, Francúzsky:   Grand Gobemouche, Taliansky:   Niltava maggiore, Holandsky:   Grote Niltava, Portugalsky:   Grande-niltava, Poľsky:   niltawa wielka, Maďarsky:   presné údaje neoverené, Rusky:   Большая нильтава, Japonsky:   オオアオヒタキ, Latinsky:   Niltava grandis Blyth, 1842