Niltava sťahovavá (Cyanoptila cyanomelana)

Muscicapidae (muchárovité)

Niltava sťahovavá

Cyanoptila cyanomelana — samec s kráľovsky modrou vrchnou stranou, čiernou maskou a bielou spodinou — slávny japonský spevák, diaľkový migrant z boreálnych lesov východnej Ázie; voľne žijúci druh, nie klietkový vták

IUCN: LC (Least Concern, 2017) | Least Concern (najmenej ohrozený, hodnotenie BirdLife International / IUCN; hodnotiaci rok 2016, zverejnenie 2017). Napriek tomu, že populačný trend je hodnotený ako klesajúci, celkové rozšírenie druhu a odhadovaná veľkosť populácie sú dostatočne veľké na to, aby neprekročil prahy pre kategóriu ohrozenosti. Hlavnými hrozbami sú fragmentácia a odlesňovanie zrelých listnatých a zmiešaných lesov pri riekach na hniezdiskách (Japonsko, Kórea, SV Čína, Rusko) aj na zimoviskách v JV Ázii. Druh nie je zaradený v žiadnej prílohe CITES.
Dĺžka16–17 cm
Hmotnosť22–25 g
Dožitie5–10 r vo voľnej prírode (orientačne)
HniezdiskoJaponsko, Kórea, SV Čína, ruský Ďaleký východ
ZimoviskoJV Ázia (Sumatra, Borneo, Thajsko, Vietnam)
IUCNLC — najmenej ohrozený (klesajúci trend)
CITESbez zápisu
StatusVoľne žijúci sťahovavý druh, nie klietkový vták
🔊
Hlučnosť
3/5
🤝
Priľnavosť
1/5
⚡
Aktivita
4/5
🗣️
Reč
1/5
💎
Zriedkavosť
4/5

Výživa

70% 15% 10% STRAVA zloženie
Hmyz a jeho larvy — chrobáky, dvojkrídlovce, mole, húsenice; základ stravy počas celého roka, lovený let-a-chyt z posedu i z koruny stromov 70%
Lietajúci hmyz lovený vzdušným útokom (sit-and-sally) — druh vyráža z vetvy, schytí hmyz vo vzduchu a vracia sa na posedisko 15%
Drobné bobule a mäkké plody — sezónny doplnok, napr. plody Phytolacca (pokeweed); dôležitý zdroj energie pred jesennou migráciou 10%
Larvy a drobné bezstavovce zbierané z kôry, koreňov a podrastu pri vode 5%

Odporúčané potraviny

  • Hmyz a larvy — chrobáky, dvojkrídlovce, mole, húsenice, včely; základ stravy počas celého roka (v prírode, nie v chove)
  • Lietajúci hmyz — lovený technikou sit-and-sally (útok z posedu, návrat na vetvu)
  • Drobné bezstavovce zbierané z kôry, koreňov a vlhkého podrastu pri potokoch
  • Bobule a mäkké plody — sezónny energetický doplnok pred migráciou (napr. plody Phytolacca)
  • Larvy a kukly bezstavovcov vyhľadávané v kôre a na vetvách
  • Čerstvá voda z potokov a riek — druh uprednostňuje lesy pri vode
  • Drobné ovocie a bobule na zimoviskách JV Ázie — mimo hniezdnej sezóny
  • Pestrá hmyzožravá strava — kľúčová pri kŕmení mláďat v hniezde (obaja rodičia)

Zakázané potraviny

  • Druh nie je klietkový vták — nasledujúce platí ako ekologická poznámka, nie kŕmny návod
  • Pesticídmi ošetrený hmyz — chemicky kontaminovaná korisť je hlavnou nepriamou hrozbou pre hmyzožravé druhy v kultúrnej krajine
  • Plesnivé a hnijúce plody — riziko mykotoxínov, druh sa im vyhýba
  • Ľudské spracované potraviny — pre drobné spevavce nevhodné
  • Otrávená korisť z insekticídmi ošetrených sadov a polí — sekundárna otrava hmyzožravcov
Tip od odborníka Niltava sťahovavá je typický hmyzožravec (insektivórum) s prevažujúcou technikou sit-and-sally: sedí na vetve, pozoruje okolie, vyráža schytiť hmyz vo vzduchu alebo ho zbiera z povrchov kôry a koreňov v podraste pri vode. Základ jedálnička tvorí hmyz a larvy (chrobáky, dvojkrídlovce, mole, húsenice, včely), sezónne dopĺňaný drobnými bobuľami pred dlhou migráciou. Druh uprednostňuje lesy pozdĺž potokov a riek — voda priamo súvisí s dostupnosťou koristi. Druh sa v zajatí nechová — tieto údaje opisujú jeho ekológiu vo voľnej prírode, nie kŕmenie v klietke.

Správanie a komunikácia

3 Hlučnosť 1 Priľnavosť 4 Aktivita 1 Reč 4 Zriedkavosť 2.6
3/5 Tichý Hlučný
Hlučnosť
Niltava sťahovavá patrí medzi hlasnejšie a speváckejšie muchárovité — samec má hlasný, melodický a kaskádovitý spev, ktorý výborne nesie lesom. Je to jeden z troch slávnych japonských spevákov. Keďže ide o voľne žijúci druh, otázka hlučnosti v byte je bezpredmetná.
1/5 Nezávislý Priľnavý
Priľnavosť
Niltava sťahovavá je plne voľne žijúci, plachý lesný vták — nie je maznavý druh ani spoločenský miláčik. Akýkoľvek fyzický kontakt s človekom preňho znamená extrémny stres. Druh sa nechová.
4/5 Pokojný Aktívny
Aktivita
Veľmi čulý a pohyblivý vták — neustále mení posedy, vyráža lovy za hmyzom, spev prednáša z výšok stromov. Je to diaľkový migrant prelietajúci každoročne tisíce kilometrov medzi východnou Áziou a JV Áziou.
1/5 Žiadna Výborná
Reč
Niltava sťahovavá nenapodobňuje ľudskú reč — ide o voľne žijúceho spevavca s vrodeným repertoárom hlasného melodického spevu a poplašných hlások. Reč sa nenaučí.

Hlasový prejav a reč

4/5 hlasitosť

Niltava sťahovavá má hlasný, melodický a kaskádovitý spev, ktorý výborne nesie lesom pri potoku. Samec spieva z vrcholkov vysokých stromov — jasné, viactonálne sady tónov zostupujú ako vodopád, niekedy zakončené kratšími syčivými zvukmi „ji-ji“ alebo „chi-chi“. Práve tento spev z trónneho posedu pri riekach robí z druhu jeden z troch najopevovanejších japonských spevákov (Rurisancho). Peak spevu je máj–jún, keď samce intenzívne hánia teritóriá. Poplašný a kontaktný hlas je krátke ostré „tik“ alebo „si“. Druh nenapodobňuje ľudskú reč — repertoár je vrodený.

Dokáže hovoriť? Niltava sťahovavá nenapodobňuje ľudskú reč ani melódie. Ide o voľne žijúceho spevavca s vrodeným repertoárom hlasného melodického kaskádovitého spevu a krátkych poplašných hlások; schopnosť napodobovať reč nemá a ako voľne žijúci druh sa nechová.

Typické zvuky

  • Hlasná kaskádovitá pieseň — viactónový, zostupujúci melodický motív prednášaný samcom z vrcholku vysokého stromu pri rieke; nesie sa lesným údolím; jeden z najkrajších spevákov Ázie
  • Zakončovacie syčivé zvuky — krátke elementy „ji-ji“ alebo „chi-chi“ na konci spevu; charakteristický znak umožňujúci identifikáciu aj bez zraku
  • Krátke ostré „tik“ alebo „si“ — poplašná a kontaktná hláska pri vyrušení alebo počas migrácie
  • Subsong a tichý spev — menej intenzívny spev mimo hlavnej hniezdnej sezóny zaznamenaný aj na zimoviskách (napr. v Kambodži)

Sezónny kalendár

Jan Feb Mar Apr Máj Jún Júl Aug Sep Okt Nov Dec ROČNÝ cyklus
Jarný prílet na hniezdiská — samce prichádzajú do Japonska, Kórey a SV Číny od konca apríla, začínajú spievať a zaberať teritóriá
Tok a peak spevu (máj–jún) — samce spievajú hlasné kaskádovité piesne z vrcholkov vysokých stromov, najmä ráno
Hniezdna sezóna (máj–august) — hniezdo zo machu v skalnej štrbine, pri koreňoch alebo v strhnutom brehu potoka; 4–6 vajec, inkubácia 14–15 dní
Odchov mláďat — kŕmia obaja rodičia; mláďatá opúšťajú hniezdo po asi 2 týždňoch (presné údaje pre tento druh neoverené)
Pelichanie a príprava na ťah — po hniezdnej sezóne pred jesennou migráciou; zvýšená potreba kvality potravy
Jesenný odlet na zimoviská — druh sa presúva do JV Ázie (Vietnam, Kambodža, Thajsko, Sumatra, Borneo), niektorí jedinci dosahujú 1850 m n. m. na Borneu
Zimovanie (december–marec) — druh sa zdržiava v pobrežných lesoch, krovinách, parkoch a záhradách JV Ázie; na Borneu až do výšky 1850 m n. m.

Voľne žijúci druh

Tento druh je voľne žijúci a nie je vhodný na chov ani držbu v zajatí. Nepatrí medzi spoločenské (domáce) zvieratá — najlepším a jediným vhodným spôsobom kontaktu je pozorovanie v jeho prirodzenom prostredí. Odchyt a držba voľne žijúcich živočíchov sú vo väčšine krajín zákonom chránené a obmedzené.

Prostredie a požiadavky

Prirodzený hniezdny biotop
Zrelé listnaté a zmiešané lesy s bujným podrastom pri potokoch a riekach; od nížin po hornatiny do 1200 m n. m.
Niltava sťahovavá preferuje zrelé listnaté a zmiešané lesy pozdĺž horských potokov, roklín a riečnych údolí, kde nachádza dostatok hmyzu a vhodné hniezdne miesta (skalné štrbiny, vystavené korene, previsnuté brehy). Hniezdi od nížin po podhorský stupeň do 1200 m n. m. Biotop taiga, vlhké lesy a krovinové porasty; počas migrácie sa zastavuje aj v pobrežných lesoch, parkoch a záhradách.
Hniezdny areál
Japonsko, Kórea, SV Čína (Heilongjiang po SV Hebei), ruský Ďaleký východ (Amur, Prímorský kraj, južné Kurily)
Poddruh C. c. cyanomelana hniezdi v Japonsku a na južných Kurilách; poddruh C. c. intermedia hniezdi v SV Číne (Heilongjiang, Jilin, Liaoning, SV Hebei), JV Rusku (Amurská oblasť, Prímorský kraj) a na Kórejskom polostrove. Druh bol zaznamenaný aj ako vzácny vagant v Šrí Lanke (Sinharaja Rainforest, 2014).
Migrácia a zimovisko
Diaľkový migrant — zimuje v JV Ázii (Mjanmarsko, Thajsko, Vietnam, Kambodža, Sumatra, Borneo)
Celá populácia je sťahovavá. Zimuje v JV Ázii — od Mjanmarska, Thajska a Vietnamu cez Kambodžu až po Velké Sundy (Sumatra, Borneo). Na Borneu sa zdržiava aj vo vyšších polohách (do 1850 m n. m.). Jarný prílet na hniezdiská: koniec apríla–máj; jesenný odlet: september–november.
Správanie a aktivita
Čulý lesný vták; loví z posedu technikou sit-and-sally; samce spievajú z vrcholkov stromov, najaktívnejší ráno
Niltava sťahovavá loví hmyz z posedu (sit-and-sally) — sedí ticho na vetve, sleduje okolie, vyráža schytiť hmyz vo vzduchu alebo ho zbiera z kôry a koreňov. Samce spievajú z vysokých exponovaných posedov na vrcholkoch stromov, kde sú dobre viditeľné. Najaktívnejší v ranných hodinách. Vo výške koruny sa živí, nízko pri zemi hniezdi.
Hniezdenie a hniezdny materiál
Mačkovité hniezdo zo machu v skalnej štrbine, medzi koreňmi alebo pod previsnutým brehom potoka; 4–6 vajec, inkubácia 14–15 dní
Hniezdo je tvorené prevažne machom a umiestňuje sa v skalných štrbinách, medzi koreňmi stromov, pod previsnutými brehmi potokov alebo v mačinách; vzácne aj v opustených budovách. Znáša 4–6 vajec (Wikipedia EN, oiseaux-birds.com); inkubácia trvá 14–15 dní a sedí prevažne samica. Mláďatá kŕmia obaja rodičia. Hniezdo parazitujú kukulice (Cuculus spp.).
Právna ochrana a CITES
IUCN LC (klesajúci trend); CITES: bez zápisu; zákon SR 543/2002: v SR sa nevyskytuje
Druh je hodnotený IUCN ako najmenej ohrozený (LC) s klesajúcim trendom populácie v dôsledku straty lesných biotopov. Nie je zaradený v žiadnej prílohe CITES. Slovenský zákon 543/2002 Z. z. sa naňho priamo nevzťahuje (nie je pôvodný druh SR); v krajinách hniezdneho areálu (Japonsko, Kórea, Čína, Rusko) podlieha miestnej ochrane prírody.

Rozmnožovací cyklus

Tok a dvorenie
Apríl–jún (prílet a peak spevu, zdroj: wildwatch-japan.com, Wikipedia EN)

Po jarnom prílete na hniezdiská (koniec apríla–máj) samec obsadzuje teritórium a spieva hlasný kaskádovitý spev z vrcholku vysokého stromu pri vodnom toku. Intenzívny spev háji revír a láka samicu. Peak spevu a tokových aktivít nastáva v máji–júni. V Japonsku je toto obdobie slávne — druh patrí k trom najopevovanejším spevákom (Rurisancho).

Hniezdo a znáška
Znáška 4–6 vajec (Wikipedia EN, oiseaux-birds.com); hniezdna sezóna máj–august

Samica stavia hniezdo prevažne zo machu, umiestňuje ho do skalnej štrbiny, záhybu koreňov alebo pod previsnutý breh potoka (vzácne v opustených budovách). Znáša 4–6 vajec bledohnedastej farby. Hniezdo môže byť parazitované kukulicami (Horsfield's hawk-cuckoo, kukučka sivá, kukučka malá). Hniezdna sezóna trvá od mája do začiatku augusta.

Inkubácia
14–15 dní (zdroj: Wikipedia EN, wildwatch-japan.com); prevažne samica

Na vajíčkach sedí prevažne samica; inkubácia trvá 14–15 dní (potvrdené viacerými zdrojmi). V tomto období je kľúčový pokoj a utajenie hniezda v skalnej štrbine alebo medzi koreňmi pred predátormi aj parazitickými kukulicami.

Liahnutie a kŕmenie mláďat
Obaja rodičia kŕmia; mláďatá opúšťajú hniezdo asi po 2 týždňoch (orientačne)

Mláďatá sa liahnu holé a slepé; obaja rodičia ich kŕmia prevažne hmyzom a larvami. Presný vek vyletenia pre tento druh nie je v dostupných zdrojoch podrobne overený — analógiou s príbuznými muchárovitými sa odhaduje na asi 14 dní po vyliahnutí. Samica vynakladá viac energie na odchov mláďat než samec.

Vyletenie a juvenilný šat
Juvenilné sfarbenie: hnedé s modrými krídlami a chvostom (samce)

Mladé samce sú v prvom šate hnedé s modrými krídlami a chvostom — modrá farba na krídlach ich vydáva aj pred dosiahnutím plného dospelého šatu. Plné kráľovské modré sfarbenie samce dosahujú postupne pelichaním. Juvenilné samice sú sivohnedé, podobné dospelým samiciam. Obaja rodičia mláďatá po vyletení ešte istý čas dokrmujú.

Pohlavná dospelosť
Pravdepodobne v prvom roku — presné údaje neoverené pre tento druh

Presný vek pohlavnej dospelosti pre tento druh nie je v dostupných zdrojoch spoľahlivo uvedený — analógiou s príbuznými muchárovitými sa predpokladá hniezdenie od prvého roku života. Dožitie vo voľnej prírode je odhadované na 5–10 rokov (oiseaux.net uvádza do 10 r, birdfyi.com 5–7 r; uvádzame rozsah ako orientačný — druh-špecifické záznamy chýbajú).

Ochočenie a kontakt

Trvanie: Nevzťahuje sa — niltava sťahovavá je voľne žijúci sťahovavý druh, ktorý sa neochočuje ani nechová.

Niltava sťahovavá nie je klietkový vták a neochočuje sa. Ide o plne voľne žijúceho, plachého lesného spevavca, ktorý pri stretnutí s človekom rýchlo mizne do koruny stromov. Jediný vhodný spôsob kontaktu je pozorovanie vo voľnej prírode v jeho hniezdnom areáli, bez rušenia vtáka.

1

Niltava sťahovavá sa neochočuje — nasledujúce body sú zásady ohľaduplného pozorovania voľne žijúceho druhu

2

Pozoruj len z diaľky ďalekohľadom alebo teleobjektívom — nepribližuj sa, neplaš a neruš vtáka počas spevu ani pri hniezde

3

Nikdy nehľadaj ani nenarúšaj hniezda (situované v skalných štrbinách pri potokoch) a nepoužívaj nahrávky spevu na vábenie počas hniezdenia

4

Rešpektuj voľne žijúce vtáky — chytanie, držba ani chov nie sú vhodné pre tento druh

Porovnanie s podobnými druhmi

POROVNANIE DĹŽKY (cm) Niltava sťahovavá 16–17 cm Niltava veľká 20–21 cm Muchárik ultramarínový 11–12 cm Niltava tyrkysová 15–17 cm Niltava orchideová 13–14 cm
Niltava sťahovavá Niltava veľká (Niltava grandis) Muchárik ultramarínový (Ficedula superciliaris) Niltava tyrkysová (Eumyias thalassinus) Niltava orchideová (Cyornis rubeculoides)
Dĺžka16–17 cm20–21 cm11–12 cm15–17 cm13–14 cm
Váha22–25 gpresné údaje neoverenépresné údaje neoverenépresné údaje neoverenépresné údaje neoverené
Dožitie5–10 r (vo voľnej prírode, orientačne)presné údaje neoverenépresné údaje neoverenépresné údaje neoverenépresné údaje neoverené
Hlučnosťvoľne žijúci sťahovavý druh — v SR sa nevyskytuje, nechová savoľne žijúci druh (mimo SR)voľne žijúci druh (mimo SR)voľne žijúci druh (mimo SR)voľne žijúci druh (mimo SR)
Stav IUCNIUCN LC (klesajúci trend), bez CITESIUCN LC, bez CITESIUCN LC, bez CITESIUCN LC, bez CITESIUCN LC, bez CITES
PovahaSamec: kráľovská modrá vrchná strana, čierna maska od oka cez hrdlo na horné boky hrude, biela spodina. Samica: sivohnedá celkovo. Mláďa samca: hnedé s modrými krídlami a chvostom (prechodný šat)Väčší druh; samec má sýtu modrofialovú vrchnú stranu a líca, hrdzavooranžovú spodnú stranu; výrazne väčší než niltava sťahovavá; sídli v hustom podhorskom leseVeľmi malý muchárik; samec ultramarinovomodrý na vrchnej strane s bielym obočím; samica hnedá; výrazne menší a s bielym obočím — odlišuje sa od niltavy sťahovavej veľkosťou aj kresbouSamec celkovo tyrkysovo (verdigrís) modrý bez výraznej čiernej masky — uniformné sfarbenie narozdiel od kontrastného čierno-bielobieleho vzoru niltavy sťahovavej; samica olivovozelenáSamec s modrou vrchnou stranou a modrým hrdlom, hrdzavočervenou hruďou a bokmi; biely stred brucha; odlišuje sa hrdzavou hruďou a menšou veľkosťou od niltavy sťahovavej
AreálHniezdisko: Japonsko, Kórea, SV Čína, ruský Ďaleký východ; zimoviská: JV Ázia (Mjanmarsko, Thajsko, Vietnam, Sumatra, Borneo); diaľkový migrantHimaláje, JV Ázia (Čína, Mjanmarsko, Thajsko, Malaya, Borneo) — horský lesný druh, nemigrant alebo len krátkodiaľkový migrant; príbuzný, no väčší a inak sfarbenýHimaláje a kopce Indického subkontinentu — hniezdič himalájskych lesov, zimuje v nižších polohách; odlišný areál než niltava sťahovaváHimaláje a JV Ázia (od Indočíny po Sundy) — rozšírený druh lesných okrajov; zimuje v nižšej nadmorskej výške, zdieľa čiastočne areál so sťahovavou niltavouHimaláje, juh Číny, Indočína, Sundaland — horský lesný druh; zdieľa zimoviská s niltavou sťahovavou v JV Ázii, líši sa sfarbením hrude

Choroby a prevencia

Parazitácia hniezda kukulicami (Cuculus spp.)
stredná

Príznaky: Strata vlastného potomstva — hostiteľ vychová kukukovca namiesto vlastných mláďat; rozpoznaná parasitácia vedie k odmietnutiu cudzích vajec

Niltava sťahovavá je dokumentovaným hostiteľom severského jastrabníka (Cuculus fugax / Horsfield's hawk-cuckoo), kukučky sivej (C. canorus) a kukučky malej (C. poliocephalus). Keďže hniezdo umiestňuje do skalných štrbín a dutín, čiastočne sa tým bráni parazitácii — no prienik možný zostáva. Ide o prirodzenú selekčnú hrozbu voľne žijúcich populácií, nie o chovateľský problém.

Vtáčia malária a krvné parazity (Plasmodium, Haemoproteus)
stredná

Príznaky: Apatia, nastŕpané perie, slabosť, znížená kondícia, chudnutie pri silnej infekcii

Drobné hmyzožravé spevavce sú ohrozené krvnými parazitmi prenášanými bodavým hmyzom (komáre, muchničky) najmä v tropických zimoviskách JV Ázie. Ide o prirodzenú hrozbu voľne žijúcich populácií na dlhom ťahu — druh sa v zajatí nechová.

Vyčerpanie a podchladenie na ťahu, kolízie s oknami a budovami
vysoká

Príznaky: Strata kondície, neschopnosť letu, poranenia pri kolíziách so zasklením

Ako diaľkový migrant čelí najväčším rizikám počas dlhého ťahu: vyčerpanie tukových zásob, nepriaznivé počasie, predácia a nočné kolízie so zasklenými budovami a anténami v mestách. Redukcia svetelného znečistenia a bird-safe zasklenie môžu migrantom pomôcť.

Strata a fragmentácia lesného biotopu (populačná hrozba)
stredná

Príznaky: Pokles hniezdnych hustôt, úbytok zrelých lesov pri vodných tokoch

Hlavnou hrozbou populácie je fragmentácia a odlesňovanie zrelých listnatých a zmiešaných lesov pozdĺž riek na hniezdiskách v Japonsku, Kórei a SV Číne, ako aj degradácia zimovísk v JV Ázii. IUCN hodnotí druh LC, no s klesajúcim trendom populácie práve z týchto dôvodov.

Ektoparazity a endoparazity (perochvosty, hlísty, kokcídie)
nízka

Príznaky: Poškodené perie, chudnutie, oslabenie imunity pri strese na ťahu

Voľne žijúce spevavce bežne hostia perochvosty a črevné parazity. Pri zdravom jedincovi a dostatku potravy zvyčajne neohrozujú prežitie; problémom sa stávajú pri vyčerpaní na dlhom ťahu alebo v nepriaznivých podmienkach zimovísk.

Prevencia Niltava sťahovavá je voľne žijúci druh — nasledujúce informácie opisujú jeho prirodzené hrozby, nie starostlivosť v zajatí (druh sa nechová). Ako diaľkový migrant čelí najväčším rizikám počas ťahu: vyčerpaniu tukových zásob, nepriaznivému počasiu, predácii a kolíziám s budovami. Na zimoviskách ho ohrozujú krvné parazity. Dlhodobá hrozba populácie je fragmentácia lesov. Ak nájdeš vyčerpaného migranta, nemanipuluj s ním svojvoľne a kontaktuj rehabilitačnú stanicu.

Zaujímavosti

1

Kráľovská modrá samca — Samec niltavy sťahovavej patrí k najkrajším spevavcom Ázie: celá horná strana tela je sýto kráľovská (kobaltová) modrá — od temena cez chrbát, krovky až po chvost. Čierna maska pokrýva líca, hrdlo a horné boky hrude, zatiaľ čo zvyšok spodiny je žiarivo biely. Vonkajšie riadiace perie má výraznú bielu škvrnu pri základni, viditeľnú pri rozložení chvosta. Samec v plnom šate je nezameniteľný.

2

Výrazný pohlavný dimorfizmus — Narozdiel od samca je samica celkovo sivohnedá s bledším hrdlom a bez akýchkoľvek modrých tónov na vrchnej strane tela. Mláďa samca prechádza zaujímavým prechodným štádiom: telo je hnedé, no krídla a chvost si zachovávajú modrú farbu — takýto juvenil vyzerá ako kombinovaná verzia oboch pohlaví. Plné kráľovské sfarbenie samce dosahujú pelichaním.

3

Jeden z troch japonských modrých spevákov — V Japonsku je druh (japonsky oori-ruri, čo voľne znamená „veľký ruris = modrý“) uctievaný ako člen slávneho tria Rurisancho (tri modré vtáky), spolu s modravcom červenobokým (Tarsiger cyanurus) a slávikom japonským (Luscinia akahige). Tieto tri druhy sú v Japonsku symbolom krásy a čistoty horskej prírody a inšpirovali storočia japonskej poézie a umenia.

4

Taxonomický split — Zappeyova niltava — To, čo sa dlhé roky považovalo za tretí poddruh (cumatilis) niltavy sťahovavej z centrálnej Číny, bolo na základe morfologických a hlasových rozdielov v roku 2002 (Collar a van Balen) vydelené ako samostatný druh — niltava Zappeyova (Cyanoptila cumatilis), hniezdne endemit centrálnej Číny. Táto stránka pokrýva výlučne C. cyanomelana s dvoma poddruhmi (cyanomelana a intermedia).

5

Technika sit-and-sally a rybárska trpezlivosť — Niltava sťahovavá loví prevažne z posedu na vetve: ticho sleduje okolie, potom vyráža šípovým letom za hmyzom vo vzduchu alebo ho zbiera z povrchov. Táto technika (sit-and-sally) je typická pre muchárovité. Druh je najaktívnejší ráno a najčastejšie sa zdržiava vo výškovej úrovni koruny, no hniezdi blízko zeme.

6

Hniezdo v skalnej štrbine nad vodou — Na rozdiel od mnohých spevavcov, ktorí hniezdia v krovinách alebo na stromoch, niltava sťahovavá umiestňuje hniezdo zo machu do skalných štrbín, záhybov koreňov alebo pod previsnuté brehy potokov a riek. Toto umiestnenie poskytuje ochranu pred dažďom a čiastočne aj pred parazitujúcimi kukulicami — no nie úplnú: dokumentovanými parazitmi hniezda sú severský jastrabník (Cuculus fugax), kukučka sivá (C. canorus) a kukučka malá (C. poliocephalus).

7

Diaľkový migrant — tisíce kilometrov dvakrát ročne — Druh každoročne prekonáva tisíce kilometrov medzi hniezdiskami vo východnej Ázii a zimovískami v juhovýchodnej Ázii. Na zimoviskách na Borneu sa zdržiava aj vo výškach do 1850 m n. m., čo je výnimočné pre druh, ktorý hniezdi prevažne v nížinách a podhorí. IUCN hodnotí populáciu ako klesajúcu, hoci celkovo stále najmenej ohrozenú (LC).

8

Spev: japonský poklad — Hlasný, melodický a kaskádovitý spev samca nesie lesným údolím a v japončine inšpiroval pojem oruri-no-koe (hlas modrého vtáka) ako metaforu krásy. Ornithologicky je spev viacslohovitý tril so zostupnými viachlasnými motívmi, zakončený kratšími syčivými zvukmi; peak spevu je v máji–júni, keď samce hánia teritóriá z najvyšších posedov.

9

IUCN LC s klesajúcim trendom — hrozba lesov — Napriek tomu, že je druh hodnotený ako najmenej ohrozený (Least Concern), IUCN aj BirdLife zaznamenávajú klesajúci trend populácie spôsobený fragmentáciou a odlesňovaním zrelých listnatých lesov pri riekach — tak na hniezdiskách (Japonsko, Kórea, Čína), ako aj na zimoviskách (JV Ázia). Ochrana kontinuálnych ripariálnych lesov je kľúčová pre zachovanie tohto druhu.

Taxonomická klasifikácia

species Niltava sťahovavá (Cyanoptila cyanomelana)
Ríša Animalia
Kmeň Chordata
Trieda Aves (vtáky)
Rad Passeriformes (vrabcotvaré)
Čeľaď Muscicapidae (muchárovité)
Rod Cyanoptila Blyth, 1847
Druh Cyanoptila cyanomelana (Temminck, 1829)
Poddruh SR v SR sa vo voľnej prírode nevyskytuje — východoázijský (japonsko-sibírsky) sťahovavý druh; v európskej avikultúre sa nechová
Poddruhy Dva poddruhy uznávané IOC World Bird List: C. c. cyanomelana — hniezdi v Japonsku a na južných Kurilách, zimuje v Mjanmarsku, Thajsku a na Sundách; C. c. intermedia — hniezdi v SV Číne, JV Rusku a na Kórejskom polostrove, zimuje tiež na Sundách. Pozn.: tretí historicky uznávaný poddruh cumatilis z centrálnej Číny bol v roku 2002 vydeleným druhom — niltava Zappeyova (Cyanoptila cumatilis), líšiaca sa morfologicky aj hlasom.
Avibase_ID B7679B3FBF987992

? Často kladené otázky

Nie — niltava sťahovavá nie je klietkový druh a v európskej avikultúre sa nechová. Ide o voľne žijúceho sťahovavého spevavca, ktorý patrí do biotopu zrelých lesov pri riekach a každoročne migruje tisíce kilometrov. V SR ani v EÚ nie je dostupný v ponuke chovateľov. Druh nie je v CITES, no akýkoľvek odchyt z voľnej prírody by bol v rozpore s ochranou vtáctva v krajinách areálu. Jediný vhodný spôsob stretnutia je pozorovanie vo voľnej prírode v Japonsku, Kórei alebo SV Číne.

Pohlavný dimorfizmus je mimoriadne výrazný. Samec má celú vrchnú stranu tela (hlavu, chrbát, krovky, chvost) sýto kráľovsky modrú, čiernu masku od očí cez hrdlo a horné boky hrude a žiarivo biely zvyšok spodiny. Samica je celkovo sivohnedá s bledším hrdlom — žiadne modré tóny na vrchnej strane. Mláďa samca je v prvom roku hnedé, no zachováva si modré krídla a chvost — tento prechodný šat je dôležitý terénny znak.

V Japonsku je oori-ruri (niltava sťahovavá) jedným z troch spevákov uctievanej trojice Rurisancho — troch modrých vtákov — spolu s modravcom červenobokým a slávikom japonským. Kombinácia kráľovského modrého sfarbenia a hlasného melodického kaskádovitého spevu z vrcholkov stromov pri horských potokoch z neho urobila symbol japonskej horskej prírody a inšpiráciu japonskej poézie a umenia po storočia. Jar v Japonsku bez spevu oori-ruri je pre Japoncov neúplná.

Najlepšia príležitosť je Japonsko v máji–júni (peak spevu) — primárne lokality: Nikko (Tochigi), Karuizawa Wild Bird Forest (Nagano), hora Takao (Tokio), Hakone (Kanagawa), Kyoto (lesy Kitayama), hora Tsurugi (Šikoku) a južné Hokkaidó. V Kórei a SV Číne hniezdi poddruh intermedia. Hľadaj v zrelých listnatých a zmiešaných lesoch pri horských potokoch, druh sa najčastejšie prezrádza spevom z koruny stromov v ranných hodinách.

Pôvodne bol cumatilis považovaný za poddruh niltavy sťahovavej z centrálnej Číny. V roku 2002 Collar a van Balen na základe morfologických a hlasových rozdielov navrhli jeho vydelenie ako samostatného druhu — niltava Zappeyova (Cyanoptila cumatilis), hniezdne endemit centrálnej Číny. Dnes je tento split uznávaný väčšinou autoritatívnych zoznamov. Niltava sťahovavá (C. cyanomelana) teda zostáva s dvomi poddruhmi: cyanomelana (Japonsko) a intermedia (SV Čína, Rusko, Kórea). Táto stránka pokrýva výlučne C. cyanomelana.

IUCN ju hodnotí ako najmenej ohrozenú (LC), no s klesajúcim trendom populácie. Hlavnou príčinou poklesu je fragmentácia a odlesňovanie zrelých listnatých lesov pri riekach — tak na hniezdiskách v Japonsku, Kórei a Číne, ako aj na zimoviskách v JV Ázii. Druh nie je zaradený v prílohách CITES. Aktuálne nie je kategorizovaný ako ohrozený, no dlhodobý trend odlesňovania je znepokojujúci. Ochrana kontinuálnych ripariálnych lesov je kľúčová.

Hniezdi vo východnej Ázii — Japonsko a južné Kurily (poddruh cyanomelana) a SV Čína (Heilongjiang po SV Hebei), JV Rusko (Amur, Prímorský kraj) a Kórea (poddruh intermedia). Zimuje v JV Ázii — Mjanmarsko, Thajsko, Vietnam, Kambodža, Sumatra a Borneo (kde sa zdržiava aj do 1850 m n. m.). Celá populácia je sťahovavá; druh sa v SR ani v Európe nevyskytuje.

ZDROJ: Wikipedia EN (Blue-and-white flycatcher, Cyanoptila cyanomelana — taxonómia, Temminck 1829, 2 poddruhy, dĺžka 16–17 cm, hmotnosť 25 g, popis samca/samice/mláďaťa, biotop do 1200 m, hniezdo z machu v s

 Video — Niltava sťahovavá

Niltava sťahovavá (Cyanoptila cyanomelana) — hlas a správanie v prírode

Niltava sťahovavá (Cyanoptila cyanomelana) — biotop a pohyb

 Cudzie názvy

Anglicky:   Blue-and-white Flycatcher / Japanese Flycatcher, Česky:   lejsek modrobílý, Nemecky:   Blauschnäpper / Taigablauschnäpper, Španielsky:   Papamoscas Azul, Francúzsky:   Gobemouche bleu, Taliansky:   Pigliamosche biancoblu, Holandsky:   Blauw-witte Vliegenvanger, Portugalsky:   Papa-moscas-azul-e-branco, Poľsky:   tajgówka, Maďarsky:   éjkék légykapó, Rusky:   Синяя мухоловка, Japonsky:   オオルリ (oori-ruri), Latinsky:   Cyanoptila cyanomelana (Temminck, 1829)