niltava pôvabná (Niltava macgrigoriae)

Muscicapidae (muchárovité)

niltava pôvabná

Niltava macgrigoriae — drobný muchár Himalájí — samec purpurovo-modrý s čiernou maskou, samica olivovohnedá; obe pohlavia majú žiariaci azúrový fľak na krku; voľne žijúci druh, nie klietkový vták

IUCN: LC (Least Concern, 2016) | Least Concern (najmenej ohrozený, hodnotenie BirdLife International / IUCN, hodnotiaci rok 2016). Populačný trend je hodnotený ako stabilný. Celkové rozšírenie druhu a odhadovaná veľkosť populácie sú dostatočne veľké na to, aby neprekročil prahy pre kategóriu ohrozenosti. Hlavnou dlhodobou hrozbou je odlesňovanie a strata habitatu subtropických a tropických vlhkých horských lesov, na ktoré je druh viazaný — závisí na hustom podraste pre hniezdenie aj forážovanie. Druh je nezaradený do CITES (priame overenie cez checklist.cites.org sa neuskutočnilo). V SR sa druh nevyskytuje.
Dĺžka11–14 cm
Hmotnosť11–13 g
Dožitiepresné údaje neoverené (orient. ~5 r)
AreálHimaláje, JV Ázia
Výška biotopu900–2 560 m n. m. (hniezdenie)
IUCNLC — najmenej ohrozený (stabilný trend)
CITESnezaradená (overenie sa neuskutočnilo)
StatusVoľne žijúci druh, nie klietkový vták

Výživa

  • Hmyz a drobné bezstavovce — muchy, motýle, mole a iný hmyz; základ stravy lovený z hustého podrastu a kríkov
  • Lietajúci hmyz lovený vzdušným útokom (sallying) — druh vyráža z nízkeho posedu, schytí hmyz vo vzduchu a vracia sa
  • Hmyz zbieraný z listov (gleaning) v spodnej a strednej etáži lesa
  • Ovocie a drobné plody — doplnok stravy
Tip od odborníka Niltava pôvabná je typický hmyzožravec (insektivórum) drobnej veľkosti. Loví prevažne malé bezstavovce — muchy, motýle, mole a iný hmyz — buď útokom na hmyz počas letu (sallying) z nízkeho stanovišťa, alebo zberom z listov (gleaning). Loví v hustom podraste a kríkoch, zvyčajne solitérne, a vyhýba sa korunám stromov. Doplnkovo konzumuje ovocie a drobné plody. Druh je čiastočne súmrakový (crepuscular) — forážuje aktívne za šera. Druh sa v zajatí nechová — tieto údaje opisujú jeho ekológiu vo voľnej prírode, nie kŕmenie v klietke.

Hlasový prejav

Niltava pôvabná má charakteristickú, čisto zostupnú pieseň opísanú ako „wee-dee-dee“ (zdroj: eBird). Spev zaznieva z hustého podrastu a kríkov, najmä v ranných a súmrakových hodinách — druh je čiastočne súmrakový (crepuscular) a vokálne aktívny za šera. Okrem piesne vydáva aj poplašné volania. Dostupné sú nahrávky na xeno-canto.org (napr. XC762361, XC762362) z Indie a Nepálu. Druh nenapodobňuje ľudskú reč — repertoár je vrodený.

Typické zvuky

  • Charakteristická zostupná pieseň „wee-dee-dee“ — čisto klesajúca fráza prednášaná z hustého podrastu a kríkov; diagnostický hlas druhu (zdroj: eBird)
  • Súmraková vokálna aktivita — druh spieva najmä v ranných a súmrakových hodinách, je čiastočne crepuscular
  • Poplašné volania — vydávané pri vyrušení
  • Nahrávky dostupné na xeno-canto.org (XC762361, XC762362 a ďalšie) z Indie a Nepálu

Sezónny kalendár

Jan Feb Mar Apr Máj Jún Júl Aug Sep Okt Nov Dec ROČNÝ cyklus
Výškový posun na hniezdiská — druh stúpa do vyšších polôh (900–2560 m n. m.) na hniezdnu sezónu; vykonáva altitudinálnu migráciu, nie klasický ťah
Tok a spev (jar) — samec spieva charakteristickú zostupnú frázu „wee-dee-dee“ z hustého podrastu a kríkov; najaktívnejší za úsvitu a súmraku
Hniezdna sezóna (marec–august) — pohárové hniezdo zo machu v dutine brehového zárezu potoka, medzi balvanmi alebo nízko v krovinách; 3–5 vajec, inkubácia 12 dní
Odchov mláďat — mláďatá sú prevažne hnedé s pomarančovo-buffy pásikovaním na hlave; dĺžka pobytu v hniezde pre tento druh neoverená
Pelichanie a príprava na výškový posun — po hniezdnej sezóne pred zostupom do nižších polôh
Mimohniezdne obdobie (zima) — druh klesá do nižších polôh (270–1400 m n. m.); poddruh signata z Indočíny sa čiastočne sťahuje, nerozmnožujúce sa jedince dosahujú pobrežný Guangdong, Hong Kong a Macao

Voľne žijúci druh

Tento druh je voľne žijúci a nie je vhodný na chov ani držbu v zajatí. Nepatrí medzi spoločenské (domáce) zvieratá — najlepším a jediným vhodným spôsobom kontaktu je pozorovanie v jeho prirodzenom prostredí. Odchyt a držba voľne žijúcich živočíchov sú vo väčšine krajín zákonom chránené a obmedzené.

Prostredie a požiadavky

Prirodzený biotop
Subtropické a tropické vlhké horské lesy s hustým podrastom a kríkmi; hniezdne pásmo 900–2 560 m n. m., mimo hniezdenia 270–1 400 m n. m.
Niltava pôvabná preferuje subtropické a tropické vlhké horské lesy s hustým podrastom a kríkmi. Sekundárne využíva lesné okraje, rúbaniská, plantáže a v menšej miere kríčkové porasty pri lesoch. Aktívne forážuje v spodnej a strednej etáži lesa (tienisté kroviny, shaded undergrowth) a vyhýba sa korunám stromov. Typické lokality: Langtang, Sagarmatha, Makalu-Barun (Nepál); Doi Inthanon, Chiang Dao, Doi Phu Kha (Thajsko); lesy Assamu a Arunachal Pradesh (India).
Areál rozšírenia
Himaláje a JV Ázia — Nepál, Bhután, SV India (Assam, Arunachal Pradesh, Mizoram), Mjanmarsko, južná Čína, sev. Thajsko, Laos, Vietnam, Bangladéš
Nominátny poddruh macgrigoriae obýva centrálne a západné Himaláje (Uttarákhand po Sikkim a Západné Bengálsko); poddruh signata sa vyskytuje v severovýchodnej Indii, Mjanmarsku, južnej Číne (Tibet, Junnan, Guangdong), severnom Thajsku a Indočíne. Nerozmnožujúce sa jedince ssp. signata dosahujú pobrežný Guangdong, Hong Kong (zimujúce / na ťahu) a Macao. Druh sa v SR nevyskytuje.
Výšková migrácia
Prevažne stály druh (resident) s krátkodobou výškovou (altitudinálnou) migráciou medzi 270 m (zima) a 2 560 m (hniezdenie)
Druh je prevažne stály (resident), no vykonáva výškové (altitudinálne) migrácie: v hniezdnej sezóne sa zdržuje vo výškovom pásme 900–2 560 m n. m., v mimohniezdnom období klesá na 270–1 400 m n. m. Poddruh signata z Indočíny sa čiastočne sťahuje — nerozmnožujúce sa jedince dosahujú pobrežný Guangdong, Hong Kong a Macao.
Správanie a aktivita
Čiastočne súmrakový (crepuscular) druh; loví solitérne v hustom podraste technikou sallying a gleaning; spieva za úsvitu a súmraku
Niltava pôvabná je čiastočne súmraková (crepuscular) — aktívne loví hmyz vo svetle za súmraku. Loví prevažne solitérne v hustom podraste a kríkoch, buď útokom na hmyz počas letu (sallying) z nízkeho stanovišťa, alebo zberom z listov (gleaning) v spodnej a strednej etáži lesa. Pieseň aj poplašné volania zaznievajú najmä v ranných a súmrakových hodinách.
Hniezdenie a hniezdny materiál
Pohárové hniezdo zo machu v dutine brehu potoka, medzi balvanmi alebo nízko v krovinách; 3–5 vajec, inkubácia 12 dní, sedia oba pohlavia
Hniezdo je pohárové, zo machu, dôkladne skryté — v dutine brehového zárezu potoka, medzi balvanmi alebo nízko v tenkých stromkoch/krovinách. Hniezdo stavia samica, samec pomáha prinášať materiál. Znáša 3–5 vajec; inkubácia trvá 12 dní a inkubujú oba pohlavia. Hniezdne obdobie marec–august. Hniezdo parazitujú až tri druhy kukučky (Lesser Cuckoo, Large Hawk-Cuckoo, Whistling Hawk-Cuckoo).
Právna ochrana a CITES
IUCN LC (stabilný trend); CITES: nezaradená (priame overenie sa neuskutočnilo); zákon SR 543/2002: v SR sa nevyskytuje
Druh je hodnotený IUCN ako najmenej ohrozený (LC) so stabilným trendom populácie (2016). Nezaradená do CITES (priame overenie sa neuskutočnilo). Slovenský zákon 543/2002 Z. z. sa naňho priamo nevzťahuje (nie je pôvodný druh SR); v krajinách areálu podlieha miestnej ochrane prírody. Hlavnou dlhodobou hrozbou je odlesňovanie horských lesov.

Rozmnožovací cyklus

Tok a dvorenie
Jar (marec–máj, začiatok hniezdneho obdobia, zdroj: ogaclicks.com, Wikipedia EN)

S nástupom hniezdneho obdobia (marec–august) samec spieva charakteristickú zostupnú frázu „wee-dee-dee“ z hustého podrastu a kríkov, najmä za úsvitu a súmraku — druh je čiastočne súmrakový. Spevom háji teritórium a láka samicu. Tok prebieha v hustom, tienistom horskom lese.

Hniezdo a znáška
Znáška 3–5 vajec (Wikipedia EN, ogaclicks.com); hniezdna sezóna marec–august

Samica stavia pohárové hniezdo zo machu, samec pomáha prinášať materiál. Hniezdo je dôkladne skryté — v dutine brehového zárezu potoka, medzi balvanmi alebo nízko v tenkom stromčeku či krovine. Znáša 3–5 vajec; farba vajec presné údaje neoverené. Mimoriadnym javom je, že hniezdo parazitujú až tri rôzne druhy kukučky (Lesser Cuckoo, Large Hawk-Cuckoo, Whistling Hawk-Cuckoo).

Inkubácia
12 dní (zdroj: ogaclicks.com); inkubujú oba pohlavia

Inkubácia trvá len 12 dní, čo je pre spevavca tejto veľkosti veľmi krátke obdobie. Na vajíčkach sa striedajú oba pohlavia — inkubačnú povinnosť zdieľa samica aj samec. V tomto období je kľúčové utajenie hniezda v dutine brehu alebo medzi balvanmi pred predátormi aj parazitickými kukučkami.

Liahnutie a kŕmenie mláďat
Dĺžka pobytu mláďaťa v hniezde — presné údaje neoverené

Mláďatá sa liahnu holé a slepé; rodičia ich kŕmia prevažne hmyzom. Presná dĺžka pobytu mláďaťa v hniezde nie je v dostupných zdrojoch overená. Mláďatá sú prevažne hnedé svrchu, s pomarančovo-buffy pásikovaním na hlave a buffy škvrnami na plášti.

Vyletenie a juvenilný šat
Juvenilné sfarbenie: prevažne hnedé s pomarančovo-buffy pásikovaním na hlave

Mláďatá sú v juvenilnom šate prevažne hnedé svrchu, s pomarančovo-buffy pásikovaním na hlave a buffy škvrnami na plášti; krídlový a chvostový vzor je podobný dospelým. Plné sfarbenie samce (purpurovo-modré s čiernou maskou) dosahujú postupne, samice ostávajú olivovohnedé.

Pohlavná dospelosť
Presné údaje neoverené pre tento druh

Presný vek pohlavnej dospelosti pre tento druh nie je v dostupných zdrojoch spoľahlivo uvedený. Dožitie vo voľnej prírode je orientačne uvádzané na ~5 rokov (oiseaux.net, len 1 zdroj, nepotvrdené druhým — brať s rezervou); presné údaje o životnosti neoverené.

Porovnanie s podobnými druhmi

POROVNANIE DĹŽKY (cm) niltava pôvabná 11–14 cm niltava veľká 21–23 cm niltava sťahovavá 16–17 cm niltava hrdzavobruchá presné údaje neoverené
niltava pôvabná niltava veľká (Niltava grandis) niltava sťahovavá (Cyanoptila cyanomelana) niltava hrdzavobruchá (Niltava sundara)
Dĺžka11–14 cm21–23 cm16–17 cmpresné údaje neoverené
Váha11–13 gpresné údaje neoverené22–25 gpresné údaje neoverené
Dožitiepresné údaje neoverené (orient. ~5 r, 1 zdroj)presné údaje neoverené5–10 r (vo voľnej prírode, orientačne)presné údaje neoverené
OchranaIUCN LC (stabilný trend), nezaradená do CITES (overenie sa neuskutočnilo)IUCN LC, nezaradená do CITES (overenie sa neuskutočnilo)IUCN LC (klesajúci trend), bez CITESIUCN LC, nezaradená do CITES (overenie sa neuskutočnilo)
CharakteristikaSamec: jasno-bledomodré čelo a koruna, hlboko purpurovo-modrý chrbát a krídla, čierna maska na tvári, bielkasté brucho. Samica: tmavo olivovohnedá s nahnedlým hrdlom. Obe pohlavia: žiariaci azúrový fľak na strane krkuVýrazne väčší druh; samec má svetlomodrú korunu a sýtu modrofialovú vrchnú stranu; obe pohlavia sú robustnejšie a väčšie než niltava pôvabná; sídli v hustom podhorskom leseStredne veľký; samec kráľovsky modrý na celej vrchnej strane s čiernou maskou od oka cez hrdlo na horné boky hrude a žiarivo bielou spodinou. Samica sivohnedá. Väčší a inak sfarbený než niltava pôvabná, bez azúrového fľaku na krkuSamica má výraznú hrdzavú (ryšavú) farbu na spodnej časti tela (hruď, brucho), čím sa odlišuje od olivovohnedej samice niltavy pôvabnej; samec modrý s oranžovou spodinou
AreálHimaláje a JV Ázia — Nepál, Bhután, SV India, Mjanmarsko, južná Čína, sev. Thajsko, Laos, Vietnam; prevažne stály druh s výškovou (altitudinálnou) migráciouHimaláje a JV Ázia — horský lesný druh; odlišuje sa od niltavy pôvabnej predovšetkým výrazne väčšou veľkosťou (21–23 cm vs. 11–14 cm)Východná Ázia (Japonsko, Kórea, SV Čína, ruský Ďaleký východ); diaľkový migrant zimujúci v JV Ázii — odlišný areál aj migračná stratégiaHimaláje a JV Ázia — horský lesný druh; odlišuje sa od niltavy pôvabnej najmä hrdzavým sfarbením spodnej strany tela

Zaujímavosti

1

Žiariaci azúrový fľak u oboch pohlaví — Samec aj samica niltavy pôvabnej majú žiariacu azúrovo-modrú škvrnu na strane krku — tento irizujúci znak je charakteristický pre celý rod Niltava a slúži pravdepodobne v medzidruhových a pohlavných signáloch. U samíc, ktoré sú inak tmavo olivovohnedé, tento azúrový fľak vynikne kontrastom s hnedým perím a je dôležitým diagnostickým znakom.

2

Tri druhy kukučkových parazitov v jednom hniezde — Hniezdo niltavy pôvabnej parazitujú až tri rôzne druhy kukučky — kukučka lesná (Lesser Cuckoo), kukučka jastrabinová (Large Hawk-Cuckoo) a kukučka pisklavá (Whistling Hawk-Cuckoo). Takýto súčasný tlak troch parazitov je medzi hosťovateľskými druhmi Himalájí neobvyklý a robí z tohto drobného muchára výnimočného hostiteľa.

3

Výrazný pohlavný dimorfizmus — Samec je prekvapivo pestro sfarbený: čelo a koruna jasno-bledomodré, chrbát a krídla hlboko purpurovo-modré, na tvári čierna maska, brucho bielkasté. Samica je naproti tomu celkovo tmavo olivovohnedá s nahnedlým hrdlom. Spoločným znakom oboch je len azúrový fľak na krku.

4

Altitudinálna migrácia — Druh nevykonáva klasickú dlhú migráciu, ale „vertikálnu (výškovú) migráciu“ — posúva sa s ročným obdobím v rámci hôr medzi výškami 270 m (zima) a 2 560 m (letné hniezdenie). Toto mu umožňuje zostať celoročne v podobnom type biotopu, len v inej nadmorskej výške.

5

Veľmi krátka inkubácia — Inkubácia trvá len 12 dní, čo je pre spevavca tejto veľkosti veľmi krátke obdobie. Pri hniezdení sa o inkubačnú povinnosť delia oba pohlavia — samica aj samec striedavo sedia na vajíčkach.

6

Súmraková aktivita — Druh je čiastočne crepuscular (súmrakový) — aktívne loví hmyz vo svetle za súmraku a za úsvitu, čo je medzi malými muchárovitými vtákmi menej bežná stratégia. Uprednostňuje tienisté kroviny a hustý podrast, kde loví technikou sallying (útok za letu) a gleaning (zber z listov).

Taxonomická klasifikácia

species niltava pôvabná (Niltava macgrigoriae)
Ríša Animalia
Kmeň Chordata
Trieda Aves (vtáky)
Rad Passeriformes (vrabcotvaré)
Čeľaď Muscicapidae (muchárovité)
Rod Niltava
Druh Niltava macgrigoriae (E. Burton, 1836)
Poddruh SR v SR sa vo voľnej prírode nevyskytuje — himalájsko-juhovýchodoázijský druh; v európskej avikultúre sa nechová
Poddruhy Dva poddruhy: N. m. macgrigoriae (nominátny) — centrálne a západné Himaláje (Uttarákhand po Sikkim a Západné Bengálsko); N. m. signata (McClelland, 1840) — severovýchodná India, Mjanmarsko, južná Čína, severné Thajsko, Indočína; samce poddruhu signata majú sivastejšie brucho a spodnú časť tela oproti nominátnej rase.
Avibase_ID AE0A8E40E592C918

? Často kladené otázky

Nie — niltava pôvabná nie je klietkový druh a v európskej avikultúre sa nechová. Ide o voľne žijúceho spevavca so špecifickými nárokmi na prostredie (hustý horský les, hmyz, výškové presuny). V SR ani v EÚ nie je dostupný v ponuke chovateľov. Druh je nezaradený do CITES (priame overenie sa neuskutočnilo), no akýkoľvek odchyt z voľnej prírody by bol v rozpore s ochranou vtáctva v krajinách areálu. Jediný vhodný spôsob stretnutia je pozorovanie vo voľnej prírode v Himalájach alebo JV Ázii. Táto stránka má výlučne atlasový a vzdelávací charakter.

Samec je prekvapivo sfarbený: čelo a korunu má jasno-bledomodré, chrbát a krídla hlboko purpurovo-modré a čiernu masku na tvári (líca, brada). Na boku krku mu svieti žiariaci azúrovo-modrý fľak. Brucho má bielkasté. Je to jeden z najnápadnejšie sfarbených malých muchárov Himalájí. Poddruh signata má sivastejšie brucho a spodnú časť tela.

Pohlavný dimorfizmus je výrazný. Samec má jasno-bledomodré čelo a korunu, hlboko purpurovo-modrý chrbát a krídla, čiernu masku na tvári a bielkasté brucho. Samica je celkovo tmavo olivovohnedá s nahnedlým hrdlom a bez modrých tónov na vrchnej strane. Spoločným znakom oboch pohlaví je žiariaca azúrovo-modrá škvrna na strane krku — u samca väčšia, u samice menšia, ale na rovnakom mieste; u hnedej samice je výborným rozlišovacím znakom.

Živí sa prevažne malými bezstavovcami — muchami, motýľmi, moľami a ďalším hmyzom, ktoré chytá za letu (sallying) z nízkeho posedu alebo zbiera z listov (gleaning) v spodnej a strednej etáži lesa. Loví zvyčajne solitérne v hustom podraste a kríkoch a vyhýba sa korunám stromov. Doplnkovo konzumuje ovocie a drobné plody. Je čiastočne súmraková — aktívne forážuje za šera.

Hniezdo niltavy pôvabnej je dokumentovaným hostiteľom až troch rôznych druhov kukučky — kukučky lesnej (Lesser Cuckoo), kukučky jastrabinovej (Large Hawk-Cuckoo) a kukučky pisklavej (Whistling Hawk-Cuckoo). Tieto kukučky znášajú svoje vajce do hniezda hostiteľa, ktorý potom vychová mláďa kukučky namiesto vlastných mláďat. Súčasný tlak troch parazitických druhov je medzi hosťovateľskými druhmi Himalájí neobvyklý. Hniezdo skryté v dutine brehu potoka alebo medzi balvanmi poskytuje len čiastočnú ochranu.

Podľa hodnotenia IUCN Red List (2016) je zaradená do kategórie LC — Least Concern (najmenej ohrozený) so stabilným trendom populácie. Hlavnou dlhodobou hrozbou zostáva odlesňovanie horských lesov, na ktoré je druh viazaný — závisí na hustom podraste pre hniezdenie aj forážovanie. Druh je nezaradený do CITES (priame overenie sa neuskutočnilo). V SR sa nevyskytuje, zákon 543/2002 Z. z. sa naňho priamo nevzťahuje.

ZDROJ: Wikipedia EN (Small niltava, Niltava macgrigoriae — taxonómia, Burton 1836, 2 poddruhy macgrigoriae/signata, popis samca/samice/mláďaťa, hniezdne obdobie marec–august, hniezdo zo machu, znáška 3–5 vaj

 Video — niltava pôvabná

niltava pôvabná (Niltava macgrigoriae) — hlas a správanie v prírode

niltava pôvabná (Niltava macgrigoriae) — biotop a pohyb

 Cudzie názvy

Anglicky:   Small Niltava, Česky:   Lejsek tmavomodrý, Nemecky:   Feenblauschnäpper, Holandsky:   Kleine Niltava, Španielsky:   Papamoscas de McGrigor, Francúzsky:   Gobemouche de McGrigor, Taliansky:   Niltava minore, Portugalsky:   niltava-pequeno, Poľsky:   niltawa mała, Maďarsky:   Kis niltava, Rusky:   Малая нильтава, Japonsky:   チビアオヒタキ (Chibi-ao-hitaki), Latinsky:   Niltava macgrigoriae (E. Burton, 1836)