Niltava pahorková (Cyornis whitei) — samec so sýtomodrou vrchnou stranou, žiarivým modrým čelom a…

Q: Môžem si niltavu pahorkovú kúpiť alebo chovať doma?

**Nie — niltava pahorková nie je klietkový druh a v európskej avikultúre sa nechová.** Ide o voľne žijúceho lesného spevavca, ktorý patrí do biotopu tienistých stálozelených lesov Indočíny a Malajského polostrova. V SR ani v EÚ nie je dostupný v ponuke chovateľov. Druh nie je v CITES, no akýkoľvek odchyt z voľnej prírody by bol v rozpore s ochranou vtáctva v krajinách areálu. Jediný vhodný spôsob stretnutia je **pozorovanie vo voľnej prírode**.

Q: Ako rozoznám samca od samice niltavy pahorkovej?

Pohlavný dimorfizmus je **mimoriadne výrazný**. **Samec** má sýtomodrú vrchnú stranu tela, žiarivomodré čelo, oranžové hrdlo a hruď a biele brucho — kombinácia troch kontrastných farieb je v lese nezameniteľná. **Samica** je celkovo **hnedastá s oranžovým nádychom** na spodnej strane — nenápadná, typická kresba samíc rodu Cyornis. Juvenilní jedinci sú podobní samiciam a pohlavie mladých samcov možno určiť až po nadobudnutí modrých tónov pelichaním.

Q: Aký je vzťah niltavy pahorkovej k niltave javajskej (Cyornis banyumas)?

Cyornis whitei bol dlho pokladaný za **poddruh** javajskej niltavy C. banyumas (Hill Blue Flycatcher sensu lato). Molekulárno-fylogenetické analýzy však preukázali, že whitei tvorí **vlastnú evolučnú líniu** odlišnú od skutočného C. banyumas z Jávy. Väčšina autoritatívnych zoznamov (IOC, BirdLife, eBird) dnes uznáva **Cyornis whitei za samostatný druh** — Hill Blue Flycatcher. Na starších zoznamoch môže byť stále vedený ako poddruh C. banyumas whitei — ide o zastaranú taxonómiu.

Q: Kde a kedy môžem niltavu pahorkovú pozorovať?

Druh žije v **tienistých stálozelených lesoch pahorkovín** od SV Mjanmarska cez Thajsko, S Laos, S Vietnam po Malajský polostrov. Dobrými lokalitami sú **Doi Inthanon NP (S Thajsko)**, **Cuc Phuong NP (N Vietnam)**, lesy v okolí Chiang Mai alebo Khao Yai NP. Hniezdna sezóna je **maart–júl**; druh je v teréne najčastejšie zaznamenaný charakteristickým ostrým **„tac“** zvukom z tienistého podraste.

Q: Koľko podruhov má niltava pahorková?

Druh má **štyri uznávané poddruhy** (IOC World Bird List): nominátny **whitei** (SV Mjanmarsko, J Čína, SV Thajsko, S Laos, S Vietnam), **lekhakuni** (náhorná plošina V Thajska), **deignani** (JV Thajsko) a **coerulifrons** (Malajský polostrov južne od Isthmu Kra). Poddruh coerulifrons sa od ostatných líši výraznejším modrým čelom.

Q: Je niltava pahorková ohrozená?

**IUCN ju hodnotí ako najmenej ohrozenú (LC)** (BirdLife International, 2022). Druh **nie je zaradený v žiadnej prílohe CITES**. Hoci momentálne nie je kategorizovaný ako ohrozený, dlhodobou hrozbou je **odlesňovanie a fragmentácia stálozelených lesov** v pahorkatinách Indočíny a J Číny — hlavného biotopu druhu. Ochrana tienistých lesov s hustým podrastom je kľúčová pre zachovanie populácií.

Výživa

Hmyz a jeho larvy — chrobáky, dvojkrídlovce, mole, húsenice; základ stravy, lovený zo zálohy technikou sit-and-sally 75%

Lietajúci hmyz lovený vzdušným útokom — samec vyráža z vetvy v podraste, schytí hmyz a vracia sa na posedisko 15%

Drobné pavúky a bezstavovce zbierané z kôry a opadanky v tienistom podraste 7%

Drobné bobule a mäkké plody — sezónny doplnok energie mimo hniezdneho obdobia 3%

Odporúčané potraviny

Hmyz a larvy — chrobáky, dvojkrídlovce, mole, húsenice; základ stravy počas celého roka (v prírode)
Lietajúci hmyz — lovený technikou sit-and-sally (útok z posedu v podraste, návrat na vetvu)
Drobné pavúky a bezstavovce zbierané z povrchov kôry, kameňov a opadanky v tienistom lese
Drobné bobule a mäkké plody — sezónny energetický doplnok
Larvy a kukly bezstavovcov vyhľadávané v tienistom hustom podraste

Zakázané potraviny

Druh nie je klietkový vták — nasledujúce platí ako ekologická poznámka, nie kŕmny návod
Pesticídmi ošetrený hmyz — chemicky kontaminovaná korisť je hlavnou nepriamou hrozbou pre hmyzožravé druhy
Plesnivé a hnijúce plody — druh sa im vyhýba
Ľudské spracované potraviny — pre drobné spevavce nevhodné

Tip od odborníka Niltava pahorková je typický hmyzožravec (insektivórum) loviaci prevažne technikou sit-and-sally: sedí nehybne na nízkej vetve v tienistom podraste, sleduje okolie, vyráža schytiť hmyz vo vzduchu alebo ho zbiera z okolitých povrchov. Základ jedálnička tvorí hmyz a larvy (chrobáky, dvojkrídlovce, mole, húsenice), sezónne dopĺňaný drobnými bobuľami. Druh uprednostňuje tienisté stálozelené lesy s hustým podrastom — mikrostanoviská s vlhkejším mikroklimatom. Druh sa v zajatí nechová — tieto údaje opisujú jeho ekológiu vo voľnej prírode.

Správanie a komunikácia

Hlučnosť

Niltava pahorková patrí medzi melodicky speváckejšie muchárovité — samec ma bohatý, premenlivý hvízdavý spev prednášaný z podraste a nižšej vrstvy lesa. Kontaktný zvuk je charakteristické ostré „tac“. Keďže ide o voľne žijúci druh, otázka hlučnosti v byte je bezpredmetná.

Priľnavosť

Niltava pahorková je plne voľne žijúci, plachý lesný vták — nie je maznavý druh ani spoločenský miláčik. Kontakt s človekom pre neho znamená extrémny stres. Druh sa nechová.

Aktivita

Čulý, no skrytý vták — trávi čas v tienistom podraste, neustále mení posedy pri love hmyzu. Samce sú aktívne pri obhajobe teritóriá a spevu; mimo hniezdneho obdobia sú nenápadnejší.

Reč

Niltava pahorková nenapodobňuje ľudskú reč — ide o voľne žijúceho spevavca s vrodeným repertoárom melodického spevu a poplašných hlások. Reč sa nenaučí.

Hlasový prejav a reč

Niltava pahorková má bohatý, premenlivý melodický spev — samec vydáva hlasné hvízdavé trily a kaskádovité motívy, ktoré znievajú z nízkych posedov v tienistom podraste. Charakteristickým a ľahko rozpoznateľným znakom je ostré „tac“ — kontaktný a poplašný zvuk, opakovaný pri vyrušení. Pieseň je premenlivá a bohatá, zložená z melodických hvízdavých fráz; druh je v teréne často zaznamenaný skôr hlasom než zrakom. Spev je najintenzívnejší v hniezdnej sezóne (marec–júl). Druh nenapodobňuje ľudskú reč — repertoár je vrodený.

Dokáže hovoriť? Niltava pahorková nenapodobňuje ľudskú reč ani melódie. Ide o voľne žijúceho spevavca s vrodeným repertoárom melodického hvízdavého spevu a krátkych poplašných hlások; schopnosť napodobovať reč nemá a ako voľne žijúci druh sa nechová.

Typické zvuky

Charakteristické ostré „tac“ — kontaktný a poplašný zvuk, opakovaný pri vyrušení alebo ohrození; hlavný terénny rozpoznávací znak aj bez vizuálneho kontaktu
Bohaté premenlivé melodické hvízdavé trily — pieseň samca zložená z variabilných fráz prednášaných z nízkych posedov v tienistom podraste; kaskádovité melodické motívy
Tichšie kontaktné zvuky pri pári — počuteľné v blízkosti hniezda počas hniezdnej sezóny

Sezónny kalendár

Tok a začiatok spevu (marec–máj) — samce obsadzujú teritóriá v tienistom podraste a spievajú premenlivé melodické trily

Hniezdna sezóna (marec–júl) — hniezdo v tienistom lese, znáška 2–5 vajec; hniezdny materiál zaznamenaný v apríli–máji v SV Indii, vyletenci v Thajsku v máji

Odchov mláďat (máj–august) — rodičia kŕmia mláďatá prevažne hmyzom

Pelichanie a presun do nižších polôh — migranti zimujú pri nižších nadmorských výškach ako hniezdny biotop

Zimné obdobie (november–február) — druh sa zdržiava v nižšie položených lesoch v rámci areálu alebo sa sťahuje do nižších polôh

Voľne žijúci druh

Tento druh je voľne žijúci a nie je vhodný na chov ani držbu v zajatí. Nepatrí medzi spoločenské (domáce) zvieratá — najlepším a jediným vhodným spôsobom kontaktu je pozorovanie v jeho prirodzenom prostredí. Odchyt a držba voľne žijúcich živočíchov sú vo väčšine krajín zákonom chránené a obmedzené.

Prostredie a požiadavky

Prirodzený hniezdny biotop

Tienisté podraste stálozelených a pologorých lesov v pahorkatinách a podhoriach, zvyčajne od 300 do 1500 m n. m.

Niltava pahorková preferuje tienisté stálozelené lesy s hustým podrastom v pahorkatinách a horách — mikrostandoviská s nižšou osvetlenosťou, vlhkejším mikroklimatom a bohatou vrstvou kríkov a nízkych stromčekov. Loví hmyz z nízkych posedov v hustom podraste technikou sit-and-sally. Migranti a jedinci mimo hniezdnej sezóny sa vyskytujú aj v nižších polohách.

Hniezdny areál

SV Mjanmarsko, J Čína (Yunnan, Guangxi), SV a V Thajsko, S Laos, S Vietnam, Malajský polostrov

Poddruh C. w. whitei — od SV Mjanmarska po V Čínu (Yunnan, Guangxi), SV Thajsko, S Laos, S Vietnam. Poddruh C. w. lekhakuni — náhorná plošina V Thajska. Poddruh C. w. deignani — JV Thajsko. Poddruh C. w. coerulifrons — Malajský polostrov južne od Isthmu Kra. Druh bol zaznamenaný aj v SV Indii (Manipur) a Bangladéši.

Migrácia a sezónne pohyby

Čiastočne stály alebo sezónne sťahovavý — migranti zimujú v nižších nadmorských výškach v rámci areálu

Druh nie je diaľkovým migrantom v zmysle medzikontinentálnych presunov. Časti populácie vykonávajú krátkodiaľkové altitudinálne migrácie — hniezdne populácie z vyšších polôh sa v zime presúvajú do nižšie položených lesov. Niektoré populácie sú celoročne stále.

Správanie a aktivita

Skrytý lesný vták; loví z nízkych posedov technikou sit-and-sally; samce spievajú z podraste a nižšej vrstvy lesa

Niltava pahorková loví hmyz z nízkych posedov (sit-and-sally) — sedí ticho na vetve v hustom podraste, sleduje okolie, vyráža schytiť hmyz vo vzduchu alebo ho zbiera z blízkych povrchov. Samce sú aktívne pri obhajobe teritória a prednášajú premenlivý melodický spev z podraste. Druh je zvyčajne zaznamenaný skôr hlasom než zrakom — tienistý lesný biotop mu poskytuje dobrý kryt.

Hniezdenie a hniezdny materiál

Hniezdna sezóna március–júl; znáška 2–5 vajec; hniezdo v tienistom lese v podraste

Hniezdna sezóna trvá od marca do júla. Znáška 2–5 vajec (BOW/BirdLife). Hniezdny materiál bol zaznamenaný v apríli–máji v SV Indii a vyletenci v Thajsku v máji (Birds of the World). Podrobné informácie o type hniezda, inkubačnej dobe a odchove mláďat pre tento druh nie sú v dostupných zdrojoch spoľahlivo špecifikované — analógiou s príbuznými Cyornis druhmi sa predpokladá hniezdo v dutinkách alebo v hustom podraste, inkubácia 12–14 dní, kŕmia obaja rodičia.

Právna ochrana a CITES

IUCN LC (stabilný); CITES: bez zápisu; zákon SR 543/2002: v SR sa nevyskytuje

Druh je hodnotený IUCN ako najmenej ohrozený (LC) (BirdLife International 2022). Nie je zaradený v žiadnej prílohe CITES. Slovenský zákon 543/2002 Z. z. sa naňho priamo nevzťahuje (nie je pôvodný druh SR ani EÚ); v krajinách areálu (Mjanmarsko, Thajsko, Vietnam, Čína, Malajzia) podlieha miestnym zákonom o ochrane prírody a vtáctva.

Rozmnožovací cyklus

Tok a dvorenie

Marec–máj (začiatok hniezdnej sezóny, zdroj: BOW/BirdLife, thainationalparks.com)

Po začiatku hniezdnej sezóny (od marca) samec obsadzuje teritórium v tienistom podraste a prednáša bohatý premenlivý melodický spev z nízkych posedov. Charakteristické je ostré „tac“ — kontaktný a poplašný zvuk. Spev je hlavným prostriedkom obrany teritória a lákania samice. Samce sú aktívni speváci počas celého hniezdneho obdobia.

Hniezdo a znáška

Znáška 2–5 vajec (zdroj: BOW/BirdLife International); hniezdna sezóna marec–júl

Znáša 2–5 vajec. Hniezdny materiál bol zaznamenaný v apríli–máji v SV Indii (Manipur), vyletenci boli pozorovaní v Thajsku v máji (Birds of the World). Presný opis hniezda (typ, umiestnenie, materiál) a farba vajec pre tento konkrétny druh nie sú v dostupných zdrojoch podrobne opísané — presné údaje neoverené.

Inkubácia

Inkubačná doba pre Cyornis whitei nie je v dostupných zdrojoch spoľahlivo uvedená — presné údaje neoverené

Presná inkubačná doba pre tento druh nie je v dostupných zdrojoch spoľahlivo uvedená. Analógiou s príbuznými druhmi rodu Cyornis sa predpokladá inkubácia v rozsahu 12–14 dní. Kto inkubuje (samica alebo obaja rodičia) nie je pre C. whitei doložené v dostupných zdrojoch.

Liahnutie a kŕmenie mláďat

Obaja rodičia pravdepodobne kŕmia; vyletenci zaznamenaní v máji v Thajsku (BOW)

Mláďatá kŕmia pravdepodobne obaja rodičia prevažne hmyzom a larvami. Vyletenci boli v Thajsku zaznamenaní v máji. Presný vek vyletenia pre tento druh nie je v dostupných zdrojoch doložený — analógiou s príbuznými muchárovitými sa odhaduje na asi 12–14 dní po vyliahnutí.

Vyletenie a juvenilný šat

Juvenilné sfarbenie: hnedastá samica — dimorfizmus zreteľný od prvého roka (samce)

Mladé samce postupne nadobúdajú charakteristické modré sfarbenie vrchnej strany pelichaním. Samica je aj v dospelosti hnedastá s oranžovým nádychom — dimorfizmus je zreteľný. Obaja rodičia mláďatá po vyletení pravdepodobne ešte istý čas dokrmujú.

Pohlavná dospelosť

Pravdepodobne v prvom roku — presné údaje neoverené pre tento druh

Presný vek pohlavnej dospelosti pre tento druh nie je v dostupných zdrojoch spoľahlivo uvedený — analógiou s príbuznými muchárovitými sa predpokladá hniezdenie od prvého roku života. Dožitie vo voľnej prírode nie je pre C. whitei doložené v zdrojoch — orientačné údaje pre tento druh chýbajú.

Ochočenie a kontakt

Trvanie: Nevzťahuje sa — niltava pahorková je voľne žijúci druh, ktorý sa neochočuje ani nechová.

Niltava pahorková nie je klietkový vták a neochočuje sa. Ide o plne voľne žijúceho, plachého lesného spevavca, ktorý sa v zajatí nechová. Jediný vhodný spôsob kontaktu je pozorovanie vo voľnej prírode v jeho hniezdnom areáli, bez rušenia vtáka.

1

Niltava pahorková sa neochočuje — nasledujúce body sú zásady ohľaduplného pozorovania voľne žijúceho druhu

2

Pozoruj len z diaľky ďalekohľadom alebo teleobjektívom — nepribližuj sa, neplaš a neruš vtáka počas spevu ani pri hniezde

3

Nikdy nehľadaj ani nenarúšaj hniezda a nepoužívaj nahrávky spevu na vábenie počas hniezdenia

4

Rešpektuj voľne žijúce vtáky — chytanie, držba ani chov nie sú vhodné pre tento druh

Porovnanie s podobnými druhmi

	Niltava pahorková (Cyornis whitei)	Niltava orchideová (Cyornis rubeculoides)	Niltava hnedoprsá (Cyornis brunneatus)	Niltava indigová (Eumyias indigo)
Dĺžka	presné údaje neoverené (asi 14 cm odhadom z hmotnosti 14 g)	13–14 cm	presné údaje neoverené	presné údaje neoverené
Váha	14 g (zdroj: oiseaux.net)	presné údaje neoverené	presné údaje neoverené	presné údaje neoverené
Dožitie	presné údaje neoverené	presné údaje neoverené	presné údaje neoverené	presné údaje neoverené
Hlučnosť	voľne žijúci druh — v SR sa nevyskytuje, nechová sa	voľne žijúci druh (mimo SR)	voľne žijúci druh (mimo SR)	voľne žijúci druh (mimo SR)
Stav IUCN	IUCN LC, bez CITES	IUCN LC, bez CITES	IUCN NT (takmer ohrozený), bez CITES	IUCN LC, bez CITES
Povaha	Samec: sýtomodrá vrchná strana, žiarivomodré čelo, oranžové hrdlo a hruď, biele brucho. Samica: hnedastá s oranžovým nádychom na spodnej strane	Samec s modrou vrchnou stranou a modrým hrdlom, hrdzavočervenou hruďou a bokmi; biely stred brucha — líši sa od C. whitei absenciou žiarivomodrého čela a iným vzorom hrude	Samec s modrou vrchnou stranou a hnedo-oranžovou spodnou stranou bez výrazne modrého čela; samica hnedastá — veľmi podobný C. whitei, rozlíšenie podľa detailov sfarbenia a hlasu	Samec celkovo indigovo-modrý bez oranžovej spodnej strany; uniformné sfarbenie narozdiel od kontrastného modro-oranžovo-bieleho vzoru C. whitei; samica hnedastá
Areál	SV Mjanmarsko, J Čína, Thajsko, S Laos, S Vietnam, Malajský polostrov — druh tienistých stálozelených lesov pahorkovín	Himaláje, J Čína, Indočína, Sundaland — horský lesný druh; zdieľa časť areálu s C. whitei v Indočíne	J a JV Čína, Indočína — sťahovavý druh zimujúci v Malajzii a Sumatra; podobný biotop ako C. whitei	Borneo a Sumatra (horské lesy) — montánny druh Sundalandu; iný areál než C. whitei

Choroby a prevencia

Ektoparazity a endoparazity (perochvosty, hlísty, kokcídie)

nízka

Príznaky: Poškodené perie, chudnutie, oslabenie imunity

Voľne žijúce spevavce bežne hostia perochvosty a črevné parazity. Pri zdravom jedincovi a dostatku potravy zvyčajne neohrozujú prežitie; problémom sa stávajú pri strese alebo oslabenej kondícii.

Vtáčia malária a krvné parazity (Plasmodium, Haemoproteus)

stredná

Príznaky: Apatia, nastŕpané perie, slabosť, znížená kondícia

Drobné hmyzožravé spevavce sú ohrozené krvnými parazitmi prenášanými bodavým hmyzom (komáre, muchničky) v tropickom a subtropickom biotope juhovýchodnej Ázie. Ide o prirodzenú hrozbu voľne žijúcich populácií.

Strata a fragmentácia lesného biotopu (populačná hrozba)

stredná

Príznaky: Pokles hniezdnych hustôt, úbytok tienistých stálozelených lesov

Hoci je druh hodnotený IUCN ako LC, dlhodobá hrozba je odlesňovanie a fragmentácia stálozelených lesov pahorkovín v Indočíne, Mjanmarsku a J Číne, ktoré tvoria hlavný biotop druhu.

Kolízie s oknami a budovami počas pohybu

nízka

Príznaky: Poranenia pri nárazoch na zasklené plochy

Ako pohyblivý lesný vták môže narážať na zasklené budovy najmä v urbanizovaných oblastiach na okrajoch areálu. Redukcia svetelného znečistenia a bird-safe zasklenie môžu vtákom pomôcť.

Prevencia Niltava pahorková je voľne žijúci druh — nasledujúce informácie opisujú jeho prirodzené hrozby, nie starostlivosť v zajatí (druh sa nechová). Hlavnou dlhodobou hrozbou populácie je fragmentácia stálozelených lesov pahorkovín v celom areáli. Ak nájdeš vyčerpaného vtáka, nemanipuluj s ním svojvoľne a kontaktuj rehabilitačnú stanicu.

Zaujímavosti

1

Výrazný pohlavný dimorfizmus — samec je jeden z najfarebnejších muchárovitých Indočíny — Samec niltavy pahorkovej je nezameniteľný: sýtomodrá vrchná strana tela (hlava, chrbát, krovky, chvost), žiarivomodré čelo pôsobiace ako farebný blesk, oranžové hrdlo a hruď kontrastujú s čistým bielym bruchom. Samica je celkovo hnedastá s jemným oranžovým nádychom na spodnej strane — typická kryptická kresba samíc rodu Cyornis.

2

Taxonomický split od komplexu banyumas — pôvodný poddruh uznaný samostatným druhom — Cyornis whitei bol dlhodobo zaraďovaný ako poddruh C. banyumas (Javan Blue Flycatcher). Molekulárno-fylogenetické analýzy (Sangster a ďalší) však preukázali, že whitei tvorí vlastnú evolučnú líniu výrazne odlišnú od skutočného javajského C. banyumas. Väčšina autoritatívnych zoznamov (IOC, BirdLife, eBird/Clements) dnes uznáva Cyornis whitei za samostatný druh — Hill Blue Flycatcher. Táto taxonomická zmena je dôvodom, prečo je druh na niektorých starých zoznamoch stále vedený pod C. banyumas.

3

Štyri poddruhy s odlišnými distribúciami — Druh má štyri uznávané poddruhy: nominátny whitei (SV Mjanmarsko–J Čína, SV Thajsko, S Laos, S Vietnam), lekhakuni (náhorná plošina V Thajska), deignani (JV Thajsko) a coerulifrons (Malajský polostrov južne od Isthmu Kra). Poddruh coerulifrons sa líši výraznejším modrým čelom a je distribúciou izolovanejší od zvyšku druhu.

4

„Tac“ — charakteristický tereálny zvuk — Napriek atraktívnemu sfarbeniu je niltava pahorková v tienistom lesnom podraste ťažko viditeľná. V teréne ju najčastejšie prezradí charakteristické ostré „tac“ — kontaktný a poplašný zvuk, ktorý druh opakuje pri vyrušení. Okrem neho samec prednáša bohaté, premenlivé melodické hvízdavé trily — pieseň je výrazne bohatšia a variabilnejšia než u mnohých príbuzných druhov.

5

Hmyzožravec tienistého podraste — technika sit-and-sally — Niltava pahorková loví prevažne z nízkych posedov v hustom tienistom podraste technikou sit-and-sally: sedí nehybne na vetve, sleduje okolie a vyráža schytiť hmyz vo vzduchu alebo ho zbiera z blízkych povrchov. Loviský biotop — tienisté vnútro lesa s hustým podrastom — ju odlišuje od mnohých iných spevákov preferujúcich osvetlené okraje lesov.

6

Hniezdna sezóna marec–júl v tienistých pahorkovitých lesoch — Hniezdna sezóna trvá od marca do júla. Znáška 2–5 vajec (zdroj: Birds of the World / BirdLife International). Hniezdny materiál bol pozorovaný v apríli–máji v SV Indii (Manipur) a vyletenci v Thajsku v máji. Podrobné informácie o type hniezda a inkubácii pre tento druh nie sú v dostupnej literatúre spoľahlivo zdokumentované.

Taxonomická klasifikácia

species Niltava pahorková (Cyornis whitei)

Ríša Animalia

Kmeň Chordata

Trieda Aves (vtáky)

Rad Passeriformes (vrabcotvaré)

Čeľaď Muscicapidae (muchárovité)

Rod Cyornis Blyth, 1847

Druh Cyornis whitei Harington, 1908

Poddruh SR v SR sa vo voľnej prírode nevyskytuje — juhovýchodoázijský druh pahorkovitých lesov; v európskej avikultúre sa nechová

Poddruhy Štyri poddruhy uznávané IOC World Bird List: C. w. whitei — SV Mjanmarsko po V Čínu (Yunnan, Guangxi), SV Thajsko, S Laos, S Vietnam; C. w. lekhakuni — náhorná plošina V Thajska; C. w. deignani — JV Thajsko; C. w. coerulifrons — Malajský polostrov južne od Isthmu Kra. Taxonomická poznámka: Cyornis whitei bol dlho pokladaný za poddruh C. banyumas (Javan Blue Flycatcher sensu lato). Molekulárno-fylogenetické analýzy (Sangster et al. a ďalší) preukázali, že whitei tvorí samostatnú vývojovú líniu a väčšina autoritatívnych zoznamov (IOC, BirdLife, eBird/Clements) ho dnes uznáva za samostatný druh.

Avibase_ID 869DE48BC428C656

Často kladené otázky

Nie — niltava pahorková nie je klietkový druh a v európskej avikultúre sa nechová. Ide o voľne žijúceho lesného spevavca, ktorý patrí do biotopu tienistých stálozelených lesov Indočíny a Malajského polostrova. V SR ani v EÚ nie je dostupný v ponuke chovateľov. Druh nie je v CITES, no akýkoľvek odchyt z voľnej prírody by bol v rozpore s ochranou vtáctva v krajinách areálu. Jediný vhodný spôsob stretnutia je pozorovanie vo voľnej prírode.

Pohlavný dimorfizmus je mimoriadne výrazný. Samec má sýtomodrú vrchnú stranu tela, žiarivomodré čelo, oranžové hrdlo a hruď a biele brucho — kombinácia troch kontrastných farieb je v lese nezameniteľná. Samica je celkovo hnedastá s oranžovým nádychom na spodnej strane — nenápadná, typická kresba samíc rodu Cyornis. Juvenilní jedinci sú podobní samiciam a pohlavie mladých samcov možno určiť až po nadobudnutí modrých tónov pelichaním.

Cyornis whitei bol dlho pokladaný za poddruh javajskej niltavy C. banyumas (Hill Blue Flycatcher sensu lato). Molekulárno-fylogenetické analýzy však preukázali, že whitei tvorí vlastnú evolučnú líniu odlišnú od skutočného C. banyumas z Jávy. Väčšina autoritatívnych zoznamov (IOC, BirdLife, eBird) dnes uznáva Cyornis whitei za samostatný druh — Hill Blue Flycatcher. Na starších zoznamoch môže byť stále vedený ako poddruh C. banyumas whitei — ide o zastaranú taxonómiu.

Druh žije v tienistých stálozelených lesoch pahorkovín od SV Mjanmarska cez Thajsko, S Laos, S Vietnam po Malajský polostrov. Dobrými lokalitami sú Doi Inthanon NP (S Thajsko), Cuc Phuong NP (N Vietnam), lesy v okolí Chiang Mai alebo Khao Yai NP. Hniezdna sezóna je maart–júl; druh je v teréne najčastejšie zaznamenaný charakteristickým ostrým „tac“ zvukom z tienistého podraste.

Druh má štyri uznávané poddruhy (IOC World Bird List): nominátny whitei (SV Mjanmarsko, J Čína, SV Thajsko, S Laos, S Vietnam), lekhakuni (náhorná plošina V Thajska), deignani (JV Thajsko) a coerulifrons (Malajský polostrov južne od Isthmu Kra). Poddruh coerulifrons sa od ostatných líši výraznejším modrým čelom.

IUCN ju hodnotí ako najmenej ohrozenú (LC) (BirdLife International, 2022). Druh nie je zaradený v žiadnej prílohe CITES. Hoci momentálne nie je kategorizovaný ako ohrozený, dlhodobou hrozbou je odlesňovanie a fragmentácia stálozelených lesov v pahorkatinách Indočíny a J Číny — hlavného biotopu druhu. Ochrana tienistých lesov s hustým podrastom je kľúčová pre zachovanie populácií.

Niltava pahorková

Cyornis whitei — samec so sýtomodrou vrchnou stranou, žiarivým modrým čelom a oranžovou hruďou — skrytý klenotnícky spevavec tienistých lesov Indočíny; voľne žijúci druh, nie klietkový vták