Niltava orchideová (Cyornis rubeculoides)

Muscicapidae (muchárovité)

Niltava orchideová

Cyornis rubeculoides — modré hrdlo ako kľúčový znak — drobný ázijský muchárovitý vták himalájskych lesov, nezameniteľne odlišný od príbuznej niltavy hnedoprsej jedinou farbou hrdla

IUCN: LC (Least Concern, 2016) | Least Concern (najmenej ohrozený, hodnotenie BirdLife International pre IUCN). Globálna populácia je hodnotená ako stabilná — druh má rozsiahly areál zahrnujúci indický subkontinent, Himaláje, Bangladéš, Srí Lanku a časti JV Ázie, pričom nedochádza k rýchlemu poklesu počtov ani k výraznému zmenšovaniu areálu. Druh nie je zaradený v žiadnej prílohe CITES. Dlhodobými tlakmi sú strata a fragmentácia prirodzených lesov na indickom subkontinente, no v rámci kategórie LC nepredstavujú aktuálnu hrozbu vyžadujúcu zmenu statusu.
Dĺžka15 cm (~14 g)
RozšírenieHimaláje, SV India, Bangladéš, Mjanmarsko, Záp. Gháty (zima)
BiotopHusté listnaté a zmiešané lesy s bohatým podrastom
StravaHmyz — muchárovitá technika z nízkeho posedu
Dožitiedo cca 5 r vo voľnej prírode (orientačne)
IUCNLC — najmenej ohrozený
SťahovavosťAltitudinálny sťahovavec (Himaláje — nižšie polohy/Záp. Gháty)
Kľúčový znakMODRÉ hrdlo samca — odlíši od C. tickelliae (oranžové hrdlo)
🔊
Hlučnosť
2/5
🤝
Priľnavosť
1/5
⚡
Aktivita
3/5
🗣️
Reč
1/5
💎
Zriedkavosť
4/5

Výživa

60% 25% 10% STRAVA zloženie
Hmyz lovený vo vzduchu — muchárovitá technika (dart-and-catch z posedu); základ celoročnej stravy 60%
Hmyz zbieraný z povrchu lístia a vetiev — dopĺňa vzdušný lov v hustom podlesí 25%
Pavúky a drobné bezstavovce — príležitostná zložka vo vlhkých lesoch 10%
Drobné plody a bobule — sezónny energetický doplnok 5%

Odporúčané potraviny

  • Hmyz lovený vo vzduchu technikou dart-and-catch — základ stravy počas celého roka
  • Hmyz zbieraný z lístia a kôry stromov — dôležitá zložka v hustom podlesí
  • Pavúky a drobné bezstavovce — príležitostný doplnok
  • Larvy hmyzu vyhľadávané v hrabanke a machoch podlasu lesa
  • Drobné plody a bobule — sezónny energetický doplnok, najmä pred migráciou
  • Živočíšna bielkovina nevyhnutná na odchov mláďat v hniezde
  • Voda z rosy, kvapiek a drobných lesných zdrojov — druh sa zdržiava pri vlhkých lesoch
  • Prirodzene pestrý hmyz z listnatých a zmiešaných lesov

Zakázané potraviny

  • Druh nie je klietkový vták — nasledujúce platí ako ekologická poznámka, nie ako kŕmny návod
  • Pesticídmi zasiahnutý hmyz — ošetrené záhrady a plantáže znižujú dostupnosť bezpečnej koristi
  • Otrávená korisť pri okraji ošetrených polôh — riziko sekundárnej otravy pre hmyzožravce
  • Plesnivé a hnijúce plody — riziko mykotoxínov, druh sa im v prírode vyhýba
  • Ľudské spracované potraviny — pre drobné hmyzožravce nevhodné
Tip od odborníka Niltava orchideová je typický hmyzožravec (insektivórum) lovejúci hmyz predovšetkým vo vzduchu technikou dart-and-catch — z nízkeho posedu v hustom podlesí vypúšťa krátky vzdušný útok a vracia sa späť. Dopĺňa potravu zberom z povrchov listov a kôry. Pred migráciou sezónne konzumuje aj drobné plody. Druh nie je klietkový vták a nechová sa — tieto informácie opisujú jeho prirodzenú ekológiu.

Správanie a komunikácia

2 Hlučnosť 1 Priľnavosť 3 Aktivita 1 Reč 4 Zriedkavosť 2.2
2/5 Tichý Hlučný
Hlučnosť
Niltava orchideová je relatívne tichý lesný spevavec mimo obdobia hniezdneho spevu. Hlas tvorí premenlivá séria piskľavých a kvílivých tónov; typickým kontaktným hlasom je „chak“ a trhlkavé varovacie hlásky. Samec spieva z posedu v hustom podlesí, no nie je porovnateľne hlučný ako napríklad drozdové druhy. Ide o voľne žijúci chránený druh, otázka hlučnosti v byte je bezpredmetná.
1/5 Nezávislý Priľnavý
Priľnavosť
Niltava orchideová je plne voľne žijúci, plachý lesný vták — nie je to maznavý druh ani spoločenský miláčik. Kontakt s človekom preňho znamená silný stres.
3/5 Pokojný Aktívny
Aktivita
Čulý, ale diskrétny lesný spevavec — niltava orchideová sa pohybuje v hustom podlesí, loví hmyz aktívnymi útokmi a sťahuje sa medzi nadmorskými výškami pri zmene sezóny. Nie je to nervózny, neustále migrujúci diaľkový migrant, skôr adaptabilný celoročný obyvateľ svojho areálu.
1/5 Žiadna Výborná
Reč
Niltava orchideová nenapodobňuje ľudskú reč — ide o voľne žijúceho spevavca s vrodeným repertoárom spevu a kontaktných hlások. Schopnosť učiť sa reč nemá.

Hlasový prejav a reč

3/5 hlasitosť

Niltava orchideová má premenlivý, melodický spev — séria piskľavých, kvílivých a čvirikavých tónov s variáciami, typická pre rod Cyornis. Samec spieva z nízkeho posedu v hustom podlesí, kde háji teritórium; pieseň je melodická, no nie taká prenikavá ako u väčších drozdov. Bežnými hlasom je kontaktné „chak“ a trhlkavý alarmový výkrik, charakteristické pre muchárovité. Druh nenapodobňuje cudzie zvuky — repertoár je vrodený.

Dokáže hovoriť? Niltava orchideová nenapodobňuje ľudskú reč ani cudzie melódie. Ide o voľne žijúceho spevavca s vrodeným hlasovým repertoárom; schopnosť učiť sa reč nemá.

Typické zvuky

  • Premenlivá séria piskľavých a kvílivých tónov — hniezdny spev samca z posedu v hustom podlesí, slúži na vymedzenie teritória a dvorenie
  • Kontaktná hláska chak — krátky, ostrý tón typický pre rod Cyornis, vydávaný pri pohybe v podlesí
  • Trhlkavý alarmový výkrik — varovanie pri ohrození, podobné iným muchárovitým
  • Čvirikavé nízke hlásky — jemné kontaktné zvuky pri pohybe v hustom podlesí

Sezónny kalendár

Jan Feb Mar Apr Máj Jún Júl Aug Sep Okt Nov Dec ROČNÝ cyklus
Hniezdna sezóna (apríl–júl) — teplejšie mesiace v himalájskych a severovýchodnoindických hniezdiská
Tok — samec spieva premenlivú pieseň z posedu v hustom podlesí a obhajuje teritórium
Odchov mláďat — obaja rodičia kŕmia mláďatá v hniezde prevažne živým hmyzom
Zimovanie (október–február) — migruje do nižších polôh; početný v Západných Ghátoch a na Srí Lanke
Jesenný ťah a dispersia z hniezdisk — himalájske populácie klesajú na zimoviská
Jarný návrat na hniezdiska — populácie stúpajú z nižších polôh do himalájskych lesov

Voľne žijúci druh

Tento druh je voľne žijúci a nie je vhodný na chov ani držbu v zajatí. Nepatrí medzi spoločenské (domáce) zvieratá — najlepším a jediným vhodným spôsobom kontaktu je pozorovanie v jeho prirodzenom prostredí. Odchyt a držba voľne žijúcich živočíchov sú vo väčšine krajín zákonom chránené a obmedzené.

Prostredie a požiadavky

Prirodzený biotop — hniezdisko
Husté listnaté a zmiešané lesy s bohatým podrastom; himalájske svahy do ca 2 000 m n. m.
Niltava orchideová hniezdi v hustých vlhkých a subtropicko-tropických lesoch s bohatým podrastom — uprednostňuje tmavejší, uzavretejší les ako väčšina príbuzných muchárov. Hniezdisko: od himalájskych svahov (Kašmír po Mjanmarsko) po severovýchodné pahorkatiny Indie (Nágaland, Mizorám, Meghalaya). Druh sa tiež vyskytuje v záhradách, plantážach a lesnatých oblastiach blízko ľudských sídlisk.
Rozšírenie a areál
Indický subkontinent: Himaláje (Kašmír–Mjanmarsko), SV India, Bangladéš, Srí Lanka (zima), Západné Gháty (zima)
Hniezdny areál siaha od Kašmíru na východ cez celé Himaláje až po Mjanmarsko; izolovane hniezdí aj v severovýchodných pahorkatinách Indie. Zimovisko zahŕňa nižšie polohy toho istého pohoria, Bangladéš, Srí Lanku a Západné Gháty juhozápadnej Indie. Druh sa vyskytuje tiež v Thajsku, Laose, Kambodži a južnom Vietname (poddruh dialilaemus).
Migrácia a altitudinálna sezónnosť
Sťahovavý na altitudinálnej osi — zimuje v nižších polohách a Západných Ghátoch
Himalájske populácie opúšťajú vysokohorské hniezdiska po sezóne a zostupujú do nižších polôh alebo migrujú na západ do Západných Ghátov. Druh nie je diaľkový transekvatoriálny migrant — pohybuje sa v rámci indicko-myanmarského subregiónu.
Správanie a aktivita
Diskrétny, sprevádza husté podlesie; loví hmyz muchárovitou technikou z nízkeho posedu
Niltava orchideová je plachý, nenápadný druh typický pre husté tmavé lesné podlesie. Z nízkeho posedu vyráža krátky vzdušný útok za hmyzom a vracia sa späť — klasická muchárovitá lovecká technika. Druh je skôr počuteľný ako viditeľný, no nápadná modrá farba samca ho prezrádza pri pohybe v podlesí.
Právna ochrana
IUCN LC; nie je v CITES; v SR sa nevyskytuje — zákon 543/2002 Z. z. sa priamo nevzťahuje
Druh je globálne hodnotený IUCN ako najmenej ohrozený (LC). Nie je zaradený v žiadnej prílohe CITES. V SR sa nevyskytuje, preto naňho slovenský zákon č. 543/2002 Z. z. priamo neplynie; v krajinách výskytu (India, Nepál, Bhután, Bangladéš, Mjanmarsko) sa naňho vzťahujú miestne predpisy ochrany prírody.
Nadmorská výška a elevačné pásmo
Hniezdisko: 400–2 000 m n. m. (Himaláje); zimovisko: nížiny a nízke polohy
Druh hniezdí v stredných a vyšších polohách himalájskych lesov (orientačne 400 – 2 000 m n. m.) a na zimoviskách sa presúva do nížinných a nízkohorských lesov. Táto altitudinálna migrácia je typická pre viaceré himalájske mucháre a nemusí byť nevyhnutne spojená s dlhým geografickým presúvaním.

Rozmnožovací cyklus

Tok a dvorenie
Marec–máj (pred hlavnou hniezdnou sezónou); samec spieva z posedu v podlesí

Samec obsadzuje teritórium po prílete na hniezdiská a spieva premenlivú melodickú pieseň z nízkeho posedu v hustom podlesí. Tokom obhajuje revír a dvorí samici. Pohlavná dospelosť nastupuje pravdepodobne v prvom roku života — analógiou s príbuznými muchárovitými; druh-špecifické údaje nie sú overené.

Hniezdo a znáška
Hniezdna sezóna apríl–júl; hniezdo v dutinách a štrbinách

Niltava orchideová hniezdí v dutinách stromov alebo štrbinách skalín a múrov; hniezdo je vystlané trávou, listami a inými rastlinnými materiálmi (zdroj: Birding South India). Presný počet vajec pre tento druh nie je v dostupných zdrojoch spoľahlivo overený — analógiou s príbuznými muchárovitými (Cyornis, Niltava) sa odhaduje na 3–5 vajec (orientačné, druh-špecifické číslo neoverené).

Inkubácia
Presné údaje pre tento druh neoverené; odhadom okolo dvoch týždňov

Presná dĺžka inkubácie pre niltavu orchideovú nie je v dostupných zdrojoch spoľahlivo overená. Analógiou s príbuznými druhmi rodu Cyornis sa odhaduje na approximately 14 dní a na vajciach sedí prevažne samica. Uvádzame ako orientačné; nie druh-špecifické.

Liahnutie a kŕmenie mláďat
Obaja rodičia kŕmia; hmyz nevyhnutný

Mláďatá sa liahnu holé a slepé — kŕmia ich obaja rodičia prevažne živým hmyzom, ktorý je nevyhnutný pre rast mláďat. Presná dĺžka kŕmenia na hniezde nie je pre tento druh spoľahlivo overená.

Vyletenie a vývoj mláďat
Presné údaje o veku vyletenia neoverené; juvenily hnedé so škvrnami

Presný vek vyletenia mláďat pre tento druh nie je overený. Mladé vtáky majú typicky škvrnitý juvenilný šat — hnedé sfarbenie s bledými škvrnami na prsníku, podobné juvenilom iných muchárovitých. Plné dospelé sfarbenie, predovšetkým modrá farba samca, sa vyvíja postupne pelichaním.

Pohlavná dospelosť a dožitie
Pravdepodobne prvý rok; dožitie vo voľnej prírode orientačne okolo 5 rokov

Pohlavná dospelosť nastupuje pravdepodobne v prvom roku života — analógiou s príbuznými muchárovitými (druh-špecifické údaje neoverené). Dožitie vo voľnej prírode je oiseaux.net uvádzané orientačne okolo 5 rokov; presné dlhodobé krúžkovací dáta pre druh nie sú dostupné.

Ochočenie a kontakt

Trvanie: Nevzťahuje sa — niltava orchideová je voľne žijúci ázijský druh, ktorý sa neochočuje ani nechová.

Niltava orchideová nie je klietkový vták a neochočuje sa. Ide o plne voľne žijúceho, plachého lesného spevavca z Ázie, ktorý sa pri stretnutí s človekom správa ostražito. Nie je v ponuke chovateľov ani na burzách. Jedinou vhodnou interakciou je pozorovanie vo voľnej prírode (birdwatching) v jeho areáli.

1

Niltava orchideová sa neochočuje — nasledujúce body sú zásady ohľaduplného pozorovania voľne žijúceho druhu

2

Pozoruj len z diaľky ďalekohľadom alebo teleobjektívom — nepribližuj sa a neruš vtáka

3

Nikdy nehľadaj ani nenarúšaj hniezda v dutinách stromov

4

Ak plánuješ navštíviť areál druhu (India, Nepál, Bhután, Mjanmarsko), informuj sa o pravidlách ochrany vtáctva danej krajiny

Porovnanie s podobnými druhmi

POROVNANIE DĹŽKY (cm) Niltava orchideová 15 cm Niltava hnedoprsá 11–14 cm Niltava tyrkysová 15 cm Niltava hrdzavobruchá 18 cm Niltava veľká 20–21 cm
Niltava orchideová Niltava hnedoprsá (Cyornis tickelliae) Niltava tyrkysová (Eumyias thalassinus — Verditer Flycatcher) Niltava hrdzavobruchá (Niltava sundara — Rufous-bellied Niltava) Niltava veľká (Niltava grandis — Large Niltava)
Dĺžka15 cm11–14 cm15 cm18 cm20–21 cm
Váha~14 gpresné údaje neoverenépresné údaje neoverenépresné údaje neoverenépresné údaje neoverené
Dožitiedo cca 5 r (vo voľnej prírode, orientačne)presné údaje neoverenépresné údaje neoverenépresné údaje neoverenépresné údaje neoverené
Hlučnosťvoľne žijúci druh — nechová savoľne žijúci druh — nechová savoľne žijúci druh — nechová savoľne žijúci druh — nechová savoľne žijúci druh — nechová sa
Stav IUCNIUCN LC (stabilný); nie v CITESIUCN LC; nie v CITESIUCN LC; nie v CITESIUCN LC; nie v CITESIUCN LC; nie v CITES
PovahaSamec: sýto modré vrchné časti + MODRÉ hrdlo + rezavooranžový prsník + biele brucho; samica: olivovohnedá + slabo oranzová hruďSamec: sýto modré vrchné časti + ORANZOVÉ hrdlo (oranž. farba prsníka prechádza na hrdlo) + oranžový prsník + biele brucho — kľúčový rozdiel oproti orchideovej je práve oranzové hrdloSamec: celé telo rovnomerne tyrkysovo-modré (verditer) — bez kontrastného oranzového prsníka; samica šedivo-modrá; výrazne odlišná od orchideovej absenciou oranzovejSamec: tmavomodrá hlava a chrbát + CELÝ spodok jasne hrdzavooranžový (brucho i hruď); väčší a nápadnejší ako orchideová; samica s hrdzavým nádychom na spodkuSamec: najväčšia niltava — tmavomodrá hlava + lesklá kobaltovochyžová škvrna na krku + tmavomodrá vrchná strana; brucho tmavomodré a hrdzavé; výrazne väčší ako orchideová
AreálHimaláje, SV India, Bangladéš, Mjanmarsko; zima v nižších polohách a Západných Ghátoch; altitudinálny sťahovavecIndický subkontinent po JV Áziu; hustý podras, nižšie polohy; historicky považovaná za poddruh C. rubeculoidesHimaláje, Čína, JV Ázia — sťahovavý druh; na lepet.sk: niltava-tyrkysovaHimaláje, Čína, JV Ázia; na lepet.sk: niltava-hrdzavobruchaHimaláje, JV Ázia — horské lesy, hniezdenie v dutinách; typologicky podobný habitatom ako orchideová, ale iná veľkostná trieda

Choroby a prevencia

Vtáčia malária a krvné parazity (Plasmodium, Haemoproteus)
stredná

Príznaky: Apatia, načuchrané perie, slabosť, znížená kondícia, úhyn pri silnej infekcii

Drobné hmyzožravé spevavce sú ohrozené prenosom krvných parazitov cez bodavý hmyz (komáre, muchničky) najmä na ťahu a v tropických zimoviskách. Ide o prirodzenú hrozbu voľne žijúcich populácií, nie o chovateľský problém — druh sa nechová.

Strata lesného biotopu (populačná hrozba)
stredná

Príznaky: Pokles dostupných hniezdísk, fragmentácia potravnej základne

Odlesňovanie himalájskych a juhoindiánskych lesov znižuje dostupné hniezdiská a zimoviská. Druh je viazaný na husté prirodzené lesné porasty s dostatočným podrastom — citlivý na fragmentáciu a stratu primárnych lesov.

Endoparazity a ektoparazity (helminty, perochvosty, roztoče)
stredná

Príznaky: Chudnutie, poškodené perie, svrbenie, oslabenie imunity

Voľne žijúce spevavce bežne hostia črevné červy, perochvosty (Mallophaga) a roztoče. Pri zdravom jedincovi zvyčajne neohrozujú prežitie; problémom sa stávajú pri vyčerpaní.

Kolízie s infraštruktúrou, predácia mačkami a inými predátormi
stredná

Príznaky: Zranenia krídel a hlavy, vyčerpanie, náhly úhyn

Drobné lesné mucháre sú zraniteľné pri lete v urbanizovanom prostredí — kolízie s oknami a budovami sú jednou z príčin úhynu v zimoviskách, kde druh navštevuje záhrady a sady.

Klimatické zmeny a zmeny v fenológii hmyzu
nízka

Príznaky: Časový nesúlad medzi vrcholom hmyzej aktivity a hniezdením

Dlhodobým tlakom je klimatická zmena posúvajúca vhodné biotopy do vyšších nadmorských výšok a meniaca načasovanie vrcholu hmyzej aktivity. Aktuálne sa populácia hodnotí ako stabilná (IUCN LC), no toto riziko je pre horské druhy relevantné.

Prevencia Niltava orchideová je voľne žijúci druh — nasledujúce informácie opisujú jej prirodzené hrozby, nie starostlivosť v zajatí (druh sa nechová). Ako lesný hmyzožravec je najzraniteľnejší pri strate a fragmentácii lesných biotopov a pri klimatickej zmene meniacenej dostupnosť hmyzu. Ak nájdeš vyčerpaného vtáka v prírode, nemanipuluj s ním svojvoľne — kontaktuj miestnu záchranársku stanicu.

Zaujímavosti

1

Modré hrdlo ako poznávací kľúč — najdôležitejší terénny znak niltavy orchideovej je modré hrdlo samca. Práve to spoľahlivo odlíši druh od veľmi podobnej niltavy hnedoprsej (Cyornis tickelliae), u ktorej oranžová farba prsníka plynule prechádza na hrdlo — hrdlo je teda oranžové. Samce oboch druhov sú inak takmer totožné: modré vrchné časti, oranžový prsník, biele brucho. Jeden pohľad na hrdlo rozhodne.

2

Husté lesné podlesie ako životný priestor — niltava orchideová uprednostňuje tmavší, uzavretejší les než väčšina iných muchárov — obsadzuje husté listnaté a zmiešané lesy s bohatým podrastom od himalájskych svahov do Mjanmarska. Wikipedia EN výslovne uvádza, že druh zaberá „huslúchejší les než ostatné druhy muchárov“; jeho preferencia tieňovitého biotopy vysvetľuje, prečo je v teréne obtiažnejšie viditeľný napriek nápadnému sfarbeniu.

3

Altitudinálna migrácia — druh nesťahuje sa do vzdialenej teplej krajiny, ale zostupuje sezónne po himalájskych svahoch. Himalájske populácie hniezdiaace v stredných výškach (400–2 000 m n. m.) zimujú v nížinách, v Bangladéši, na Srí Lanke alebo sa presúvajú do Západných Ghátov v juhozápadnej Indii, kde je početný od septembra do februára.

4

Taxonómický obrat 2016 — čínsky príbuzný vyňatý — do roku 2016 bol Čínsky modrý muchárik (Cyornis glaucicomans) považovaný za poddruh niltavy orchideovej. Genetické analýzy (Zhang et al. 2016) ho vyčlenili ako plnohodnotný druh. Po tomto kroku zostali v C. rubeculoides iba tri poddruhy (rubeculoides, dialilaemus, rogersi); klossi bol synonymizovaný s C. hainanus.

5

Poddruhová variácia v kresbe hrdla — nominátny poddruh rubeculoides (západ Himalájí) má zaoblený modrý hrdlový pás; poddruh dialilaemus (vych. Himaláje a SV India) vykazuje výraznejšiu rufóznu líniu na hrdle — tzv. zárez v tvare obráteného V. Táto subtílna variácia bola jednou z príčin, prečo sa komplex rubeculoides považoval za potenciálne niekoľko kryptických druhov; Singh et al. (2020) ju zmapoval geneticky.

6

Typický muchárovitý lovec — niltava orchideová loví hmyz klasickou muchárovitou technikou: z nízkeho posedu v hustom podlesí vypúšťa krátky vzdušný útok za okrídleným hmyzom a vracia sa späť. Tento lovecký štýl sdieľa s desiatkami príbuzných muchárovitých Staré sveta; dopĺňa ho zberom hmyzu z povrchov listov a kôry.

7

Záhadná samica — samica niltavy orchideovej je výrazne nenápadnejšia než samec: olivovohnedá vrchná strana, slabo oranzová hruď, biele brucho. Bez samca v blízkosti je ju obtiažne odlíšiť od samíc príbuzných druhov. Práve preto je pre terénnu identifikáciu kľúčové sledovanie samcov a ich znakovej kombinácie (modré hrdlo + oranzový prsník + biele brucho).

8

IUCN stabilná — areál rozsiahly — IUCN hodnotí druh ako najmenej ohrozený (LC). Areál je rozsiahly (indický subkontinent + JV Ázia), populácia považovaná za stabilnú. Hlavným dlhodobým tlakom je strata a fragmentácia prirodzených lesných biotopov na indickom subkontinente, nie však lov ani odchyt pre obchod.

Taxonomická klasifikácia

species Niltava orchideová (Cyornis rubeculoides)
Ríša Animalia
Kmeň Chordata
Trieda Aves (vtáky)
Rad Passeriformes (vrabcotvaré)
Čeľaď Muscicapidae (muchárovité)
Rod Cyornis Blyth, 1843
Druh Cyornis rubeculoides (Vigors, 1831)
Poddruhy Po oddelení C. glaucicomans (čínsky modrý muchárik, Zhang et al. 2016) sa uznávajú tri poddruhy: C. r. rubeculoides (Vigors, 1831) — nominát, Himaláje od Kašmíru po SZ Mjanmarsko; C. r. dialilaemus Stuart Baker, 1919 — SV India, nižšie polohy vých. Himalájí a severovýchodné pahorkatiny; C. r. rogersi Stuart Baker, 1922 — pohorie Arakan (centrálne a juhozápadné Mjanmarsko). Subspecificá C. r. klossi bola synonymizovaná s Cyornis hainanus. Nomínát sa vyznačuje zaoblením modrého hrdlového pásu; u dialilaemus je na hrdle výraznejšia rufózna inverzná línia (tzv. zárez).
Výskyt SR Druh sa v SR nevyskytuje — žije výhradne na indickom subkontinente a v časti JV Ázie. Nie je evidovaný ako vagrant ani v strednej Európe.
Avibase_ID AFB7FD39275123D2

? Často kladené otázky

Odpoveď je jednoduchá: hrdlo samca. Niltava orchideová má modré hrdlo — modrá farba zasahuje celé hrdlo vrátane horného prsníka; až pod ňou začína rezavooranžová farba hrudníka. Niltava hnedoprsá (Cyornis tickelliae) má oranžové hrdlo — oranžová farba hrudníka plynule prechádza aj na hrdlo a tvorí akúsi oranžovú „náhrdelníkovú“ zónu. Obe samice sú si veľmi podobné a ich spoľahlivé odlíšenie v teréne bez samca v blízkosti môže byť náročné.

Niltava orchideová obýva husté lesy indického subkontinentu — hniezdiska ležia v Himalájach od Kašmíru po Mjanmarsko a v severovýchodných pahorkatinách Indie (Nágaland, Meghalaya). Druh je sťahovavý na altitudinálnej osi — himalájske populácie zimujú v nižších polohách, v Bangladéši, na Srí Lanke a v Západných Ghátoch juhozápadnej Indie. Druh sa nevyskytuje v SR ani v Európe.

Nie. Niltava orchideová nie je klietkový vták — nechová sa ani v SR, ani v Európe. Je to voľne žijúci lesný muchárovitý vták, ktorý nie je v ponuke chovateľov. Druh nie je zaradený v CITES, no jeho chov nemá chovateľskú tradíciu a bol by eticky i logisticky problematický. Stránka má predovšetkým atlasový a identifikačný charakter — pomáha spoznať tento druh a pochopiť, čím sa líši od príbuzných druhov.

Je to typický hmyzožravec. Loví hmyz predovšetkým vo vzduchu muchárovitou technikou — z nízkeho posedu v hustom podlesí vypúšťa krátky vzdušný útok a vracia sa späť. Dopĺňa potravu zberom hmyzu z povrchov listov a kôry. Pred migráciou sezónne konzumuje aj drobné plody. Živočíšna bielkovina je nevyhnutná pri kŕmení mláďat.

Spev je premenlivá séria piskľavých, kvílivých a čvirikavých tónov — melodický, no premenlivý; samec ho spieva z nízkeho posedu v hustom lesnom podlesí počas hniezdnej sezóny. Bežným prejavom je kontaktné „chak“ a trhlkavý alarmový výkrik, typické pre rod Cyornis. Druh nenapodobňuje cudzie zvuky — repertoár je vrodený.

IUCN hodnotí druh ako najmenej ohrozený (LC) — areál je rozsiahly a populácia považovaná za stabilnú. Nie je zaradený v žiadnej prílohe CITES. Hlavným dlhodobým tlakom je strata a fragmentácia prirodzených lesov na indickom subkontinente; aktuálne tieto faktory populáciu výrazne neznižujú.

Do roku 2016 bol Čínsky modrý muchárik (Cyornis glaucicomans) považovaný za poddruh niltavy orchideovej. Genetické analýzy (Zhang et al. 2016) ho vyčlenili ako samostatný druh, ktorý žije v južnej Číne, Laose, Vietname a Thajsku — mimo hlavného himalájsko-indického areálu C. rubeculoides. Po tomto vyčlenení zostali v niltave orchideovej tri poddruhy (rubeculoides, dialilaemus, rogersi).

ZDROJ: Avibase (Cyornis rubeculoides, ID AFB7FD39275123D2, https://avibase.bsc-eoc.org/species.jsp?avibaseid=AFB7FD39275123D2), BirdLife DataZone (Blue-throated Blue Flycatcher, IUCN LC, https://datazone.bir

 Video — Niltava orchideová

Niltava orchideová (Cyornis rubeculoides) — hlas a správanie v prírode

Niltava orchideová (Cyornis rubeculoides) — biotop a pohyb

 Cudzie názvy

Anglicky:   Blue-throated Flycatcher / Blue-throated Blue Flycatcher, Česky:   lejsek modrohrdlý, Nemecky:   Blaukehlschnäpper, Španielsky:   Papamoscas gorjiazul, Francúzsky:   Gobemouche à menton bleu, Taliansky:   Pigliamosche golablu, Holandsky:   Blauwkeelniltava, Portugalsky:   presné údaje neoverené, Poľsky:   dżunglówka modrogłowa, Maďarsky:   presné údaje neoverené, Rusky:   Синегорлая нильтава, Japonsky:   ムネアカヒメアオヒタキ, Latinsky:   Cyornis rubeculoides (Vigors, 1831)