Niltava indigová (Eumyias indigo) — monomorfný horský spevavec s indigovo-modrou farbou a tyrkysovou…

Výživa

Hmyz a jeho larvy — základ celoročnej stravy; loví sit-and-sally technikou z nízkeho posedu i zbiera zo zemského povrchu a z kôry pri zemi 75%

Lietajúci hmyz lovený vzdušným výpadom z posedu — typická technika muchárovitých (sit-and-sally z pňov, koreňov a nízkych vetiev) 15%

Drobné bezstavovce, pavúky a mäkkýše zbierané na zemi a v podkrovnom podraste 7%

Drobné bobule a mäkké plody — príležitostný sezónny doplnok 3%

Odporúčané potraviny

Hmyz a larvy — chrobáky, dvojkrídlovce, mole, húsenice; základ stravy počas celého roka (vo voľnej prírode, nie v chove)
Lietajúci hmyz — lovený technikou sit-and-sally (útok z posedu z pňa alebo nízkej vetvy, návrat na posedisko)
Drobné bezstavovce zbierané z povrchu zeme, z kôry a z koreňov v horskom podkrovnom podraste
Pavúky a drobné mäkkýše — príležitostná korisť v podrastovom pásme
Drobné bobule a mäkké plody — sezónny energetický doplnok
Čerstvá horská voda z potokov — druh obýva vlhké lesné prostredie

Zakázané potraviny

Druh nie je klietkový vták — nasledujúce platí ako ekologická poznámka, nie kŕmny návod
Pesticídmi ošetrený hmyz — kontaminovaná korisť je nepriamou hrozbou pre hmyzožravé horské druhy
Plesnivé alebo hnijúce plody — riziko mykotoxínov; druh sa im vyhýba
Ľudské spracované potraviny — pre drobné spevavce nevhodné

Tip od odborníka Niltava indigová je typický horský hmyzožravec (insektivórum) s prevažujúcou technikou sit-and-sally: sedí na pni alebo nízkej vetve, pozoruje okolie a vyráža schytiť hmyz vo vzduchu alebo ho zbiera z povrchov kôry, koreňov a vlhkej horskej pôdy. Základ jedálnička tvorí hmyz a larvy (chrobáky, dvojkrídlovce, húsenice), príležitostne dopĺňaný drobnými bezstavcami a bobuľami. Druh je pozoruhodne dôverčivý voči ľuďom — toleruje priblíženie pozorovateľov k pňom a koreňom, pri ktorých loví. Druh sa v zajatí nechová — tieto údaje opisujú jeho ekológiu vo voľnej prírode.

Správanie a komunikácia

Hlučnosť

Niltava indigová je stredne hlasný horský spevavec — samčí spev tvorí melodické série piskľavých tónov prednášaných v lesnom podraste a na okrajoch horských ciest. Nie je tak hlučná ako niektoré iné muchárovité; kontaktné hlášky sú krátke a nenápadné. Keďže ide o voľne žijúci druh, otázka hlučnosti v byte je bezpredmetná.

Priľnavosť

Niltava indigová je voľne žijúci horský vták — nie je maznavý druh ani spoločenský miláčik. Je síce pozoruhodne dôverčivá voči ľuďom vo voľnej prírode (toleruje priblíženie pri love), no fyzický kontakt s človekom by pre ňu znamenal extrémny stres. Druh sa nechová.

Aktivita

Čulý a pohyblivý horský vták — neustále mení posedy, vyráža za korisťou, aktívne udržiava teritórium po celý rok. Obýva výšky 900–3000 m n. m., kde čelí premenlivým horským podmienkam.

Reč

Niltava indigová nenapodobňuje ľudskú reč — ide o voľne žijúceho spevavca s vrodeným repertoárom melodického spevu a poplašných hlások. Reč sa nenaučí.

Hlasový prejav a reč

Niltava indigová má melodický, piskľavý spev skladajúci sa zo sérií jasných tónov prednášaných z nízkeho posedu v horskom lesnom podraste alebo z okraja cesty. Spev nesie horskými lesmi na Kinabalu, Sumatre aj Jáve. Kontaktné a poplašné hlasy sú krátke, ostré piskľavé zvuky. Druh je na xeno-canto zdokumentovaný viac ako 34 nahrávkami vrátane párových duetov trváceho aj päť minút. Druh nenapodobňuje ľudskú reč — repertoár je vrodený.

Dokáže hovoriť? Niltava indigová nenapodobňuje ľudskú reč ani cudzie melódie. Ide o voľne žijúceho horského spevavca s vrodeným repertoárom melodického piskľavého spevu a krátkych poplašných hlások; ako voľne žijúci druh sa nechová.

Typické zvuky

Melodické série piskľavých tónov — jasný, stúpajúco-klesajúci motív prednášaný z nízkeho posedu (pňov, koreňov, nízkych vetiev) v horskom lesnom podraste; nesie sa horskými lesmi
Párový duet — zdokumentovaný prípad, kde par niltáv spieval nepretržite po dobu najmenej piatich minút pri horskej ceste (xeno-canto záznamy z Bornea)
Krátke ostré piskľavé kontaktné a poplašné hlasy — pri vyrušení alebo počas teritoriálnych interakcií

Sezónny kalendár

Celoročný resident — niltava indigová nesťahuje a žije v horských lesoch Sumatry, Jávy a Bornea po celý rok; nemá migračný pohyb

Predpokladané hniezdne obdobie — pre horské tropické druhy sa zvyčajne udáva pred alebo počas vlhkej sezóny; presné dátumy pre E. indigo nie sú v dostupnej literatúre podrobne overené

Pravdepodobná hniezdna sezóna (orientačne) — druh hniezdi vo vlhkých horských lesoch; presné hniezdne dátumy pre všetky tri poddruhy nie sú v dostupných zdrojoch spoľahlivo zdokumentované

Mimohniezdne obdobie — druh zostáva vo svojom horskom biotope; aktívne loví hmyz a udržiava teritórium

Voľne žijúci druh

Tento druh je voľne žijúci a nie je vhodný na chov ani držbu v zajatí. Nepatrí medzi spoločenské (domáce) zvieratá — najlepším a jediným vhodným spôsobom kontaktu je pozorovanie v jeho prirodzenom prostredí. Odchyt a držba voľne žijúcich živočíchov sú vo väčšine krajín zákonom chránené a obmedzené.

Prostredie a požiadavky

Prirodzený biotop

Vlhké subtropické a tropické horské lesy, 900–3000 m n. m.

Niltava indigová je striktne horský druh viazaný na vlhké horské lesy — primárne aj narušené — vo výškach 900 až 3000 m n. m. (zdroj: BirdLife DataZone, eBird). Vyhýba sa nížinným lesom a odlesneným plochám. Hľadá potravu na všetkých výškových úrovniach lesa, no najčastejšie sa zdržiava v podrastovom pásme blízko zeme — na pňoch, koreňoch, záhyboch koreňov a pri horských cestách a chodníkoch vedúcich lesom. Biotop: IUCN kód Forest — Subtropical/Tropical Moist Montane.

Hniezdny (stály) areál

Horská Sumatra (poddruh ruficrissa), Jáva (nominátny indigo), severné Borneo — Sabah, Sarawak a horná Kalimantan (cerviniventris)

Druh je rozšírený na troch ostrovoch Sundalandu: Sumatra (poddruh E. i. ruficrissa, rozšírený pozdĺž horskej chrbtice Bukit Barisan, napr. Kerinci, Leuser); Jáva (nominátny E. i. indigo, hory G. Gede-Pangrango, Bromo-Tengger, Ijen); Borneo (poddruh E. i. cerviniventris, severné hory vrátane K. Kinabalu, Crocker Range). Druh sa nevyskytuje v SR ani v Európe.

Migrácia

Stály resident — nerobí sezónne migrácie

Niltava indigová je celoročný stály druh (resident) vo svojom hniezdnom areáli. Nesťahuje sa; jedince môžu vykonávať krátke altitudinálne pohyby (vertikálna migrácia) v rámci hôr v závislosti od dostupnosti potravy a ročného obdobia, no žiadna dlhá sezónna migrácia nie je zdokumentovaná.

Správanie a aktivita

Čulý horský vták; loví sit-and-sally z nízkych posedov; pozoruhodne dôverčivý voči ľuďom

Niltava indigová hľadá potravu na všetkých úrovniach horského lesa, no najčastejšie sa zdržiava nízko pri zemi — posedí na pňoch, koreňoch a nízkych vetvách a odtiaľ vyráža za korisťou. Je výnimočne dôverčivá — toleruje priblíženie pozorovateľov na niekoľko metrov, čo z nej robí obľúbený objekt birdwatcherov na Kinabalu a v iných horských lokalitách. Aktívna počas dňa; teritoriálna.

Hniezdenie

Presné hniezdne dátumy a opis hniezda nie sú v dostupnej verejne prístupnej literatúre pre tento druh spoľahlivo zdokumentované

Niltava indigová je stály horský resident, takže hniezdi priamo vo svojom areáli. Presné hniezdne dátumy, popis hniezda, počet vajec, inkubačná doba a vývoj mláďat nie sú v dostupných verejných zdrojoch (Wikipedia, BirdLife, eBird, oiseaux.net) pre tento druh podrobne zdokumentované. Analógiou s príbuznými druhmi rodu Eumyias (napr. niltava tyrkysová E. thalassinus) môžno predpokladať pohárkovité hniezdo z machu a vlákien, 3–4 vajcia a inkubáciu okolo 13–15 dní; tieto údaje sú však pre E. indigo neverifikované — uvádzame ich výslovne ako neverifikované analogické odhady.

Právna ochrana a CITES

IUCN LC (stabilný trend); CITES: bez zápisu; zákon SR 543/2002: v SR sa nevyskytuje

Druh je hodnotený IUCN ako najmenej ohrozený (LC) s predpokladaným stabilným trendom populácie (hodnotenie BirdLife International 2017). Nie je zaradený v žiadnej prílohe CITES (overené vo viacerých zdrojoch). Slovenský zákon 543/2002 Z. z. sa naňho priamo nevzťahuje (nie je pôvodný druh SR); v krajinách výskytu (Indonézia, Malajzia) podlieha miestnej ochrane prírody vrátane ochrany v národných parkoch (Kinabalu NP, TNGGP atď.).

Rozmnožovací cyklus

Tok a teritóriá

Presné dátumy neoverené pre tento druh — predpokladá sa pred vlhkou sezónou

Niltava indigová je stálym residentom — samce udržiavajú teritóriá celoročne a pravdepodobne tokujú pred hniezdnou sezónou, ktorá sa u horských tropických druhov predpokladá v období pred alebo začiatkom vlhkej sezóny. Spev z nízkeho posedu slúži na ohájenie teritória aj na vábenie partnerky. Presné tokové správanie a hniezdne dátumy pre E. indigo nie sú v dostupnej literatúre podrobne zaznamenané.

Hniezdo a znáška

Presné údaje neoverené — neverifikované analogické odhady: 3–4 vajcia

Presné informácie o hniezde, znáške a inkubácii niltavy indigovej nie sú v dostupných verejných zdrojoch spoľahlivo zdokumentované. Analógiou s príbuznými druhmi rodu Eumyias možno predpokladať, že hniezdo je pohárkovité, postavené zo machu a rastlinných vlákien, umiestené nízko v podkrovnom podraste alebo v záhyboch koreňov. Znáška pravdepodobne 3–4 vajcia. Tieto údaje sú výslovne neverifikované pre E. indigo.

Inkubácia

Presné údaje neoverené pre tento druh

Inkubačná doba pre niltavu indigovú nie je v dostupných zdrojoch spoľahlivo uvedená. Analógiou s príbuznými muchárovitými sa odhaduje na 13–15 dní; kto sedí a aký je pomer inkubácie pohlaví, nie je pre E. indigo zdokumentované.

Mláďatá a juvenilné sfarbenie

Juvenilné sfarbenie: škvrnité — bledé buffy škvrny po celom tele (zdroj: eBird, Wikipedia EN)

Mláďatá niltavy indigovej sú škvrnité — majú bledé buffy (žltkastohnedé) škvrny roztrúsené po celom tele namiesto uniformnej modrej farby dospelých. Tento juvenilný šat je typický pre čeľaď muchárovité. Presný vek vyletenia z hniezda, dĺžka opatery rodičmi a vek, kedy mláďatá nadobúdajú dospelé sfarbenie, nie sú pre tento druh v dostupných zdrojoch podrobne zdokumentované.

Ochočenie a kontakt

Trvanie: Nevzťahuje sa — niltava indigová je voľne žijúci horský druh, ktorý sa neochočuje ani nechová.

Niltava indigová nie je klietkový vták a neochočuje sa. Ide o voľne žijúceho horského spevavca; fyzický kontakt s človekom by mu spôsobil extrémny stres. Jediný vhodný spôsob kontaktu je pozorovanie vo voľnej prírode bez rušenia vtáka.

1

Niltava indigová sa neochočuje — nasledujúce body sú zásady ohľaduplného pozorovania voľne žijúceho druhu

2

Pozoruj len z bezpečnej vzdialenosti ďalekohľadom — druh je síce dôverčivý, no priblíženie na niekoľko metrov stačí na vyrušenie

3

Nikdy nehľadaj ani nenarúšaj hniezdo a nepoužívaj nahrávky spevu na vábenie počas hniezdenia

4

Rešpektuj miestne predpisy o ochrane prírody v národných parkoch (Kinabalu NP, TNGGP Sumatra, atď.)

Porovnanie s podobnými druhmi

	Niltava indigová	Niltava tyrkysová (Eumyias thalassinus)	Niltava pahorková (Cyornis whitei)	Niltava sťahovavá (Cyanoptila cyanomelana)
Dĺžka	14 cm	15–17 cm	15 cm	16–17 cm
Váha	23 g	presné údaje neoverené	presné údaje neoverené	22–25 g
Dožitie	presné údaje neoverené (typicky 5–8 r u príbuzných muchárovitých)	presné údaje neoverené	presné údaje neoverené	5–10 r vo voľnej prírode (orientačne)
Hlučnosť	voľne žijúci horský stálý druh — v SR sa nevyskytuje, nechová sa	voľne žijúci druh (mimo SR)	voľne žijúci druh (mimo SR)	voľne žijúci sťahovavý druh — v SR sa nevyskytuje, nechová sa
Stav IUCN	IUCN LC (stabilný trend), bez CITES	IUCN LC, bez CITES	IUCN LC, bez CITES	IUCN LC (klesajúci trend), bez CITES
Povaha	Monomorfný — samec aj samica indigovo-modré s tyrkysovou čelovou škvrnou a tmavou maskou; mláďatá škvrnité (buffy škvrny). Brušná strana bledšia/belavá	Samec uniformne tyrkysový (verdigris) BEZ výraznej čelovej škvrny — uniformné sfarbenie narozdiel od indigovej s aquamarínovou čelovou škvrnou; samica olivovozelená (dimorfný druh narozdiel od monomorfnej indigovej)	Samec tyrkysovo-modrý, samica hnedá — dimorfný narozdiel od monomorfnej indigovej; bez aquamarínova čelová škvrna; tyrkysovejší odtieň	Silne dimorfný (samec kráľovsky modrý vrch + čierna maska na tvári a hrudi + biela spodina; samica sivohnedá) — zásadne odlišný od monomorfnej indigovej; väčší druh
Areál	Horská Sumatra (poddruh ruficrissa), Jáva (nominátny indigo), severné Borneo (cerviniventris); 900–3000 m n. m.; stály resident	Himaláje a JV Ázia (od Indočíny po Sundy) — rozšírený druh lesných okrajov; niektoré populácie migrujú narozdiel od stálej indigovej	Sulawesi, Filipíny, Molukky — iné ostrovy než indigová; neprekrývajú sa areály	Hniezdisko: Japonsko, Kórea, SV Čína, ruský Ďaleký východ; zimoviská: JV Ázia vrátane Bornea a Sumatry — diaľkový migrant

Choroby a prevencia

Strata a fragmentácia horského lesného biotopu (populačná hrozba)

stredná

Príznaky: Úbytok obsadených území, pokles hustôt v nižších nadmorských výškach

Niltava indigová je viazaná na vlhké horské lesy (900–3000 m n. m.) na Sumatre, Jáve a Borneu — ostrovoch s intenzívnym odlesňovaním nížin a podhorí. Hoci vyššie polohy sú relatívne chránené, odlesňovanie spodnej hranice výskytu (900–1500 m) druh obmedzuje. IUCN hodnotí trend populácie ako stabilný, ale situácia na Sumatre a Jáve je znepokojivá.

Vtáčia malária a krvné parazity (Plasmodium, Haemoproteus)

nízka

Príznaky: Apatia, nastŕpané perie, znížená kondícia

Drobné hmyzožravé spevavce horských lesov sú vystavené krvným parazitom prenášanými bodavým hmyzom (komáre, muchničky). Vo vlhkých tropických horách sú tieto parazity bežné; zdravý druh s dostatočnou potravou ich zvyčajne zvláda. Druh sa v zajatí nechová.

Odchyt pre domáci vtáčí trh (nelegálny)

stredná

Príznaky: Lokálny pokles populácií, najmä v blízkosti ľudských sídel

V Indonézii je nelegálny odchyt spevákov pre domáci vtáčí trh všeobecnou hrozbou pre horské lesné druhy. Hoci niltava indigová nie je medzi populárnymi klietkovými vtákmi, príťažlivosť jej farby ju môže vystavovať odchytu v oblastiach s prístupom pre verejnosť. Druh nie je v prílohách CITES, čo komplikuje medzinárodnú kontrolu.

Prevencia Niltava indigová je voľne žijúci druh — nasledujúce informácie opisujú jeho prirodzené hrozby, nie starostlivosť v zajatí (druh sa nechová). Hlavnou dlhodobou hrozbou populácie je fragmentácia horských lesov na Sumatre a Jáve v dôsledku odlesňovania. Lokálne hrozbou môže byť nelegálny odchyt pre domáci vtáčí trh. Ak sa stretnete s vtákom v núdzi, kontaktujte miestnu záchranársku stanicu v príslušnej krajine.

Zaujímavosti

1

Monomorfný modrý klenot horských lesov — Niltava indigová je pozoruhodná tým, že obe pohlavia sú si takmer identické: celé telo pokrýva sýta indigovo-modrá farba s charakteristickou tyrkysovo-aquamarínovou škvrnou na čele (iridescent forehead blaze) a drobnou tmavou maskou okolo oka. Narozdiel od väčšiny muchárovitých nie je pohlavný dimorfizmus výrazný — samec aj samica sú modré. Táto vlastnosť je v rode Eumyias neobvyklá, keďže u príbuznej niltavy tyrkysovej (E. thalassinus) sú samica a samec farebne odlíšené.

2

Typový druh celého rodu Eumyias — Nemecký ornitológ Jean Cabanis zaviedol rod Eumyias v roku 1851 práve pre niltavu indigovú, ktorú Thomas Horsfield opísal ako prvú v roku 1821. Niltava indigová je teda typovým druhom (type species) celého rodu Eumyias, zahrňujúceho dnes 11 druhov drobných modrých muchárovitých Starého sveta.

3

Výnimočná dôverčivosť voči ľuďom — Medzi horskými muchárovitými je niltava indigová proslulá svojou neobvyklou dôverčivosťou: posedí na pňoch a koreňoch pri horských cestách a toleruje priblíženie birdwatcherov na niekoľko metrov. Toto správanie robí z nej jeden z ľahšie pozorovateľných druhov horských lesov Kinabalu a Sumatry. Pozoruhodne, dôverčivosť znižuje schopnosť úniku pred predátormi, čo môže súvisieť s nižšou hustotou predátorov vo vyšších polohách.

4

Tri poddruhy s jemnými rozdielmi — Druh je rozdelený do troch poddruhov: nominátny E. i. indigo na Jáve má bledú spodinu tela; E. i. ruficrissa na Sumatre má hrdzastý podchvostník (lat. ruficrissa = hrdzavý podchvostník); E. i. cerviniventris na severnom Borneu má žltkastý podchvostník (lat. cerviniventris = jelenicová farba brucha). Všetky tri poddruhy zdieľajú charakteristickú aquamarínovu čelovú škvrnu a základnú indigovú farbu.

5

Horský resident bez migrácie — Na rozdiel od mnohých iných muchárovitých (vrátane príbuznej niltavy sťahovavej Cyanoptila cyanomelana, diaľkového migranta medzi Japonskom a JV Áziou), niltava indigová je stálym residentom svojich horských lesov. Žije na výškach 900 až 3000 m n. m. po celý rok, pričom môže vykonávať krátke altitudinálne pohyby medzi sezónami.

6

Škvrnité mláďatá — vizuálny kontrast s dospelými — Kým dospelé jedince sú uniformne indigovo-modré, mláďatá sú dramaticky odlišné: ich telo pokrývajú bledé buffy škvrny roztrúsené po hnedastom podklade. Tento škvrnitý juvenilný šat je typický pre mnohé muchárovité a pravdepodobne slúži ako kamuflážny vzor v listovom podraste. Prechod do dospelého modrého šatu prebieha postupne pelichaním.

Taxonomická klasifikácia

species Niltava indigová (Eumyias indigo)

Ríša Animalia

Kmeň Chordata

Trieda Aves (vtáky)

Rad Passeriformes (vrabcotvaré)

Čeľaď Muscicapidae (muchárovité)

Rod Eumyias Cabanis, 1851

Druh Eumyias indigo (Horsfield, 1821)

Poddruh SR V SR sa vo voľnej prírode nevyskytuje — horský juhovýchodoázijský druh; v európskej avikultúre sa nechová

Poddruhy Tri poddruhy uznávané IOC World Bird List: E. i. indigo — nominátny poddruh, Jáva; E. i. ruficrissa — Sumatra (hrdzastý podchvostník); E. i. cerviniventris — severné horské Borneo (žltkastý podchvostník). Poddruhy sú si navzájom veľmi podobné a líšia sa primárne sfarbením podchvostníka a jemným odtieňom spodnej strany tela.

Avibase_ID 097312DEEC864F94

Často kladené otázky

Nie — niltava indigová nie je klietkový druh a v európskej avikultúre sa nechová. Ide o voľne žijúceho horského spevavca z tropických horských lesov Indonézie a Malajzie. V SR ani v EÚ nie je dostupná v ponuke chovateľov. Druh nie je v CITES, no akýkoľvek odchyt z voľnej prírody by bol v rozpore s ochranou vtáctva v krajinách areálu (Indonézia, Malajzia). Jediný vhodný spôsob stretnutia je pozorovanie vo voľnej prírode.

Niltava indigová je monomorfný druh — samec a samica sú si takmer identické. Obe pohlavia majú sýtu indigovo-modrú farbu a charakteristickú tyrkysovo-aquamarínovu škvrnu na čele. Mierne rozdiely v odtieni modrej medzi samcom a samicou sú v teréne ťažko pozorovateľné. Ľahšie rozoznateľné sú mláďatá: sú škvrnité s bledými buffy škvrnami po celom tele namiesto uniformnej modrej.

Najlepšia príležitosť je hora Kinabalu (Sabah, Borneo) — druh je bežný na horských cestách a chodníkoch nad 1000 m n. m. a je proslulý svojou dôverčivosťou voči pozorovateľom. Na Sumatre ho môžeš hľadať v NP Kerinci Seblat a NP Gunung Leuser, na Jáve v NP G. Gede-Pangrango a NP G. Bromo-Tengger-Semeru. Hľadaj nízko v lesnom podraste — na pňoch, koreňoch a nízko pri zemi, najmä pri horských cestách.

Spev tvorí melodické série piskľavých tónov prednášaných z nízkeho posedu v horskom lesnom podraste. Páry boli zdokumentované v dlhých duetoch trvajúcich až päť minút. Kontaktné hlasy sú krátke, ostré piskľavé zvuky. Nahrávky sú dostupné na xeno-canto (viac ako 34 nahrávok z Bornea, Sumatry a Jávy). Druh nenapodobňuje iné vtáky ani ľudskú reč.

Niltava tyrkysová (Eumyias thalassinus, Verditer Flycatcher) je uniformne tyrkysová (verdigris-modrá) bez výraznej čelovej škvrny a so širším areálom (od Himalájí cez JV Áziu až po Sundy). Niltava indigová je tmavšia, indigovo-modrá s charakteristickou tyrkysovo-aquamarínovou (irizujúcou) škvrnou na čele — tento detail je kľúčovým terénym znakom. Niltava tyrkysová je navyše migratorná (niektoré populácie), kým indigová je stálym residentom horských lesov.

IUCN ju hodnotí ako najmenej ohrozenú (LC) s predpokladaným stabilným trendom populácie. Druh nie je zaradený v žiadnej prílohe CITES. Dlhodobou hrozbou je odlesňovanie nižších horských polôh na Sumatre a Jáve, kde intenzívne poľnohospodárstvo a palmová plantáž postupujú nahor. Horské lesy Bornea sú relatívne lepšie chránené v rámci národných parkov. Lokálnou hrozbou môže byť nelegálny odchyt pre domáci vtáčí trh v Indonézii.

Niltava indigová

Eumyias indigo — monomorfný horský spevavec s indigovo-modrou farbou a tyrkysovou čelovou škvrnou — stály resident horských lesov Sumatry, Jávy a Bornea; voľne žijúci druh, nie klietkový vták