Niltava hrdzavobruchá (Niltava sundara)

Muscicapidae (muchárovité)

Niltava hrdzavobruchá

Niltava sundara — robustný himalájsky muchárik s kobaltovomodrou vrchnou stranou a sýto hrdzavooranžovým bruchom samca — klenot horských lesov Ázie, voľne žijúci druh, nie klietkový vták

IUCN: LC (Least Concern, 2016) | Least Concern (najmenej ohrozený, hodnotenie BirdLife International / IUCN 2016). Druh má rozsiahly areál naprieč 10 krajinami juhozápadnej a juhovýchodnej Ázie a väčšina hniezdísk leží v odľahlých horských oblastiach alebo v chránených prírodných územiach. Globálna populácia je hodnotená ako stabilná — aktuálne nezaznamenaný rýchly pokles, ktorý by opodstatňoval vyššiu kategóriu ohrozenia. Dlhodobými tlakmi sú odlesňovanie horských lesov, fragmentácia biotopu a ľudská zástavba v nižších pásmach zimovísk, no tieto faktory aktuálne nespôsobujú výrazný pokles. Druh nie je zaradený v žiadnej prílohe CITES. Slovenský zákon č. 543/2002 Z. z. sa naňho priamo nevzťahuje, keďže nie je pôvodným druhom SR.
Dĺžka15–18 cm (19–24 g)
RozšírenieHimaláje, SV India, Čína, Indočína
BiotopHusté vlhké horské lesy, 900–3 200 m
StravaPrevažne hmyz a drobné bezstavovce
HniezdenieApríl–august, 4 vajíčka, inkubácia 12–13 dní
MigráciaAltitudinálny migrant (nie diaľkový)
Dožitiedo cca 5 r vo voľnej prírode (orientačne)
IUCNLC — najmenej ohrozený

Výživa

  • Hmyz a jeho larvy — chrobáky, mravce, cvrčky, dvojkrídlovce; základ stravy počas celého roka, lovené z nízkeho posedu v podrastom
  • Pavúky a iné drobné bezstavovce — zbierané z konárikov a zo zeme v hustom podrastom
  • Drobné bobule a mäkké plody — sezónny doplnok, najmä mimo hniezdnej sezóny
  • Iná rastlinná zložka — príležitostný doplnok
Tip od odborníka Niltava hrdzavobruchá je typický horský hmyzožravec — loví predovšetkým hmyz a drobné bezstavovce (chrobáky, mravce, cvrčky, pavúky) typickou muchárikovitou technikou: sedieva nehybne na nízkom bidielku v hustom podrastom lesa a vyráža k prey dartstretnutím smerom dolu alebo krátko do vzduchu. Sezónne dopĺňa drobné bobule a mäkké plody ako zdroj energie. Dostupnosť bezstavovcov ho viaže na husté, vlhké montánne lesy s bohatým podrastom — biotop, kde sa sústredí jeho koriste aj kryt pred predátormi. Druh nie je vhodný na chov v zajatí a tieto údaje opisujú len jeho prirodzenú ekológiu.

Hlasový prejav

Niltava hrdzavobruchá má bohatú, melodickú pieseň, ktorá znie horecelým horským lesom najmä za svitania a počas hniezdnej sezóny (apríl–august). Spev samca je opísaný ako „rich and melodious, echoing through the forest“ (Great Himalayan National Park). Vychádzajúc z nahrávok na xeno-canto (26 záznamov z Indie, Vietnamu, Laosu a Číny) ide o sériu melodických, skôr flajakovitých tónov — typický spev muchárikovitého druhu prednášaný z úkrytu v hustom podrastom. Kontaktné a poplašné hlásky sú tlmené. Nenapodobňuje ľudskú reč — repertoár je vrodený. Ako voľne žijúci druh sa nechová a jeho hlas možno počuť iba v prírode.

Typické zvuky

  • Bohatá melodická pieseň — samec spieva sériu melodických, mäkkých tónov z úkrytu v hustom podrastom lesa, počuteľná najmä za svitania a počas hniezdnej sezóny (apríl–august)
  • Tichá kontaktná hláska — jemný kratký volač vydávaný pri pohybe v podrastom, nenápadný a ťažko lokalizovateľný
  • Poplašný hlas — krátke ostré tóny pri vyrušení alebo pri blízkosti predátora; druh je inak hanblivý a málovravný
  • Výrazne rozlišiteľný spev samca v hniezdnej sezóne — zaujatý spevom z koruny alebo vyšších vetiev; pieseň sa líši medzi subspecies

Sezónny kalendár

Jan Feb Mar Apr Máj Jún Júl Aug Sep Okt Nov Dec ROČNÝ cyklus
Hlavná hniezdna sezóna (apríl–august) v horských lesoch Himalájí a priľahlých pohorí (zdroj: Wikipedia EN, ogaclicks.com)
Tok — samec prednáša bohatú a melodickú pieseň; miesta hniezdenia navštevuje opakovane z roka na rok (silná fidelita miesta)
Inkubácia 12–13 dní (obaja rodičia); mláďatá vylietajú po 16–17 dňoch; kľúčový dostatok hmyzu v podrastom
Zimovanie v nižších polohách (250–1 350 m) — altitudinálny migrant; N. s. denotata zimuje v severnom Thajsku a Indočíne
Presun do zimovacej nadmorskej výšky po hniezdnej sezóne; druh nie je diaľkový migrant, ide o vertikálnu migráciu
Celoročne prítomný v areáli — altitudinálny migrant: v lete hore (900–3 200 m), v zime dole (250–1 350 m)

Voľne žijúci druh

Tento druh je voľne žijúci a nie je vhodný na chov ani držbu v zajatí. Nepatrí medzi spoločenské (domáce) zvieratá — najlepším a jediným vhodným spôsobom kontaktu je pozorovanie v jeho prirodzenom prostredí. Odchyt a držba voľne žijúcich živočíchov sú vo väčšine krajín zákonom chránené a obmedzené.

Prostredie a požiadavky

Prirodzený biotop — hniezdisko
Husté subtropical a tropické vlhké horské a nižšie lesy s bohatým podrastom; výšky 900–3 200 m
Niltava hrdzavobruchá hniezdi v hustých vlhkých montánnych a nižších lesoch (subtropical/tropical moist lowland and montane forest) s bohatým podrastom — presne taký biotop, kde je dostatok hmyzu a krytu pri zemi. V Veľkom himalájskom národnom parku (Indie) sa bežne vyskytuje vo výškach 1 800–3 000 m; ogaclicks.com uvádza hniezdne výšky 900–3 200 m. Druh uprednostňuje husté porasty so zásobou mŕtveho dreva a pahýľov (miesta na hniezdenie).
Rozšírenie a areál
Pakistan, India (Himaláje a SV pahorky), Nepál, Bhután, Bangladéš, Barma, južná Čína, Laos, Thajsko, Vietnam
Hniezdny areál siaha od severozápadných Himalájí (Pakistan) cez Uttarakhand, Himachal Pradesh, Sikkím, Nepál, Bhután, severovýchodné Indie (Arunachal Pradesh) a Barmu po južnú Čínu (sev. Yunnan) a severnú Indočínu. Celkovo zaznamenaný v 10–11 krajinách (Wikipedia EN; dibird.com uvádza aj Taiwan ako okrajový výskyt). V SR sa druh nevyskytuje.
Migrácia — altitudinálna, nie diaľková
Altitudinálny migrant — v lete hore (900–3 200 m), v zime dole (250–1 350 m); nie je diaľkový migrant
Niltava hrdzavobruchá nie je diaľkový migrant — nevykonáva medzikontinentálne ťahy. Vykonáva vertikálnu (altitudinálnu) migráciu: po hniezdnej sezóne sa presúva z vyšších do nižších nadmorských výšok. Poddruh denotata zimuje v severnom Thajsku a Laose (Thai National Parks). Zdroj z Himalájskeho NP opisuje druh ako „resident bird in Himalaya and also migrated in winter season from higher to lower altitude“.
Výskyt na Slovensku
Na Slovensku sa nevyskytuje — ázijský horský druh
Niltava hrdzavobruchá nie je zaznamenávaná na Slovensku ani v strednej Európe — ide o ázijský horský druh himalájskeho a indočínskeho regiónu. Na lepet.sk je prezentovaná v rámci atlasu svetových spevavcov pre ornitológov a cestovateľov zaujímajúcich sa o ázijskú avifaunu.
Správanie a aktivita
Hanblivý, uzavretý druh; skrýva sa v hustom podrastom; loví z nízkeho posedu; najaktívnejší ráno a za súmraku
Druh je opísaný ako shy and reclusive (Great Himalayan NP) — pohybuje sa v hustom podrastom lesa, kde sa skrýva pred pohľadom pozorovateľa. Loví z nízkeho posedu vyrazenými krátkymi útokmi k zemi alebo do vzduchu (muchárikovitá technika). Najaktívnejší je skoro ráno a za súmraku; cez deň menej viditeľný. V miestach hniezdenia vykazuje silnú fidelitu — vracia sa na rovnaké teritórium z roka na rok.
Právna ochrana a CITES
Voľne žijúci druh — IUCN LC; nie je zaradený v CITES; v SR zákon 543/2002 Z. z. sa naňho priamo nevzťahuje
Niltava hrdzavobruchá nie je zaradená v žiadnej prílohe CITES. IUCN hodnotí druh ako najmenej ohrozený (LC). Slovenský zákon č. 543/2002 Z. z. sa naňho priamo nevzťahuje, keďže nie je pôvodným druhom SR. V krajinách výskytu (India, Nepál, Čína) platia národné predpisy ochrany vtáctva — odchyt a obchod s divými jedincami sú zakázané.

Rozmnožovací cyklus

Tok a dvorenie
Apríl–jún na hniezdiskách; samec spieva melodickú pieseň z korún stromov

Po príchode na hniezdisko samec obsadzuje teritórium a prednáša bohatú melodickú pieseň — opísanú ako „rich and melodious“ — z vetiev korún alebo vyšších konárikov nad podrastom, najmä za svitania. Druh vykazuje silnú fidelitu miesta — vracia sa každý rok na rovnaké hniezdne teritórium. Hniezdenie je viazané na dostatok hmyzu v podrastom a prítomnosť vhodných dutín pahýľov alebo skalných štrbín.

Hniezdo a znáška
Znáška 4 vajíčka; hniezdna sezóna apríl–august (zdroj: Wikipedia EN, ogaclicks.com)

Pár stavia hniezdo z machu, stoniek papradí, listov a jemných korienkov, umiestené skryto v dutine pahýľa, na rímse v skalnej štrbine alebo v zemi banke — typické ukrytie pred predátormi. Samica kladie 4 vajíčka (zdroj: Wikipedia EN cez animalia.bio a ogaclicks.com). Hniezdna sezóna trvá apríl–august; druh hniezdí vo výškach 900–3 200 m n. m.

Inkubácia
12–13 dní; inkubujú obaja rodičia (zdroj: ogaclicks.com, animalia.bio)

Inkubácia trvá 12–13 dní a na vajíčkach sedia obaja rodičia (zdroj: ogaclicks.com). V tomto období je kľúčový pokoj a dostatok hmyzu v bezprostrednom okolí hniezda. Hniezdo je dobre skryté, čo znižuje riziko predácie.

Liahnutie a kŕmenie mláďat
Obaja rodičia kŕmia; hmyz nevyhnutný pre rast mláďat

Mláďatá sa liahnu holé a slepé (krmivé) — kŕmia ich obaja rodičia hmyzom a drobnými bezstavovcami z okolia hniezda. Dostatok hmyzu v podrastom je v tomto období nevyhnutný pre rast a vývoj mláďat. Juvenilné sfarbenie pripomína samicu, no s bledými škvrnami na plecnej oblasti.

Vyletenie a vývoj mláďat
Vylietajú po 16–17 dňoch (zdroj: ogaclicks.com)

Mláďatá opúšťajú hniezdo po 16–17 dňoch od vyliahnutia (zdroj: ogaclicks.com). Juvenilné jedince sa podobajú samici — sivasto olivovohnedé s bledými škvrnami na plecnej a chrbtovej oblasti a bledožltkastým golierom na dolnom hrdle. Plné dospelé sfarbenie samcov (kobaltovomodré, čierne tvár, hrdzavooranžový spodok) nadobúdajú postupne pelichaním počas prvého roka života.

Pohlavná dospelosť
Presné údaje neoverené; analogicky s príbuznými druhmi pravdepodobne v prvom roku

Presný vek pohlavnej dospelosti pre tento druh nie je v dostupných zdrojoch spoľahlivo overený. Analogicky s príbuznými muchárikovitými druhmi sa predpokladá pohlavná dospelosť v prvom roku života. Dožitie vo voľnej prírode je orientačne odhadované na 5 rokov (oiseaux.net). Plné sfarbenie dospelého samca nastupuje postupne počas prvého roku pelichaním.

Porovnanie s podobnými druhmi

POROVNANIE DĹŽKY (cm) Niltava hrdzavobruchá 15–18 cm Niltava tyrkysová 15–17 cm Muchárik tickellov 11–13 cm Modravec červenoboký 13–14 cm Žltochvost modrý 15 cm
Niltava hrdzavobruchá Niltava tyrkysová (Eumyias thalassinus) Muchárik tickellov (Cyornis tickelliae) Modravec červenoboký (Tarsiger cyanurus) Žltochvost modrý (Phoenicurus frontalis)
Dĺžka15–18 cm15–17 cm11–13 cm13–14 cm15 cm
Váha19–24 g12–18 g8–12 g10–18 g10–14 g
Dožitiedo cca 5 r vo voľnej prírode (orientačne, oiseaux.net)presné údaje neoverenépresné údaje neoverené3–5 r (divočina)presné údaje neoverené
OchranaIUCN LC; nie je v CITESIUCN LC; nie je v CITESIUCN LC; nie je v CITESIUCN LC; chránený zákonom SR 543/2002 (spoločenská hodnota 500 €)IUCN LC; nie je v CITES
CharakteristikaSamec: kobaltovomodrá vrchná strana, čierna tvár a plecia, irizujúca kobaltová krčná škvrna, uniformne sýto hrdzavooranžový spodok. Samica: sivasto olivovohnedá, biely golier na dolnom hrdle, malá modrá krčná škvrnaSamec: uniformne intenzívna medená modrá (tyrkysová) na celom tele vrátane spodku, bez hrdzavých tónov; čierna škvrna medzi okom a základňou zobáka. Samica: bledšia, modrastá, bez čiernej škvrnySamec: modrá vrchná strana, oranžovočervená hruď a krk, biele brucho. Samica: hnedá vrchná strana, oranžovookrová hruďSamec: kobaltovomodrá vrchná strana, modrý chvost a zadoček, biele hrdlo, oranžové boky (nie celý spodok). Samica: olivovohnedá, modrý chvost, oranžové bokySamec: sýtomodrá hlava a vrchná strana, hrdzavočervená hruď a boky, oranžovočervený chvost (nie modrý). Samica: hnedá s hrdzavým chvostom
AreálHimaláje od Pakistanu cez Indiu, Nepál, Bhután a Barmu po južnú Čínu a severnú Indočínu; altitudinálny migrant (hniezdi 900–3 200 m, zimuje 250–1 350 m)Himaláje cez JV Áziu po Sumatru — podobný horský biotop, no odlišuje sa tyrkysovým sfarbením celého tela samca (nie hrdzavý spodok) a absenciou čiernej tváreIndia, Srí Lanka, Bangladéš, Barma, JV Ázia — menší (11–13 cm) a výrazne bledší spodok; od niltavy hrdzavobruchej ho odlíšia menšia veľkosť a svetlejšia oranžová (nie uniformne sýtohrdavá) na hrudiBoreálna tajga od Fínska cez Sibír po Japonsko a Himaláje; zimuje v JV Ázii — od niltavy sa odlíši menšou veľkosťou, výrazne menším a bledším modrým chvostom (nie kobaltovomodrou vrchnou stranou) a oranžovými bokmi (nie uniformne hrdzavým bruchom)Himaláje a hory juhozápadnej Číny — zdieľa niektoré hniezdiská s niltavou; líši sa hrdzavočerveným (nie modrým) chvostom a odlišným vzorom (modrá hlava + oranžová hruď namiesto čiernej tváre)

Zaujímavosti

1

Samec patrí k najfarebnejším spevavcov Himalájí — kobaltovomodrá vrchná strana, čierna tvár a plecia, oslnivá irizujúca kobaltová krčná škvrna a uniformne sýto hrdzavooranžový spodok tela vytvárajú kombináciu, ktorá je v teréne prakticky nezameniteľná. Irizácia krčnej škvrny je obzvlášť nápadná na priamom svetle.

2

Meno sundara — krásny — druhové meno sundara pochádza z hindského sundar, čo znamená „krásny“. Opísal ho anglický prírodovedec Brian Hodgson v roku 1837 v Nepáli; meno si zaslúžil predovšetkým vďaka nápadnému sfarbeniu samca. Druh je vo vedeckej a populárnej literatúre niekedy označovaný aj ako „Beautiful Niltava“.

3

Biely golier samice — kľúč k identifikácii — na rozdiel od sýto sfarbeného samca je samica sivasto olivovohnedá a bola by ťažko identifikovateľná, keby nie výrazný biely golier naprieč dolným hrdlom a malá bledá modrá škvrna na krku. Práve tieto dva znaky sú spoľahlivými identifikačnými znakmi pre samicu a odlišujú ju od iných hnedých muchárikovitých samíc v rovnakom biotope.

4

Altitudinálna migrácia, nie diaľkový let — niltava hrdzavobruchá nie je klasický diaľkový migrant. Namiesto tisíckilometrových letov vykonáva vertikálnu migráciu: po skončení hniezdenia (august–september) zostúpi z výšok 900–3 200 m do nižších polôh (250–1 350 m), kde prečká zimu; jar ju opäť ženie nahor na hniezdiska. Poddruh denotata je výnimkou — zimuje až v Thajsku a Laose.

5

Hniezdo skryté ako poklad — pár stavia hniezdo z machu, stoniek papradí, listov a jemných korienkov a ukrýva ho v dutine pahýľa, skalnej štrbine alebo zemnej banke. Toto ukrytie je účinnou ochranou pred predátormi a je typické pre muchárikovité druhy hniezdiace v nižšom pásme lesa.

6

Tri poddruhy, tri odtienky — nomináta N. s. sundara z centrálnych a východných Himalájí má štandardné sfarbenie. N. s. whistleri zo severozápadných Himalájí (Pakistan – Uttarakhand) má samcov s bledším spodkom a samice s bledším chvostom. N. s. denotata z juhozápadnej Číny a východnej Barmy má samcov viac fialovomôdrých a samice s olivovohnedejšou korunou a hrdzavejším chvostom.

7

Hanblivosť a ranné spieva — druh je opísaný ako „shy and reclusive“, pohybuje sa v hustom podrastom a pred pozorovateľom sa skrýva. Napriek tomu ho bohatá melodická pieseň prezradí, keď samec za svitania spieva z koruny alebo vyšších vetiev. Je to jeden z príkladov vtáka, ktorého skôr počujete, než uvidíte.

8

Rod Niltava — šesť druhov krásy — rod Niltava obsahuje celkovo 6 druhov, všetky s výrazným pohlavným dimorfizmom a pozoruhodne farbeným samcom. Obok niltavy hrdzavobruchej sú tu niltava veľká (N. grandis), niltava malá (N. macgrigoriae), niltava Rufousová (N. rubeculoides), niltava fujianska (N. davidi) a niltava ohnivá (N. vivida). Všetky obývajú hustý podrost horských lesov Ázie.

9

Diagnostická krčná škvrna samca — irizujúca kobaltová škvrna na stranách krku je kľúčovým identifikačným znakom samca pri všetkých troch poddruhoch. V kombinácii so sýtooranžovým bruchom a tmavou vrchnou stranou vytvára nezameniteľný profil — dokonca aj v zlom svetle hustého lesa umožňuje rýchlu identifikáciu.

Taxonomická klasifikácia

species Niltava hrdzavobruchá (Niltava sundara)
Ríša Animalia
Kmeň Chordata
Trieda Aves (vtáky)
Rad Passeriformes (vrabcotvaré)
Čeľaď Muscicapidae (muchárovité)
Rod Niltava Hodgson, 1837
Druh Niltava sundara Hodgson, 1837
Poddruh SR v SR sa vo voľnej prírode nevyskytuje — himalájsko-indočínsky druh; na Slovensku neevidovaný
Poddruhy Druh má 3 poddruhy. Nomináta N. s. sundara obýva centrálne a východné Himaláje od Nepálu cez juhovýchodný Tibet a severnú Barmu po severnú Indočínu. N. s. whistleri sa vyskytuje v severozápadných Himalájach (Pakistan a sev. India po Uttarakhand) — samce majú bledší spodok, samice bledší chvost a vrchnú stranu tela. N. s. denotata zaberá juhozápadnú Čínu a východnú Barmu — samce sú viac fialovomodré, samice majú olivovohnedejšiu korunu a čelo, hrdzavohnedý plecný diel a hrdzavý nádych na krovkách a okrajoch chvosta (zdroje: Wikipedia EN, Avibase, HandWiki).
Avibase_ID 7FBCFF872BA4C8F6

? Často kladené otázky

Nie — niltava hrdzavobruchá nie je klietkový druh a v Európe sa prakticky nechová. Ide o voľne žijúceho ázijského horského spevavca, ktorý obýva husté horské lesy Himalájí a Indočíny. V SR sa nevyskytuje a jej chov by bol v rozpore s ochrannými predpismi krajín, kde žije. Jediný zmysluplný spôsob, ako sa s ňou stretnúť, je ornitologické pozorovanie pri trekkingu v jej horskom domove.

Druh má výrazný pohlavný dimorfizmus. Samec je nezameniteľný — kobaltovomodrá vrchná strana, čierna tvár a plecia, oslnivá irizujúca kobaltová krčná škvrna a uniformne sýto hrdzavooranžový spodok tela. Samica je sivasto olivovohnedá s hrdzavými lemmi krídlových kroviek, no prezradia ju dva kľúčové znaky: výrazný biely golier naprieč dolným hrdlom a malá bledá modrá škvrna na krku. Mláďatá sa podobajú samici, no majú bledé škvrny na plecnej oblasti.

Druh obýva horské lesy od Pakistanu cez severnú Indiu (Himaláje a severovýchodné pahorky), Nepál, Bhután a Barmu až po južnú Čínu a severnú Indočínu (Laos, Vietnam). Celkovo evidovaný v 10–11 krajinách. Hniezdi vo výškach 900–3 200 m, v zime zostupuje do 250–1 350 m. Na Slovensku a v strednej Európe sa nevyskytuje.

Je to typický hmyzožravec — loví predovšetkým chrobáky, mravce, cvrčky, pavúky a iné drobné bezstavovce typickou muchárikovitou technikou z nízkeho posedu: sedí nehybne v podrastom a vyráža k prey krátky útok k zemi alebo do vzduchu. Mimo hniezdnej sezóny sezónne dopĺňa drobné bobule a mäkké plody ako zdroj energie.

Hniezdi od apríla do augusta vo výškach 900–3 200 m. Pár stavia hniezdo z machu, stoniek papradí, listov a jemných korienkov skryté v dutine pahýľa, skalnej štrbine alebo zemnej banke. Samica kladie 4 vajíčka. Inkubujú obaja rodičia počas 12–13 dní; mláďatá vylietajú po 16–17 dňoch od vyliahnutia. Druh vykazuje silnú fidelitu miesta — vracia sa na rovnaké teritórium z roka na rok.

Nie — podľa IUCN je hodnotená ako najmenej ohrozená (LC). Druh má rozsiahly areál a väčšina hniezdísk leží v odľahlých horských oblastiach alebo v chránených územiach. Dlhodobými tlakmi sú odlesňovanie horských lesov a fragmentácia biotopu, no aktuálne nespôsobujú výrazný pokles globálnej populácie. Nie je zaradená v žiadnej prílohe CITES.

Samec prednáša bohatú, melodickú pieseň — opísanú ako „rich and melodious, echoing through the forest“ (Great Himalayan National Park). Spev zaznieva najmä za svitania počas hniezdnej sezóny (apríl–august) z korún alebo vyšších konárikov. Na xeno-canto je dostupných 26 nahrávok zo 4 krajín (India, Vietnam, Laos, Čína). Kontaktné a poplašné hlásky sú oveľa tichšie; druh je inak hanblivý a uzavretý — skôr ho počujete, než uvidíte.

Samec je prakticky nezameniteľný vďaka kombinácii tmavej (kobaltovej) vrchnej strany, čiernej tváre a hrdzavooranžového spodku tela. Od niltavy veľkej (N. grandis) sa líši jasnejšou oranžovou (nie tmavou modrou) na spodku. Od niltavy malej (N. macgrigoriae) ho odlíšuje veľkosť (15–18 cm vs. 11–14 cm). Samica je menej nápadná, no biely golier na dolnom hrdle a modrá krčná škvrna ju odlíšia od iných hnedých muchárikovitých samíc vrátane samice niltavy veľkej, ktorá nemá tak výrazný biely golier.

ZDROJ: Avibase (Niltava sundara, ID 7FBCFF872BA4C8F6, https://avibase.bsc-eoc.org/species.jsp?avibaseid=7FBCFF872BA4C8F6), Wikipedia EN (Rufous-bellied niltava — taxonómia Hodgson 1837, 3 poddruhy, distribúc

 Video — Niltava hrdzavobruchá

Niltava hrdzavobruchá (Niltava sundara) — hlas a správanie v prírode

Niltava hrdzavobruchá (Niltava sundara) — biotop a pohyb

 Cudzie názvy

Anglicky:   Rufous-bellied Niltava, Česky:   lejsek oranžovobřichý, Nemecky:   Rotbauch-Blauschnäpper, Španielsky:   Papamoscas Sundara, Francúzsky:   Gobemouche sundara, Taliansky:   Niltava panciarossiccia, Holandsky:   Roodbuikniltava, Portugalsky:   Niltava-de-ventre-vermelho, Poľsky:   niltawa rudobrzucha, Maďarsky:   Vöröshasú légykapó, Rusky:   Рыжебрюхая нильтава, Japonsky:   コチャバラオオルリ, Latinsky:   Niltava sundara Hodgson, 1837