Nektárovka zelenohlavá

Celá irizujúca kovová hlava — najvýraznejší poznávací znak je, že samec má celú hlavu (a hruď) pokrytú irizujúcim kovovo zeleno-modrým perím, nie len hrdlo alebo čokovek pás. Práve to odlišuje zelenohlavú od príbuznej nektárovky modrohrdlej (Cyanomitra cyanolaema), ktorá má modré sfarbenie len na hrdle — nie na celej hlave.

Kovové farby sú optický jav — irizujúce zelené a modré sfarbenie peria nektároviek nepochádza z pigmentu, ale z mikroštruktúry briadok peria, ktoré rozkladajú svetlo podobne ako mriežka difrakčnej optiky. Farba sa preto mení podľa uhla dopadu svetla — v niektorých svetlách sa hlava javí viac zelená, v iných skôr modrá alebo modrozelená.

Dimorfizmus prítomný, ale menší ako u mnohých iných sunbirdov — na rozdiel od výrazne odlišných pohlaví mnohých ázsijských nektároviek sú samica a samec nektárovky zelenohlavej pomerne podobní: samica má rovnaký vzor (zelená hlava, olivový chrbát, sivé brucho), len irizujúce sfarbenie je tlmené a menej výrazné.

Opeľovač afrických ekosystémov — nektárovka zelenohlavá je dôležitým opeľovačom v africkom tropickom a subtropickom prostredí. Pri sávaní nektáru si pokrýva hlavu peľom a prenáša ho medzi kvetmi; mnohé africké rastliny sú na nektárovkách pri opelľovaní závislé.

Najväčší rod africký nektároviek — rod Cyanomitra obsahuje 7 druhov, z ktorých všetky obývajú Afriku (na rozdiel od ázsijských rodov Aethopyga, Leptocoma a pod.). Zelenohlavá je najpočetnejšie rozšíreným druhom tohto rodu — vyskytuje sa v 28 krajinách.

Altitudálny rozsah — druh sa vyskytuje od hladiny mora až do nadmorskej výšky okolo 2 236 m n. m., čo svedčí o jeho prispôsobivosti; obýva rovnako nížinné vlhké lesy, mangrovníky, záhrady aj horské lesné okraje.

Štyri poddruhy, líšiace sa odtieňom — nominátny verticalis obýva západ od Senegalu po Nigériu, bohndorffi stredoafrickú oblasť, cyanocephala má výraznejšie modré sfarbenie hlavy (Gabon, ústie Konga), a viridisplendens (doslova „žiariaci zelenými odtieňmi“) obýva východnú Afriku. Meno cyanocephala doslova znamená „modrohlavý“ — odkazuje na intenzívnejšie modré sfarbenie tohto poddruhu.

Súvislosť s čeľaďou kolibrí — nektárovky a kolibríky sú konvergentne podobné (dlhý zahnutý zobák, sanie nektáru, irizujúce farby), ale nie sú príbuzné: kolibríky patria do radu Apodiformes (nového sveta), nektárovky do radu Passeriformes (starého sveta). Nektárovky sa na nektár väčšinou sadajú (perchujú), kým kolibríky visia vo vzduchu.

Hlas — „začína váhavo, prechádza do trylku“ — spev nektárovky zelenohlavej je pre znalca identifikovateľný: vychádza s váhavými, nesmelými úvodnými tónmi a potom sa rozvíja do typického dlhého trlkotania. Tento vzor je popisovaný ako charakteristický pre druh a odlišuje ho od príbuzných nektároviek.