Nektárovka zelenochrbtá (Cinnyris jugularis)

Nectariniidae (nektárovkovité)

Nektárovka zelenochrbtá

Cinnyris jugularis — drobný záhradný nektarivor tropickej Ázie a Austrálie — samec s kovovo modro-čiernym hrdlom a žltým bruchom, stály nesťahovavý druh mangrovov a záhrad

IUCN: LC (Least Concern, 2016) | Least Concern (najmenej ohrozený; hodnotenie BirdLife International / IUCN, 2016). Populačný trend stabilný — druh má rozsiahly areál v tropickej a subtropickej Ázii a Austrálii a veľkú populáciu; dokonca prosperuje v mestskom prostredí so záhradami a parkami. Nie sú zaznamenané signifikantné hrozby na úrovni druhu. Druh nie je zaradený v žiadnej prílohe CITES.
Dĺžka10–11,4 cm
Hmotnosť6–12 g
RozšírenieJ Čína, Filipíny, JV Ázia, Indonézia, SV Austrália
BiotopZáhrady, mangrovy, okraje lesov, mestské parky
Dožitiepresné údaje neoverené

Výživa

  • Nektár kvetín — hlavná zložka celoročne; druh pristupuje k kvetom z bidu alebo krátko pri lietaní (na rozdiel od amerických kolibríkov nelíta dlhodobo vznášajúc sa)
  • Hmyz a pavúky — nevyhnutná bielkovinová zložka, najmä pri kŕmení mláďat; zachytávaný priamo z kvetov, lístia alebo z pavučín
  • Drobné plody a rastlinné časti — príležitostný doplnok
Tip od odborníka Nektárovka zelenochrbtá je špecializovaný nektarivor — základ jej jedálnička tvorí rastlinný nektár, ktorý získava dlhým zakriveným zobákom z kvetov kvitnúcich tropických rastlín. Na rozdiel od amerických kolibríkov nelíta dlhodobo vznášajúc sa, ale sadá si na blízke konáre alebo priamo na kvet. Doplnkovo loví hmyz a pavúky, čo je obzvlášť dôležité počas kŕmenia mláďat. Tieto vysoko špecializované potravné nároky robia z druhu prakticky nechovaného vtáka v avikultúre — bežný chovateľ nedokáže dlhodobo zabezpečiť dostatočne pestrý a čerstvý prísun nektáru. Záhrada s bohatými nektárovými rastlinami (ibištek, helikónia) láka divé jedince, no nie je chovom v klasickom zmysle.

Hlasový prejav

Nektárovka zelenochrbtá má výrazný a rozmanitý hlasový repertoár typický pre nektárovky. Základom je ostrá sykavá alebo kovovo trylkujúca pieseň samca, ktorú prednáša z exponovaného bidla počas toku a obrany teritória. Ďalej vydáva krátke ostré pozývacie hlásky (cvrlikanie), staccato chatter počas naháňačiek a rivalít a mäkké kontaktné hlásky pri kŕmení. Spev je pomerne krátky (do 4 sekúnd), ale opakovaný a v záhrade dobre počuteľný. Na xeno-canto je dostupných viac ako 379 nahrávok druhu.

Typické zvuky

  • Kovovo trylkujúca pieseň samca — krátka (do 4 sekúnd) staccato fráza prednášaná z bidla počas toku a obrany kŕmneho teritória
  • Ostré krátke pozývacie hlásky — opakované cvrlikanie, ktorým sa vtáky navzájom ozývajú pri kŕmení a pohybe
  • Sykavý chatter počas naháňačiek — rýchle syčivé hlásky pri rivalitách samcov a obrane teritória
  • Mäkké kontaktné volanie pri hniezde — tichšie hlásky samice pri inkubácii a kŕmení mláďat

Sezónny kalendár

Jan Feb Mar Apr Máj Jún Júl Aug Sep Okt Nov Dec ROČNÝ cyklus
Hniezdna sezóna v severnej časti areálu (juh Číny, juhovýchodná Ázia): apríl–august; v južnej časti (severovýchodná Austrália) august–január
Tok — samec spieva z bidla, predvádza kovové odlesky na hrdle a háji teritórium
Odchov mláďat — mláďatá kŕmia predovšetkým samica, doplnkovo samec; kľúčový dostatok hmyzu
Stály, nesťahovavý druh po celom areáli — celoročne aktívny v záhradách, mangrovoch a okrajoch lesov

Prostredie a požiadavky

Prirodzený biotop
Záhrady, mangrovy, okraje tropických a subtropických lesov, mestské parky; obýva nivy a pobrežné oblasti od hladiny mora do nadmorskej výšky ca. 1 600 m
Nektárovka zelenochrbtá je veľmi prispôsobivý druh — pôvodne obývala mangrovy a okraje lesov, ale dnes je jedným z najbežnejších záhradných vtákov tropickej a subtropickej Ázie. Ľahko hniezdi v záhradách, na verandách, dokonca v izbách. Kľúčovým faktorom je dostupnosť kvitnúcich rastlín s nektárom. Druh nie je určený na klietku — informácie sa týkajú výhradne voľne žijúceho jedinca.
Spoločenské správanie
Prevažne solitárny; samec energicky bráni kŕmne teritórium; mimo hniezdnej sezóny toleruje iné jedince na kŕmidlách
Samce sú vysoko teritoriálne pri obrane kŕmnych zdrojov — aktívne naháňajú rivaly a iné druhy od kvitnúcich rastlín. Páry hniezdujú v blízkosti ľudí, no nie sú spoločenské v zmysle skupinového života. Mimo hniezdnej sezóny sa jedince stretávajú na bohatých kŕmnych zdrojoch.
Teplota a podnebie
Tropický a subtropický pás: optimálne 22–35 °C; druh nie je prispôsobený na chladné európske zimy
Nektárovka zelenochrbtá pochádza z tropického a subtropického pásma Ázie a Austrálie — žije v prostredí s vysokou teplotou a vlhkosťou. V európskych podmienkach by bez vyhrievaného priestoru neprežila zimu; tento fakt ešte viac obmedzuje možnosti jej chovu v Európe.
Hniezdenie a hniezdo
Visiaci oválny váčok so vstupom zboku a visiacim chvostom z materiálu (tráva, pavučiny, mach, lišajníky); buduje výhradne samica; 1–2 vajíčka
Samica sama stavia charakteristické visiacie váčkovité hniezdo zo trávy, bavlny, machu, lišajníkov a pavučiny — oválny tvar s porušom (sheltered side opening) a visiacim chvostom z materiálu v dolnej časti. Hniezdo buduje zavesené z konárov, drôtov alebo priamo v izbách a na verandách. Vajíčka sú sivasto alebo nazelenalo sfarbené (zdroje sa mierne líšia: bledosivé podľa BirdLife Australia vs. zelenavé podľa Thai National Parks). Samica inkubuje sama; mláďatá kŕmia predovšetkým samica, čiastočne aj samec.
Kúpanie a hygiena
V prírode v plytkých kalužiach a lejaku; v záhrade s fontánou sa rád kúpe
Nektárovky sa pravidelne kúpu v plytkej vode a využívajú dažďové sprchy. V záhradách s ploskovodnými miestami alebo záhradnými fontánami sa objavia na kúpanie. Táto hygiena je pre vtáka nevyhnutná pre udržanie kvality peria.
Svetlo a denný režim
Denný druh; aktívny od svitania do súmraku; v tropickom podnebí stabilný 12-hodinový fotoperiód
Nektárovka zelenochrbtá je výhradne denný vták s aktivitou od svitania, keď nektár kvetov je najkoncentrovanejší. Rýchly metabolizmus vyžaduje nepretržité kŕmenie počas celého denného svetla.

Rozmnožovací cyklus

Tok a dvorenie
Celoročne možné; vrchol zodpovedá miestnym dažďovým sezónam a kvitnutiu rastlín

Samec spieva z exponovaného bidla, predvádza kovové odlesky modrého hrdla a agresívne bráni kŕmne teritórium pred inými samcami. V tropickom podnebí môže hniezdenie prebiehať viackrát do roka. Pohlavná dospelosť nastupuje pravdepodobne v prvom roku života (presné údaje pre tento druh nie sú k dispozícii).

Hniezdo a znáška
Severná hemisféra: apríl–august; južná hemisféra (Austrália): august–január

Samica sama stavia visiace oválne váčkovité hniezdo (flask-shaped) zo trávy, bavlny, machu, lišajníkov a pavučiny, so vstupom zboku a visiacim chvostom z materiálu v dolnej časti. Hniezdo zavesuje z konárov, kabelov alebo priamo v ľudských obydliach. Samica znáša 1–2 vajíčka (zdroj: Thai National Parks); vajíčka sú sivasto alebo nazelenalo sfarbené.

Inkubácia
Okolo 11–14 dní (Thai National Parks: ca. 7 dní; birdfyi.com: 11–16 dní; stred odhadovaný na 11–14 dní)

Na vajíčkach sedí výhradne samica. Dĺžka inkubácie sa v rôznych zdrojoch líši — Thai National Parks uvádza approximately one week (7 dní), birdfyi.com uvádza 11–16 dní. Pravdepodobný rozsah pre druh je 11–14 dní (uvádzame ako priemer dostupných zdrojov; presné overenie na úrovni druhu nie je k dispozícii).

Liahnutie a kŕmenie mláďat
Mláďatá kŕmia obaja rodičia; vyletenie asi 2–3 týždne po liahnutí (zdroj: Thai National Parks)

Mláďatá sa liahnu holé a slepé. Kŕmia ich predovšetkým samica, čiastočne aj samec (zdroj: BirdLife Australia). Kľúčovým krmivom pre mláďatá je živý hmyz a pavúky — nektár sám o sebe nestačí pre rast. Mláďatá opúšťajú hniezdo asi 2–3 týždne po vyliahnutí (zdroj: Thai National Parks).

Vyletenie a vývoj mláďat
Vyletenie po cca 2–3 týždňoch od vyliahnutia

Mladé vtáky sa po vyletení podobajú na samicu — olivovozelené sfarbenie bez lesklého hrdla. Samce postupne nadobúdajú dospelé kovové sfarbenie hrdla pelichaním. Rodičia dokrmujú mláďatá ešte istý čas po vyletení. Druh môže hniezdne viackrát do roka.

Pohlavná dospelosť
Pravdepodobne v prvom roku — presné údaje neoverené

Presný vek pohlavnej dospelosti pre tento druh nie je v dostupných zdrojoch špecifikovaný. Analógiou s príbuznými nektárovkami sa odhaduje na prvý rok života. Plné dospelé kovové sfarbenie hrdla samca sa vyvíja pelichaním. Dožitie vo voľnej prírode nie je presne doložené — presné údaje neoverené.

Porovnanie s podobnými druhmi

POROVNANIE DĹŽKY (cm) Nektárovka zelenochrbtá 10–11,4 cm Nektárovka purpurová menej ako 10 cm Nektárovka nádhernoprsá 10–15 cm Nektárovka rudohrdlá 12–14 cm
Nektárovka zelenochrbtá Nektárovka purpurová (Cinnyris asiaticus) Nektárovka nádhernoprsá (Cinnyris superbus) Nektárovka rudohrdlá (Anthreptes malacensis, malajský sunbird)
Dĺžka10–11,4 cmmenej ako 10 cm10–15 cm12–14 cm
Váha6–12 gcca 6–8 gcca 8–12 gcca 8–11 g
Dožitiepresné údaje neoverenépresné údaje neoverenépresné údaje neoverenépresné údaje neoverené
OchranaIUCN LC (stabilný trend), bez CITESIUCN LC, bez CITESIUCN LC, bez CITESIUCN LC, bez CITES
CharakteristikaSamec: kovovo modro-čierne hrdlo a hruď, jasne žlté brucho, olivovozelený chrbát; samica: nenápadná olivová so žltým bruchom, bez tmavého hrdla (výrazný dimorfizmus)Samec v hniezdnom šate: celkovo kovovo modro-fialový vrátane brucha (nie žlté brucho!); samica: olivová zhora, žltá zdola — podobná samici zelenochrbtejSamec: kovovo zelená hlava a hruď, purpurový prsný pás, žlté brucho; samica: olivová — vzdialene podobná sfarbeniuSamec: kovovo zelená hlava a vrch, purpurový límec, žlté spodky; sympatrický druh JV Ázie v rovnakých biotopoch ako nektárovka zelenochrbtá — odlišuje sa purpurovým límcom a väčšou postavou
AreálRozšírená od južnej Číny, Filipín, juhovýchodnej Ázie a Indonézie po severovýchodnú Austráliu; stály (nesťahovavý) záhradný druh tropickej Ázie; hniezdi v mangrovoch, záhradách a priamo v ľudských obydliachJužná a juhozápadná Ázia (India, Srí Lanka, Pakistan, Blízky Východ), JV Ázia; menšia a tmavšia ako nektárovka zelenochrbtá; zámenný druh na prekrývajúcom sa územíSubsaharská Afrika (stredná a západ Afrika, Kongo); príbuzný rod, podobné ekologické niky; ilustruje globálnu rozmanitosť čeľade NectariniidaeJuhovýchodná Ázia (Mjanmarsko, Thajsko, Malajzia, Filipíny, Indonézia); záhradný a mangrovový druh, podobný areál ako zelenochrbtá

Zaujímavosti

1

Nápadný pohlavný dimorfizmus samca — samec nektárovky zelenochrbtej je jedným z najnápadnejších záhradných vtákov tropickej Ázie: kovovo modro-čierne hrdlo a horná hruď irizujú fialovo-zeleným metalickým odleskom podľa uhla svetla, jasne žlté brucho a olivovozelený chrbát — kombinácia nezameniteľná s iným druhom v areáli.

2

Samica bez tmavého hrdla — samica je úplne odlišná od samca: nenápadná olivovohnedá zhora a žltá zdola, nad okom svetlý prúžok; žiadne kovové sfarbenie, žiadne tmavé hrdlo. Tento markantný dimorfizmus je kľúčový identifikačný znak — samec a samica môžu na prvý pohľad vyzerať ako rôzne druhy.

3

Stály záhradný druh, nie sťahovavý — na rozdiel od mnohých európskych spevavcov je nektárovka zelenochrbtá nesťahovavý vták: žije celoročne v rovnakom teritóriu a nepodniká sezónne migrácie. Samec toto teritórium agresívne bráni pred inými samcami aj pred vtákmi iných druhov.

4

Hniezdi doslova v izbách — samica je natoľko prispôsobivá ľudskej prítomnosti, že hniezdi priamo v obydliach: na závesných lampách, v otvorených oknách, na verandách a v altánkoch. Je to jeden z mála divých spevavcov, ktorý aktívne využíva ľudské stavby na hniezdenie.

5

Zakrivený zobák — evolučný kľúč k nektáru — charakteristický dlhý, dole zakrivený zobák (typický pre celú čeľaď Nectariniidae) je dokonalou adaptáciou na sanie nektáru z tubulárnych kvetov. Nektár je primárnym zdrojom energie, hmyz len proteínovým doplnkom.

6

Nie je to kolibrik — nektárovky a kolibríky sú príkladom konvergentnej evolúcie: obe skupiny sú drobné, živia sa nektárom a majú zakrivený zobák, no nie sú príbuzné. Kolibríky (Trochilidae) sú výlučne americké a lítajú vznášajúc sa pri kvete, kým nektárovky (Nectariniidae) pochádzajú z Afriky, Ázie a Austrálie a sadajú si pri kŕmení na bidlo alebo priamo na kvet.

7

Odlíšenie od nektárovky purpurovej — nektárovka purpurová (Cinnyris asiaticus) je menšia (menej ako 10 cm vs. 10–11,4 cm), má tmavší, kovovo modrý-fialový tón vrátane brucha (nie žlté brucho) a kratší chvost. Nektárovka zelenochrbtá je vždy väčšia s žltým bruchom a olivovým chrbtom.

8

Jeden z najrozšírenejších sunbirdov sveta — areál nektárovky zelenochrbtej je medzi najrozsiahlejšími spomedzi všetkých nektároviek: od juhu Číny, Taiwanu, celých Filipín (okrem Palawanu) cez celú juhovýchodnú Áziu a Indonéziu po severovýchodnú Austráliu a Šalamúnove ostrovy.

9

Polytypický druh s viac ako 20 poddruhmi — veľký areál sa odráža v nápadnej sfarbenostnej variabilite: niektoré filipínske samce majú oranžový pás na hrudi, novogvinejské a wallacejské populácie majú čierne podbrušie namiesto žltého, niektoré čínske a vietnamské populácie majú sivobielu hruď. Taxonomici diskutujú, či ide o jeden druh alebo komplex viacerých druhov.

Taxonomická klasifikácia

species Nektárovka zelenochrbtá (Cinnyris jugularis)
Ríša Animalia
Kmeň Chordata
Trieda Aves (vtáky)
Rad Passeriformes (vrabcotvaré)
Čeľaď Nectariniidae (nektárovkovité)
Rod Cinnyris Cuvier, 1816
Druh Cinnyris jugularis (Linnaeus, 1766)
Poddruh SR v SR sa vo voľnej prírode nevyskytuje — tropický indo-pacifický druh; v európskej avikultúre sa prakticky nechová
Poddruhy Druh je polytypický s viac ako 20 opísanými poddruhmi naprieč celým areálom (napr. jugularis na Filipínach, flammaxillaris v Mjanmarsku a Thajsku, frenatus na Novej Guinei a v SV Austrálii). Niektorí autori vyčleňujú viaceré z nich ako samostatné druhy (Garden Sunbird sensu lato vs. Sahul Sunbird, Ornate Sunbird a i.) — taxonomická situácia je predmetom prebiehajúcej revízie.
Avibase_ID CBE7EC407BB927CB

? Často kladené otázky

V praxi nie — a to z veľmi konkrétneho dôvodu. Nektárovka zelenochrbtá je vysoko špecializovaný nektarivor: jej primárna strava je čerstvý rastlinný nektár, ktorý musí mať k dispozícii nepretržite počas celého dňa. Bez nektáru môže zahynúť v priebehu hodín. Bežný chovateľ nedokáže dlhodobo zabezpečiť dostatočne pestrý a čerstvý prísun nektáru ani živého hmyzu. Druh preto nie je etablovaný v európskej avikultúre a chová sa výhradne v zoologických záhradách s tropickými interiérmi a špecialistami s prístupom k špeciálnej strave. Stránka má predovšetkým atlasový charakter.

Druh má veľmi výrazný pohlavný dimorfizmus — samec a samica vyzerajú takmer ako rôzne druhy. Samec má kovovo modro-čierne hrdlo a hornú hruď (s irizujúcim odleskom), jasne žlté brucho a olivovozelený chrbát; na bokoch hrude má skryté žlté chocholy. Samica je nenápadná — olivovohnedá zhora, žltá zdola, nad okom svetlý prúžok a žiadne tmavé hrdlo. Ak vidíš drobného žlto-čiernomodrého sunbirda — je to samec; ak vidíš rovnako malého olivovožltého vtáka bez kovového hrdla — je to samica.

Obe sú sunbirdy s rovnakým typom zakriveného zobáka, no líšia sa viacerými znakmi: (1) Veľkosť: nektárovka zelenochrbtá je väčšia (10–11,4 cm), purpurová menšia (menej ako 10 cm). (2) Farba brucha samca: zelenochrbtá má žlté brucho, purpurová má tmavé (kovovo modré až čierne) brucho pri plnom hniezdnom šate. (3) Chrbát: zelenochrbtá má olivovozelený chrbát (odtiaľ aj meno), purpurová má tmavší, kovovejší tón chrbta. (4) Rozšírenie: purpurová žije najmä v južnej a juhozápadnej Ázii (India, Srí Lanka, Blízky Východ), kým zelenochrbtá dominuje vo východnej a juhovýchodnej Ázii a Austrálii.

Primárne nektárom kvetín — dlhým zakriveným zobákom získava cukorný nektár z tubulárnych kvetov (ibištek, banánovník, helikónia, akácia a mnohé ďalšie). Nektár tvorí základ jej energetického príjmu. Doplnkovo loví hmyz a pavúky (priamo z kvetov, lístia alebo pavučín) — toto je kľúčové najmä pri kŕmení mláďat, ktoré potrebujú bielkoviny pre rast. Na rozdiel od amerických kolibríkov nektárovky sadajú si pri kŕmení — nelítajú dlhodobo vznášajúc sa.

Druh má rozsiahly areál v tropickej a subtropickej Ázii a Austrálii: od juhu Číny (Jün-nan, Guangdong, Hainan) a Taiwanu cez celé Filipíny (okrem skupiny Palawan) a juhovýchodnú Áziu (Thajsko, Malajzia, Vietnam, Mjanmarsko, Kambodža, Singapur) a Indonéziu (Sumatra, Borneo, Java, Sulawesi, Maluku) po Novú Guineu a severovýchodnú Austráliu (polostrov Cape York, Torresov prieliv). Vyskytuje sa aj na Šalamúnových ostrovoch. Je to stály, nesťahovavý druh — nemigruje.

Nie — IUCN hodnotí druh ako najmenej ohrozený (LC) so stabilným populačným trendom (hodnotenie 2016). Druh má rozsiahly areál a veľkú populáciu; dokonca prosperuje v mestskej zástavbe vďaka záhradám a parkom. Nie je zaradený v CITES. Na Slovensku sa nevyskytuje a zákon č. 543/2002 Z. z. sa naňho priamo nevzťahuje; pri doveze do EÚ platia štandardné veterinárne a dovozné predpisy.

Nektárovka zelenochrbtá má výrazný a rozmanitý hlasový repertoár. Spev samca je ostrá sykavá alebo kovovo trylkujúca pieseň (krátka, do 4 sekúnd), prednášaná z exponovaného bidla počas toku a obrany teritória. Bežnejšie sú ostré krátke pozývacie hlásky — opakované cvrlikanie pri kŕmení a pohybe. Počas naháňačiek vydáva rýchle sykavé staccato. Nahrávky sú dostupné na xeno-canto (379+ nahrávok): https://xeno-canto.org/species/Cinnyris-jugularis

Hoci nektárovky a kolibríky vyzerajú podobne (drobné, zakrivený zobák, nektárová strava), sú to nepríbuzné skupiny, ktoré prešli konvergentnou evolúciou: (1) Pôvod: kolibríky (Trochilidae) sú výlučne americkí vtáci (cca 360 druhov), nektárovky (Nectariniidae) pochádzajú z Afriky, Ázie a Austrálie (cca 145 druhov). (2) Spôsob kŕmenia: kolibríky lítajú vznášajúc sa pri kvete, nektárovky sadajú si na bidlo alebo priamo na kvet. (3) Veľkosť: niektoré kolibríky sú ešte menšie (najmenší vták sveta — včeliak kubánsky je 5,7 cm). (4) Fylogenéza: nie sú blízko príbuzné napriek podobnému vzhľadu.

ZDROJ: Avibase (Cinnyris jugularis, ID CBE7EC407BB927CB, SK názov nektárovka zelenochrbtá, https://avibase.bsc-eoc.org/species.jsp?avibaseid=CBE7EC407BB927CB&lang=SK), Wikipedia EN (Garden sunbird — dĺžka 10

 Video — Nektárovka zelenochrbtá

Nektárovka zelenochrbtá (Cinnyris jugularis) — spev a hlas v prírode

Nektárovka zelenochrbtá (Cinnyris jugularis) — správanie, biotop a hlas

 Cudzie názvy

Anglicky:   Olive-backed Sunbird (Garden Sunbird), Česky:   strdimil olivovohřbetý, Nemecky:   Grünrücken-Nektarvogel, Španielsky:   Suimanga Dorsioliva, Francúzsky:   Souimanga à dos vert, Taliansky:   Nettarinia dorsoliva, Holandsky:   Olijfrughoningzuiger, Portugalsky:   Beija-flor-de-dorso-verde, Poľsky:   nektarnik ciemnogardły, Maďarsky:   ausztrál nektármadár, Rusky:   Желтобрюхая нектарница, Japonsky:   キバラタイヨウチョウ, Latinsky:   Cinnyris jugularis (Linnaeus, 1766)