Nektárovka zelenochrbtá (Cinnyris jugularis)

Nectariniidae (nektárovkovité)

Nektárovka zelenochrbtá

Cinnyris jugularis — drobný záhradný nektarivor tropickej Ázie a Austrálie — samec s kovovo modro-čiernym hrdlom a žltým bruchom, stály nesťahovavý druh mangrovov a záhrad

IUCN: LC (Least Concern, 2016) | Least Concern (najmenej ohrozený; hodnotenie BirdLife International / IUCN, 2016). Populačný trend stabilný — druh má rozsiahly areál v tropickej a subtropickej Ázii a Austrálii a veľkú populáciu; dokonca prosperuje v mestskom prostredí so záhradami a parkami. Nie sú zaznamenané signifikantné hrozby na úrovni druhu. Druh nie je zaradený v žiadnej prílohe CITES.
Dĺžka10–11,4 cm
Hmotnosť6–12 g
RozšírenieJ Čína, Filipíny, JV Ázia, Indonézia, SV Austrália
BiotopZáhrady, mangrovy, okraje lesov, mestské parky
Dožitiepresné údaje neoverené
🔊
Hlučnosť
3/5
🤝
Priľnavosť
1/5
⚡
Aktivita
4/5
🗣️
Reč
1/5
💎
Zriedkavosť
5/5

Výživa

65% 30% STRAVA zloženie
Nektár kvetín — hlavná zložka celoročne; druh pristupuje k kvetom z bidu alebo krátko pri lietaní (na rozdiel od amerických kolibríkov nelíta dlhodobo vznášajúc sa) 65%
Hmyz a pavúky — nevyhnutná bielkovinová zložka, najmä pri kŕmení mláďat; zachytávaný priamo z kvetov, lístia alebo z pavučín 30%
Drobné plody a rastlinné časti — príležitostný doplnok 5%

Odporúčané potraviny

  • Čerstvý rastlinný nektár — nevyhnutná každodenná zložka; v prírodných podmienkach druh navštevuje desiatky druhov kvitnúcich rastlín (ibištek, helikónia, banánovník, akácia a i.)
  • Živý hmyz — chrobáky, mravce, múšky, vošky, pavúky; nevyhnutný zdroj bielkovín najmä pri kŕmení mláďat
  • Umelý nektár (cukorný roztok) — v záchranných staniciach alebo pri dočasnom ošetrení zraneného jedinca; pomer cukru a vody podľa veterinárneho odporúčania, bez konzervantov a farbív
  • Čerstvá pitná voda — denne k dispozícii, miska na kúpanie

Zakázané potraviny

  • Med a melasa — obsahujú fermentujúce látky a môžu vyvolať infekcie tráviacej sústavy
  • Komerčné ovocné džúsy s prídavkami — konzervačné látky a umelé sladidlá sú pre vtáky toxické
  • Semená a zrno — nektárovky nie sú semenožravce; tráviaca sústava nie je na spracovanie semien prispôsobená
  • Avokádo, čokoláda, cibuľa, cesnak — toxické pre vtáky
  • Cukorné roztoky s umelými sladidlami (xylitol, aspartam) — toxické pre vtáky
Tip od odborníka Nektárovka zelenochrbtá je špecializovaný nektarivor — základ jej jedálnička tvorí rastlinný nektár, ktorý získava dlhým zakriveným zobákom z kvetov kvitnúcich tropických rastlín. Na rozdiel od amerických kolibríkov nelíta dlhodobo vznášajúc sa, ale sadá si na blízke konáre alebo priamo na kvet. Doplnkovo loví hmyz a pavúky, čo je obzvlášť dôležité počas kŕmenia mláďat. Tieto vysoko špecializované potravné nároky robia z druhu prakticky nechovaného vtáka v avikultúre — bežný chovateľ nedokáže dlhodobo zabezpečiť dostatočne pestrý a čerstvý prísun nektáru. Záhrada s bohatými nektárovými rastlinami (ibištek, helikónia) láka divé jedince, no nie je chovom v klasickom zmysle.

Správanie a komunikácia

3 Hlučnosť 1 Priľnavosť 4 Aktivita 1 Reč 5 Zriedkavosť 2.8
3/5 Tichý Hlučný
Hlučnosť
Nektárovka zelenochrbtá je pomerne hlasný záhradný vták — samec pravidelne prednáša ostrú sykavú pieseň a kovové trylkovanie, ktoré je v záhrade dobre počuteľné. Vydáva aj ostré pozývacie hlásky a počas rivalít sykavé prenasledovacie hlasy. Keďže sa v zajatí prakticky nechová, hodnotenie hlučnosti v domácnosti je čisto teoretické.
1/5 Nezávislý Priľnavý
Priľnavosť
Nektárovka zelenochrbtá nie je maznavý vták na ruku — ide o voľne žijúci nektarivor, ktorý sa v zajatí prakticky nechová. V záhradách sa síce správa pomerne dôverne (hniezdi blízko ľudí), no fyzický kontakt s človekom je preň silne stresujúci.
4/5 Pokojný Aktívny
Aktivita
Mimoriadne čulý a rýchly vták — nektárovky sú neustále v pohybe, prelietavajú od kvetu k kvetu, odvážne bránia kŕmne teritóriá a vykazujú veľkú dennú aktivitu. Ich rýchly metabolizmus (podmienený cukornou stravou) si vyžaduje časté kŕmenie počas celého dňa.
1/5 Žiadna Výborná
Reč
Nektárovka zelenochrbtá nenapodobňuje ľudskú reč — nektárovky túto schopnosť nemajú. Repertoár je vrodený a tvorí ho piesňová fráza, trylkovanie a kontaktné hlásky.

Hlasový prejav a reč

3/5 hlasitosť

Nektárovka zelenochrbtá má výrazný a rozmanitý hlasový repertoár typický pre nektárovky. Základom je ostrá sykavá alebo kovovo trylkujúca pieseň samca, ktorú prednáša z exponovaného bidla počas toku a obrany teritória. Ďalej vydáva krátke ostré pozývacie hlásky (cvrlikanie), staccato chatter počas naháňačiek a rivalít a mäkké kontaktné hlásky pri kŕmení. Spev je pomerne krátky (do 4 sekúnd), ale opakovaný a v záhrade dobre počuteľný. Na xeno-canto je dostupných viac ako 379 nahrávok druhu.

Dokáže hovoriť? Nektárovka zelenochrbtá nenapodobňuje ľudskú reč ani cudzí spev — nektárovky túto schopnosť nemajú. Hlasový repertoár je vrodený.

Typické zvuky

  • Kovovo trylkujúca pieseň samca — krátka (do 4 sekúnd) staccato fráza prednášaná z bidla počas toku a obrany kŕmneho teritória
  • Ostré krátke pozývacie hlásky — opakované cvrlikanie, ktorým sa vtáky navzájom ozývajú pri kŕmení a pohybe
  • Sykavý chatter počas naháňačiek — rýchle syčivé hlásky pri rivalitách samcov a obrane teritória
  • Mäkké kontaktné volanie pri hniezde — tichšie hlásky samice pri inkubácii a kŕmení mláďat

Sezónny kalendár

Jan Feb Mar Apr Máj Jún Júl Aug Sep Okt Nov Dec ROČNÝ cyklus
Hniezdna sezóna v severnej časti areálu (juh Číny, juhovýchodná Ázia): apríl–august; v južnej časti (severovýchodná Austrália) august–január
Tok — samec spieva z bidla, predvádza kovové odlesky na hrdle a háji teritórium
Odchov mláďat — mláďatá kŕmia predovšetkým samica, doplnkovo samec; kľúčový dostatok hmyzu
Stály, nesťahovavý druh po celom areáli — celoročne aktívny v záhradách, mangrovoch a okrajoch lesov

Vhodný pre teba?

Skúsenosť Neudomácnený voľne žijúci druh — v zajatí sa prakticky nechová. Nektárovka zelenochrbtá je vysoko špecializovaný nektarivor tropickej a subtropickej Ázie a Austrálie; v európskej avikultúre nie je etablovaná a chovateľské skúsenosti s ňou v zásade neexistujú. Nie je to klietkový maznáčik ani štandardný voliérový druh — vyžaduje neustály prísun čerstvého nektáru a živého hmyzu, čo bežný chovateľ nedokáže dlhodobo zabezpečiť. Stránka má predovšetkým atlasový a poznávací charakter; nektárovka zelenochrbtá sa chová výlučne v niektorých zoologických záhradách a u úzkych špecialistov s prístupom k špeciálnej strave.
Priestor Druh sa v bežnej avikultúre nechová, preto preň neexistuje overený priestorový štandard. V zoologických záhradách a špecializovaných zariadeniach sa udržiava v priestranných vykurovaných tropických interiéroch s živými kvitnúcimi rastlinami poskytujúcimi nektár. Bežná klietka je pre nektárovku nevhodná — nielen priestorovo, ale aj z hľadiska nemožnosti zabezpečiť špecializovanú stravu.
Deti v domácnosti Nektárovka zelenochrbtá nie je domáci maznáčik pre deti — ide o voľne žijúceho špecialistu na nektár, ktorý sa v bežnej avikultúre nechová. Deti ju môžu spoznať ako fascinujúci záhradný vták tropickej Ázie — učí o opelení kvetín, o evolucionárnej súhre rastlín a vtákov a o biologickej rozmanitosti džungle. Pri cestovaní do juhovýchodnej Ázie je nektárovka zelenochrbtá typický záhradný druh, ktorý sa dá pozorovať priamo z terasy hotela.
Hlučnosť V prírodnom prostredí záhrady je druh príjemným spevákom — jeho metalické trilky sú súčasťou tropickej kulisy. V uzavretej klietke by bol druh výrazne stresovaný a nevhodný.
Verdikt odborníka Nektárovka zelenochrbtá (Cinnyris jugularis) je drobný spevavec (10–11,4 cm, 6–12 g) z čeľade nektárovkovité (Nectariniidae) s výrazným pohlavným dimorfizmom. Samec je jedným z najnápadnejších záhradných vtákov tropickej Ázie — má kovovo modro-čierne hrdlo a hornú hruď (s irizujúcim odleskom podľa uhla svetla), jasne žlté brucho a olivovozelený chrbát; na bokoch hrude sa nachádzajú žlté chocholy viditeľné pri roztiahnutí krídel. Samica je celkovo nenápadná — olivovohnedý vrch, žlté podbrušie, nad okom svetlý prúžok; bez tmavého hrdla (kľúčový znak odlíšenia od samca). Druh je rozšírený od južnej Číny, Taiwanu, Filipín, Indonézie cez celú juhovýchodnú Áziu po severovýchodnú Austráliu (Cape York Peninsula a Torresov prieliv). Obýva záhrady, mangrovy, okraje tropických lesov a mestské parky — ide o jeden z najobvyklejších záhradných vtákov tropickej Ázie. Je to stály (nesťahovavý) druh, ktorý celý rok žije v rovnakom teritóriu. Živí sa prevažne nektárom kvetín (pristupuje k nim z blízkych bidiel alebo krátko vo vzduchu), doplnkovo hmyzom a pavúkmi. Samica sama buduje charakteristické visiacie váčkovité hniezdo (s porušom a visiacim chvostom z materiálu) zo trávy, pavučiny a machu, a sama inkubuje 1–2 vajíčka. IUCN hodnotí druh ako najmenej ohrozený (LC) so stabilným populačným trendom. V avikultúre sa prakticky nechová — špecializovaná nektarová strava robí z tohto druhu záležitosť zoologických záhrad a úzkych špecialistov, nie bežných chovateľov.

Prostredie a požiadavky

Prirodzený biotop
Záhrady, mangrovy, okraje tropických a subtropických lesov, mestské parky; obýva nivy a pobrežné oblasti od hladiny mora do nadmorskej výšky ca. 1 600 m
Nektárovka zelenochrbtá je veľmi prispôsobivý druh — pôvodne obývala mangrovy a okraje lesov, ale dnes je jedným z najbežnejších záhradných vtákov tropickej a subtropickej Ázie. Ľahko hniezdi v záhradách, na verandách, dokonca v izbách. Kľúčovým faktorom je dostupnosť kvitnúcich rastlín s nektárom. Druh nie je určený na klietku — informácie sa týkajú výhradne voľne žijúceho jedinca.
Spoločenské správanie
Prevažne solitárny; samec energicky bráni kŕmne teritórium; mimo hniezdnej sezóny toleruje iné jedince na kŕmidlách
Samce sú vysoko teritoriálne pri obrane kŕmnych zdrojov — aktívne naháňajú rivaly a iné druhy od kvitnúcich rastlín. Páry hniezdujú v blízkosti ľudí, no nie sú spoločenské v zmysle skupinového života. Mimo hniezdnej sezóny sa jedince stretávajú na bohatých kŕmnych zdrojoch.
Teplota a podnebie
Tropický a subtropický pás: optimálne 22–35 °C; druh nie je prispôsobený na chladné európske zimy
Nektárovka zelenochrbtá pochádza z tropického a subtropického pásma Ázie a Austrálie — žije v prostredí s vysokou teplotou a vlhkosťou. V európskych podmienkach by bez vyhrievaného priestoru neprežila zimu; tento fakt ešte viac obmedzuje možnosti jej chovu v Európe.
Hniezdenie a hniezdo
Visiaci oválny váčok so vstupom zboku a visiacim chvostom z materiálu (tráva, pavučiny, mach, lišajníky); buduje výhradne samica; 1–2 vajíčka
Samica sama stavia charakteristické visiacie váčkovité hniezdo zo trávy, bavlny, machu, lišajníkov a pavučiny — oválny tvar s porušom (sheltered side opening) a visiacim chvostom z materiálu v dolnej časti. Hniezdo buduje zavesené z konárov, drôtov alebo priamo v izbách a na verandách. Vajíčka sú sivasto alebo nazelenalo sfarbené (zdroje sa mierne líšia: bledosivé podľa BirdLife Australia vs. zelenavé podľa Thai National Parks). Samica inkubuje sama; mláďatá kŕmia predovšetkým samica, čiastočne aj samec.
Kúpanie a hygiena
V prírode v plytkých kalužiach a lejaku; v záhrade s fontánou sa rád kúpe
Nektárovky sa pravidelne kúpu v plytkej vode a využívajú dažďové sprchy. V záhradách s ploskovodnými miestami alebo záhradnými fontánami sa objavia na kúpanie. Táto hygiena je pre vtáka nevyhnutná pre udržanie kvality peria.
Svetlo a denný režim
Denný druh; aktívny od svitania do súmraku; v tropickom podnebí stabilný 12-hodinový fotoperiód
Nektárovka zelenochrbtá je výhradne denný vták s aktivitou od svitania, keď nektár kvetov je najkoncentrovanejší. Rýchly metabolizmus vyžaduje nepretržité kŕmenie počas celého denného svetla.

Rozmnožovací cyklus

Tok a dvorenie
Celoročne možné; vrchol zodpovedá miestnym dažďovým sezónam a kvitnutiu rastlín

Samec spieva z exponovaného bidla, predvádza kovové odlesky modrého hrdla a agresívne bráni kŕmne teritórium pred inými samcami. V tropickom podnebí môže hniezdenie prebiehať viackrát do roka. Pohlavná dospelosť nastupuje pravdepodobne v prvom roku života (presné údaje pre tento druh nie sú k dispozícii).

Hniezdo a znáška
Severná hemisféra: apríl–august; južná hemisféra (Austrália): august–január

Samica sama stavia visiace oválne váčkovité hniezdo (flask-shaped) zo trávy, bavlny, machu, lišajníkov a pavučiny, so vstupom zboku a visiacim chvostom z materiálu v dolnej časti. Hniezdo zavesuje z konárov, kabelov alebo priamo v ľudských obydliach. Samica znáša 1–2 vajíčka (zdroj: Thai National Parks); vajíčka sú sivasto alebo nazelenalo sfarbené.

Inkubácia
Okolo 11–14 dní (Thai National Parks: ca. 7 dní; birdfyi.com: 11–16 dní; stred odhadovaný na 11–14 dní)

Na vajíčkach sedí výhradne samica. Dĺžka inkubácie sa v rôznych zdrojoch líši — Thai National Parks uvádza approximately one week (7 dní), birdfyi.com uvádza 11–16 dní. Pravdepodobný rozsah pre druh je 11–14 dní (uvádzame ako priemer dostupných zdrojov; presné overenie na úrovni druhu nie je k dispozícii).

Liahnutie a kŕmenie mláďat
Mláďatá kŕmia obaja rodičia; vyletenie asi 2–3 týždne po liahnutí (zdroj: Thai National Parks)

Mláďatá sa liahnu holé a slepé. Kŕmia ich predovšetkým samica, čiastočne aj samec (zdroj: BirdLife Australia). Kľúčovým krmivom pre mláďatá je živý hmyz a pavúky — nektár sám o sebe nestačí pre rast. Mláďatá opúšťajú hniezdo asi 2–3 týždne po vyliahnutí (zdroj: Thai National Parks).

Vyletenie a vývoj mláďat
Vyletenie po cca 2–3 týždňoch od vyliahnutia

Mladé vtáky sa po vyletení podobajú na samicu — olivovozelené sfarbenie bez lesklého hrdla. Samce postupne nadobúdajú dospelé kovové sfarbenie hrdla pelichaním. Rodičia dokrmujú mláďatá ešte istý čas po vyletení. Druh môže hniezdne viackrát do roka.

Pohlavná dospelosť
Pravdepodobne v prvom roku — presné údaje neoverené

Presný vek pohlavnej dospelosti pre tento druh nie je v dostupných zdrojoch špecifikovaný. Analógiou s príbuznými nektárovkami sa odhaduje na prvý rok života. Plné dospelé kovové sfarbenie hrdla samca sa vyvíja pelichaním. Dožitie vo voľnej prírode nie je presne doložené — presné údaje neoverené.

Ochočenie a kontakt

5 Trvanie: Druh sa v zajatí prakticky nechová a neochočuje — ide o voľne žijúceho nektarivora s veľmi špecifickými stravovými nárokmi. Cieľom pri kontakte so zraneným jedincom je vždy návrat do prírody, nie domestikácia.

Nektárovka zelenochrbtá je voľne žijúci druh, ktorý sa neochočuje — hoci sa v záhradách správa pomerne dôverne (hniezdi blízko ľudí a toleruje ich prítomnosť), fyzická manipulácia a zajatie sú preň silne stresujúce. Nie je to vták na ruku ani spoločenský maznáčik. Jediný zmysluplný vzťah k tomuto druhu je budovanie záhrady s kvitnúcimi nektárovými rastlinami, ktorá druh prirodzene láka. Ak by sa zranený jedinec ocitol v ľudskej starostlivosti, cieľom je pokoj, minimalizácia stresu a rýchly návrat do prírody — nie ochočenie.

1

Neusiluj sa o ochočenie — nektárovka zelenochrbtá je voľne žijúci špecialista na nektár, chov v klietke pre ňu nie je vhodný

2

Ak chceš druh pozorovať, zasaď do záhrady kvitnúce nektárové rastliny — ibištek, Salvia, helikónia, banánovník; druh si sám nájde cestu

3

Pri náleze zraneného jedinca ho zver odbornej záchrannej stanici — zabezpeč cukorný roztok (voda + biely cukor bez prísad) a živý drobný hmyz na dočasné kŕmenie

4

Rešpektuj ochranu voľne žijúcich vtákov — nektárovky patria do prírody, nie do klietky

Cena a kde kúpiť

v avikultúre sa prakticky nechová — bežná trhová cena neexistuje

Nektárovka zelenochrbtá sa v európskej ani slovenskej avikultúre bežne nechová — ide o vysoko špecializovaného nektarivora, ktorého stravovanie (nepretržitý prísun čerstvého nektáru a živého hmyzu) bežný chovateľ nedokáže dlhodobo zabezpečiť. Druh sa udržiava výhradne v niektorých zoologických záhradách a u úzkych špecialistov. Štandardná trhová cena preň neexistuje a presné údaje nie sú k dispozícii. Druh nie je zaradený v CITES; na Slovensku sa na neho vzťahujú všeobecné veterinárne a dovozné predpisy EÚ.

Druh sa bežne nepredáva — v avikultúre sa prakticky nechová; namiesto kúpy je vhodné pozorovanie vo voľnej prírode v jeho areáli (juhovýchodná Ázia, Filipíny, severovýchodná Austrália)
Ak cestujete do tropickej Ázie, nektárovka zelenochrbtá je bežný záhradný druh — ľahko pozorovateľný v hotelových záhradách, parkoch a mangrovoch bez špeciálneho vybavenia
Odborná literatúra a databázy (Avibase, eBird, xeno-canto) — najlepší zdroj poznania tohto druhu
Na čo si dať pozor Nektárovka zelenochrbtá nie je vták na predaj ani na bežný chov — je to voľne žijúci nektarivor s veľmi špecifickými stravovými nárokmi, ktorý sa v avikultúre prakticky nedrží. Ak ťa zaujíma, najlepšie ju spoznáš pozorovaním vo voľnej prírode v juhovýchodnej Ázii alebo severovýchodnej Austrálii — je to jeden z najbežnejších záhradných vtákov týchto oblastí a ľahko pozorovateľný.

Porovnanie s podobnými druhmi

POROVNANIE DĹŽKY (cm) Nektárovka zelenochrbtá 10–11,4 cm Nektárovka purpurová menej ako 10 cm Nektárovka nádhernoprsá 10–15 cm Nektárovka rudohrdlá 12–14 cm
Nektárovka zelenochrbtá Nektárovka purpurová (Cinnyris asiaticus) Nektárovka nádhernoprsá (Cinnyris superbus) Nektárovka rudohrdlá (Anthreptes malacensis, malajský sunbird)
Dĺžka10–11,4 cmmenej ako 10 cm10–15 cm12–14 cm
Váha6–12 gcca 6–8 gcca 8–12 gcca 8–11 g
Dožitiepresné údaje neoverenépresné údaje neoverenépresné údaje neoverenépresné údaje neoverené
Hlučnosťneudomácnený voľne žijúci druh — nechová sa (špeciálna strava)voľne žijúci druh, v zajatí sa prakticky nechovávoľne žijúci africký druh, v zajatí sa prakticky nechovávoľne žijúci, JV Ázia; v zajatí sa prakticky nechová
Stav IUCNIUCN LC (stabilný trend), bez CITESIUCN LC, bez CITESIUCN LC, bez CITESIUCN LC, bez CITES
PovahaSamec: kovovo modro-čierne hrdlo a hruď, jasne žlté brucho, olivovozelený chrbát; samica: nenápadná olivová so žltým bruchom, bez tmavého hrdla (výrazný dimorfizmus)Samec v hniezdnom šate: celkovo kovovo modro-fialový vrátane brucha (nie žlté brucho!); samica: olivová zhora, žltá zdola — podobná samici zelenochrbtejSamec: kovovo zelená hlava a hruď, purpurový prsný pás, žlté brucho; samica: olivová — vzdialene podobná sfarbeniuSamec: kovovo zelená hlava a vrch, purpurový límec, žlté spodky; sympatrický druh JV Ázie v rovnakých biotopoch ako nektárovka zelenochrbtá — odlišuje sa purpurovým límcom a väčšou postavou
AreálRozšírená od južnej Číny, Filipín, juhovýchodnej Ázie a Indonézie po severovýchodnú Austráliu; stály (nesťahovavý) záhradný druh tropickej Ázie; hniezdi v mangrovoch, záhradách a priamo v ľudských obydliachJužná a juhozápadná Ázia (India, Srí Lanka, Pakistan, Blízky Východ), JV Ázia; menšia a tmavšia ako nektárovka zelenochrbtá; zámenný druh na prekrývajúcom sa územíSubsaharská Afrika (stredná a západ Afrika, Kongo); príbuzný rod, podobné ekologické niky; ilustruje globálnu rozmanitosť čeľade NectariniidaeJuhovýchodná Ázia (Mjanmarsko, Thajsko, Malajzia, Filipíny, Indonézia); záhradný a mangrovový druh, podobný areál ako zelenochrbtá

Choroby a prevencia

Podvýživa a metabolický kolaps pri nektarovej deprivácii
stredná

Príznaky: Rýchle chudnutie, slabosť, nastŕpané perie, apatia, letargia, úhyn v priebehu hodín až dní

Najväčšie riziko pri akomkoľvek zajatí tohto druhu. Nektárovky majú veľmi rýchly metabolizmus a vyžadujú nepretržitý prísun cukrov z nektáru — bez dostupného krmiva môžu zahynúť v priebehu hodín. Pri dočasnom ošetrení zraneného jedinca je okamžité poskytnutie cukorného roztoku (voda s cukrom v pomere 4:1) životne dôležité. Trvalý chov bez špeciálnej stravy nie je možný.

Aspergilóza (Aspergillus spp.)
vysoká

Príznaky: Ťažké dýchanie, letargia, nechutenstvo, zmena hlasu, sťažené dýchanie s otvoreným zobákom

Plesňová infekcia dýchacích ciest z vlhkého prostredia alebo kontaminovaného krmiva — riziko najmä u stresovaných a imunokompromitovaných jedincov v dočasnej ľudskej starostlivosti. Prevencia: suché, čisté a dobre vetrané prostredie. Liečba patrí do rúk aviárneho veterinára.

Stres a syndróm zachytenia (capture myopathy)
vysoká

Príznaky: Panika, nárazy do prekážok, kŕče, svalové poranenia, vyčerpanie, odmietanie potravy, náhly úhyn

Plachý, rýchly vták je pri odchyte a manipulácii vystavený silnému stresu, ktorý môže viesť k fyzickým poranením a akútnemu srdcovému zlyhaniu (capture myopathy). Pri náleze zraneného jedinca manipuluj minimálne, drž ho v tichu a tme a urýchlene ho odover záchrannej stanici.

Črevné parazity a kokcidióza
stredná

Príznaky: Riedky alebo krvavý trus, chudnutie, nastŕpané perie, slabosť

Voľne žijúce nektárovky môžu niesť črevné parazity, ktoré sa pri zhoršenej kondícii a strese premnožia. U dočasne držaných jedincov: hygiena, čerstvé krmivo a koprologická kontrola; liečba cielenými antiparazitikami patrí veterinárovi.

Fermentácia nektáru a bakteriálne infekcie tráviaceho traktu
stredná

Príznaky: Hnačka, regurgitácia, letargia, odmietanie krmiva, nadúvanie

Cukorné roztoky a čerstvý nektár rýchlo fermentujú pri izbovej teplote a môžu spôsobiť vážne bakteriálne infekcie. Pri dočasnom kŕmení je nevyhnutné meniť roztok minimálne každé 4–6 hodín a udržiavať kŕmidlo v čistote. Med, džúsy s prísadami a fermentované roztoky nie sú vhodné.

Prevencia Nektárovka zelenochrbtá sa v bežnej avikultúre nechová, takže nasledujúce zásady platia pre dočasnú starostlivosť o zraneného alebo zoslabeného jedinca na ceste k záchrannej stanici: (1) Okamžité kŕmenie — bez nektáru môže zahynúť v priebehu hodín; poskytnúť cukorný roztok (4 diely vody + 1 diel bieleho cukru, bez meda a konzervantov) každé 2–4 hodiny. (2) Minimalizácia stresu — ticho, polotma, čo najmenej manipulácie; stres je rovnako nebezpečný ako hladovka. (3) Teplé prostredie — izbová teplota minimálne 20–24 °C; druh pochádza z tropického pásma. (4) Čisté kŕmidlo — cukorný roztok vymieňať každé 4–6 hodín (fermentácia!). Cieľom je vždy čo najrýchlejšie odovzdanie odbornej záchrannej stanici a návrat do prírody.

Zaujímavosti

1

Nápadný pohlavný dimorfizmus samca — samec nektárovky zelenochrbtej je jedným z najnápadnejších záhradných vtákov tropickej Ázie: kovovo modro-čierne hrdlo a horná hruď irizujú fialovo-zeleným metalickým odleskom podľa uhla svetla, jasne žlté brucho a olivovozelený chrbát — kombinácia nezameniteľná s iným druhom v areáli.

2

Samica bez tmavého hrdla — samica je úplne odlišná od samca: nenápadná olivovohnedá zhora a žltá zdola, nad okom svetlý prúžok; žiadne kovové sfarbenie, žiadne tmavé hrdlo. Tento markantný dimorfizmus je kľúčový identifikačný znak — samec a samica môžu na prvý pohľad vyzerať ako rôzne druhy.

3

Stály záhradný druh, nie sťahovavý — na rozdiel od mnohých európskych spevavcov je nektárovka zelenochrbtá nesťahovavý vták: žije celoročne v rovnakom teritóriu a nepodniká sezónne migrácie. Samec toto teritórium agresívne bráni pred inými samcami aj pred vtákmi iných druhov.

4

Hniezdi doslova v izbách — samica je natoľko prispôsobivá ľudskej prítomnosti, že hniezdi priamo v obydliach: na závesných lampách, v otvorených oknách, na verandách a v altánkoch. Je to jeden z mála divých spevavcov, ktorý aktívne využíva ľudské stavby na hniezdenie.

5

Zakrivený zobák — evolučný kľúč k nektáru — charakteristický dlhý, dole zakrivený zobák (typický pre celú čeľaď Nectariniidae) je dokonalou adaptáciou na sanie nektáru z tubulárnych kvetov. Nektár je primárnym zdrojom energie, hmyz len proteínovým doplnkom.

6

Nie je to kolibrik — nektárovky a kolibríky sú príkladom konvergentnej evolúcie: obe skupiny sú drobné, živia sa nektárom a majú zakrivený zobák, no nie sú príbuzné. Kolibríky (Trochilidae) sú výlučne americké a lítajú vznášajúc sa pri kvete, kým nektárovky (Nectariniidae) pochádzajú z Afriky, Ázie a Austrálie a sadajú si pri kŕmení na bidlo alebo priamo na kvet.

7

Odlíšenie od nektárovky purpurovej — nektárovka purpurová (Cinnyris asiaticus) je menšia (menej ako 10 cm vs. 10–11,4 cm), má tmavší, kovovo modrý-fialový tón vrátane brucha (nie žlté brucho) a kratší chvost. Nektárovka zelenochrbtá je vždy väčšia s žltým bruchom a olivovým chrbtom.

8

Jeden z najrozšírenejších sunbirdov sveta — areál nektárovky zelenochrbtej je medzi najrozsiahlejšími spomedzi všetkých nektároviek: od juhu Číny, Taiwanu, celých Filipín (okrem Palawanu) cez celú juhovýchodnú Áziu a Indonéziu po severovýchodnú Austráliu a Šalamúnove ostrovy.

9

Polytypický druh s viac ako 20 poddruhmi — veľký areál sa odráža v nápadnej sfarbenostnej variabilite: niektoré filipínske samce majú oranžový pás na hrudi, novogvinejské a wallacejské populácie majú čierne podbrušie namiesto žltého, niektoré čínske a vietnamské populácie majú sivobielu hruď. Taxonomici diskutujú, či ide o jeden druh alebo komplex viacerých druhov.

Taxonomická klasifikácia

species Nektárovka zelenochrbtá (Cinnyris jugularis)
Ríša Animalia
Kmeň Chordata
Trieda Aves (vtáky)
Rad Passeriformes (vrabcotvaré)
Čeľaď Nectariniidae (nektárovkovité)
Rod Cinnyris Cuvier, 1816
Druh Cinnyris jugularis (Linnaeus, 1766)
Poddruh SR v SR sa vo voľnej prírode nevyskytuje — tropický indo-pacifický druh; v európskej avikultúre sa prakticky nechová
Poddruhy Druh je polytypický s viac ako 20 opísanými poddruhmi naprieč celým areálom (napr. jugularis na Filipínach, flammaxillaris v Mjanmarsku a Thajsku, frenatus na Novej Guinei a v SV Austrálii). Niektorí autori vyčleňujú viaceré z nich ako samostatné druhy (Garden Sunbird sensu lato vs. Sahul Sunbird, Ornate Sunbird a i.) — taxonomická situácia je predmetom prebiehajúcej revízie.
Avibase_ID CBE7EC407BB927CB

? Často kladené otázky

V praxi nie — a to z veľmi konkrétneho dôvodu. Nektárovka zelenochrbtá je vysoko špecializovaný nektarivor: jej primárna strava je čerstvý rastlinný nektár, ktorý musí mať k dispozícii nepretržite počas celého dňa. Bez nektáru môže zahynúť v priebehu hodín. Bežný chovateľ nedokáže dlhodobo zabezpečiť dostatočne pestrý a čerstvý prísun nektáru ani živého hmyzu. Druh preto nie je etablovaný v európskej avikultúre a chová sa výhradne v zoologických záhradách s tropickými interiérmi a špecialistami s prístupom k špeciálnej strave. Stránka má predovšetkým atlasový charakter.

Druh má veľmi výrazný pohlavný dimorfizmus — samec a samica vyzerajú takmer ako rôzne druhy. Samec má kovovo modro-čierne hrdlo a hornú hruď (s irizujúcim odleskom), jasne žlté brucho a olivovozelený chrbát; na bokoch hrude má skryté žlté chocholy. Samica je nenápadná — olivovohnedá zhora, žltá zdola, nad okom svetlý prúžok a žiadne tmavé hrdlo. Ak vidíš drobného žlto-čiernomodrého sunbirda — je to samec; ak vidíš rovnako malého olivovožltého vtáka bez kovového hrdla — je to samica.

Obe sú sunbirdy s rovnakým typom zakriveného zobáka, no líšia sa viacerými znakmi: (1) Veľkosť: nektárovka zelenochrbtá je väčšia (10–11,4 cm), purpurová menšia (menej ako 10 cm). (2) Farba brucha samca: zelenochrbtá má žlté brucho, purpurová má tmavé (kovovo modré až čierne) brucho pri plnom hniezdnom šate. (3) Chrbát: zelenochrbtá má olivovozelený chrbát (odtiaľ aj meno), purpurová má tmavší, kovovejší tón chrbta. (4) Rozšírenie: purpurová žije najmä v južnej a juhozápadnej Ázii (India, Srí Lanka, Blízky Východ), kým zelenochrbtá dominuje vo východnej a juhovýchodnej Ázii a Austrálii.

Primárne nektárom kvetín — dlhým zakriveným zobákom získava cukorný nektár z tubulárnych kvetov (ibištek, banánovník, helikónia, akácia a mnohé ďalšie). Nektár tvorí základ jej energetického príjmu. Doplnkovo loví hmyz a pavúky (priamo z kvetov, lístia alebo pavučín) — toto je kľúčové najmä pri kŕmení mláďat, ktoré potrebujú bielkoviny pre rast. Na rozdiel od amerických kolibríkov nektárovky sadajú si pri kŕmení — nelítajú dlhodobo vznášajúc sa.

Druh má rozsiahly areál v tropickej a subtropickej Ázii a Austrálii: od juhu Číny (Jün-nan, Guangdong, Hainan) a Taiwanu cez celé Filipíny (okrem skupiny Palawan) a juhovýchodnú Áziu (Thajsko, Malajzia, Vietnam, Mjanmarsko, Kambodža, Singapur) a Indonéziu (Sumatra, Borneo, Java, Sulawesi, Maluku) po Novú Guineu a severovýchodnú Austráliu (polostrov Cape York, Torresov prieliv). Vyskytuje sa aj na Šalamúnových ostrovoch. Je to stály, nesťahovavý druh — nemigruje.

Nie — IUCN hodnotí druh ako najmenej ohrozený (LC) so stabilným populačným trendom (hodnotenie 2016). Druh má rozsiahly areál a veľkú populáciu; dokonca prosperuje v mestskej zástavbe vďaka záhradám a parkom. Nie je zaradený v CITES. Na Slovensku sa nevyskytuje a zákon č. 543/2002 Z. z. sa naňho priamo nevzťahuje; pri doveze do EÚ platia štandardné veterinárne a dovozné predpisy.

Nektárovka zelenochrbtá má výrazný a rozmanitý hlasový repertoár. Spev samca je ostrá sykavá alebo kovovo trylkujúca pieseň (krátka, do 4 sekúnd), prednášaná z exponovaného bidla počas toku a obrany teritória. Bežnejšie sú ostré krátke pozývacie hlásky — opakované cvrlikanie pri kŕmení a pohybe. Počas naháňačiek vydáva rýchle sykavé staccato. Nahrávky sú dostupné na xeno-canto (379+ nahrávok): https://xeno-canto.org/species/Cinnyris-jugularis

Hoci nektárovky a kolibríky vyzerajú podobne (drobné, zakrivený zobák, nektárová strava), sú to nepríbuzné skupiny, ktoré prešli konvergentnou evolúciou: (1) Pôvod: kolibríky (Trochilidae) sú výlučne americkí vtáci (cca 360 druhov), nektárovky (Nectariniidae) pochádzajú z Afriky, Ázie a Austrálie (cca 145 druhov). (2) Spôsob kŕmenia: kolibríky lítajú vznášajúc sa pri kvete, nektárovky sadajú si na bidlo alebo priamo na kvet. (3) Veľkosť: niektoré kolibríky sú ešte menšie (najmenší vták sveta — včeliak kubánsky je 5,7 cm). (4) Fylogenéza: nie sú blízko príbuzné napriek podobnému vzhľadu.

ZDROJ: Avibase (Cinnyris jugularis, ID CBE7EC407BB927CB, SK názov nektárovka zelenochrbtá, https://avibase.bsc-eoc.org/species.jsp?avibaseid=CBE7EC407BB927CB&lang=SK), Wikipedia EN (Garden sunbird — dĺžka 10

 Video — Nektárovka zelenochrbtá

Nektárovka zelenochrbtá (Cinnyris jugularis) — spev a hlas v prírode

Nektárovka zelenochrbtá (Cinnyris jugularis) — správanie, biotop a hlas

 Cudzie názvy

Anglicky:   Olive-backed Sunbird (Garden Sunbird), Česky:   strdimil olivovohřbetý, Nemecky:   Grünrücken-Nektarvogel, Španielsky:   Suimanga Dorsioliva, Francúzsky:   Souimanga à dos vert, Taliansky:   Nettarinia dorsoliva, Holandsky:   Olijfrughoningzuiger, Portugalsky:   Beija-flor-de-dorso-verde, Poľsky:   nektarnik ciemnogardły, Maďarsky:   ausztrál nektármadár, Rusky:   Желтобрюхая нектарница, Japonsky:   キバラタイヨウチョウ, Latinsky:   Cinnyris jugularis (Linnaeus, 1766)