Nektárovka vrchovská (Nectarinia tacazze)

Nectariniidae (nektárovkovité)

Nektárovka vrchovská

Nectarinia tacazze — jedna z najväčších nektároviek — samec s kovovým fialovo-purpurovým odleskom a dlhými riadiacimi perami; horský endemit východnej Afriky nad 1 800 m

IUCN: LC (Least Concern, 2016) | Least Concern (najmenej ohrozený) — hodnotenie BirdLife International / IUCN 2016 (assessment e.T22717958A94559801). Populačný trend stable (stabilný). Druh má relatívne rozsiahly areál v horách východnej Afriky a jeho populácie nie sú bezprostredne ohrozené. Nie je zaradený v CITES. Na Slovensku zákon 543/2002 Z. z. sa naňho priamo nevzťahuje.
Dĺžka15–22 cm (13–15 g)
PôvodHory východnej Afriky — Etiópia, Eritrea, Keňa, Uganda, Tanzánia
BiotopSubalpínske vresoviská a horský les, 1 650–4 200 m n. m.
StravaNektár (Lobelia, Kniphofia, aloe) + drobný hmyz
Dožitiedo cca 8 r vo voľnej prírode (orientačne)
IUCNLC (najmenej ohrozený, stable)
🔊
Hlučnosť
3/5
🤝
Priľnavosť
1/5
⚡
Aktivita
5/5
🗣️
Reč
1/5
💎
Zriedkavosť
5/5

Výživa

70% 22% 8% STRAVA zloženie
Nektár z obrej lobélie (Lobelia), Kniphofia, aloe, Loranthaceae, Protea, Impatiens elegantissima — primárny zdroj energie 70%
Drobný hmyz a pavúky — lapané v lete (flying ants, drobný hmyz); dôležité bielkoviny najmä pri odchove mláďat 22%
Nektár z ďalších kvitnúcich rastlín (Kigelia africana, Leonotis mollissima, liány) — sezónny doplnok 8%

Odporúčané potraviny

  • Sladký nektár z Lobelia deckenii, Lobelia rhynchopetalum (obrá lobélia) — primárna potrava vo vysokohorských oblastiach
  • Nektár z Kniphofia (fákľovka), aloe, Protea — ďalšie kľúčové nektárové zdroje afrických horských biotopov
  • Drobný hmyz (lietavé mravce, drobné dvojkrídlovce) — lapané v lete, nevyhnutné bielkoviny najmä v hniezdnom období
  • Pavúky — chytané z vegetácie a spajpotina (spider webs)
  • Nektár z Loranthaceae (imelo tropické), Impatiens elegantissima, Leonotis mollissima — sezónny doplnok
  • Nektár z Kigelia africana (klobásovník) a kvitnúcich liánových rastlín — príležitostný zdroj
  • Čerstvá pitná voda — druh navštevuje čisté horské potoky a rosný povrch vegetácie

Zakázané potraviny

  • Sladená voda, med riedený vodou — riziko fermentácie a baktérií; napodobeniť prirodzený nektár v zajatí je veľmi náročné
  • Semená a zrno — nektárovky nie sú semenožravce, semienka netrávia
  • Mäso a mliečne výrobky — nevhodné pre nektárovky
  • Nektár s pridaným cukrom vyšším než 20 % koncentrácia — môže poškodiť obličky a pečeň
  • Pesticídmi ošetrené kvety alebo hmyz z neznámeho zdroja — riziko otravy
  • Ovocie s vysokým obsahom kyselín bez riedenia — nektárovky prijímajú len malé množstvo mäkkého ovocia ako doplnok, nie ako základ
Tip od odborníka Nektárovka vrchovská je obligátny nektárivore — jej základom je nektár z horských kvitnúcich rastlín afrických výšin, predovšetkým obrej lobélie (Lobelia deckenii/rhynchopetalum) a Kniphofia. Dôležitou zložkou stravy je drobný hmyz a pavúky lapané v lete, ktoré poskytujú nevyhnutné bielkoviny. Tento druh sa v európskej avikultúre prakticky nechová, preto konkrétne kŕmne receptúry pre neho neexistujú — pri pokusoch o chov nektároviek vo voliérey sa používajú komerčné nektárové zmesi (napr. Lory Nectar alebo Nektar Plus) doplnené živým hmyzom. Kvitnúce rastliny v biotope sú sezónne, čo vedie k vertikálnym pohybom medzi výškami — druh sleduje vlnu kvitnutia.

Správanie a komunikácia

3 Hlučnosť 1 Priľnavosť 5 Aktivita 1 Reč 5 Zriedkavosť 3
3/5 Tichý Hlučný
Hlučnosť
Nektárovka vrchovská má živý, dlhý a rozmanitý spev, charakterizovaný čirikavými frázami a opakujúcimi sa notovými skupinami. Samec spieva z exponovaného bidla na ochrane teritória, čo ho robí výrazne počuteľným v horskom prostredí. Volania sú kratšie a odsekanejšie (chup, chup). V zajatí by bola stredne hlučná.
1/5 Nezávislý Priľnavý
Priľnavosť
Nektárovka vrchovská je voľne žijúci horský druh — nie je maznavý vták vhodný na kontakt s človekom. Pohybuje sa rýchlo od kvetiny ku kvetine a je veľmi aktívny. V zajatí by bol stresovaný manipuláciou.
5/5 Pokojný Aktívny
Aktivita
Mimoriadne energický druh — nektárovky patria medzi najaktívnejšie speváčky sveta. Nektárovka vrchovská žije vo vysokohorskom prostredí, kde nízke teploty (v noci až do 0 °C na vrcholkoch) a nedostatok kyslíka si vyžadujú rýchly metabolizmus; dokonca využíva dočasnú torpédovú hypotermiu (teplota tela klesá na 27 °C) aby prežila chladné noci. Počas dňa sa neustále pohybuje od kvetu ku kvetu.
1/5 Žiadna Výborná
Reč
Nektárovka vrchovská nenapodobňuje ľudskú reč — nektárovky túto schopnosť nemajú. Jej hlas tvoria vrodené pesničky a krátke volania. Reč sa nenaučí.

Hlasový prejav a reč

3/5 hlasitosť

Nektárovka vrchovská má živý, dlhý a rozmanitý spev — samec spieva z exponovaného bidla (suchá vetvička, anténa záhrady) a jeho pieseň pozostáva z rýchlych čirikavých fráz striedaných s opakujúcimi sa notovými skupinami (typické sweet-siuswitterr tseu seet-swirursittii a opakujúce tsit-tsit-tsit-chitichitichiti...). Volania sú kratšie: chup, chup, chup, seee chup. Spev sa nesie dobre v otvorenom horskom biotope a samec ho používa na ochranu teritória a lákanie samíc. Nenapodobňuje ľudskú reč — repertoár je vrodený.

Dokáže hovoriť? Nektárovka vrchovská nenapodobňuje ľudskú reč — nektárovky túto schopnosť nemajú. Jej repertoár tvoria vrodené pesničky a krátke volania (chup, seee). Ide o voľne žijúci druh horských oblastí východnej Afriky.

Typické zvuky

  • Živá dlhá variabilná pieseň samca — rýchle čirikavé frázy s typickým sweet-siuswitterr tseu seet-swirursittii, prednášaná z exponovaného bidla pri ochrane teritória (zdroj: oiseaux.net)
  • Opakujúce sa záverečné noty — tsit-tsit-tsit-chitichitichiti alebo tew tew tew tew, ktorými samec zakončuje dlhú spevnú frázu
  • Krátke volania chup, chup, chup alebo seee chup — kontaktné a poplašné hlásky, kratšie a odsekanejšie ako pieseň
  • Stredná hlasitosť v horskom prostredí — spev sa nesie dobre v otvorených subalpínskych vresoviskách a záhradách, ale nie je tak prenikavý ako niektoré tropické speváčky

Sezónny kalendár

Jan Feb Mar Apr Máj Jún Júl Aug Sep Okt Nov Dec ROČNÝ cyklus
Hniezdna sezóna (primárne jún–júl v horách Etiópie; v Keni iné termíny podľa nadmorskej výšky) — samica stavia hniezdo 3–8 dní, inkubuje 14–17 dní
Tok — samec háji teritórium, predvádza kovový lesk pri slnečnom svetle a spieva živú dlhú pesničku z exponovaného bidla
Odchov mláďat — vyletenie po 19 dňoch; mláďatá sa vracajú do hniezda na noc počas prvých 6 nocí po vyletení
Stály (nesťahovavý) druh — zostáva v horských biotopoch celoročne, sezónne vertikálne pohyby podľa kvitnúcich rastlín

Vhodný pre teba?

Skúsenosť Voľne žijúci horský druh — v európskej avikultúre sa prakticky nechová. Nektárovka vrchovská je africký endemit subalpínskych výšin, ktorý si vyžaduje špecifický biotop (kvitnúce horské rastliny, chladné teploty, vysokú nadmorskú výšku) nenapodobiteľný v bežnom chove. Stránka má predovšetkým atlasový a poznávací charakter.
Priestor Druh sa v zajatí prakticky nechová. Prirodzene obýva subalpínske vresoviská, krovinatý les a horské záhrady od 1 650 do 4 200 m n. m. v horách Etiópie, Eritrey, Kene, Ugandy a Tanzánie. Potrebuje rozsiahly priestor s kvitnúcimi rastlinami (Lobelia, Kniphofia, aloe) a chladné horské prostredie — čo bežná klietka ani voliéra nedokáže zabezpečiť.
Deti v domácnosti Nektárovka vrchovská nie je domáci maznáčik pre deti — ide o voľne žijúci africký horský druh, ktorý sa v chove prakticky nevyskytuje. Deti ho môžu spoznať ako zaujímavý druh z atlasu afrických vtákov: učí o nektárovkách a ich úlohe opeľovačov, o prispôsobení na vysokohorský život (nočná torpéda!) a o kvetinových vzťahoch v afrických výšinách. Najlepšou interakciou je pozorovanie v prírode alebo fotografická kniha.
Hlučnosť Druh sa v zajatí prakticky nechová — otázka hlučnosti v domácom prostredí je len teoretická. V prírode spieva samec z exponovaných miesto, jeho spev je živý a nesie sa dobre v horských biotopoch.
Verdikt odborníka Nektárovka vrchovská (Nectarinia tacazze) je jedna z najväčších nektároviek sveta (15–22 cm, 13–15 g) z čeľade Nectariniidae. Samec v hniezdnom šate je prekvapivo temný — zo vzdialenia takmer čierny — ale zblízka oslní kovovým fialovo-purpurovým odleskom na krovkách a hrudi a zeleno-bronzovým odleskom na hlave, krku a chrbte; centrálne riadiace perá predlžujú chvost o 35–46 mm. Samec v eklipsnom (neplemennom) šate je tmavý a bez výrazného lesku. Samica je studeno sivohnedá s olivovými tónmi a bledým sivoolivovým spodkom s jemnou žltou a ľahkým tmavým škvrníme — bez kovového lesku. Druh obýva subalpínske vresoviská, horské záhrady a krovinatý les v nadmorských výškach zvyčajne nad 1 800 m (v Keni nad 1 650 m) až do 4 200 m na Mt. Elgon; je to stály (nesťahovavý) druh s vertikálnymi pohybmi podľa kvitnutia. Primárnou potravou je nektár z obrej lobélie, Kniphofia, aloe a Protea, doplnený drobným hmyzom a pavúkmi. Hniezdo je hruškového tvaru (20 × 10 cm), stavia ho samica sama za 3–8 dní zo suchých listov, trávy a zvieracej srsti zviazaných pavučinou; znáša 1–2 modrozelené vajcia s tmavohnedými škvrnami a inkubuje ich 14–17 dní; mláďatá vyletia po 19 dňoch. Druh sa odlišuje od príbuznej nektárovky bronzovej (N. kilimensis — zeleno-bronzový lesk bez fialovej) a nektárovky malachitovej (N. famosa — jasne zelená). IUCN hodnotí druh ako LC (najmenej ohrozený) s populačným trendom stable. V Európe ani na Slovensku sa nevyskytuje a v avikultúre sa prakticky nechová.

Prostredie a požiadavky

Prirodzený biotop (voľne žijúci druh, nechová sa)
Subalpínske vresoviská, horský krovinatý les a horské záhrady nad 1 650 m n. m. (bežne nad 1 800 m), výnimočne do 4 200 m (Mt. Elgon, Uganda)
Nektárovka vrchovská je voľne žijúci africký horský druh — obýva subalpínske vresoviská s obrými lobéliami a Senecio, horský krovinatý les s Hypericum a Helichrysum, záhrady v horských mestách (napr. Addis Abeba) a otvorené lesy s Ficus, Euphorbia abyssinica a Juniperus procera. V Keni ju nachádzajú nad 1 650 m (výnimočne nižšie), v Etiópii zvyčajne nad 1 800 m. Klietka ani voliéra nedokáže napodobniť tento biotop.
Teplota a podnebie
Horské prostredie: denné teploty 10–22 °C, nocami blízko bodu mrazu alebo pod ním na vrcholkoch; druh prežíva nočnou torpédou (teplota tela klesá na 27 °C)
Nektárovka vrchovská je adaptovaná na chladné horské podnebie východnej Afriky. Na Mt. Elgon (4 200 m) zažívajú vtáky noci s teplotami blízko 0 °C — preto vyvinula nočnú torpédu (hypotermiu), pri ktorej teplota tela klesá z normálnych cca 40 °C na 27 °C, čím znižuje energetickú spotrebu. Toto správanie bolo doložené výskumom (oiseaux.net). Tropické teplo ani extrémne chlad nie sú jej prirodzeným prostredím.
Spoločenské správanie
V hniezdnej sezóne teritoriálne páry; mimo sezóny jednotlivci alebo malé skupinky pri bohatých zdrojoch nektáru
Samce agresívne háji teritórium (kvetinové zdroje) počas hniezdenia — viditeľné honičky a spev z exponovaných bidiel. Mimo sezóny sa môžu zhromaždiť pri bohatých kvitnúcich stromoch (Loranthaceae, aloe). Nie sú gregárne ako niektoré iné africkéfinky.
Hniezdenie a hniezdo
Hruškové hniezdo (20 × 10 cm) staví samica za 3–8 dní, vo výške 1,5–10 m; vstup 2,5 cm zhora; materiál: suché listy, tráva, konáre, kôra, perie, zvieracia srsť — spojené pavučinou
Hniezdo stavia výlučne samica (samec zostáva nablízku, ale nepomáha). Hruškové hniezdo je typické pre rod Nectarinia — zvonku je obalené lišajníkmi a kôrou pre maskovanie, vo vnútri vystlané jemnou srsťou a perím. Vstup (2,5 cm) je umiestnený v hornej časti hniezda. Znáška: 1–2 modrozelené vajcia s tmavohnedými a bledoružovými škvrnami. Inkubuje sama samica: 14–17 dní. Mláďatá vyletia po 19 dňoch a vracajú sa do hniezda na noc počas prvých 6 nocí. (Zdroj: oiseaux.net)
Aktivita a denný rytmus
Denný druh, aktívny od svitu do súmraku; nočná torpéda pri nízkych horských teplotách
Nektárovka vrchovská je denný druh, aktívny od úsvitu pri hľadaní nektáru a hmyzu. Pri chladných horských nociach vstupuje do torpédového spánku (teplota tela 27 °C) — energetická úspora nevyhnutná pre prežitie. Ranné hodiny sú najaktívnejšie — samec vtedy spieva a háji teritórium.

Rozmnožovací cyklus

Tok a dvorenie
Pred hniezdnou sezónou — presné mesiace závislé od lokality a nadmorskej výšky

Samec háji teritórium spevom z exponovaného bidla (suchá vetvička, anténa) a predvádzaním kovového fialovo-purpurového a zeleno-bronzového lesku pri slnečnom svetle — optický signál viditeľný na veľkú vzdialenosť. Agresívne odháňa súperiace samce. Pohlavná dospelosť pravdepodobne v prvom roku (presné údaje neoverené).

Hniezdo a znáška
Samica stavia hniezdo 3–8 dní; znáška 1–2 vajíčok

Hniezdo stavia výlučne samica — hruškové, 20 cm dlhé a 10 cm široké, zo suchých listov, trávy, konárov, kôry, peria a zvieracej srsti, zviazaných pavučinou. Vstup (2,5 cm) je v hornej časti hniezda. Umiestnenie: 1,5–10 m nad zemou vo vegetácii. Znáška: 1–2 modrozelené vajcia s tmavohnedými a bledoružovými škvrnami (zdroj: oiseaux.net).

Inkubácia
14–17 dní, samica inkubuje sama

Inkubuje výlučne samica, samec sa na inkubácii nezúčastňuje, ale zostáva v blízkosti a háji teritórium. Inkubácia trvá 14–17 dní (zdroj: oiseaux.net). Táto asymetria je typická pre čeľaď Nectariniidae — samci investujú do obrany teritória a zdrojov nektáru.

Liahnutie a kŕmenie mláďat
Obaja rodičia kŕmia; hmyz nevyhnutný

Mláďatá sa liahnu holé a slepé. Kŕmia ich obaja rodičia — nektárom a najmä drobným hmyzom (bielkoviny nevyhnutné pre rast). Mláďatá vyletia po 19 dňoch a vracajú sa do hniezda na nocovanie počas prvých 6 nocí po vyletení (zdroj: oiseaux.net).

Vyletenie a vývoj mláďat
Vyletenie po 19 dňoch; juvenily podobné samici

Juvenily sa podobajú na samicu — sivohnedé bez kovového lesku, spodok s jemnou žltou tinktúrou a tmavým škvrnením; zobák, oči a nohy čierne. Plné dospelé sfarbenie samca (kovový lesk) sa vyvíja postupne po prvom pelichaní. Presný vek pohlavnej dospelosti nie je pre tento druh spoľahlivo overený.

Pohlavná dospelosť
Pravdepodobne v prvom roku — presné údaje neoverené

Presný vek pohlavnej dospelosti pre nektárovku vrchovskú nie je v dostupných zdrojoch špecifikovaný. Analógiou s príbuznými nektárovkami sa odhaduje na prvý rok života. Dožitie vo voľnej prírode je uvádzané orientačne do 8 rokov (zdroj: oiseaux.net).

Ochočenie a kontakt

5 Trvanie: Druh sa v zajatí prakticky nechová a neochočuje — ide o voľne žijúceho horského endemita. Aklimatizácia na človeka nie je reálnym cieľom.

Nektárovka vrchovská je voľne žijúci africký horský druh, ktorý sa neochočuje — pohybuje sa rýchlo od kvetu ku kvetu a kontakt s človekom ho silne stresuje. Nie je to vták na ruku ani spoločenský maznáčik a v zajatí sa prakticky nechová. Jediný zmysluplný vzťah k tomuto druhu je pozorovanie vo voľnej prírode na afrických horských svahoch.

1

Neusiluj sa o ochočenie — nektárovka vrchovská je voľne žijúci plachý druh, ktorý sa v chove bežne nevyskytuje

2

Ak pozoruješ druh v prírode (Etiópia, Keňa, Uganda), sleduj ho ticho z odstupu ďalekohľadom — nepribližuj sa, neplaš

3

Pri náleze zraneného jedinca ho zver odbornej záchrannej stanici — drž ho v tichu a tme, minimalizuj manipuláciu

4

Rešpektuj ochranu afrického vtáctva — nepodporuj odchyt ani obchod s voľne žijúcimi nektárovkami

Cena a kde kúpiť

v avikultúre sa prakticky nechová — bežná trhová cena neexistuje (presné údaje neoverené)

Nektárovka vrchovská sa v európskej (ani slovenskej a českej) avikultúre prakticky nechová — ide o voľne žijúci africký horský druh, ktorý si vyžaduje špecifický biotop (kvitnúce horské rastliny, chladné výšiny). Nie je bežne ponúkaná ani u špecializovaných chovateľov. Štandardná trhová cena preň neexistuje. Odchyt voľne žijúcich nektároviek na export je v príslušných krajinách zakázaný; druh nie je v CITES, ale na dovozy do EÚ sa vzťahujú veterinárne a CITES-rámcové pravidlá.

Druh sa bežne nepredáva — v avikultúre sa prakticky nechová; namiesto kúpy je vhodné pozorovanie vo voľnej prírode
Odborná literatúra, atlasy afrických vtákov a databázy (Avibase, eBird, oiseaux.net) — najlepší zdroj poznania tohto druhu
Birdwatching zájazdové agentúry do Etiópie a Kene ponúkajú výpravy do biotopov nektárovky vrchovskej
Na čo si dať pozor Nektárovka vrchovská nie je vták na predaj ani na bežný chov — ide o voľne žijúci africký horský druh závislý na kvitnúcich Lobelia, Kniphofia a aloe. Akúkoľvek ponuku na kúpu ber ako varovný signál — odchyt divých nektároviek je nelegálny. Ak ťa druh zaujíma, najlepšie ho spoznáš birdwatchingom v Etiópii alebo Keni a štúdiom atlasov afrických vtákov.

Porovnanie s podobnými druhmi

POROVNANIE DĹŽKY (cm) Nektárovka vrchovská 15–22 cm (samec s dlhými riad. perami) Nektárovka bronzová 14–15 cm Nektárovka malachitová 15–26 cm (samec s dlhým chvostom) Nektárovka kolibríková (Chalc… cca 14–15 cm
Nektárovka vrchovská Nektárovka bronzová (Nectarinia kilimensis) Nektárovka malachitová (Nectarinia famosa) Nektárovka kolibríková (Chalcomitra senegalensis) — Scarlet-chested Sunbird
Dĺžka15–22 cm (samec s dlhými riad. perami)14–15 cm15–26 cm (samec s dlhým chvostom)cca 14–15 cm
Váha13–15 g5–20 gcca 14,5 gcca 11–14 g
Dožitiedo cca 8 r vo voľnej prírode (orientačne)do cca 8 rpresné údaje neoverenépresné údaje neoverené
Hlučnosťvoľne žijúci africký horský druh — v avikultúre sa prakticky nechovávoľne žijúci druh, v avikultúre vzácnyvoľne žijúci druh, v avikultúre vzácnyvoľne žijúci, v klietkovom chove vzácny
Stav IUCNIUCN LC, stable, bez CITESIUCN LC, bez CITESIUCN LC, bez CITESIUCN LC, bez CITES
PovahaSamec hniezdny: fialovo-purpurové krovky+hruď, zeleno-bronzová hlava+krk, čierne telo s modrastým odleskom, predĺžené riad. perá +35–46 mm; eklipsný šat: takmer celý čierny; samica: studeno sivohnedá s olivovými tónmi, bledý spodok so žltkastou tinktúrouSamec so zeleno-bronzovým kovovým leskom BEZ fialovej zložky (hlavný odlišovací znak od vrchovskej); samica bledší spodok s jemnými prúžkamiSamec s jasne zelenou metalickou farbou celého tela (NIE fialová ani bronzová); dlhý chvost podobný vrchovskej; samica hnedá s dull žltým spodkom a štvorcovým chvostomSamec s čiernym telom a sýto červenou (šarlátovou) hrudnou záplatou — jednoduchšie sfarbenie bez kovových komplexných odleskov vrchovskej; dlhý zahnutý zobák typický pre nektárovky
AreálHorné oblasti východnej Afriky (Etiópia, Eritrea, J-Sudán, Uganda, Z-Keňa, S-Tanzánia) nad 1 650–1 800 m n. m.; stály druh, nočná torpéda, dva poddruhy (tacazze/jacksoni)Hory východnej Afriky (Keňa, Tanzánia, Uganda, Etiópia, Kongo) — čiastočne sympatrická s vrchovskou, ale odlíšená leskomHory od Etiópie po Južnú Afriku — rozsiahlejší areál ako vrchovská; dve formy (famosa/cupreonitens)Subsaharská Afrika od Senegalu po Keňu — nižšie polohami ako vrchovská (savany, záhrady, lesy)

Choroby a prevencia

Aspergilóza (Aspergillus spp.)
vysoká

Príznaky: Ťažké dýchanie, dýchanie s otvoreným zobákom, letargia, nechutenstvo, zmena hlasu, chudnutie

Plesňová infekcia dýchacích ciest z plesnivého nektárového roztoku, vlhkého prostredia alebo zatuchnutého krmiva — riziko najmä u nektároviek v dočasnej ľudskej starostlivosti. Prevencia: čerstvý nektár každých 24 hodín, hygienické čistenie nádob, suché vetrané prostredie. Liečba antifungálnymi liekmi patrí do rúk aviárneho veterinára.

Hemochromatóza (ukladanie železa — Iron Storage Disease)
vysoká

Príznaky: Letargia, zvýšenie bruška, slabosť, nafúknuté pečeňové tkanivo, úhyn

Typické ochorenie nektároviek a iných mäkko-kŕmnych vtákov — nadbytok železa v strave (komerčné ovocné kŕmne zmesi s vysokým obsahom Fe) sa ukladá v pečeni a vedie k smrteľnej fibróze. U nektároviek vo voliérach sa prejavuje rýchlo. Prevencia: nektárové zmesi s nízkym obsahom železa (Low-Iron Softbill Diet), vyhýbať sa hovädziemu mäsu a komerčnému ovocnému krmeniu s pridaným železom.

Bakteriálne infekcie tráviaceho traktu (E. coli, Salmonella)
stredná

Príznaky: Hnačka, riedky trus, letargia, nafúknuté brucho, odmietanie potravy

Skazený nektár (fermentácia pri teplejšom počasí za 6–12 hodín) a znečistené nádoby sú hlavnou príčinou. U nektároviek v zajatí je kritická výmena nektáru minimálne 2× denne (pri teplotách nad 25 °C každých 6 hodín), dôkladné umývanie nádob horúcou vodou. Liečba antibiotikami cielená podľa kultivácie, pod vedením veterinára.

Stres a poranenia z odchytu a manipulácie
vysoká

Príznaky: Panika, nárazy do prekážok, poranenia krídel a hlavy, vyčerpanie, odmietanie potravy, náhly úhyn

Najväčšie riziko pre voľne žijúce nektárovky v dočasnej ľudskej starostlivosti. Nektárovky sú mimoriadne citlivé na stres — rýchly metabolizmus znamená, že vyčerpanie môže byť smrteľné v priebehu hodín. Minimalizuj manipuláciu, zabezpeč ticho a tmu, rýchle odovzdanie záchrannej stanici.

Kandidóza (Candida albicans)
stredná

Príznaky: Biely plak v zobáku a jazyku (thrush), problematické prehĺtanie, letargia, znížená príjem nektáru

Kvasinková infekcia zobáku a tráviacej trubice, typická pri nektárovkách s nevyhovujúcou hygienou nektárových nádob alebo pri oslabení imunity. Sladký nektár je ideálne živné médium pre Candida. Prevencia: dôsledná hygiena, obmena nektáru, obmedzenie výlučne sladkej stravy. Liečba antifungálnymi preparátmi pod vedením veterinára.

Prevencia Nektárovka vrchovská sa v zajatí prakticky nechová, preto nasledujúce zásady platia pre dočasnú starostlivosť o zranené alebo zoslabnuté voľne žijúce jedince: (1) Nektár vymieňaj každých 12–24 hodín (pri teple každých 6 h) — skazený nektár je hlavnou príčinou infekcií. (2) Hemochromatóza — používaj nektárové zmesi s nízkym obsahom železa (Low-Iron), vyhýbaj sa bežnému ovocnému krmeniu. (3) Minimalizuj stres — ticho, tma, čo najmenej manipulácie; vyčerpanie môže byť smrteľné v priebehu hodín. (4) Nádoby na nektár sterilizuj horúcou vodou každý deň — prevencia Candidy a baktérií. Pri každom príznaku choroby bezodkladne vyhľadaj aviárneho veterinára so skúsenosťami s nektárovkami.

Zaujímavosti

1

Jedna z najväčších nektároviek na svete — nektárovka vrchovská (15–22 cm) patrí medzi najväčšie druhy čeľade Nectariniidae, zjavne v súvislosti so životom vo vyšších polohách, kde väčšia tlesná veľkosť pomáha udržať telesnú teplotu (Bergmannovo pravidlo) a tiež umožňuje prístup k veľkým kvetom obrej lobélie (zdroj: oiseaux.net).

2

Nočná torpéda — prežitie chladných horských nocí — nektárovka vrchovská využíva výnimočnú adaptáciu: pri nočných teplotách blízko bodu mrazu na vrcholkoch (Mt. Elgon, 4 200 m) jej teplota tela klesá na 27 °C, čím znižuje metabolizmus a šetrí energiu. Táto fyziologická hypotermia (torpéda) je jednou z najvýraznejších adaptácií afrických horských spevávcov (zdroj: oiseaux.net).

3

Fialovo-purpurový kov, nie zelená — hlavným diagnostickým znakom samca v hniezdnom šate je kovovofialovo-purpurový odlesk na krovkách a stred hrude, kombinovaný so zeleno-bronzovým odleskom na hlave a krku. Zo vzdialenia vták vyzerá takmer čierny, no pri slnečnom svetle jeho perie žiari — typický znak čeľade Nectariniidae (verifikované oiseaux.net, Wikipedia EN).

4

Odlišenie od dvoch príbuzných druhov — nektárovka bronzová (Nectarinia kilimensis) má zeleno-bronzový lesk bez fialovej a nemá predĺžené riadiace perá dlhé toľko; nektárovka malachitová (N. famosa) má jasne zelenú metalickú farbu a dlhý chvost, ale chýba jej fialovo-purpurová zložka. Táto trojica sympatrických veľkých nektároviek predstavuje klasický prípad identifikačnej výzvy v afrických horách.

5

Eklipsný šat — dramatický kontrast — samec mimo hniezdnej sezóny vstupuje do eklipsného šatu (eclipse plumage): kovový lesk zmizne, druh vyzerá takmer celý čierny alebo tmavohnedý. Toto pelichanie na eklipsný šat a späť na plemenný je typické pre nektárovky a niektoré iné dimorfné druhy.

6

Predĺžené riadiace perá ako pohlavný znak — centrálne riadiace perá samca presahujú zvyšok chvosta o 35–46 mm v plemennom šate, čím vytvárajú typický „dlhý chvost“ veľkých nektároviek. Tieto perá sú výsledkom pohlavného výberu a signalizujú kondíciu samca samiciam (zdroj: oiseaux.net).

7

Architektka-samica — celé hniezdo stavia výlučne samica za 3–8 dní; samec sa na stavbe nezúčastňuje. Hruškové hniezdo (20 × 10 cm) zo suchých listov, trávy a zvieracej srsti spojených pavučinou s malým vstupom v hornej časti je ukážkovým výtvorom čeľade Nectariniidae. Po vyliahnutí sa mláďatá po 19 dňoch vrátia do hniezda ešte 6 nocí.

8

Opeľovač obrej lobélie — nektárovka vrchovská je kľúčovým opeľovačom Lobelia deckenii, L. rhynchopetalum a ďalších endemických horských rastlín Afrického rohu. Vzťah kvet–nektárovka je evolučne vyladený — morfológia kvetov odráža zobák nektárovky. Strata nektárovky by ohrozila reprodukciu týchto endemických rastlín (ekologická závislosť).

9

Pomenovaná podľa rieky Tekezé — druhové meno tacazze odkazuje na rieku Tekezé (historicky Tacazzé) v severnej Etiópii, kde bol druh prvý raz opísaný britským prírodovedcom E. Smithom (Stanley) v roku 1814 — historické meno etiópskeho pohoria ostalo v latinskom kmeňovom názve nektárovky.

Taxonomická klasifikácia

species Nektárovka vrchovská (Nectarinia tacazze)
Ríša Animalia
Kmeň Chordata
Trieda Aves (vtáky)
Rad Passeriformes (vrabcotvaré)
Čeľaď Nectariniidae (nektárovkovité)
Rod Nectarinia Illiger, 1811
Druh Nectarinia tacazze (Stanley, 1814)
Poddruhy Dva poddruhy: N. t. tacazze — horské oblasti Eritrey a Etiópie; N. t. jacksoni — juhovýchodný Južný Sudán, severná a východná Uganda, západná Keňa a severná Tanzánia (zdroj: Avibase).
Poddruh SR V SR sa vo voľnej prírode nevyskytuje — africký horský druh; v európskej avikultúre sa prakticky nechová.
Avibase_ID FAFA576B2BC07773

? Často kladené otázky

Kľúčom je farba kovového lesku samca: nektárovka vrchovská má fialovo-purpurové krovky a hruď + zeleno-bronzovú hlavu a krk. Nektárovka bronzová (N. kilimensis) má zeleno-bronzový lesk bez akejkoľvek fialovej zložky. Nektárovka malachitová (N. famosa) má jasne zelenú kovovú farbu celého tela. Zo vzdialenia všetky tri vyzerajú takmer čierne — slnečné svetlo je nevyhnutné na správne rozoznanie odlesku. Samice sú si podobnejšie — líšia sa intenzitou a kresbou spodku.

V prírode živá nektárovka vrchovská predovšetkým na nektári z Lobelia, Kniphofia, aloe a Protea, doplnenom drobným hmyzom a pavúkmi. V zajatí sa nektárovky kŕmia komerčnými nektárovými zmesami (napr. Nektar Plus alebo Lory Nectar s nízkym obsahom železa!) a živým hmyzom. Kritické upozornenie: bežné komerčné krmivá pre mäkkozobé vtáky môžu obsahovať priveľa železa (Fe) — nektárovky sú náchylné na hemochromatózu (ukladanie železa v pečeni), ktorá je smrteľná. Nektár treba meniť každých 12–24 hodín (pri teple každých 6 hodín), inak fermentuje.

IUCN hodnotí druh ako Least Concern (LC) — najmenej ohrozený, s populačným trendom stable (stabilný). Druh má relatívne veľký areál v horách východnej Afriky a jeho populácie nie sú bezprostredne ohrozené. Nie je zaradený v CITES. Na Slovensku zákon 543/2002 Z. z. sa naňho priamo nevzťahuje (nie je pôvodný druh SR).

Nektárovka vrchovská obýva horské oblasti východnej Afriky: Etiópiu, Eritreu, juhovýchodný Južný Sudán, Ugandu, západnú Keňu a severnú Tanzániu. Žije prevažne nad 1 800 m n. m. (v Keni nad 1 650 m), stúpa až do 4 200 m na Mt. Elgon. Je to stály (nesťahovavý) druh — neodlietava do iných regiónov, len vertikálne sa presúva podľa toho, kde práve kvitnú Lobelia, Kniphofia a aloe.

Samec nektárovky vrchovskej v hniezdnom (plemennom) šate oslní kovovým fialovo-purpurovým a zeleno-bronzovým odleskom, s predĺženými riadiacimi perami (+35–46 mm). V eklipsnom (neplemennom) šate po hniezdení kovový lesk z väčšej časti zmizne — samec vyzerá takmer celý tmavý alebo čierny, čo ho robí oveľa menej nápadným. Toto sezónne pelichanie je typické pre mnohé nektárovky a niektoré ďalšie dimorfné speváčky.

Nektárovka vrchovská znáša 1–2 modrozelené vajcia s tmavohnedými a bledoružovými škvrnami do hruškovitého hniezda (20 × 10 cm) umiestneného 1,5–10 m nad zemou. Inkubuje výlučne samica (samec sa nezúčastňuje) počas 14–17 dní. Mláďatá vyletia po 19 dňoch a vracajú sa do hniezda nocovať počas prvých 6 nocí po vyletení (zdroj: oiseaux.net).

Áno — samec má živý, dlhý a rozmanitý spev pozostávajúci z rýchlych čirikavých fráz (sweet-siuswitterr tseu seet-swirursittii) zakončených opakujúcimi sa notami (tsit-tsit-tsit-chitichitichiti...). Volania sú kratšie a odsekanejšie (chup, chup, seee chup). Samec spieva z exponovaného bidla pri obrane teritória a lákanie samíc — spev je živý a nesie sa v horskom prostredí na značnú vzdialenosť.

ZDROJ: Avibase (Nectarinia tacazze, ID FAFA576B2BC07773, SK názov nektárovka vrchovská, https://avibase.bsc-eoc.org/species.jsp?avibaseid=FAFA576B2BC07773&lang=SK), oiseaux.net (Souimanga tacazze — dĺžka 15–

 Video — Nektárovka vrchovská

Nektárovka vrchovská (Nectarinia tacazze) — spev a hlas v prírode

Nektárovka vrchovská (Nectarinia tacazze) — správanie, biotop a hlas

 Cudzie názvy

Anglicky:   Tacazze Sunbird, Česky:   strdimil ostrochvostý, Nemecky:   Tacazzenektarvogel, Španielsky:   Suimanga de Tacazzé, Francúzsky:   Souimanga tacazze, Taliansky:   Nettarinia del Tacazze, Holandsky:   Tacazzehoningzuiger, Portugalsky:   nectarínia-violácea, Poľsky:   nektarnik złotogłowy, Maďarsky:   Tacazze-nektármadár, Rusky:   Эфиопская нектарница, Japonsky:   ルビーオナガタイヨウチョウ, Latinsky:   Nectarinia tacazze (Stanley, 1814)