Nektárovka srpozobá (Cinnyris lotenius)

Nectariniidae (nektárovkovité)

Nektárovka srpozobá

Cinnyris lotenius — drobný nektarivor Indického polostrova a Srí Lanky s mimoriadne dlhým srpovitým zobákom, purpurovým hrdlom a bordovým prsným pásom samca

IUCN: LC (Least Concern, 2016) | Least Concern — najmenej ohrozený. Druh je lokálne bežný v záhradách, sadoch a lesných okrajoch Indického polostrova a Srí Lanky; rozsiahly areál a stabilná populácia. Druh nie je zaradený v žiadnej prílohe CITES. Hodnotenie BirdLife International / IUCN. Presné populačné čísla nie sú zverejnené.
Dĺžka12–13 cm
Váha8–11 g
Dožitieorientačne do 11 r (oiseaux.net)
RozšírenieIndický polostrov a Srí Lanka (endemit)
IUCNLC — najmenej ohrozený

Výživa

  • Nektár z kvetov — hlavná zložka celoročnej stravy; druh typicky krúži pred kvetom a zasúva dlhý srpovitý zobák do koruny kvetu
  • Hmyz a pavúky — nevyhnutná bielkovinová zložka, najmä počas hniezdenia a kŕmenia mláďat; loví ich na konároch i za letu
  • Peľ a drobné plody — príležitostný doplnok pri krúžení okolo kvetov
Tip od odborníka Nektárovka srpozobá je špecializovaný nektarivor — viac ako 70 % jej potravy tvorí nektár, ktorý získava krúžením pred kvetom a zasúvaním výnimočne dlhého, silne dolu zakriveného zobáka (srpovitého) do hĺbky koruny kvetu. Na rozdiel od nektárovky ligotavej, ktorá pri sání radšej sadá na kvet, nektárovka srpozobá frecventovanejšie krúži a pristáva menej. Vedľajšou, ale nevyhnutnou zložkou sú hmyz a pavúky — živočíšna bielkovina je kľúčová pri odchove mláďat. V avikultúre sa tento druh bežne nechová; vo výnimočných prípadoch (záchranné centrá) sa podáva čerstvý umelý nektárový roztok (sacharóza, nie med) a jemný živý hmyz. Nektárový roztok sa musí denne vymieňať — v teple fermentuje za hodiny a fermentovaný roztok je pre vtáka smrteľne nebezpečný.

Hlasový prejav

Nektárovka srpozobá vydáva ostré, kovové a trblietavé volanie „zwick zwick“ — najbežnejšia hláska, používaná ako varovanie aj sociálny kontakt. Spev samca je dlhá opakovaná sekvencia čistých melodických tónov, pričom záverečné tóny sa zrýchľujú — charakter prirovnávaný k spevu sivej sýkorky (Parus cinereus). Samec spieva z holokonárnatých stromov, zo striech alebo telegrafných drôtov, najmä ráno a pri obrane teritória. Hlas je kovový, vysoký a dobre počuteľný v záhrade. Keďže sa druh v zajatí bežne nechová, posúdenie hlasitosti v domácom prostredí je len teoretické.

Typické zvuky

  • Ostré, trblietavé „zwick zwick“ — najčastejšia volacia hláska, vydávaná samcom aj samicou ako varovanie, kontakt a podráždenená reakcia
  • Dlhá opakovaná melodická pieseň samca s akceleráciou na konci — prednášaná z holokonárnatého stromu alebo telegrafného drôtu, charakter prirovnávaný k sivej sýkorke
  • Krátke ostré chirpovanie — vydávané počas naháňania a teritoriálnych stretov medzi samcami pri hranici zásobovacieho okruhu
  • Jemné kontaktné hlásky páru pri hniezde — samec občas sprevádza samicu pri stavbe hniezda a vydáva tiché mäkké volania

Sezónny kalendár

Jan Feb Mar Apr Máj Jún Júl Aug Sep Okt Nov Dec ROČNÝ cyklus
Hlavná hniezdna sezóna v Indii (november–marec); na Srí Lanke február–máj
Tok — samec spieva dlho opakovanú pieseň zo strechy stromu, z holého konára alebo telegrafného drôtu pred začiatkom hniezdenia
Odchov mláďat — znáška 2 vajec, inkubácia ~15 dní samicou; v tomto období stúpa podiel hmyzu v strave
Stály, nesťahovavý druh — celoročne na rovnakom mieste v Indickom polostrove a na Srí Lanke
Mimohniezdne obdobie — samec môže byť v zatmievacom (eclipse) šate; aktívne sa živí nektárom a hmyzom počas celého roka

Prostredie a požiadavky

Prirodzený biotop (voľne žijúci druh, nechová sa)
Záhrady, sady, kroviny, lesné okraje, tropické lesné porasty od morského brehu po hory; chýba v suchých oblastiach
Nektárovka srpozobá je stály, nesťahovavý druh juhoázijskej tropickej a subtropickej krajiny. Vyskytuje sa v záhradách, sadoch, krovinách, okrajoch vlhkých lesov a mangrovových porastoch. Dáva prednosť miestam s hojnosťou kvitnúcich rastlín. Druh sa nechová v klietke — ide o voľne žijúci atlasový druh.
Spoločenské správanie
Samec výrazne teritoriálny v hniezdnej sezóne; inak sa nektárovky tolerujú na bohatom kvetnatom zdroji
Samec je silne teritoriálny — aktívne odháňa iné nektárovky (vrátane ligotavých) od svojho zásobovacieho okruhu kvetov. V mimohniezdnom období sa tolerancia zvyšuje. V hniezdnej sezóne žijú v pároch.
Teplota a podnebie
Tropické a subtropické podnebné pásmo; priemerné teploty 22–35 °C celoročne; nie je odolný voči chladu
Druh je prispôsobený na vlhké tropické a subtropické podnebie Indického polostrova a Srí Lanky. Nie je odolný voči chladnému európskemu podnebiu — pri teplotách pod 15 °C sú nektárovky v ohrození. Záchranné centrá udržujú pre tento druh teplotu minimálne 22–25 °C.
Hniezdenie a hniezdo
Vakovité zavesené hniezdo zo sietí, kôry a húsenícieho opradku; unikátne umiestňované v pavučinách spoločenských pavúkov (Eresidae); 2 vajcia, inkubácia ~15 dní
Hniezdo je vakovité, zvisa zavesené zo sietí, kôry a húsenícieho opradku, vystlané rastlinným chmýrím. Unikátnou vlastnosťou tohto druhu je časté umiestňovanie hniezda priamo v pavučinách spoločenských pavúkov (čeľaď Eresidae) — pavúčie vlákna slúžia ako naturálna mriežka. Hniezdo stavia samica, pričom ju samec môže sprevádzať. Samica znáša typicky 2 vajcia (zriedkavo 3) sivobielej farby so šedohnedými skvrnami; inkubuje ~15 dní sama (podľa Wikipedia EN). Oba rodičia kŕmia mláďatá.
Kúpanie a hygiena
Kúpa sa v plytkých kalužiach, na mokrých listoch a v kvapkajúcej vode; denná hygiena peria je kľúčová
Nektárovky sú aktívni kúpači — v prírode sa kúpajú v plytkých kalužiach, na mokrých listoch alebo v kvapkajúcej vode (napr. záhradná fontána). Každodenný kúpeľ je dôležitý pre hygienu peria. V záchrannej starostlivosti sa ponúka plytká miska s čistou vodou.
Svetlo a denný rytmus
Denný vták tropickej zóny; aktívny celý rok, bez sezónnej migrácie; fotoperiodicky riadené rozmnožovanie
Nektárovka srpozobá je denný nesťahovavý vták s celoročnou aktivitou v tropickom pásme. Rozmnožovanie je fotoperiodicky podmienené — hniezdna sezóna v Indii začína v novembri, keď sa skracujú noci. Záhradné osvetlenie nemá na druh v prírode výrazný vplyv.

Rozmnožovací cyklus

Tok a dvorenie
Október–november (India); pred začiatkom hniezdnej sezóny

Pred začiatkom hniezdenia samec intenzívne spieva dlhú, opakovanú melodickú pieseň zo strechy stromu, holého konára alebo telegrafného drôtu. Pectoriálne tufty (zväzky žltých a karmínových pierky na boku hrude) sú rozvinuté a ukazované pri toku. Samec háji teritórium a odháňa ostatné nektárovky zo zásobovacieho okruhu kvetov. Pohlavná dospelosť nastupuje pravdepodobne po prvom roku života (presné údaje pre tento druh neoverené, analógiou s príbuznými nektárovkami).

Hniezdo a znáška
November–marec (India); február–máj (Srí Lanka)

Samica stavia vakovité, zvisa zavesené hniezdo zo sietí, kôry, húsenícieho opradku a rastlinného chmýria — konštrukciu unikátne často umiestňuje priamo v pavučinách spoločenských pavúkov čeľade Eresidae, ktoré slúžia ako ochranná mriežka. Znáša typicky 2 vajcia (zriedkavo 3) sivobielej farby so šedohnedými škvrnami a niekedy zelenými a fialovými odtieňmi. Hniezdna sezóna v Indii trvá november–marec; na Srí Lanke február–máj (zdroj: Wikipedia EN).

Inkubácia
Aproximátne 15 dní (sedí samica — zdroj: Wikipedia EN)

Na vajciach sedí výhradne samica po dobu približne 15 dní (zdroj: Wikipedia EN). Počas inkubácie samec strháža teritórium a privádza samici potravu. V prípade vyschnutia nektárovej zásoby v okolí hniezda môže dôjsť k opusteniu hniezda.

Liahnutie a kŕmenie mláďat
Obaja rodičia kŕmia; hmyz nevyhnutný

Mláďatá sa liahnu a sú kŕmené oboma rodičmi. Živočíšna bielkovina (hmyz, pavúky) je v tomto období rozhodujúca pre správny rast a vývoj mláďat; práve preto podiel hmyzu v strave rodičov v hniezdnom období výrazne stúpa. Presný vek vyletenia pre tento druh nie je v dostupných zdrojoch špecifikovaný (presné údaje neoverené).

Vyletenie a vývoj mláďat
Presný vek neoverený; mláďatá šedohnedé

Mladé nektárovky po vyletení z hniezda pripomínajú samicu — šedohnedé na vrchu so svetlospodným sfarbením. Nápadné kovovo zelené a purpurové sfarbenie samca sa vyvíja postupne pelichaním počas prvého roka. Po vyletení rodičia mláďatá ešte istý čas dokrmujú.

Pohlavná dospelosť
Pravdepodobne po prvom roku — presné údaje neoverené

Presný vek pohlavnej dospelosti pre nektárovku srpozobú nie je v dostupných zdrojoch overený. Analógiou s príbuznými nektárovkovitými vtákmi sa predpokladá pohlavná dospelosť po prvom roku života, pričom plné dospelé sfarbenie samca sa dosiahne postupne pelichaním. Dožitie je na základe oiseaux.net uvádzané orientačne na 11 rokov.

Porovnanie s podobnými druhmi

POROVNANIE DĹŽKY (cm) Nektárovka srpozobá 12–13 cm Nektárovka ligotavá 10–11 cm Nektárovka záhradná 10–12 cm Nektárovka malajská 13–14 cm
Nektárovka srpozobá Nektárovka ligotavá (Cinnyris asiaticus) Nektárovka záhradná (Cinnyris jugularis) Nektárovka malajská (Anthreptes malacensis)
Dĺžka12–13 cm10–11 cm10–12 cm13–14 cm
Váha8–11 g7–9 g7–10 g9–12 g
Dožitieorientačne do 11 r (oiseaux.net)orientačne 5–8 rorientačne 5–8 rorientačne 5–8 r
OchranaIUCN LC, bez CITESIUCN LC, bez CITESIUCN LC, bez CITESIUCN LC, bez CITES
CharakteristikaSamec: kovovo zelené temeno, purpurové hrdlo, gaštanovo-bordový prsný pás, čiernasto-hnedé brucho; dlhý, silne zahnutý (srpovitý) zobák — diagnostický znak. Samica: šedohnedá, svetlospodná, bez nadočného obočia.Samec: celkovo tmavo purpurovo-kovový bez prsného pásu; kratší a menej zahnutý zobák; samica: olivovozelená navrchu, žltkavá so slabým nadočným obočím — toto obočie chýba samici srpozobejSamec: žiarivé purpurové hrdlo, žlté brucho (nie čierne ako u srpozobej); kratší zahnutý zobák; výrazne odlišné sfarbenie bruchaSamec: zelené a fialové chrbát, fialový bok hrude, žltohnedé spodné partie; kratší a menej zahnutý zobák; iný rod (Anthreptes) so širším zobákom
AreálEndemit Indického polostrova (južná India, Západné Ghaty) a Srí Lanky; stály nesťahovavý druh záhrad, sadov, krovín a lesných okrajovRozšírenejší druh: od Iránu a Afganistanu cez celý Indický polostrov po Srí Lanku a čiastočne do JV Ázie; sympatrický s nektárovkou srpozobouJV Ázia, Indočína, Indonézia, Filipíny, severná Austrália — nezasahuje do areálu srpozobejJV Ázia (Malajzia, Indonézia, Thajsko, Mjanmarsko, Filipíny) — nezasahuje do areálu srpozobej na Indickom polostrove

Zaujímavosti

1

Srpovitý zobák — diagnostický znak druhu — nektárovka srpozobá má výnimočne dlhý, silne dolu zahnutý (srpovitý) zobák, dlhší a hlbšie zahnutý ako u syntopickej nektárovky ligotavej (Cinnyris asiaticus). Práve zobák jej dal slovenské meno „srpozobá“ a je pri pohľade v prírode okamžite viditeľný.

2

Bordový prsný pás — kľúčový rozlišovací znak oproti ligotavej — samec nektárovky srpozobej má pod irizujúcim purpurovým hrdlom nápadný tmavý gaštanovo-bordový prsný pás, ktorý nektárovka ligotavá nemá. Tento pás je v terénnom rozlišovaní oboch druhov rozhodujúci.

3

Krúži, nesadá — na rozdiel od nektárovky ligotavej, ktorá pri sání nektáru radšej sadá na kvet, nektárovka srpozobá ho typicky získava krúžením (hovering) pred kvetom, čím drží telo vo vzduchu a zasúva dlhý zobák do hĺbky koruny. Toto správanie jej umožňuje dosiahnuť nektár z hlboko trúbkovitých kvetov.

4

Pectoriálne tufty — samec má na bokoch hrude skryté zväzky žltých a karmínových pierky (pectoriálne tufty), ktoré rozvinuje a ukazuje pri toku. Tieto tufty sú pri bežnom pozorovaní zvyčajne schované.

5

Hniezdo v pavučinách spoločenských pavúkov — unikátnou vlastnosťou tohto druhu je stavanie vakovitého hniezda priamo v pavučinách spoločenských pavúkov čeľade Eresidae. Pavúčie vlákna fungujú ako ochranná a spevňovacia mriežka pre hniezdo — v ornitológii ide o zriedkavú adaptáciu.

6

Stály druh, endemit Indického polostrova — nektárovka srpozobá je stály, nesťahovavý druh endemický pre Indický polostrov (pozdĺž Západných Ghátov a južná India) a Srí Lanku. Nikam nemigruje — celoročne žije na rovnakom mieste v záhradách, sadoch a lesoch.

7

Pomenovaná po holandskom guvernérovi — druhové meno lotenius odkazuje na Joana Gideona Lotena, holandského guvernéra koloniálneho Ceylonu v 18. storočí, ktorý poveril umelca Pietera Cornelia de Bevereho vypracovať ilustrácie tamojšej prírody. Linnaeus opísal druh v roku 1766 pôvodne pod názvom Certhia lotenia.

8

Dva poddruhy s rozdielnou dĺžkou zobáka — rozoznávajú sa dva poddruhy: nominátny C. l. lotenius (Srí Lanka) s dlhším zobákom a C. l. hindustanicus (južná India) s nepatrne kratším zobákom. Najdlhšie zobáky sa vyskytujú vo východných častiach Indického polostrova a na Srí Lanke.

9

Rozlíšenie od samice ligotavej — samica nektárovky srpozobej sa od samice nektárovky ligotavej líši absenciou slabého nadočného obočia (ktoré ligotavá má) a celkovo tmavšou a jednofarebnejšou kresbou hlavy. Dlhší zobák samice srpozobej je ďalším pomocným znakom.

10

Dlhá životnosť — podľa oiseaux.net je orientačné dožitie 11 rokov. Pre nektárovky ako skupinu je dlhá životnosť nezvyčajná u takých drobných vtákov (pre porovnanie: väčšina vrabcovitých tejto veľkosti žije 5–8 rokov). Presné druh-špecifické údaje o životnosti v prírode sú obmedzené.

Taxonomická klasifikácia

species Nektárovka srpozobá (Cinnyris lotenius)
Ríša Animalia
Kmeň Chordata
Trieda Aves (vtáky)
Rad Passeriformes (vrabcotvaré)
Čeľaď Nectariniidae (nektárovkovité)
Rod Cinnyris Cuvier, 1816
Druh Cinnyris lotenius (Linnaeus, 1766)
Poddruh SR V SR sa vo voľnej prírode nevyskytuje — juhoázijský endemický druh Indického polostrova a Srí Lanky; v Európe nie je udomácnený a v avikultúre sa bežne nechová
Poddruhy Rozoznávajú sa dva poddruhy: nominátny C. l. lotenius (Srí Lanka, dlhší zobák) a C. l. hindustanicus (južná India, nepatrne kratší zobák). Linnaeus opísal druh v roku 1766 pôvodne ako Certhia lotenia; druhové meno lotenius je venované Joanovi Gideonovi Lotenovi, holandskému guvernérovi koloniálneho Ceylonu, ktorý poveril umelca Pietera Cornelia de Bevereho ilustrovať tamojšiu prírodu.
Avibase_ID 2088177F7573E8E5

? Často kladené otázky

V bežnej avikultúre nie. Nektárovka srpozobá je voľne žijúci juhoázijský nektarivor, ktorý si vyžaduje stály prísun čerstvého nektáru (denne vymeniteľný, nie med), živý hmyz a teplé tropické prostredie. Tieto podmienky bežný chovateľ nedokáže dlhodobo zabezpečiť. Tato stránka má predovšetkým atlasový a poznávací charakter — pre záujemcov o nektárovkovité vtáky, birdwatcherov a fotografov. Akékoľvek informácie o chove sa vzťahujú na záchranné centrá, nie na bežný domáci chov.

Sú to tri kľúčové znaky: (1) Zobák — nektárovka srpozobá má dlhší a hlbšie zahnutý (srpovitý) zobák; ligotavá má kratší zobák. (2) Bordový prsný pás — samec srpozobej má pod purpurovým hrdlom tmavý gaštanovo-bordový prsný pás; ligotavá samec tento pás nemá. (3) Nadočné obočie samice — samica ligotavej má slabé nadočné obočie, samica srpozobej ho nemá. Správanie: srpozobá typicky krúži pred kvetom, ligotavá skôr sadá na kvet.

Je to špecializovaný nektarivor — viac ako 70 % stravy tvorí nektár z kvetov, ku ktorému sa dostáva krúžením a zasúvaním dlhého srpovitého zobáka. Dôležitou doplnkovou zložkou sú hmyz a pavúky — živočíšna bielkovina je nevyhnutná najmä pri odchove mláďat. Peľ a drobné plody sú príležitostným doplnkom.

Druh je endemický pre Indický polostrov a Srí Lanku — nevyskytuje sa nikde inde na svete. V Indii ho nájdete pozdĺž Západných Ghátov, v južnej Indii (Karnataka, Kerala, Tamil Nadu) a v niektorých oblastiach Andhra Pradesh a Maháráštry. Je to stály, nesťahovavý druh — v záhradách, sadoch, lesných okrajoch a krovinách, od morského brehu až po hory. Ľahko pozorovateľný v kvitnúcich záhradách miest ako Chennai, Pune alebo Kochi.

Najčastejšou hláskou je ostré, kovové trblietavé „zwick zwick“, používaná ako kontaktná aj poplašná hláska. Spev samca je dlhá opakovaná melodická sekvencia s akceleráciou na konci — charakter prirovnávaný k spevu sivej sýkorky (Parus cinereus). Samec spieva z holého konára alebo strechy stromu, najmä ráno a pri obrane teritória. Hlas je dobre počuteľný v záhrade.

IUCN hodnotí nektárovku srpozobú ako najmenej ohrozenú (Least Concern, LC) s populačným trendom, ktorý je pravdepodobne stabilný — druh je lokálne bežný v záhradách a lesoch Indického polostrova a Srí Lanky. Nie je zaradená v žiadnej prílohe CITES. Slovenský zákon 543/2002 Z. z. sa na ňu priamo nevzťahuje (nie je pôvodný druh SR), no v rámci EÚ platia všeobecné pravidlá ochrany pri dovoze voľne žijúcich vtákov.

Samica znáša typicky 2 vajcia (zriedkavo 3) sivobielej farby so šedohnedými škvrnami a niekedy zelenými a fialovými odtieňmi. Inkubuje výhradne samica po dobu ~15 dní (zdroj: Wikipedia EN). Hniezdo je vakovité, zavesené, stavané samicou zo sietí, kôry a húsenícieho opradku, unikátne umiestňované v pavučinách spoločenských pavúkov (Eresidae). Mláďatá kŕmia obaja rodičia.

ZDROJ: Avibase (Cinnyris lotenius, ID 2088177F7573E8E5, SK názov nektárovka srpozobá, https://avibase.bsc-eoc.org/species.jsp?avibaseid=2088177F7573E8E5&lang=SK), Wikipedia EN (Loten's sunbird — taxonómia, d

 Video — Nektárovka srpozobá

Nektárovka srpozobá (Cinnyris lotenius) — spev a hlas v prírode

Nektárovka srpozobá (Cinnyris lotenius) — správanie, biotop a hlas

 Cudzie názvy

Anglicky:   Loten's Sunbird / Long-billed Sunbird, Česky:   strdimil jihoindický, Nemecky:   Lotennektarvogel, Španielsky:   Suimanga de Loten, Francúzsky:   Souimanga de Loten, Taliansky:   Nettarinia di Loten, Holandsky:   Lotens Honingzuiger, Portugalsky:   nectarínia-de-bico-comprido, Poľsky:   nektarnik długodzioby, Maďarsky:   lótusz nektármadár, Rusky:   Длинноклювая нектарница, Japonsky:   クリムネタイヨウチョウ, Latinsky:   Cinnyris lotenius (Linnaeus, 1766)