Nektárovka medenohrdlá (Leptocoma calcostetha)

Nectariniidae (nektárovkovité)

Nektárovka medenohrdlá

Leptocoma calcostetha — malý nektárovkovitý vták pobrežných mangrovníkov juhovýchodnej Ázie — samec s ohnivou medenou škvrnou na hrdle a kovovo zelenou korunou, druh vylúčne voľnej prírody

IUCN: LC (Least Concern, 2016) | Least Concern (najmenej ohrozený, hodnotenie IUCN / BirdLife International, 2016). Druh má relatívne veľký areál a populácia je celkovo stabilná. Napriek tomu závisí od zachovania mangrovníkových ekosystémov pobrežnej juhovýchodnej Ázie — odlesňovanie mangrovníkov, rozvoj pobrežnej infraštruktúry a klimatické zmeny predstavujú dlhodobé hrozby. V Thajsku je národne hodnotený ako takmer ohrozený (NT) podľa BCST a ONEP. Druh nie je zaradený v žiadnej prílohe CITES.
Dĺžka13 cm (okolo 8 g)
PôvodMangrovníky a pobrežné biotopy juhovýchodnej Ázie a Sundalandu
PovahaAktívny denný nektárivorus, stály nesťahovavý druh
StravaNektár (najmä Bruguiera), drobný hmyz a pavúky
Dožitieokolo 5 r vo voľnej prírode (orientačne)

Výživa

  • Nektár kvetov — primárna potrava, druh preferuje mangrovníky Bruguiera, navštevuje aj iné pobrežné a záhradné kvetiny
  • Drobný hmyz a pavúky — chytané v korunách stromov; dôležité najmä pri kŕmení mláďat
  • Drobné arthropody a hmyzí larvy — príležitostný doplnok bielkovín
Tip od odborníka Nektárovka medenohrdlá je takmer výlučne nektárivorus s dôležitým hmyzím doplnkom — v prírode preferuje nektár mangrovníkov rodu Bruguiera, no navštevuje aj ďalšie pobrežné a záhradné kvetiny. Druh sa v bežnej avikultúre nechová — jeho nároky na čerstvý nektár, pohyb v korunách mangrovníkov a špecifické tropické prostredie nie sú v zajatí reálne napodobiteľné. Stránka má atlasový charakter; kŕmne odporúčania pre chovateľov preň neexistujú.

Hlasový prejav

Nektárovka medenohrdlá má štyri dobre rozlíšiteľné typy hlasov (zdroj: besgroup.org). Najčastejší je ostrý, krátky vysokofrekvenčný tón (20–21 kHz, 0,1–0,15 s), ktorý samec vydáva teritoriálne a počas letu každé 1–4 sekundy — pre starších poslucháčov môže byť ťažko počuteľný. Menej časté je dvojslabičné prosebné volanie (16–17 kHz, 0,3 s), vydávané v kľude pri blízkosti samice. Trel (pesnička) pozostáva z 9–14 rýchlo za sebou idúcich nôt (1,5–2 s) na vysokej frekvencii a spieva sa z pokojného miesta alebo počas pohybu. Vzácne zaznie predĺžený chrastot z početných nôt rôznych frekvencií trvajúci 4–5 sekúnd. Druh nenapodobňuje ľudskú reč.

Typické zvuky

  • Ostrý krátky kontaktný tón — najčastejší hlas, vysokofrekvenčný (20–21 kHz, 0,1–0,15 s), vydávaný teritoriálne a počas letu; opakuje sa každé 1–4 sekundy
  • Dvojslabičné prosebné volanie — menej časté (16–17 kHz, 0,3 s), vydávané samcom v kľude pri blízkosti samice; pripomína hlas nektárovky hnedohrdlej
  • Trel — pesnička samca pozostávajúca z 9–14 rýchlo za sebou idúcich nôt (1,5–2 s) na vysokej frekvencii; spievaná zo sedavého miesta alebo počas pohybu po korunách stromov
  • Predĺžený chrastot — vzácna vokalizácia trvajúca 4–5 sekúnd, tvorená početnými notami rôznych frekvencií; vydávaná zriedkavo

Sezónny kalendár

Jan Feb Mar Apr Máj Jún Júl Aug Sep Okt Nov Dec ROČNÝ cyklus
Hlavné hniezdne obdobie január–júl (zdroj: Wikipedia EN — laying period January through July)
Tok — samec spieva z konárov mangrovníkov a obhajuje teritórium v mangrovníkových a pobrežných porastoch
Odchov mláďat — hniezdo hruškového tvaru zo spletenín tráv a vlákien; pri kŕmení mláďat stúpa podiel hmyzu
Stály (nesťahovavý) druh — celoročne v pobrežných mangrovníkových a porastech pobrežnej kroviny; neprekonáva dlhé migrácie

Voľne žijúci druh

Tento druh je voľne žijúci a nie je vhodný na chov ani držbu v zajatí. Nepatrí medzi spoločenské (domáce) zvieratá — najlepším a jediným vhodným spôsobom kontaktu je pozorovanie v jeho prirodzenom prostredí. Odchyt a držba voľne žijúcich živočíchov sú vo väčšine krajín zákonom chránené a obmedzené.

Prostredie a požiadavky

Prostredie (voľne žijúci tropický druh, nechová sa)
Druh sa v zajatí prakticky nechová — patrí do mangrovníkových a pobrežných porastov tropickej juhovýchodnej Ázie; klietkový štandard preň neexistuje
Nektárovka medenohrdlá je voľne žijúci tropický nektárivorus a štandard klietkového chovu preň neexistuje. Prirodzene sa pohybuje v korunách a strednom poschodí mangrovníkových stromov. Ak by sa jedinec dočasne ocitol v ľudskej starostlivosti (zranenie), potrebuje priestranné, teplé, vlhké a pokojné prostredie s úkrytmi a bidlami v rôznych výškach.
Prirodzený biotop
Mangrovníkové porasty (primárny biotop), pobrežná krovitá vegetácia, nížinné vlhké lesy, plantáže, vidiecke záhrady
Druh je ekologickým špecialistom na mangrovníky — dominantne obýva mangrovníkové ekosystémy pozdĺž pobrežia a estuárov. Vyskytuje sa predovšetkým v korunách a strednom poschodí stromov; vyniká obzvlášť v preferencii mangrovníkov Bruguiera. Sekundárne navštevuje plantáže, záhrady s kvetmi a pobrežné kroviny.
Spoločenské správanie
Territorálne páry v hniezdnom období; mimo hniezdenia pohybujúce sa samostatne alebo v dvojiciach
Samec aktívne obhajuje teritórium v mangrovníkoch. Mimo hniezdnej sezóny sa jedince pohybujú samostatne alebo v malých skupinách pri hľadaní kvetov. Druh nie je výrazne kŕdľový.
Teplota a klíma
Tropický a subtropický pás — optimum 25–35 °C; celoročne stály druh bez výrazných sezónnych migrácií
Druh pochádza z tropického vlhkého prostredia juhovýchodnej Ázie a Sundalandu — je prispôsobený na celoročné vysoké teploty a vlhkosť pobrežných mangrovníkov. Netoleruje chlad ani náhle výkyvy teplôt.
Hniezdenie a hniezdo
Hruškové hniezdo zavesené na konári; zo splietaných tráv, rastlinných vlákien a vlasov; hniezdo obsahuje aj falošné stavby mätúce predátorov
Hniezdo má hruškový tvar a je voľne utkané zo spletenín tráv, vlákien a vlasov; typické pre nektárovky. Zaujímavosť: hniezdo obsahuje falošné dcérske hniezda alebo nakupené materiály (tzv. decoy nests), ktoré mätú predátorov a hniezdobazilov. Hniezdne obdobie trvá január–júl (zdroj: Wikipedia EN).
Svetlo a denný režim
Denný vták — aktívny od svitania do súmraku; v mangrovníkoch pohyblivý a vokálny počas celého dňa
Nektárovka medenohrdlá je aktívny denný vták — pohybuje sa v korunách mangrovníkov pri hľadaní nektáru a hmyzu od skorého rána. Aktivita sa sústredí predovšetkým na ranné a dopoludňajšie hodiny.

Rozmnožovací cyklus

Tok a dvorenie
Január–február (pred začiatkom hniezdenia); zdroj: Wikipedia EN

Samec spieva z konárov mangrovníkov a aktívne obhajuje teritórium trelom (9–14 nôt, 1,5–2 s) a ostrými kontaktnými tónmi. Pohlavná dospelosť nastupuje pravdepodobne v prvom roku života (analógiou s príbuznými nektárovkami; presné údaje pre tento druh neoverené).

Hniezdo a znáška
Január–júl; vajcia šedohnedé s tmavými škvrnami (zdroj: Wikipedia EN)

Hniezdo má hruškový tvar a je voľne utkané z tráv, rastlinných vlákien a vlasov; súčasťou sú falošné stavby mätiace predátorov a hniezdobazilov. Znáška pozostáva z 2 vajec (šedohnedých s tmavými škvrnami; zdroj: Wikipedia EN). Hniezdo je zavesené na konári, väčšinou v mangrovníkovom strome.

Inkubácia
Presné trvanie pre tento druh neoverené

Presná dĺžka inkubácie pre nektárovku medenohrdlú nie je v dostupných zdrojoch spoľahlivo overená. Pri príbuzných nektárovkách (Nectariniidae) trvá inkubácia orientačne 13–15 dní (uvádzame ako orientačné, nie druh-špecifické). Na vajciach sedí prevažne alebo výhradne samica.

Liahnutie a kŕmenie mláďat
Mláďatá sa liahnu holé a slepé; okolo júla viditeľné mláďatá (zdroj: Wikipedia EN)

Mláďatá sa liahnu holé a slepé (krmivé) — kŕmia ich obaja rodičia. V tomto období výrazne stúpa podiel drobného hmyzu a pavúkov v strave, ktoré sú nevyhnutné pre rast mláďat. Mláďatá boli v prírode pozorované okolo júla (zdroj: Wikipedia EN).

Vyletenie a vývoj mláďat
Presný vek vyletenia neoverený; juvenily podobné samici

Presný vek vyletenia mláďat pre tento druh nie je v dostupných zdrojoch overený. Mláďatá majú sfarbenie podobné samici — sivastá/olivovohnedá dorzálna strana a žltkastá ventrálna strana; hrdlo je žltkasté (na rozdiel od sivého hrdla samice dospelej) s prípadným tmavým lemovaním. Plné dospelé sfarbenie nadobúdajú pelichaním.

Pohlavná dospelosť
Pravdepodobne v prvom roku — presné údaje neoverené

Presný vek pohlavnej dospelosti pre tento druh nie je v dostupných zdrojoch špecifikovaný. Analógiou s príbuznými nektárovkami sa odhaduje na prvý rok života. Dožitie vo voľnej prírode je orientačne uvádzané na 5 rokov (oiseaux.net).

Porovnanie s podobnými druhmi

POROVNANIE DĹŽKY (cm) Nektárovka medenohrdlá 13 cm Nektárovka Van Hasseltovcova 11–12 cm Nektárovka purpurovopásová 10–11 cm Nektárovka modropurpurová 10–11 cm
Nektárovka medenohrdlá Nektárovka Van Hasseltovcova (Leptocoma brasiliana) Nektárovka purpurovopásová (Leptocoma zeylonica) Nektárovka modropurpurová (Cinnyris asiaticus)
Dĺžka13 cm11–12 cm10–11 cm10–11 cm
Váha~8 g~6–7 g~6–7 g~7–8 g
Dožitie~5 r (vo voľnej prírode, orientačne)~5 r~5 r~5–6 r
OchranaIUCN LC, bez CITESIUCN LC, bez CITESIUCN LC, bez CITESIUCN LC, bez CITES
CharakteristikaSamec tmavý s kovovo zelenou korunou, irizujúcou medeno-červenou škvrnou na hrdle obklopenou purpurovo-modrým lemom a čiernymi spodnými časťami; samica sivastá s žltkastým bruchom a sivým hrdlom; mláďatá podobné samici so žltkavým hrdlomSamec s purpurovým hrdlom a purpurovými bokmi — nie medeno-červeným hrdlom; menší a so skratším chvostom; samica žltkastá bez bielych špičiek riadidielSamec s purpurovým hrdlom a zelenopurpurovým temenným pásikom; karmínovo-červené brucho na bokoch; iné farebné rozloženie ako medenohrdlá; samica s bielastým bruchom a prúžkovanou hruďouSamec s kovovo zelenou korunou a purpurovým hrdlom lemovaným tmavočerveným prsným pásom; samica olivovohnedá s prúžkovanou hruďou; rod Cinnyris — odlišná fylogenetická vetva od Leptocoma
AreálMangrovníkové a pobrežné biotopy juhovýchodnej Ázie a Sundalandu — Brunej, Kambodža, Indonézia, Malajzia, Mjanmarsko, Filipíny, Thajsko, Vietnam, Singapur; stály nesťahovavý druh; ekologický špecialista na mangrovníkyNížinné lesy, záhrady a mangrovníky od Indie po Filipíny a Sulawesi; širší biotopový záber než medenohrdláJuh Ázie — Srí Lanka, India, Bangladéš, juh Mjanmarsku; cudzí areál oproti medenohrdlej (Sundaland)Juh a juhozápad Ázie — India, Srí Lanka, Blízky východ, severozápadná Afrika; nezasahuje do Sundalandu

Zaujímavosti

1

Medená hruď ako pomenovanie — druhové meno calcostetha pochádza priamo z gréčtiny: khalkos (meď) + stēthos (hruď), t. j. medenohrdlý. Toto meno odkazuje na irizujúcu medeno-červenú škvrnu na hrdle a hrudi samca, ktorá je najnápadnejším identifikačným znakom druhu.

2

Ekologický špecialista na mangrovníky — na rozdiel od väčšiny nektároviek, ktoré obývajú rôznorodé biotopy, je nektárovka medenohrdlá úzko viazaná na pobrežné mangrovníkové ekosystémy. Zvlášť preferuje nektár mangrovníkov rodu Bruguiera a pohybuje sa predovšetkým v korunách a strednom poschodí mangrovníkových stromov (zdroj: Wikipedia EN, singaporebirds.com).

3

Falošné hniezda ako obranná stratégia — nektárovka medenohrdlá stavia hruškové hniezdo z tráv a vlákien, pričom súčasťou konštrukcie sú falošné stavby alebo nakupenia materiálu (decoy nests) na okraji hniezda. Tieto „návnady“ mätú hniezdobazilov (najmä kukučky) a predátorov, ktorí sa sústredia na falošné hniezda namiesto skutočného.

4

Štyri typy vokalizácií s vysokou frekvenciou — vokálny repertoár druhu zahŕňa ostrý kontaktný tón (20–21 kHz), dvojslabičné prosebné volanie (16–17 kHz), trel zo 9–14 nôt (1,5–2 s) a predĺžený chrastot (4–5 s). Niektoré hlasy sú ťažko počuteľné pre starších poslucháčov kvôli veku-podmienenej strate sluchu (zdroj: besgroup.org).

5

Výrazný pohlavný dimorfizmus — samec a samica sa sfarbením nápadne líšia. Samec je tmavý s kovovo zelenou korunou a plecami, irizujúcou medeno-červenou škvrnou na hrdle obklopenou purpurovo-modrým lemom a čiernym bruchom. Samica je nenápadná — sivastá na chrbte a žltkastá na bruchu so sivým hrdlom; vonkajšie riadiace perá majú biele špičky.

6

Monotypický druh opísaný v roku 1843 — nektárovku medenohrdlú opísal škótsky prírodovedec William Jardine v roku 1843. Druh nemá žiadne uznávané poddruhy (je monotypický) a zaraďuje sa do rodu Leptocoma, ktorý zahŕňa 6 žijúcich druhov nektároviek z juhovýchodnej Ázie.

7

Rozlíšenie od príbuzných druhov — v Singapure a Malajzii sa nektárovka medenohrdlá vyskytuje spoločne s Van Hasseltovcovou nektárovkou (L. brasiliana) a purpurovo-pásenou nektárovkou (L. zeylonica). Kľúčový rozdiel: samec calcostetha má medeno-červené hrdlo (nie purpurové ani fialové ako brasiliana) a výrazne tmavšie brucho; samica má biele hrdlo a vonkajšie riadiace perá s bielymi špičkami.

8

Stály, nesťahovavý druh Sundalandu — na rozdiel od mnohých euroázijských spevavcov nektárovka medenohrdlá neprekonáva sezónne migrácie; zostáva celoročne v pobrežných mangrovníkových a krovitých habitatoch od Mjanmarsku a Thajska po Indonéziu a Filipíny. V Singapure je pozorovaná predovšetkým v Sungei Buloh Wetland Reserve a na ostrove Pulau Ubin.

9

Nektárivorus závislý na zdraví mangrovníkov — ako opeľovač mangrovníkov a ďalších pobrežných rastlín hrá nektárovka medenohrdlá ekologickú úlohu v mangrovníkovom ekosystéme. Zánik alebo degradácia mangrovníkových porastov priamo ohrozuje populácie tohto druhu, aj keď IUCN ho hodnotí ako najmenej ohrozený (LC).

Taxonomická klasifikácia

species Nektárovka medenohrdlá (Leptocoma calcostetha)
Ríša Animalia
Kmeň Chordata
Trieda Aves (vtáky)
Rad Passeriformes (vrabcotvaré)
Čeľaď Nectariniidae (nektárovkovité)
Rod Leptocoma Cabanis, 1850
Druh Leptocoma calcostetha (Jardine, 1843)
Poddruh SR v SR sa nevyskytuje — juhovýchodoázijský pobrežný druh viazaný na mangrovníky; v avikultúre sa prakticky nechová
Poddruhy Druh je monotypický — IOC World Bird List ani Avibase nerozoznávajú poddruhy. Opísal ho William Jardine v roku 1843; druhové meno calcostetha pochádza z gréčtiny: khalkos (meď) + stēthos (hruď), t. j. medenohrdlý.
Avibase_ID ECF86816638C6A31

? Často kladené otázky

V praxi nie. Nektárovka medenohrdlá je voľne žijúci tropický nektárivorus závislý od čerstvého nektáru mangrovníkových kvetov, ktorý nie je možné v bežnej avikultúre dlhodobo nahradiť. Jej nároky na teplé tropické klíma, voľný pohyb v korunách stromov a čerstvý nektár sú v zajatí nenapodobiteľné. Stránka má atlasový a poznávací charakter.

Druh má výrazný pohlavný dimorfizmus. Samec je tmavý s kovovo zelenou korunou, irizujúcou medeno-červenou škvrnou na hrdle a hrudi obklopenou purpurovo-modrým lemom a čiernym bruchom; má predĺžený chvost. Samica je nenápadná: sivastá olivová hlava a chrbát, žltkasté brucho a sivé (takmer biele) hrdlo; vonkajšie riadiace perá majú biele špičky. Mláďatá sa podobajú na samicu, ale majú žltkavé hrdlo s prípadným tmavým škvrnitým lemovaním.

Kľúčové rozlišovacie znaky samca: Nektárovka medenohrdlá (L. calcostetha) má medeno-červené hrdlo s purpurovo-modrým lemom a výrazne tmavé (čierne) brucho. Van Hasseltovcova nektárovka (L. brasiliana) má purpurové hrdlo a nápadnejší purpurový lem. Purpurovo-pásená nektárovka (L. zeylonica) má iné rozloženie farieb a iný areál (juh Ázie). U samíc je rozlíšenie ťažšie — calcostetha má biele hrdlo a biele špičky vonkajších riadiacich pier.

Je to takmer výhradný nektárivorus — primárnou potravou je nektár kvetov, pričom druh preferuje mangrovníky rodu Bruguiera a navštevuje aj ďalšie pobrežné a záhradné kvetiny. Dôležitou súčasťou stravy je aj drobný hmyz a pavúky zbierané v korunách, čo je nevyhnutné najmä pri kŕmení mláďat. Na rozdiel od kolibríkov nektárovky nedokážu dlhodobo hovoriť vo vzduchu — sedia na konári alebo kvete a sifonujú nektár zobákom.

Druh obýva pobrežné mangrovníkové a krovité habitaty juhovýchodnej Ázie — konkrétne Brunej, Kambodžu, Indonéziu (vrátane Sumatry, Jávy a Bornea), Malajziu, Mjanmarsko, Filipíny, Thajsko, Vietnam a Singapur. Je to stály, nesťahovavý druh viazaný na Sundaland a pobrežné oblasti kontinentálnej juhovýchodnej Ázie. V Singapure ho možno pozorovať najmä v Sungei Buloh Wetland Reserve a na Pulau Ubin.

IUCN hodnotí druh ako najmenej ohrozený (LC) — je relatívne bežný v pobrežných habitatoch svojho areálu. Nie je zaradený v žiadnej prílohe CITES. Napriek tomu závisí od zachovania mangrovníkových ekosystémov — zásahy do pobrežných mangrovníkov (odlesňovanie, rozvoj prístavísk, klimatické zmeny) môžu populácie lokálne ohrozovať. V Thajsku ho BCST a ONEP hodnotia ako takmer ohrozený (NT).

Nektárovka medenohrdlá má štyri rozlíšiteľné typy hlasov: (1) ostrý krátky kontaktný tón (20–21 kHz) opakovaný každé 1–4 sekundy; (2) dvojslabičné prosebné volanie (16–17 kHz, 0,3 s) vydávané pri blízkosti samice; (3) trel — pesnička zo 9–14 rýchlych nôt (1,5–2 s); (4) vzácny predĺžený chrastot (4–5 s). Niektoré hlasy sú vysoko frekvenčné (20–21 kHz) a pre starších poslucháčov ťažko počuteľné. Druh nenapodobňuje ľudskú reč. Nahrávky sú dostupné na xeno-canto.org.

ZDROJ: Avibase (Leptocoma calcostetha, Avibase ID ECF86816638C6A31, SK názov nektárovka medenohrdlá, https://avibase.bsc-eoc.org/species.jsp?avibaseid=ECF86816638C6A31), Wikipedia EN (Copper-throated sunbird

 Video — Nektárovka medenohrdlá

Nektárovka medenohrdlá (Leptocoma calcostetha) — spev a hlas v prírode

Nektárovka medenohrdlá (Leptocoma calcostetha) — správanie, biotop a hlas

 Cudzie názvy

Anglicky:   Copper-throated Sunbird, Česky:   strdimil medený, Nemecky:   Kupferkehl-Nektarvogel, Španielsky:   Suimanga de Macklot, Francúzsky:   Souimanga de Macklot, Taliansky:   Nettarinia golarame, Holandsky:   Koperkeelhoningzuiger, Portugalsky:   nectarinia-de-papo-acobreado, Poľsky:   nektarnik namorzynowy, Maďarsky:   reztorku nektarmadár, Rusky:   Медногрудая нектарница, Japonsky:   ノドアカタイヨウチョウ, Latinsky:   Leptocoma calcostetha (Jardine, 1843)