Nektárovka malajská (Leptocoma brasiliana)

Nectariniidae (nektárovkovité)

Nektárovka malajská

Leptocoma brasiliana — drobný nektárovkovitý vták JV Ázie so žiarivým irizujúcim samcom a nenápadnou olivozelenou samicou — tropický nektárivore lesov, mangrovov a záhrad

IUCN: LC (Least Concern, 2016) | Least Concern (najmenej ohrozený, hodnotenie BirdLife International / IUCN). Druh má rozsiahly areál v tropickej Ázii a populácia sa považuje za stabilnú — nepriblížila sa prahovým hodnotám zraniteľnosti podľa žiadneho z kritérií IUCN. Hlavnými hrozbami sú lokálna deforestácia tropických nížinných lesov a ničenie mangrovov. Druh nie je zaradený v žiadnej prílohe CITES.
Dĺžka9–10 cm (5–7 g)
PôvodJV Ázia, Sundské ostrovy, SV India a Bangladéš
PovahaAktívny, teritoriálny, nektárivore — nechová sa v zajatí
StravaPrevažne nektár kvetov, doplnkovo drobný hmyz
Dožitiepresné údaje neoverené (orientačne 3–8 r)

Výživa

  • Nektár kvetov — hlavná živočíšna zložka; nektárovka zavádza zobák priamo do kvetov alebo prelomením základne kalícha a odoberie nektár
  • Hmyz a pavúkovce — chytaný zo vzduchu alebo zbieraný z vegetácie; nevyhnutný pre proteíny, najmä pri odchove mláďat
  • Pavúčia sieť — nie ako potrava, ale ako stavebný materiál hniezda (súčasť potravného správania pri zbere)
  • Semená a drobné plody — príležitostný doplnok
Tip od odborníka Nektárovka malajská je obligátny nektarivore — evolúcia jej zobák, jazyk a tráviacu sústavu prispôsobila takmer výlučne na kŕmenie nektárom kvetov (primárne) a lovenie drobného hmyzu (doplnok bielkovín). V prírode kŕmi v záhradách a lesných okrajoch predovšetkým na kvetoch Saraca sp., Hibiscus a ďalších tropických kvitnúcich drevín. Tento druh sa v európskej avikultúre prakticky nechová — nektárovky sú v zajatí veľmi náročné, rýchlo chradnú bez správneho nektárového kŕmenia a odbornej starostlivosti. Akékoľvek kŕmenie nektároviek v zajatí patrí výlučne do rúk skúsených aviárnych odborníkov so špecializovanou výbavou, nie do domáceho prostredia. Táto stránka má atlasový a poznávací charakter.

Hlasový prejav

Nektárovka malajská má aktívny hlasový prejav typický pre rod Leptocoma — samec vydáva opakované ostré, vysoké pieskavosikatité hlásky (angl. „sharp, thin, repetitive whistles“) predovšetkým pri hájaní kvetného teritória a pri toku. Kontaktné a poplašné hlásky sú krátke, ostré a prenikavé. Spev je menej komplexný než u skutočných spevavcov (oscines), no v tropickom lese a záhrade je zreteľne počuteľný. Druh nenapodobňuje vonkajšie zvuky ani ľudskú reč — repertoár je vrodený. Na xeno-canto je dostupných 54 nahrávok tohto druhu (https://xeno-canto.org/species/Leptocoma-brasiliana).

Typické zvuky

  • Opakované ostré, vysoké pieskavosikatité hvizdy — najčastejší prejav samca pri hájaní kvetného teritória a toku, zreteľne počuteľné v tropickej záhrade alebo lese
  • Krátke prenikavé kontaktné hlásky — medzi pármi alebo jedincami pri presune medzi kvetinovými zdrojmi
  • Poplašný ostrý výkrik — pri ohrození alebo naháňaní intrudera z teritória; rýchly a dobre počuteľný signál
  • Tichšie dovíjané hlásky počas kŕmenia — jemné zvuky vydávané pri kŕmení nektárom, oveľa tichšie ako teritoriálny spev

Sezónny kalendár

Jan Feb Mar Apr Máj Jún Júl Aug Sep Okt Nov Dec ROČNÝ cyklus
Hlavná hniezdna sezóna v južnej časti areálu (máj–jún); v severnej časti areálu (India, Bangladéš) skôr — február–apríl (zdroj: worldbirdsblog)
Tok — samec predvádza nápadné dvorenie: naťahuje telo, hlasno spieva a nafukuje hruď, aby ukázal irizujúce maronovofialové sfarbenie
Odchov mláďat — inkubácia 14–15 dní; mláďatá kŕmia obaja rodičia, hmyz je pri odchove kľúčový
Mimohniezdne obdobie — druh je stály (nesťahujúci sa), celoročne aktívny, pokračuje v kŕmení nektárom
Stály, nesťahovavý druh — celoročne obýva tropické nížinné lesy, mangrovy, okraje lesov a záhrady v juhovýchodnej Ázii

Prostredie a požiadavky

Prostredie (voľne žijúci druh, nechová sa)
Druh sa v zajatí prakticky nechová — prirodzeným prostredím sú tropické nížinné lesy, mangrovy, lesné okraje, záhrady a parky s kvitnúcimi drevínami v juhovýchodnej Ázii
Nektárovka malajská je stály voľne žijúci tropický druh a štandard klietkového chovu preň neexistuje. V prírode neustále preletáva medzi kvetinovými zdrojmi, háji teritórium a kŕmi sa. Ak by sa jedinec dočasne ocitol v ľudskej starostlivosti (napr. zranenie), vyžaduje pokojné tropicky teplé prostredie, okamžité kŕmenie špeciálnym nektárom a minimálnu manipuláciu. Trvalý chov tohto druhu je nevhodný.
Spoločenské správanie
V hniezdnej sezóne teritoriálne páry; samec aktívne háji kvetné teritórium pred inými nektárovkami
Samec je aktívne teritoriálny — háji kvetné zdroje (napr. kvitnúce stromy Saraca) pred ostatnými nektárovkami aj vtákmi. Mimo hniezdneho obdobia sa môže objavovať jednotlivo alebo v malých voľných skupinách v kvitnúcich záhradách. Nie je to kŕdľový ani izolovaný druh — spája ho spoločný záujem o kvetné zdroje.
Teplota a vlhkosť
Tropické podnebie — celoročne teplo (25–35 °C), vysoká vzdušná vlhkosť; nie je prispôsobená na chladnejšie klimatické pásma
Druh je striktne tropický — obýva nížinnú zónu juhovýchodnej Ázie, kde panujú celoročne vysoké teploty a vlhkosť. Nie je schopný prežiť v miernom európskom podnebí bez vyhrievanej tropickej aviáry. V prirodzenom prostredí od hladiny mora po nížiny.
Hniezdo
Oválny vrecúškovitý útvar zo pavúčej siete, koreňov a rastlinných vlákien, zavesený vo výške asi 6 m na konáriku alebo v vegetácii
Samica stavia oválne, visiacom vrecúškovité hniezdo z pavúčej siete, jemných koreňov, rastlinných vlákien a iného rastlinného materiálu — pavúčia sieť slúži ako pružný spojivový materiál. Hniezdo je zavesené vo výške asi 6 m nad zemou (zdroj: worldbirdsblog). Znáška obsahuje 2 vajcia; mláďatá sa liahnu po 14–15 dňoch inkubácie. Ide o údaje z voľnej prírody.
Kúpanie a hygiena
V prírode sa kúpa v plytkej vode a rose na vegetácii; rád navštevuje záhradné fontány a misky s vodou
Nektárovky sa pravidelne kúpajú — využívajú plytkú vodu v prírode aj umelé záhradné fontány. Kúpanie je pre ne dôležité na udržanie peria v dobrej kondícii, čo priamo ovplyvňuje lietací výkon nevyhnutný pre kŕmenie sa v pohybe. Odporúča sa im ponúknuť plytkú misku s čistou vodou, ak sa vyskytujú v záhrade.
Svetlo a denný režim
Denný vták aktívny počas dňa; tropické dĺžky dňa (okolo 12 hodín svetla celoročne)
Nektárovka malajská je výlučne denný vták — aktívna od svitania do súmraku, s najvyššou aktivitou ráno a neskoro popoludní, keď sú kvety s nektárom najvydatnejšie. V tropickom páse má konzistentný denný režim ~12 hodín svetla celoročne bez výraznej sezónnej variácie.

Rozmnožovací cyklus

Tok a dvorenie
Február–jún (v závislosti od časti areálu; zdroj: worldbirdsblog)

Samec predvádza aktívne dvorenie: naťahuje telo, hlasno opakuje ostré pískaté hlásky a nafukuje hruď, aby ukázal irizujúce maronovofialové sfarbenie hrdla. Háji teritórium s kvitnúcimi kvetmi pred inými samcami, čím preukazuje samici svoju kvalitu ako partnera. Pohlavná dospelosť nastupuje pravdepodobne v prvom roku života (presné údaje pre tento druh neoverené — analógiou s príbuznými nektárovkami).

Hniezdo a znáška
Samica stavia hniezdo; znáška 2 vajcia (zdroj: worldbirdsblog)

Samica sama stavia oválne vrecúškovité hniezdo z pavúčej siete, jemných rastlinných koreňov a vlákien, zavesené na konáriku vo výške asi 6 m nad zemou. Znáška obsahuje 2 vajcia. Hniezdna sezóna sa líši geograficky — v severnej časti areálu (India, Bangladéš) prebieha skôr (február–apríl), v južnej časti (Malajský polostrov, Jáva, Borneo) neskôr (máj–jún).

Inkubácia
14–15 dní (zdroj: worldbirdsblog / všeobecné údaje pre Nectariniidae)

Vajcia inkubuje prevažne samica po dobu 14–15 dní (zdroj: worldbirdsblog). Samec v čase inkubácie háji kvetné teritórium v okolí hniezda a kŕmi samicu, čím jej zabezpečuje dostatok nektáru bez toho, aby musela opustiť vajcia na dlhší čas. Tento vzor delenia úloh je typický pre čeľaď Nectariniidae.

Liahnutie a kŕmenie mláďat
Obaja rodičia kŕmia; hmyz nevyhnutný pre rast

Mláďatá sa liahnu krmivé (holé a slepé) — kŕmia ich obaja rodičia. Hlavnou zložkou kŕmenia mláďat je drobný hmyz a pavúkovce, pretože samotný nektár nedodáva dostatok aminokyselín a bielkovín potrebných pre rast. Preto je v okolí hniezda okrem kvetov dôležitá aj dostupnosť hmyzu.

Vyletenie a vývoj mláďat
Presné údaje o veku vyletenia neoverené pre tento druh

Presný vek vyletenia mláďat pre tento druh nie je v dostupných zdrojoch overený — analógiou s príbuznými drobnými nektárovkami sa odhaduje okolo 14–17 dní po vyliahnutí. Mladé vtáky sú po vyletení podobné samici — olivovozelené s nenápadným sfarbením, bez irizujúceho operia samca. Samec nadobúda plné dospelé sfarbenie pelichaním v priebehu prvého roka života.

Pohlavná dospelosť
Pravdepodobne v prvom roku — presné údaje neoverené

Presný vek pohlavnej dospelosti pre nektárovku malajskú nie je v dostupných zdrojoch špecifikovaný — analógiou s príbuznými malými nektárovkami sa predpokladá pohlavná dospelosť v prvom roku života. Samec nadobúda plné irizujúce dospelé sfarbenie postupne pelichaním. Dožitie v prírode nie je spoľahlivo zmapované — pre drobné nektárovky sa uvádza orientačne 3–8 rokov (presné údaje neoverené).

Porovnanie s podobnými druhmi

POROVNANIE DĹŽKY (cm) Nektárovka malajská 9–10 cm Nektárovka hájová 9–10 cm Nektárovka fialovochvostvá 10 cm Nektárovka olivová 10–12 cm
Nektárovka malajská Nektárovka hájová (Leptocoma sperata) Nektárovka fialovochvostvá (Leptocoma zeylonica) Nektárovka olivová (Cinnyris jugularis)
Dĺžka9–10 cm9–10 cm10 cm10–12 cm
Váha5–7 g5–7 g5–8 g5–10 g
Dožitiepresné údaje neoverené (orientačne 3–8 r vo voľnej prírode)presné údaje neoverenépresné údaje neoverenépresné údaje neoverené
OchranaIUCN LC, bez CITESIUCN LC, bez CITESIUCN LC, bez CITESIUCN LC, bez CITES
CharakteristikaSamec takmer čierny s irizujúcou medenozelenomodrou korunou, kovovo ametystovofialovým hrdlom a tmavomaronovým bruchom; samica olivovozelená zhora, žltkastá zdola — dramatický pohlavný dimorfizmusVeľmi podobná L. brasiliana; samec s purpurovým hrdlom a tmavým telom; samica olivovozelená/žltkastá — rozlíšenie podľa areálu (Filipíny vs. Sundaand/Malajský polostrov)Samec s irizujúcim zelenofialovým temenom a fialovým chrbtom, karmínovočerveným bruchom; identifikátor: fialová/karmínová spodná časť chvosta (rump) ako diagnostický znak od L. brasilianaSamec s olivovozeleným chrbtom, výrazným žltým bruchom a purpurovým hrdlom; menej tmavý než L. brasiliana; rozlíšenie podľa žltého (nie maronového) brucha
AreálTropické nížinné lesy, mangrovy, záhrady v juhovýchodnej Ázii, Sundských ostrovoch a SV Indii; stály druh; päť poddruhovFilipíny a okolité ostrovy; pôvodne lumped s L. brasiliana, dnes dva samostatné druhyIndický subkontinent a Srí Lanka; príbuzný rod Leptocoma s odlišným areálomRozsiahly areál: Filipíny, Indonézia, Papua, Austrália (severná), Indočína; bežný druh záhrad a lesných okrajov

Zaujímavosti

1

Žiarivý samec vs. nenápadná samica — pohlavný dimorfizmus nektárovky malajskej patrí k najvýraznejším v čeľadi. Kým samec ohromuje irizujúcou medenozelenomodrou korunou, ametystovofialovým hrdlom a tmavomaronovým bruchom na takmer čiernom tele, samica je prosté olivovozelená zhora a žltkastá zdola — nepozorný pozorovateľ by ju nezaradil k tomu istému druhu.

2

Historická geografická chyba v mene — latinský názov brasiliana pochádza z omylu francúzskeho zoológa Brissona, ktorý si v roku 1760 myslel, že typový exemplár pochádza z Brazílie. V skutočnosti ide o juhovýchodoázijský druh — Brazília leží na opačnom konci sveta. Táto chyba sa zachovala v platnom vedeckom názve dodnes.

3

Odštiepenie od nektárovky hájovej — druh bol dlho taxonomicky zlumpovaný s Leptocoma sperata (nektárovka hájová, Purple-throated Sunbird) ako jej poddruh alebo synonymum. Moderné molekulárne a morfologické štúdie viedli k uznaniu L. brasiliana ako samostatného druhu; IOC World Bird List a eBird/Clements ich dnes rozlišujú ako dve oddelené druhy s odlišným areálom.

4

Havajský introdukčný experiment zlyhal — v roku 1939 klub Hui Manu vypustil 28 jedincov na rôznych miestach náveternej strany ostrova Oahu na Havaji. Žiadny z nich sa neusadil a nevytvoril trvalo žijúcu populáciu — druh si vyžaduje špecifické tropické podmienky juhovýchodnej Ázie.

5

Kŕmenie na kvetoch Saraca — v Singapure bolo zdokumentované kŕmenie na nektári stromu Saraca sp. (Fabaceae); druh kŕmi aj na Hibiscus, Heliconia a ďalších tropických kvitnúcich drevínach. Nektár zbiera priamym zavedením zobáka do kvetu alebo prelomením kalícha pri základni (tzv. nectar-robbing).

6

Samec háji kvetné teritórium — podobne ako kolibríky, aj samec nektárovky malajskej aktívne háji skupinu kvitnúcich stromov alebo kríkov pred ostatnými nektárovkami. Toto teritórium poskytuje samici dostatok nektáru počas inkubácie vajec, keď nemôže ďaleko odlietať od hniezda.

7

Pavúčia sieť ako kľúčový stavebný materiál — hniezdo nektároviek je charakteristické použitím pavúčej siete ako elastického lepidla a spojivového materiálu. Vďaka nemu je hniezdo pružné, expanzívne (rastie spolu s rastúcimi mláďatami) a pevne uchytené na konáriku. Okrem siete samica používa jemné koreňové vlákna, rastlinný dúch a listy.

8

Päť poddruhov na ostrovoch Sundska — druh vykazuje jemnú geografickú variáciu: nominátny poddruh brasiliana obýva pevninové Sundalandské oblasti, kým izolované ostrovné poddruhy (mecynorhyncha na Simeulue, eumecis na Anambas, axantha na Natunách) sa líšia jemnými odtieňmi sfarbenia a veľkosti, čo je výsledkom ostrovnej evolúcie.

9

Extrémne rýchly metabolizmus — ako všetky nektárovky, aj táto má metabolizmus prispôsobený na spracovanie veľkého množstva cukrov z nektáru. Pri tele s hmotnosťou 5–7 g musí denne prijať nektár z desiatok kvetov, aby pokryla energetické nároky. Prerušenie kŕmenia na niekoľko hodín môže viesť k hypoglykémii — preto sú tieto vtáky tak neustále aktívne.

Taxonomická klasifikácia

species Nektárovka malajská (Leptocoma brasiliana)
Ríša Animalia
Kmeň Chordata
Trieda Aves (vtáky)
Rad Passeriformes (vrabcotvaré)
Čeľaď Nectariniidae (nektárovkovité)
Rod Leptocoma Cabanis, 1851
Druh Leptocoma brasiliana (Gmelin, 1788)
Poddruh SR V SR sa vo voľnej prírode nevyskytuje — juhovýchodoázijský druh tropických lesov a mangrovov; v európskej avikultúre sa prakticky nechová
Poddruhy Druh má päť uznávaných poddruhov (IOC / Avibase / Birds of the World): L. b. brasiliana (SV India, V Bangladéš po Malajský polostrov, Sumatra, záp. Jáva, Borneo); L. b. emmae (juž. Indočína — Kambodža, Laos, Vietnam); L. b. mecynorhyncha (ostrov Simeulue záp. od Sumatry); L. b. eumecis (Anambasy); L. b. axantha (Natunské ostrovy SZ od Bornea). Názov druhu brasiliana pochádza z omylu — Brisson v roku 1760 sa mylne domnieval, že typový exemplár pochádza z Brazílie; v skutočnosti ide o juhovýchodoázijský druh. Johann Friedrich Gmelin mu v roku 1788 dal formálne platné binomické meno Certhia brasiliana. Junior synonym: Nectarinia hasseltii Temminck, 1825, pomenovaný po holandskom zberateľovi Johanovi Conradovi van Hasseltovi.
Avibase_ID F14951138FDFE263

? Často kladené otázky

V praxi nie, a ani by to nebolo vhodné. Nektárovka malajská je voľne žijúci tropický nektárivore, ktorý sa v európskej avikultúre prakticky nechová. Nektárovky vyžadujú: špeciálny tekutý nektárový roztok menený niekoľkokrát denne, tropické teploty a vysokú vzdušnú vlhkosť, veľký aktívny priestor s kvitnúcimi rastlinami a drobný živý hmyz ako proteínový doplnok. Tieto podmienky bežný domáci chovateľ nedokáže zabezpečiť. Stránka má preto atlasový a poznávací charakter; najlepší spôsob, ako druh obdivovať, je pozorovanie v záhradách a lesoch juhovýchodnej Ázie.

Druh má dramatický pohlavný dimorfizmus. Samec je takmer čierny s irizujúcou medenozelenomodrou korunou, kovovo ametystovofialovým hrdlom a tmavomaronovočerveným bruchom; na chrbte má purpurovo modrý lesk. Samica je úplne iná — olivovozelená zhora, žltkastá zdola, s olivovo sfarbeným hrdlom a hruďou; bez akéhokoľvek irizujúceho operia. V teréne by netrénovaný pozorovateľ mohol samicu ľahko zameniť za iný druh.

Je to obligátny nektárivore — hlavnou potravou je nektár kvetov tropických drevín (Saraca, Hibiscus, Heliconia a ďalšie). Nektár zbiera priamym zavedením dlhého zahnutého zobáka do kvetu alebo prelomením základne kalícha (nectar-robbing). Doplnkovým zdrojom bielkovín je drobný hmyz a pavúkovce lovené z vegetácie — tento proteínový doplnok je nevyhnutný, najmä pri odchove mláďat.

Obýva tropické nížinné lesy, mangrovy, lesné okraje, záhrady a parky v juhovýchodnej Ázii — Malajský polostrov, Sumatra, Jáva, Borneo a okolité ostrovy, ďalej severovýchodnú Indiu a Bangladéš, Indočínu. Je to stály, nesťahovavý druh — celoročne zostáva v tropickej zóne. Päť poddruhov je distribuovaných na rôznych ostrovoch a poloostrovoch: nominátny brasiliana, emmae (juž. Indočína), mecynorhyncha (Simeulue), eumecis (Anambasy) a axantha (Natunské ostrovy).

IUCN hodnotí nektárovku malajskú ako najmenej ohrozenú (LC) — má rozsiahly areál a stabilnú populáciu. Nie je zaradená v žiadnej prílohe CITES. V Európe (vrátane SR) je druh chránený len všeobecnými predpismi na ochranu voľne žijúceho vtáctva; Zákon SR 543/2002 Z. z. sa naňho priamo nevzťahuje (nie je pôvodný druh SR). Hlavnými hrozbami sú lokálna strata tropického lesného biotopu a mangrového porastu.

Nektárovka malajská vydáva opakované ostré, vysoké pieskavosikatité hvizdy — samec nimi háji teritórium a prezentuje sa samici počas toku. Kontaktné hlásky sú krátke a prenikavé. Spev nie je tak melodicky prepracovaný ako u skutočných spevavcov (oscines), ale je v tropickej záhrade alebo lese jasne počuteľný. Na xeno-canto je dostupných 54 nahrávok: https://xeno-canto.org/species/Leptocoma-brasiliana. Nenapodobňuje ľudskú reč — repertoár je vrodený.

Oba druhy boli dlho taxonomicky lumped, ale IOC ich dnes rozlišuje. Nektárovka malajská (L. brasiliana) má areál predovšetkým na Sundských ostrovoch, Malajskom polostrove a do SV Indie/Bangladéša. Nektárovka hájová (L. sperata) je filipínsky druh s odlišným podrobným rozšírením. V identifikácii je kľúčový rozsah areálu — na Filipínach L. sperata, na Malajskom polostrove a Sundách predovšetkým L. brasiliana; morfologické rozdiely medzi samicami sú subtílne a vyžadujú skúsenosť.

ZDROJ: Avibase (Leptocoma brasiliana, Avibase ID F14951138FDFE263, SK názov nektárovka malajská, https://avibase.bsc-eoc.org/species.jsp?avibaseid=F14951138FDFE263&lang=SK), Wikipedia EN (Van Hasselt's sunbi

 Video — Nektárovka malajská

Nektárovka malajská (Leptocoma brasiliana) — spev a hlas v prírode

Nektárovka malajská (Leptocoma brasiliana) — správanie, biotop a hlas

 Cudzie názvy

Anglicky:   Van Hasselt's Sunbird, Česky:   strdimil purpurovohrdlý, Nemecky:   Blauglanz-Nektarvogel, Španielsky:   Suimanga ventrigranate, Francúzsky:   Souimanga de Hasselt, Taliansky:   presné údaje neoverené, Holandsky:   Van Hasselts Honingzuiger, Portugalsky:   nectarínia-vinácea, Poľsky:   nektarnik purpurowogardly, Maďarsky:   presné údaje neoverené, Rusky:   Чернощёкая нектарница, Japonsky:   アンハッセルトタイヨウチョウ, Latinsky:   Leptocoma brasiliana (Gmelin, 1788)