Nectariniidae (nektárovkovité)
Nektárovka ligotavá je hlasný a vokálne aktívny druh — samec počas toku a pri obrane teritória spieva rýchlu triasavú rátlenku nasledovanú cinkavými kovovými tónmi (opísanú v angličtine ako "rapid rattle followed by ringing, metallic notes"). Najčastejšou hláskov je prenikavé „chwit“ alebo „chwing!“ vydávané ako kontaktná, poplašná aj pozývacia hláska. Vtáky sa zhromažďujú na mobbingové skupiny a pritom sa hlasno ozývajú. Spev je charakteristický pre čeľaď nektárovkovitých — kovový, rýchly a energický. Nenapodobňuje ľudskú reč — repertoár je vrodený.
Samec v žiarivolesklo-fialovom hniezdnom šatste spieva z viditeľného bidla rýchlu triasavú pesničku a aktívne prenasleduje súperov. Dvorenie zahŕňa zdvíhanie hlavy, rozperenie chvosta a chvenie krídel; žlté prsné chomáčiky (pectoral tufts) sú vystavené samici. Pohlavná dospelosť nastupuje pravdepodobne v prvom roku života (analógiou s príbuznými nektárovkami; presné údaje pre tento druh neoverené). Druh je monogamný.
Samica stavia hniezdo výlučne sama — vakovitú peňaženkovitú stavbu (výška cca 15 cm, šírka cca 7 cm, vstupný otvor cca 3,7 cm) z pavučín, tenkých vlákien, lišajníkov a kôry; začína tkaním vonkajšej steny a rozširuje vnútornú komoru otváraním krídel. Znáša 2–3 vajcia (rozmery cca 16,6 × 11,5 mm, hmotnosť cca 1,1 g); farba vajec je sivožltá s tmavšími škvrnami a čiarkami. Inkubácia: 15–17 dní, výlučne samica.
Na vajciach sedí výlučne samica; samec aktívne háji teritórium a v blízkosti hniezda spieva. Inkubácia trvá 15–17 dní. Údaje z viacerých nezávislých štúdií (Wikipedia EN: 15–17 dní; Wildlife Vagabond: cca 14 dní — mierna nezrovnalosť, prevažujúca hodnota 15–17 dní z dvoch zdrojov). Teplota inkubácie zodpovedá tropickým podmienkam (25–30 °C).
Mláďatá sa liahnu holé a slepé (krmivé). Obaja rodičia ich kŕmia — prevažne hmyzom (pre bielkoviny) a nektárom; samica vykonáva viac kŕmnych výletov. Fledging (opustenie hniezda) nastáva po cca 17–19 dňoch. Po vyletení rodičia mláďatá ešte istý čas dokrmujú.
Mladé vtáky (juvenily) sú sfarbené podobne ako samica — olivohnedasté nahor, bledožlté nadol. Mladé samce si najprv čiastočne nasadzujú tmavé perie (prechod cez eclipse-like fázu) a plné metalické hniezdne šatstvo nadobúdajú po prvom veľkom pelichaní, pravdepodobne koncom prvého roka života.
Presný vek pohlavnej dospelosti pre nektárovku ligotavú nie je v dostupných zdrojoch spoľahlivo overený — analógiou s porovnateľnými nektárovkami sa odhaduje na prvý rok života. Maximum dožitia zaznamenané v zajatí je 22 rokov (AnAge, zdroj: Flower 1938); dožitie vo voľnej prírode nie je overené.
| Nektárovka ligotavá | Nektárovka olivovohrbetá (Cinnyris jugularis) | Nektárovka fialová (Cinnyris purpureus) | Nektárovka kovová / Loten's Sunbird (Cinnyris lotenius) | |
|---|---|---|---|---|
| Dĺžka | 10–11 cm | 11–12 cm | 10 cm | 12–13 cm |
| Váha | 8–10 g | 7–10 g | 6–8 g | 8–11 g |
| Dožitie | max. 22 r v zajatí (vo voľnej prírode neoverené) | presné údaje neoverené | presné údaje neoverené | presné údaje neoverené |
| Ochrana | IUCN LC, bez CITES | IUCN LC, bez CITES | IUCN LC, bez CITES | IUCN LC, bez CITES |
| Charakteristika | Samec hniezdny: celý žiarivolesklý fialovo-čierny s kovovým ligotom; samec eclipse: olivohnedasté nahor, žltkasté nadol s tmavou prúžkou na hrudi; samica: olivohnedasté nahor, bledožltá nadol | Samec: žltý spodok (nie tmavý ako ligotavá), kovový modrý temeno a hrdlo, žltočervené prsné pásy; samica podobná, žltejší spodok než ligotavá; eclipse samec bez výraznej tmavej prúžky na hrudi | Afrikánsky druh — samec s kovovým fialovým šatstvom, no areálom a behaviorálne celkom odlišný; potenciálna zámena len pri identifikácii z fotografie bez lokality | Samec: celý tmavý kovový s hnedočervenou farbou na hrudi — na prvý pohľad podobný hniezdnemu samcovi ligotavej, no väčší a s dlhším zobákom; dlhé centrálne riadiace perá prečnievajú; žije sympatricky na Srí Lanke a v J Indii |
| Areál | Arabský polostrov, Irán, Afganistan, Pakistan, Indický subkontinent (India, Nepál, Srí Lanka, Bangladéš), Mjanmarsko, Indočína; záhrady, riedky les, kroviny, urbánne prostredie; stálý druh | Juhovýchodná Ázia, Filipíny, Indonézia, Nová Guinea, Austrália (sever); záhrady a mangrovníky; najpodobnejší a najčastejšie zamieňaný druh | Stredná a západná Afrika — odlišný kontinent od nektárovky ligotavej | Srí Lanka a južná India — región s prekryvom s nominate populáciou C. asiaticus; odlišuje sa dlhším zobákom a dlhším chvostom |
Samec ako živý šperk — fialový ligot kovu nektárovky ligotavej v plnom hniezdnom šatste patrí k najintenzívnejším farebným prejavom vtákov Ázie: celé telo od zobáka po chvost je metalicky fialovo-čierne, doplnené kobaltovo-modrým zábleskom na pleciach a gaštanovo-vínovočervenou zárou na hrudi — na slnku sa perie ligotá a mení odtieň s každou zmenou uhla.
Eclipse — záhadný dvojník samca: po hniezdnej sezóne prechádza samec do mimohniezdneho (eclipse) šatstva a vyzerá takmer ako samica — olivohnedasté nahor, žltkasté nadol. Prezradí ho tmavá pozdĺžna prúžka po strede hrude. Táto premena bola kedysi natoľko mätúca, že eclipsové samce boli opísané ako osobitný druh — Cinnyris currucaria Latham, 1790.
Konvergentná evolúcia s kolibríkmi — nektárovky Starého sveta nie sú príbuzné kolibríkom (Trochilidae) Nového sveta, no dosiahli takmer totožné riešenia pre rovnaký životný štýl: zakrivenú zobák, štetcovitý jazyk na sanie nektáru a irizujúce perie samcov. Ide o klasický príklad konvergentnej evolúcie.
Nekradne — alebo kradne? Nektárovka ligotavá je dôležitým opeľovačom Butea monosperma, Acacia, Woodfordia a Dendrophthoe. No príležitostne nektar kradne — prestrihne alebo prepichne základňu kvetu a nasaje nektár bez kontaktu s tyčinkami, čím sa vyhne opeľovaniu. Tá istá samica sa môže striedavo správať ako legitímny opeľovač aj lupič.
Tri poddruhy s rôznym zobákom — poddruh brevirostris (arabsko-iránsky) má kratší zobák než nominátna forma z Indie; to umožňuje prispôsobenie miestnym druhom kvetov a ilustruje jemné ekologické ladenie aj v rámci druhu.
Hniezdo zavesené na pavučinách — konštrukcia je inžinierskym majstrovským dielom: rámec tvorí sieť pavučín, dovnútra samica pridáva vlákna rastlín, lišajníky a kôru. Pavučiny sú elastické, takže hniezdo sa pohybuje s vetvou bez poškodenia. Čoraz viac hniezd sa stavia na elektrických drôtoch a vo vnútri obytných budov — dôkaz adaptácie na urbánne prostredie.
Stálý druh miest a záhrad — kým mnohé tropické vtáky ľudskými sídlami trpia, nektárovka ligotavá je na ne výborne adaptovaná: záhrady s exotickými kvitnúcimi rastlinami (Hibiscus, Bougainvillea, Aloe) jej poskytujú celoročný zdroj potravy. Je bežným vtákom v záhradách Dillí, Mumbaja, Colomba aj v areáloch mešít a palácov.
Maximum dožitia 22 rokov — podľa databázy AnAge (zdroj Flower 1938) bol v zajatí zaznamenaný jedinec s vekom 22 rokov; ide o neočakávane vysoké číslo pre vtáka váhy 8–10 g (vo voľnej prírode sú drobné vtáky spravidla kratšie žijúce). Dožitie vo voľnej prírode nie je overené.
Dôsledný strážca teritória: samce útočia na iné nektárovky, včely, osi a dokonca motýle, ktoré vstúpia do ich teritória pri kvitnúcom strome. Priebeh útoku je rýchly — prenasledovanie, stret a ústup súpera — a samec sa okamžite vracia k spievanej stráži z bidle.
Odlíšenie od nektárovky olivovohrbetej (Cinnyris jugularis): obe sú si veľkostne podobné, no samec C. asiaticus má v hniezdnom šatste celý spodok tmavý (nie žltý ako u jugularis); eclipse samec asiaticus má tmavú prúžku na hrudi, ktorá u jugularis chýba alebo je jemnejšia. Samice sú si podobné — asiaticus má nepatrne dlhší zobák.
Len v špecializovanom aviári, nie v štandardnej klietke v byte. Nektárovka ligotavá je nektarivory druh s veľmi špecifickými nárokmi: vyžaduje letový aviár (minimálne 2 × 1 × 2 m) s kvitnúcimi tropickými rastlinami, dennú výmenu čerstvého nektárového roztoku, živú potravu (drozofily, mravce), tropickú teplotu (min. 18 °C) a veterinárnu starostlivosť skúseného špecialistu. Pre bežného chovateľa bez špeciálnych podmienok a znalostí je chov nevhodný. Stránka má predovšetkým atlasový charakter.
Eclipse (mimohniezdne) šatstvo je kryptické sfarbenie, do ktorého samec prechádza po skončení hniezdnej sezóny. Z žiarivolesklého fialovo-čierneho vtáka sa stáva olivohnedastý nahor a žltkastý nadol — takmer nerozoznateľný od samice. Prezradí ho tmavá pozdĺžna prúžka po strede hrude. Táto premena bola v minulosti natoľko mätúca, že eclipsové samce boli opísané ako osobitný druh (Cinnyris currucaria). Eclipse šatstvo trvá niekoľko mesiacov, potom sa samec pelichaním vracia do hniezdneho šatstva pred ďalšou sezónou.
Hniezdny samec je celý žiarivolesklý fialovo-čierny s kovovým ligotom — neomylný, jeden z najlesklých vtákov Ázie. Na pleciach je kobaltovo-modrý záblesk, na hrudi gaštanovo-vínovočervená zára; v priaznivom svetle sa perie ligotá pri každom pohybe. Samica je nenápadná: olivohnedasté nahor, bledožltá nadol, s neostrou svetlejšou obočnicou a tmavavým pruhom cez oko; vonkajšie riadiace perá majú biele špičky. Eclipse samec je podobný samici, no má tmavú pozdĺžnu prúžku po strede hrude.
Primárne nektár z kvetov — druh má zakrivenú zobák a štetcovitý jazyk prispôsobené na sanie nektáru z hlbokých trubicovitých kvetov. Tvorí cca 60 % stravy. Doplňuje ho hmyz a pavúky (najmä pri odchove mláďat, kedy bielkoviny tvoria rozhodujúcu zložku) a drobné ovocie (napr. plody Salvadora persica, kultivované hrozno). Semená netrávi — nie je semenožravec.
Druh je rozšírený od Arabského polostrova (Omán, Jemen, juh Iránu) cez Afganistan, Pakistan a celý Indický subkontinent (India, Nepál, Bangladéš, Srí Lanka) po Mjanmarsko, Thajsko a Indočínu. Obýva záhrady, riedky les, kroviny a urbánne prostredie od planín do 2 400 m n. m. (južná India). Na Slovensku sa nevyskytuje.
IUCN hodnotí druh ako Least Concern (LC) — najmenej ohrozený, populácia stabilná. Druh nie je zaradený v žiadnej prílohe CITES. Na Slovensku sa nevyskytuje, preto slovenský zákon 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny sa naňho priamo nevzťahuje. V rámci EÚ platia všeobecné veterinárne a dovozné predpisy pri dovoze akýchkoľvek exotických vtákov.
Hniezdo je vakovitá peňaženkovitá stavba (výška cca 15 cm, šírka cca 7 cm) z pavučín, tenkých vlákien rastlín, lišajníkov a kôry — stavba trvá 5–10 dní a stavia ju výlučne samica. Vstupný otvor (cca 3,7 cm) je na boku hornej časti. Samica znáša 2–3 vajcia (cca 16,6 × 11,5 mm); inkubuje výlučne samica po dobu 15–17 dní. Mláďatá opúšťajú hniezdo po cca 17–19 dňoch a kŕmia ich obaja rodičia.
Samec spieva rýchlu triasavú rátlenku nasledovanú cinkavými kovovými tónmi — živý, energický kovový spev typický pre nektárovkovité. Najčastejšou hláskov je prenikavé „chwit“ alebo „chwing!“ vydávané pri kontakte, poplache aj nektárnom boji. Keď objavú predátora (sovu), vtáky sa zhromaždia a hlasno mobingujú. Druh nenapodobňuje ľudskú reč.