Nektárovka ligotavá (Cinnyris asiaticus)

Nectariniidae (nektárovkovité)

Nektárovka ligotavá

Cinnyris asiaticus — drobná nektarivora nektárovka Ázie so žiarivoleskloviolomovým fialovým šatstvom samca a pozoruhodnou sezónnou eclipse premenou na kryptické olivové sfarbenie

IUCN: LC (Least Concern, 2019) | Least Concern (najmenej ohrozený, hodnotenie BirdLife International / IUCN 2019). Populácia je stabilná a druh má rozsiahly areál s veľkou a adaptabilnou populáciou v záhradách a urbánnom prostredí. Nie sú identifikované žiadne zásadné hrozby; mierne ohrozenie predstavuje fragmentácia biotopov v okrajových častiach areálu. Druh nie je zaradený v žiadnej prílohe CITES.
Dĺžka10–11 cm
Váha8–10 g
Dožitiemax. 22 r (zajatie, AnAge)
IUCNLC — NAJMENEJ OHROZENÝ
VýskytArabia, India, Srí Lanka, JV Ázia — v SR sa nevyskytuje

Výživa

  • Nektár z kvetov — primárna potrava; druh saje nektár pomocou zakriveného zobáka a štetcovitého jazyka, väčšinou posediačky, príležitostne aj za letu
  • Hmyz a pavúky — nevyhnutný doplnok živočíšnych bielkovín, rozhodujúci najmä počas odchovu mláďat; chytaný letom (flycatching) alebo vyzberaný z kvetov
  • Drobné bobule a plody — sezónny doplnok; zdokumentované plody Salvadora persica a kultivovaných hrozienok
  • Peľ a iné rastlinné zložky — príležitostne pri návšteve kvetov
Tip od odborníka Nektárovka ligotavá je obligátna nektarivora — jej zakrivenú zobák a štetcovitý jazyk sú výlučne prispôsobené na sanie nektáru z hlbokých trubicovitých kvetov. V prírode tvorí nektár až 60 % stravy, doplnený hmyzom (pre bielkoviny, najmä pri odchove mláďat) a drobným ovocím. Semená nektárovky nestrávia — nedávajte im zrninové zmesi ani tučné olejnaté semená. V zajatí závisí od čistého nektárového roztoku (20–25 % cukru), ktorý sa musí denne meniť (fermentuje pri izbovej teplote za niekoľko hodín). Živá potrava (drozofily, mravce, malé larvy) je dôležitá celoročne, kritická pri odchove mláďat. Nektárovky sa vo svete chovajú v špecializovaných aviáriách a zoologických záhradách — nie sú to bežní klietkoví vtáci.

Hlasový prejav

Nektárovka ligotavá je hlasný a vokálne aktívny druh — samec počas toku a pri obrane teritória spieva rýchlu triasavú rátlenku nasledovanú cinkavými kovovými tónmi (opísanú v angličtine ako "rapid rattle followed by ringing, metallic notes"). Najčastejšou hláskov je prenikavé „chwit“ alebo „chwing!“ vydávané ako kontaktná, poplašná aj pozývacia hláska. Vtáky sa zhromažďujú na mobbingové skupiny a pritom sa hlasno ozývajú. Spev je charakteristický pre čeľaď nektárovkovitých — kovový, rýchly a energický. Nenapodobňuje ľudskú reč — repertoár je vrodený.

Typické zvuky

  • Rýchla triasavá rátlenka — charakteristická úvodná fráza spevného prejavu samca počas toku a obrany teritória; rýchle triasivé tóny za sebou
  • Cinkavé kovové tóny — nadväzujú na rátlenku; zvonivé, ľahko prenosné prostredím záhrad a krovín
  • Prenikavé „chwit“ alebo „chwing!“ — najčastejšia kontaktná, pozývacia a poplašná hláska oboch pohlaví; prenikavé, ostré
  • Skupinový hlasový prejav pri mobbingu predátorov — vtáky sa zhromažďujú a hlasno volajú pri objavení sovy alebo iného predátora; živý a rušivý prejav

Sezónny kalendár

Jan Feb Mar Apr Máj Jún Júl Aug Sep Okt Nov Dec ROČNÝ cyklus
Hlavná hniezdna sezóna (február–jún) — v severnej Indii apríl–jún, na Srí Lanke január–jún; v Iráne jeseň–zima (zdroj: Wikipedia EN, Thai National Parks)
Tok — samec v plnom hniezdnom šatste spieva z viditeľného bidla a aktívne háji teritórium
Odchov mláďat — inkubácia 15–17 dní (len samica), mláďatá opúšťajú hniezdo po cca 17–19 dňoch; obaja rodičia kŕmia
Pelichanie samca — po hniezdnej sezóne prechod do kryptického eclipse šatstva (olivový nahor, žltkastý nadol s tmavou prúžkou na hrudi)
Mimohniezdne obdobie — druh je väčšinou stálý; samec môže zostať v eclipse šatste niekoľko mesiacov pred ďalšou hniezdnou sezónou
Celoročne stálý druh v prevažnej časti areálu — lokálne krátkodobé výchyľky v severozápadných suchých oblastiach areálu sú jedinou formou sezónneho pohybu

Prostredie a požiadavky

Aviár (nie klietka)
Priestranný letový aviár minimálne 2 × 1 × 2 m (D × Š × V), ideálne tropický skleník alebo záhradný aviár s kvitnúcimi rastlinami; klietka v izbe je nevhodná
Nektárovka ligotavá nie je klietkový vták — vyžaduje letový aviár, kde môže slobodne lietať a navštevovať kvety. Nevyhnutné sú kvitnúce rastliny (Hibiscus, Aloe vera, Bougainvillea, Lantana) pre prirodzené správanie pri zbere nektáru. Teplota nesmie klesnúť pod 18 °C (tropický druh z Indie a Árabie). V zoologických záhradách sa chová v klimatizovaných tropických pavilónoch.
Prirodzený biotop
Záhrady, riedky opadavý les (dry deciduous forest), kroviny, urbánne parky, plantáže; od planín do 2 400 m n. m. (J India) a 1 700 m n. m. (Himaláje)
V prírode je nektárovka ligotavá synantropný, na prostredie človeka adaptovaný druh — hojne osídľuje záhrady, uličné stromy, mestské parky a plantáže. Prirodzene žije v riedkych lesoch a krovinatých oblastiach sezónne zásobovaných kvitnúcimi rastlinami. V suchých oblastiach Arabského polostrova a Iránu obýva oázy a kultivované záhrady.
Spoločenské správanie
V hniezdnej sezóne teritoriálne páry; mimo nej sa zdržiava v pároch alebo malých skupinách; agregácie 40–50 jedincov na kvitnúcich stromoch
Samce sú počas hniezdenia výrazne teritoriálne — háji teritórium vokálne aj fyzickými prenasledovaniami. Mimo hniezdenia sa vtáky zhlukujú na bohatých zdrojoch potravy (kvitnúce stromy, záhradné plantáže) do skupín 40–50 jedincov. Druh je monogamný; pár spolupracuje pri kŕmení mláďat, no hniezdo stavia výlučne samica.
Teplota prostredia
Minimálna teplota v aviári 18 °C; optimum 22–28 °C; vlhkosť 50–70 %
Nektárovka ligotavá pochádza z tropického a subtropického pásu — nesmie byť vystavená teplotám pod 18 °C. V záhradnom aviári v SR je chov možný len od mája do septembra; v ostatných mesiacoch musí byť vták premiestnený do vykurovaných priestorov. Vlhkosť je dôležitá pre zdravé perie.
Hniezdo v prírode
Vakovitá peňaženka (výška cca 15 cm, šírka 7 cm) z pavučín, tenkých vlákien, lišajníkov a kôry; zavesená z tenkej vetvy nízko nad zemou (do 2 m); stavba trvá 5–10 dní
Hniezdo je vakovitá peňaženkovitá stavba z pavučín, tenkých pásikov rastlín, lišajníkov a kôry. Samica začína tkaním vonkajšej steny z pavučín, potom rozširuje vnútornú komoru otváraním krídiel. Vstupný otvor (priemer cca 3,7 cm) je na boku hornej tretiny. Hniezdo je dôkladne ukryté vegetáciou a zvonka pokryté lišajníkmi (kamufláž). Čoraz častejšie sa stavajú na drôtoch a vo vnútri budov.
Kúpanie a starostlivosť o perie
Pravidelné kúpanie v plytkej miske s čistou vodou; perá musia byť v dobrom stave pre termoreguláciu aj letové výkony
Nektárovky sa v prírode kúpu v plytkých kaluziach, rosných kvapkách na listoch a v daždi. V aviári poskytni dennú plytkú misku (max. 2 cm vody) alebo jemný postrekovač. Dobre prevetrané, suché prostredie po kúpaní zabraňuje plesňovým infekciám. Perá kontroluj pravidelne — matné alebo vypadávajúce perie signalizuje podvýživu alebo parazitov.

Rozmnožovací cyklus

Tok a dvorenie
Samec v plnom hniezdnom šatste (február–júl podľa areálu); zdroj: Wikipedia EN, Thai National Parks

Samec v žiarivolesklo-fialovom hniezdnom šatste spieva z viditeľného bidla rýchlu triasavú pesničku a aktívne prenasleduje súperov. Dvorenie zahŕňa zdvíhanie hlavy, rozperenie chvosta a chvenie krídel; žlté prsné chomáčiky (pectoral tufts) sú vystavené samici. Pohlavná dospelosť nastupuje pravdepodobne v prvom roku života (analógiou s príbuznými nektárovkami; presné údaje pre tento druh neoverené). Druh je monogamný.

Hniezdo a znáška
Stavba hniezda 5–10 dní; znáška 2–3 vajcia; zdroj: Wikipedia EN, Academia.edu nesting ecology

Samica stavia hniezdo výlučne sama — vakovitú peňaženkovitú stavbu (výška cca 15 cm, šírka cca 7 cm, vstupný otvor cca 3,7 cm) z pavučín, tenkých vlákien, lišajníkov a kôry; začína tkaním vonkajšej steny a rozširuje vnútornú komoru otváraním krídel. Znáša 2–3 vajcia (rozmery cca 16,6 × 11,5 mm, hmotnosť cca 1,1 g); farba vajec je sivožltá s tmavšími škvrnami a čiarkami. Inkubácia: 15–17 dní, výlučne samica.

Inkubácia
15–17 dní; výlučne samica; zdroj: Wikipedia EN, Thai National Parks, Academia.edu

Na vajciach sedí výlučne samica; samec aktívne háji teritórium a v blízkosti hniezda spieva. Inkubácia trvá 15–17 dní. Údaje z viacerých nezávislých štúdií (Wikipedia EN: 15–17 dní; Wildlife Vagabond: cca 14 dní — mierna nezrovnalosť, prevažujúca hodnota 15–17 dní z dvoch zdrojov). Teplota inkubácie zodpovedá tropickým podmienkam (25–30 °C).

Liahnutie a kŕmenie mláďat
Obaja rodičia kŕmia; fledging po 17–19 dňoch; zdroj: Wildlife Vagabond, Academia.edu

Mláďatá sa liahnu holé a slepé (krmivé). Obaja rodičia ich kŕmia — prevažne hmyzom (pre bielkoviny) a nektárom; samica vykonáva viac kŕmnych výletov. Fledging (opustenie hniezda) nastáva po cca 17–19 dňoch. Po vyletení rodičia mláďatá ešte istý čas dokrmujú.

Juvenilné sfarbenie a vývoj
Mladé vtáky podobné samici; samce nadobúdajú hniezdne šatstvo pelichaním

Mladé vtáky (juvenily) sú sfarbené podobne ako samica — olivohnedasté nahor, bledožlté nadol. Mladé samce si najprv čiastočne nasadzujú tmavé perie (prechod cez eclipse-like fázu) a plné metalické hniezdne šatstvo nadobúdajú po prvom veľkom pelichaní, pravdepodobne koncom prvého roka života.

Pohlavná dospelosť
Pravdepodobne 1 rok; presné údaje pre tento druh neoverené

Presný vek pohlavnej dospelosti pre nektárovku ligotavú nie je v dostupných zdrojoch spoľahlivo overený — analógiou s porovnateľnými nektárovkami sa odhaduje na prvý rok života. Maximum dožitia zaznamenané v zajatí je 22 rokov (AnAge, zdroj: Flower 1938); dožitie vo voľnej prírode nie je overené.

Porovnanie s podobnými druhmi

POROVNANIE DĹŽKY (cm) Nektárovka ligotavá 10–11 cm Nektárovka olivovohrbetá 11–12 cm Nektárovka fialová 10 cm Nektárovka kovová / Loten's S… 12–13 cm
Nektárovka ligotavá Nektárovka olivovohrbetá (Cinnyris jugularis) Nektárovka fialová (Cinnyris purpureus) Nektárovka kovová / Loten's Sunbird (Cinnyris lotenius)
Dĺžka10–11 cm11–12 cm10 cm12–13 cm
Váha8–10 g7–10 g6–8 g8–11 g
Dožitiemax. 22 r v zajatí (vo voľnej prírode neoverené)presné údaje neoverenépresné údaje neoverenépresné údaje neoverené
OchranaIUCN LC, bez CITESIUCN LC, bez CITESIUCN LC, bez CITESIUCN LC, bez CITES
CharakteristikaSamec hniezdny: celý žiarivolesklý fialovo-čierny s kovovým ligotom; samec eclipse: olivohnedasté nahor, žltkasté nadol s tmavou prúžkou na hrudi; samica: olivohnedasté nahor, bledožltá nadolSamec: žltý spodok (nie tmavý ako ligotavá), kovový modrý temeno a hrdlo, žltočervené prsné pásy; samica podobná, žltejší spodok než ligotavá; eclipse samec bez výraznej tmavej prúžky na hrudiAfrikánsky druh — samec s kovovým fialovým šatstvom, no areálom a behaviorálne celkom odlišný; potenciálna zámena len pri identifikácii z fotografie bez lokalitySamec: celý tmavý kovový s hnedočervenou farbou na hrudi — na prvý pohľad podobný hniezdnemu samcovi ligotavej, no väčší a s dlhším zobákom; dlhé centrálne riadiace perá prečnievajú; žije sympatricky na Srí Lanke a v J Indii
AreálArabský polostrov, Irán, Afganistan, Pakistan, Indický subkontinent (India, Nepál, Srí Lanka, Bangladéš), Mjanmarsko, Indočína; záhrady, riedky les, kroviny, urbánne prostredie; stálý druhJuhovýchodná Ázia, Filipíny, Indonézia, Nová Guinea, Austrália (sever); záhrady a mangrovníky; najpodobnejší a najčastejšie zamieňaný druhStredná a západná Afrika — odlišný kontinent od nektárovky ligotavejSrí Lanka a južná India — región s prekryvom s nominate populáciou C. asiaticus; odlišuje sa dlhším zobákom a dlhším chvostom

Zaujímavosti

1

Samec ako živý šperk — fialový ligot kovu nektárovky ligotavej v plnom hniezdnom šatste patrí k najintenzívnejším farebným prejavom vtákov Ázie: celé telo od zobáka po chvost je metalicky fialovo-čierne, doplnené kobaltovo-modrým zábleskom na pleciach a gaštanovo-vínovočervenou zárou na hrudi — na slnku sa perie ligotá a mení odtieň s každou zmenou uhla.

2

Eclipse — záhadný dvojník samca: po hniezdnej sezóne prechádza samec do mimohniezdneho (eclipse) šatstva a vyzerá takmer ako samica — olivohnedasté nahor, žltkasté nadol. Prezradí ho tmavá pozdĺžna prúžka po strede hrude. Táto premena bola kedysi natoľko mätúca, že eclipsové samce boli opísané ako osobitný druh — Cinnyris currucaria Latham, 1790.

3

Konvergentná evolúcia s kolibríkmi — nektárovky Starého sveta nie sú príbuzné kolibríkom (Trochilidae) Nového sveta, no dosiahli takmer totožné riešenia pre rovnaký životný štýl: zakrivenú zobák, štetcovitý jazyk na sanie nektáru a irizujúce perie samcov. Ide o klasický príklad konvergentnej evolúcie.

4

Nekradne — alebo kradne? Nektárovka ligotavá je dôležitým opeľovačom Butea monosperma, Acacia, Woodfordia a Dendrophthoe. No príležitostne nektar kradne — prestrihne alebo prepichne základňu kvetu a nasaje nektár bez kontaktu s tyčinkami, čím sa vyhne opeľovaniu. Tá istá samica sa môže striedavo správať ako legitímny opeľovač aj lupič.

5

Tri poddruhy s rôznym zobákom — poddruh brevirostris (arabsko-iránsky) má kratší zobák než nominátna forma z Indie; to umožňuje prispôsobenie miestnym druhom kvetov a ilustruje jemné ekologické ladenie aj v rámci druhu.

6

Hniezdo zavesené na pavučinách — konštrukcia je inžinierskym majstrovským dielom: rámec tvorí sieť pavučín, dovnútra samica pridáva vlákna rastlín, lišajníky a kôru. Pavučiny sú elastické, takže hniezdo sa pohybuje s vetvou bez poškodenia. Čoraz viac hniezd sa stavia na elektrických drôtoch a vo vnútri obytných budov — dôkaz adaptácie na urbánne prostredie.

7

Stálý druh miest a záhrad — kým mnohé tropické vtáky ľudskými sídlami trpia, nektárovka ligotavá je na ne výborne adaptovaná: záhrady s exotickými kvitnúcimi rastlinami (Hibiscus, Bougainvillea, Aloe) jej poskytujú celoročný zdroj potravy. Je bežným vtákom v záhradách Dillí, Mumbaja, Colomba aj v areáloch mešít a palácov.

8

Maximum dožitia 22 rokov — podľa databázy AnAge (zdroj Flower 1938) bol v zajatí zaznamenaný jedinec s vekom 22 rokov; ide o neočakávane vysoké číslo pre vtáka váhy 8–10 g (vo voľnej prírode sú drobné vtáky spravidla kratšie žijúce). Dožitie vo voľnej prírode nie je overené.

9

Dôsledný strážca teritória: samce útočia na iné nektárovky, včely, osi a dokonca motýle, ktoré vstúpia do ich teritória pri kvitnúcom strome. Priebeh útoku je rýchly — prenasledovanie, stret a ústup súpera — a samec sa okamžite vracia k spievanej stráži z bidle.

10

Odlíšenie od nektárovky olivovohrbetej (Cinnyris jugularis): obe sú si veľkostne podobné, no samec C. asiaticus má v hniezdnom šatste celý spodok tmavý (nie žltý ako u jugularis); eclipse samec asiaticus má tmavú prúžku na hrudi, ktorá u jugularis chýba alebo je jemnejšia. Samice sú si podobné — asiaticus má nepatrne dlhší zobák.

Taxonomická klasifikácia

species Nektárovka ligotavá (Cinnyris asiaticus)
Ríša Animalia
Kmeň Chordata
Trieda Aves (vtáky)
Rad Passeriformes (vrabcotvaré)
Čeľaď Nectariniidae (nektárovkovité)
Rod Cinnyris Cuvier, 1816
Druh Cinnyris asiaticus (Latham, 1790)
Poddruh SR v SR sa nevyskytuje — juhoa juhovýchodnáázijský a arabský druh; v európskej avikultúre sa prakticky nechová
Poddruhy Tri poddruhy podľa IOC World Bird List: C. a. asiaticus (nominate) — India okrem Z a krajného V, Nepál, Srí Lanka; C. a. brevirostris — Arabský polostrov cez Irán, Afganistan a Pakistan až po západ Indie; C. a. intermedius — Urísa/Ándhrapradéš po Bangladéš, Mjanmarsko a Indočínu. Druh opísal John Latham v roku 1790; druhové meno asiaticus odkazuje na Áziu.
Avibase_ID E9BCF7640544FC7C

? Často kladené otázky

Len v špecializovanom aviári, nie v štandardnej klietke v byte. Nektárovka ligotavá je nektarivory druh s veľmi špecifickými nárokmi: vyžaduje letový aviár (minimálne 2 × 1 × 2 m) s kvitnúcimi tropickými rastlinami, dennú výmenu čerstvého nektárového roztoku, živú potravu (drozofily, mravce), tropickú teplotu (min. 18 °C) a veterinárnu starostlivosť skúseného špecialistu. Pre bežného chovateľa bez špeciálnych podmienok a znalostí je chov nevhodný. Stránka má predovšetkým atlasový charakter.

Eclipse (mimohniezdne) šatstvo je kryptické sfarbenie, do ktorého samec prechádza po skončení hniezdnej sezóny. Z žiarivolesklého fialovo-čierneho vtáka sa stáva olivohnedastý nahor a žltkastý nadol — takmer nerozoznateľný od samice. Prezradí ho tmavá pozdĺžna prúžka po strede hrude. Táto premena bola v minulosti natoľko mätúca, že eclipsové samce boli opísané ako osobitný druh (Cinnyris currucaria). Eclipse šatstvo trvá niekoľko mesiacov, potom sa samec pelichaním vracia do hniezdneho šatstva pred ďalšou sezónou.

Hniezdny samec je celý žiarivolesklý fialovo-čierny s kovovým ligotom — neomylný, jeden z najlesklých vtákov Ázie. Na pleciach je kobaltovo-modrý záblesk, na hrudi gaštanovo-vínovočervená zára; v priaznivom svetle sa perie ligotá pri každom pohybe. Samica je nenápadná: olivohnedasté nahor, bledožltá nadol, s neostrou svetlejšou obočnicou a tmavavým pruhom cez oko; vonkajšie riadiace perá majú biele špičky. Eclipse samec je podobný samici, no má tmavú pozdĺžnu prúžku po strede hrude.

Primárne nektár z kvetov — druh má zakrivenú zobák a štetcovitý jazyk prispôsobené na sanie nektáru z hlbokých trubicovitých kvetov. Tvorí cca 60 % stravy. Doplňuje ho hmyz a pavúky (najmä pri odchove mláďat, kedy bielkoviny tvoria rozhodujúcu zložku) a drobné ovocie (napr. plody Salvadora persica, kultivované hrozno). Semená netrávi — nie je semenožravec.

Druh je rozšírený od Arabského polostrova (Omán, Jemen, juh Iránu) cez Afganistan, Pakistan a celý Indický subkontinent (India, Nepál, Bangladéš, Srí Lanka) po Mjanmarsko, Thajsko a Indočínu. Obýva záhrady, riedky les, kroviny a urbánne prostredie od planín do 2 400 m n. m. (južná India). Na Slovensku sa nevyskytuje.

IUCN hodnotí druh ako Least Concern (LC) — najmenej ohrozený, populácia stabilná. Druh nie je zaradený v žiadnej prílohe CITES. Na Slovensku sa nevyskytuje, preto slovenský zákon 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny sa naňho priamo nevzťahuje. V rámci EÚ platia všeobecné veterinárne a dovozné predpisy pri dovoze akýchkoľvek exotických vtákov.

Hniezdo je vakovitá peňaženkovitá stavba (výška cca 15 cm, šírka cca 7 cm) z pavučín, tenkých vlákien rastlín, lišajníkov a kôry — stavba trvá 5–10 dní a stavia ju výlučne samica. Vstupný otvor (cca 3,7 cm) je na boku hornej časti. Samica znáša 2–3 vajcia (cca 16,6 × 11,5 mm); inkubuje výlučne samica po dobu 15–17 dní. Mláďatá opúšťajú hniezdo po cca 17–19 dňoch a kŕmia ich obaja rodičia.

Samec spieva rýchlu triasavú rátlenku nasledovanú cinkavými kovovými tónmi — živý, energický kovový spev typický pre nektárovkovité. Najčastejšou hláskov je prenikavé „chwit“ alebo „chwing!“ vydávané pri kontakte, poplache aj nektárnom boji. Keď objavú predátora (sovu), vtáky sa zhromaždia a hlasno mobingujú. Druh nenapodobňuje ľudskú reč.

ZDROJ: Avibase (Cinnyris asiaticus, ID E9BCF7640544FC7C, SK názov nektárovka ligotavá, https://avibase.bsc-eoc.org/species.jsp?avibaseid=E9BCF7640544FC7C), Wikipedia EN (Purple sunbird — taxonómia, 3 poddruh

 Video — Nektárovka ligotavá

Nektárovka ligotavá (Cinnyris asiaticus) — spev a hlas v prírode

Nektárovka ligotavá (Cinnyris asiaticus) — správanie, biotop a hlas

 Cudzie názvy

Anglicky:   Purple Sunbird, Česky:   strdimil fialový, Nemecky:   Purpurnektarvogel, Španielsky:   Suimanga Asiático, Francúzsky:   Souimanga asiatique, Taliansky:   Nettarinia purpurea, Holandsky:   Purperhoningzuiger, Portugalsky:   Beija-flor-púrpura, Poľsky:   nektarnik stalowy, Maďarsky:   bíbor nektármadár, Rusky:   Атласная нектарница, Japonsky:   ムラサキタイヨウチョウ, Latinsky:   Cinnyris asiaticus (Latham, 1790)