Nectariniidae (nektárovkovité)
Spev samca nektárovky červenoprsej je hlasný, frazovaný a chraptľavo-melodický — pozostáva zo slabikových fráz, opísaných ako čip-čup-čip-čú-čú v trvaní 1–2 sekundy, opakovane striedaných s rýchlymi variáciami; spieva z exponovaných bidiel pri hájení teritória. Okrem spevu vydáva krátke ostré volania čup alebo tjojp, kombinované s ostrými čip-čip a pieriskavými tsee-tsee. Hlas je zreteľne počuteľný v záhradnom prostredí. Druh nenapodobňuje ľudskú reč — repertoár je vrodený.
Samec spieva hlasno z exponovaných bidiel a agresívne prenasleduje iných samcov z kŕmnych plôch. Pred samicou vykonáva zvijúce pohyby tela (undulating display). Párenie je monogamné — samec si hájí jednu samicu a hniezdo; má tendenciu niekoľkokrát do roka hniezdiť s tou istou samicou.
Hniezdo stavia výlučne samica — hruškovitý zavesený tvar s bočným vchodom a malou verándkou chraniaca vstup. Je prišitý na visiacu vetvu 5–15 m nad zemou pavučinovým hodvábom. Znáška 1–3 vajec rôznych farieb: špinavo biela, ružovofialová až biela, modrastá až svetlozelená so škvrnami. Rok môže mať až 3 znášky.
Výlučne samica inkubuje vajcia 13–15 dní (zdroj: oiseaux.net). Samec hájí teritórium a občas kŕmi samicu. Samica sedí tesne a opúšťa hniezdo len na krátkych prestávkach na kŕmenie.
Mláďatá sa liahnu holé a slepé — kŕmia ich obaja rodičia. Hmyz a pavúky sú v tomto období kľúčové — tvoria hlavnú zložku stravy mláďat (bielkoviny pre rast). Po vyletení sa prvé 4 noci mláďatá vracajú spať do hniezda a ostávajú závislé na rodičoch ešte minimálne 8 týždňov (zdroj: oiseaux.net).
Mláďatá vyletujú 15–23 dní po vyliahnutí (zdroj: oiseaux.net). Juvenily pripomínajú samicu — hnedé, spodok škvrnovaný. Pohlavná dospelosť nastáva pravdepodobne v prvom roku života (analógiou s príbuznými druhmi; druh-špecifické údaje neoverené). Dožitie vo voľnej prírode je uvádzané orientačne na 8 rokov (zdroj: oiseaux.net).
Presný vek pohlavnej dospelosti pre tento druh nie je v dostupných zdrojoch špecifikovaný — analógiou s porovnateľnými nektárovkami sa predpokladá prvý rok života. Plné šarlátové sfarbenie samca sa naplno vyvíja po prvom pelichaní. Dožitie vo voľnej prírode orientačne 8 rokov (oiseaux.net).
Nektárovka červenoprsá je divoký africký druh, ktorý sa neochočuje — je bystrozraká, rýchla a pri neznámych podnetoch okamžite útekom alebo agresívnou reakciou. Nie je to vták na ruku ani spoločenský maznáčik. Tolerancia voči človeku v záhradnom prostredí (kŕmidlo) je výsledkom habituácie, nie ochočenia. Fyzická manipulácia je preň silne stresujúca.
Neoddychuj od ochočenia — nektárovka červenoprsá je divoký druh, pre ktorý je fyzický kontakt s človekom stresujúci
Ak ju pozoruješ v záhrade alebo pri kŕmidle, zostaň pokojný a tichý — druh si zvykne na prítomnosť ľudí pri pravidelnom kŕmidle
Zabezpeč kŕmidlo s nektárovým roztokom a sadbu kvitnúcich rastlín (Aloe, Leonotis) — to je najlepší spôsob, ako ju priblížiť k domu
V prípade nálazu zraneného jedinca zver ho odbornej záchrannej stanici — drž ho v tme, tichu a minimalizuj manipuláciu
Nektárovka červenoprsá sa v európskej (ani slovenskej a českej) avikultúre bežne nechová — nie je etablovaným klietkovým vtákom. Hoci nie je zaradená v CITES, dovoz vyžaduje veterinárne povolenia a certifikáty o legálnom pôvode. Štandardná trhová cena preň neexistuje. Druh je chránený africkou ochranárskou legislatívou vo väčšine krajín výskytu. V EÚ platia všeobecné pravidlá ochrany voľne žijúceho vtáctva.
| Nektárovka červenoprsá | Ametystová nektárovka (Chalcomitra amethystina) | Hunterov nektárovka (Chalcomitra hunteri) | Nektárovka vínovohnedá (Nectarinia famosa / Cinnyris famosus) | |
|---|---|---|---|---|
| Dĺžka | ~15 cm | 15 cm | 14–15 cm | 12–15 cm |
| Váha | 7–17 g (samec 7,5–17,2 g, samica 6,8–15,3 g) | cca 8–14 g | cca 8–15 g | cca 8–15 g |
| Dožitie | do cca 8 r vo voľnej prírode (oiseaux.net) | do cca 8 r | presné údaje neoverené | presné údaje neoverené |
| Hlučnosť | voľne žijúci africký druh — v európskej avikultúre nie je etablovaný | voľne žijúci africký druh | voľne žijúci africký druh | voľne žijúci africký druh |
| Stav IUCN | IUCN LC, stabilná populácia; bez CITES | IUCN LC, bez CITES | IUCN LC, bez CITES | IUCN LC, bez CITES |
| Povaha | Samec: matne čierne telo, ohňovo šarlátová náprsenka, metalicky modrozelené temeno, zelené fúzové prúžky. Samica: hnedá, škvrnovaný-prúžkovaný spodok, bez supercília. | Samec tiež prevažne čierny, no hruď a hrdlo sú fialovo-ametystové (nie šarlátové) — kľúčový rozlišovací znak od nektárovky červenoprsej; samica podobná, mdlejšia | Samec takmer identický s nektárovkou červenoprsou — čierny s červenou hruďou; v zlom svetle prakticky nerozoznateľný; líši sa geograficky (severovýchodná Afrika) a biotopom (suchá tŕňová savana) | Samec metalicky zelený s dlhým nadmieru zahnutým zobákom a žlto-červenými tuftami na bokoch hrude; celkovo zelený, nie čierny — ľahko odlíšiteľný od nektárovky červenoprsej |
| Areál | Subsaharská Afrika od Senegalu po JAR; savana, záhrady, mestská zeleň; stály nesťahovavý druh; 6 poddruhov | Prevažne južná a východná Afrika (Keňa–JAR); vlhkejší biotop ako nektárovka červenoprsá; niekedy sympatrické | Severovýchodná Afrika — Etiópia, Keňa, Somálsko, juh. Sudán; suchý krovitý biotop; s nektárovkou červenoprsou považovaný niekedy za konšpecifický | Východná a južná Afrika; viac montánny druh (hory, alpínske lúky); dlhší zobák prispôsobený hlbokým kvetom |
Príznaky: Sťažené dýchanie, chrápanie, dýchanie s otvoreným zobákom, letargia, chudnutie, zmena hlasu
Plesňová infekcia dýchacích ciest z plesnivého nektárového roztoku, vlhkej kŕmičky alebo nevyčisteného kŕmidla. Nektárové roztoky sa za tepla kazia rýchlo — vymieňaj každé 1–2 dni. Prevencia: suché a hygienické prostredie, pravidelné čistenie kŕmičiek. Liečba antifungálnymi liekmi patrí aviárnemu veterinárovi.
Príznaky: Riedky a zapáchajúci trus, nafúknuté brucho, slabosť, znížená chuť do jedenia
Nektárové roztoky sú ideálnym médiom pre bakteriálny rast pri teplote nad 20 °C. Kŕmičku čisti denne a nektár vymeň aspoň každé 2 dni (v lete každý deň). Nový druh umiestni do karantény minimálne 30 dní.
Príznaky: Slabé vajcia alebo žiadne hniezdenie, chudnutie, zhoršená kvalita peria, apatia
Druh nevyhnutne potrebuje živočíšnu bielkovinu — hmyz a pavúky — najmä pri rozmnožovaní. Jednostranné kŕmenie iba nektárovým roztokom vedie k deficitu aminokyselín. Pravidelne ponúkaj živý hmyz (medové červy, múčne červy, drobné pavúky) alebo sušený hmyz.
Príznaky: Poranenia zobáka, krídel, hlavy; šok, odmietanie potravy
Energický a rýchly vták je náchylný na kolízie pri panike (neznáme prostredie, nesprávne dimenzovaná klietka). Zabezpeč mäkké výstelky a tichý, kľudný prísun do novej voliéry. Nové jedince aklimatizuj pomaly.
Príznaky: Strata hmotnosti, riedky trus, zápal gastrointestinálneho traktu, zhoršená kondícia
Bežné u divoko odchytených jedincov. Pri každom novom vtákovi zabezpeč koprologické vyšetrenie a karanténu. Liečba cielenými antiparazitikami patrí veterinárovi.
Šarlátová náprsenka — nezameniteľný znak samca — najvýraznejším znakom druhu je ohňovo šarlátová náprsenka samca; v dobrom svetle ju lemujú aj drobné modrofialové škvrny. Zároveň má metalicky modrozelené temeno a zelené fúzové prúžky pod okom — v tieni vyzerá celý čierny, na slnku je doslova oslnivý.
Pohlavný dimorfizmus — samec a samica vyzerajú ako iný druh — kým samec je čierny so šarlátovou hruďou a kovovými plochami, samica je hnedá so škvrnovaným-prúžkovaným spodkom a bez supercília (nadočného prúžku). Juvenily napodobňujú samicu, mladí samci prechádzajú prechodným šatom so žltastou bradou.
Odlíšenie od Amethyst Sunbird (Chalcomitra amethystina) — amethystová nektárovka má samca tiež prevažne čierneho, no hrdlo a horná hruď sú fialovo-ametystové (nie šarlátové); žije viac na juhu a vo vlhkejšom biotope. Kľúč: šarlátová = senegalensis, fialová = amethystina.
Odlíšenie od Hunter's Sunbird (Chalcomitra hunteri) — Hunterov druh je veľmi podobný, tiež čierny so červenou hruďou, no je to druh suchého krovinatého biotopu severovýchodnej Afriky (Etiópia, Keňa, Somálsko); oba druhy sa niekedy považujú za konšpecifické.
Celoročné hniezdenie s až 3 znáškami ročne — nektárovka červenoprsá hniezdí prakticky celý rok s lokálnymi vrcholmi viazanými na dostupnosť nektáru a zrážky; v ideálnych podmienkach môže mať samica až 3 úspešné znášky ročne — výnimočné pre africké nektárovky.
Dôležitý opeľovač afrických rastlín — druh je zodpovedný za opelenie mnohých afrických kvetov: Aloe, Leonotis, bignónie, Erythrina a stovky ďalších. Rastliny sú prispôsobené dlhému zakrivenému zobáku — červená farba korunky je evoluč-ným signálom pre nektárovky.
Stály, nesťahovavý druh — na rozdiel od mnohých európskych spevavcov nektárovka červenoprsá nemigruje; drží sa celoročne na teritóriu v dosahu kvitnúcich rastlín. Väčšie pohyby sú len lokálne — hľadanie alternatívnych zdrojov nektáru v suchom období.
Rozšírená po 34+ krajinách subsaharskej Afriky — od Senegalu, Gambie a Guiney na západe cez celú strednú Afriku (Kamerun, Kongo, Tanzánia, Keňa) až po Mozambik, Zimbabwe, Namíbiu a Juhoafrickú republiku; najhojnejšia v záhradách miest Nairobi, Johannesburg, Cape Town.
Hniezdo hruškovitého tvaru s verándkou — typ hniezda sa nazýva „sunbird retort nest" — uzavretá kapsula s bočným vchodom krytým malou vyčnievajúcou verándkou. Stavia ho výlučne samica za 3–6 dní pavučinovým hodvábom, ktorým ho prišíva k vetvi — je odolné voči vetru.
V európskej avikultúre sa bežne nechová — nie je etablovaným klietkovým vtákom. Ak by sa chovala (napr. v zoologickej záhrade alebo u skúseného chovateľa), vyžaduje priestrannú teplú voliéru (min. 3 × 1,5 × 2 m), nektárovú stravu vymieňanú každý deň, dostatok živého hmyzu a teplotu min. 18–20 °C. Nie je vhodná pre začiatočníkov. Stránka má predovšetkým atlasový charakter.
Rozdiel je dramatický: samec je matne čierny so skvostnou ohňovo šarlátovou náprsenkou, metalicky modrozeleným temeňom a zelenými fúzovými prúžkami. Samica je prostá — hnedá zhora, spodok bielo-hnedasto škvrnovaný a prúžkovaný, bez supercília (nadočného prúžku) a bez akýchkoľvek kovových sfarbení. V teréne vyzerajú ako úplne iný druh.
Obidva druhy majú samca s prevažne čiernym telom, no kľúčový rozdiel je v hrudnom sfarbení: nektárovka červenoprsá má šarlátovo-červenú hruď, ametystová má hruď fialovo-ametystovú. Okrem toho ametystová preferuje vlhkejší biotop a distribuuje sa viac na juhu Afriky. Samice sú si podobnejšie, no nektárovka červenoprsá je celkovo tmavšia.
Primárnou potravou je nektár kvetov (Aloe, Leonotis, bignónie, Erythrina a desiatky ďalších afrických rastlín) — tvorí asi 60 % príjmu potravy. Zvyšok dopĺňa hmyzom a pavúkmi, ktoré sú kľúčové pri odchove mláďat. Druh je dôležitým opeľovačom kvitnúcich afrických rastlín — červenokveté rastliny sa prispôsobili dlhému zakrivenému zobáku nektároviek.
Je to stály, nesťahovavý druh — celoročne žije na teritóriu, na ktorom hájí kŕmne zdroje. Väčšie pohyby sú len lokálne — hľadanie alternatívnych kvetov pri nedostatku nektáru. Nemigruje na veľké vzdialenosti ako európski speváci.
Samica znáša 1–3 vajcia rôznych farieb (biela, ružovofialová, modrastá so škvrnami) do hruškovitého hniezda prilepného na vetvu 5–15 m nad zemou. Inkubácia trvá 13–15 dní a sedí výlučne samica. Mláďatá vyletujú 15–23 dní po vyliahnutí a na rodičoch ostávajú závislé ešte aspoň 8 týždňov. Druh môže mať až 3 znášky ročne (zdroj: oiseaux.net).
IUCN hodnotí druh ako Least Concern (LC) — najmenej ohrozený — s predpokladanou stabilnou populáciou (BirdLife International, 2018). Druh je rozšírený na veľkom území naprieč subsaharskou Afrikou a nemá výrazné ohrozenia. Nie je zaradený v žiadnej prílohe CITES. V mnohých afrických krajinách ho chránia národné zákony o voľne žijúcich živočíchoch.
Druh je veľmi bežný v záhradách a parkoch väčšiny miest subsaharskej Afriky — Nairobi, Johannesburg, Cape Town, Accra, Lagos, Dar es Salaam. Najľahšie ho uvidíš pri Aloe, Leonotis alebo Erythrina, kde samec spieva z exponovaného bidla a oblieta kvety. Je to jeden z najľahšie pozorovateľných afrických vtákov v mestskom prostredí.