Muchárik ultramarínový (Ficedula superciliaris) — ultramarínový klenotar himalájskych lesov — drobný samec v sýtej…

Q: Môžem si muchárika ultramarínového kúpiť alebo chovať doma?

**Nie** — muchárik ultramarínový je voľne žijúci himalájsky druh, ktorý sa **nepredáva ani nechová**. Nie je to klietkový vták a jeho chov nie je ani bežný, ani vhodný. Druh nie je v CITES, ale ako voľne žijúci spevavec patrí do prírody, nie do klietky. Ak ťa zaujal, najlepšou cestou je **birdwatchingová výprava do Himalájí** alebo štúdium atlasov a nahrávok na xeno-canto.

Q: Kde žije muchárik ultramarínový — kde ho môžem vidieť?

Hniezdi v **himalájskych listnatých a zmiešaných lesoch** vo výške 2 000–2 700 m n. m. — od východného Afganistanu cez Pakistan, severnú Indiu, Nepál, Bhután, juhovýchodný Tibet po juhozápadnú Čínu (Chetánske pohorie/Hengduan Mts.) a Mjanmarsko. Zimuje v **strednej Indii** (od okolí Dillí na juh po Gou, Andhra Pradesh a Orísu) a okrajovo v severozápadnej Indočíne. Najlepší čas na pozorovanie je **apríl–jún v hniezdnom areáli** alebo **november–február na zimoviskách** v Indii.

Q: Ako rozoznám samca a samicu muchárika ultramarínového?

Druh má **výrazný pohlavný dimorfizmus**. **Samec** má hlboko ultramarínovú až kobaltovú vrchnú stranu (chrbát, hlava, boky krku a boky tela) a výrazný biely klin na spodnej strane (hrdlo–hruď–brucho). Nominátny poddruh má navyše biele obočie a biele políčka na báze vonkajších stredníc chvosta. **Samica** je sivohnedá bez modrých tónov — je výrazne nenápadnejšia a ťažšie identifikovateľná. Kývanie chvostom je spoločnou vlastnosťou oboch pohlaví.

Q: Aký hlas vydáva muchárik ultramarínový?

Vokalizácia druhu je **pomerne tichá**. Spev samca je **zriedka počuteľná komplexná séria píšťalov a šušotaní** — druh nespieva tak hlasno ako európske muchárikovité. Oveľa bežnejším hlasovým prejavom je **suché trylkujúce šušotanie**, niekedy predchádzané krátkym piskotom, vydávané pri pohybe v krovine a v blízkosti hniezda. Xeno-canto eviduje 37 nahrávok tohto druhu.

Q: Čím sa muchárik ultramarínový živí?

Je to **typický hmyzožravec**. Loví hmyz a drobné bezstavovce muchárikovitými letmi zo straty výšky z nízkeho posedu v korunách nížieho poschodia lesov; zbiera korisť aj z povrchu lístia a kôry. Pred jesennou migráciou môže dopĺňať stravu drobnými plodmi. Drží sa nízkeho poschodia stromov a kroví a do otvoreného priestoru vyráža len zriedkavo.

Q: Je muchárik ultramarínový ohrozený druh? Je v CITES?

**Nie — podľa IUCN je hodnotený ako najmenej ohrozený (LC).** Populácia sa nepovažuje za klesajúcu a má dostatočne veľký areál. **Druh nie je zaradený v žiadnej prílohe CITES.** Dlhodobými hrozbami sú odlesňovanie himalájskych svahov a klimatické zmeny, no aktuálne tieto faktory populáciu výrazne neohrozujú. Na Slovensku ani v Európe sa druh nevyskytuje.

Q: Ako hniezdi muchárik ultramarínový — kde stavia hniezdo?

Hniezdi v **dutinách stromov, prasklínach skál alebo depresiách strmých svahov** vo výške až 7 m nad zemou. Hniezdo je mäkká stavba z jemného machu s pásikmi kôry, vystlaná chlpmi a koreňmi. Druh ochotne využíva **umelé búdky**. Znáška obsahuje zvyčajne **4 vajcia** (3–5) olivovo-zelenej farby s hnedastými škvrnami; hniezdna sezóna trvá od polovice apríla do začiatku júla.

Výživa

Hmyz a jeho larvy — motýle, dvojkrídlovce, chrobáky, mravce; základná zložka celoročne, loví z posedu v korunách nízke stromov 65%

Pavúky a drobné bezstavovce — zbierané z lístia a kôry v podraste a nižšom poschodí lesa 20%

Drobné mäkké plody a bobule — príležitostný doplnok, najmä na jeseň pred migráciou 10%

Lietajúci hmyz lovený vo vzduchu z posedu — muchárikovité lety (fly-catching) zo straty výšky 5%

Odporúčané potraviny

Rôznorodý hmyz a jeho larvy — dvojkrídlovce, motýle, chrobáky, mravce; základná zložka potravy počas celého roka
Pavúky a drobné bezstavovce zachytávané z povrchu lístia a kôry
Lietajúci hmyz lovený muchárikovitými letmi zo straty výšky z nízkeho posedu
Drobné mäkké plody a bobule — príležitostný doplnok pred migráciou
Hmyz nájdený v nízkom podraste a kroví počas zimovísk v Indii
Larvy a kukly bezstavovcov vyhľadávané v hrabanke a pod kôrou
Malé sladké plody v záhradách a sadoch počas prechodného obdobia
Voda z rosy a z drobných lesných zdrojov — druh sa zdržiava v húštinách pri vlhkých biotopoch

Zakázané potraviny

Druh nie je klietkový vták — nasledujúce poznámky opisujú ekológiu, nie kŕmenie v zajatí
Pesticídmi ošetrený hmyz — kontaminovaný hmyz z poľnohospodárskych plôch predstavuje riziko otravy
Plesnivé alebo hnijúce plody — druh sa im v prírode vyhýba
Otrávená korisť sekundárneho pôvodu (hmyz z insekticídmi ošetrených záhrad a sadov)
Ľudské spracované potraviny — pre drobné hmyzožravé spevavce nevhodné

Tip od odborníka Muchárik ultramarínový je typický hmyzožravec (insektivórum). Vo voľnej prírode loví hmyz a drobné bezstavovce zo straty výšky z nízkeho posedu v korunách nižších stromov — klasická muchárikovitá technika. Zdržiava sa v nízkych stromoch a krovinách a iba zriedkavo vyletí do otvoreného priestoru. Pred jesennou migráciou dopĺňa stravu drobnými plodmi. V zimoviskách v strednej Indii využíva listnaté lesy a záhrady bohaté na hmyz. Druh nie je vhodný na chov v zajatí — je to voľne žijúci hniezdič himalájskych lesov.

Správanie a komunikácia

Hlučnosť

Muchárik ultramarínový je prevažne tichý lesný vták mimo doby spevu. Spev samca je zriedka počuteľná komplexná séria píšťalov a šušotavých hlások; bežnejším prejavom je suché trylkujúce šušotanie (often preceded by a short whistle), vydávané pri pobyte v nízkom podraste. Ako voľne žijúci druh nie je relevantné posudzovať jeho hlučnosť v byte.

Priľnavosť

Muchárik ultramarínový je plne voľne žijúci, plachý lesný vták — nie je to maznavý druh ani spoločenský miláčik. Fyzický kontakt s človekom mu spôsobuje stres. Druh sa nechová ani nesmie byť držaný — jediný spôsob, ako si ho „priblížiť“, je pozorovanie v jeho prirodzenom prostredí.

Aktivita

Čulý a aktívny hmyzožravec — muchárik ultramarínový sa neustále pohybuje v nízkych poschodiach lesa, vykonáva krátke muchárikovité výlety za hmyzom a neustále kýve a dvíha chvost, čo je typické správanie druhu. Je to sťahovavý druh prekonávajúci každý rok stovky kilometrov medzi himalájskymi hniezdikami a indickými zimovískami.

Reč

Muchárik ultramarínový nenapodobňuje ľudskú reč — ide o voľne žijúceho spevavca s vrodeným repertoárom tichých píšťalov a trylkujúcich šušotaní. Schopnosť učiť sa reč nemá a ako voľne žijúci druh sa ani nechová.

Hlasový prejav a reč

Muchárik ultramarínový patrí medzi tichšie a nenápadnejšie spevavce svojho rodu. Spev samca je zriedka počuteľná komplexná séria píšťalov a šušotaní — tento druh nespieva tak hlasno a vytrvalo ako európske muchárikovité. Oveľa bežnejším zvukovým prejavom je suché trylkujúce šušotanie (niekedy predchádzané krátkym piskotom), vydávané pri pobyte v krovine, najmä v blízkosti hniezda. Nenapodobňuje ľudskú reč — repertoár je vrodený. Xeno-canto eviduje pre druh 37 nahrávok, čo svedčí o pomerne zriedkavom a ťažko dosiahnuteľnom hniezdnom biotopu.

Dokáže hovoriť? Muchárik ultramarínový nenapodobňuje ľudskú reč ani melódie. Ide o voľne žijúceho spevavca s vrodeným repertoárom; schopnosť učiť sa reč nemá a ako voľne žijúci druh sa nechová.

Typické zvuky

Spev samca — zriedka počuteľná komplexná séria píšťalov a šušotaní; prednášaná z nízkeho posedu pri obhajobe teritória počas hniezdnej sezóny
Suché trylkujúce šušotanie — najbežnejší hlas druhu, niekedy predchádzaný krátkym piskotom; vydávané pri pohybe v krovine a v blízkosti hniezda
Tiché kontaktné hlásky — jemné pípnutia pri pohybe v nízkych stromoch; nenápadné a ľahko prehliadnuteľné
Chvenie a dvíhanie chvosta — hoci nejde o akustický prejav, toto viditeľné správanie vždy sprevádza vokalizáciu a je dôležitým identifikačným znakom správania

Sezónny kalendár

Hniezdna sezóna — polovica apríla až začiatok júla v himalájskych lesoch (2 000–2 700 m n. m.)

Tok — samec spieva z nízko posadených vetiev po prílete na hniezdiská a obhajuje teritórium

Odchov mláďat — znáška 3–5 vajec (zvyčajne 4); obaja rodičia kŕmia mláďatá hmyzom

Jesenný ťah z himalájskych hníezdisk dolu do nížinných zimovísk strednej Indie a SZ Indočíny

Zimovanie — stredná India, severné Maháráštra, Goa, Andhra Pradesh, Orísa; príležitostne SZ Indočína; drží sa listnatých lesov a kroví

Jarný ťah späť na himalájske hniezdiská

Voľne žijúci druh

Tento druh je voľne žijúci a nie je vhodný na chov ani držbu v zajatí. Nepatrí medzi spoločenské (domáce) zvieratá — najlepším a jediným vhodným spôsobom kontaktu je pozorovanie v jeho prirodzenom prostredí. Odchyt a držba voľne žijúcich živočíchov sú vo väčšine krajín zákonom chránené a obmedzené.

Prostredie a požiadavky

Hniezdny biotop

Listnaté a zmiešané lesy duba, rododendrónu, jedle a borovice; výška 2 000–2 700 m n. m. (prípadne 1 800–3 200 m)

Muchárik ultramarínový hniezdi v otvorených, zmiešaných lesoch s dúbravami, rododendrónovými porastmi, jedlinami a borovicami; príležitostne navštevuje aj záhrady a ovocné sady v blízkosti lesov. Drží sa nízkeho poschodia stromov a kroví, do koruny stúpa zriedkavo. Preferuje svetlejšie lesné porasty s dobre vyvinutým podrastom (zdroj: thainationalparks, Wikipedia EN).

Hniezdny areál

Himaláje — od východného Afganistanu cez Pakistan, Indiu, Nepál, Bhután, juhovýchodný Tibet po Chetánske pohorie a Mjanmarsko

Hniezdny areál siaha od východného Afganistanu cez severný Pakistan, Džammú a Kašmír, Himáčalpradéš, Uttarákhand, Nepál, Sikkim, Bhután, juhovýchodný Tibet, juhozápadnú Čínu (Sichuan, Yunnan — Hengduan Mts.) až po Mjanmarsko. Nominátny poddruh superciliaris pokrýva západ areálu (Pakistan–Sikkim), poddruh aestigma pokrýva východnú časť (Bhután–Mjanmarsko) (zdroj: Avibase, Wikipedia EN).

Zimovisko a migrácia

Zimuje na indickom subkontinente (stredná India, Goa, Orísa) a okrajovo v SZ Indočíne; sťahovavý druh

Po hniezdnej sezóne celá populácia migruje dolu do nížinných zimovísk. Nominátny poddruh superciliaris zimuje v strednej Indii (Delhi na juh po severnú Maháráštra, Gou, Andhra Pradesh a Orísu) a príležitostne aj v severnom Bangladéši. Poddruh aestigma zimuje v severovýchodnej Indii a severozápadnej Indočíne (Myanmar, severné Thajsko). Druh je sťahovavý; jesenný ťah prebieha v auguste–októbri, jarný ťah v marci–apríli (zdroj: thainationalparks, Avibase).

Správanie a aktivita

Čulý hmyzožravec; neustále kýva a dvíha chvost; drží sa nízkeho poschodia lesa; zvyčajne solitárny

Muchárik ultramarínový je aktívny denný vták typicky sa zdržiavajúci v nízkom poschodí stromov a kroví. Neustále kýva a dvíha chvost pri pohybe aj keď loví — ide o nápadné identifikačné správanie. Vykonáva krátke muchárikovité lety zo straty výšky z posedu na sedenú vetvu a vracia sa späť. V zime sa príležitostne pripája k zmiešaným kŕdlom (mixed feeding flocks) (zdroj: Wikipedia EN, thainationalparks).

Výskyt na Slovensku

Nevyskytuje sa — ide o himalájsky hniezdny druh; v SR ani v Európe nebol zaznamenaný

Muchárik ultramarínový na Slovensku ani v Európe sa nevyskytuje — je to výhradne ázijský druh viazaný na Himaláje a priľahlé horské oblasti. Nie je zaradený do CITES a slovenský zákon 543/2002 Z. z. ho priamo neupravuje. Jediný spôsob stretnutia s týmto druhom je návšteva jeho himalájskeho areálu.

Právna ochrana

IUCN LC; nie je v CITES; v SR sa nevyskytuje; voľne žijúci druh

Muchárik ultramarínový je podľa IUCN hodnotený ako najmenej ohrozený (LC). Nevyskytuje sa v žiadnej prílohe CITES. V krajinách jeho areálu (India, Nepál, Pakistan, Bhután, Čína) platí ochrana voľne žijúceho vtáctva podľa miestnej legislatívy. Odchyt, chov ani obchod nie sú vhodné; akákoľvek ponuka na predaj by mala byť vnímaná ako podozrivá.

Rozmnožovací cyklus

Tok a dvorenie

Apríl–máj (po prílete na hniezdiská)

Po jarnom prílete na himalájske hniezdiská samec obsadzuje teritórium a spieva z nízko posadených vetiev v lesnom podposchodí. Tok prebieha v apríli a máji. Pohlavná dospelosť nastupuje pravdepodobne v prvom roku života — analógiou s príbuznými druhmi rodu Ficedula; presné údaje pre tento druh nie sú overené.

Hniezdo a znáška

Hniezdi apríl–júl; znáška 3–5 vajec (zvyčajne 4)

Hniezdo je mäkká stavba z jemného machu s pásikmi kôry a jemnej trávy, vystlaná chlpmi a koreňmi. Umiestňuje sa v dutine stromu alebo v depresii strmého svahu až do výšky 7 m nad zemou; hniezdo ochotne obsadzuje aj búdky. Samica znáša 3–5 vajec (zvyčajne 4), ktoré sú olivovo-zelené až kamenivo-krémové, hustou hnedastou škvrnisťou pokryté po celom povrchu. Priemerné rozmery vajca: 16 × 12,2 mm (zdroj: thainationalparks, Wikipedia EN).

Inkubácia

Presná dĺžka inkubácie nie je v dostupných zdrojoch overená

Presná dĺžka inkubácie pre muchárika ultramarínového nie je v dostupných zdrojoch spoľahlivo overená. Analógiou s príbuznými druhmi rodu Ficedula (napr. F. strophiata, F. nigrorufa) trvá inkubácia u himalájskych muchárikov orientačne 12–14 dní; na vajciach sedí prevažne samica. Tieto údaje uvádzame ako orientačné, nie druh-špecifické.

Liahnutie a kŕmenie mláďat

Obaja rodičia kŕmia mláďatá; hmyz nevyhnutný

Mláďatá sa liahnu holé a slepé — kŕmia ich obaja rodičia výhradne živou hmyzovou potravou. Dostatok hmyzu v okolí hniezda je nevyhnutnou podmienkou úspešného odchovu. Presná dĺžka pobytu mláďat v hniezde nie je pre tento druh v dostupných zdrojoch overená.

Vyletenie a vývoj mláďat

Presný vek vyletenia nie je overený; juvenily bez modrých tónov

Presný vek vyletenia mláďat pre tento druh nie je v dostupných zdrojoch overený — analógiou s príbuznými himalájskymi muchármi sa odhaduje na 12–15 dní po vyliahnutí. Mladé vtáky sú celkovo hnedastosivé bez ultramarínových tónov; dospelé modrá sfarbenie samca sa vyvíja počas pelichania. Po vyletení rodičia mláďatá ešte istý čas dokrmujú.

Pohlavná dospelosť

Pravdepodobne v prvom roku — presné údaje neoverené

Presný vek pohlavnej dospelosti pre tento druh nie je v dostupných zdrojoch špecifikovaný — analógiou s porovnateľnými drobnými muchármi rodu Ficedula sa odhaduje na prvý rok života. Plné dospelé sfarbenie samca (ultramarínová modrá) nadobúdajú vtáky postupne pelichaním. Dožitie vo voľnej prírode nie je spoľahlivo overené — presné údaje neoverené.

Ochočenie a kontakt

Trvanie: Nevzťahuje sa — muchárik ultramarínový je voľne žijúci himalájsky druh, ktorý sa neochočuje ani nechová.

Muchárik ultramarínový nie je klietkový vták a neochočuje sa. Ide o plne voľne žijúceho, plachého lesného spevavca, ktorý sa pri stretnutí s človekom ostražito správa a rýchlo mizne v krovine. Jeho chov ani manipulácia nie sú vhodné. Jediný správny spôsob kontaktu je pozorovanie v prírode počas návštevy himalájskeho hniezdneho areálu alebo zimovísk v Indii.

1

Muchárik ultramarínový sa neochočuje — nasledujúce body sú zásady ohľaduplného pozorovania voľne žijúceho druhu

2

Pozoruj len z diaľky ďalekohľadom alebo teleobjektívom — nepribližuj sa, neplaš a neruš vtáka

3

Nikdy nehľadaj ani nenarúšaj hniezda; v čase hniezdenia (apríl–júl) nevstupuj zbytočne do biotopov so dutinami

4

Rešpektuj, že ide o voľne žijúci druh — chytanie, držba ani chov nie sú vhodné ani žiaduce

Porovnanie s podobnými druhmi

	Muchárik ultramarínový	Niltava sťahovavá (Cyanoptila cyanomelana)	Niltava tyrkysová (Eumyias thalassinus)	Modravec červenoboký (Tarsiger cyanurus)	Žltochvost modrý (Phoenicurus frontalis)
Dĺžka	10 cm	16–17 cm	14–16 cm	13–14 cm	14–15 cm
Váha	presné údaje neoverené	17–25 g	12–18 g	10–18 g	11–17 g
Dožitie	presné údaje neoverené	do cca 5–6 r (orientačne)	presné údaje neoverené	3–5 r (divočina)	presné údaje neoverené
Hlučnosť	Voľne žijúci — himalájsky hniezdny druh, nie je klietkový	Voľne žijúci, klietkový druh vo východnej Ázii	Voľne žijúci, klietkový druh v JV Ázii	Voľne žijúci — v SR mimoriadne vzácny migrant (prvý nález 2017)	Voľne žijúci himalájsky druh
Stav IUCN	IUCN LC; CITES: bez zápisu	IUCN LC; CITES: bez zápisu	IUCN LC; CITES: bez zápisu	IUCN LC; chránený zákonom SR 543/2002 (spoločenská hodnota 500 EUR); CITES: bez zápisu	IUCN LC; CITES: bez zápisu
Povaha	Samec: hlboko ultramarínová vrchná strana, výrazný biely klin hrdlo–hruď–brucho; nominátna forma má biele obočie a biele políčka bázy chvosta. Samica: sivohnedá, bez modrých tónov	Samec: tmavomodrá vrchná strana s bielym bruchom a tmavou hruďou; výrazne väčší ako muchárik ultramarínový; nemá biele obočie	Obe pohlavia majú výraznú tyrkysovo-zelenú farbu (nie ultramarínovú modrú); chýba výrazný biely klín spodku; bez bielej obočie	Samec: tmavomodrá vrchná strana, modrý chvost a zadoček, biele hrdlo, výrazné oranžovočervené boky — bez bielej spodnej strany muchárika; samica olivovohnedá s modrým chvostom	Samec: modrá vrchná strana, ale oranžovočervené podchvostie a boky brucha; chvost hrdzavooranžový (nie bielo-modrý); bez výrazného bieleho klína spodku ako u muchárika
Areál	Hniezdisko: himalájske lesy 2 000–2 700 m n. m. (Afganistan–Chetánske pohorie); zimovisko: stredná India a SZ Indočína; sťahovavý, drží nízke poschodie stromov a kroví, neustále kýva chvostom	Hniezdi vo východnej Ázii (Japonsko, Kórea, SV Čína, Ruský Ďaleký východ); zimuje v JV Ázii; diaľkový migrant; iná čeľaď (Muscicapidae) a rod (Cyanoptila vs Ficedula)	Himaláje a JV Ázia (India, JV Čína, Indočína, Borneo); stály alebo čiastočne sťahovavý; obýva husté horské lesy; rod Eumyias (nie Ficedula)	Hniezdisko: boreálna tajga Eurázie (Fínsko–Japonsko, Himaláje); zimovisko: JV Ázia; príbuzný druh v tej istej čeľadi Muscicapidae, avšak iný rod (Tarsiger) a iné geografické rozšírenie	Himaláje a hory strednej Číny; sťahovavý; rod Phoenicurus (žltochvosty) v čeľadi Muscicapidae — oba druhy zdieľajú himalájsky areál, ale sú ľahko rozlíšiteľné farbou chvosta a spodnej strany

Choroby a prevencia

Vtáčia malária a krvné parazity (Plasmodium, Haemoproteus)

stredná

Príznaky: Apatia, načuchrané perie, slabosť, znížená kondícia, úhyn pri silnej infekcii

Drobné hmyzožravé spevavce sú ohrozené krvnými parazitmi prenášanými bodavým hmyzom (komáre, muchničky) najmä na ťahu a v tropických zimoviskách. Ide o prirodzenú hrozbu voľne žijúcich populácií — druh sa nechová v zajatí.

Endoparazity a ektoparazity (helminty, perochvosty, roztoče)

stredná

Príznaky: Chudnutie, poškodené perie, svrbenie, oslabenie imunity

Voľne žijúce spevavce bežne hostia črevné červy, perochvosty (Mallophaga) a roztoče. Pri zdravých jedincoch a dostatku potravy zvyčajne neohrozujú prežitie; problematickejšie sú pri vyčerpaní po dlhom ťahu.

Aspergilóza a iné mykotické infekcie dýchacích ciest

vysoká

Príznaky: Sťažené dýchanie, dýchanie s otvoreným zobákom, letargia, chudnutie

Plesňová infekcia dýchacieho aparátu (Aspergillus spp.) hrozí drobným vtákom najmä pri vlhku, vyčerpaní alebo strese počas migrácie. U voľne žijúcich jedincov prebieha skryto. Ekologická poznámka — druh sa v zajatí nechová.

Vyčerpanie a podchladenie na ťahu, predácia a kolízie

vysoká

Príznaky: Strata kondície, neschopnosť letu, vyčerpanie tukových zásob

Najväčšou hrozbou drobného sťahovavého muchárika je vyčerpanie zásob, nepriaznivé počasie a predácia počas sezónneho ťahu medzi himalájskymi hniezdikami a indickými zimovískami. Hrozí aj predácia jastrabmi a menšími dravcami, ako aj kolízie so stavbami v urbanizovanom prostredí zimovísk.

Strata a degradácia biotopu (populačná hrozba)

nízka

Príznaky: Pokles dostupných hníezdisk vo výškových pásmach, fragmentácia lesov

Hoci je druh globálne hodnotený ako najmenej ohrozený (LC), dlhodobými tlakmi na populáciu sú odlesňovanie himalájskych svahov, klimatické zmeny posúvajúce vhodné biotopy do vyšších nadmorských výšok a zástavba v zimoviskách v Indii. Aktuálne tieto faktory populáciu výrazne neznižujú — trend je hodnotený ako stabilný.

Prevencia Muchárik ultramarínový je voľne žijúci druh — nasledujúce informácie opisujú jeho prirodzené hrozby, nie starostlivosť v zajatí (druh sa nechová). Ako každý drobný sťahovavý hmyzožravec čelí najväčším rizikám počas ťahu: vyčerpaniu tukových zásob, nepriaznivému počasiu, predácii a kolíziám. V tropických zimoviskách ho ohrozujú krvné parazity prenášané bodavým hmyzom. Na populačnej úrovni pôsobia tlaky spojené s odlesňovaním Himalájí a klimatickými zmenami. Ak nájdeš vyčerpaného jedinca mimo jeho prirodzeného areálu, nemanipuluj s ním svojvoľne a kontaktuj miestnu ornitologickú stanicu alebo záchranné centrum.

Zaujímavosti

1

Ultramarínová modrá — bezpečná identifikácia samca — Muchárik ultramarínový má samca okamžite rozoznateľného vďaka hlboko ultramarínovej, kobaltovo-modrej vrchnej strane (chrbát, hlava, boky krku a boky tela) v kontraste s výrazným bielym klinom spodnej strany tela prebiehajúcim od hrdla cez hruď po brucho. Takáto kombinácia nie je u iných himalájskych muchárikov bežná.

2

Dve tváre druhu — dve skupiny poddruhu — Nominátny poddruh superciliaris (západ areálu: Pakistan–Sikkim) má biele obočie nad okom a biele políčka na báze vonkajších stredníc chvosta — tieto znaky výrazne pomáhajú pri identifikácii v teréne. Východný poddruh aestigma (Bhután–Mjanmarsko) tieto biele kresby postrádajú, čo ho robí oveľa menej okázalým a ľahšie ho možno zameniť s inými modrými muchármi.

3

Chvost stále v pohybe — Podobne ako červienka alebo modravec červenoboký aj muchárik ultramarínový neustále kýva a dvíha chvost pri pohybe i počas pauzy. Toto nápadné správanie je spoľahlivým identifikačným znakom druhu aj vtedy, keď sa vták pohybuje v hustom podraste a sfarbenie nie je jasne viditeľné.

4

Himalájsky výškový migrant — Druh hniezdi vo výške 2 000–2 700 m n. m. (prípadne až 3 200 m) v lesoch duba, rododendrónu, jedle a borovice. Každý rok migruje dolu do nížinných zimovísk v strednej Indii — prekonáva tak výškový gradient tisícov metrov a vzdušnú vzdialenosť stoviek až tisíc kilometrov. Tento vertikálny sťahovavý vzorec je typický pre mnohé himalájske druhy.

5

Dutinový hniezdič ochotne využíva búdky — Hniezdo umiestňuje do dutín stromov, prasklín skál alebo strmých nábrežných stien vo výške až 7 m. Dôležitý je dostatok prirodzených dutín v starých stromoch. Zaujímavosťou je, že druh ochotne prijíma umelé búdky — čo je pre himalájske druhy relatívne nezvyčajné a umožňuje monitorovanie hniezdenia.

6

Väčší ako zdá — tri pôvodné „rasy“ — Pôvodne boli opisované tri populačné skupiny s klinálnou variabilitou: západná himalájska (biele obočie + biele políčka chvosta), východná (aestigma, bez bielych kresbí) a populácia z južného Asamu úplne bez obočia. Súčasná taxonomická konvencia (Avibase/IOC) uznáva dva poddruhy — superciliaris a aestigma — pričom assamská populácia je zahrnutá do poddruhu aestigma alebo sa považuje za prechodovú formu.

7

Najmenej ohrozený, ale vzácny na videnie — IUCN hodnotí muchárika ultramarínového ako najmenej ohrozený (LC) a populácia sa nepovažuje za klesajúcu. Druh má relatívne veľký areál a žije v ťažko dostupných horských oblastiach. Aj napriek priaznivému konzerváciemu stavu ho vidieť si vyžaduje výpravu do horských lesov Himalájí — nie je to druh, na ktorý by ste natrafili náhodne.

8

Príbuzný muchárikovej rodiny — Ficedula — Rod Ficedula zahŕňa mnohé európske a ázijské mucháre, vrátane európskeho muchárika čiernobielého (F. hypoleuca), muchárika bielokrkého (F. albicollis), muchárika malého (F. parva) a mnohých himalájskych druhov. Muchárik ultramarínový je jedným z najfajerovo sfarbených zástupcov tohto rodu vďaka intenzívnej ultramarínovej modrej farbe samca.

Taxonomická klasifikácia

species Muchárik ultramarínový (Ficedula superciliaris)

Ríša Animalia

Kmeň Chordata

Trieda Aves (vtáky)

Rad Passeriformes (vrabcotvaré)

Čeľaď Muscicapidae (muchárovité)

Rod Ficedula Brisson, 1760

Druh Ficedula superciliaris (Jerdon, 1840)

Výskyt SR Na Slovensku sa voľne nevyskytuje — ide o himalájsky a stredoázijský hniezdny druh zimujúci na indickom subkontinente.

Poddruhy Dva poddruhy (Avibase): F. s. superciliaris — nominátna forma, hniezdi v Himalájach od severného Pakistanu po Nepál a Sikkim, zimuje v strednej Indii; F. s. aestigma — hniezdi od Bhutánu cez juhovýchodný Tibet, juhozápadnú Čínu, Mjanmarsko a severnú Indiu, zimuje severovýchodnej Indii a severozápadnej Indočíne. Nominátna forma má biele obočie a biele políčko na báze vonkajších stredníc chvosta; aestigma tieto biele kresby postrádajú.

Avibase_ID 808001B1A1E7CC7D

Často kladené otázky

Nie — muchárik ultramarínový je voľne žijúci himalájsky druh, ktorý sa nepredáva ani nechová. Nie je to klietkový vták a jeho chov nie je ani bežný, ani vhodný. Druh nie je v CITES, ale ako voľne žijúci spevavec patrí do prírody, nie do klietky. Ak ťa zaujal, najlepšou cestou je birdwatchingová výprava do Himalájí alebo štúdium atlasov a nahrávok na xeno-canto.

Hniezdi v himalájskych listnatých a zmiešaných lesoch vo výške 2 000–2 700 m n. m. — od východného Afganistanu cez Pakistan, severnú Indiu, Nepál, Bhután, juhovýchodný Tibet po juhozápadnú Čínu (Chetánske pohorie/Hengduan Mts.) a Mjanmarsko. Zimuje v strednej Indii (od okolí Dillí na juh po Gou, Andhra Pradesh a Orísu) a okrajovo v severozápadnej Indočíne. Najlepší čas na pozorovanie je apríl–jún v hniezdnom areáli alebo november–február na zimoviskách v Indii.

Druh má výrazný pohlavný dimorfizmus. Samec má hlboko ultramarínovú až kobaltovú vrchnú stranu (chrbát, hlava, boky krku a boky tela) a výrazný biely klin na spodnej strane (hrdlo–hruď–brucho). Nominátny poddruh má navyše biele obočie a biele políčka na báze vonkajších stredníc chvosta. Samica je sivohnedá bez modrých tónov — je výrazne nenápadnejšia a ťažšie identifikovateľná. Kývanie chvostom je spoločnou vlastnosťou oboch pohlaví.

Vokalizácia druhu je pomerne tichá. Spev samca je zriedka počuteľná komplexná séria píšťalov a šušotaní — druh nespieva tak hlasno ako európske muchárikovité. Oveľa bežnejším hlasovým prejavom je suché trylkujúce šušotanie, niekedy predchádzané krátkym piskotom, vydávané pri pohybe v krovine a v blízkosti hniezda. Xeno-canto eviduje 37 nahrávok tohto druhu.

Je to typický hmyzožravec. Loví hmyz a drobné bezstavovce muchárikovitými letmi zo straty výšky z nízkeho posedu v korunách nížieho poschodia lesov; zbiera korisť aj z povrchu lístia a kôry. Pred jesennou migráciou môže dopĺňať stravu drobnými plodmi. Drží sa nízkeho poschodia stromov a kroví a do otvoreného priestoru vyráža len zriedkavo.

Nie — podľa IUCN je hodnotený ako najmenej ohrozený (LC). Populácia sa nepovažuje za klesajúcu a má dostatočne veľký areál. Druh nie je zaradený v žiadnej prílohe CITES. Dlhodobými hrozbami sú odlesňovanie himalájskych svahov a klimatické zmeny, no aktuálne tieto faktory populáciu výrazne neohrozujú. Na Slovensku ani v Európe sa druh nevyskytuje.

Hniezdi v dutinách stromov, prasklínach skál alebo depresiách strmých svahov vo výške až 7 m nad zemou. Hniezdo je mäkká stavba z jemného machu s pásikmi kôry, vystlaná chlpmi a koreňmi. Druh ochotne využíva umelé búdky. Znáška obsahuje zvyčajne 4 vajcia (3–5) olivovo-zelenej farby s hnedastými škvrnami; hniezdna sezóna trvá od polovice apríla do začiatku júla.

Muchárik ultramarínový

Ficedula superciliaris — ultramarínový klenotar himalájskych lesov — drobný samec v sýtej modrej farbe s bielym krínom na hrudi; sťahovavý hmyzožravec, nie klietkový vták