muchárik malý (Ficedula parva) — drobný stredoeurópsky lesný muchárik s oranžovou náprsenkou a…

Výživa

Hmyz lovený vo vzduchu — muchy, mušky, komáre, chrobáky, mole a ich larvy; základ stravy počas hniezdenia i migrácie, lovený krátkymi výpadmi zo spiaceho posedu 70%

Ostatný hmyz a pavúky zbierané z kôry, povrchov lístia a konárikov v korune stromov 20%

Bobule a mäkké plody — sezónny energetický doplnok predovšetkým počas jesennej migrácie 10%

Odporúčané potraviny

Hmyz lovený vo vzduchu — muchy, mušky, komáre, vážky; základ potravy celý rok
Chrobáky, mole a húsenice zbierané z kôry a lístia v korune stromov
Pavúky — dôležitý zdroj bielkovín, zbierané z pavučín a povrchov kôry
Mravce a iné drobné bezstavovce v období hniezdenia
Bobule a mäkké plody (baza, višne, jarabina) — sezónny doplnok pred migráciou
Larvy a kukly hmyzu zbierané z pod kôry stromov

Zakázané potraviny

Druh nie je klietkový vták — nasledujúce platí ako ekologická poznámka
Pesticídmi ošetrený hmyz — chemická kontaminácia ohrozuje hniezdnych jedincov aj mláďatá
Ľudské spracované potraviny — pre voľne žijúce spevavce nevhodné a škodlivé

Tip od odborníka Muchárik malý je prevažne hmyzožravec (insektivórum) loviacim technikou sit-and-sally: z krátkych posedov v korune stromov vyráža za hmyzom vo vzduchu a vracia sa na vetvu. Základ jedálnička tvorí lietajúci hmyz — muchy, komáre, mošky, chrobáky a drobné mole — doplnený pavúkmi a larvami zo stromovej kôry. Na jeseň pred migráciou konzumuje aj bobule (baza, jarabina) ako rýchly energetický zdroj. Druh sa v zajatí nechová — tieto informácie opisujú jeho ekológiu vo voľnej prírode.

Správanie a komunikácia

Hlučnosť

Muchárik malý je aktívny vokalizátor počas hniezdnej sezóny (máj–júl). Samec spieva melodický, trochu melancholický dvoj-dielny spev pozostávajúci z klesajúcich frází. Kontaktné volanie je charakteristické suché „trrr“ (podobné brhlíkovi) alebo mäkké „týli“. Keďže ide o voľne žijúci druh, otázka hlučnosti v byte je bezpredmetná.

Priľnavosť

Muchárik malý je plne voľne žijúci, plachý lesný muchárik — nie je maznavý druh ani vhodný miláčik. Akýkoľvek fyzický kontakt s človekom preňho znamená extrémny stres. Druh sa nechová v zajatí.

Aktivita

Veľmi čulý a aktívny vták — neustále mení posedy, vyráža za hmyzom, trhá chvostom hore-dole. Je to dlhohô sťahovavý druh absolvujúci migráciu medzi Európou a Indiou.

Reč

Muchárik malý nenapodobňuje ľudskú reč — ide o voľne žijúceho lesného spevavca s vrodeným repertoárom hlasov. Reč sa nenaučí.

Hlasový prejav a reč

Muchárik malý má melodický, trochu melancholický spev zložený z dvoch dielov: začína vyššie a plynule klesá dolu. Opisuje sa ako „titt-ü, titt-tüj, tüj, tüj“ alebo „ti-tla ti-tla ti-tla ti tla-tla-tla-tla“. Kontaktné volanie je suché chraptivé „trrr“ (podobné hlasom brhlíka obyčajného) alebo mäkké melancholické „týli“ pripomínajúce tichý pisklavý hojdačkový zvuk. Samec spieva najintenzívnejšie pri prílete na hniezdisko v máji a počas vymedzovanie teritória. Druh nenapodobňuje ľudskú reč.

Dokáže hovoriť? Muchárik malý nenapodobňuje ľudskú reč ani melódie. Ide o voľne žijúceho lesného spevavca s vrodeným repertoárom — melodickým recitatívom titt-ü/ti-tla a suchým volaním trrr alebo mäkkým týli. Schopnosť napodobovať reč nemá.

Typické zvuky

Melodický dvoj-dielny spev — začína vyššie a klesá dolu, opisovaný ako titt-ü, titt-tüj, tüj, tüj alebo ti-tla ti-tla ti-tla; základný hniezdny spev samca slúžiaci na vymedzenie teritória a dvorenie
Suché chraptivé trrr — rattling kontaktné volanie podobné hlasom brhlíka obyčajného; druh ho vydáva pri vzrušení a plynutí — spoľahlivý terénny identifikačný znak
Mäkké melancholické týli — lokálne volanie, jemné a pisklavé, pripomínajúce tichý hojdačkový zvuk; často kombinované s tichým cvrr
Tichší subsong samcov po prílete — menej intenzívna vokalizácia na začiatku hniezdnej sezóny počas vyhľadávania dutín a obsadzovania teritória

Sezónny kalendár

Jarný prílet na hniezdiská — samce prichádzajú ako prví, od konca apríla do začiatku mája; obsadzujú teritóriá v starých bukových lesoch a intenzívne spievajú

Tok a dvorenie (máj) — samec láka samicu spevaom a vzdušnými predvádzacími letmi; spoločne vyhľadávajú vhodnú dutinu alebo polodutinu

Hniezdna sezóna (máj–jún) — samica stavia hniezdo z trávy a machu, vystlatá srsťou a perím; kladie 4–7 vajec; hniezdi len raz ročne

Inkubácia a odchov mláďat — samica sedí 12–13 dní; obaja rodičia kŕmia mláďatá; mláďatá opúšťajú hniezdo asi 14 dní po vyliahnutí

Pelichanie a príprava na ťah — po odchove mláďat; zvýšená konzumácia hmyzu a bobúľ pred dlhým jesenným letom

Jesenný odlet na zimoviská — vrchol migrácie september; druh zimuje prevažne v Indii a Pakistane, časť populácie aj na Srí Lanke a v juhovýchodnej Ázii

Zimovanie (november–marec) — druh sa zdržiava v suchých a teplých lesoch indického subkontinentu; hniezda len na zimoviskách sú tiché, bez výrazného spevu

Voľne žijúci druh

Tento druh je voľne žijúci a nie je vhodný na chov ani držbu v zajatí. Nepatrí medzi spoločenské (domáce) zvieratá — najlepším a jediným vhodným spôsobom kontaktu je pozorovanie v jeho prirodzenom prostredí. Odchyt a držba voľne žijúcich živočíchov sú vo väčšine krajín zákonom chránené a obmedzené.

Prostredie a požiadavky

Prirodzený hniezdny biotop

Rozsiahle staré listnaté a zmiešané lesy — bukové, bukovo-jedľové, dubovo-bukové porasty; preferuje svetlé koruny starých stromov v horskom a podhorskom pásme do 1 350 m n. m.

Muchárik malý obýva rozsiahle staré bukové a zmiešané lesy s dostupnosťou prirodzených dutín v kmeňoch starých bukov. Preferuje svetlé korunové poschodie v starých porastoch, kde loví hmyz výpadmi z korunových posedov. Kľúčovými faktormi sú dostatok starých stromov s dutinami a minimálny vplyv hospodárskej ťažby. V SR osídľuje predovšetkým horské a podhorské polohy — Beskydy, Malú a Veľkú Fatru, Nízke Tatry, Slovenský raj, Slovenské Rudohorie. Areálovo sa rozširuje smerom na západ od 19. storočia.

Hniezdny areál

Stredná a východná Európa — od Nemecka po Ural a severný Kazachstan; severné Turecko a Kaukaz; Slovensko je súčasťou jadra európskeho areálu

Hniezdny areál zahŕňa strednú a východnú Európu od Nemecka, Poľska, Česka a Slovenska na západ po Ural a severný Kazachstan; Balkán, severné Turecko a Kaukaz. Slovensko má druhú najpočetnejšiu populáciu v Európe — 5 000–10 000 hniezdnych párov. Druh expanduje smerom na západ — v posledných desaťročiach kolonizoval nové územia v strednej Európe.

Migrácia a zimovisko

Sťahovavý druh — zimuje prevažne v Indii a Pakistane; menšia časť na Srí Lanke a v juhovýchodnej Ázii

Muchárik malý je plne sťahovavý druh. Po hniezdnej sezóne (august–október) migruje na dlhé vzdialenosti do Indie, Pakistanu, prípadne na Srí Lanku a do juhovýchodnej Ázie. Jarný prílet na hniezdiská nastáva od konca apríla do začiatku mája. Druh sa vzácne zaznamená aj ďalej na západ od areálu — napr. vo Veľkej Británii ako vzácny jesenný vagant (cca 100 jedincov ročne).

Správanie a aktivita

Diurnálny; loví hmyz výpadmi zo stromových posedov; charakteristicky nervózne zdvíha chvost odhaľujúc biele škvrny

Muchárik malý je denný aktívny lovecký druh. Loví predovšetkým z posedov v korune stromov — krátke výpady za hmyzom vo vzduchu a návrat na vetvu (technika sit-and-sally). Charakteristickým znakom je nervózne zdvíhanie chvosta hore-dole, pri ktorom sú nápadné biele bočné chvostové škvrny. Druh je teritoriálny — samec intenzívne spieva a aktívne háji teritórium. Bežne sa zdržiava v korune stromov, menej pri zemi.

Hniezdenie a hniezdo

Dutinové hniezdo z trávy a machu, vystlané srsťou a perím; 4–7 vajec; inkubácia 12–13 dní; iba samica sedí; mláďatá opúšťajú dutinu asi 14 dní po vyliahnutí

Hniezdo je ukladané do dutín a polodutín stromov — prirodzených dutín v starých bukoch, prípadne zahustených prasklín, štrbín v kmeňoch, výnimočne aj do stien budov. Hniezdo stavia samica z trávy a machu, vo vnútri vystlané srsťou a perím. Vajcia sú žltkasté, sivastozelené, s červenohnedými škvrnami nahustenými pri tupom póle; kladie 4–7 vajec. Iba samica inkubuje (12–13 dní); po vyliahnutí kŕmia obaja rodičia. Mláďatá opúšťajú dutinu asi 14 dní po vyliahnutí. Hniezdi len raz ročne — v júni.

Právna ochrana a CITES

IUCN LC (trend rastúci); CITES: bez zápisu; zákon SR 543/2002 Z. z.: chránený druh, spoločenská hodnota 2 000 EUR (vyhláška MŽP SR č. 170/2021)

Druh je hodnotený IUCN ako najmenej ohrozený (LC) s rastúcim populačným trendom — globálna populácia odhadovaná na 6,5–10,5 milióna dospelých jedincov (BirdLife International). Nie je zaradený v žiadnej prílohe CITES. V SR je chránený zákonom 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny — odchyt, zranenie, usmrtenie, držanie, predaj alebo rušenie sú zakázané. Spoločenská hodnota: 2 000 EUR (vyhláška MŽP SR č. 170/2021 Z. z.). Druh je zaradený do zoznamu vtákov európskeho významu (Príloha I Smernice o vtákoch 2009/147/ES).

Rozmnožovací cyklus

Tok a výber dutiny

Apríl–máj (prílet samcov, obsadenie teritória, zdroj: Wikipedia SK, Wikipedia EN)

Po jarnom prílete (koniec apríla–začiatok mája) samec obsadzuje teritórium a intenzívne spieva melodický recitatív z korunových posedov v starých bukoch. Oba partneri spoločne prehliadajú dostupné dutiny — výber hniezdneho miesta je kľúčový, keďže druh nestavá vlastné dutiny. Tokové správanie zahŕňa vzdušné predvádzacie lety a prezentáciu potravy samice samcom.

Hniezdo a znáška

Znáška 4–7 vajec; hniezdna sezóna jún; hniezdi iba raz ročne (zdroj: Wikipedia SK, simplybirding.com)

Samica buduje hniezdo z trávy a machu, vo vnútri vystlané srsťou a perím. Vajíčka sú žltkasté, sivozeleného odtieňa, s červenohnedými škvrnami nahustenými pri tupom póle. Kladie 4–7 vajec (typicky 5–6). Hniezdi len raz ročne — v júni.

Inkubácia

12–13 dní (zdroj: BTO Birdfacts); výhradne samica

Na vajíčkach sedí výhradne samica; inkubácia trvá 12–13 dní (BTO). Samec hájí teritórium a kŕmi samicu počas inkubácie. Hniezdo v dutine chráni vajíčka pred výkyvmi teploty a pred väčšími predátormi.

Liahnutie a kŕmenie mláďat

Obaja rodičia kŕmia; mláďatá opúšťajú dutinu asi 14 dní po vyliahnutí (zdroj: Wikipedia SK)

Mláďatá sa liahnu holé a slepé; obaja rodičia ich kŕmia prevažne hmyzom. Vyletujú asi 14 dní po vyliahnutí. Po opustení dutiny zostávajú mláďatá v blízkosti rodičov a sú nimi kŕmené ešte niekoľko dní.

Juvenilný šat

Juvenilné sfarbenie: škvrnitý vrch, bez oranžovej náprsenky, chvostový vzor rovnaký ako u dospelých

Mláďatá v prvom šate majú škvrnitý hnedastý vrch (podobne ako mláďatá muchárika bielokrkého), spodina je bielokvadý bez oranžovej náprsenky. Biele škvrny na bokoch chvosta sú prítomné v každom šate — spoľahlivý znak druhu od vyletenia. Pohlavný dimorfizmus sa vyvinie pri prvom pelichaní — niektorí samci získajú plnú oranžovú náprsenku až v druhom roku života.

Pohlavná dospelosť a dožitie

Pravdepodobne od prvého roku; niektoré samce získajú plnú náprsenku až v druhom roku

Druh hniezdi od prvého roku života, no niektoré mladé samce majú v prvom roku len čiastočnú alebo žiadnu oranžovú náprsenku — plné hniezdne sfarbenie samca sa vyvinie pri prvom alebo druhom pelichaní. Zaznamenaný maximálny vek dožitia je 9 rokov (the-birds.net).

Ochočenie a kontakt

Trvanie: Nevzťahuje sa — muchárik malý je voľne žijúci sťahovavý druh, ktorý sa neochočuje ani nechová.

Muchárik malý nie je klietkový vták a neochočuje sa. Ide o plne voľne žijúceho plachého lesného spevavca. Jedinou vhodnou formou kontaktu je pozorovanie vo voľnej prírode v bukových lesoch slovenských pohorí.

1

Muchárik malý sa neochočuje — nasledujúce body sú zásady ohľaduplného pozorovania voľne žijúceho druhu

2

Pozoruj len z diaľky ďalekohľadom — nepribližuj sa k speváčovi ani k stromom s dutinami pri obsadenom hniezdisku

3

Nikdy nehľadaj ani nenarúšaj hniezda v dutinách — prítomnosť človeka môže spôsobiť opustenie znášky

4

Rešpektuj zákon SR 543/2002 Z. z. — muchárik malý je chránený druh so spoločenskou hodnotou 2 000 EUR

Porovnanie s podobnými druhmi

	Muchárik malý	Muchárik bielokrký (Ficedula albicollis)	Muchárik tajgový (Ficedula albicilla)	Muchárik čiernohlavý (Ficedula hypoleuca)
Dĺžka	11–12 cm	12–13 cm	11–12 cm	12–13 cm
Váha	8–12 g	10–14 g	8–11 g	11–15 g
Dožitie	max 9 rokov (zdroj: the-birds.net)	presné údaje neoverené	presné údaje neoverené	presné údaje neoverené
Hlučnosť	voľne žijúci sťahovavý druh — hniezdi v SR, zimuje v Indii	voľne žijúci sťahovavý druh — hniezdi v SR	voľne žijúci sťahovavý druh — v SR vzácny vagant	voľne žijúci sťahovavý druh — v SR hniezdič
Stav IUCN	IUCN LC (trend rastúci); zákon SR 543/2002 Z. z. (spoločenská hodnota 2 000 EUR); bez CITES	IUCN LC, bez CITES; zákon SR 543/2002 Z. z.	IUCN LC, bez CITES	IUCN LC, bez CITES; zákon SR 543/2002 Z. z.
Povaha	Samec: sivá hlava, hnedastý vrch, oranžovočervená náprsenka ohraničená sivou, biela spodina, biele chvostové škvrny; samica bez náprsenky; oba pohlavia nervózne zdvíhajú chvost	Samec: čierny vrch, biele hrdlo, biely obojok za krkom, biele škvrny na krídlach — veľmi odlišný od parva; samica hnedastá; bez oranžovej náprsenky; nepretrhá chvost nahor tak nápadne	Samec: oranžové hrdlo ohraničené zreteľnou sivou zónou (kľúčový rozdiel od parva, kde nie je sivý lem); celkovo chladnejšie sfarbenie; chvostový vzor podobný; spev odlišný — druh oddelený od parva ako samostatný taxón	Samec hniezdny: čierny vrch a hlava, biele čelo, biela spodina, výrazné biele krídlové pásy — ľahko odlíšiteľný od parva; samica hnedastá; bez oranžovej náprsenky; nezdvíha chvost tak charakteristicky
Areál	Hniezdi stredná a východná Európa (vrátane SR) — staré bukové lesy; zimuje India a Pakistan	Hniezdi stredná a východná Európa vrátane SR (listnaté lesy, nižšie polohy než parva); zimuje tropická Afrika	Hniezdi Sibír a východná Ázia; zimuje juhozápadná Ázia a Indický subkontinent; do Európy zaletuje vzácne ako vagant	Hniezdi európa vrátane SR (listnaté a zmiešané lesy); zimuje tropická Afrika

Choroby a prevencia

Strata hniezdnych biotopov — ťažba starých bukových porastov

vysoká

Príznaky: Pokles hniezdnych hustôt v oblastiach s intenzívnym lesohospodárstvom, ubúdanie starých stromov s dutinami

Muchárik malý je absolútne závislý od starých bukových a bukovo-jedľových porastov s dostupnosťou prirodzených dutín v kmeňoch. Intenzívna ťažba starých lesov priamo likviduje hniezdny biotop druhu. Toto je hlavná zdokumentovaná hrozba pre populáciu v SR a celej Európe (biomonitoring.sk). Pralesné rezervácie a bezzásahové zóny v NP a CHKO sú kľúčové pre dlhodobú ochranu druhu.

Predácia hniezd — kuna lesná, ďatel

stredná

Príznaky: Strata vajec alebo mláďat z dutiny; samec alarmoví pri dutine

Dutinové hniezda muchárika malého ohrozujú predátori schopní preniknúť do dutiny — predovšetkým kuna lesná (Martes martes) a prípadne väčšie ďatly pri rozširovaní dutiny. Druh sa tomuto čiastočne bráni výberom dutín s malým vstupom. Miera predácie je prirodzenou súčasťou populačnej dynamiky, nie ľudsky spôsobeným problémom.

Kompetícia o dutiny — muchárik bielokrký a ďalšie druhý

nízka

Príznaky: Vytlačenie z vhodných dutín pri nedostatku hniezdnych miest; zvýšená agresia medzi samcami

V biotopoch s múchárikmi bielokrkými (Ficedula albicollis), veľkými sýkorkami (Parus major) alebo vrabcami domácimi môže dochádzať ku kompetícii o dutiny. Muchárik malý uprednostňuje menšie dutiny nevhodné pre väčšie druhy, čo konkurenciu obmedzuje. Dostatok prírodných dutín v starých lesoch je kľúčový.

Riziko na migračnej trase — kolízie a extrémne počasie

nízka

Príznaky: Vyčerpané alebo zranené jedince počas migrácie, výnimočné zastávky mimo bežného areálu

Dlhá migračná trasa z Európy do Indie zahŕňa prekonávanie Stredozemného mora a Blízkeho Východu. Jedince sú počas nočného ťahu vystavené riziku kolízií s budovami a extrémnym poveternostným udalostiam. Druh sa čas od času zaznamená na nečakaných miestach (napr. vo Veľkej Británii, kde je vzácnym hosťom) ako vagant.

Prevencia Muchárik malý je voľne žijúci druh — nasledujúce informácie opisujú jeho prirodzené hrozby, nie starostlivosť v zajatí (druh sa nechová). Kľúčovou hrozbou je strata starých bukových porastov. Ak nájdeš vyčerpaného migranta, nemanipuluj s ním svojvoľne a kontaktuj CCHZ alebo záchranné centrum voľne žijúcej zveri.

Zaujímavosti

1

Oranžová záhada — Hniezdny samec muchárika malého patrí k najkrajším európskym spevavcom. Výrazná oranžovočervená náprsenka je exkluzívna len pre dospelých samcov; niektoré mladé samce v prvom roku vôbec nemajú náprsenku a môžu sa preto zameniť za samice. Samec si plnú farbu dopestuje niekedy až v druhom roku — ornitológovia ich podľa toho rozdeľujú na samce prvého roka a staršie samce.

2

Chvost ako semafor — Nervózne zdvíhanie chvosta hore-dole so zároveň vyhrnutými perami odhaľuje výrazné biele škvrny na bokoch chvosta — typické pre oba pohlavia aj mláďatá. Tento pohyb je tak charakteristický, že slúži ako spoľahlivý terénny identifikačný znak: aj v zlých svetelných podmienkach, keď nie je vidno farbu, sú biele chvostové blikance neprehľadnuteľné.

3

Druhá krajina Európy — Slovensko má druhú najpočetnejšiu populáciu muchárika malého v celej Európe — 5 000–10 000 hniezdnych párov. To je pozoruhodné číslo pre krajinu tejto veľkosti a odráža vysoký podiel zachovalých starých bukových porastov, predovšetkým v Karpatoch. Pre porovnanie: vo Veľkej Británii hniezdi len niekoľko párov.

4

Podobný, no iný — muchárik tajgový — Ficedula albicilla (muchárik tajgový) bol dlho pokladaný za poddruh muchárika malého, no dnes je uznaný ako samostatný druh. Od parva ho odlíši odborník: albicilla má oranžové hrdlo zreteľne ohraničené sivou, celkovo chladnejšie sfarbenie, odlišný spev a výskyt vo východnej Ázii a Sibíri. Zriedkavé zaletenie albicilla do Európy je pre birdwatcherov vzácnou raritou.

5

India na zimu — Po hniezdnej sezóne muchárik malý absolvuje jeden z najdlhších migračných letov spomedzi stredoeurópskych spevavcom: z bukových lesov Karpát preletí tisíce kilometrov až na Indický subkontinent. Zimuje tu vo vlhkých a suchých lesoch Indie a Pakistanu. Migrácia prebiehča prevažne v noci a vrcholí v septembri.

6

Spieva ako v stúpajúcom výťahu — a zostupuje — Charakteristický dvoj-dielny spev muchárika malého začína vyššie a plynule klesá dolu — ornitológovia ho opisujú ako melodický, trochu melancholický. Samec spieva z korunových posedov starých bukov, niekedy aj hodiny bez prestávky. Spev slúži na vymedzenie teritória aj na pritiahnuie samice.

7

Menší než vrabec, no dlhší let — Muchárik malý váži len 8–12 g — menej ako vrabec domáci — no pravidelne absolvuje migráciu dlhú niekoľko tisíc kilometrov. Na noc sa zastavuje v krovinách a lesoch pozdĺž trasy, cez deň loví hmyz na doplnenie energie.

8

Chránený zákonom — Na Slovensku je muchárik malý chráneným druhom podľa zákona 543/2002 Z. z. s spoločenskou hodnotou 2 000 EUR (vyhláška MŽP SR č. 170/2021 Z. z.). Je tiež zaradený do Prílohy I Smernice EÚ o vtákoch (2009/147/ES), čo zaväzuje Slovensko chrániť jeho hniezdne biotopy.

Taxonomická klasifikácia

species Muchárik malý (Ficedula parva)

Ríša Animalia

Kmeň Chordata

Trieda Aves (vtáky)

Rad Passeriformes (vrabcotvaré)

Čeľaď Muscicapidae (muchárovité)

Rod Ficedula Brisson, 1760

Druh Ficedula parva (Bechstein, 1792)

Poddruh SR Nominátny poddruh F. p. parva — hniezdi v strednej a východnej Európe vrátane Slovenska. Ficedula albicilla (muchárik tajgový) je dnes samostatný druh, nie poddruh F. parva.

Poddruhy Dva poddruhy uznávané IOC World Bird List: F. p. parva (Bechstein, 1792) — nominátny, strednáa a východná Európa po Ural a severný Kazachstan; F. p. albicilla (Pallas, 1811) bol kedysi považovaný za poddruh, dnes je akceptovaný ako samostatný druh Ficedula albicilla (muchárik tajgový), hniezdič Sibíri a východnej Ázie.

Avibase_ID 6A3CA06B2496B003

Často kladené otázky

Nie — muchárik malý je chránený voľne žijúci druh podľa zákona SR 543/2002 Z. z. (spoločenská hodnota 2 000 EUR). Akýkoľvek odchyt, držanie, predaj alebo rušenie je zakázané a je trestné. Druh nie je v prílohách CITES a nie je dostupný v avikultúre. Jedinou legálnou a vhodnou formou kontaktu je pozorovanie vo voľnej prírode.

Od muchárika bielokrkého (Ficedula albicollis) ho odlíšiš jednoducho: albicollis má biele hrdlo a biely obojok za krkom (odtiaľ meno), kým parva má oranžovú náprsenku a sivú hlavu bez bieleho obojoka. Obe pohlavia muchárika malého majú biele škvrny na bokoch chvosta, albicollis samec ich nemá tak nápadne. Od muchárika tajgového (F. albicilla) je parva odlíšiteľnejší: parva má oranžové hrdlo bez sivého lemu, celkovo teplejšie sfarbenie a iný spev; albicilla je prevažne sibírsky druh — stretnutie v SR by bolo raritou.

Muchárik malý preferuje rozsiahle staré bukové a bukovo-jedľové lesy horského pásma. Spoľahlivé lokality sú horské bukové lesy Beskýd, Malej a Veľkej Fatry, Nízkych Tatier, Slovenského raja a Slovenského Rudohoria. Druh prichádza od konca apríla a intenzívne spieva v máji z korunových posedov starých bukov — ideálny čas na hľadanie je brzy ráno.

Nervózne zdvíhanie chvosta hore-dole je typický pohyb, ktorý druh vykonáva pri vzrušení, varovní pred predátorom alebo pri komunikácii. Pri zdvihnutí chvosta sa odhalia výrazné biele škvrny na bokoch chvosta — tieto biele blikance sú pravdepodobne signálnou funkciou voči partnerovi alebo súperovi. Rovnaký chvostový pohyb majú oba pohlavia aj mláďatá — slúži aj ako spoľahlivý terénny identifikačný znak.

Globálne nie — IUCN hodnotí muchárika malého ako najmenej ohrozený (LC) s rastúcim populačným trendom. Populácia sa odhaduje na 6,5–10,5 milióna dospelých jedincov. Na Slovensku je stav priaznivejší než v mnohých iných európskych krajinách, keďže sa tu zachovalo veľa starých bukových lesov. Lokálne ho ohrozuje intenzívna ťažba starých porastov, ktoré sú nevyhnutné pre hniezdenie.

Muchárik malý zimuje prevažne v Indii a Pakistane — konkrétne v severnej Indii a Pakistane, časť populácie aj na Srí Lanke. Ide o dlhý migračný let, pri ktorom druh prekonáva Stredozemné more, Blízky Východ a Himaláje. Na zimoviskách sa zdržiava v suchých a vlhkých lesoch, kde loví hmyz v korune stromov.

muchárik malý

Ficedula parva — drobný stredoeurópsky lesný muchárik s oranžovou náprsenkou a bielymi chvostovými škvrnami — hniezdi v bukových lesoch SR, zimuje v Indii; chránený druh, spoločenská hodnota 2 000 EUR