muchárik lesný (Ficedula strophiata) — samec s ryšavou škvrnou na hrdle (gorget), bielym čelom a tmavosivou…

Výživa

Hmyz a jeho larvy — základná potrava; chytaný vo vzduchu alebo zbieraný z povrchov vetiev a kôry technikou sit-and-sally 75%

Lietajúci hmyz lovený vzdušným útokom z posedu — vyráža z vetvy, schytí korisť a vracia sa na posedisko 15%

Drobné bezstavovce a larvy zbierané z podrastu a zemského povrchu 7%

Sezónne drobné bobule a mäkké plody ako energetický doplnok 3%

Odporúčané potraviny

Hmyz a jeho larvy — chrobáky, dvojkrídlovce, mole, húsenice; základ stravy po celý rok (v prírode, nie v chove)
Lietajúci hmyz — lovený technikou sit-and-sally (útok z posedu, návrat na vetvu)
Drobné bezstavovce zbierané z kôry, konárov a podraste
Sezónne drobné bobule a mäkké plody ako energetický doplnok
Larvy a kukly hmyzu zbierané z podrastu a kôry stromov
Čerstvá voda z horských potokov a prameňov — druh je viazaný na vlhké lesné biotopy
Pestrá hmyzožravá strava pri kŕmení mláďat v hniezde (obaja rodičia)

Zakázané potraviny

Druh nie je klietkový vták — nasledujúce platí ako ekologická poznámka, nie kŕmny návod
Pesticídmi ošetrený hmyz — chemicky kontaminovaná korisť je nepriamou hrozbou pre hmyzožravé druhy
Plesnivé a hnijúce plody — riziko mykotoxínov
Ľudské spracované potraviny — pre drobné spevavce nevhodné
Otrávená korisť z insekticídmi ošetrených sadov a polí — sekundárna otrava hmyzožravcov

Tip od odborníka Muchárik lesný je typický hmyzožravec (insektivórum) s prevažujúcou technikou sit-and-sally: sedí ticho na vetve v strede koruny, pozoruje okolie, vyráža šípovým letom za hmyzom vo vzduchu alebo ho zbiera z povrchov konárov a kôry. Základ jedálnička tvorí hmyz a jeho larvy (chrobáky, dvojkrídlovce, mole, húsenice), sezónne dopĺňaný drobnými bobuľami. Druh sa v zajatí nechová — tieto údaje opisujú jeho ekológiu vo voľnej prírode.

Správanie a komunikácia

Hlučnosť

Muchárik lesný patrí medzi stredne hlasné muchárovité — samec má charakteristický spev prednášaný z polovysokých posedov v lesoch. Keďže ide o voľne žijúci druh, otázka hlučnosti v byte je bezpredmetná.

Priľnavosť

Muchárik lesný je plne voľne žijúci, plachý lesný vták — nie je maznavý druh ani spoločenský maznáčik. Akýkoľvek fyzický kontakt s človekom preňho znamená extrémny stres. Druh sa nechová.

Aktivita

Veľmi čulý a pohyblivý vták — neustále mení posedy, vyráža za hmyzom, v horskom prostredí nad 1500 m n. m. je veľmi aktívny. Vykonáva altitudinálnu migráciu medzi hniezdiskami vo vysokohorí a zimovískami v nižšie položených lesoch.

Reč

Muchárik lesný nenapodobňuje ľudskú reč — ide o voľne žijúceho spevavca s vrodeným repertoárom spevu a poplašných hlások. Reč sa nenaučí.

Hlasový prejav a reč

Muchárik lesný má zreteľný, no nie príliš hlasný spev z polovysokých posedov v ihličnanoch a zmiešanom lese. Samec spieva ranné pieseň — séria tenkých, piskľavých až melodických hlások — najčastejšie z exponovaného sedadla v korune stromu, pričom zostáva dlhšie na jednom mieste. Nahrávky na xeno-canto dokumentujú spev z polovysoky posedu v ihličnatom strome so zmiešaným lesom a z nízkeho posedu v hustom rododendronovom lese tesne pod hornou hranicou lesa. Poplašná hláska je krátke ostré „tik“ typické pre mnoho muchárovitých. Druh nenapodobňuje ľudskú reč — repertoár je vrodený.

Dokáže hovoriť? Muchárik lesný nenapodobňuje ľudskú reč ani melódie. Ide o voľne žijúceho spevavca s vrodeným repertoárom spevu a krátkych poplašných hlások; schopnosť napodobovať reč nemá a ako voľne žijúci druh sa nechová.

Typické zvuky

Piesňové série — tenké, piskľavé až melodické hláskovité motívy prednášané samcom z exponovaného posedu v korune ihličnana alebo zmiešaného lesa; spev prednáša hlavne ráno
Spev z rododendronového lesa — zaznamenaný z nízkeho posedu v hustom rododendronovom lese pri hornej hranici lesa; druh zostáva na mieste dlhšie (typický znak samca spievajúceho revírovú pieseň)
Krátke ostré 'tik' — poplašná a kontaktná hláska pri vyrušení alebo pri premiestňovaní; typická pre muchárovité
Kontaktné hláskovanie — krátke, tiché zvuky pri pohybe v podraste a strednej korune stromu

Sezónny kalendár

Tok a peak spevu (apríl–máj) — samce obsadzujú teritóriá v horských lesoch, spievajú z exponovaných posedov v ihličnanoch a zmiešaných lesoch

Hniezdna sezóna (máj–august) — stavba hniezda zo machu, znáška vajec, inkubácia a odchov mláďat v horskom prostredí nad 1500 m n. m.

Odchov mláďat — kŕmia obaja rodičia hmyzom; mláďatá opúšťajú hniezdo po asi 2 týždňoch (presné údaje pre tento druh neoverené)

Pelichanie a príprava na zostup — po hniezdnej sezóne pred altitudinálnou migráciou do nižších polôh

Jesenný zostup a presun na zimoviská — druh sa presúva z vysokohorských hniezdísk do nižšie položených lesov severného Thajska, Laosu a Vietnamu

Zimovanie (november–marec) — druh sa zdržiava v lesoch severnej Indočíny (sev. Thajsko, sev. Laos, Vietnam), Číny (Jün-nan, Kuang-si) a nižších polôh hniezdneho areálu

Voľne žijúci druh

Tento druh je voľne žijúci a nie je vhodný na chov ani držbu v zajatí. Nepatrí medzi spoločenské (domáce) zvieratá — najlepším a jediným vhodným spôsobom kontaktu je pozorovanie v jeho prirodzenom prostredí. Odchyt a držba voľne žijúcich živočíchov sú vo väčšine krajín zákonom chránené a obmedzené.

Prostredie a požiadavky

Prirodzený hniezdny biotop

Vlhké horské lesy subtropického a mierneho pásma vo výškach 1500–3000 m n. m.; ihličnaté, zmiešané a rododendronové lesy

Muchárik lesný preferuje vlhké montánne lesy — ihličnaté, listnaté aj zmiešané — s hustým podrastom a rododendronovými porastmi. Hniezdi prevažne vo výškach 1500 až okolo 3000 m n. m. (v Nepáli zaznamenaný aj na 2195 m). Na zimoviskách zostupuje do nižšie položených lesov; v Thajsku je zimným hosťom vo vyšších pohoriach (Doi Inthanon, Doi Suthep-Pui, Chae Son, Phu Suan Sai).

Hniezdny areál

Himaláje (záp. Himáčalpradéš po SV Indiu), stredná a južná Čína, juhozáp. Bangladéš, záp. a sev. Mjanmarsko

Poddruh F. s. strophiata hniezdi od záp. Himáčalpradéšu po SV Indiu (Arunáčalpradéš, Assam, Meghalaja, Nágáland), strednú a juž. Čínu (juhozáp. Gansu, Shaanxi, S'čchuan, Kueičou, sev. a záp. Jün-nan, jihovýchod. Tibet), jihovýchod. Bangladéš (Chittagongské kopce) a záp. a sev. Mjanmarsko. Poddruh F. s. fuscogularis je ohraničený na Langbianovu planinu v strednom Vietname a juž. Laose.

Migrácia a zimovisko

Altitudinálna migrácia — zimuje v severnej Indočíne (sev. Thajsko, sev. Laos, Vietnam) a nižšie položených častiach areálu

Druh vykonáva altitudinálnu migráciu — po hniezdnej sezóne zostupuje do nižších polôh alebo krátko migruje do severnej Indočíny (sev. Thajsko, sev. Laos, Vietnam) a do nižšie položených oblastí Číny (záp. Jün-nan, Kuang-si). V Thajsku je klasifikovaný ako zimný hosť a nehniezdiaci návštevník. Nejde o diaľkovú medzikontinentálnu migráciu, ale o regionálnu altitudinálnu a latitudinálnu výkyvnosť.

Správanie a aktivita

Čulý horský vták; loví z posedu technikou sit-and-sally; samce spievajú z polovysokých posedov, aktívny ráno; pridáva sa k zmiešaným hejnom

Muchárik lesný loví hmyz z posedu (sit-and-sally) — sedí ticho na vetve v strednej výške koruny, sleduje okolie, vyráža schytiť hmyz vo vzduchu alebo ho zbiera z povrchov. Samce spievajú z exponovaných posedov v ihličnanoch alebo na okrajoch lesa, zostávajú na mieste dlhšie. Najaktívnejší v ranných hodinách. Bežne sa pridáva k zmiešaným druhových hejnám v lese — typické správanie himalájskych muchárovitých.

Hniezdenie a hniezdny materiál

Hniezdo zo machu; presné počty vajec a inkubačná doba pre tento druh nie sú v dostupných zdrojoch spoľahlivo overené

Muchárik lesný hniezdi v horských lesoch prevažne vo výškach nad 1500 m n. m. Hniezdo je stavané prevažne zo machu — podrobné informácie o type umiestnenia hniezda, počte vajec a inkubačnej dobe nie sú pre tento konkrétny druh spoľahlivo overené v dostupných verejných zdrojoch. Analógiou s príbuznými himalájskymi muchárovitými (Ficedula superciliaris, F. hodgsoni) sa predpokladá znáška 3–5 vajec a inkubácia okolo 13–15 dní. Hniezdna sezóna: máj–august.

Právna ochrana a CITES

IUCN LC (hodnotenie 2016); CITES: bez zápisu; zákon SR 543/2002: v SR sa nevyskytuje

Druh je hodnotený IUCN ako najmenej ohrozený (LC) s hodnotením z roku 2016. Nie je zaradený v žiadnej prílohe CITES. Slovenský zákon 543/2002 Z. z. sa naňho priamo nevzťahuje (nie je pôvodný druh SR); v krajinách hniezdneho areálu (India, Čína, Mjanmarsko, Nepál, Bhután) podlieha miestnej ochrane prírody.

Rozmnožovací cyklus

Tok a dvorenie

Apríl–máj (peak spevu a obsadzovania teritórií v horských lesoch)

Po jarnom prílete na hniezdiska (apríl–máj) samec obsadzuje teritórium v horskom lese a spieva z exponovaného posedu v ihličnane alebo zmiešanom lese. Zostáva na jednom mieste dlhšie než mnoho iných spevákov — typický znak revírovej piesne. Nahrávky xeno-canto potvrdzujú spev z polovysokých posedov v ihličnatom strome aj z nízkych posedov v hustom rododendronovom lese tesne pod hornou hranicou lesa. Peak spevu nastáva v apríli–máji.

Hniezdo a znáška

Hniezdna sezóna máj–august; hniezdo zo machu (zdroj: analógia s príbuznými druhmi rodu Ficedula v Himalájach)

Hniezdo je stavané prevažne zo machu. Presné informácie o type umiestnenia hniezda (napr. skalná štrbina, dutina, medzi koreňmi), počte vajec a ich sfarbení nie sú pre Ficedula strophiata spoľahlivo overené v dostupných verejných zdrojoch — preto ich neuvádzame. Hniezdna sezóna prebieha od mája do začiatku augusta v horských lesoch nad 1500 m n. m.

Inkubácia

Presné údaje pre tento druh neoverené v dostupných zdrojoch

Inkubačná doba pre muchárika lesného nie je v dostupných verejných zdrojoch spoľahlivo uvedená. Analógiou s blízkymi himalájskymi druhmi rodu Ficedula sa odhaduje na 13–15 dní; presné údaje sú označené ako neoverené.

Liahnutie a kŕmenie mláďat

Obaja rodičia kŕmia; presné údaje o trvaní odchovu neoverené

Obaja rodičia sa podieľajú na kŕmení mláďat prevažne hmyzom a larvami. Presný vek vyletenia pre tento druh nie je v dostupných zdrojoch podrobne overený — analógiou s príbuznými muchárovitými sa odhaduje na asi 12–14 dní po vyliahnutí.

Vyletenie a juvenilný šat

Juvenilné sfarbenie: olivovoohnedé, pripomína matnejšieho samca alebo samicu (presné údaje neoverené)

Juvenilné jedince sú pravdepodobne olivovoohnedé, bez výrazného gorget vzoru alebo s jeho bledou náznakovou formou — podrobné popisy juvenilného šatu pre F. strophiata nie sú v dostupných zdrojoch podrobne overené. Plné adultné sfarbenie samce dosahujú postupne pelichaním.

Pohlavná dospelosť

Pravdepodobne v prvom roku — presné údaje neoverené pre tento druh

Presný vek pohlavnej dospelosti pre tento druh nie je v dostupných zdrojoch spoľahlivo uvedený — analógiou s príbuznými muchárovitými sa predpokladá hniezdenie od prvého roku života. Dožitie vo voľnej prírode je uvádzané ako do 10 rokov (oiseaux.net; druh-špecifické záznamy chýbajú).

Ochočenie a kontakt

Trvanie: Nevzťahuje sa — muchárik lesný je voľne žijúci druh, ktorý sa neochočuje ani nechová.

Muchárik lesný nie je klietkový vták a neochočuje sa. Ide o plne voľne žijúceho, plachého horského spevavca, ktorý pri stretnutí s človekom rýchlo mizne do koruny stromov. Jediný vhodný spôsob kontaktu je pozorovanie vo voľnej prírode v jeho hniezdnom areáli, bez rušenia vtáka.

1

Muchárik lesný sa neochočuje — nasledujúce body sú zásady ohľaduplného pozorovania voľne žijúceho druhu

2

Pozoruj len z diaľky ďalekohľadom alebo teleobjektívom — nepribližuj sa, neplaš a neruš vtáka počas spevu ani pri hniezde

3

Nikdy nehľadaj ani nenarúšaj hniezda a nepoužívaj nahrávky spevu na vábenie počas hniezdenia

4

Rešpektuj voľne žijúce vtáky — chytanie, držba ani chov nie sú vhodné pre tento druh

Porovnanie s podobnými druhmi

	Muchárik lesný	Muchárik zemný (Ficedula hyperythra)	Muchárik strakatý (Ficedula westermanni)	Muchárik ultramarínový (Ficedula superciliaris)
Dĺžka	14–15 cm	11–12 cm	10–11 cm	11–12 cm
Váha	12–13 g	presné údaje neoverené	presné údaje neoverené	presné údaje neoverené
Dožitie	do 10 r (vo voľnej prírode, oiseaux.net)	presné údaje neoverené	presné údaje neoverené	presné údaje neoverené
Hlučnosť	voľne žijúci horský druh — v SR sa nevyskytuje, nechová sa	voľne žijúci druh (mimo SR)	voľne žijúci druh (mimo SR)	voľne žijúci druh (mimo SR)
Stav IUCN	IUCN LC (2016), bez CITES	IUCN LC, bez CITES	IUCN LC, bez CITES	IUCN LC, bez CITES
Povaha	Samec: biele čelo, čierna tvár a brada, tmavosivá vrchná strana, ryšavý gorget, sivá hruď, biele brucho, biele pruhy na chvoste. Samica: olivovoohnedá, redukovaný gorget	Samec modravosivý na vrchnej strane, ryšavé boky a brucho, biele čelo (bledé); samica hnedastá s bledším bruchom; menší druh bez výrazného gorget vzoru — odlíšiš ho menšou veľkosťou a iným rozvrhnutím farieb	Samec kontrastne čierny a biely — čierna vrchná strana s veľkou bielou škvrnou na krídle, biele obočie, biela spodina; samica hnedosivá; žiadny ryšavý gorget — odlíšiš jasným čierno-bielym vzorom namiesto gorget vzoru	Samec ultramarinovomodrý na vrchnej strane s výrazným bielym obočím; samica olivovoohnedá; žiadny ryšavý gorget — odlíšiš modrou farbou a bielym obočím namiesto ryšavej škvrny
Areál	Hniezdisko: Himaláje, stredná a južná Čína, SV India, záp. Mjanmarsko; zimoviská: sev. Indočína, altitudinálna migrácia	Himaláje a JV Ázia (Sundy) — horský druh, čiastočne prekrývajúci areál s muchárikm lesným; odlišuje sa sfarbením a menšou veľkosťou	JV Ázia (Indočína, Sundy, Filipíny) — horský lesný druh; odlišuje sa sfarbením, menšou veľkosťou a absenciou ryšavého gorgetu	Himaláje a kopce Indického subkontinentu — hniezdič himalájskych lesov, zimuje v nižších polohách; zdieľa hniezdny areál s muchárikm lesným v Himalájach

Choroby a prevencia

Parazity vonkajšie a vnútorné (perochvosty, hlísty, kokcídie)

nízka

Príznaky: Poškodené perie, chudnutie, oslabenie imunity

Voľne žijúce spevavce bežne hostia perochvosty a črevné parazity. Pri zdravom jedincovi s dostatkom potravy zvyčajne neohrozujú prežitie; problémom sa stávajú pri oslabení stresovými faktormi. Druh sa v zajatí nechová.

Krvné parazity (Plasmodium, Haemoproteus) na zimoviskách

stredná

Príznaky: Apatia, nastŕpané perie, znížená kondícia, chudnutie pri silnej infekcii

Hmyzožravé spevavce sú ohrozené krvnými parazitmi prenášanými bodavým hmyzom, najmä v teplejších zimoviskách. Ide o prirodzenú hrozbu voľne žijúcich populácií — druh sa v zajatí nechová.

Strata a fragmentácia horského lesného biotopu (populačná hrozba)

stredná

Príznaky: Pokles hniezdnych hustôt, úbytok zrelých vlhkých horských lesov

Hlavnou populačnou hrozbou je odlesňovanie a fragmentácia vlhkých horských lesov v hniezdnom areáli (Himaláje, Čína, Mjanmarsko) aj na zimoviskách. IUCN hodnotí druh LC, ale presné populačné trendy nie sú podrobne monitorované.

Kolízie s oknami a budovami počas migrácie

nízka

Príznaky: Poranenia pri kolíziách so zasklením, neschopnosť letu

Ako altitudinálny migrant môže byť vystavený riziku kolízií pri nočnom presune. Redukcia svetelného znečistenia a bird-safe zasklenie môžu migrantom pomôcť.

Prevencia Muchárik lesný je voľne žijúci druh — nasledujúce informácie opisujú jeho prirodzené hrozby, nie starostlivosť v zajatí (druh sa nechová). Ako altitudinálny migrant čelí rizikám pri presune medzi hniezdiskami a zimovískami. Dlhodobou hrozbou populácie je fragmentácia horských lesov. Ak nájdeš vyčerpaného vtáka, nemanipuluj s ním svojvoľne a kontaktuj rehabilitačnú stanicu.

Zaujímavosti

1

Ryšavý gorget — poznávacia značka samca — Muchárik lesný dostal anglický názov Rufous-gorgeted Flycatcher práve kvôli výraznej ryšavej (hnedočervenej) škvrne na hrdle — gorgetu. Táto nápadná škvrna kontrastuje s čiernou tvárou a bradou, bielym čelom a tmavosivou vrchnou stranou tela. Pod gorgetom nasleduje sivá hruď prechádzajúca do bieleho brucha; vonkajšie riadiace perie má výrazné biele pruhy viditeľné pri letovom pohybe.

2

Pohlavný dimorfizmus: samica s redukovaným gorgetom — Na rozdiel od kontrastného samca je samica sfarbená podstatne matnnejšie: olivovoohnedá vrchná strana, bledšia sivá tvár a hrdlo s redukovaným, menej výrazným gorgetom — tenší oranžovohnedý nádych na hrdle naznačuje príbuznosť so samcom, no je oveľa menej nápadný. Tento typ dimorfizmu je typický pre himalájske muchárovité.

3

Horský špecialista nad 1500 m n. m. — Muchárik lesný hniezdi prevažne vo výškach 1500 až okolo 3000 m n. m. v subtropických a miernych montánnych lesoch. V Nepáli bol zaznamenaný na nadmorskej výške 2195 m. Preferuje vlhké ihličnaté, zmiešané a rododendronové lesy — biotopy, ktoré sú charakteristické pre hniezdnu krajinu Himalájí a juhozápadnej Číny.

4

Altitudinálna migrácia namiesto dlhého ťahu — Na rozdiel od mnohých európskych muchárovitých, ktoré sú diaľkovými migrantmi, muchárik lesný vykonáva altitudinálnu migráciu — po hniezdnej sezóne zostupuje z vysokohorských hniezdísk do nižšie položených lesov alebo sa presúva len krátku vzdialenosť na sever severnej Indočíny (sev. Thajsko, Laos, Vietnam). V Thajsku je klasifikovaný ako zimný hosť na lokalitách Doi Inthanon, Doi Suthep-Pui a ďalších pohoriach.

5

Zmiešané druhové hejná — sociálny les — Muchárik lesný sa v lese bežne pridáva k zmiešaným hejnám rôznych druhov vtákov — typické správanie pre himalájske lesné spoločenstvá, kde viacero druhov spoločne prehľadáva les pre korisť. Toto správanie zvyšuje efektivitu hľadania hmyzu a poskytuje ochranu pred predátormi.

6

Dva poddruhy — izolovaná populácia vo Vietname — Uznávajú sa dva poddruhy: F. s. strophiata (hlavný areál od Himalájí cez Čínu a Mjanmarsko) a F. s. fuscogularis obmedzený na Langbianovu planinu v strednom Vietname a juž. Laose. Poddruh fuscogularis má tmavšie, hnedé hrdlo (lat. fusco = tmavý, hnedý; gularis = hrdlový) — odtiaľ pochádza jeho latinský prívlastok.

Taxonomická klasifikácia

species Muchárik lesný (Ficedula strophiata)

Ríša Animalia

Kmeň Chordata

Trieda Aves (vtáky)

Rad Passeriformes (vrabcotvaré)

Čeľaď Muscicapidae (muchárovité)

Rod Ficedula Brisson, 1760

Druh Ficedula strophiata (Hodgson, 1837)

Poddruh SR v SR sa vo voľnej prírode nevyskytuje — himalájsko-indočínsky druh; v európskej avikultúre sa nechová

Poddruhy Dva poddruhy uznávané IOC World Bird List: F. s. strophiata — hniezdi v Himalájach cez strednú a južnú Čínu a severné Thajsko, zimuje v severnej Indočíne; F. s. fuscogularis — obmedzený na Langbianovu planinu vo Vietname a južnom Laose.

Avibase_ID 57D97C57C1782100

Často kladené otázky

Nie — muchárik lesný nie je klietkový druh a v európskej avikultúre sa nechová. Ide o voľne žijúceho horského spevavca, ktorý patrí do vlhkých montánnych lesov Himalájí a južnej Číny. V SR ani v EÚ nie je dostupný v ponuke chovateľov. Druh nie je v CITES, no akýkoľvek odchyt z voľnej prírody by bol v rozpore s ochranou vtáctva v krajinách areálu. Jediný vhodný spôsob stretnutia je pozorovanie vo voľnej prírode.

Pohlavný dimorfizmus je prítomný, hoci nie tak extrémny ako u niektorých iných muchárovitých. Samec má biele čelo, čiernu tvár a bradu, tmavosivú až olivovoohnedú vrchnú stranu tela a predovšetkým výraznú ryšavú škvrnu na hrdle — gorget. Pod gorgetom nasleduje sivá hruď a biele brucho; vonkajšie riadiace perie má biele pruhy. Samica je sfarbená matnnejšie: olivovoohnedá vrchná strana, bledšia sivá tvár a hrdlo s redukovaným, menej výrazným gorgetom.

Najlepšia príležitosť je Himaláje (Nepál, severovýchodná India) a južná Čína počas hniezdnej sezóny v apríli až júli — hľadaj vo vlhkých horských lesoch nad 1500 m n. m., najmä v ihličnatých a zmiešaných lesoch s rododendronnymi porastmi. V zime ho možno pozorovať v severnom Thajsku (Doi Inthanon, Doi Suthep-Pui) a v severnom Laose a Vietname. Druh sa prezrádza spevom z exponovaných posedov v korunách stromov, najmä ráno.

IUCN ho hodnotí ako najmenej ohrozený (LC) s hodnotením z roku 2016. Nie je zaradený v žiadnej prílohe CITES. Hlavnou potenciálnou hrozbou je odlesňovanie a fragmentácia vlhkých horských lesov v hniezdnom areáli (Himaláje, stredná Čína, Mjanmarsko), aj keď druh nie je aktuálne považovaný za ohrozený. Presné populačné trendy nie sú podrobne monitorované.

Muchárik lesný nevykonáva dlhý medzikontinentálny ťah ako európski muchárovití, ale tzv. altitudinálnu migráciu — po hniezdnej sezóne zostupuje z vysokohorských hniezdísk (nad 1500–3000 m n. m.) do nižšie položených lesov alebo sa presúva len krátku vzdialenosť na sever Indočíny. V Thajsku je zimným hosťom na pohoriach Doi Inthanon a Doi Suthep-Pui.

Uznávajú sa dva poddruhy: F. s. strophiata — hlavná forma s rozsiahlym areálom od Himalájí cez strednú a južnú Čínu a Mjanmarsko, zimujúca v severnej Indočíne; a F. s. fuscogularis — izolovaná populácia obmedzená na Langbianovu planinu v strednom Vietname a južnom Laose, so tmavším (fuscogularis = tmavohrdlový) gorgetom.

muchárik lesný

Ficedula strophiata — samec s ryšavou škvrnou na hrdle (gorget), bielym čelom a tmavosivou vrchnou stranou — horský muchárovitý Himalájí a južnej Číny; voľne žijúci druh, nie klietkový vták