Motýlik modrohlavý

Skôr nie — patrí medzi citlivejšie a náročnejšie voliérové astrildy a neodporúča sa úplným začiatočníkom. Náročný je z niekoľkých dôvodov: (1) silný sklon k hmyzožravosti — vyžaduje pravidelnú živú potravu (pinkie, drobné larvy, drobné cvrčky, ideálne aj termity), bez ktorej v hniezdení opúšťa či vyhadzuje mláďatá; (2) citlivosť na chlad — ide o teplomilný východoafrický druh, ktorý neznáša mráz ani prievan (ideálne teplo nad ~20 °C), čerstvo dovezené vtáky sú obzvlášť citlivé; (3) teritorialita v hniezdnom období — chová sa zásadne jeden pár na samostatnú voliéru; (4) náročnejší odchov — pár ľahko opustí hniezdo pri vyrušení. Pre úplného začiatočníka sú vhodnejšie zebrička, bengalka alebo astrild obyčajný. Motýlik modrohlavý je naopak vďačnou voľbou pre pokročilejšieho chovateľa, ktorý dokáže zabezpečiť živú potravu, teplo a samostatnú, husto zarastenú voliéru — odmenou je jeden z najefektnejších afrických cordon-bleu s nezabudnuteľným tokovým tancom.

Motýlik modrohlavý má výrazný sklon k hmyzožravosti — v prírode tvorí hmyz významnú časť jeho potravy, najmä počas hniezdenia. V chove preto vyžaduje pravidelnú živú potravu: pinkie (larvy bzučiviek), drobné larvy, drobné cvrčky, vaječné kukly a termity (ak sú dostupné). Počas hniezdenia je živá potrava priam podmienkou úspechu — chovateľská prax opakovane upozorňuje, že motýliky (cordon-bleu) opúšťajú znášku alebo vyhadzujú mláďatá z hniezda, ak nedostávajú dostatok živej potravy (a najmä ak na ňu nie sú zvyknuté). Mimo hniezdenia je živá potrava o niečo menej kritická, no aj vtedy by mala byť súčasťou stravy — pozor však na obezitu pri nadbytku tučného krmiva. Pred kúpou sa preto oplatí overiť u predajcu, či je vták na živú potravu zvyknutý.

Motýlik modrohlavý má dobre rozlíšiteľný pohlavný dimorfizmus: (1) Samček má nebovo modrú CELÚ hlavu (modrú „čiapku", po ktorej je druh pomenovaný) aj celý spodok tela (hruď a brucho), kým chrbát a krídla sú pieskovo až svetlohnedé; modré sfarbenie je celkovo sýtejšie a rozsiahlejšie; (2) Samička je celkovo matnejšia — modrú má najmä na tvári a lícach, ostatné telo je prevažne hnedé, modrá sa nerozširuje na celú hlavu ani celý spodok. Mladé vtáky pripomínajú samičku a plné sfarbenie (najmä modrú „čiapku" samčeka) získavajú postupne počas niekoľkých mesiacov. Na rozdiel od mnohých drobných astrildov je teda určenie pohlavia u dospelých vtákov pomerne spoľahlivé už podľa vzhľadu.

Motýlik modrohlavý je východoafrický teplomilný druh, ktorý neznáša mráz, prudké ochladenie ani prievan — čerstvo dovezené vtáky sú na chlad obzvlášť citlivé a pri podchladení rýchlo chradnú. Vyhovuje mu teplo, ideálne nad ~20 °C (chovateľská literatúra uvádza minimálne ~20–21 °C), a priestranná, husto zarastená voliéra s vyššími trávami, kríkmi a úkrytmi, ktoré pripomínajú africkú savanu a dávajú plachšiemu vtákovi pocit bezpečia. Vo vonkajšej voliére ho možno chovať v teplej časti roka, no na chladné obdobie potrebuje suchý, bezprievanový a vykurovaný úkryt. Dôležitý je aj dôraz na hygienu — drobné astrildy bývajú náchylné na črevné parazity a roztoče, preto pravidelne čisti substrát, meň vodu a kontroluj trus.

Motýlik modrohlavý sa chová v páre a zásadne jeden pár na voliéru, pretože je v hniezdnom období teritoriálny voči iným vtákom (najmä voči príbuzným motýlikom a astrildom rovnakej veľkosti). Viac párov motýlikov ani viac cordon-bleu v jednej voliére počas hniezdenia nie je vhodné — hrozia potýčky, stres a poranenia. Mimo hniezdenia ho možno v dostatočne veľkej, husto zarastenej voliére kombinovať s pokojnými, inak sfarbenými druhmi, no na obdobie hniezdenia je najistejšie chovať pár samostatne. Motýlik je výrazne viazaný na partnera — pár drží spolu, vzájomne sa preberá v perí a spolu tokuje, preto je vhodné kúpiť rovno overený pár a počítať so samostatnou voliérou.

Pár si v hustej vegetácii, polootvorenej búdke alebo košíku (z trávy, kokosového vlákna a jemných stebiel) postaví guľovité kryté hniezdo s bočným otvorom. Samička znáša zvyčajne 4–6 vajec, na ktorých sedia striedavo obaja rodičia; inkubácia trvá 13–14 dní, mláďatá vyletujú približne v 17.–21. dni a rodičia ich ešte 2–3 týždne dokrmujú. Najčastejšie príčiny neúspechu sú dve: (1) nedostatok živej potravy — motýlik vtedy mláďatá nenakŕmi a opúšťa či vyhadzuje ich z hniezda (kľúčové sú pinkie, larvy, cvrčky a termity); (2) vyrušovanie a chlad — druh zle znáša vyrušovanie pri hniezde a pri strese či podchladení znášku opúšťa. Preto je dôležité zabezpečiť pokoj, teplo a dostatok živej potravy, hniezdiť len so samičkami v dobrej kondícii a zaistiť trvalý prísun vápnika (prevencia zadržania vajca).

Áno — je to jedna z najfascinujúcejších zvláštností motýlikov. Pri toku samček (i samička) drží steblo trávy alebo pierko v zobáku, poskakuje hore-dole a zakláňa hlavu, pričom obe pohlavia extrémne rýchlo podupkávajú nôžkami — akoby „stepovali". Tento multimodálny tokový tanec (kombinácia spevu, vizuálneho predvádzania a rýchleho podupkávania) je voľným okom takmer neviditeľný a vedci ho dokázali zachytiť až vysokorýchlostnou kamerou (štúdia Ota, Gahr & Soma 2015, publikovaná v časopise Scientific Reports). U cordon-bleu tancujú aj samce, aj samice, čo súvisí aj s tým, že u tohto druhu spievajú obe pohlavia. V chove tokový tanec uvidíš najlepšie v pokojnej, priestrannej a husto zarastenej voliére, kde sa pár cíti bezpečne.