Modravec červenoboký (Tarsiger cyanurus) — modrý chvost a oranžové boky — drobný spevavec zo sibírskej tajgy,…

Q: Môžem si modravca červenobokého kúpiť alebo chovať doma?

**Nie — modravec červenoboký nie je klietkový druh a jeho chov ani držba nie sú v SR prípustné.** Ide o voľne žijúceho spevavca, ktorý je **plne chránený podľa zákona č. 543/2002 Z. z.** so spoločenskou hodnotou **500 €**. Hoci druh nie je zaradený v prílohách CITES, slovenská legislatíva chráni všetky voľne žijúce európske spevavce — akýkoľvek odchyt, držba alebo predaj sú nezákonné. Jediný legálny spôsob, ako sa s ním stretnúť, je **pozorovanie v prírode**.

Q: Žije modravec červenoboký na Slovensku?

**Nehniezdi tu — je to mimoriadne vzácny migrant.** Prvý potvrdený výskyt na Slovensku nastal **4. novembra 2017**, keď bol jedinec odchytený a okrúžkovaný pri **Ždiari v Tatrách**, a druh sa stal **363. členom slovenskej avifauny**. Bežne hniezdi až v boreálnej tajge severnej Eurázie a zimuje v juhovýchodnej Ázii. Na Slovensko sa môže zatúlať len výnimočne ako **vzácny vagant** počas jesenného ťahu, keď sa jednotlivec odchýli od svojej bežnej trasy.

Q: Ako rozoznám modravca červenobokého od podobných druhov?

Kľúčom je **kombinácia modrého chvosta a zadočku s oranžovými bokmi** — táto dvojica znakov je spoločná pre samca aj samicu. **Žltochvost hôrny** (*Phoenicurus phoenicurus*) má oranžovočervený, nie modrý chvost. **Slávik modrák** (*Luscinia svecica*) má nápadnú modrú náprsenku a žije vo vlhkých trsťových biotopoch — úplne iné prostredie. Samec modravca s tmavomodrou vrchnou stranou je prakticky nezameniteľný; samica je nenápadnejšia, no modrý chvost ju prezradí.

Q: Aký má modravec červenoboký spev?

Spev samca je **melodický, mierne melancholický tril** s charakteristickou **trojfázovou stavbou** — začína ticho, kulminuje v hlasnejšom zostupnom drozdovitom motíve uprostred a potom opäť stíchne. Samce spievajú celý deň **a často aj v noci** z koruny stromov, čo je medzi denne aktívnymi spevavcami nezvyčajné. Poplašný hlas je krátke „tik-tik-tik“ alebo „zri-zri-zri“, podobné červienkam; pri ťahu vydáva tichý „seeep“.

Q: Čím sa modravec červenoboký živí?

Je to **typický hmyzožravec**. Loví hmyz a malé bezstavovce (chrobáky, dvojkrídlovce, mravce, húsenice, pavúky) leteckými útokmi z posedu alebo zbiera korisť zo zeme v hustom podraste. **Pred jesennou migráciou dopĺňa stravu drobnými bobuľami a mäkkými plodmi**, aby si vytvoril tukové zásoby na diaľkový let. Práve dostupnosť bezstavovcov ho viaže na lesy s bohatým podrastom.

Q: Je modravec červenoboký ohrozený druh?

**Nie — podľa IUCN je hodnotený ako najmenej ohrozený (LC).** Globálna populácia sa odhaduje na **9–18 miliónov dospelých jedincov** a je stabilná, európska subpopulácia dokonca rastie a druh sa šíri smerom na západ. Dlhodobými tlakmi na populáciu sú ťažba boreálnej tajgy, fragmentácia lesov a klimatické zmeny, no aktuálne nespôsobujú výrazný pokles. Na Slovensku je napriek priaznivému globálnemu stavu chránený zákonom.

Q: Prečo má druh dva anglické názvy — Red-flanked Bluetail a Orange-flanked Bush-Robin?

Oba názvy označujú **ten istý druh** (*Tarsiger cyanurus*). **Red-flanked Bluetail** („červenoboký modrochvost“) je dnes bežnejší a vystihuje modrý chvost; **Orange-flanked Bush-Robin** je starší názov zdôrazňujúci oranžové boky a príbuznosť s lesnými „robinmi“. Slovenský názov **modravec červenoboký** elegantne spája oba znaky. Latinské meno opísal Peter Simon Pallas už v roku 1773.

Výživa

Hmyz a jeho larvy — chrobáky, dvojkrídlovce, mravce, húsenice; základ stravy počas celého roka 55%

Pavúky a iné drobné bezstavovce — zbierané z podrastu, kôry a zo zeme 20%

Drobné bobule a mäkké plody — dopĺňané najmä na jeseň pred migráciou ako zdroj energie 15%

Lietajúci hmyz lovený z posedu (dart-and-catch) — útoky vo vzduchu z nízkej vetvy 7%

Semená a drobný rastlinný materiál — okrajový doplnok mimo hniezdnej sezóny 3%

Odporúčané potraviny

Hmyz a jeho larvy — chrobáky, dvojkrídlovce, mravce, húsenice (základná zložka stravy počas celého roka)
Pavúky a drobné bezstavovce zbierané z podrastu, kôry a zo zeme
Lietajúci hmyz lovený leteckým útokom z posedu (dart-and-catch technika)
Drobné bobule a mäkké plody — dôležitý zdroj energie na jeseň pred migráciou
Larvy a kukly bezstavovcov vyhľadávané v hrabanke a machu
Mäkká živá potrava všeobecne — kľúčová pri kŕmení mláďat v hniezde
Drobný rastlinný materiál a semená — okrajový doplnok mimo hniezdnej sezóny
Voda z rosy, kvapiek a drobných lesných zdrojov — druh sa rád zdržiava pri vlhkom podraste

Zakázané potraviny

Druh nie je klietkový vták — nasledujúce platí ako všeobecná ekologická poznámka, nie ako kŕmny návod pre chov
Pesticídmi a insekticídmi zasiahnutý hmyz — chemicky ošetrené poľnohospodárske plochy znižujú dostupnosť bezpečnej koristi
Otrávená alebo kontaminovaná korisť pri okraji ošetrených polí a sadov — riziko sekundárnej otravy hmyzožravcov
Plesnivé a hnijúce plody — riziko mykotoxínov, druh sa im v prírode vyhýba
Ľudské spracované potraviny (soľ, cukor, tuky) — pre drobné hmyzožravce nevhodné; nepodávať

Tip od odborníka Modravec červenoboký je typický hmyzožravec (insektivórum). Vo voľnej prírode loví hmyz a malé bezstavovce leteckými útokmi z posedu (technika dart-and-catch) alebo trpezlivo zbiera potravu zo zeme a z hustého podrastu. Jeho jedálniček tvoria najmä chrobáky, dvojkrídlovce, mravce, húsenice a pavúky. Pred jesennou migráciou, keď potrebuje vytvoriť tukové zásoby na diaľkový let, dopĺňa stravu drobnými bobuľami a mäkkými plodmi. Práve dostupnosť bezstavovcov ho viaže na lesy s bohatým podrastom, ktoré mu poskytujú dostatok koristi i krytu. V zimoviskách v juhovýchodnej Ázii sa drží nižších polôh lesov a bambusových hustín, kde aj v chladnejších mesiacoch nachádza hmyz. Druh nie je vhodný na chov v zajatí — je chránený zákonom SR a nechová sa; tieto údaje opisujú jeho prirodzenú ekológiu, nie kŕmenie v klietke.

Správanie a komunikácia

Hlučnosť

Modravec červenoboký je prevažne tichý lesný vták mimo obdobia spevu. Samec v hniezdnej sezóne spieva melodický, mierne melancholický trojfázový tril z koruny stromov, často aj v noci. Poplašný hlas je krátke „tik-tik-tik“ alebo „zri-zri-zri“. Keďže ide o voľne žijúci druh, otázka hlučnosti v byte je bezpredmetná — vták sa nechová.

Priľnavosť

Modravec červenoboký je plne voľne žijúci, plachý lesný vták — nie je to maznavý druh ani spoločenský miláčik. Akýkoľvek fyzický kontakt s človekom preňho znamená extrémny stres. Druh je chránený zákonom SR a nechová sa — radosť z neho prináša jedine pozorovanie v prírode (birdwatching) pri zriedkavom ťahu.

Aktivita

Veľmi čulý a pohyblivý vták — modravec červenoboký pripomína správaním červienku: pravidelne kýve a chveje chvostom, neustále poletuje nízkym podrastom a z posedu vyráža loviť hmyz. Je to neúnavný diaľkový migrant, ktorý dvakrát ročne prekonáva tisícky kilometrov medzi sibírskou tajgou a juhovýchodnou Áziou.

Reč

Modravec červenoboký nenapodobňuje ľudskú reč — ide o voľne žijúceho spevavca s vrodeným repertoárom melodického trilu a poplašných volaní. Schopnosť učiť sa reč nemá a ako chránený druh sa ani nechová.

Hlasový prejav a reč

Modravec červenoboký má melodický, mierne melancholický spev budovaný do charakteristickej trojfázovej stavby — začína ticho, kulminuje v hlasnejšom zostupnom drozdovitom motíve uprostred a potom opäť stíchne. Práve táto stavba ho odlišuje od podobne znejúcich druhov. Samce spievajú celý deň, často aj v noci, typicky z koruny stromov pri obhajobe teritória. Poplašný hlas je krátke, ostré „tik-tik-tik“ alebo „zri-zri-zri“, podobné červienkam; pri ťahu vydáva tichý kontaktný „seeep“. Druh nenapodobňuje ľudskú reč — repertoár je vrodený. Ako voľne žijúci chránený vták sa nechová a jeho hlas možno počuť len v prírode.

Dokáže hovoriť? Modravec červenoboký nenapodobňuje ľudskú reč ani melódie. Ide o voľne žijúceho spevavca s vrodeným repertoárom melodického trilu a poplašných volaní; schopnosť učiť sa reč nemá a ako chránený druh sa nechová.

Typické zvuky

Melodický trojfázový tril — začína ticho, kulminuje hlasnejším zostupným drozdovitým motívom a potom stíchne; spev samca z koruny stromov
Poplašný hlas „tik-tik-tik“ alebo „zri-zri-zri“ — krátke, ostré tóny podobné červienkam pri vyrušení
Tichý kontaktný „seeep“ — jemný migračný volač počúvateľný najmä počas nočného ťahu
Nočný spev — samce spievajú aj po zotmení, čo je nezvyčajné medzi denne aktívnymi spevavcami

Sezónny kalendár

Hlavná hniezdna sezóna v boreálnej tajge (máj–júl) — hniezdo na zemi alebo tesne nad ňou v hustom podraste

Tok — samec spieva melodický trojfázový tril z koruny stromov, často aj v noci, a obhajuje teritórium

Inkubácia cca 13–14 dní (sedí samica); mláďatá opúšťajú hniezdo približne 13–15 dní po vyliahnutí

Jesenný ťah do JV Ázie — práve v tomto období sa vzácni vaganti zatúlajú do strednej a západnej Európy (SR nález 2017 = 4. november)

Zimovanie v JV Ázii, Himalájach a na indickom subkontinente — drží sa nižších polôh lesov a bambusových hustín

Jarný ťah späť na hniezdiská severnej Eurázie

Prostredie a požiadavky

Prirodzený biotop — hniezdisko

Husté ihličnaté a zmiešané lesy s bohatým podrastom; boreálna tajga a subalpínske lesy

Modravec červenoboký hniezdi v hustých ihličnatých a zmiešaných lesoch s bujným podrastom — typicky v boreálnej tajge a subalpínskych lesoch severnej Eurázie. Potrebuje dostatok krytu pri zemi, kde stavia hniezdo, a bohatý podrast plný bezstavovcov. Nie je to klietkový druh — namiesto ubytovania v zajatí mu prospieva ochrana pôvodných lesov.

Rozšírenie a areál

Hniezdi od Fínska a Estónska cez Sibír po Kamčatku, Sachalin a Japonsko; izolovane v Himalájach

Hniezdny areál siaha od severovýchodnej Európy (Fínsko, Estónsko, SV Rusko) cez celú Sibír až po Kamčatku, Sachalin a Japonsko; samostatné populácie žijú aj v Himalájach. Rozptyl jedincov zasahuje cez Kazachstan a Pakistan. Ide o jeden z najrozľahlejších hniezdnych areálov medzi euroázijskými spevavcami.

Migrácia a zimovisko

Diaľkový migrant — zimuje v JV Ázii, Himalájach a na indickom subkontinente; vzácny vagant v Z Európe

Celá populácia je sťahovavá a zimuje v juhovýchodnej Ázii — od južného Japonska, Kórey, južnej Číny a Taiwanu cez Mjanmarsko, Thajsko, Laos a Vietnam až po Himaláje a indický subkontinent. Pri jesennom ťahu sa jednotlivci zatúlajú ako vzácni vaganti do strednej a západnej Európy (Belgicko, Veľká Británia, Slovensko).

Výskyt na Slovensku

Mimoriadne vzácny migrant — prvý potvrdený výskyt 4. novembra 2017 pri Ždiari (Tatry)

Na Slovensku ide o mimoriadne vzácneho hosťa. Prvý potvrdený výskyt nastal 4. novembra 2017, keď bol jedinec odchytený a okrúžkovaný pri Ždiari v Tatrách; nález potvrdil Milan Olekšák zo SOS/BirdLife Slovensko a druh sa zapísal ako 363. druh avifauny SR. Staršie neoverené pozorovanie pochádza z roku 1973 (Štrbské Pleso). Druh tu nehniezdi.

Správanie a aktivita

Čulý, plachý lesný vták; kýve chvostom, loví z posedu; samce spievajú aj v noci

Správaním modravec červenoboký pripomína červienku — pravidelne kýve a chveje chvostom, drží sa nízkeho podrastu a z posedu vyráža loviť hmyz. Je plachý a ostražitý. Samce v hniezdnej sezóne spievajú z koruny stromov, často aj v noci, čo je medzi denne aktívnymi spevavcami nezvyčajné.

Právna ochrana

Voľne žijúci chránený druh — zákon SR č. 543/2002 Z. z., spoločenská hodnota 500 €; nie je v CITES

Modravec červenoboký je na Slovensku plne chránený podľa zákona č. 543/2002 Z. z. so spoločenskou hodnotou 500 €. Druh sa nevyskytuje v žiadnej prílohe CITES (nie je predmetom medzinárodného obchodu), no slovenská legislatíva chráni všetky voľne žijúce európske spevavce — odchyt, držba ani chov nie sú prípustné.

Rozmnožovací cyklus

Tok a dvorenie

Máj–jún (boreálna tajga); samce spievajú aj v noci

Po prílete na hniezdiská samec obsadzuje teritórium a spieva melodický trojfázový tril z koruny stromov, často aj po zotmení. Tokom obhajuje revír a láka samicu. Hniezdenie je viazané na dlhý severský deň a dostatok bezstavovcov v podraste.

Hniezdo a znáška

Znáška 3–6 vajec (konsenzus Wikipedia EN / Birdfact)

Pár stavia hniezdo na zemi alebo tesne nad ňou v hustom podraste, skryté pri pätách stromov, v machu alebo medzi koreňmi. Samica kladie zvyčajne 3–6 vajec (Wikipedia EN a thainationalparks uvádzajú 3–5, Birdfact 4–6; SK Wikipedia uvádza odchylných 5–9, čo je mimo konsenzu). Presný počet sa medzi zdrojmi mierne líši.

Inkubácia

Približne 13–14 dní; sedí samica (zdroj: Birdfact)

Na vajíčkach sedí prevažne samica. Inkubácia trvá približne 13–14 dní (uvádza Birdfact; iné zdroje toto číslo priamo nepotvrdzujú, preto ho berieme ako orientačné). V tomto období je kľúčový pokoj a krytie hustým podrastom pred predátormi.

Liahnutie a kŕmenie mláďat

Obaja rodičia kŕmia mláďatá živou potravou

Mláďatá sa liahnu holé a slepé a rodičia ich kŕmia výhradne mäkkou živou potravou — drobným hmyzom, larvami a pavúkmi z okolia hniezda. Dostatok bezstavovcov v podraste je pre úspešný odchov nevyhnutný.

Vyletenie mláďat

Približne 13–15 dní po vyliahnutí (zdroj: Birdfact)

Mláďatá opúšťajú hniezdo približne 13–15 dní po vyliahnutí. Juvenilné jedince majú škvrnitý šat podobný mladým červienkam a postupne nadobúdajú modré perá; modrý nádych na chvoste a zadočku si však zachovávajú vždy. Plné sfarbenie dosahujú neskôr.

Pohlavná dospelosť

Presné údaje neoverené pre tento druh

Presný vek pohlavnej dospelosti nie je v dostupných zdrojoch pre tento druh spoľahlivo uvedený — analogicky s príbuznými drobnými spevavcami čeľade muchárovitých sa predpokladá hniezdenie už v prvom roku života. Mladé samce dozrievajú do plného modrého šatu postupne počas niekoľkých mesiacov.

Ochočenie a kontakt

Trvanie: Nevzťahuje sa — modravec červenoboký je voľne žijúci chránený druh, ktorý sa neochočuje ani nechová.

Modravec červenoboký nie je klietkový vták a neochočuje sa. Ide o plne voľne žijúceho, plachého lesného spevavca, ktorý sa pri stretnutí s človekom správa ostražito a rýchlo mizne v podraste. Na Slovensku je chránený zákonom č. 543/2002 Z. z. (spoločenská hodnota 500 €) a jeho chov ani manipulácia nie sú prípustné. Jediný vhodný spôsob kontaktu je pozorovanie v prírode z diaľky počas jeho zriedkavého ťahu, bez rušenia vtáka.

1

Modravec červenoboký sa neochočuje — nasledujúce body sú zásady ohľaduplného pozorovania voľne žijúceho chráneného druhu

2

Pozoruj len z diaľky ďalekohľadom alebo teleobjektívom — nepribližuj sa, neplaš a neruš vtáka

3

Nikdy nehľadaj ani nenarúšaj hniezda a nepoužívaj nahrávky spevu na vábenie počas hniezdenia

4

Rešpektuj, že ide o zákonom chránený druh — chytanie, držba či chov sú v SR neprípustné

Porovnanie s podobnými druhmi

	Modravec červenoboký	Slávik modrák (Luscinia svecica)	Červienka obyčajná (Erithacus rubecula)	Žltochvost hôrny (Phoenicurus phoenicurus)	Modravec himalájsky (Tarsiger rufilatus)
Dĺžka	13–14 cm	13–14 cm	12,5–14 cm	13–14,5 cm	13–14 cm
Váha	10–18 g	13–25 g	16–22 g	11–23 g	10–16 g
Dožitie	3–5 r (divočina)	3–5 r	do ~12 r (zriedka)	3–5 r	presné údaje neoverené
Hlučnosť	Voľne žijúci — v SR nehniezdi, nie je klietkový druh	Voľne žijúci chránený druh	Voľne žijúci chránený druh	Voľne žijúci chránený druh	Voľne žijúci druh (mimo SR)
Stav IUCN	IUCN LC; chránený zákonom SR 543/2002 (spoločenská hodnota 500 €); CITES: bez zápisu	IUCN LC; chránený zákonom SR; CITES: bez zápisu	IUCN LC; chránený zákonom SR; CITES: bez zápisu	IUCN LC; chránený zákonom SR; CITES: bez zápisu	IUCN LC; CITES: bez zápisu
Povaha	Samec: tmavomodrá vrchná strana, modrý chvost a zadoček, biele hrdlo, oranžové boky. Samica: olivovohnedá vrchná strana, modrý chvost a zadoček, oranžové boky	Samec má nápadnú modrú náprsenku s bielou alebo červenou hviezdou a rezavý základ chvosta; vrchná strana hnedá	Oranžovočervené čelo, hrdlo a hruď, olivovohnedá vrchná strana, oblé telo; bez modrých tónov v perí	Samec: sivá vrchná strana, čierne hrdlo, hrdzavooranžová hruď a oranžovočervený chvost (nie modrý); biele čelo	Veľmi podobný modravcovi červenobokému; samec má sýtejšiu, viac fialovomodrú vrchnú stranu a kontrastnejšie modré obočie; boky hrdzavooranžové
Areál	Hniezdisko: boreálna tajga (Fínsko po Kamčatku a Japonsko, Himaláje); zimovisko: JV Ázia a indický subkontinent; vzácny migrant v Z Európe a na Slovensku	Eurázia — hniezdi vo vlhkých trsťových a krovinatých biotopoch pri vode (úplne iný biotop než lesný modravec); odlišuje sa modrou náprsenkou namiesto modrého chvosta	Európa, severná Afrika, západná Ázia — bežný hniezdič SR; modravca pripomína správaním (kývanie chvostom, lov z posedu), líši sa oranžovou hruďou a absenciou modrej	Európa a západná Ázia — hniezdič SR; od modravca sa líši hrdzavooranžovým chvostom (modravec má modrý chvost) a čiernym hrdlom samca	Himaláje a hory strednej Ázie — najbližší príbuzný rovnakého rodu Tarsiger; dlho považovaný za poddruh modravca červenobokého, dnes samostatný druh; na Slovensku sa nevyskytuje

Choroby a prevencia

Vtáčia malária a krvné parazity (Plasmodium, Haemoproteus)

stredná

Príznaky: Apatia, načuchrané perie, slabosť, znížená kondícia, úhyn pri silnej infekcii

Drobné hmyzožravé spevavce sú prenosom krvných parazitov cez bodavý hmyz (komáre, muchničky) ohrozené najmä na ťahu a v zimoviskách trópov. Ide o prirodzenú hrozbu voľne žijúcich populácií, nie o chovateľský problém — druh sa nechová.

Endoparazity a ektoparazity (helminty, perochvosty, roztoče)

stredná

Príznaky: Chudnutie, poškodené perie, svrbenie, oslabenie imunity

Voľne žijúce spevavce bežne hostia črevné červy, perochvosty (Mallophaga) a roztoče. Pri zdravom jedincovi a dostatku potravy zvyčajne neohrozujú prežitie; problémom sa stávajú pri vyčerpaní na dlhom ťahu.

Aspergilóza a iné mykotické infekcie dýchacích ciest

vysoká

Príznaky: Sťažené dýchanie, dýchanie s otvoreným zobákom, letargia, chudnutie

Plesňová infekcia dýchacieho aparátu (Aspergillus spp.) hrozí drobným vtákom najmä pri vlhku, vyčerpaní alebo strese počas migrácie. U voľne žijúcich jedincov je často smrteľná, keďže prebieha skryto. Ekologická poznámka — druh sa v zajatí nechová.

Vyčerpanie a podchladenie na ťahu, kolízie a predácia

vysoká

Príznaky: Strata kondície, neschopnosť letu, podchladenie pri jesennom zatúlaní mimo areál

Najväčšou hrozbou drobného diaľkového migranta je vyčerpanie zásob, nepriaznivé počasie a predácia počas tisíckilometrového ťahu. Vzácni vaganti, ktorí sa zatúlajú do strednej Európy (ako jedinec pri Ždiari 2017), čelia chladu a nedostatku známej potravy. Hrozí aj predácia mačkami a dravcami a kolízie so sklom.

Strata a fragmentácia biotopu (nepriama populačná hrozba)

nízka

Príznaky: Pokles dostupných hniezdísk, úbytok podrastu a koristi

Hoci je druh globálne hodnotený ako najmenej ohrozený (LC), dlhodobými tlakmi na populáciu sú ťažba tajgy, fragmentácia lesov a klimatické zmeny posúvajúce vhodné biotopy. Aktuálne tieto faktory populáciu výrazne neznižujú — trend je stabilný až rastúci v Európe.

Prevencia Modravec červenoboký je voľne žijúci druh — nasledujúce informácie opisujú jeho prirodzené hrozby, nie starostlivosť v zajatí (druh sa nechová). Ako každý drobný diaľkový migrant čelí najväčším rizikám počas ťahu: vyčerpaniu tukových zásob, nepriaznivému počasiu, predácii a kolíziám. V trópických zimoviskách ho ohrozujú krvné parazity prenášané bodavým hmyzom (vtáčia malária) a mykotické infekcie dýchacích ciest. Na úrovni populácie pôsobia dlhodobé tlaky — ťažba boreálnej tajgy a klimatické zmeny — no globálne je druh stabilný (IUCN LC, 9–18 mil. jedincov). Ak nájdeš vyčerpaného vzácneho vaganta, nemanipuluj s ním svojvoľne a kontaktuj rehabilitačnú stanicu alebo SOS/BirdLife Slovensko — ide o chránený druh.

Zaujímavosti

1

Nezameniteľný modrý chvost — Modravec červenoboký patrí k najkrajšie sfarbeným spevavcom mierneho pásma Eurázie. Dospelý samec má vrchnú stranu kobaltovomodrú: chrbát, ramená, zadoček aj chvost sú syté modré, pričom najintenzívnejšia farba sa sústreďuje na lícach a bokoch krku. Nad okom prechádza jemná biela obočná čiara, hrdlo a stred brucha sú krémovobiele a boky tela horia výraznou oranžovočervenou farbou. Samica má vrchnú stranu olivovohnedú, no zachováva si modrý chvost a zadoček — spolu s oranžovými bokmi je toto znak spoločný pre obe pohlavia, vďaka ktorému je druh ľahko identifikovateľný.

2

Tajgový hniezdič, diaľkový migrant — Hniezdiská sa rozprestierajú v boreálnej tajge od severovýchodnej Európy (Fínsko, Estónsko, SV Rusko) cez celú Sibír až po Kamčatku, Sachalin a Japonsko; izolované populácie žijú aj v Himalájach. Druh uprednostňuje husté ihličnaté a zmiešané lesy s bohatým podrastom. Celá populácia zimuje v juhovýchodnej Ázii — od južného Japonska a Taiwanu cez Mjanmarsko a Thajsko až po indický subkontinent. Globálna populácia 9–18 miliónov jedincov je podľa IUCN stabilná.

3

Vzácny hosť na Slovensku — Pre slovenských ornitológov je modravec červenoboký mimoriadnym nálezom. Prvý potvrdený výskyt na území SR nastal 4. novembra 2017, keď bol vtáčik odchytený a okrúžkovaný pri Ždiari v Tatrách; Milan Olekšák zo SOS/BirdLife Slovensko nález potvrdil a druh bol zapísaný ako 363. člen avifauny Slovenska. Išlo o jesenného migranta, ktorý sa odchýlil od svojej bežnej trasy na východ. Druh tu nehniezdi a každé pozorovanie je výnimočnou udalosťou.

4

Speváč, ktorý spieva aj v noci — Spev samca je melodický, mierne melancholický tril s charakteristickou trojfázovou stavbou: začína ticho, buduje sa do hlasnejšieho zostupného motívu uprostred a potom opäť stíchne. Samce spievajú celý deň aj v noci, typicky z koruny stromov — nočný spev je medzi denne aktívnymi spevavcami nezvyčajný. Poplašný hlas je krátke „tik-tik-tik“ alebo „zri-zri-zri“, podobné červienkam.

5

Správaním ako červienka — Modravec červenoboký pripomína svojím vystupovaním červienku obyčajnú: pravidelne kýve a chveje chvostom, drží sa nízkeho podrastu a z posedu vyráža loviť hmyz vo vzduchu alebo zo zeme. Je plachý a ostražitý, no pri love prekvapivo obratný. Táto podobnosť nie je náhodná — oba druhy patria do tej istej čeľade muchárovitých (Muscicapidae).

6

Typický hmyzožravec — Modravec červenoboký je insektivórum — loví hmyz a malé bezstavovce (chrobáky, dvojkrídlovce, mravce, húsenice, pavúky) leteckými útokmi z posedu alebo zbiera korisť zo zeme v hustom podraste. Pred jesennou migráciou, keď musí vytvoriť tukové zásoby na diaľkový let, dopĺňa stravu drobnými bobuľami a mäkkými plodmi. V zimoviskách JV Ázie sa drží nižších polôh lesov a bambusových hustín.

7

Voľne žijúci chránený druh, nie klietkový vták — Modravec červenoboký nie je a nesmie byť chovaný — je to voľne žijúci spevavec, ktorý je na Slovensku plne chránený podľa zákona č. 543/2002 Z. z. so spoločenskou hodnotou 500 €. Druh sa nevyskytuje v žiadnej prílohe CITES, no slovenská legislatíva chráni všetky voľne žijúce európske spevavce. Jediný legálny a vhodný spôsob kontaktu je pozorovanie v prírode (birdwatching).

8

Najmenej ohrozený, no s rastúcim európskym trendom — Podľa IUCN je modravec červenoboký hodnotený ako najmenej ohrozený (LC). Globálna populácia sa odhaduje na 9–18 miliónov dospelých jedincov a je stabilná; európska subpopulácia dokonca vykazuje rastúci trend a druh postupne rozširuje svoj areál smerom na západ do Európy. Dlhodobými tlakmi zostávajú ťažba boreálnej tajgy a klimatické zmeny.

9

Dva anglické názvy, jeden vták — V angličtine sa druh označuje ako Red-flanked Bluetail („červenoboký modrochvost“), ale aj starším názvom Orange-flanked Bush-Robin. Latinský názov Tarsiger cyanurus opísal Peter Simon Pallas už v roku 1773. Slovenský názov modravec červenoboký presne vystihuje dva najvýraznejšie znaky — modrastý chvost a oranžovočervené boky — a odlišuje ho od nepríbuzných slávikov rodu Luscinia.

Taxonomická klasifikácia

species Modravec červenoboký (Tarsiger cyanurus)

Ríša Animalia

Kmeň Chordata

Trieda Aves (vtáky)

Rad Passeriformes (vrabcotvaré)

Čeľaď Muscicapidae (muchárovité)

Rod Tarsiger Hodgson, 1845

Druh Tarsiger cyanurus (Pallas, 1773)

Výskyt SR vzácny migrant — prvý potvrdený výskyt 4. novembra 2017 pri Ždiari (Tatry), odchyt a krúžkovanie; zapísaný ako 363. druh avifauny SR. V SR nehniezdi.

Avibase_ID E54B8DEE06ACE380

Často kladené otázky

Nie — modravec červenoboký nie je klietkový druh a jeho chov ani držba nie sú v SR prípustné. Ide o voľne žijúceho spevavca, ktorý je plne chránený podľa zákona č. 543/2002 Z. z. so spoločenskou hodnotou 500 €. Hoci druh nie je zaradený v prílohách CITES, slovenská legislatíva chráni všetky voľne žijúce európske spevavce — akýkoľvek odchyt, držba alebo predaj sú nezákonné. Jediný legálny spôsob, ako sa s ním stretnúť, je pozorovanie v prírode.

Nehniezdi tu — je to mimoriadne vzácny migrant. Prvý potvrdený výskyt na Slovensku nastal 4. novembra 2017, keď bol jedinec odchytený a okrúžkovaný pri Ždiari v Tatrách, a druh sa stal 363. členom slovenskej avifauny. Bežne hniezdi až v boreálnej tajge severnej Eurázie a zimuje v juhovýchodnej Ázii. Na Slovensko sa môže zatúlať len výnimočne ako vzácny vagant počas jesenného ťahu, keď sa jednotlivec odchýli od svojej bežnej trasy.

Kľúčom je kombinácia modrého chvosta a zadočku s oranžovými bokmi — táto dvojica znakov je spoločná pre samca aj samicu. Žltochvost hôrny (Phoenicurus phoenicurus) má oranžovočervený, nie modrý chvost. Slávik modrák (Luscinia svecica) má nápadnú modrú náprsenku a žije vo vlhkých trsťových biotopoch — úplne iné prostredie. Samec modravca s tmavomodrou vrchnou stranou je prakticky nezameniteľný; samica je nenápadnejšia, no modrý chvost ju prezradí.

Spev samca je melodický, mierne melancholický tril s charakteristickou trojfázovou stavbou — začína ticho, kulminuje v hlasnejšom zostupnom drozdovitom motíve uprostred a potom opäť stíchne. Samce spievajú celý deň a často aj v noci z koruny stromov, čo je medzi denne aktívnymi spevavcami nezvyčajné. Poplašný hlas je krátke „tik-tik-tik“ alebo „zri-zri-zri“, podobné červienkam; pri ťahu vydáva tichý „seeep“.

Je to typický hmyzožravec. Loví hmyz a malé bezstavovce (chrobáky, dvojkrídlovce, mravce, húsenice, pavúky) leteckými útokmi z posedu alebo zbiera korisť zo zeme v hustom podraste. Pred jesennou migráciou dopĺňa stravu drobnými bobuľami a mäkkými plodmi, aby si vytvoril tukové zásoby na diaľkový let. Práve dostupnosť bezstavovcov ho viaže na lesy s bohatým podrastom.

Nie — podľa IUCN je hodnotený ako najmenej ohrozený (LC). Globálna populácia sa odhaduje na 9–18 miliónov dospelých jedincov a je stabilná, európska subpopulácia dokonca rastie a druh sa šíri smerom na západ. Dlhodobými tlakmi na populáciu sú ťažba boreálnej tajgy, fragmentácia lesov a klimatické zmeny, no aktuálne nespôsobujú výrazný pokles. Na Slovensku je napriek priaznivému globálnemu stavu chránený zákonom.

Oba názvy označujú ten istý druh (Tarsiger cyanurus). Red-flanked Bluetail („červenoboký modrochvost“) je dnes bežnejší a vystihuje modrý chvost; Orange-flanked Bush-Robin je starší názov zdôrazňujúci oranžové boky a príbuznosť s lesnými „robinmi“. Slovenský názov modravec červenoboký elegantne spája oba znaky. Latinské meno opísal Peter Simon Pallas už v roku 1773.

Modravec červenoboký

Tarsiger cyanurus — modrý chvost a oranžové boky — drobný spevavec zo sibírskej tajgy, vzácne zazretý aj na Slovensku; voľne žijúci chránený druh, nie klietkový vták