Modraňa družná (Cyanopica cyanus)

Corvidae (krkavcovité)

Modraňa družná

Cyanopica cyanus — elegantny korvidovity spevavec vychodoazijskych lesov a zahrad so zarivo azurovymi krídlami, dlhym azurovym chvostom a ciernou ciapcou — slávny kooperatívnym hniezdenim a biogeografickou záhadou disjunktného areálu

IUCN: LC (Least Concern, 2017) | Least Concern (najmenej ohrozený) podla BirdLife International a IUCN. Populacia je lokalne bezna az pribudajuca vo vacsinej casti azijskeho arealu. Druh nema vyrazny poklesajuci trend. Hlavnymi miestnymi hrozbami su strata biotopu (odlesnovanie riedkych lesov, zarast sadom a zahrad), loklalna kompeticia s introdukovanou stracicou obecnou (Pica pica) v niektorych castiach Japonska a trocha lov. Populacia v Japonsku bola historicky ohrozena, no v sucasnosti je stabilna. Bez zaradenia v CITES. Zdroj: BirdLife DataZone https://datazone.birdlife.org/species/factsheet/asian-azure-winged-magpie-cyanopica-cyanus
Dĺžka36–38 cm (chvost 16–20 cm)
Hmotnosť76–118 g
Dožitiedo cca 15–20 rokov (orientačne; presné neoverené)
IUCNLC (najmenej ohrozený)
PôvodČína, Kórea, Japonsko, Mongolsko, juh Ruska
SťahovavýNie — stály druh
SpoločenskýÁno — kŕdle do 100 jedincov, kooperatívne hniezdenie
Podobný druhPica pica (stracica obecna — ciernoobiela, bez azurovej farby)
🔊
Hlučnosť
4/5
🤝
Priľnavosť
1/5
⚡
Aktivita
5/5
🗣️
Reč
1/5
💎
Zriedkavosť
5/5

Výživa

35% 30% 20% 10% STRAVA zloženie
Hmyz, larvy a pavúky — hlavná živočíšna zložka najmä v lete a pri odchove mláďat; zbiera zo zeme, podrastu aj spod kôry stromov 35%
Žalude, borovicové oriešky a semená — hlavná rastlinná zložka; zakopáva zásoby do zeme (zásobovanie na zimu), čím prispieva k obnove lesa 30%
Bobule, drobné plody a mäkké časti rastlín — sezónny doplnok; ovocie, figy, čerešne; stúpa v lete a na jeseň 20%
Mäkkýše, červy a drobné bezstavovce — doplnková živočíšna zložka; zbiera zo zeme aj z povrchu kôry 10%
Zdochliny, potravinový odpad a vajcia iných vtákov — príležitostná zložka pri farmách, záhradách a mestských oblastiach 5%

Odporúčané potraviny

  • Hmyz a larvy — hlavná bielkovinová zložka, nevyhnutná pri odchove mláďat; v prírode zbiera zo zeme, podrastu a spod kôry
  • Žalude a borovicové oriešky — kľúčová energetická zložka; v prírode zakopáva zásoby na zimu (zásobovanie); záhradné kŕmidlá s nelúpanými orieškami ho pritiahnu
  • Bobule, čerešne a drobné plody — sezónny doplnok v lete a na jeseň; chutné pre každého korvidovitého vtáka
  • Pavúky, mäkkýše a červy — doplnková živočíšna bielkovina zbieraná zo zeme a z podrastu
  • Vajcia a mláďatá iných spevavcov — príležitostná predácia v hniezdnej sezóne (v prírode prirodzená, v záhrade nežiaduca)
  • Zdochliny a potravinový odpad — príležitostná zložka v okolí fariem a záhrad v zimnom období

Zakázané potraviny

  • Avokádo — pre všetky vtáky vrátane korvidov toxický persín; aj malé množstvo môže spôsobiť závažné poškodenie srdca a smrť
  • Čokoláda, kakao a kofeínové nápoje — jedovaté pre vtáky (teobromín)
  • Soľ, slané a korenené ľudské potraviny — zaťažujú obličky vtákov
  • Cibuľa, cesnak, pór — dráždia tráviaci trakt a poškodzujú červené krvinky
  • Plesnivé a skazené krmivo — riziko aspergilózy a otravy mykotoxínmi
  • Avokádo, nektarínové/broskyňové kôstky (kyanid) — jedovaté pre vtáky
Tip od odborníka Modraňa družná je v prírode všežravý korvidovitý vták s pestrou sezonálne sa meniacou stravou. Na jar a v lete dominuje živočíšna zložka — hmyz, larvy, pavúky a mäkkýše sú nevyhnutné najmä pri odchove mláďat; v tomto období vyhľadáva aj vajcia a mláďatá iných vtákov. Na jeseň a v zime dominuje rastlinná energia — žalude, borovicové oriešky a semená, pričom druh aktívne zakopáva zásoby do zeme a pamätá si ich miesta (schopnosť typická pre rody Corvidae). Záhradníci, ktorí ju chcú pozorať, môžu na kŕmidlo uložiť nelúpané vlašské oriešky alebo žalude — prídem i v mestských záhradách. Druh sa v európskej avikultúre nechová; táto sekcia opisuje jeho prirodzenú stravu vo voľnej prírode. Odporúčania pre dočasne liečené jedince vychádzajú zo všeobecných zásad pre korvidovité vtáky a nie sú pre tento druh osobitne overené.

Správanie a komunikácia

4 Hlučnosť 1 Priľnavosť 5 Aktivita 1 Reč 5 Zriedkavosť 3.2
4/5 Tichý Hlučný
Hlučnosť
Modraňa družná je hlasný a komunikatívny druh typický pre Corvidae — jej skupinový čvirik, poplašné volania a kontaktné hlásky sú počuteľné na veľkú vzdialenosť a nesú sa lesom skôr, než vták vstúpi do zorného poľa. Skupiny 10–70 jedincov sú v tomto ohľade výraznými akustickými aktérmi biotopu. Keďže sa druh v zajatí nechová, otázka rušivosti v domácnosti je len teoretická.
1/5 Nezávislý Priľnavý
Priľnavosť
Modraňa družná je plachý voľne žijúci druh, ktorý sa v zajatí nechová. V záhradách a mestských parkoch Japonska a Kórey sa naučila tolerovať ľudskú prítomnosť, no fyzický kontakt s ľuďmi je pre ňu stresujúci. Nie je to spoločenský maznáčik.
5/5 Pokojný Aktívny
Aktivita
Mimoriadne aktívny, bdelý a spoločenský druh — modraňa družná trávi deň aktívnym foražovaním v skupinách, zásobovaním potravou, obranným mobbyingom predátorov a vokálnou komunikáciou. Ako typický korvidovitý vták patrí medzi najinteligentnejšie vtáky a disponuje priestorovou pamäťou (zásobovanie žaluďov). Je to jeden z najaktívnejších a hlasovo najexpresívnejších spevavcov východoázijských lesov.
1/5 Žiadna Výborná
Reč
Modraňa družná nenapodobňuje ľudskú reč vo voľnej prírode. Jej hlasový repertoár tvorí 12 rôznych špecifických volaní (ScienceDirect 2023) — kontaktné, poplašné, beggingové a pohybové hlásky — no ide o vrodený repertoár bez mimikry. Niekoľko korvidovitých vtákov odchovaných v zajatí od mláďaťa dokáže napodobňovať zvuky okolia, no pre modraňu to nie je dokumentované.

Hlasový prejav a reč

4/5 hlasitosť

Modraňa družná má bohatý a výrazný hlasový prejav typický pre korvidovitých vtákov. Výskum (ScienceDirect 2023) identifikoval 12 rôznych volaní asociovaných s konkrétnym kontextom: pohyb, žobranie potravy, kontakt, vigilancia pred predátormi a ďalšie. Najcharakteristickejšie hlásky sú chvejivé stúpajúce „screeep“ (kontaktné volanie pri pohybe v kríkoch a korunách stromov), štebotavé „we-we-we-u“ (bežná komunikácia v skupinách) a prenikavé poplašné „krarah“ (burcujúce ostatných členov skupiny), po ktorom nasleduje kovové „klink“. Skupiny vtákov sú hlasovo veľmi aktívne — modraňa je počuteľná skôr, než vstúpi do zorného poľa. V Japonsku je jej volanie opisované ako „guy-guy“ (poplašné) a tichšie „chupi-chupi“ (pokojné, kontaktné).

Dokáže hovoriť? Modraňa družná nenapodobňuje ľudskú reč vo voľnej prírode. Jej repertoár 12 volaní je vrodený a kontextovo špecifický. Niektoré korvidovité vtáky odchované v zajatí od mláďaťa dokážu napodobňovať zvuky okolia, no pre tento druh to nie je systematicky zdokumentované. Druh sa v európskej avikultúre nechová.

Typické zvuky

  • Chvejivé stúpajúce screeep — typické kontaktné volanie pri pohybe skupiny v korunách stromov a kríkoch; prvý zvuk, ktorý prezradí prítomnosť vtákov (oiseaux-birds.com)
  • Štebotavé we-we-we-u — bežná komunikácia medzi členmi skupiny; mäkký a opakujúci sa signál pri spokovom foražovaní
  • Prenikavé poplašné krarah + kovové klink — poplašná hláska burcujúca skupinu pred predátorom; ostrá, preniká lesom na veľkú vzdialenosť; po nej typicky nasleduje metalické klink
  • Guy-guy (poplašné) a tiché chupi-chupi (pokojné) — japonský popis hlasových prejavov; aktívna vokalizácia v organizovaných skupinách s deľbou úlohy vigilancie (vigilanci-hlídač oznamuje nebezpečenstvo)

Sezónny kalendár

Jan Feb Mar Apr Máj Jún Júl Aug Sep Okt Nov Dec ROČNÝ cyklus
Tok a dvorenie (marec–apríl) — samce dvoria v skupinových kolóniách; monogamné páry s pomocníkmi z predchádzajúcej sezóny
Hniezdna sezóna (apríl–jún, vrchol znáška máj) — voľné kolónie hniezd vzdialených 15–400 m; znáška 5–9 vajec, inkubácia 15–17 dní
Odchov mláďat (máj–júl) — mláďatá opúšťajú hniezdo po 16–19 dňoch; pomocníci aktívne kŕmia aj rodičovský pár
Mimohniezdiaca sezóna (október–február) — rodinné skupiny sa spájajú do zimovacích kŕdľov aj do 100 jedincov; zdieľajú nocoviská
Pelichanie (júl–september) — po hniezdnej sezóne; zakopávanie zásoby žaluďov a orieškov na zimu (zásobovanie); skupinové premiestňovanie
Stály (netatovavý) druh — Japonsko, Kórea, v. Čína; V Mongolsku a SV Číne môže dochádzať k lokálnym pohybom v zime; celoročne spoločenský a hlasný

Vhodný pre teba?

Skúsenosť Voľne žijúci východoázijský druh — v európskej avikultúre sa nechová. Modraňa družná je divoký korvidovitý vták Číny, Kórey, Japonska a priľahlých oblastí; v Európe ani na Slovensku sa nechová ani nechováva. Táto stránka má predovšetkým atlasový, poznávací a biologický charakter — opisuje jeden z najzaujímavejších príkladov kooperatívneho hniezdenia a sociálneho správania u vtákov. Akékoľvek chovateľské odporúčania sú len teoreticky odvodené zo zásad pre korvidovité vtáky.
Priestor Druh sa v zajatí nechová a preň neexistuje overený priestorový štandard. V prírode každý pár obhajuje hniezdne teritórium v rámci kolónie, no skupiny celoročne využívajú rozsiahly domovský okrsok. Teoreticky — analógiou s inými korvidovitými vtákmi — by si vyžiadal priestrannú zarastenú sieťovú voliéru (min. 4 × 2 × 2 m pre pár) s tvrdými bidlami, bohatou potravou, možnosťou zásobovania do substrátu a pokojným prostredím pre skupinové hniezdenie. V skutočnosti ide o sociálny druh, ktorého potreba skupiny a výrazne sociálneho hniezdneho systému v bežnom klietkovom chove nie je splniteľná.
Deti v domácnosti Modraňa družná nie je domáci maznáčik ani spoločenský vták pre deti. Ide o voľne žijúci korvidovitý druh, ktorý sa v európskej avikultúre nechová. Pre deti je fascinujúca predovšetkým ako príklad kooperatívneho správania vtákov (pomocníci kŕmia cudzie mláďatá), ako ilustrácia zásobovania a priestorovej pamäti a ako biologická záhada biogeografie (9 000 km medzi ázijskou a iberijskou populáciou). Pozorovanie tejto modrani v Japonsku, Kórei alebo Číne — na stromoch a v mestských záhradách — je autentickým a nezabudnuteľným zážitkom.
Hlučnosť Voľne žijúci druh — otázka rušivosti v domácnosti nie je relevantná. V prírode je to jeden z hlasnejších a spoločensky aktívnych korvidovitých vtákov východnej Ázie.
Verdikt odborníka Modraňa družná (Cyanopica cyanus) je elegantný korvidovitý spevavec (36–38 cm, 76–118 g) z lesov a záhrad východnej Ázie, nezameniteľný azúrovo-modrými krídlami a dlhým azúrovým chvostom kontrastujúcimi s lesklou čiernou čiapkou a zátylkom a snehobielym hrdlom; telo je bledosivohnedé. Pohlavný dimorfizmus je minimálny — samec a samica sú sfarbením takmer zhodné. Obýva riečne nivy, riedke listnaté a zmiešané lesy, záhrady, sady, parky a lesné okraje od Japonska cez Kóreu, Čínu a Mongolsko po juh ruského Ďalekého východu (Amur/Ussuri); 7 poddruhov s miernym variovaním sfarbenia. Druh je stály (netatovavý), celoročne hlasný a mimoriadne spoločenský — žije v rodinných skupinách a po hniezdení v kŕdloch do 100 jedincov. Najvýraznejšou biologickou črtou je kooperatívne hniezdenie: 43–93 % hniezd v kolónii má aktívnych pomocníkov (väčšinou neparní jedince z predchádzajúcej sezóny), ktorí zásobujú inkubujúcu samicu, kŕmia mláďatá a bránia hniezdo — jeden z najdokumentovanejších príkladov kooperatívneho rozmnožovania u vtákov mierneho pásma. Hniezdi v voľných kolóniách (15–400 m medzi hniezd); samica znáša 5–9 vajec (bežne 6–8) a inkubuje ich 15–17 dní; mláďatá opúšťajú hniezdo po 16–19 dňoch. Všežravec — živí sa hmyzom, žaluďami, borovic. orieškami, bobuľami, pavúkmi a príležitostne zdochlinami. Aktívne zakopáva zásoby semien do zeme (priestorová pamäť). Druh je slávny tiež historickou biogeografickou záhadou: iberijská populácia (Španielsko, Portugalsko) je od ázijskej vzdialená 9 000 km; teraz je uznaná za samostatný druh Cyanopica cooki (iberijská modraňa) na základe molekulárnych štúdií — rozdelenie nastalo pred viac ako 1 miliónom rokov počas pleistocénnych ľadových dôb. IUCN: najmenej ohrozený (LC), lokálne bežný až pribúdajúci. V európskej avikultúre sa nechová — táto stránka má atlasový charakter.

Prostredie a požiadavky

Prirodzený biotop (voľne žijúci druh)
Riedke listnaté a zmiešané lesy, záhrady, sady, parky, riečne nivy; výška 0–1 600 m n.m.; Japonsko, Kórea, Čína, Mongolsko, juh ruského Ďalekého východu
Modraňa družná preferuje riedke alebo polootvorené lesy — vŕbové a čerešňové riečne nivy (Salix/Prunus), dubové a borovicové lesy, záhrady, mestské parky a sady. Oiseaux-birds.com uvádza výskovú hranicu do 1 600 m n.m.; vyhýba sa hustým uzavretým lesom aj bezlesným stepiam. V Japonsku vyhľadáva čerešňové stromy a borovicové háje; je bežná v záhradách a mestských zeleniach Tokia a iných miest. Nie je klietkový druh — štandard chovu v zajatí preň neexistuje.
Spoločenské správanie
Celoročne skupinový druh; mimo hniezdenia kŕdle 10–100 jedincov; kooperatívne hniezdenie s pomocníkmi v 43–93 % hniezd
Modraňa je mimoriadne spoločenský druh — základnou jednotkou je rodinná skupina a skupiny sa celoročne udržujú pohromade. Po hniezdení rodinné skupiny splývajú do väčších kŕdľov dosahujúcich 100 jedincov (Wikipedia EN). Hniezdenie je kooperatívne: pomocníci (väčšinou neparní jedince z predchádzajúcej sezóny) aktívne zásobujú inkubujúcu samicu, odchovávajú mláďatá a poskytujú obranu hniezda. Podiel hniezd s pomocníkmi je v Japonsku dokumentovaný na 43–93 % (Academia/ScienceDirect). Tiež vykonávajú skupinový mobbing predátorov (haviare, vrany, mačky).
Podnebie a sťahovavosť
Stály (netatovavý) druh v prevažnej časti areálu; znáša mierne, kontinentálne aj oceánske podnebie; v Mongolsku a SV Číne možné lokálne zimné pohyby
Modraňa je prevažne stály (netatovavý) druh — nevykonáva pravidelnú dlhú migráciu. V Japonsku a Kórei je celoročne rezidentná. V Mongolsku a niektorých častiach SV Číny môže dochádzať k lokálnym zimovacím pohybom (krátkym presunmi k nižším polohám), no nie k pravej sezónnej migrácii. V Japonsku sú zaznamenané malé vertikálne posuny po ťažkých snehových zrážkach (1–2 km).
Hniezdo a kolónia
Misovité hniezdo v strome alebo kre (od zeme po 15 m, typicky 2 m); voľné kolónie s hnezdami 15–400 m od seba; znáška 5–9 vajec
Pár stavia misovité hniezdo zo suchých konárikov s tenkou hlinou a hustou výstelkou zo suchej trávy, koreňov a chĺpkov. Hniezdo je typicky umiestnené v strome vo výške od zeme až po 15 m (väčšinou do 2 m), podľa druhu podkladu. V Japonsku hniezdili skúmané páry v tísovníkoch (Taxus cuspidata). Kolónie sú voľné s hnezdami vzdialenými 15–400 m (Tandfonline 2020, PMC9250309). Stavbu hniezda vykonáva samica počas 10–18 dní.
Kúpanie a hygiena
Kúpa sa v plytkých tokoch a kalužiach; staranné čistenie peria (preening) v skupinách; zásobovanie semien do zeme vyžaduje kopanie zobákom
Korvidovité vtáky sú aktívnymi kúpalcami. Modraňa vyhľadáva plytké toky a kalužiny v blízkosti hniezda (riparické biotopy). Skupinové čistenie peria (alopreening) je súčasťou sociálnych väzieb v skupinách. Zásobovanie orieškov a žaluďov do zeme zahŕňa intenzívne kopanie zobákom, čo prispieva k opotrebovaniu keratínu a jeho prirodzenému udržiavaniu.
Denný režim
Striktne denný vták; aktívny od úsvitu do súmraku; zimné nocoviská skupín v hustých korunách
Modraňa je striktne denný vták s aktívnym rytmom od úsvitu do súmraku. Ráno a dopoludnia dominuje intenzívne foražovanie skupín; v poobede skupinová komunikácia a odpočinok. Pred súmrakom sa skupiny zhlukujú na spoločných nocoviskách v hustých korunách stromov alebo kríkov. V Japonsku je veľmi viditeľná v záhradách a parkoch počas dňa, kde sa pohybuje energicky a hlasito.

Rozmnožovací cyklus

Tok a dvorenie
Marec–apríl; monogamné páry s kooperatívnymi pomocníkmi

Páry sú monogamné; skupinové štruktúry sa udržiavajú počas celého roka. Tok prebieha v rámci skupiny v kolónii na jar (marec–apríl). Pohlavná dospelosť nastupuje pravdepodobne v prvom roku života (analógia s inými korvidovitými; presné druh-špecifické údaje neoverené). Samce súperia o samice v rámci skupiny; po vytvorení páru oba pohlavia spoločne vyberajú miesto hniezdenia v kolónii.

Hniezdo a znáška
Znáška máj (vrchol), 5–9 vajec (bežne 6–8); bledozelenomodrá až bledohnedá s červenohnedými škvrnami

Samica stavia hniezdo 10–18 dní; hniezdo je misovité zo suchých konárikov, s vnútornou vrstvou hliny a mäkkou výstelkou (tráva, srsť, chĺpky). Znáška pozostáva z 5–9 vajec (oiseaux-birds.com uvádza 5–7, PMC 5–9, Wikipedia 6–8); vajcia sú bledosivé až bledozelenomodré s červenohnedými škvrnami (väčší rozptyly podľa poddruhu a lokality). Jedno párovanie ročne; znáška vrcholí v máji. Zdroje: oiseaux-birds.com, PMC9250309 South Korea.

Inkubácia
15–17 dní (oiseaux-birds.com: 15 dní; iné zdroje: 15–16 dní); samica sedí väčšinu času, samec a pomocníci ju zásobujú

Na vajciach sedí prevažne samica po dobu 15–17 dní (oiseaux-birds.com uvádza 15 dní; štúdie z Japonska dokumentujú 17–18 dní pre celkové rodičovské pokrytie inkubácie vrátane pomocníkov). Samec a prípadní pomocníci (kooperatívne hniezdenie) intenzívne zásobujú inkubujúcu samicu potravou. Asynchronné znášanie vajec vedie k postupnému liahnutiu mláďat.

Liahnutie a kŕmenie mláďat
Mláďatá v hniezde 16–19 dní; kŕmia obaja rodičia a pomocníci; hmyz a bielkovina nevyhnutné

Mláďatá sa liahnu slepé a holé (altriciálne). Obaja rodičia aj pomocníci ich kŕmia — v prvých dňoch dominuje hmyz a larvy ako zdroj bielkovín nevyhnutný pre rast. Po 16–19 dňoch mláďatá opustia hniezdo (oiseaux-birds.com); rodičia ich dokrmujú niekoľko ďalších týždňov po vyletení. Kooperatívne kŕmenie zvyšuje počet úspešne vyletených mláďat oproti hniezdam bez pomocníkov.

Vývoj mláďat
Juvenily s hnedastejšou čiapkou a nezreteľnými tipmi na chvoste; plné sfarbenie po prvom pelichaní

Juvenily sa od dospelých líšia hnedastejšou čiapkou a bledými lemami perí koruny (oiseaux-birds.com); chvost má menej výrazné biele tipy; azúrová farba je tlmenejšia. Dospelé sfarbenie nadobúdajú prvým kompletným pelichaním (letno-jesenné). Mláďatá z predchádzajúcej sezóny sa v ďalšom roku stávajú pomocníkmi pri hniezdach rodičov alebo iných párov, čo je kľúčový mechanizmus kooperatívneho systému.

Pohlavná dospelosť a dožitie
Pohlavná dospelosť pravdepodobne v 1. roku; dožitie vo voľnej prírode do cca 15–20 rokov (presné údaje neoverené)

Presný vek pohlavnej dospelosti pre tento druh nie je v dostupných zdrojoch spoľahlivo overený — analógiou s inými korvidovitými odhadujeme pohlavnú dospelosť v prvom až druhom roku života. Dožitie vo voľnej prírode pre iné korvidovité vtáky sa pohybuje od 10 do 20+ rokov; pre modraňu konkrétne dáta z krúžkovania nie sú v dostupných zdrojoch citované — uvádzame ako orientačné do cca 15–20 rokov (presné údaje neoverené).

Ochočenie a kontakt

5 Trvanie: Druh sa v európskej avikultúre nechová a neochočuje — ide o voľne žijúci východoázijský korvidovitý vták. Aklimatizácia na ľudí nie je reálnym cieľom.

Modraňa družná je voľne žijúci spoločenský druh, ktorý sa v európskej avikultúre nechová. V záhradách a parkoch Japonska a Kórey sa naučila tolerovať ľudskú prítomnosť, no nie je to domestikovaný ani chovateľsky etablovaný vták. Nie je to druh na ruku. Ak by sa jedinec ocitol v dočasnej ľudskej starostlivosti (napr. zranený vták), cieľom je pokoj, minimalizácia stresu a návrat do prírody.

1

Neusiluj sa o ochočenie — modraňa družná je voľne žijúci korvidovitý druh, v európskej avikultúre sa nechová a kontakt s ľuďmi ho stresuje

2

Ak pozoruješ modraňu v prírode (napr. pri pobyte v Japonsku alebo Kórei), sleduj ju ticho z odstupu — druh je pomerne dôverčivý v parkoch a záhradách, no rešpektuj jej priestor

3

Pri náleze zraneného jedinca ho zver miestnej záchrannej stanici — drž ho v tichu, tme a minimalizuj manipuláciu

4

Rešpektuj ochranu voľne žijúcich korvidovitých vtákov — nepodporuj odchyt ani obchod s divákmi

Cena a kde kúpiť

v avikultúre v SR/EÚ sa nechová — bežná trhová cena neexistuje (presné údaje neoverené)

Modraňa družná sa v európskej ani slovenskej avikultúre prakticky nechová — ide o voľne žijúci východoázijský korvidovitý druh bez etablovanej chovateľskej tradície v EÚ. Bežná trhová cena preň neexistuje. Druh nie je zaradený v CITES a zákon 543/2002 Z. z. sa naňho priamo nevzťahuje (nie je pôvodný druh SR). V krajinách výskytu (Japonsko, Kórea, Čína) platia miestne predpisy o ochrane voľnej prírody. Akákoľvek ponuka na predaj tohto druhu je podozrivá a pravdepodobne nelegálna.

Druh sa v EÚ bežne nepredáva — v avikultúre sa nechová; namiesto kúpy je vhodné pozorovanie vo voľnej prírode v jeho areáli (Japonsko, Kórea, Čína)
Informácie o druhu: Avibase, eBird, Birds of the World, Wikipedia EN — najlepší zdroj pre identifikáciu a biológiu
Zoologické záhrady — modraňa sa príležitostne chová v zooparikoch, kde je možné druh vidieť v Európe
Na čo si dať pozor Modraňa družná nie je vták na predaj ani na chov v EÚ. Záujem o tento druh najlepšie uspokojí pozorovanie vo voľnej prírode počas návštevy Japonska alebo Kórey — v záhradách, parkoch a riedkych lesoch je to tam bežný, pomerne dôveryhodný druh, ľahko identifikovateľný azúrovým chvostom a čiernou čiapkou.

Porovnanie s podobnými druhmi

POROVNANIE DĹŽKY (cm) Modraňa družná 36–38 cm (chvost 16–20 cm) Iberijská modraňa 34–36 cm Stračica obecná 44–46 cm (chvost ~20 cm) Sojka belasá 22–30 cm
Modraňa družná Iberijská modraňa (Cyanopica cooki) Stračica obecná (Pica pica) Sojka belasá (Cyanocitta cristata)
Dĺžka36–38 cm (chvost 16–20 cm)34–36 cm44–46 cm (chvost ~20 cm)22–30 cm
Váha76–118 g (samce 80–118 g, samice 76–112 g)65–85 g (presné rozsahy neoverené — orient.)200–250 g65–109 g
Dožitiedo cca 15–20 rokov vo voľnej prírode (presné údaje neoverené; orientačne analógiou s korvidmi)presné údaje neoverenépriemer 3–5 r; max. 21,7 r vo voľnej prírodedo 26 rokov v zajatí; priemer 7 r vo voľnej prírode
Hlučnosťvoľne žijúci druh — v európskej avikultúre sa nechovávoľne žijúci druh — Španielsko a Portugalsko; v EÚ sa nechovávoľne žijúci euroázijský druh; v SR pôvodný, chránený zákonom 543/2002 Z. z.voliérový vták pre skúsených chovateľov; v SR vzácny v chove
Stav IUCNIUCN LC (stabilná populácia), bez CITESIUCN LC, bez CITESIUCN LC; v SR spoločenská hodnota 99 EURIUCN LC; bez CITES; v SR nie je pôvodný druh
PovahaČierna lesklá čiapka a zátylok; biele hrdlo; bledosivohnedé telo; azúrovo-modré krídla aj dlhý (16–20 cm) chvost; minimálny pohlavný dimorfizmus — samec a samica takmer zhodnéPrakticky identický vzhľad s Cyanopica cyanus — čierna čiapka, biele hrdlo, azúrové krídla a dlhý chvost, bledosivohnedé telo; odlíšenie je geografické (Iberijský polostrov vs. vychod. Ázia) a genetické, nie vizuálneDramaticky čierno-biele sfarbenie s kovovolesklým dlhým ČIERNYM chvostom a bielym bruchom a lopatkovanými perami; ŽIADNA azúrová farba na tele; väčšia a robustnejšia ako modraňaVýrazný modrý chochol, modro-čierno-biely krídelný vzor a čierny nákrčník (golier), bledá tvár a spodok; rovnako modro-biely vzor, ale CHOCHOL a robustnejší zobák odlišujú od elegantnej modrane; monomorfný; sídli v Sev. Amerike
AreálStály druh riedkych listnatých lesov, záhrad a parkov vých. Číny, Kórey, Japonska, Mongolska a juhu ruského Ďalekého východu (Amur/Ussuri); 7 poddruhov; mimoriadne spoločenský, kooperatívne hniezdenieEndemit Iberijského polostrova (Španielsko, Portugalsko) — stály druh borovicových lesov (Pinus pinaster, P. pinea) a dubín; od ázijskej modrane oddelený pred viac ako 1 miliónom rokov (pleistocén); uznaný samostatným druhom molekulárnymi štúdiami 2002+Celá Eurázia od Írska po Japonsko; bežný stály druh kultúrnej krajiny, záhrad, okrajov lesov a predmestí celého SlovenskaVychod a stred Severnej Ameriky; obyvateľ listnatých a zmiešaných lesov, parkov a záhrad; čiastočne sťahovavý; člen Corvidae, vzdialený príbuzný modrane

Choroby a prevencia

Aspergilóza (Aspergillus spp.)
vysoká

Príznaky: Ťažké dýchanie, dýchanie s otvoreným zobákom, letargia, nechutenstvo, chudnutie, zmena hlasu

Plesňová infekcia dýchacích ciest z plesnivého krmiva alebo vlhkého prostredia — riziko u stresovaných jedincov v dočasnej ľudskej starostlivosti (napr. záchranná stanica). Prevencia: čerstvé, suché krmivo, hygienické prostredie, dobrá ventilácia. Liečba antifungálnymi liekmi patrí výhradne do rúk aviárneho veterinára.

Salmonelóza a bakteriálne infekcie
stredná

Príznaky: Vodnatý alebo krvavý trus, letargia, nastŕpané perie, dehydratácia, odmietanie potravy

Korvidovité vtáky zbierajú zo zeme a zdochlín — riziko baktérií (Salmonella, Campylobacter) je u jedincov v záchrannej starostlivosti výrazné. Prevencia: hygienické ošetrenie nádob, čistá voda, varené mäso. Liečba antibiotikami pod veterinárnym dohľadom.

Endoparazity (hlísty, kokcídie)
stredná

Príznaky: Riedky alebo krvavý trus, chudnutie, slabosť, nastŕpané perie, znížená aktivita

Voľne žijúce korvidovité vtáky pravidelne nesú intestinálne parazity. Pri dočasne liečených jedincoch je dôležitá koprologická kontrola trusu a cielenej antiparazitárnej liečby aviárnym veterinárom. Nové jedince drž oddelene v karanténe.

Stres a poranenia z odchytu a manipulácie
vysoká

Príznaky: Panika, nárazy do prekážok, poranenia krídel a hlavy, vyčerpanie, odmietanie potravy, náhle uhynutie

Najväčšie riziko pre voľne žijúci druh v ľudskej starostlivosti. Stres výrazne oslabuje imunitu. Kľúčové: ticho, tma, minimum manipulácie, rýchly návrat do prírody po zotavení.

Trichomóza (Trichomonas gallinae)
stredná

Príznaky: Žltobiele usadeniny v zobáku a hrdle, ťažkosti s prehĺtaním, únava, chudnutie

Korvidovité vtáky sú náchylné na trichomózu prenášanú holubmi a pri pojídaní infikovanej koristi. Liečba metronidazolom pod veterinárnym dohľadom. V záhradách znižuje riziko pravidelné čistenie kŕmidiel a misiek na vodu.

Prevencia Modraňa družná sa v zajatí prakticky nechová, preto nasledujúce zásady platia pre dočasnú starostlivosť o zranené alebo oslabené voľne žijúce jedince: (1) Minimalizácia stresu — ticho, tma, čo najmenej manipulácie; stres je pre korvidovitý druh najväčšou hrozbou a oslabuje imunitu. (2) Pestrá a primeraná strava — všežravec: hmyz, oriešky, bobule, kúsky surovej alebo varenej kosti, čistá voda; nie jednostranné krmivo. (3) Hygiena — denná výmena vody, čisté misičky; prevencia salmonelózy a trichomózy. (4) Karanténa a koprologická kontrola pri parazitoch. (5) Cieľ je vždy uzdravenie a návrat do prírody. Pri každom príznaku vyhľadaj aviárneho veterinára. V bežnom živote je najlepšou starostlivosťou o modraňu ochrana jej biotopu.

Zaujímavosti

1

Slávna biogeografická záhada — ešte donedávna bola modraňa považovaná za jeden druh s populáciou v Španielsku a Portugalsku, hoci sú od seba vzdialené neuveriteľných 9 000 km. Molekulárne štúdie z roku 2002 ukázali, že iberijská populácia (Cyanopica cooki) sa oddelila pred viac ako 1 miliónom rokov počas pleistocénnych ľadových dôb — patrí teda k samostatnému druhu. Ázijská modraňa si zachovala meno Cyanopica cyanus.

2

Kooperatívne hniezdenie — od 43 do 93 % — modraňa patrí medzi vtáky s jedným z najvyšších podielov kooperatívneho rozmnožovania v miernom pásme. V japonských populáciách mali od 43 do 93 % hniezd v kolónii aktívnych pomocníkov — zvyčajne neparné jedince (mláďatá z minulej sezóny alebo vlastní súrodenci), ktoré zásobujú inkubujúcu samicu, kŕmia mláďatá a bránia hniezdo pred predátormi. Páry s pomocníkmi vyvedú štatisticky viac mláďat.

3

Zásobovač s mapou semien — modraňa zakopáva žalude, borovicové oriešky a semená do zeme a pamätá si ich miesta (priestorová pamäť). Táto schopnosť je sdieľaná s väčšinou korvidovitých vtákov a hrá dôležitú ekologickú úlohu — nevyzdvihnuté zásoby klíčia a prispievajú k prirodzenej obnove dubových a borovicových lesov (disperzia semien).

4

Hlas pred zrakom — modraňa je hlasovo oveľa aktívnejšia, než sa zdá opticky. Jej 12 rôznych volaní (kontaktné, poplašné, skupinové, žobraiace) nesú sa lesom skôr, než sa skupinka vtákov objaví v zornom poli pozorovateľa. Kontaktné chvejivé screeep je typickým zvukom európsky nezvyčajného vtáka — kto ho raz počul v Japonsku, neomylne ho rozoznáva.

5

Žiarivo azúrová — štrukturálna farba — modrá farba perí krídel a chvosta nie je len pigmentová, ale zahŕňa aj štruktúrnu (iridescenčnú) zložku — nanoštruktúry keratínu interferujú so svetlom a posilňujú jas azúrovej farby. V závislosti od uhla svetla môže farba chvosta pôsobiť od bledosivej po žiarivú tyrkysovo-azúrovú.

6

Japonské meno Onaga — v Japonsku je druh populárny a nesie ľudovú prezývku Onaga (オナガ), doslova „dlhý chvost“ — čo výstižne opisuje jeho najnápadnejší znak. V Tokiu je bežne vídaný v záhradách a parkoch, kde ho možno pozorovať pri foražovaní aj na zemi.

7

Výzva pre introdukovanú stračicu — v Japonsku sa stračica obecná (Pica pica) introdukovala do niektorých oblastí a loklálne vytlačila modraňu. Ide o modelový prípad kompetície medzi príbuzným introdukovaným a pôvodným druhom korvidovitých vtákov a sleduje sa ako ekologický problém.

8

Sedem poddruhov — druh zahŕňa sedem geograficky oddelených poddruhov s miernym variovaním sfarbenia, veľkosti a hrúbky zobáka. Nominátny C. c. cyanus (Mongolsko, JV Rusko, SV Čína) má najjasnejšiu azúrovú farbu; japonský poddruh japonica je menší, tmavší a sýtejšie sfarbený; kórejský koreensis je hnedší navrchu a bielejší zdola.

Taxonomická klasifikácia

species Modraňa družná (Cyanopica cyanus)
Ríša Animalia
Kmeň Chordata
Trieda Aves (vtáky)
Rad Passeriformes (vrabcotvaré)
Čeľaď Corvidae (krkavcovité)
Rod Cyanopica Bonaparte, 1850
Druh Cyanopica cyanus (Pallas, 1776)
Poddruh SR v SR sa vo voľnej prírode nevyskytuje — východoázijský druh; v európskej avikultúre sa nechová
Poddruhy Druh má 7 poddruhov (oiseaux-birds.com): nominátny C. c. cyanus (SZ Mongolsko po JV Rusko a SV Čínu; najjasnejšia azúrová farba); C. c. japonica (Japonsko; menší, tmavší, sýtejšia modrá); C. c. stegmanni (SV Čína; tmavší, sivohnedejší); C. c. koreensis (Kórejský polostrov; hnedší navrchu, bielejší zdola); C. c. kansuensis (S-stredná Čína; najmenší zobák, sivohnedý); C. c. interposita (severná Čína; sivohnedejší); C. c. swinhoei (vychod a stred Číny; hnedší). Rod Cyanopica tvorí dnes len 2 druhy: C. cyanus (východoázijský) a C. cooki (iberský), oddel. na základe DNA v roku 2002. Opísal Peter Simon Pallas roku 1776. Genus Cyanopica = latinizovaná gréčtina: kyanos (lapis lazuli, modrosivá) + pica (straka).
Avibase_ID 659D6E44CDDBC5F1

? Často kladené otázky

V praxi nie. Modraňa družná je voľne žijúci východoázijský korvidovitý vták, ktorý sa v európskej avikultúre prakticky nechová. Je to divoký, vysoko spoločenský druh s výraznými skupinovými nárokmi — izolovaný jedinec by trpel nedostatkom sociálneho kontaktu a vokálnej komunikácie, čo sú pre modraňu základné biologické potreby. Druh nie je zaradený v CITES; v SR sa na neho nevzťahuje zákon 543/2002, no platia všeobecné predpisy EÚ o ochrane voľne žijúcich vtákov. Táto stránka má atlasový charakter; namiesto chovu odporúčame pozorovanie v jeho prirodzenom areáli.

Odlíšenie je jednoduché — ide o vizuálne úplne odlišné druhy. Stračica obecná (Pica pica) má výrazne čierno-biele sfarbenie s kovovolesklým dlhým čiernym chvostom; je väčšia a robustnejšia. Modraňa (Cyanopica cyanus) je štíhlejšia a menšia (36–38 cm vs 44–46 cm), s bledosivohnedom telom, čiernou čiapkou a — kľúčovo — žiarivo azúrovo-modrými krídlami a dlhým azúrovým chvostom. Zámen medzi nimi nie je prakticky možná u pozorného pozorovateľa.

Kooperatívne hniezdenie znamená, že pri hniezdacom páre aktívne pomáhajú aj ďalšie jedince — takzvaní pomocníci. U modrane sú to väčšinou mláďatá z predchádzajúcej sezóny alebo iné neparné jedince zo skupiny, ktoré zásobujú inkubujúcu samicu potravou, kŕmia vyliahnuté mláďatá a bránia hniezdo pred predátormi. U japonských populácií modrane mali 43–93 % hniezd v kolónii aktívnych pomocníkov (Academia, ScienceDirect) — to je jeden z najvyšších podielov u vtákov mierneho pásma. Páry s pomocníkmi vyvedú štatisticky viac mláďat.

Modraňa je prevažne stály (netatovavý) druh. Obýva východnú Áziu: Čínu (vrátane SV Mandžuska), Kórejský polostrov, Japonsko (väčšinu ostrovov), Mongolsko a juh ruského Ďalekého východu (riečna oblasť Amur a Ussuri). Preferuje riedke listnaté a zmiešané lesy, záhrady, sady, riečne nivy a mestské parky do 1 600 m n.m. V Japonsku a Kórei je celoročne rezidentná a bežná v mestách. V Mongolsku môžu nastávať malé lokálne zimné posuny, nie však pravá migrácia.

Nie — ide o dva samostatné druhy. Dlho sa predpokladalo, že iberijská populácia (Španielsko, Portugalsko) a ázijská populácia (Japonsko, Kórea, Čína) patria k rovnakému druhu Cyanopica cyanus. Molekulárne štúdie však ukázali, že obe populácie sa rozdelili pred viac ako 1 miliónom rokov počas pleistocénnych ľadových dôb. Dnes je iberijská populácia uznávaná ako samostatný druh Cyanopica cooki (iberijská modraňa). Vizuálne sú si prakticky identické, no sú geneticky oddelené a areálovo vzdialené 9 000 km.

Modraňa je všežravec s sezónne sa meniacou stravou. Na jar a v lete dominuje živočíšna zložka — hmyz, larvy, pavúky a mäkkýše sú nevyhnutné najmä pri odchove mláďat. Na jeseň a v zime dominujú rastlinné energie — žalude, borovicové oriešky, semená a bobule. Druh aktívne zásobuje: zakopáva oriešky a žalude do zeme a pamätá si ich miesta (priestorová pamäť), čím prispieva k prirodzenej obnove dubových a borovicových lesov. V záhradách a pri farmách zbiera aj odpadky a príležitostné zdochliny.

Samica modrane znáša 5–9 vajec (bežne 6–8), bledosivej až bledozelenomodrej farby s červenohnedými škvrnami. Inkubácia trvá 15–17 dní (oiseaux-birds.com: 15 dní; japonské štúdie zaznamenali 17–18 dní celkového pokrytia vrátane pomocníkov). Na vajciach sedí prevažne samica; samec a kooperatívni pomocníci ju zásobujú potravou. Mláďatá opustia hniezdo po 16–19 dňoch od vyliahnutia. Jeden pár hniezdi spravidla raz ročne, znáška vrcholí v máji.

IUCN hodnotí modraňu východoázijskú (Cyanopica cyanus) ako najmenej ohrozenú (LC) so stabilnou až lokálne rastúcou populáciou. Druh nie je zaradený v žiadnej prílohe CITES. Slovenský zákon 543/2002 Z. z. o ochrane prírody sa naňho priamo nevzťahuje, keďže nie je pôvodným druhom SR. V krajinách výskytu (Japonsko, Kórea, Čína) platia miestne predpisy o ochrane voľnej prírody. V EÚ platia všeobecné pravidlá veterinárneho a dovozného práva pre exotické vtáky.

ZDROJ: Wikipedia EN (Azure-winged magpie — 31–35 cm, Pallas 1776, opisuje sfarbenie, 7 poddruhov, Iberian split, https://en.wikipedia.org/wiki/Azure-winged_magpie); Wikipedia EN Cyanopica (rod, split cooki/c

 Video — Modraňa družná

Modraňa družná (Cyanopica cyanus) — spev a hlas v prírode

Modraňa družná (Cyanopica cyanus) — správanie, biotop a hlas

 Cudzie názvy

Anglicky:   Azure-winged Magpie, Česky:   straka modrá, Nemecky:   Azurelster, Španielsky:   Rabilargo Asiático, Francúzsky:   Pie-bleue à calotte noire, Taliansky:   Gazza azzurra, Holandsky:   Aziatische Blauwe Ekster, Portugalsky:   pega-azul-asiática, Poľsky:   sroka błękitna, Maďarsky:   ázsiai kékszarka, Rusky:   Голубая сорока, Japonsky:   オナガ (Onaga), Latinsky:   Cyanopica cyanus (Pallas, 1776)