Mníška perlolíca (Spermestes griseicapilla)

Estrildidae (astrildovité)

Mníška perlolíca

Spermestes griseicapilla — robustná africká pinka so sivou perlovito bodkovanou hlavou a strieborno-sivým zobákom — gregárny klietkový vták z východoafrickej savany

IUCN: LC (Least Concern, 2016) | Least Concern (najmenej ohrozená) — BirdLife International / IUCN. Druh má stabilnú populáciu v suchej savanovej krajine východnej Afriky (Keňa, Tanzánia, Etiópia, Južný Sudán). Odhadovaný globálny výskytový areál 400 000 km² (IUCN / Avibase). Nie je zaradený do CITES. Hlavnými hrozbami sú degradácia savany a trávnatých biotopov.
Dĺžka11 cm (14–15 g)
PôvodVých. Afrika (Keňa, Tanzánia, Etiópia)
PovahaGregárny, kŕdľový, pokojný
StravaSemená + živá potrava pri odchove
Dožitie~8 rokov
🔊
Hlučnosť
2/5
🤝
Priľnavosť
1/5
Aktivita
3/5
🗣️
Reč
1/5
💎
Zriedkavosť
3/5

Výživa

55% 15% 12% 10% STRAVA zloženie
Drobné semená tráv — proso žlté, biele a červené, mohár (Setaria), lesknica kanárska, panicum — základ dennej stravy 55%
Klíčené a namočené semená — vyššia stráviteľnosť, vitamíny skupiny B; nevyhnutné pri hniezdení a odchove 15%
Živá potrava — mravenčie kukly, drobné larvy múčneho červa, voskové mole — kľúčová pri odchove mláďat 12%
Vaječná zmes a mäkké krmivo — zdroj bielkovín pri hniezdení a odchove 10%
Zelené krmivo a polozrelé metličky tráv — hviezdica, púpava, mliečne semená tráv 5%
Minerály — sépiová kosť, grit, drvené lastúry — vápnik nevyhnutný pre samičky 3%

Odporúčané potraviny

  • Zmes pre exotické pinky — proso žlté, červené a biele, mohár (Setaria), lesknica kanárska, panicum, ryžové krúpy — základná denná strava
  • Klíčené a namočené semená — denne čerstvo pripravené, mimoriadne dôležité v hniezdení a pelichaní
  • Metličky prosa (spray millet) — obľúbená pochúťka, pomáha pri aklimatizácii nového vtáka
  • Mravenčie kukly (vaječné kukly) — kľúčová živá potrava pri odchove mláďat v hniezde
  • Drobné larvy múčneho červa a larvy voskových molí — živá bielkovinová potrava, nevyhnutná pri hniezdení
  • Vaječná (vajcová) zmes — varené vajce so suchárovou strúhankou alebo hotová vaječná zmes; zdroj bielkovín
  • Zelené krmivo — hviezdica prostredná (žabinec), mladá púpava, špenát (nepostriekané, umyté)
  • Polozrelé (mliečne) metličky tráv a burín — druhy tohto rodu sú prirodzene granivory živiace sa v trave
  • Sépiová kosť (cuttlebone) a grit — trvalo k dispozícii (vápnik, minerály, prevencia zadržania vajca)
  • Čerstvá pitná voda denne a plytká miska na kúpanie — mníšky sa pravidelne kúpajú

Zakázané potraviny

  • Avokádo — pre vtáky toxické (persín), aj malé množstvo môže byť smrteľné
  • Čokoláda, kakao, kofeínové nápoje — jedovaté pre drobné vtáky
  • Soľ, slané, korenené, sladené a tepelne spracované ľudské jedlá — zaťažujú obličky
  • Cibuľa, cesnak, pór — dráždia tráviaci trakt a poškodzujú červené krvinky
  • Postriekané (pesticídmi ošetrené) zelené krmivo — riziko otravy aj v malých dávkach
  • Plesnivé, zatuchnuté alebo navlhnuté semená — riziko aspergilózy a otravy mykotoxínmi
  • Nadbytok tučného krmiva mimo hniezdnej sezóny — vedie k obezite pri sedavom klietkovom chove
Tip od odborníka Mníška perlolíca je granivorná astrildovitá pinka — základ každodennej stravy tvorí kvalitná zmes drobných semien (proso, mohár, lesknica kanárska, panicum). Kľúčovou súčasťou chovu je klíčené krmivo, ktoré zvyšuje stráviteľnosť a obsah vitamínov skupiny B; podávaj ho denne čerstvo pripravené. V hniezdnej sezóne je živá potrava (mravenčie kukly, drobné larvy) nevyhnutná — práve bielkovina živočíšneho pôvodu umožňuje rodičom úspešne odkŕmiť mláďatá; bez nej môžu rodičia znášku opustiť alebo vyhadzovať mláďatá z hniezda. Sépiová kosť musí byť k dispozícii trvalo (prevencia zadržania vajca u samíc). Metličky prosa sú najobľúbenejšou pochúťkou a pomáhajú pri aklimatizácii nového vtáka. Mimo hniezdenia obmedz živočíšne krmivo a dbaj na pohybovú aktivitu (prevencia obezity). Vodu meň denne a zaisti plytkú misku na kúpanie — mníška perlolíca si pravidelne kúpa perie, čo priamo ovplyvňuje kondíciu a zdravie operenia. Oiseaux.net uvádza hmotnosť 14–15 g, čo odráža pomerne robustné telo tohto druhu.

Správanie a komunikácia

2 Hlučnosť 1 Priľnavosť 3 Aktivita 1 Reč 3 Zriedkavosť 2
2/5 Tichý Hlučný
Hlučnosť
Mníška perlolíca je tichý a nenápadný vták — jej hlas sa skladá z jemných kontaktných volaní a krátkych štebotavých tónov. Samec vydáva tiché tokové štebotanie počuteľné len z bezprostrednej blízkosti. Hlas nepreniká cez steny a nevyrušuje okolie. Vhodná do bytu bez obmedzení hlukom.
1/5 Nezávislý Priľnavý
Priľnavosť
Mníška perlolíca nie je maznavcový vták na ruku — ako väčšina astrildovitých je to druh primárne na pozorovanie. Pri správnom chove si na prítomnosť chovateľa zvykne a nepanikári, no fyzický kontakt ju stresuje. Najväčší pôžitok prinesie sociálny pár alebo skupinka v priestrannej letovej klietke alebo voliére.
3/5 Pokojný Aktívny
Aktivita
Aktívna a čulá pinka — mníška perlolíca je celý deň v pohybe, pohybuje sa po klietke, skáče po bidielkach a venuje sa sociálnym interakciám so spoločníkmi. Ako kŕdľový druh je najaktívnejšia v skupinovom chove. Potrebuje dostatok priestoru na lietanie.
1/5 Žiadna Výborná
Reč
Mníška perlolíca nenapodobňuje ľudskú reč ani melódie — astrildovité pinky túto schopnosť nemajú. Samec má vrodený jednoduchý repertoár štebotavých volaní; reč sa nenaučí.

Hlasový prejav a reč

2/5 hlasitosť

Mníška perlolíca patrí medzi tichšie klietkové astrildovité pinky — jej hlas sa skladá z jemných kontaktných volaní, krátkych chirpových tónov a tichého štebotania. Samec spieva tiché, jednoduché tokové frázy pri dvorení — drží steblo v zobáku, letí k samici, pokrúca hlavu a chvost a vydáva tiché zvuky. Spev je počuteľný len z blízkosti. Hlas nepreniká cez steny a nevyrušuje v nočnom tichu (druh je denný). V skupinovom chove charakteristické sústavné jemné bzučivé chirpovanie. Druh nenapodobňuje ľudskú reč ani iné zvuky — repertoár je vrodený.

Dokáže hovoriť? Mníška perlolíca nenapodobňuje ľudskú reč ani hvizdy. Astrildovité pinky rodu Spermestes túto schopnosť nemajú. Samec má vrodené jednoduché jemné kontaktné a tokové volania; reč sa nenaučí.

Typické zvuky

  • Jemné kontaktné volania — krátke, tlmené tóny, ktorými pár a skupinka udržiavajú kontakt počas pohybu po klietke
  • Tiché tokové štebotanie samca — predvádza sa so steblom v zobáku pri samici, počuteľné len z bezprostrednej blízkosti
  • Ostrejšie varovné cvrlikanie — pri strese, prekvapení alebo priblížení neznámeho predmetu
  • Skupinové tiché chirpovanie — v kŕdľovom chove nepretržité, nenápadné bzučivé šumenie skupiny

Sezónny kalendár

Jan Feb Mar Apr Máj Jún Júl Aug Sep Okt Nov Dec ROČNÝ cyklus
Hlavná hniezdna sezóna v chove — pri dlhšom dni, teple nad 20 °C a dostatku živej potravy
Tok — samec tokuje so steblom v zobáku, lieta k samici, pokrúca hlavu a chvost, vydáva tiché štebotavé tóny
Inkubácia cca 14 dní; mláďatá opúšťajú hniezdo okolo 3. týždňa; zvýš živú potravu a vaječnú zmes počas odchovu
Pokojové obdobie — kratší deň; obmedz tučné krmivo, dopraj páru oddych medzi hniezdnymi sezónami (max. 3 hniezdenia ročne)
Pelichanie — po hniezdnej sezóne; zvýš bielkoviny (vaječná zmes) a vápnik (sépiová kosť)
Celoročne: čerstvá pitná voda denne, sépiová kosť trvalo, plytká kúpacia miska — mníšky sa radi kúpajú
Sociálny chov: mníška perlolíca je kŕdľový druh — pri chove viacerých párov v spoločnej voliére sa cíti najlepšie

Vhodný pre teba?

Skúsenosť Vhodná pre skúsenejších začiatočníkov — mníška perlolíca je v chove náročnejšia ako napr. bengalka domáca či striebrozobka africká. Vyžaduje sociálnu skupinu (pár alebo skupinka), živú potravu pri hniezdení a stálu teplotu nad 18 °C. Pre chovateľa s určitou skúsenosťou s astrildovitými je to však veľmi vďačný a zaujímavý druh.
Priestor Pár alebo skupinka: letová klietka min. 80–100 cm dĺžky, ideálne voliéra (čím väčšia, tým lepšia). Drôtové rozstupy max. 12 mm (drobný vták). Bidielka rôznej hrúbky, plytká miska na kúpanie, hniezdne búdky (polootvorené, aspoň 15×15×20 cm), dostatok hniezdneho materiálu (jemná tráva, kokosové vlákno, pierka, vlna). Druh je citlivý na vyrušovanie počas hniezdenia — klietku umiestni na pokojné miesto.
Deti v domácnosti Vhodná pre rodiny ako vták na pozorovanie. Mníška perlolíca je drobná, farebná a aktívna — deti zaujme perlovitou sivou hlavou, bielym kostrcovým zrkadlom a čulým sociálnym správaním v skupinovom chove. Nie je určená na maznanie (manipulácia ju stresuje), ale ochotne príde k prútu klietky pre metličku prosa. Dôležité pravidlá pre deti: (1) vták nie je hračka — nenaháňaj, nepoklepávaj klietku; (2) kŕmenie a sledovanie áno, chytanie do rúk nie; (3) po obsluhe klietky umývanie rúk. Edukatívna hodnota: africká biodiverzita, kŕdľové sociálne správanie vtákov.
Hlučnosť Áno — mníška perlolíca je tichý, nenápadný vták. Hlas je jemný a nepreniká cez steny. Vhodná do bytu aj na miestach citlivých na hluk.
Verdikt odborníka Mníška perlolíca (Spermestes griseicapilla) je robustná (11 cm, 14–15 g) astrildovitá pinka s charakteristickou sivou hlavou jemne pokrytou perlovitými bielymi bodkami, svetlohnedým chrbtom, čiernymi krídlami a chvostom, výrazným bielym kostrcovým zrkadlom (nápadným pri lete) a strieborno-sivým zobákom s modrastým odtieňom. Mláďatá v juvenilnom perí nemajú bodkovanie na hlave — nadobúdajú ho pri prvom pelichaní okolo 8. týždňa. Druh je monomorfný — samec a samica vyzerajú prakticky rovnako; pohlavie spoľahlivo určíš len pozorovaním tokovania. Druh je taxonomicky zaujímavý: pôvodne bol jediným zástupcom monotipického rodu Odontospiza (ako O. caniceps), neskôr preradený do rodu Lonchura (ako L. griseicapilla) a dnes zaraďovaný do rodu Spermestes podľa IOC World Bird List. Areál pokrýva suchú krovino-savanú krajinu východnej Afriky — hlavne Keňu a Tanzániu, s výskytom po Etiópiu a Južný Sudán, od morskej hladiny po 2 400 m nadmorskej výšky. V prírode je to kŕdľový a gregárny druh — bežne sa združuje v skupinách do 30 jedincov a mixuje s afrických striebrozobcom (Euodice cantans). Potrava pozostáva prevažne z travných a bylinných semien, zbieraných zo stebiel alebo zo zeme; hmyz konzumuje sporadicky (skôr kvôli vlhkosti). V chove je mníška perlolíca vhodná pre chovateľov so skúsenosťami s astrildovitými — je nenáročná na krmivo (základ zmes prosa), ale vyžaduje živú potravu počas odchovu, sociálny chov v páre alebo skupinke a stálu teplotu nad 18 °C. Druh je citlivý na chlad a vyrušenie pri hniezdení. V zajatí sa dožíva okolo 8 rokov (oiseaux.net). Pár hniezdí v polootvorenej búdke alebo hustej vegetácii, kladie 4–5 bielych vajec, obaja rodičia inkubujú ~14 dní; mláďatá vyletujú okolo 21. dňa. IUCN hodnotí druh ako najmenej ohrozený (LC) so stabilnou populáciou; nie je zahrnutý do CITES.

Prostredie a požiadavky

Klietka / voliéra
Letová klietka min. 80–100 cm dĺžky pre pár; voliéra ideálna pre skupinový chov
Mníška perlolíca je aktívny, čulý vták, ktorý potrebuje dostatočný priestor na lietanie. Minimálna letová klietka pre pár je dlhá aspoň 80–100 cm. Drôtové rozstupy max. 12 mm. Vybav klietku bidielkami rôznej hrúbky, plytkou miskou na kúpanie, polootvorenou hniezdnou búdkou (min. 15×15×20 cm) a dostatok hniezdneho materiálu (jemná tráva, kokosové vlákno, pierka, vlna). Klietku umiestni na pokojnom mieste — druh je citlivý na vyrušenie pri hniezdení.
Spoločnosť a skupinový chov
V páre alebo malej skupinovej voliére; kŕdľový druh — sólový chov je nevhodný
Mníška perlolíca je gregárny kŕdľový druh — sólový chov jej nevyhovuje a spôsobuje stres. Darí sa jej v páre alebo skupinovom chove rovnakého druhu. Mimo hniezdenia ju možno kombinovať s inými drobnými pokojnými astrildovitými; v prírode sa bežne mixuje so striebrozobkou africkou.
Teplota
Min. 18 °C; ideálne 20–26 °C; neznáša mráz, prudký chlad ani prievan
Pochádza z teplej savany východnej Afriky — nie je vhodná pre chlad, prievan ani vlhko. V byte jej vyhovuje bežná izbová teplota (20–25 °C). Vo vonkajšej voliére len od mája do septembra; pri prvých náznakoch nočného chladu presun dnu. Je citlivejšia na chlad ako striebrozobka africká.
Hniezdenie a hniezdny materiál
Polootvorená búdka (min. 15×15×20 cm); materiál — jemná tráva, kokosové vlákno, pierka, vlna
Pár uprednostňuje polootvorené búdky (podľa finchinfo.com aspoň 15×15×20 cm), hustú vegetáciu alebo hniezdne košíky. Ponúkni dostatok rôznorodého hniezdneho materiálu. Kľúčový je pokoj — časté vyrušovanie počas inkubácie vedie k opusteniu hniezda. Hniezdenie stimulujú dlhší deň, teplo a dostatok živej potravy. Odporúča sa obmedziť na max. 3 hniezdenia ročne.
Svetlo a denný režim
Pravidelný cyklus svetla a tmy; dlhší deň stimuluje hniezdenie, kratší deň = oddych
Mníška perlolíca je denný vták — potrebuje pravidelný cyklus svetla a tmy (8–10 h tmy na nočný oddych). Dlhší deň a teplo sú prirodzeným podnetom na hniezdenie; mimo sezóny dopraj kratší deň a pokoj. Neumiestňuj klietku do priameho silného slnka ani na tmavé miesto.
Kúpanie a hygiena
Plytká miska na kúpanie — mníšky sa radi kúpajú; denná výmena vody
Mníšky si radi a pravidelne kúpajú perie — kúpanie je dôležité pre kondíciu peria a pohodu vtáka. Ponúkaj plytkú misku s čistou vodou každý deň. Pitnú vodu tiež meň denne, misky pravidelne umývaj. Suché a čisté prostredie je základom zdravia (prevencia parazitov a plesní).

Rozmnožovací cyklus

Tok a dvorenie
Jar–leto (pri dlhšom dni, teple a dostatku živej potravy)

Samec tokuje rituálom so steblom v zobáku — drží steblo, letí k samici, pokrúca hlavu a chvost smerom k nej a vydáva tiché štebotavé tóny. Tento rituál je spoľahlivým indikátorom pohlavného dospenia, pohody páru a tiež najspoľahlivejším vizuálnym rozlíšením pohlavia. Na hniezdenie stimuluje dlhší deň, teplo nad 20 °C a dostatok živej potravy.

Hniezdo a znáška
Znáška 4–5 bielych vajec (niektoré zdroje uvádzajú 3–5)

Pár uprednostňuje polootvorené búdky (aspoň 15×15×20 cm) alebo hustú vegetáciu. Hniezdny materiál: jemná tráva, rastlinné vlákna, kokosové vlákno, vlna, drobné pierka. Samica kladie 4–5 bielych vajec (oiseaux.net: 4–5; finchinfo.com: 3–5). Trvalo dostupná sépiová kosť je nevyhnutná. Hniezdo nekontroluj po začatí inkubácie — pri vyrušení môže pár znášku opustiť.

Inkubácia
Cca 14 dní; obaja rodičia striedavo

Na vajciach sedia striedavo obaja rodičia. Inkubácia trvá cca 14 dní (oiseaux.net: 14 dní; finchinfo.com: cca 11 dní — možný rozdiel podľa teploty a zdroja). V tomto období je kľúčový pokoj — pri vyrušovaní pár znášku opúšťa.

Liahnutie a kŕmenie mláďat
Obaja rodičia kŕmia; živá potrava nevyhnutná

Mláďatá sa liahnu holé a slepé — kŕmia ich obaja rodičia. V tomto období je živá potrava kľúčová (mravenčie kukly, drobné larvy múčneho červa, voskové mole) — bez nej môžu rodičia mláďatá vyhadzovať. Zabezpeč pokoj, teplo (min. 20 °C) a dostatok živej potravy po celý čas odchovu. Juvenilné jedince nemajú bodkovanie na hlave — to nadobúdajú pri prvom pelichaní okolo 8. týždňa.

Vyletenie a osamostatnenie mláďat
Vyletujú ~21 dní; úplne samostatné ~2 týždne po vyletení

Mláďatá opúšťajú hniezdo okolo 21. dňa (oiseaux.net: 3 týždne). Rodičia ich ešte cca 2 týždne dokrmujú po vyletení. Juvenilné jedince majú rovnomerne sivohnedé sfarbenie bez perlovitého bodkovania na hlave — to nadobúdajú pri prvom pelichaní v cca 8 týždňoch. Upozornenie: podľa finchinfo.com sa vtáky môžu páriť ešte v juvenilnom perí — separuj ich zavčas ak nechceš necontrolované hniezdenie.

Počet hniezdení a oddych
Max. 3 hniezdenia ročne

Odporúča sa obmedziť pár na maximálne 3 hniezdenia ročne (finchinfo.com) — príliš časté hniezdenie fyzicky zaťažuje samičky a skracuje ich životnosť. V zimnom období (kratší deň, nižšia teplota) pár prirodzene prestal hniezdiť — dopraj mu oddych a obmedz živočíšne krmivo.

Ochočenie a kontakt

2 Trvanie: Aklimatizácia na chovateľa trvá 2–4 týždne; vták si zvykne na pravidelnú obsluhu a prestane panikáriť. Skutočné ochočenie na ruku nie je cieľom — ide o vták primárne na pozorovanie.

Mníška perlolíca patrí medzi prispôsobivé, ale plaché astrildovité pinky — pri pravidelnom kŕmení a kľudnom zaobchádzaní si na prítomnosť chovateľa rýchlo zvyká a nepanikári. Nie je to pinka na ruku — manipulácia ju stresuje. Kľúč k dôvere: pravidelné kŕmenie v rovnaký čas, ponúkanie metličky prosa cez mriežku a pohybovanie sa pri klietke pokojne a pomaly. Skupinový chov (pár, skupinka) výrazne znižuje stres jednotlivca a je podmienkou pohody tohto sociálneho druhu. Pozor: druh je citlivý na vyrušenie počas hniezdenia — klietku umiestni na pokojné miesto a hniezdo po začatí inkubácie nekontroluj.

1

Po prevoze nechaj pár 1–2 týždne v pokoji aklimatizovať — nepresúvaj klietku, nekontroluj príliš, len doplňaj krmivo a vodu

2

Pohybuj sa pri klietke pokojne a pomaly — náhle pohyby a hlasné zvuky plašia drobné astrildovité pinky

3

Kŕm v rovnaký čas a ponúkaj metličku prosa cez mriežku — vták si spojí tvoju prítomnosť s pochúťkou a bude k tebe bližšie

4

Nechytaj vtáka do rúk bez nevyhnutného dôvodu — stres z chytania spomaľuje aklimatizáciu; ak musíš, rob to v šere a opatrne

Cena a kde kúpiť

25–60 € / ks (pár ~45–100 €)

Mníška perlolíca je v SR a ČR vzácnejší a menej bežný chovanec — nepatrí k bežne dostupným klietkovým pinkám a na trhu sa objavuje sporadicky. Orientačná cena jedného vtáka sa pohybuje okolo 25–60 € (pár 45–100 €); cena závisí od veku, pôvodu a dostupnosti. Na inzertných serveroch (iFauna.cz, Bazos.sk) sa objavuje len výnimočne — záujemci ju hľadajú skôr u špecializovaných chovateľov astrildovitých. Druh nie je v CITES, nákup v rámci EÚ je bez špeciálnych povolení. Uprednostni voliérovo odchované, krúžkované jedince od skúseného chovateľa.

Chovatelia astrildovitých piniek a afrických finiek v SR/ČR — voliérovo odchované, krúžkované jedince; najlepšie overený pár od jedného chovateľa
Chovateľské burzy a výstavy exotického vtáctva (ZO SZCH, ČSCH) — možnosť porovnania, výberu a odborného poradenstva na mieste; druh sa tu objavuje pri väčších akciách
Inzertné servery iFauna.cz, Bazos.sk — over vek, pôvod a krúžok; vypýtaj si informácie o strave a prostredí
Na čo si dať pozor Mníška perlolíca je monomorfný druh — samec a samica vyzerajú prakticky rovnako. Pohlavie najspoľahlivejšie určíš sledovaním správania (samec tokuje so steblom v zobáku, letí k samici a vydáva štebotavé zvuky) alebo si nechaj potvrdiť od skúseného chovateľa. Vyberaj aktívneho vtáka s hladkým priliehavým perím, jasnými očami, čistým strieborno-sivým zobákom a čistým okolím kloaky. Kúp rovno pár alebo skupinku — sólový chov sociálnemu druhu nevyhovuje. Mláďatá nemajú bodkovanie na sivej hlave (nadobúdajú ho pri prvom pelichaní okolo 8. týždňa) — to nie je chyba ani zámeň. Daj pozor na zámenu so striebrozobkou africkou (Euodice cantans): tá má rovnako strieborno-sivý zobák, ale nemá perlovité bodkovanie na hlave a má inak sfarbené telo.

Porovnanie s podobnými druhmi

POROVNANIE DĹŽKY (cm) Mníška perlolíca 11 cm Striebrozobka africká 11 cm Striebrozobka indická 10–11 cm Bengalka domáca 11–13 cm Mníška gaštanová 11–12 cm
Mníška perlolíca Striebrozobka africká (Euodice cantans) Striebrozobka indická (Euodice malabarica) Bengalka domáca (Lonchura striata domestica) Mníška gaštanová (Lonchura atricapilla)
Dĺžka11 cm11 cm10–11 cm11–13 cm11–12 cm
Váha14–15 g9–14 g8–12 g12–16 g12–15 g
Dožitie~8 r6–7 r7–8 r7–10 r7–10 r
Hlučnosť2/51/51/51/51/5
Stav IUCNIUCN LC · bez CITESIUCN LC · bez CITESIUCN LC · bez CITESIUCN LC · bez CITESIUCN LC · bez CITES
PovahaSivá hlava s perlovitými bielymi bodkami, svetloohnedý chrbát, čierne krídla a chvost, biele kostrcové zrkadlo, strieborno-sivý zobák; monomorfnáHnedohnedá, hnedá hlava BEZ bodkovania, strieborno-sivý zobák, biely spodok; monomorfnáHnedohnedá s bledším bruchom, strieborno-sivý zobák, hnedá hlava bez bodkovania; monomorfná; subtílnejšia ako africkáBielo-hnedá alebo čierno-biela kresba; domestikovaná, rôzne farebné varianty; bez bodkovania; monomorfnáČierna hlava a krk, gaštanovo-hnedý chrbát a boky, tmavší stred brucha, strieborno-sivý zobák; monomorfná
AreálVých. Afrika (Keňa, Tanzánia) — vzácnejší exot, citlivejší na chlad a vyrušenie; perlovité bodkovanie na hlave je unikátnym znakomAfrika (rozsiahly areál) — lacnejšia a bežnejšia v SR/ČR; bez bodkovania na hlave; ľahší chovIndia, JV Ázia — podobne dostupná; tmavší chvost bez bielej kŕdľa; jemnejší typ; bez bodkovania na hlaveDomestikovaná forma (pôvod JV Ázia) — najlacnejšia a najdostupnejšia klietková munia; vhodnejšia pre začiatočníkov; používa sa ako pestún pre vzácnejšie druhyTropická Ázia — iný pôvod a sfarbenie; čierna (nie sivá) hlava bez bodkovania; lacnejšia a bežnejšia v SR/ČR

Choroby a prevencia

Vzdušníkové (tracheálne) roztoče (Sternostoma tracheacolum)
vysoká

Príznaky: Klikavý zvuk pri dýchaní, dýchanie s otvoreným zobákom, chrapľavý hlas, vyčerpanosť, malátnosť

Roztoče osídľujú dýchacie cesty — u drobných astrildovitých je infekcia bez liečby smrteľná. Pri klikavom dýchaní alebo dýchaní s otvoreným zobákom ihneď k aviárnemu veterinárovi. Liečba ivermektínom alebo moxidektínom; prevencia: karanténa nových vtákov 2–4 týždne.

Zadržanie vajca (egg binding) u samíc
vysoká

Príznaky: Samica nahrbená na dne, napína sa, ťažko dýcha, opuch okolo kloaky, ochabnuté nohy

Vajce sa zasekne vo vajcovode — akútny, život ohrozujúci stav; najčastejší pri nedostatku vápnika (chýbajúca sépiová kosť), chlade alebo u príliš mladých či starých samíc. Pomáha teplo, vlhko a okamžitá veterinárna pomoc. Prevencia: sépiová kosť trvalo k dispozícii, teplota min. 18 °C.

Neúspešný odchov pri nedostatku živej potravy
stredná

Príznaky: Vyhodené mláďatá alebo vajcia z hniezda, rodičia nenosí potravu do hniezda, hladujúce mláďatá

Najčastejší problém v hniezdnej sezóne — mníška perlolíca pri odchove mláďat vyžaduje živú potravu (mravenčie kukly, drobné larvy). Bez bielkovín živočíšneho pôvodu môžu rodičia mláďatá vyhadzovať. Prevencia: pravidelná živá potrava a vaječná zmes počas hniezdenia, pokoj pri hniezde.

Črevné parazity (helminty, kokcídie)
stredná

Príznaky: Riedky trus, chudnutie napriek príjmu potravy, naježené perie, apatia

Drobné astrildovité sú vo voliérovom chove náchylné na črevné parazity, najmä pri chove na prirodzenom substráte. Odporúčaná pravidelná kontrola trusu a odčervenie u aviárneho veterinára. Prevencia: hygiena, suchý substrát, karanténa nových vtákov 2–4 týždne.

Podchladenie a respiračné infekcie
stredná

Príznaky: Nahrbený vták s napuchnutým perím, malátnosť, nechutenstvo, sťažené dýchanie

Mníška perlolíca pochádza z teplej savany a neznáša chlad pod ~18 °C, prievan ani vlhko. Podchladenie vedie k nasadajúcim bakteriálnym a plesňovým infekciám. Prevencia: teplá, suchá a bezprievanová miestnosť; vonkajšia voliéra len v teplej časti roka.

Prevencia Mníška perlolíca je pri správnej starostlivosti odolná klietková pinka (okolo 8 rokov v zajatí). Zdravie stojí na troch pilieroch: (1) Teplo — pochádza z teplej africkej savany, nie pod 18 °C, bez prievanu; vonkajšia voliéra len v lete. (2) Hygienická klietka — denná výmena vody, pravidelné čistenie misiek a podestielky; kontroluj trus na príznaky parazitov. (3) Karanténa nových vtákov 2–4 týždne — riziko vzdušníkových roztočov a iných nákazlivých chorôb. Pri každom príznaku choroby (nahrbený vták s napuchnutým perím, klikavé dýchanie, riedky trus) vyhľadaj aviárneho veterinára bez odkladu.

Zaujímavosti

1

Perlovité bodkovanie je unikátna identifikačná črta — sivá hlava jemne pokrytá perlovitými bielymi bodkami dala vtákovi slovenský názov perlolíca; v angličtine sa preto nazýva aj Pearl-headed Mannikin. Juvenilné jedince nemajú bodkovanie — nadobúdajú ho pri prvom pelichaní okolo 8. týždňa.

2

Biele kostrcové zrkadlo — výrazná biela plocha na kostrc a nadchvostových krovkách je nápadná pri lete a slúži ako vizuálny signál v kŕdľovom správaní. Toto zrkadlo druh odlišuje od príbuznej striebrozobky africkej (Euodice cantans), s ktorou sa v prírode bežne mixuje.

3

Taxonomická trojcestná história — druh bol opísaný Reichenowom v roku 1879 ako Spermestes caniceps, neskôr preradený do monotipického rodu Odontospiza (ako O. caniceps), potom do rodu Lonchura (ako L. griseicapilla) a dnes IOC World Bird List ho opäť zaraďuje do rodu Spermestes. Anglický názov Grey-headed Silverbill odráža strieborno-sivý zobák.

4

Gregárny kŕdľový druh — v prírode tvorí skupiny až 30 jedincov a bežne sa mixuje so striebrozobkou africkou (Euodice cantans); táto asociácia dvoch príbuzných druhov je typická pre suchú savanú krajinu Kene a Tanzánie.

5

Vertikálny areál — napriek africkej savanovej ekológii sa druh vyskytuje od morskej hladiny po 2 400 m nadmorskej výšky (oiseaux.net), čo naznačuje určitú adaptabilitu na chladnejšie nočné teploty v horských oblastiach.

6

Citlivý na vyrušenie pri hniezdení — druh je podľa chovateľskej literatúry (finchinfo.com) zvlášť náchylný na opustenie znášky pri vyrušení; hniezdo sa neodporúča kontrolovať po začatí inkubácie a klietku treba umiestniť na pokojnom mieste.

7

Párovanie v juvenilnom perí — podľa finchinfo.com sa vtáky môžu páriť ešte pred nadobudnutím dospelého sfarbenia; párové väzby sa tvoria skoro a dospelé vtáky môžu odmietnuť arbitrárne priradenie nového partnera.

8

Monotipický druh bez poddruhov — na rozdiel od mnohých príbuzných munií a silverbillov je mníška perlolíca monotipická — žiadne geografické poddruhy nie sú uznávané.

9

Stepno-savanový biotop s vodou nablízku — druh obýva suchý akáciový a tŕňový krovišč (Bush), otvorené lesy a krovinaté travinné porasty, avšak nikdy príliš ďaleko od vodného zdroja (Wikipedia EN).

Taxonomická klasifikácia

species Mníška perlolíca (Spermestes griseicapilla)
Ríša Animalia
Kmeň Chordata
Trieda Aves (vtáky)
Rad Passeriformes (vrabcotvaré)
Čeľaď Estrildidae (astrildovité)
Rod Spermestes Swainson, 1837
Druh Spermestes griseicapilla (Reichenow, 1879)
Synonymá Odontospiza caniceps (Reichenow, 1879) — historicky platný monotipický rod Odontospiza; Lonchura griseicapilla — staršia synomymia používaná v chovateľskej literatúre; Dontospiza griseicapilla — ďalší historický synonym. Dnes IOC World Bird List zaraďuje druh do rodu Spermestes.
Poddruh SR v SR sa vo voľnej prírode nevyskytuje — africký druh, chovaný v zajatí ako voliérová exotická pinka
Poddruhy Druh je monotipický (žiadne uznávané poddruhy). Izolovaný monotypický taxón — historicky bol jediným zástupcom rodu Odontospiza.
Avibase_ID 7D6F12FEE6916C57

? Často kladené otázky

Toto je najčastejšia záhada, lebo oba druhy majú strieborno-sivý zobák a oba sa v prírode vyskytujú spolu. Mníška perlolíca (Spermestes griseicapilla) má sivú hlavu s perlovitými bielymi bodkami, svetloohnedý chrbát a čierne krídla a chvost. Striebrozobka africká (Euodice cantans) má hnedú hlavu bez bodkovania, rovnomerne hnedohnedé telo a biely spodok. Ďalší rozdiel: perlolíca má výraznejšie biele kostrcové zrkadlo.

Pre úplného začiatočníka sa príliš neodporúča — je náročnejšia ako bengalka domáca alebo zebrička. Vyžaduje sociálny chov v páre alebo skupinke, živú potravu pri odchove, teplotu min. 18 °C a pokojné umiestnenie klietky. Pre chovateľa s určitou skúsenosťou s astrildovitými je to však veľmi vďačný druh — tichý, aktívny a farebne zaujímavý.

Mníška perlolíca je monomorfný druh — samec a samica vyzerajú prakticky rovnako. Najpresnejší spôsob je sledovanie správania: samec tokuje so steblom v zobáku — drží steblo, letí k samici a pokrúca hlavu a chvost. Ak si nie si istý, požiadaj skúseného chovateľa alebo zvol DNA-sexovanie.

Mníška perlolíca je zvlášť citlivá na vyrušenie počas hniezdenia — časté kontrolovanie hniezda, premiestňovanie klietky alebo rušný priestor môžu viesť k opusteniu znášky. Po začatí inkubácie hniezdo nekontroluj, umiestni klietku na pokojné, menej frekventované miesto a zabezpeč dostatok živej potravy. Ďalšou príčinou môže byť nedostatok bielkovín.

Pri správnej starostlivosti sa mníška perlolíca dožíva okolo 8 rokov v zajatí (oiseaux.net). Kľúčom k dlhovekosti sú: teplo (min. 18 °C), čistá voda, vyvážená strava, dostatočný priestor na pohyb, sociálny chov a pravidelná veterinárna kontrola. Nadmerné hniezdenie (viac ako 3 ×ročne) skracuje životnosť samičky.

Mimo hniezdnej sezóny áno — druh je pokojný a tolerantný, možno ho kombnovať s inými drobnými pokojnými astrildovitými. Počas hniezdenia odporúčame izolovať pár — príliš rušné prostredie vedie k opusteniu znášky. V prírode sa bežne mieša so striebrozobkou africkou, takže túto kombináciu v dostatočne veľkej voliére mimo hniezdenia možno skúsiť.

Mníška perlolíca nie je zaradená v prílohe CITES — nákup, predaj a chov v rámci EÚ nie sú obmedzené špeciálnymi povoleniami. Predávané jedince by mali byť krúžkované (dôkaz odchovu v zajatí). Zákon 543/2002 o ochrane prírody SR sa na tento druh nevzťahuje (nie je európska voľne žijúca forma).

ZDROJ: Avibase (Spermestes griseicapilla, 7D6F12FEE6916C57), Wikipedia EN (Grey-headed silverbill), oiseaux.net (Capucin à tête grise, https://www.oiseaux.net/birds/grey-headed.silverbill.html), BirdLife Dat

 Cudzie názvy

Anglicky:   Grey-headed Silverbill / Pearl-headed Mannikin, Česky:   Amadina perlolící, Nemecky:   Graukopfelsterchen, Francúzsky:   Capucin à tête grise, Španielsky:   Capuchino Cabecigrís, Taliansky:   Becco d'argento testagrigia, Holandsky:   Grijskopzilverbekje, Portugalsky:   presné údaje neoverené, Poľsky:   Srebrnodziobek szarogłowy, Maďarsky:   Szürkefejű amandina, Rusky:   Жемчужноголовая амадина, Japonsky:   オキナチョウ (Okinachou), Latinsky:   Spermestes griseicapilla (Reichenow, 1879)