Mlynárka lesná (Psaltriparus minimus)

Aegithalidae (mlynárkovité)

Mlynárka lesná

Psaltriparus minimus — jeden z najmenších severoamerických spevavcov — tvorí kŕdliky 10 až 60 jedincov a stavia unikátne závesné vrece-hniezdo tkané z pavučín, dlhé až 30 cm

IUCN: LC (Least Concern, 2016) | Least Concern (najmenej ohrozený). Populačný trend stabilný; druh je bežný rezident v celom areáli od juhoz. Britskej Kolumbie po Guatemalu. Nie je zaradený v žiadnej prílohe CITES. Chránený federálnym zákonom USA Migratory Bird Treaty Act. Zdroj: BirdLife DataZone / IUCN 3.1 (https://datazone.birdlife.org/species/factsheet/american-bushtit-psaltriparus-minimus).
Dĺžka10–11 cm (4,5–6 g)
PôvodZáp. Severná Amerika — kroviny, chaparral, záhrady od Britskej Kolumbie po Guatemalu
PovahaExtrémne spoločenský, v kŕdlikoch 10–60 jedincov; kooperatívne hniezdenie s pomocníkmi
StravaDrobný hmyz, pavúky a roztočovce zbierané z vegetácie
Dožitiemax. 9,1 roka vo voľnej prírode (zdroj: BBL/USGS)

Výživa

  • Drobný hmyz — voošky, cicavky, molice, chrobáky, húsenice, larvy; hlavná zložka celoročnej stravy, zbieraná z listov, vetvičiek a kôry kroví a stromov
  • Pavúky a roztočovce — dôležitý celoročný zdroj bielkovín, zbierané z vegetácie spoločne s ostatnými členmi kŕdlika
  • Vajíčka a kukly hmyzu ukryté v kôre a na listoch — doplnková zložka, dôležitá v chladnejšom období
  • Bobule, drobné plody a semená — sezónny príležitostný doplnok, najmä v zime a počas migrácie skupín
  • Minerály a iné — drobné anorganické látky z kôry a substrátu
Tip od odborníka Mlynárka lesná je vysoko špecializovaný hmyzožravec s krátkym, tuhým zobákom prispôsobeným na zbieranie drobného hmyzu, voošiek a pavúkov z povrchu listov, vetvičiek a kôry. Pohybuje sa v kŕdlikoch a systematicky prehľadáva vegetáciu — zavesí sa hore nohami na konárik, aby skontrolovala spodnú stranu listu, kde sa hmyz skrýva. V ľudskom chove sa tento druh bežne nechová — je to chránený divý vták (Migratory Bird Treaty Act USA); akékoľvek kŕmne odporúčania sú len pre informáciu o jeho prirodzenej ekológii. V záhradách v Severnej Amerike môže zavítať k suetovým (lojovým) keksíkom alebo nektárovým kŕmidlám, ale hlavne využíva prirodzenú vegetáciu bohatú na hmyz.

Hlasový prejav

Mlynárka lesná je hlasovo veľmi aktívny druh, no jej hlas je tenký a vysokofrekvenčný (nad 7 000 Hz). Základným hlasom je krátky, vysoký trill alebo čvirikanie — kontaktný signál, ktorým si členovia kŕdlika navzájom signalizujú polohu; vydávaný nepretržite počas pohybu. Tento hlas nesie dobre na vzdialenosť a je typickým zvukom záhrad a krovinových porastov záp. Severnej Ameriky. Poplašná hláska je odlišná — slabší klesajúci „warble“ (vibrácia), na ktorý okolité vtáky reagujú stuhnutím. Počas pohybu kŕdlika v podraste je počuteľné aj tiché skupinové čvirikanie a „spitting“ (ostré krátke pukavé nôty). Druh nemá pieseň v klasickom zmysle — vokalizuje kontaktne, nie teritoriálne. Pre ľudí nad 50 rokov môže byť hlas čiastočne ťažko počuteľný pre vysokú frekvenciu.

Typické zvuky

  • Kontaktný vysoký trill — krátke, tenké, opakujúce sa čvirikanie vydávané nepretržite počas pohybu kŕdlika; hlavný komunikačný signál udržiavajúci súdržnosť skupiny (zdroj: Earbirding.com)
  • Poplašná hláska — slabší klesajúci warble (vibrácia), zreteľne odlišný od kontaktného trillu; vydaný pri nebezpečenstve, na čo susedné vtáky okamžite reagujú stuhnutím (zdroj: Earbirding.com)
  • Skupinové tichotwitteringy a spits — krátke ostré pukavé nôty v tesne zgrupenom kŕdliku pri spoločnom hľadaní potravy; tiché a počuteľné len z blízkej vzdialenosti
  • Chýba pieseň v klasickom zmysle — mlynárka lesná nespievu teritoriálnu pieseň; vokalizácia je výlučne kontaktná a poplašná, čo korešponduje s celoročne kŕdlikovým spôsobom života

Sezónny kalendár

Jan Feb Mar Apr Máj Jún Júl Aug Sep Okt Nov Dec ROČNÝ cyklus
Hniezdna sezóna (marec–júl) — stavba závesného vreca trvá až mesiac, znáška 4–10 vajec, kooperatívni pomocníci
Tok a formovanie párov — kŕdliky sa rozpadajú na hniezdne páry; stavba hniezda začína skoro na jar
Odchov mláďat — inkubácia 11–13 dní (obaja rodičia), vyletenie 14–18 dní; 1–2 hniezdenia za sezónu
Zimovanie — kŕdliky 10–40 jedincov pohybujúcich sa spoločne; stály (rezidentný) druh, nemigruje
Pelichanie — po hniezdnej sezóne; celé kŕdliky zostávajú pohromade aj počas perichaánie
Celoročne rezidentný druh — kŕdliky bez prestávky aktívne prehľadávajú kroviny; hlasné kontaktné čvirikanie počuť po celý rok

Voľne žijúci druh

Tento druh je voľne žijúci a nie je vhodný na chov ani držbu v zajatí. Nepatrí medzi spoločenské (domáce) zvieratá — najlepším a jediným vhodným spôsobom kontaktu je pozorovanie v jeho prirodzenom prostredí. Odchyt a držba voľne žijúcich živočíchov sú vo väčšine krajín zákonom chránené a obmedzené.

Prostredie a požiadavky

Prirodzený biotop
Dubové kroviny, chaparral, zmiešané lesy, záhrady a parky záp. Severnej Ameriky; prispôsobivý k suburbanizácii
Mlynárka lesná obýva otvorené a čiastočne otvorené drevnaté porasty s dôrazom na kroviny — chaparral, dubové scrub, jedľovo-borievkové porasty (pinyon-juniper), riečne porasty a záhrady s dostatkom krovín a stromov. Na Pacific coast obýva aj lužné lesy a vlhkejšie zmiešané porasty. Vyhýba sa holým plochám, hustým vysokým lesom a horúcim suchým púštiam. Populácia profituje zo suburbanizácie — záhrady s krovínami a kŕmidlami sú pre ňu vhodným biotopom (zdroj: Audubon, Wikipedia EN).
Spoločenské správanie
Celoročne kŕdlikový druh — 10 až 60 jedincov spoločne; hniezdne páry s kooperatívnymi pomocníkmi
Mlynárka lesná je najsociálnejší druh čeľade Aegithalidae — kŕdliky sa udržiavajú po celý rok, nie len mimo hniezdenia. Počas hniezdenia je pár stredobodom, ale kooperatívni pomocníci (najčastejšie dospelé samce) sa aktívne podieľajú na kŕmení a strážení hniezda; priemerne 37 % hniezd má aspoň jedného pomocníka (zdroj: Birds of the World, Wikipedia EN). Celý kŕdlik nocuje spoločne v závesnom hniezde — táto unikátna vlastnosť je pre rod Psaltriparus výnimočná.
Klimatické nároky
Celoročne mierny klimát záp. Severnej Ameriky; stály (rezidentný) druh, ktorý nemigruje
Mlynárka lesná je stály rezidentný druh — nemigruje a zostáva celoročne vo svojom areáli. Toleruje chladné zimy pobrežia Pacifiku aj horúce letá vnútrozemských polopúšti. Juhozápadné populácie môžu vykonávať lokálne altitudálne pohyby (sťahovanie do nižších polôh v zime), ale ide o krátke presúvania, nie migráciu (zdroj: Audubon).
Hniezdo — unikátne závesné vrece
Zavesené vrece z pavučín a rastlinného materiálu, dlhé až 30 cm; stavba trvá až mesiac; vstupný otvor pri vrchu
Hniezdo mlynárky lesnej je jedno z najzložitejšie skonštruovaných vtáčích hniezd Severnej Ameriky — vretenovité závesné vrece tkané zo pavučín, machu, trávy a rastlinných vlákien, vyložené pierkami, srsťou a rastlinným chmárom. Stavia ho obaja partneri spoločne po dobu až jedného mesiaca. Hniezdo je zavesené na vetvičke stromu alebo kríka vo výške 1,25–7,5 m (zriedkavo až 15 m). Vstupný otvor je blízko vrchnej časti hniezda, čo je ochrana pred predátormi. Pavučiny pôsobia ako elastické lepidlo — hniezdo sa rozťahuje s rastúcimi mláďatami. Celý kŕdlik nocuje v hniezde počas hniezdnej sezóny (zdroj: Wikipedia EN, Audubon).
Kúpanie a hygiena
V prírode sa kúpe v plytkej vode, rose a prírodných kaluažiach; jemné perie vyžaduje pravidelnú hygienu
Vo voľnej prírode sa mlynárka lesná kúpe v plytkých kaluažiach, kvapkách rosy a jemných sprchách. Je to nevyhnutné na udržanie peria v dobrej kondícii pri aktívnom pohybe v kroviskách. Druh sa nechová v zajatí.
Denný rytmus
Výlučne denný druh; celoročne aktívny vo svojom areáli bez migrácie
Mlynárka lesná je výlučne denný vták — začína aktivitu pri rozsvietení a pokračuje do súmraku. Nemá výrazné sezónne migračné správanie, takže jej denný rytmus sa počas roka mení menej dramaticky ako u sťahovavých spevavcov. Kŕdliky sú aktívne po celý rok na rovnakom území.

Rozmnožovací cyklus

Tok a formovanie párov
Február–apríl (začiatok hniezdnej sezóny); stavba hniezda začína v marci

Mlynárka lesná tvorí monogamné páry, ale hniezdenie je kooperatívne — k páru sa môžu pridať pomocníci (najčastejšie dospelé samce bez partnera alebo jedince, ktoré prišli o hniezdo), ktorí participujú na stavbe hniezda a kŕmení mláďat. Pohlavná dospelosť nastupuje pravdepodobne v prvom roku života (analógiou s príbuznými Aegithalidae; presné údaje pre tento druh neoverené). Páry sú mimoriadne citlivé na rušenie počas skorej fázy stavby hniezda — ak sú v tejto fáze vyrušené, môžu hniezdo opustiť a hľadať nové miesto (zdroj: Wikipedia EN).

Hniezdo a znáška
Znáška 4–10 bielych vajec (zdroj: Wikipedia EN); hniezdna sezóna marec–júl; 1–2 hniezdenia

Oba partneri spoločne stavajú závesné vrece-hniezdo trvajúce až mesiac, tkané z pavučín, machu a rastlinného materiálu, vystlané pierkami, vyložené srsťou a rastlinným chmárom. Samica znáša 4–10 bielych oválnych vajec (rozmery cca 13,7 × 10 mm; zdroj: Wikipedia EN). Vajcia sú jednofarebné, bez škvŕn. Jedno až dve hniezdenia za sezónu sú typické (zdroj: Wikipedia EN, Audubon).

Inkubácia
11–13 dní (zdroj: Wikipedia EN); inkubujú obaja rodičia aj pomocníci

Na vajciach sedia obaja partneri striedavo, pričom pomoc môžu poskytovať aj kooperatívni pomocníci (zdroj: Wikipedia EN). Inkubačná doba trvá 11–13 dní (Audubon uvádza ~12 dní; Wikipedia EN 11–13 dní). Hniezdo je počas inkubácie uzatvorené zhora a chránené pred predátormi.

Liahnutie a kŕmenie mláďat
Mláďatá v hniezde 14–18 dní (zdroj: Wikipedia EN); kŕmia obaja rodičia aj pomocníci

Mláďatá sa liahnu holé a slepé (krmivé). Obaja rodičia aj kooperatívni pomocníci ich intenzívne kŕmia prevažne drobnými hmyzmi a pavúkmi. Mláďatá zostávajú v hniezde 14–18 dní (Audubon uvádza 14–15 dní; Wikipedia EN 14–18 dní; NHPBS ~18 dní). Celý kŕdlik sa podieľa na ochrane hniezda. Po vyletení sú mláďatá závislé od rodičov ešte istý čas.

Vyletenie a vývoj mláďat
Vyletenie 14–18 dní po vyliahnutí; juvenily podobné dospelým

Mláďatá vyletia z hniezda 14–18 dní po vyliahnutí a rodičia ich dokrmujú. Juvenilné jedince sú sfarbené podobne ako dospelé — rovnako nenápadné sivasto-sivohnedé, bez výrazných diferenciačných znakov. Oko sa u niektorých jedincov mení v priebehu prvého roka (svetlejšie u mladých samíc). Staršie súrodence z prvej znásky môžu pomáhať pri kŕmení druhej znásky.

Pohlavná dospelosť a dožitie
Pohlavná dospelosť pravdepodobne v prvom roku; maximálne zaznamenané dožitie 9,1 roka (BBL/USGS)

Presný vek pohlavnej dospelosti pre mlynárku lesnú nie je v dostupných zdrojoch explicitne špecifikovaný — analógiou so súvisiacimi Aegithalidae sa odhaduje na prvý rok života. Maximálne zaznamenané dožitie vo voľnej prírode je 9,1 roka podľa BBL (Bird Banding Laboratory, USGS; zdroj: AnAge/senescence.info) — vzorek malý, dáta hodnotené ako „akceptovateľné“. ADW uvádza priemerné dožitie ~101 mesiacov (~8,4 roka), čo je nezvyčajne dlhé pre takto malý druh — pravdepodobne súvisí s kooperatívnym hniezdením a výhodami skupinového života.

Porovnanie s podobnými druhmi

POROVNANIE DĹŽKY (cm) Mlynárka lesná 10–11 cm Mlynárka dlhochvostá 13–15 cm (vrátane dlhého chvosta) Verdín 10–11 cm Modrástka modroprsá 10–12 cm
Mlynárka lesná Mlynárka dlhochvostá (Aegithalos caudatus) Verdín (Auriparus flaviceps) Modrástka modroprsá (Polioptila caerulea)
Dĺžka10–11 cm13–15 cm (vrátane dlhého chvosta)10–11 cm10–12 cm
Váha4,5–6 g7–9 g6–7 g5–7 g
Dožitiemax. 9,1 r vo voľnej prírode (zdroj: BBL/USGS via AnAge)max. cca 8 r vo voľnej prírodemax. cca 7 r vo voľnej prírodemax. cca 4–5 r vo voľnej prírode
OchranaIUCN LC, bez CITES; chránený Migratory Bird Treaty Act (USA)IUCN LC, bez CITESIUCN LC, bez CITESIUCN LC, bez CITES
CharakteristikaUniformne sivasto-sivohnedé sfarbenie, relatívne veľká guľatá hlava, veľmi krátky zobák, dlhý chvost; bez krídlových prúžkov, bez farebnej koruny; samce tmavé oči, samice svetložlté očiNápadné čierno-biele sfarbenie s veľmi dlhým čiernobielym chvostom; biela hlava s čiernym prúžkom cez oko (u európskych poddruhov); ružové tóny na bokoch; výrazne dlhší chvost ako u mlynárky lesnejŽltá hlava a hrdlo (u dospelého samca), sivé telo, dlhší zahrotený zobák než u mlynárky lesnej; výraznejší v sfarbení; bez kŕdlikového správania mlynárky lesnejSivé sfarbenie zhora, biele zdola; výrazné biele vonkajšie riadiace perá chvosta (viditeľné pri pohybe); tmavé pruhy okolo oka u samca; dlhší a tenší zobák než mlynárka lesná; individualistický, nie kŕdlikový
AreálZáp. Severná Amerika — juhozáp. Britská Kolumbia cez pobrežie Pacifiku, Skalisté hory, celé Mexiko po Guatemalu; stály rezident v krovinách, chaparrali a záhradáchEurázia vrátane Slovenska; bežný druh krovinových porastov, lesných okrajov a záhrad; rovnaká čeľaď Aegithalidae ako mlynárka lesná — európsky náprotivokPouštny západ USA (Arizona, Nové Mexiko, Texas) a severný Mexiko; obýva sukové kroviny a kaktusy — v podobnom biotope ako vnútrozemské populácie mlynárky lesnej, no iná čeľaď (Remizidae)Záp. a stredná Severná Amerika; čeľaď Polioptilidae; najčastejšia zámena s mlynárkou lesnou — odlíšiť podľa bieleho v chvoste, tenkého dlhého zobáka a individualistického správania

Zaujímavosti

1

Jediný novosvetský zástupca čeľade mlynárkovitých — mlynárka lesná (Psaltriparus minimus) je jediným druhom rodu Psaltriparus a jediným severoamerickým zástupcom čeľade Aegithalidae (mlynárkovité). Jej európskym príbuzným je mlynárka dlhochvostá (Aegithalos caudatus), bežný druh európskych krovinových porastov vrátane Slovenska; v celosvetovej čeľadi je 12 druhov v 3 rodoch.

2

Závesné vrece — inžiniersky majstrovský kus — hniezdo mlynárky lesnej je zavesené závesné vrece dlhé až 30 cm, tkané z pavučín, machu a rastlinných vlákien, vystlané pierkami a srsťou. Stavba trvá až mesiac a podieľajú sa na nej obaja partneri. Pavučiny pôsobia ako elastické lepidlo — hniezdo sa rozťahuje s rastúcimi mláďatami. Celý kŕdlik v ňom nocuje spoločne počas hniezdnej sezóny.

3

Kooperatívne hniezdenie s pomocníkmi — priemerne 37 % hniezd mlynárky lesnej má aspoň jedného supernumerárneho pomocníka (zdroj: Birds of the World). Títo pomocníci — najčastejšie dospelé samce bez partnera — participujú na stavbe hniezda, inkubácii a kŕmení mláďat. Ide o jeden z najdôkladnejšie zdokumentovaných príkladov kooperatívneho hniezdenia medzi malými severoamerickými spevavcami.

4

Jeden z najmenších severoamerických spevavcov — dĺžkou 10–11 cm a hmotnosťou iba 4,5–6 g patrí mlynárka lesná k najmenším vtákom celého kontinentu. Napriek tejto miniatúrnej veľkosti je jej maximálne zaznamenané dožitie 9,1 roka vo voľnej prírode (zdroj: BBL/USGS) — dlhovekosť výnimočná pre takto malý druh.

5

Extrémne spoločenský druh — kŕdliky do 60 jedincov — mlynárka lesná sa pohybuje v kompaktných kŕdlikoch 10 až 60 jedincov (zvyčajne 10–40), ktoré neustále komunikujú tenkým čviríkaním a pohybujú sa spoločne ako jeden organizmus cez kroviny a stromy. Kŕdliky sú aktívne celoročne, nielen mimo hniezdenia — ide o jeden z najvýraznejšie spoločenských malých spevavcov Severnej Ameriky.

6

Takmer bez pohlavného dimorfizmu — kľúčom sú oči — sfarbenie oboch pohlaví je takmer totožné: nenápadné sivasto-sivohnedé bez výrazných znakov. Jediný spoľahlivý rozlišovací znak v teréne je farba oka: samce majú tmavé (hnedočierne) oči, samice u väčšiny populácií svetložlté oči. Výnimkou sú samice vnútrozemskej skupiny (plumbeus a príbuzné), kde je rozlíšenie ťažšie.

7

Veľká variabilita poddruhov — 10 foriem od Kanady po Guatemalu — mlynárka lesná zahŕňa 10 uznaných poddruhov (Wikipedia EN) rozdelených do troch skupín: 1) pacifická (hnedá koruna, svetložlté oči samíc), 2) vnútrozemská / Interior (hnedá tvárová maska, sivastejšie telo), 3) mexická a guatemalská (čierne líca u P. m. melanotis, ktorý bol dlho považovaný za samostatný druh Black-eared Bushtit).

8

Odlišenie od podobných druhov — najčastejšia zámena je s verdínom (Auriparus flaviceps): verdín má žltú hlavu a dlhší zahrotený zobák; mlynárka lesná je uniformne sivohnedá so krátkym tupým zobákom. Od modrástky (Polioptila spp.) ju odlíšia chýbajúce biele na chvoste a absencia výrazného očného prúžka; modrástky sú navyše individualistické, kým mlynárka je vždy v kŕdliku. Od králikov (Regulus) ju odlíšia absencia krídlových prúžkov a farebnej koruny; králiky tieto znaky majú.

9

Citlivé na rušenie počas skorej stavby hniezda — ak sú mlynárky lesné vyrušené ešte v počiatočnej fáze konštrukcie hniezda (skôr než je dokončené), môžu ho opustiť a hľadať nové miesto, niekedy aj nového partnera (zdroj: Wikipedia EN). Toto správanie je nezvyčajne silnou reakciou na rušenie a poukazuje na vysokú investíciu do voľby miesta hniezda.

Taxonomická klasifikácia

species Mlynárka lesná (Psaltriparus minimus)
Ríša Animalia
Kmeň Chordata
Trieda Aves (vtáky)
Rad Passeriformes (vrabcotvaré)
Čeľaď Aegithalidae (mlynárkovité)
Rod Psaltriparus Bonaparte, 1850
Druh Psaltriparus minimus (Townsend, 1837)
Poddruh SR V SR sa nevyskytuje — výlučne severo- a stredoamerický druh; v Európe ani v avikultúre sa bežne nechová
Poddruhy Wikipedia EN uvádza až 10 poddruhov; najvýznamnejšie skupiny: 1) Pacifická skupina (P. m. saturatus, minimus, melanurus, grindae, californicus) — hnedá koruna, samice svetložlté oči; 2) Vnútrozemská skupina (P. m. plumbeus, dimorphicus) — hnedá tvárová maska, telo sivastejšie; 3) Mexická a guatemalská skupina (P. m. iulus, personatus, melanotis) — čierne líca (melanotis bol dlho považovaný za samostatný druh). Nomotypický poddruh P. m. minimus opísal J. K. Townsend v roku 1837 z Oregónu.
Avibase_ID 90DD804D14BC3AB7

? Často kladené otázky

Nie. Mlynárka lesná je výlučne severoamerický druh chránený federálnym zákonom USA (Migratory Bird Treaty Act). V SR ani v EÚ sa nevyskytuje, nepredáva ani nechová. Táto stránka má predovšetkým atlasový a poznávací charakter — zaujíma nás jej fascinujúce hniezdne správanie a unikátny spoločenský spôsob života.

Hniezdo mlynárky lesnej je závesné vrece dlhé až 30 cm, tkané z pavučín, machu, trávy a rastlinných vlákien, vyložené pierkami a srsťou. Stavajú ho obaja partneri spoločne počas až jedného mesiaca. Vstupný otvor je blízko vrchnej časti, čo sťažuje predátorom prístup. Pavučiny slúžia ako elastické lepidlo — hniezdo sa rozťahuje s rastúcimi mláďatami. Navyše, celý kŕdlik — vrátane mláďat z predchádzajúcich znášok — nocuje v tom istom hniezde počas hniezdnej sezóny.

Kooperatívne hniezdenie znamená, že pri odchove mláďat pomáhajú ďalší jedinci okrem páru — tzv. pomocníci. U mlynárky lesnej ide najčastejšie o dospelé samce bez vlastného partnera alebo jedince, ktoré prišli o hniezdo. Títo pomocníci sa aktívne podieľajú na stavbe hniezda, inkubácii vajec a kŕmení mláďat. Priemerne 37 % hniezd má aspoň jedného pomocníka (zdroj: Birds of the World). Ide o jeden z najdôkladnejšie zdokumentovaných prípadov kooperatívneho hniezdenia u malých severoamerických spevavcov.

Pohlavný dimorfizmus je minimálny — obe pohlavia majú takmer totožné nenápadné sivasto-sivohnedé sfarbenie. Jedinou spoľahlivou pomôckou v teréne je farba oka: samce majú tmavé (hnedočierne) oči, samice väčšiny populácií svetložlté oči. U vnútrozemských populácií (plumbeus a príbuzné) je rozlíšenie ťažšie aj podľa očí.

Mlynárka lesná je rezidentný (stály) druh — celoročne zostáva vo svojom areáli v záp. Severnej Amerike bez skutočnej migrácie. Niektoré juhozápadné populácie môžu vykonávať krátke altitudálne pohyby (z hôr do nížin v zime), no to nie je migrácia. Druh si vďaka kooperatívnemu spoločenskému spôsobu života a schopnosti využívať rôzne zdroje potravy celoročne dokáže udržiavať energetickú bilanciu bez sezónneho presunu.

Áno — obidva druhy patria do rovnakej čeľade Aegithalidae (mlynárkovité). Mlynárka dlhochvostá (Aegithalos caudatus) je bežný európsky druh, ktorý sa vyskytuje aj na Slovensku — obýva kroviny, zmiešané lesy a záhrady. Od mlynárky lesnej sa líši nápadným čierno-bielym sfarbením (biela hlava s čiernym prúžkom cez oko) a veľmi dlhým chvostom. Obe zdieľajú kŕdlikový spôsob života a záľubu v drobnobytkovité krovinách.

Je to vysoko špecializovaný hmyzožravec — zbiera drobné hmyzy (voošky, cicavky, chrobáky, húsenice, larvy), pavúky a roztočovce z listov, vetvičiek a kôry v krovinách a stromoch. Pohybuje sa v kŕdliku, prehľadáva vegetáciu a zavesuje sa hore nohami na konáriky pri hľadaní koristi. Príležitostne dopĺňa stravu bobúľami alebo semenami, no to nie je primárna zložka.

Mlynárka lesná obýva záp. Severnú Ameriku — od juhozáp. Britskej Kolumbie (Kanada) cez pobrežie Pacifiku, Skalisté hory, Sierru Nevadu, jihozáp. USA a celé Mexiko až po Guatemalu v Strednej Amerike. Je to stály (rezidentný) druh — celoročne v rovnakom areáli, bez migrácie. Typické biotopy sú dubové kroviny, chaparral, jedľovo-borievkové porasty a záhrady s dostatkom krovín (zdroj: Wikipedia EN, Audubon).

ZDROJ: Wikipedia EN (American bushtit — dĺžka 100–110 mm, hmotnosť 4,5–6 g, 10 poddruhov, popis, biotop, hniezdenie, znáška 4–10 vajec, inkubácia 11–13 dní, vyletenie 14–18 dní, IUCN LC — https://en.wikipedi

 Video — Mlynárka lesná

Mlynárka lesná (Psaltriparus minimus) — spev a hlas v prírode

Mlynárka lesná (Psaltriparus minimus) — správanie, biotop a hlas

 Cudzie názvy

Anglicky:   Bushtit, Česky:   mlynařík americký, Nemecky:   Buschmeise, Španielsky:   Sastrecito Común, Francúzsky:   Mésange buissonnière, Taliansky:   Codibugnolo americano, Holandsky:   Struikmees, Portugalsky:   presné údaje neoverené, Poľsky:   raniuszek amerykański, Maďarsky:   bozótcinege, Rusky:   Темношапочная кустарниковая синица, Japonsky:   ヤブガラ, Dánsky:   Kratmejse, Švédsky:   Buskmes, Latinsky:   Psaltriparus minimus (Townsend, 1837)