Minla červenochvostá (Minla ignotincta)

Timáliovité (Leiothrichidae)

Minla červenochvostá

Minla ignotincta — drobný horský timáliovec Himalájí s čiernou hlavou, maroon chrbtom a nápadnými červenými lemami krídel a chvosta — aktívny hmyzožravec zmiešaných lesných kŕdlov

IUCN: LC (Least Concern, 2016) | Least Concern (najmenej ohrozená, hodnotenie BirdLife International / IUCN, rok 2016) s klesajúcim populačným trendom. Druh má veľký areál naprieč himalájsko-juhovýchodoázijským horským pásmom a celkovo veľkú populáciu, preto nespĺňa prahy pre zraniteľné kategórie. Populácia však klesá v dôsledku straty a fragmentácie horských lesných biotopov. Hlavnou hrozbou je odlesňovanie a degradácia horských lesov. Druh nie je zaradený v žiadnej prílohe CITES. V SR sa nevyskytuje a nevzťahuje sa naň slovenský zákon 543/2002.
Dĺžka13–15 cm (9,5–21 g)
PôvodHimaláje a JV Ázia (1 000–3 800 m)
PovahaAktívny, akrobatický, kŕdlivý hmyzožravec
StravaPrevažne hmyz a larvy, doplnkovo semená a plody
Dožitiepribližne 8 rokov (orientačne)

Výživa

  • Hmyz a jeho larvy — chrobáky, húsenice, mravce; v prírode hlavná zložka potravy zbieraná na konároch, kmeňoch a spodnej strane listov
  • Pavúky a iné drobné bezstavovce — doplnok živočíšnej zložky vyhľadávaný v machu a lišajníku
  • Semená — príležitostne, najmä mimo hniezdnej sezóny
  • Plody a bobule — sezónny rastlinný doplnok
  • Nektár a kvetné časti — príležitostne pri kvitnúcich stromoch (napr. rododendrony)
  • Minerály — vápnik a grit nevyhnutné najmä pre samice v hniezdnej sezóne
Tip od odborníka Minla červenochvostá je v prírode prevažne hmyzožravá — jej hlavnou potravou sú hmyz a jeho larvy (chrobáky, húsenice, mravce), ktoré akrobaticky vyhľadáva na konároch, kmeňoch a v machom porastených vetvičkách, pričom sa pohybuje aj hlavou nadol podobne ako brhlík. Príležitostne dopĺňa jedálniček semenami, plodmi a bobuľami. To je kľúčové pre prípadnú starostlivosť v zajatí: na rozdiel od zrnožravých piniek nesmie dostávať výhradne semennú zmes — základom musí byť kvalitné mäkké hmyzožravé krmivo doplnené živou potravou (cvrčky, múčne červy, mravčie kukly), najmä v období odchovu. Vhodným doplnkom sú drobné mäkké plody, zeleň a nektárová či ovocno-bielkovinová kašička. Sépiová kosť a grit majú byť trvalo k dispozícii pre prísun vápnika. Treba zdôrazniť, že ide o voľne žijúci horský druh, ktorý sa v Európe v zajatí bežne nechová, a presné chovateľské normy pre tento druh nie sú overené — uvedené odporúčania vychádzajú z prirodzenej potravy a analógie s príbuznými hmyzožravými timáliovitými.

Hlasový prejav

Minla červenochvostá je hlasovo aktívny horský timáliovec. Jej najtypickejším prejavom je opakované volanie „wi-ti-wi“, ktoré dopĺňa o rôzne klesavé slúry a ostrejšie, prenikavejšie výkriky (yips). Hlasový prejav je obzvlášť výrazný v kŕdlikoch a v zmiešaných kŕdloch viacerých druhov, kde slúži na udržiavanie kontaktu medzi jedincami počas pohybu po korunách stromov. Spev nie je melodicky bohatý ako u drozdovitých, ale je čulý, opakovaný a nápadný. Druh nenapodobňuje ľudskú reč ani iné zvuky — repertoár je vrodený. Nahrávky hlasu sú dostupné na portáli Xeno-canto (vyše 20 popredných nahrávok z Indie, Číny, Bhutánu a Laosu).

Typické zvuky

  • Opakované volanie „wi-ti-wi“ — najtypickejší a najčastejší hlasový prejav druhu, počuteľný v kŕdlikoch
  • Klesavé slúry — melodickejšie prechodné tóny vkladané medzi kontaktné volania
  • Ostré výkriky (yips) — prenikavejšie, kratšie tóny pri vzrušení alebo varovaní
  • Skupinové kontaktné čvirikanie — nepretržité tiché hlásenie v pohybujúcom sa kŕdliku a zmiešanom hejne

Sezónny kalendár

Jan Feb Mar Apr Máj Jún Júl Aug Sep Okt Nov Dec ROČNÝ cyklus
Hlavná hniezdna sezóna v prírode (apríl–jún) — viazaná na teplejšie mesiace a dostatok hmyzu v horských lesoch
Tok — zvýšená hlasová aktivita (volanie wi-ti-wi), samce sa predvádzajú v kŕdlikoch pred začiatkom hniezdenia
Odchov mláďat — kŕmenie prevažne hmyzom; mláďatá opúšťajú hniezdo približne po dvoch týždňoch (inkubácia presne neoverená)
Pokojové (zimné) obdobie — vtáky zostupujú do nižších nadmorských výšok, združujú sa do väčších kŕdlikov a zmiešaných hejn
Pelichanie — po hniezdnej sezóne; obnova peria pred zimou, zvýšená potreba bielkovín
Celoročne: prevažne hmyzožravá strava, aktívne prehľadávanie machom a lišajníkom obrastených konárov; altitudinálne presuny medzi vyššími (leto) a nižšími (zima) polohami

Prostredie a požiadavky

Voliéra (nie klietka)
Veľmi priestranná, vegetáciou štruktúrovaná voliéra — klietkový chov je nevhodný pre tento mimoriadne aktívny horský druh
Minla červenochvostá je akrobatický voľne žijúci vták, ktorý potrebuje veľa priestoru na lietanie a šplhanie. V prípadnom špecializovanom chove vyžaduje veľkú voliéru s hustými kríkmi, vetvami rôznej hrúbky a machom obrastenými konármi, ktoré umožnia prirodzené prehľadávanie. Presné rozmery pre zajatie nie sú overené — druh sa v Európe bežne nechová.
Spoločnosť a kŕdlivosť
Sociálny, kŕdlivý druh — v prírode tvorí kŕdliky a pridáva sa k zmiešaným kŕdlom viacerých druhov
Minla je výrazne sociálny a kŕdlivý druh — mimo hniezdenia tvorí skupiny a pravidelne sa zaraďuje do zmiešaných kŕdlov viacerých druhov vtákov (bird waves). Sólová izolácia je pre tak spoločenský druh nevhodná. V prípadnom chove je vhodná spoločnosť pokojných druhov v dostatočne veľkom priestore.
Teplota a horské podmienky
Chladnejšie horské podmienky; znáša sezónne výkyvy, neznáša však extrémne teplo nížin ani prudký mráz a prievan
Pochádza z horských lesov v nadmorskej výške 1 000–3 800 m so sezónnymi presunmi medzi výškami. Vyhovuje jej chladnejšie a vlhšie horské prostredie. Presné teplotné optimum pre zajatie nie je overené — vychádzať treba z biológie druhu a chrániť vtáka pred prehriatím i podchladením.
Hniezdenie a hniezdny materiál
Malý závesný pohárik (pendant-cup) z jemného zeleného machu a koreňových vláskov; 1,2–3 m nad zemou v rozvidlení kríka alebo konárov
V prírode pár stavia krásny malý závesný pohárik alebo hlbokú kapsovitú stavbu z jemného zeleného machu a koreňových vláskov, umiestnenú v rozvidlení kríka alebo konárov stromu vo výške 1,2–3 m nad zemou. Hniezdna sezóna trvá od apríla do júna. Materiál: čerstvý mach, jemné korienky.
Kúpanie a hygiena
Plytká miska na kúpanie a denná výmena vody — udržiavanie hygieny peria
Drobné lesné spevavce sa pravidelne kúpu na udržiavanie peria v dobrom stave. V prípadnom chove poskytuj plytkú misku s čistou vodou a meň pitnú vodu denne. Suché a čisté prostredie je základom prevencie plesňových ochorení.
Biotop a denný režim
Horské listnaté, zmiešané a borovicové lesy s machom a lišajníkmi porastenými stromami; aktívny denný vták
Minla obýva horské listnaté, zmiešané listnatoihličnaté a niekedy borovicové či opadavé lesy subtropického a tropického pásma, s obľubou stromov porastených machmi a lišajníkmi, kde aktívne prehľadáva vetvičky a kmene. Je to aktívny denný vták; potrebuje pravidelný cyklus svetla a tmy.

Rozmnožovací cyklus

Tok a dvorenie
Jar (marec–máj), pred hlavnou hniezdnou sezónou

Pred hniezdením stúpa hlasová aktivita — opakované volanie „wi-ti-wi“ a výkriky. Hniezdenie je viazané na teplejšie jarné a letné mesiace a dostatok hmyzu v horských lesoch. Páry sa formujú v rámci kŕdlikov.

Hniezdo a znáška
Hniezdna sezóna apríl–jún; znáška 2–4 vajcia (zdroj: ogaclicks.com, a-dinosaur-a-day.com)

Pár stavia malý závesný pohárik (pendant-cup) z jemného zeleného machu a koreňových vláskov, umiestnený v rozvidlení kríka alebo konárov stromu 1,2–3 m nad zemou. Samica kladie 2–4 vajcia (dokumentovaná modrá farba). Hniezdo je skryté v hustej vegetácii.

Inkubácia
Presné údaje neoverené

Dĺžka inkubácie pre tento druh nie je v dostupných zdrojoch spoľahlivo doložená (presné údaje neoverené). Analógiou s príbuznými drobnými timáliovitými možno predpokladať približne dva týždne, no konkrétny údaj pre Minla ignotincta sa nepodarilo overiť.

Liahnutie a kŕmenie mláďat
Mláďatá kŕmené prevažne hmyzom; obaja rodičia

Mláďatá sa liahnu holé a slepé a sú kŕmené prevažne hmyzom a jeho larvami — živočíšna bielkovina je v tomto období nevyhnutná. O mláďatá sa starajú rodičia v dobre ukrytom machovom hniezde.

Vyletenie a osamostatnenie mláďat
Vyletenie približne po dvoch týždňoch (zdroj: ogaclicks.com)

Mláďatá opúšťajú hniezdo približne po dvoch týždňoch (fledgling cca 2 týždne podľa ogaclicks.com). Juvenilné jedince pripomínajú samicu — majú mierne tmavší chrbát a biele sfarbenie spodku tela s jemnými tmavými šupinkovými kresbami. Dospelé sfarbenie nadobúdajú postupne.

Pohlavná dospelosť
Presné údaje neoverené

Presný vek pohlavnej dospelosti pre tento druh nie je v dostupných zdrojoch špecifikovaný (presné údaje neoverené). Mláďatá postupne preperujú do dospelého šatu; analógiou s príbuznými drobnými timáliovitými sa dá predpokladať dosiahnutie dospelosti v prvom roku života, konkrétny údaj však nie je overený.

Porovnanie s podobnými druhmi

POROVNANIE DĹŽKY (cm) Minla červenochvostá 13–15 cm Minla olivová 17–18 cm Timáliovec bielohrdlý 26–28 cm Timáliovec červenochvostý 26–28 cm Mesia striebrolíca 15–17 cm
Minla červenochvostá Minla olivová (Liocichla steerii) Timáliovec bielohrdlý (Pterorhinus albogularis) Timáliovec červenochvostý (Trochalopteron milnei) Mesia striebrolíca (Leiothrix argentauris)
Dĺžka13–15 cm17–18 cm26–28 cm26–28 cm15–17 cm
Váha9,5–21 g23–30 gpresné údaje neoverenépresné údaje neoverené22–30 g
Dožitie~8 r (orientačne)presné údaje neoverenépresné údaje neoverenépresné údaje neoverenépresné údaje neoverené
OchranaIUCN LC (klesajúci trend), bez CITESIUCN LC, bez CITESIUCN LC, bez CITESIUCN LC, bez CITESIUCN LC, bez CITES
CharakteristikaČierna koruna, žltbiely nadočný pruh, maroon-hnedý chrbát, červené lemy krídel a chvosta, žlté bruchoOlivovozelené telo, žlté líce a okraje krídel, sivá koruna — bez červeného chvosta; iná farebná schémaVäčší hnedý sojkovec s bielym hrdlom a hruďou, hnedá koruna; bez červenej kresbyVäčší sojkovec s gaštanovou hlavou, sivým telom a sýto červeným chvostom a krídlami; čierne hrdloPestrý — oranžovo-žlté hrdlo a hruď, sivá hlava so striebristými lícami, červeno-žlté krídla; bez maroon chrbta
AreálHimaláje a JV Ázia (1 000–3 800 m) — Nepál, Bhután, India, Čína, Mjanmarsko, Laos, Vietnam; voľne žijúci horský druhEndemit Taiwanu — patrí do iného rodu (Liocichla, nie Minla); odlišuje sa olivovozeleným sfarbením a väčšou veľkosťouHimaláje a JV Ázia — výrazne väčší pozemnejší timáliovec; odlišuje sa veľkosťou a bielym hrdlomJV Ázia (Čína, Vietnam, Laos, Mjanmarsko) — väčší príbuzný s podobne červeným chvostom, ale výrazne masívnejšíHimaláje a JV Ázia — v chove jemnozobých vtákov bežnejšia ako minla; odlišuje sa striebristou tvárou a oranžovou hruďou

Zaujímavosti

1

Jediný druh svojho rodu — minla červenochvostá (Minla ignotincta) je jediným zástupcom monotypického rodu Minla, ktorý opísal Brian Houghton Hodgson v roku 1837. Typovým miestom je Nepál. Rozlišujú sa štyri poddruhy (ignotincta, jerdoni, mariae, sini) rozšírené od Himalájí po juhovýchodnú Čínu a severnú Indočínu.

2

Meno podľa červeného chvosta — slovenské „červenochvostá“ aj anglické „red-tailed“ odkazujú na červené lemy chvosta a krídel, ktoré sú najnápadnejšou črtou druhu. Chvost je čierny s červenými (miestami bielymi) okrajmi, krídla čierne s bielymi koncami kryviek a červenými základmi letiek.

3

Výrazný pohlavný dimorfizmus — samec má maroon-hnedý (tmavohnedobordový) chrbát a sýtu červeň v krídlach a chvoste, zatiaľ čo samica je matnejšia: chrbát má sivohnedo-olivovohnedý a červené partie sú nahradené bledšími ružovkasto-žltými. Pohlavia tak možno rozlíšiť aj na diaľku.

4

Akrobat ako brhlík — minla je mimoriadne aktívny vták, ktorý sa pri hľadaní potravy prevŕta cez vetvičky, lozí po kmeňoch hlavou nadol a prehľadáva spodnú stranu listov podobne ako brhlík. Špecializuje sa na machom a lišajníkom porastené konáre, kde nachádza hmyz.

5

Súčasť zmiešaných kŕdlov (bird waves) — minla sa v horských lesoch pravidelne pridáva k zmiešaným kŕdlom viacerých druhov vtákov. Tieto „vlny“ rôznych druhov spoločne prehľadávajú les, čo zvyšuje efektivitu hľadania potravy a poskytuje lepšiu ochranu pred predátormi.

6

Altitudinálny migrant — namiesto klasického sťahovania minla vykonáva vertikálne (výškové) presuny: v zime zostupuje do nižšie položených oblastí a na jar opäť vystupuje do vyšších horských polôh. V lete žije bežne v 1 370–3 400 m (India), výnimočne počas zimných zostupov klesá až k 200 m.

7

Horský druh širokého pásma — areál druhu siaha naprieč himalájsko-juhovýchodoázijským horským pásmom: Nepál, Bhután, India, Bangladéš, Čína (juh a juhovýchod), Mjanmarsko, Thajsko, Laos a Vietnam, v nadmorskej výške približne 1 000–3 800 m.

8

Najmenej ohrozený, no s klesajúcim trendom — IUCN hodnotí druh ako najmenej ohrozený (LC), jeho populačný trend je však klesajúci v dôsledku straty a fragmentácie horských lesných biotopov. Druh nie je zaradený v CITES. Tento kontrast (LC, ale klesá) zdôrazňuje tlak na horské lesy juhovýchodnej Ázie.

Taxonomická klasifikácia

species Minla červenochvostá (Minla ignotincta)
Ríša Animalia
Kmeň Chordata
Trieda Aves (vtáky)
Rad Passeriformes (vrabcotvaré)
Čeľaď Leiothrichidae (timáliovité)
Rod Minla Hodgson, 1837
Druh Minla ignotincta Hodgson, 1837
Poddruh SR v SR sa vo voľnej prírode nevyskytuje — himalájsky a juhovýchodoázijský druh, v Európe sa v zajatí bežne nechová
Poddruhy Druh je jediným zástupcom monotypického rodu Minla. Rozlišujú sa štyri poddruhy: M. i. ignotincta (nominátny — centrálne a východné Himaláje po juhozápadnú Čínu a juhovýchodné Mjanmarsko), M. i. jerdoni (centrálna a juhostredná Čína), M. i. mariae (juhočína a severná Indočína) a M. i. sini (juhovýchodná Čína). Typové miesto je Nepál. Poznámka: druh s názvom „minla olivová“ (Liocichla steerii) patrí do iného rodu (Liocichla), nie do rodu Minla.
Avibase_ID 6344955896F276F8

? Často kladené otázky

Nie — minla červenochvostá nie je vhodná na bežný domáci chov. Ide o voľne žijúci horský timáliovec z Himalájí a juhovýchodnej Ázie, ktorý sa v Európe v zajatí bežne nechová. Je to mimoriadne aktívny, hmyzožravý druh, ktorý by vyžadoval veľmi priestrannú voliéru, prevažne živú a mäkkú hmyzožravú stravu a chladnejšie horské podmienky. Starostlivosť patrí výlučne do rúk špecializovaných chovateľov jemnozobých vtákov alebo zoologických zariadení.

Kľúčom je červený chvost a krídla v kombinácii s čiernou hlavou a žltobielym nadočným pruhom. Aktinodúra pásohrdlá (Actinodura strigula) má gaštanovo-hnedý (nie červený) chvost, šedozelený chrbát a pruhované hrdlo. Aktinodúra modroperá (Actinodura cyanouroptera) má modré krídla bez červenej. Minla olivová (Liocichla steerii) je olivovozelená — celkom iná farebná schéma. Samec minly červenochvostej má navyše nezameniteľný maroon-hnedý chrbát.

Druh má výrazný pohlavný dimorfizmus. Samec má maroon-hnedý (tmavohnedobordový) chrbát a plecia a sýtu červeň v krídlach a chvoste. Samica je matnejšia — chrbát má sivohnedo-olivovohnedý a červené partie sú nahradené bledšími ružovkasto-žltými až bielkastými. Hrudný vzor a maska sú u samice zachované, ale menej kontrastné. Pohlavia tak možno rozlíšiť aj pohľadom.

Minla je prevažne hmyzožravá — v prírode sa živí najmä hmyzom a jeho larvami (chrobáky, húsenice, mravce), ktoré akrobaticky vyhľadáva na konároch, kmeňoch a v machu. Príležitostne dopĺňa jedálniček semenami, plodmi a bobuľami. Pre prípadný chov je dôležité, že nesmie dostávať výhradne semennú zmes — základom musí byť mäkké hmyzožravé krmivo a živá potrava.

Hniezdna sezóna trvá od apríla do júna. Pár stavia malý závesný pohárik z jemného zeleného machu a koreňov, umiestnený v rozvidlení kríka alebo konárov stromu 1,2–3 m nad zemou. Samica kladie 2–4 modré vajcia; mláďatá opúšťajú hniezdo približne po dvoch týždňoch. Presná dĺžka inkubácie pre tento druh nie je v dostupných zdrojoch spoľahlivo doložená (presné údaje neoverené).

IUCN hodnotí minlu červenochvostú ako najmenej ohrozenú (LC), jej populačný trend je však klesajúci v dôsledku straty a fragmentácie horských lesov. Druh nie je zaradený v prílohách CITES. V SR sa nevyskytuje a slovenský zákon 543/2002 sa naň nevzťahuje. Keďže ide o voľne žijúceho vtáka chráneného v krajinách pôvodu, pri akejkoľvek ponuke je nevyhnutné overiť legálny pôvod jedinca (odchov v zajatí, nie odchyt z divočiny).

Minla červenochvostá nevykonáva klasickú sezónnu migráciu na veľké vzdialenosti, ale vertikálne (výškové) presuny. V zime zostupuje do nižšie položených oblastí, kde sú miernejšie podmienky a viac potravy, a na jar opäť vystupuje do vyšších horských polôh, kde hniezdi. Tento pohyb medzi nadmorskými výškami sa nazýva altitudinálna migrácia a je typický pre mnohé horské druhy.

ZDROJ: Avibase (Minla ignotincta, ID 6344955896F276F8, https://avibase.bsc-eoc.org/species.jsp?avibaseid=6344955896F276F8), BirdLife DataZone / IUCN Red List (Red-tailed Minla Minla ignotincta, Least Concern

 Video — Minla červenochvostá

Minla červenochvostá (Minla ignotincta) — video o speve a chove

Minla červenochvostá (Minla ignotincta) — starostlivosť, voliéra a kŕmenie

 Cudzie názvy

Anglicky:   Red-tailed Minla, Česky:   timálie rudoocasá (alt. timálie znamenaná), Nemecky:   Rotschwanzminla (alt. Rotschwanzsiva), Španielsky:   Minla Colirroja (alt. Minla de Cola Roja), Francúzsky:   Minla à queue rousse (alt. Sibia à queue rouge), Taliansky:   Minla codarossa, Holandsky:   Roodstaartminla, Portugalsky:   Zaragateirinho-de-cauda-encarnada (alt. Minla-de-cauda-vermelha), Poľsky:   Kolarzyk rdzawosterny, Maďarsky:   Rőtfarkú minla, Rusky:   Краснохвостая минла, Japonsky:   アカオコバシチメドリ, Latinsky:   Minla ignotincta Hodgson, 1837