Timáliovité (Leiothrichidae)
Minla červenochvostá je hlasovo aktívny horský timáliovec. Jej najtypickejším prejavom je opakované volanie „wi-ti-wi“, ktoré dopĺňa o rôzne klesavé slúry a ostrejšie, prenikavejšie výkriky (yips). Hlasový prejav je obzvlášť výrazný v kŕdlikoch a v zmiešaných kŕdloch viacerých druhov, kde slúži na udržiavanie kontaktu medzi jedincami počas pohybu po korunách stromov. Spev nie je melodicky bohatý ako u drozdovitých, ale je čulý, opakovaný a nápadný. Druh nenapodobňuje ľudskú reč ani iné zvuky — repertoár je vrodený. Nahrávky hlasu sú dostupné na portáli Xeno-canto (vyše 20 popredných nahrávok z Indie, Číny, Bhutánu a Laosu).
Pred hniezdením stúpa hlasová aktivita — opakované volanie „wi-ti-wi“ a výkriky. Hniezdenie je viazané na teplejšie jarné a letné mesiace a dostatok hmyzu v horských lesoch. Páry sa formujú v rámci kŕdlikov.
Pár stavia malý závesný pohárik (pendant-cup) z jemného zeleného machu a koreňových vláskov, umiestnený v rozvidlení kríka alebo konárov stromu 1,2–3 m nad zemou. Samica kladie 2–4 vajcia (dokumentovaná modrá farba). Hniezdo je skryté v hustej vegetácii.
Dĺžka inkubácie pre tento druh nie je v dostupných zdrojoch spoľahlivo doložená (presné údaje neoverené). Analógiou s príbuznými drobnými timáliovitými možno predpokladať približne dva týždne, no konkrétny údaj pre Minla ignotincta sa nepodarilo overiť.
Mláďatá sa liahnu holé a slepé a sú kŕmené prevažne hmyzom a jeho larvami — živočíšna bielkovina je v tomto období nevyhnutná. O mláďatá sa starajú rodičia v dobre ukrytom machovom hniezde.
Mláďatá opúšťajú hniezdo približne po dvoch týždňoch (fledgling cca 2 týždne podľa ogaclicks.com). Juvenilné jedince pripomínajú samicu — majú mierne tmavší chrbát a biele sfarbenie spodku tela s jemnými tmavými šupinkovými kresbami. Dospelé sfarbenie nadobúdajú postupne.
Presný vek pohlavnej dospelosti pre tento druh nie je v dostupných zdrojoch špecifikovaný (presné údaje neoverené). Mláďatá postupne preperujú do dospelého šatu; analógiou s príbuznými drobnými timáliovitými sa dá predpokladať dosiahnutie dospelosti v prvom roku života, konkrétny údaj však nie je overený.
| Minla červenochvostá | Minla olivová (Liocichla steerii) | Timáliovec bielohrdlý (Pterorhinus albogularis) | Timáliovec červenochvostý (Trochalopteron milnei) | Mesia striebrolíca (Leiothrix argentauris) | |
|---|---|---|---|---|---|
| Dĺžka | 13–15 cm | 17–18 cm | 26–28 cm | 26–28 cm | 15–17 cm |
| Váha | 9,5–21 g | 23–30 g | presné údaje neoverené | presné údaje neoverené | 22–30 g |
| Dožitie | ~8 r (orientačne) | presné údaje neoverené | presné údaje neoverené | presné údaje neoverené | presné údaje neoverené |
| Ochrana | IUCN LC (klesajúci trend), bez CITES | IUCN LC, bez CITES | IUCN LC, bez CITES | IUCN LC, bez CITES | IUCN LC, bez CITES |
| Charakteristika | Čierna koruna, žltbiely nadočný pruh, maroon-hnedý chrbát, červené lemy krídel a chvosta, žlté brucho | Olivovozelené telo, žlté líce a okraje krídel, sivá koruna — bez červeného chvosta; iná farebná schéma | Väčší hnedý sojkovec s bielym hrdlom a hruďou, hnedá koruna; bez červenej kresby | Väčší sojkovec s gaštanovou hlavou, sivým telom a sýto červeným chvostom a krídlami; čierne hrdlo | Pestrý — oranžovo-žlté hrdlo a hruď, sivá hlava so striebristými lícami, červeno-žlté krídla; bez maroon chrbta |
| Areál | Himaláje a JV Ázia (1 000–3 800 m) — Nepál, Bhután, India, Čína, Mjanmarsko, Laos, Vietnam; voľne žijúci horský druh | Endemit Taiwanu — patrí do iného rodu (Liocichla, nie Minla); odlišuje sa olivovozeleným sfarbením a väčšou veľkosťou | Himaláje a JV Ázia — výrazne väčší pozemnejší timáliovec; odlišuje sa veľkosťou a bielym hrdlom | JV Ázia (Čína, Vietnam, Laos, Mjanmarsko) — väčší príbuzný s podobne červeným chvostom, ale výrazne masívnejší | Himaláje a JV Ázia — v chove jemnozobých vtákov bežnejšia ako minla; odlišuje sa striebristou tvárou a oranžovou hruďou |
Jediný druh svojho rodu — minla červenochvostá (Minla ignotincta) je jediným zástupcom monotypického rodu Minla, ktorý opísal Brian Houghton Hodgson v roku 1837. Typovým miestom je Nepál. Rozlišujú sa štyri poddruhy (ignotincta, jerdoni, mariae, sini) rozšírené od Himalájí po juhovýchodnú Čínu a severnú Indočínu.
Meno podľa červeného chvosta — slovenské „červenochvostá“ aj anglické „red-tailed“ odkazujú na červené lemy chvosta a krídel, ktoré sú najnápadnejšou črtou druhu. Chvost je čierny s červenými (miestami bielymi) okrajmi, krídla čierne s bielymi koncami kryviek a červenými základmi letiek.
Výrazný pohlavný dimorfizmus — samec má maroon-hnedý (tmavohnedobordový) chrbát a sýtu červeň v krídlach a chvoste, zatiaľ čo samica je matnejšia: chrbát má sivohnedo-olivovohnedý a červené partie sú nahradené bledšími ružovkasto-žltými. Pohlavia tak možno rozlíšiť aj na diaľku.
Akrobat ako brhlík — minla je mimoriadne aktívny vták, ktorý sa pri hľadaní potravy prevŕta cez vetvičky, lozí po kmeňoch hlavou nadol a prehľadáva spodnú stranu listov podobne ako brhlík. Špecializuje sa na machom a lišajníkom porastené konáre, kde nachádza hmyz.
Súčasť zmiešaných kŕdlov (bird waves) — minla sa v horských lesoch pravidelne pridáva k zmiešaným kŕdlom viacerých druhov vtákov. Tieto „vlny“ rôznych druhov spoločne prehľadávajú les, čo zvyšuje efektivitu hľadania potravy a poskytuje lepšiu ochranu pred predátormi.
Altitudinálny migrant — namiesto klasického sťahovania minla vykonáva vertikálne (výškové) presuny: v zime zostupuje do nižšie položených oblastí a na jar opäť vystupuje do vyšších horských polôh. V lete žije bežne v 1 370–3 400 m (India), výnimočne počas zimných zostupov klesá až k 200 m.
Horský druh širokého pásma — areál druhu siaha naprieč himalájsko-juhovýchodoázijským horským pásmom: Nepál, Bhután, India, Bangladéš, Čína (juh a juhovýchod), Mjanmarsko, Thajsko, Laos a Vietnam, v nadmorskej výške približne 1 000–3 800 m.
Najmenej ohrozený, no s klesajúcim trendom — IUCN hodnotí druh ako najmenej ohrozený (LC), jeho populačný trend je však klesajúci v dôsledku straty a fragmentácie horských lesných biotopov. Druh nie je zaradený v CITES. Tento kontrast (LC, ale klesá) zdôrazňuje tlak na horské lesy juhovýchodnej Ázie.
Nie — minla červenochvostá nie je vhodná na bežný domáci chov. Ide o voľne žijúci horský timáliovec z Himalájí a juhovýchodnej Ázie, ktorý sa v Európe v zajatí bežne nechová. Je to mimoriadne aktívny, hmyzožravý druh, ktorý by vyžadoval veľmi priestrannú voliéru, prevažne živú a mäkkú hmyzožravú stravu a chladnejšie horské podmienky. Starostlivosť patrí výlučne do rúk špecializovaných chovateľov jemnozobých vtákov alebo zoologických zariadení.
Kľúčom je červený chvost a krídla v kombinácii s čiernou hlavou a žltobielym nadočným pruhom. Aktinodúra pásohrdlá (Actinodura strigula) má gaštanovo-hnedý (nie červený) chvost, šedozelený chrbát a pruhované hrdlo. Aktinodúra modroperá (Actinodura cyanouroptera) má modré krídla bez červenej. Minla olivová (Liocichla steerii) je olivovozelená — celkom iná farebná schéma. Samec minly červenochvostej má navyše nezameniteľný maroon-hnedý chrbát.
Druh má výrazný pohlavný dimorfizmus. Samec má maroon-hnedý (tmavohnedobordový) chrbát a plecia a sýtu červeň v krídlach a chvoste. Samica je matnejšia — chrbát má sivohnedo-olivovohnedý a červené partie sú nahradené bledšími ružovkasto-žltými až bielkastými. Hrudný vzor a maska sú u samice zachované, ale menej kontrastné. Pohlavia tak možno rozlíšiť aj pohľadom.
Minla je prevažne hmyzožravá — v prírode sa živí najmä hmyzom a jeho larvami (chrobáky, húsenice, mravce), ktoré akrobaticky vyhľadáva na konároch, kmeňoch a v machu. Príležitostne dopĺňa jedálniček semenami, plodmi a bobuľami. Pre prípadný chov je dôležité, že nesmie dostávať výhradne semennú zmes — základom musí byť mäkké hmyzožravé krmivo a živá potrava.
Hniezdna sezóna trvá od apríla do júna. Pár stavia malý závesný pohárik z jemného zeleného machu a koreňov, umiestnený v rozvidlení kríka alebo konárov stromu 1,2–3 m nad zemou. Samica kladie 2–4 modré vajcia; mláďatá opúšťajú hniezdo približne po dvoch týždňoch. Presná dĺžka inkubácie pre tento druh nie je v dostupných zdrojoch spoľahlivo doložená (presné údaje neoverené).
IUCN hodnotí minlu červenochvostú ako najmenej ohrozenú (LC), jej populačný trend je však klesajúci v dôsledku straty a fragmentácie horských lesov. Druh nie je zaradený v prílohách CITES. V SR sa nevyskytuje a slovenský zákon 543/2002 sa naň nevzťahuje. Keďže ide o voľne žijúceho vtáka chráneného v krajinách pôvodu, pri akejkoľvek ponuke je nevyhnutné overiť legálny pôvod jedinca (odchov v zajatí, nie odchyt z divočiny).
Minla červenochvostá nevykonáva klasickú sezónnu migráciu na veľké vzdialenosti, ale vertikálne (výškové) presuny. V zime zostupuje do nižšie položených oblastí, kde sú miernejšie podmienky a viac potravy, a na jar opäť vystupuje do vyšších horských polôh, kde hniezdi. Tento pohyb medzi nadmorskými výškami sa nazýva altitudinálna migrácia a je typický pre mnohé horské druhy.