Mesia striebrolíca (Leiothrix argentauris)

Leiothrichidae (sojkavcovité)

Mesia striebrolíca

Leiothrix argentauris — pestrý ázijský mäkkozobec so striebornou ušnou škvrnou a sýtym melodickým spevom — blízky príbuzný pekinského slávika

IUCN: LC (Least Concern, 2024) | Least Concern — vďaka veľmi širokému areálu, no populačný trend je klesajúci. Dva endemické sumatranské poddruhy (rookmakeri, laurinae) sú silne ohrozené nadmerným odchytom pre obchod s klietkovými vtákmi. Druh je zaradený do CITES — Appendix II.
Dĺžka15–17 cm
Hmotnosť15–30 g
Dĺžka života~5–8 rokov
Stravamäkkozobec — ovocie + hmyz + softbill zmes
Areálhory južnej a JV Ázie (Himaláje–Sumatra)
🔊
Hlučnosť
4/5
🤝
Priľnavosť
2/5
⚡
Aktivita
5/5
🗣️
Reč
2/5
💎
Zriedkavosť
3/5

Výživa

40% 28% 22% STRAVA zloženie
Ovocie a bobule — banán, hrozno, jablko, figy, papája, drobné mäkké plody (základ) 40%
Mäkkozobá (softbill) / insektivórna zmes — univerzálny denný základ 28%
Živý hmyz — cvrčky, múčiare, zofóbasy, švábiky, mole (bielkovinová zložka) 22%
Varené vajce a vaječná zmes (najmä pri odchove), nektár a mäkká zelenina 6%
Doplnky vápnika (sépiová kosť) a vitamínov 4%

Odporúčané potraviny

  • Mäkké ovocie — banán, hrozno, jablko, hruška, figy, papája, mango, melón (základ jedálnička)
  • Drobné bobule a mäkké plody — moruše, čučoriedky, bazové bobule, sezónne lesné plody
  • Kvalitná mäkkozobá (softbill) alebo insektivórna zmes, namočené aj suché pelety — univerzálny denný základ
  • Živé cvrčky a múčiare (Tenebrio molitor) — kľúčová bielkovinová zložka, nevyhnutná najmä pri odchove
  • Zofóbasy (Zophobas morio) a švábiky (Blaptica dubia) — striedanie hmyzu pre pestrosť, s mierou
  • Mravčie kukly, mole, larvy a iný drobný hmyz a článkonožce — obohatenie blízke prirodzenej strave
  • Varené vajce a vaječná zmes nadrobno — dôležitý zdroj bielkovín, najmä počas odchovu mláďat
  • Nektár, mäkká nastrúhaná zelenina a sezónne puky — vítaný doplnok jedálnička
  • Doplnky vápnika (sépiová kosť, drvené vaječné škrupiny) a vitamínov — najmä počas hniezdenia a pelichania

Zakázané potraviny

  • Čisto zrnková (semienková) diéta — mesia je mäkkozobec, zo samotných tvrdých semien neprežije
  • Výhradne múčiare a tučný hmyz — jednostranná tučná strava vedie k obezite a stukovateniu pečene
  • Avokádo, čokoláda, kofeín, alkohol, slané a korenené zvyšky z kuchyne — toxické pre vtáky
  • Hmyz a plody zo striekaných lokalít — riziko pesticídov a parazitov
  • Pokazené, plesnivé alebo prikvasené ovocie — riziko črevných nákaz a otravy mykotoxínmi
Tip od odborníka Mesia striebrolíca je typický mäkkozobec (softbill) — všežravec s prevahou ovocia a hmyzu. V prírode obýva podrast horských lesov a zbiera hmyz, larvy, pavúky a drobné článkonožce, ktoré dopĺňa ovocím, bobuľami a nektárom. V chove tvorí základ jedálnička pestrá ponuka mäkkého ovocia (banán, hrozno, jablko, figy, papája, melón, drobné bobule) spolu s kvalitnou mäkkozobou (softbill) alebo insektivórnou zmesou (namočené aj suché pelety, prípadne komerčný insektivórny krm), ktoré majú byť denne čerstvé. Bielkovinovú zložku dodáva živý hmyz — cvrčky, múčiare, zofóbasy, švábiky, mole či mravčie kukly — ideálne „gut-loadovaný" (24 h pred podaním nakŕmený kvalitným krmivom) a posypaný vápnikovo-vitamínovým prípravkom. Múčiare a tučný hmyz podávajte s mierou — sú návykové a ich nadbytok vedie k obezite a problémom pečene. Vítaným doplnkom je varené vajce, vaječná zmes, nektár a mäkká zelenina. Vyhýbajte sa čisto zrnkovej diéte (semená nestrávi), toxickým potravinám (avokádo, čokoláda) a pokazenému ovociu. Vždy musí mať čistú vodu na pitie aj kúpanie. V období hniezdenia výrazne zvýšte podiel živého hmyzu a mäkkých vaječných zmesí — mláďatá sa odchovávajú takmer výhradne na živej a mäkkej potrave.

Správanie a komunikácia

4 Hlučnosť 2 Priľnavosť 5 Aktivita 2 Reč 3 Zriedkavosť 3.2
4/5 Tichý Hlučný
Hlučnosť
Mesia striebrolíca je hlasovo aktívny a zvučný druh — pár sa neustále medzi sebou ozýva a samec spieva sýtym, melodickým hlasom. Spev je príjemný a hudobný, no prekvapivo silný na takého malého vtáka — zvučné flautové frázy nesú dosť ďaleko. V rodinnom dome či vo vonkajšej voliére zvyčajne nie je problém, no v tenkostennom byte alebo paneláku môže vytrvalosť a hlasitosť spevu citlivejšiemu okoliu prekážať (chovatelia mäkkozobcov priamo uvádzajú, že hlasný spev samca robí druh menej vhodným do izbovej klietky v obývanom priestore). Najaktívnejšia je ráno a navečer a v období toku.
2/5 Nezávislý Priľnavý
Priľnavosť
Mesia nie je maznavý „ručný" vták v zmysle papagája — fyzický kontakt a hladkanie netoleruje. Pri pokojnom chove, najmä od mladého veku, však patrí medzi dôverčivejšie a spoločenskejšie mäkkozobce: stráca plachosť, zvyká si na chovateľa, prilieta k pamlsku a vo voliére je čulá, zvedavá a stále na očiach. Jej hodnota spočíva najmä v tom, že je živý, pestrofarebný a melodický voliérový spevavec, ktorý poteší pohybom, farbou a hlasom, nie ako spoločník na maznanie. Chytanie do ruky je preň stresujúce a malo by sa obmedziť na nevyhnutné situácie (veterinár, prenos).
5/5 Pokojný Aktívny
Aktivita
Mimoriadne živý, čulý a pohyblivý druh — mesia takmer neprestajne poskakuje, prelieta z vetvy na vetvu, prehráva sa v poraste a háda po hmyze a ovocí. V prírode je to čulý vták podrastu horských lesov, ktorý sa pohybuje v pároch a menších skupinkách. V chove preto potrebuje priestrannú klietku alebo radšej osadenú voliéru s množstvom vetiev, kríkov, úkrytov a možnosťou kúpania — v stiesnenom priestore trpí, je nervózna a môže si poškodzovať perie. Energiu si vybíja aj spevom, predvádzaním a čulou interakciou s partnerom; oceňuje obohacovanie prostredia (ovocie na dohľadanie, živý hmyz na lovenie, čerstvé vetvičky).
2/5 Žiadna Výborná
Reč
Mesia striebrolíca nenapodobňuje ľudskú reč a nie je výrazný hlasový imitátor ako šáma alebo beo. Jej prejav stojí na vlastnom melodickom, zvučnom speve a živých volaniach; do spevu si tu a tam vplete krátke napodobeniny zvukov z okolia či iných vtákov, no ide skôr o ozdobu spevu než o „rozprávanie". Hlavnou devízou druhu je jeho vlastný sýty spev, temperament a pestré sfarbenie, nie napodobňovanie reči.

Hlasový prejav a reč

4/5 hlasitosť

Mesia striebrolíca má sýty, melodický a zvučný spev — pestrú zmes flautových, klokotavých a hvízdavých fráz, ktoré pôsobia jasne, hudobne a energicky. Na pomerne malého vtáka je jej hlas prekvapivo silný a nosný a nesie do diaľky. Spieva a ozýva sa prakticky celoročne, najintenzívnejšie ráno a navečer a v období toku. Samec aj samica sú veľmi komunikatívni — neustále sa medzi sebou ozývajú kontaktnými tónmi a pri vyrušení vydávajú ostrejšie, rýchle varovné série. Spev mesie je vnímaný ako jeden z najpríjemnejších medzi ázijskými mäkkozobcami, blízky speváckym kvalitám príbuzného pekinského slávika. Druh nie je výrazný mimik a nenapodobňuje ľudskú reč, hoci do spevu tu a tam vplete krátku napodobeninu zvuku z okolia.

Dokáže hovoriť? Mesia nenapodobňuje ľudskú reč ako papagáj a nie je ani výrazný imitátor vtáčích hlasov ako šáma. Jej prejav stojí na vlastnom sýtom melodickom speve a živých volaniach; do spevu len príležitostne vplete krátku napodobeninu zvuku z okolia. Hodnotu má najmä jej prirodzený zvučný spev a pestré sfarbenie, nie „rozprávanie".

Typické zvuky

  • Melodický spev samca — sýte flautové, klokotavé a hvízdavé frázy, prekvapivo zvučné a nosné
  • Kontaktné tóny medzi partnermi — neustále tiché štebotavé „čip-čip" pri pohybe vo voliére
  • Varovné a vzrušené volania — ostrejšie, rýchle série pri vyrušení alebo strete
  • Duetové ozývanie páru — samec a samica sa hlasovo dopĺňajú, najmä v období toku
  • Ranný a podvečerný spev — najživšie spevácke prejavy na začiatku a konci dňa
  • Žobravé volania mláďat — jemné pískavé tóny pri kŕmení rodičmi

Sezónny kalendár

Jan Feb Mar Apr Máj Jún Júl Aug Sep Okt Nov Dec ROČNÝ cyklus
Tok a párenie v zajatí — melodický spev a predvádzanie samca, jar (marec–jún)
Hniezdenie v zajatí — pár v osadenej voliére, môže byť aj 2–3 znášky (apríl–august)
Inkubácia (~13–14 dní) + odchov mláďat do vyletenia (~12–14 dní)
V prírode prevažne rezidentný horský druh — bez pravidelnej migrácie (sezónne výškové presuny)
Preperovanie (pelichanie) — koniec leta, dočasne tichší prejav
Melodický, zvučný spev prakticky celý rok, vrchol na jar a ráno

Vhodný pre teba?

Skúsenosť Stredne náročný druh — vhodný pre mierne pokročilého chovateľa mäkkozobcov. Vyžaduje priestrannú voliéru, mäkkozobú (ovocno-hmyziu) stravu a dôslednú hygienu, je však otužilejší, spoločenský a vďačný. Pre úplného začiatočníka skôr náročný kvôli živej strave a priestoru, no pre nadšenca dobre zvládnuteľný — patrí medzi obľúbené „vstupné" mäkkozobce spolu s pekinským slávikom.
Priestor Priestranná klietka alebo radšej osadená voliéra s dostatkom dĺžky na prelietavanie, s množstvom vetiev, kríkov, úkrytov a kúpeľníkom. Vhodná do osadenej voliéry v páre alebo malej skupine; v miešanej spoločnosti s pokojnými vtákmi podobnej veľkosti, mimo hniezdenia spravidla znášanlivá.
Deti v domácnosti Mesia striebrolíca je živý, mimoriadne pestro sfarbený a melodický spevavec, ktorý dokáže deti nadchnúť svojím temperamentom, čulým pohybom a ohnivými farbami — striebornou ušnou škvrnou, červeným zobákom a červeno-žltými krídlami. Patrí medzi spoločenskejšie mäkkozobce, takže pri pokojnom chove nie je príliš plachá a rada sa ukazuje. Pre rodiny je vhodná najmä ako okrasný a spevavý druh do voliéry, nie ako maznáčik na hranie — fyzický kontakt netoleruje a hluk či naháňanie ju stresujú. Starostlivosť o živý hmyz a čerstvé ovocie a nároky na priestor robia z mesie chov vhodný pre staršie deti pod dohľadom skúsenejšieho chovateľa. Edukatívne témy pre deti: čo je mäkkozobec (softbill) a prečo žerie ovocie a hmyz namiesto semien, prečo má vták striebornú „líčko" a takú pestrú farbu, a veľmi názorne aj ako obchod s klietkovými vtákmi ohrozuje druhy v prírode — mesia je totiž v niektorých oblastiach (Sumatra) silne lovená do klietok, čo z nej robí dobrý príklad zodpovedného chovu (uprednostniť vtáky odchované v zajatí).
Hlučnosť Spev je melodický a príjemný, no mesia je hlasovo aktívna a zvučná — samec spieva silným, nosným hlasom najmä ráno a navečer. V rodinnom dome či vo vonkajšej voliére zvyčajne bez problémov; v paneláku alebo tenkostennom byte môže vytrvalosť a hlasitosť spevu citlivejším susedom prekážať. Pred zaobstaraním zvážte umiestnenie voliéry a toleranciu domácnosti i okolia.
Verdikt odborníka Mesia striebrolíca (Leiothrix argentauris) je mimoriadne pestrý ázijský mäkkozobec (softbill) z čeľade sojkavcovité (Leiothrichidae) v rade vrabcotvaré (Passeriformes) a blízky príbuzný obľúbeného pekinského slávika (Leiothrix lutea) — spolu tvoria celý dvojdruhový rod Leiothrix. Druh popísal Brian Houghton Hodgson v roku 1837. Veľkosť a vzhľad: dĺžka približne 15–17 cm, hmotnosť asi 15–30 g. Sfarbenie patrí k najpestrejším medzi voliérovými spevavcami — čierna čiapka, nápadná strieborná ušná škvrna (podľa nej slovenský aj anglický názov), oranžovo-žlté až medeno-červenkasté hrdlo a hruď, olivovo-sivý chrbát, koralovo-červený zobák a výrazné červené až žlté (ohnivé) škvrny na krídlach. Samce mávajú sýtejšie červený trtáč a podchvostové krovky, samice ich majú skôr žltkasté až žlto-oranžové — pohlavia sa však inak podobajú a spoľahlivé je často až sledovanie spevu a správania, prípadne DNA test. Areál: domovinou sú hory a podhoria južnej a juhovýchodnej Ázie — od centrálnych Himalájí (India, Nepál, Bhután) cez Mjanmarsko, južnú Čínu a Indočínu po Malajský polostrov a ostrov Sumatra. Obýva podrast a krovinaté okraje horských a vlhkých lesov, často v pároch a menších kŕdlikoch. Druh je polytypický — uznáva sa približne 7 poddruhov, pričom dva endemické sumatranské (rookmakeri, laurinae) sú výrazne červenkavejšie a lokálne silno ohrozené odchytom. Strava: mesia je mäkkozobec a všežravec s prevahou hmyzu a ovocia — v prírode zbiera hmyz, larvy a článkonožce a dopĺňa ich bobuľami, plodmi a nektárom; v chove je základom mäkké ovocie a kvalitná softbill (insektivórna) zmes doplnená živým hmyzom a vápnikovo-vitamínovými doplnkami. Spev je sýty, melodický a zvučný, na malého vtáka prekvapivo silný; druh nie je výrazný mimik a nenapodobňuje ľudskú reč. Chov je stredne náročný a vhodný pre mierne pokročilého chovateľa: mesia vyžaduje priestrannú klietku alebo osadenú voliéru (je veľmi pohyblivá), mäkkozobú diétu a možnosť každodenného kúpania. Je otužilá, spoločenská a vďačná — dobre sa chová v páre alebo malej skupine a mimo hniezdenia býva znášanlivá; jej starostlivosť je takmer totožná s pekinským slávikom. V zajatí pár hniezdi pomerne ochotne — znáška býva spravidla 3–4 vajcia (uložené v hlbokom miskovitom hniezde nízko v poraste), sedia obaja rodičia približne 13–14 dní, mláďatá opúšťajú hniezdo asi po 12–14 dňoch a kŕmia sa takmer výhradne živým hmyzom a mäkkou potravou; druh môže mať 2–3 znášky za sezónu. Dĺžka života je približne 5–8 rokov, pri výbornej starostlivosti aj viac. Z hľadiska ochrany je druh hodnotený ako málo dotknutý (IUCN LC) vďaka veľmi širokému areálu, no jeho populačný trend je klesajúci a v Indonézii (Sumatra) je silne ohrozený nadmerným odchytom pre obchod s klietkovými vtákmi. Mesia je zaradená do CITES — Appendix II, takže medzinárodný obchod s ňou je regulovaný. Pre chovateľa je mesia striebrolíca jedným z najfarebnejších a najmelodickejších mäkkozobcov vôbec — pri dodržaní mäkkozobej stravy, dostatočného priestoru a uprednostnení vtákov odchovaných v zajatí ide o vďačný a okrasný klietkový/voliérový druh.

Prostredie a požiadavky

Biotop
Podrast a krovinaté okraje horských a vlhkých (submontánnych až montánnych) lesov v južnej a JV Ázii, bambusové húštiny
Mesia je vták podrastu horských lesov — zdržiava sa v hustých kríkoch, bambusových húštinách a krovinatých okrajoch vlhkých lesov, kde sa pohybuje v pároch a menších kŕdlikoch a háda po hmyze a plodoch. V chove preto oceňuje osadenú voliéru s hustejším porastom, vetvami, kríkmi a úkrytmi, ktoré jej dodávajú pocit bezpečia.
Nadmorská výška
Prevažne submontánne až montánne polohy, približne 300–2 600 m n. m. (podľa lokality a poddruhu)
Mesia je horský a podhorský druh — v Himalájach a JV Ázii obýva najmä stredné a vyššie horské polohy (lokálne až k ~2 600 m n. m.), sezónne sa môže presúvať do nižších polôh počas chladnejšej časti roka. Práve horský pôvod jej dáva pomernú otužilosť voči chladu.
Priestor (chov)
Priestranná klietka alebo radšej osadená voliéra s dĺžkou na prelietavanie, s vetvami, kríkmi, úkrytmi a kúpeľníkom
Mesia je veľmi pohyblivá a nepatrí do malej klietky — potrebuje dĺžku na lietanie a bohaté členenie priestoru. Ideálna je osadená voliéra s prirodzenými vetvami, hustejším porastom (ihličnany, brečtan), vyvýšenými bidielkami a plytkým kúpeľníkom (rada sa kúpe). Dobre znáša chov v páre alebo malej skupine; obohacovanie prostredia (ovocie a hmyz na dohľadanie, čerstvé vetvičky) podporuje jej prirodzené správanie.
Teplota
Otužilejšia ako väčšina tropických mäkkozobcov — optimálne ~12–28 °C, krátkodobo znáša aj mierny mráz, neznáša prievan a vlhký chlad
Vďaka horskému pôvodu je mesia pomerne otužilá — chovatelia uvádzajú, že bez problémov znáša teploty mierne pod bodom mrazu. Napriek tomu na zimu potrebuje nepremŕzajúci, suchý priestor bez prievanu a vlhkého chladu a najlepšie prístup do vyhriateho úkrytu; pri prechode do vonkajšej voliéry je dôležité postupné otužovanie.
Vlhkosť a hygiena
Mierne vyššia vzdušná vlhkosť, denne čistá voda na kúpanie aj pitie, dôsledná hygiena pri ovocí a hmyze
Mesia pochádza z vlhkejšieho horského prostredia a vyhovuje jej mierne vyššia vzdušná vlhkosť a pravidelné kúpanie. Keďže prijíma mäkké ovocie a živý hmyz, je nevyhnutná dôsledná hygiena — zvyšky plodov rýchlo kvasia a plesnejú, preto sa misky čistia denne. Čistý kúpeľník a pravidelné upratovanie voliéry predchádzajú črevným nákazám.
Spoločnosť
Spoločenská — chov v páre alebo malej skupine, mimo hniezdenia znášanlivá; v hniezdnom období teritoriálnejšia
Mesia je spoločenský druh — vo voliére dobre znáša chov v páre alebo menšej skupine a mimo hniezdenia býva pomerne znášanlivá aj voči iným pokojným vtákom podobnej veľkosti. V hniezdnom období sa pár stáva teritoriálnejším a bráni si okolie hniezda, preto pri viacerých pároch treba dostatok priestoru a úkrytov. Nevhodné je kombinovať ju s veľmi drobnými či bojazlivými druhmi v stiesnenom priestore.

Rozmnožovací cyklus

Tok a párenie
Najmä jar a leto (v zajatí marec–august, podľa podmienok)

Samec sa predvádza sýtym melodickým spevom, naparovaním peria a poskakovaním okolo samice; pár sa hlasovo dopĺňa (akési duetovanie). Mesie sú veľmi aktívne a komunikatívne a v zajatí sa pár tvorí pomerne ľahko. Pre tok a hniezdenie treba pokoj a hustejší porast či kríky pre založenie hniezda.

Znáška
Typicky 3–4 vajcia, môže byť 2–3 znášky za sezónu

Mesia stavia hlboké miskovité hniezdo z listov, bambusových úlomkov a rastlinných vlákien, vystlané korienkami a paprade, nízko v kríku alebo poraste (zhruba do 2 m). Znáška býva spravidla 3–4 vajcia; v zajatí pri dobrých podmienkach pár hniezdi aj 2–3-krát za sezónu. Na stavbe hniezda sa podieľajú obaja partneri.

Inkubácia
Približne 13–14 dní

Na vajciach sedia obaja rodičia a striedajú sa; inkubácia trvá približne 13–14 dní. Pár si v tomto období bráni okolie hniezda. Pokoj vo voliére je kľúčový — opakované vyrušovanie môže viesť k opusteniu znášky.

Liahnutie
Mláďatá kŕmené takmer výhradne živým hmyzom a mäkkou potravou

Mláďatá sa liahnu holé a slepé (altriciálne) a sú plne odkázané na rodičov. Kŕmia ich obaja rodičia mäkkým živým hmyzom (cvrčky, drobné múčiare, mravčie kukly) a mäkkou potravou. V tomto období je dostatok kvalitnej živej potravy a vaječných zmesí nevyhnutný — bez bielkovinového hmyzu mláďatá neprospievajú.

Mláďatá
Hniezdo opúšťajú približne po 12–14 dňoch

Mláďatá rastú rýchlo a opúšťajú hniezdo asi po 12–14 dňoch, ešte kým nie sú dokonale lietavé. Rodičia ich dokrmujú ešte niekoľko týždňov mimo hniezda. Mladé majú spočiatku matnejšie sfarbenie s menej výraznou striebornou škvrnou aj krídlovými škvrnami, ktoré sa dotvárajú s vekom a pelichaním.

Samostatnosť
Osamostatnenie po niekoľkých týždňoch; pohlavná dospelosť ~1. rok

Po osamostatnení je vhodné mladé vtáky včas oddeliť, najmä ak rodičia chystajú ďalšiu znášku a začínajú byť teritoriálni. Pohlavná dospelosť nastáva približne v prvom roku života. Pohlavia sa podľa sfarbenia rozlišujú len čiastočne (samce mávajú sýtejšie červený trtáč), preto pri tvorbe páru pomáha sledovanie spevu a správania, prípadne DNA test pohlavia.

Ochočenie a kontakt

3 Trvanie: Dni až týždne trpezlivej, pokojnej práce

Mesia sa nedá „skrotiť" ako papagáj na maznanie, je však spoločenskejšia a dôverčivejšia než väčšina mäkkozobcov. Pri pokojnom prístupe a chove od mladého veku rýchlo stráca plachosť, zvyká si na chovateľa a prilieta k pamlsku (kúsok ovocia, cvrček). Cieľom „ochočenia" je dôvera a pokoj vo voliére, nie kontakt do ruky. Kľúčové je tiché prostredie, pravidelný režim a odmena obľúbenou potravou; hrubé chytanie a naháňanie dôveru zničí.

1

Umiestnite voliéru do pokojnej, no bežne navštevovanej časti domácnosti, aby si vták zvykol na pohyb ľudí bez stresu.

2

Prvé dni len pokojne pracujte v okolí, hovorte tlmene a vyhýbajte sa prudkým pohybom — nechajte mesiu udomácniť sa.

3

Postupne ponúkajte obľúbený pamlsok (kúsok ovocia, cvrček) z ruky pri mrežiach alebo z pinzety, vždy v rovnakom čase.

4

Keď vták prestane unikať a začne dôverčivo prilietať na kŕmenie, predlžujte čas blízkosti — odmeňujte pokoj, nikdy ho nenaháňajte.

5

Chytanie do ruky obmedzte na nevyhnutné situácie (veterinár, prenos) a robte ho šetrne, aby ste nestratili vybudovanú dôveru.

Cena a kde kúpiť

približne 60 – 150 € za jedinca (pár spravidla drahší)

Cena kolíša podľa pôvodu (odchov v zajatí vs. dovoz), veku, vyspelosti, kvality sfarbenia a toho, či ide o spárovaný pár. Uprednostnite vtáky odchované v zajatí od preukázateľného chovateľa — pre etiku (druh je v prírode ohrozený odchytom), aj pre lepšiu adaptáciu a zdravie. Pozor: mesia je zaradená v CITES — Appendix II, preto pri kúpe (najmä dovozových jedincov) žiadajte doklad o legálnom pôvode a overte si miestne predpisy o držaní a obchode.

Špecializovaní chovatelia mäkkozobcov a okrasného exotického vtáctva — najlepší zdroj zdravých, v zajatí odchovaných vtákov s informáciami o pôvode, strave a (pri CITES druhu) doklade o legálnom pôvode.
Vtáčie burzy a chovateľské výstavy (cez kluby a zväzy chovateľov exotov) — možnosť vidieť vtáka naživo, posúdiť kondíciu a poradiť sa s chovateľom.
Renomované overené inzeráty (bazár, špecializované fóra) — len od preukázateľných chovateľov, ideálne s dokladom o odchove v zajatí a o legálnom pôvode.
Na čo si dať pozor Pred kúpou si vyžiadajte informácie o pôvode (odchov v zajatí vs. dovoz), o doterajšej strave a — keďže ide o CITES Appendix II druh — o doklade o legálnom pôvode. Zdravá mesia má hladké, kompletné a pestré operenie, jasné oči, čistý kloak, neporušený červený zobák a je čulá a pohyblivá. Vyhnite sa apatickým, nasršeným vtákom s poškodeným perím či matným sfarbením. Keďže ide o mäkkozobca, overte si, či bol kŕmený ovocno-hmyzou (softbill) stravou — náhla zmena z nevhodnej diéty je riziková. Pre etiku aj úspech chovu uprednostnite vtáky odchované v zajatí pred divo odchytenými (druh je v prírode ohrozený odchytom pre obchod).

Porovnanie s podobnými druhmi

POROVNANIE DĹŽKY (cm) Mesia striebrolíca 15–17 cm Pekinský slávik ~14–15 cm Bulbul červenofúzy 20–22 cm Šáma bielochrbtá 23–28 cm
Mesia striebrolíca Pekinský slávik Bulbul červenofúzy Šáma bielochrbtá
Dĺžka15–17 cm~14–15 cm20–22 cm23–28 cm
Váha15–30 g20–25 g23–42 g28–34 g
Dožitie~5–8 r~7–10 r~10–11 r~10–15 r
Hlučnosť3/52/53/54/5
Stav IUCNIUCN LC · CITES IIIUCN LC · CITES IIIUCN LCIUCN LC
PovahaČierna čiapka, strieborná ušná škvrna, oranžovo-žlté hrdlo, červený zobák, červeno-žlté krídlaOlivový vták s červeným zobákom a žlto-oranžovým hrdlom (bez striebornej škvrny)Hnedý vrch, biele bruško, čierna špicatá chochôlka, červené „fúzy" a podchvostníkSamec: čierna hlava a chrbát, oranžové bruško, biely trtáč, dlhý chvost
AreálHory J a JV Ázie — pestrý melodický mäkkozobec, populácia klesáHimaláje a J Čína — najobľúbenejší, nenáročnejší klietkový mäkkozobec (kongener)Južná a JV Ázia — veselý frugivórny mäkkozobec, miestami inváznyJužná a JV Ázia — špičkový spevák a mimik, hmyzožravý mäkkozobec

Choroby a prevencia

Obezita a stukovatenie pečene (lipidóza)
vysoká

Príznaky: Nadváha, malátnosť, znížená aktivita, dýchavičnosť

Následok jednostrannej tučnej diéty — najmä prekrmovania múčiarmi a zofóbasmi alebo nadbytkom sladkého ovocia. Mesia má prijímať pestrú stravu s prevahou softbill (insektivórnej) zmesi a ovocia a striedaním hmyzu; tučný hmyz len ako doplnok. Prevencia: kontrola množstva tučného hmyzu, dostatok pohybu vo voliére a pestrý jedálniček.

Deficit vápnika a hypovitaminóza
vysoká

Príznaky: Slabosť, kŕče, problémy pri znáške, zlá kondícia operenia

Hmyz aj ovocie sú chudobné na vápnik — bez „gut-loadingu" a vápnikovo-vitamínových doplnkov hrozí deficit, najmä u znášajúcich samíc a mláďat. Prevencia: posýpanie hmyzu vápnikom, sépiová kosť, kvalitná mäkkozobá zmes a doplnky vitamínov (vrátane D3 pri chove vnútri bez prirodzeného UV).

Črevné nákazy a parazity (z ovocia a hmyzu)
stredná

Príznaky: Riedky trus, chudnutie, nasršené perie, apatia

Pri kŕmení mäkkým ovocím a živým hmyzom je riziko kvasenia zvyškov, plesní a endoparazitov (červy, prvoky, kokcídie), najmä u divo odchytených vtákov. Prevencia: denné čistenie misiek a odstraňovanie zvyškov ovocia, kvalitný zdroj hmyzu, hygiena voliéry a karanténa nových vtákov; pri príznakoch rozbor trusu a liečba u veterinára so zameraním na vtáky.

Poškodenie peria a stres z malého priestoru
stredná

Príznaky: Oškubané či poškodené perie, nervozita, neustály nepokoj

V stiesnenej klietke si veľmi pohyblivá mesia poškodzuje perie a stres môže viesť k oškubávaniu a nepokoju. Prevencia: dostatočne priestranná voliéra s vetvami, porastom a úkrytmi, pokoj a možnosť kúpania. Poškodené perie sa upraví až pelichaním, preto je dôležité odstrániť príčinu (priestor, stres).

Prechladnutie a respiračné ochorenia
stredná

Príznaky: Nasršené perie, kýchanie, sťažené dýchanie, sedenie nahrbene v kúte

Hoci je mesia otužilá, vlhký chlad, prievan a náhle ochladenie jej škodia. Prevencia: suchý, nepremŕzajúci a bezprievanový priestor v zime, postupné otužovanie pri prechode do vonkajšej voliéry. Pri dýchacích ťažkostiach vyhľadajte veterinára.

Prevencia Zdravie mesie stojí na správnej mäkkozobej strave, hygiene a dostatočnom priestore. (1) Strava — základ tvorí pestré mäkké ovocie a kvalitná mäkkozobá (insektivórna/softbill) zmes, doplnené „gut-loadovaným" hmyzom posypaným vápnikom a vitamínmi; tučný hmyz len s mierou, aby nedošlo k obezite. (2) Hygiena — mäkké ovocie a živý hmyz rýchlo kvasia a kazia sa, preto misky čistite denne a odstraňujte zvyšky; čistá voda na pitie aj kúpanie je samozrejmosťou. (3) Priestor — priestranná osadená voliéra s dĺžkou na let, vetvami, porastom a úkrytmi predchádza poškodeniu peria aj stresu. (4) Teplota — mesia je otužilejšia, no v zime potrebuje suchý, nepremŕzajúci priestor bez prievanu a vlhkého chladu. (5) Karanténa — nové vtáky aspoň 3–4 týždne oddelene a po príchode zvážte rozbor trusu (najmä u dovozových jedincov, ktorí môžu mať parazity). (6) Pravidelné sledovanie — kontrolujte hmotnosť, kondíciu operenia a chuť do jedla; pri apatii, riedkom truse či dýchacích ťažkostiach vyhľadajte veterinára so zameraním na vtáky (aviárna medicína). Pri zodpovednej starostlivosti sa mesia dožíva približne 5–8 rokov (pri výbornej starostlivosti aj viac) a odmení vás temperamentom, pestrými farbami a melodickým spevom.

Zaujímavosti

1

Strieborné „líčko" dalo druhu meno — najnápadnejším znakom je strieborno-sivá ušná škvrna kontrastujúca s čiernou čiapkou; práve podľa nej dostal druh vedecké meno argentauris (lat. „argentum" = striebro, „auris" = ucho) aj slovenský a anglický názov (Silver-eared Mesia).

2

Jeden z najfarebnejších voliérových spevavcov — mesia spája čiernu čiapku, striebornú líčnu škvrnu, oranžovo-žlté až medeno-červené hrdlo, koralovo-červený zobák a ohnivé červeno-žlté škvrny na krídlach. Pre túto „paletu farieb" ju nadšenci niekde prezývajú „kráľ vtákov".

3

Blízky príbuzný pekinského slávika — mesia patrí do dvojdruhového rodu Leiothrix spolu s pekinským slávikom (Leiothrix lutea). Ich chov a odchov je takmer totožný, mesia je len o niečo väčšia, pestrejšia a hlasnejšia.

4

Z timálií medzi sojkavce — pôvodne bola mesia radená do veľkej čeľade timáliovité (Timaliidae), no po taxonomickej revízii bola spolu so sojkavcami (chrapcami) preradená do novej čeľade sojkavcovité (Leiothrichidae).

5

Mäkkozobec — ovocie aj hmyz — na rozdiel od zrnožravých kanárikov a astrildov je mesia mäkkozobec (softbill): živí sa hmyzom, larvami a článkonožcami, ktoré dopĺňa ovocím, bobuľami a nektárom. V chove preto potrebuje ovocno-hmyziu (softbill) stravu, nie semená.

6

Spievajú a starajú sa obaja partneri — mesia je veľmi komunikatívna: pár sa neustále medzi sebou ozýva, na vajciach sedia a mláďatá kŕmia obaja rodičia. Inkubácia trvá približne 13–14 dní a mláďatá rýchlo opúšťajú hniezdo.

7

Horský vták s prekvapivou otužilosťou — mesia obýva podrast horských lesov až do vysokých polôh, vďaka čomu je otužilejšia ako mnohé tropické mäkkozobce a znesie aj mierne chladnejšie počasie (nie však vlhký mráz a prievan).

8

Polytypický druh so 7 poddruhmi — uznáva sa približne 7 poddruhov, ktoré sa líšia sýtosťou farieb naprieč areálom od Himalájí po Indočínu; dva endemické poddruhy zo Sumatry (rookmakeri, laurinae) sú výrazne červenkavejšie.

9

Globálne LC, no ohrozená odchytom — celý druh je hodnotený ako málo dotknutý (IUCN LC) vďaka širokému areálu, no jeho populačný trend klesá a v Indonézii (Sumatra) ju masívny odchyt pre obchod s klietkovými vtákmi miestami priviedol na pokraj ohrozenia. Druh je zaradený do CITES — Appendix II.

10

Drobná, no s mohutným hlasom — pri dĺžke len 15–17 cm a hmotnosti 15–30 g má mesia prekvapivo silný, nosný a melodický spev, ktorý nesie do diaľky — preto patrí medzi cenené, no do izbovej klietky v paneláku menej vhodné spevavce.

Taxonomická klasifikácia

species Mesia striebrolíca
Ríša Animalia
Kmeň Chordata
Trieda Aves (vtáky)
Rad Passeriformes (vrabcotvaré)
Čeľaď Leiothrichidae (sojkavcovité)
Rod Leiothrix Swainson, 1832
Druh L. argentauris (Hodgson, 1837)
Poddruh SR v SR sa nevyskytuje — juhoázijský horský druh, chovaný len v zajatí (voliéra/klietka)
Poddruhy Druh popísal Brian Houghton Hodgson v roku 1837 (pôvodne ako Bahila argentauris; rodové meno Leiothrix z gréc. „leios" = hladký a „thrix" = vlas, druhové argentauris z lat. „argentum" = striebro a „auris" = ucho — podľa striebornej ušnej škvrny). Pôvodne bola mesia radená do veľkej čeľade timáliovité (Timaliidae), no po revízii tejto skupiny bola spolu so sojkavcami (chrapcami) preradená do novej čeľade sojkavcovité (Leiothrichidae) v rade vrabcotvaré (Passeriformes). Rod Leiothrix obsahuje len 2 druhy: L. argentauris (mesia striebrolíca) a L. lutea (pekinský slávik). Druh je polytypický — uznáva sa približne 7 poddruhov s výraznou variabilitou sfarbenia, napr. nominátny L. a. argentauris (Himaláje — S a V India, Bhután, S Mjanmarsko, J Čína), L. a. vernayi, L. a. ricketti (J Čína, Indočína), L. a. cunhaci a dva výrazne červenkavé endemické poddruhy zo Sumatry — L. a. rookmakeri (S Sumatra) a L. a. laurinae (J Sumatra), ktoré sú lokálne kriticky ohrozené nadmerným odchytom pre obchod s klietkovými vtákmi.

? Často kladené otázky

Skôr pre mierne pokročilého chovateľa — mesia je mäkkozobec (softbill), takže vyžaduje priestrannú voliéru a mäkkozobú stravu (pestré ovocie, softbill/insektivórna zmes a živý hmyz) namiesto jednoduchej zrnkovej diéty. Patrí však medzi najprístupnejšie a najvďačnejšie mäkkozobce (spolu s pekinským slávikom), je otužilá a spoločenská, takže pre nadšenca ochotného zabezpečiť ovocie a živý hmyz je dobre zvládnuteľná. Úplnému začiatočníkovi, ktorý chce nenáročného spievajúceho vtáka, sa skôr odporúča kanárik. Kto má základné skúsenosti s exotmi a chce pestrého, melodického voliérového spevavca, urobí s mesiou dobre.

Mesia je mäkkozobec a všežravec s prevahou hmyzu a ovocia. Základ tvorí pestré mäkké ovocie (banán, hrozno, jablko, figy, papája, melón, drobné bobule) a kvalitná mäkkozobá (softbill) alebo insektivórna zmes (namočené aj suché pelety), dostupné denne čerstvé. Ako bielkovinovú zložku pridávajte živý hmyz — cvrčky, múčiare, zofóbasy, švábiky, mole, mravčie kukly — ideálne „gut-loadovaný" a posypaný vápnikom a vitamínmi. Tučný hmyz (múčiare, zofóbasy) dávajte s mierou, aby vták neobéznel. Vítaným doplnkom je varené vajce, vaječná zmes, nektár a mäkká zelenina. Nesmie dostávať čisto zrnkovú diétu (semená nestrávi) ani toxické potraviny (avokádo, čokoláda) a pokazené, plesnivé ovocie. Vždy musí mať čistú vodu na pitie aj kúpanie.

Oba druhy patria do toho istého rodu Leiothrix (čeľaď sojkavcovité) a ich chov je takmer totožný, líšia sa však vzhľadom, veľkosťou a hlasom: (1) Veľkosť — mesia je o niečo väčšia (~15–17 cm) než pekinský slávik (~14–15 cm); (2) Sfarbenie — mesia má čiernu čiapku, striebornú ušnú škvrnu a celkovo kontrastnejšie, „ohnivejšie" farby; pekinský slávik je prevažne olivový s červeným zobákom a žlto-oranžovým hrdlom, bez striebornej líčnej škvrny; (3) Hlas — obe druhy pekne spievajú, no mesia má zvučnejší, silnejší spev; (4) Strava a chov — prakticky rovnaké (mäkkozobá strava, priestranná voliéra, otužilosť). Pre chovateľa je mesia akoby „väčší a pestrejší bratranec" pekinského slávika.

Áno, mesia má sýty, melodický a zvučný spev — pestrú zmes flautových, klokotavých a hvízdavých fráz, ktorá patrí medzi najpríjemnejšie spevy ázijských mäkkozobcov. Na malého vtáka je jej hlas prekvapivo silný a nosný a nesie do diaľky. Spieva prakticky celoročne, najintenzívnejšie ráno a navečer a v období toku. Nie je výrazný mimik — na rozdiel od šámy alebo bea len príležitostne vplete do spevu krátku napodobeninu zvuku z okolia a nenapodobňuje ľudskú reč. Jej hodnota spočíva vo vlastnom živom speve a pestrom sfarbení. Keďže je hlasovo aktívna a zvučná, pred zaobstaraním zvážte umiestnenie voliéry a toleranciu okolia (do tenkostenného bytu je menej vhodná).

Mesia je veľmi pohyblivý vták a nepatrí do malej klietky. Potrebuje priestrannú klietku alebo radšej osadenú voliéru s dostatočnou dĺžkou na prelietavanie, bohato členenú vetvami, kríkmi (ihličnany, brečtan), vyvýšenými bidielkami a úkrytmi, a plytký kúpeľník (rada sa kúpe). Dobre sa chová v páre alebo malej skupine. Vďaka horskému pôvodu je otužilejšia a znáša aj chladnejšie počasie, no na zimu potrebuje suchý, nepremŕzajúci priestor bez prievanu a vlhkého chladu; vonkajšiu voliéru možno využívať v teplej časti roka s prístupom do vyhriateho úkrytu. V stiesnenom priestore býva nervózna a môže si poškodzovať perie.

Mesia je globálne hodnotená ako málo dotknutá (IUCN LC) vďaka veľmi širokému areálu, no jej populačný trend je klesajúci a v Indonézii (Sumatra) je silne ohrozená nadmerným odchytom pre obchod s klietkovými vtákmi (dva sumatranské poddruhy sú lokálne kriticky ohrozené). Práve preto je druh zaradený do CITES — Appendix II, čo znamená, že medzinárodný obchod s ním je regulovaný a vyžaduje doklady o legálnom pôvode. Pri kúpe (najmä dovozových jedincov) preto žiadajte doklad o legálnom pôvode a overte si miestne predpisy o držaní a obchode. Z etického aj zdravotného hľadiska dôrazne uprednostnite vtáky odchované v zajatí pred divo odchytenými — chov mesie tak nezaťažuje voľne žijúce populácie.

ZDROJ: IOC World Bird List v15.2, IUCN Red List (Leiothrix argentauris — Least Concern, 2024, populačný trend klesajúci), BirdLife International DataZone (Silver-eared Mesia factsheet), Cornell Lab — Birds o

 Video — Mesia striebrolíca

Mesia striebrolíca (Leiothrix argentauris) — video o speve a chove

Mesia striebrolíca (Leiothrix argentauris) — starostlivosť, voliéra a kŕmenie

 Cudzie názvy

Česky:   Leiotrix stříbroušký, Anglicky:   Silver-eared Mesia, Nemecky:   Silberohr-Sonnenvogel, Francúzsky:   Léiothrix à joues argent, Poľsky:   Leiotriks srebrnolicy, Maďarsky:   Ezüstfülű napmadár, Latinsky (syn.):   Bahila argentauris (Hodgson, 1837)