Thraupidae (tangarovité)
Hlas medosavky tyrkysovej je vysoký a tenký — tvoria ho jemné cvrlikavé a sykavé volania typu „tsip", ktoré vták opakuje počas dňa pri komunikácii s partnerom a v kŕdliku. Prejav je nenápadný a vysoko položený, pôsobí skôr ako séria tichých vysokých tónov než ako hlasný melodický spev; nie je prenikavý ani hlučný a do bytu sa nesie len málo. Vysoké frekvencie môžu byť pre niektorých poslucháčov nápadné, no celková hlasitosť je nízka. Druh nenapodobuje ľudskú reč ani iné zvuky — jeho repertoár je vrodený a slúži na kontakt a varovanie.
Dvorenie a hniezdenie nie sú v trópoch pevne viazané na ročné obdobie — riadia sa skôr obdobím dažďov a kvitnutia rastlín, preto druh môže hniezdiť počas veľkej časti roka. V hniezdnom období je samec v plnom modro-tyrkysovom šate s červenými nohami a dvorí samici. Druh je prevažne monogamný; pár si v zajatí na hniezdenie vyžaduje pokoj, teplo a dostatok prirodzeného materiálu a hustej zelene.
Hniezdo stavia výhradne samica — je to drobné, otvorené miskovité hniezdo s tenkými stenami z tuhých rastlinných vlákien, spevnené a pripevnené k vetvičkám pavučinami, umiestnené v kroví alebo strome niekoľko metrov nad zemou. Samica znáša typicky 2 vajcia (bielkavé s tmavšími škvrnami), ktoré kladie v skorých ranných hodinách v po sebe nasledujúcich dňoch. Za priaznivých podmienok môže mať viac znášok do roka.
Vajcia zahrieva výhradne samica, ktorá na hniezde trávi väčšinu času; samec sa na sedení nezúčastňuje. Inkubácia trvá približne 12–13 dní. V tomto čase treba hniezdiacu samicu čo najmenej rušiť a zabezpečiť pokoj, teplo a kvalitnú výživu.
Mláďatá sa liahnu holé, slepé a úplne odkázané na rodičov (altriciálne). V prvých dňoch ich rodičia zahrievajú a kŕmia; popri nektáre a ovocnej kašičke je kľúčový drobný živý hmyz (vošky, malé larvy, drozofily) ako zdroj bielkovín — bez neho mláďatá zaostávajú v raste.
Mláďatá rastú rýchlo a opúšťajú hniezdo zhruba za 14 dní, no rodičia ich ešte istý čas dokrmujú, kým sa naučia samostatne navštevovať kvety, ovocie a zbierať drobný hmyz. Mladé vtáky majú zelený šat podobný samici; mladí samci až neskôr prepelichavajú do farebného hniezdneho šatu. V tomto období treba zabezpečiť dostatok kŕmnych miest a pokoj.
Mladé sa osamostatnia krátko po vylietnutí, keď zvládnu samy navštevovať kvety a ovocie a loviť drobný hmyz. Pohlavnú dospelosť dosahujú zhruba v prvom roku života. Pri dobrej starostlivosti sa druh v zajatí dožíva spravidla okolo 6–8 rokov, zaznamenané boli aj jedince dožívajúce sa vyše 8 rokov.
Medosavka tyrkysová je vták na pozorovanie, nie maznáčik. Plne ochočiť ju „na ruku" sa spravidla nedarí — je prirodzene plachá, mimoriadne rýchla a neustále v pohybe. Pri pokojnom a trpezlivom prístupe si však zvykne na opatrovateľa: prestane panikáriť, pri jeho prítomnosti pokojne kŕmi a poletuje, a postupne ho začne spájať s podávaním čerstvého nektáru a ovocia. Cieľom je vták bez stresu a v dôvere, ktorý kľudne žije svoj život vo voliére, nie vták sediaci na ruke. Násilné chytanie dôveru zničí a druh navyše silno stresuje, čo škodí jeho zdraviu.
Po prinesení domov dopraj vtákovi niekoľko dní úplného pokoja na aklimatizáciu v teplom prostredí, bez chytania a hluku.
Pohybuj sa pri voliére pomaly a potichu, rozprávaj tlmeným hlasom, aby si plachého vtáka zvykol na tvoju prítomnosť.
Podávaj čerstvý nektár a ovocie v pravidelnom čase — vták si spojí tvoju prítomnosť s príchodom obľúbenej potravy.
Postupne predlžuj čas strávený pri voliére bez prudkých pohybov, aby vták pri tebe pokojne kŕmil a poletoval.
Nikdy vtáka násilne nechytaj kvôli „ochočeniu" — stres dôveru zničí a škodí zdraviu; manipuláciu obmedz na nevyhnutné prípady.
Buď trpezlivý a dôsledný — výsledkom je pokojný, dôverčivý vták, ktorý sa nebojí kŕmiť aj v tvojej prítomnosti.
Medosavka tyrkysová je u nás pomerne zriedkavo ponúkaný špecializovaný mäkkožravec, preto sa cena výrazne líši podľa dostupnosti, pôvodu a chovateľa a býva vyššia než pri bežných zrnožravých exotoch; farebné hniezdne samce bývajú žiadanejšie. Druh nie je CITES a nevyžaduje osobitné povolenie, no kupujte výhradne v zajatí odchované jedince od dôveryhodného chovateľa mäkkožravcov — nie vtáky neznámeho pôvodu. Pri tomto druhu je dôležitejšia než cena kvalita a zdravie vtáka a vaša schopnosť zabezpečiť nektárovú a softbill diétu.
| Medosavka tyrkysová | Temtem smaragdový | Pitpit modrý | Nektárnik banánový | |
|---|---|---|---|---|
| Dĺžka | ~12 cm | 13–14 cm | ~12–13 cm | 10–11 cm |
| Váha | asi 14 g | asi 14–23 g | asi 13 g | asi 8–11 g |
| Dožitie | ~6–8 r | ~8 r | ~8 r | ~7 r |
| Hlučnosť | 4/5 | 4/5 | 4/5 | 4/5 |
| Stav IUCN | IUCN LC | IUCN LC | IUCN LC | IUCN LC |
| Povaha | Hniezdny samec modro-tyrkysový s čiernymi krídlami a červenými nohami; samica a eklipsa zelené | Samec sýto smaragdovo-zelený s čiernou hlavou; samica jednoliato zelená | Samec tyrkysovo-modrý s čiernym chrbtom a hrdlom; samica zelená — kratší zobák | Čierne temeno, biele obočie, žltá hruď, zahnutý zobák; pohlavia podobné |
| Areál | Tropická Amerika a Trinidad — frugivor s nektárom, náročný mäkkožravec, do voliéry | Stredná a Južná Amerika — ovocie a nektár, mierne väčšia medosavka, náročný mäkkožravec | Stredná a Južná Amerika a Trinidad — ovocie, nektár a hmyz, drobná tangara, do voliéry | Karibik a tropická Amerika — špecialista na nektár, náročný mäkkožravec, do voliéry |
Príznaky: Apatia, nafúknutosť, ťažké dýchanie, opuch bruška, chudnutie, náhly úhyn
Najdôležitejšie ochorenie medosaviek a mäkkožravcov: pri strave s vysokým obsahom železa sa železo nadmerne ukladá v pečeni a ďalších orgánoch a postupne ich poškodzuje, často so smrteľným koncom. Príznaky sú dlho nenápadné. Prevencia: dôsledne nízkoželezná diéta — používať nektárové a mäkkožravé zmesi s nízkym obsahom železa, vyhýbať sa krmivám a doplnkom bohatým na železo, ovocie s vyšším obsahom vitamínu C podávať uvážlivo. Pri podozrení vyhľadajte vtáčieho veterinára.
Príznaky: Zvracanie, zhoršené trávenie, načuchrané perie, apatia, povlak v hrvoli/zobáku
Sladký nektár v teple rýchlo kvasí a množia sa v ňom kvasinky a baktérie (najmä Candida), čo vedie k tráviacim ťažkostiam a oslabeniu vtáka. Prevencia: nektár podávať čerstvý a viackrát denne, misky a napájačky dôkladne umývať, nenechávať skvasený roztok ani plesnivé ovocie, dbať na hygienu voliéry. Lieči sa cielene u veterinára.
Príznaky: Opuch a začervenanie nôžok, chrasty na chodidlách, krívanie, lepkavé znečistené perie
Medosavky majú veľmi riedky trus a zvyknú si obtierať ovocný zobák o bidlá a steny, takže voliéra a sedačky rýchlo lepkavie a zašpinia sa. Na znečistených bidlách hrozia bakteriálne infekcie chodidiel (bumblefoot) a kožné problémy. Prevencia: častá a dôkladná hygiena bidiel, stien a misiek, dostatok vetvičiek rôznej hrúbky a sucho. Lieči sa u veterinára.
Príznaky: Ťažké/zrýchlené dýchanie, otváranie zobáka, zmena hlasu, slabosť
Spôsobuje ju pleseň Aspergillus z plesnivého ovocia, vlhkej podstielky alebo zatuchnutého prostredia — riziko je pri medosavkách vyššie kvôli vlhkému, sladkému krmivu. Je nebezpečná a ťažko liečiteľná. Prevencia: nepodávať plesnivé krmivo, udržiavať čistotu a dobré vetranie bez prievanu, krmivo skladovať v suchu.
Príznaky: Načuchrané perie, nehybnosť, schúlenie, oslabenie, náchylnosť na infekcie
Ako teplomilný tropický druh je citlivá na chlad, prievan a prudké výkyvy teplôt — podchladenie ju oslabuje a otvára dvere infekciám. Prevencia: zabezpečiť stabilné teplo a vyhrievaný úkryt, chrániť pred prievanom, vonkajšiu voliéru využívať len v teplom období s prístupom do vykurovaného priestoru.
Modrý hniezdny samec verzus zelená eklipsa. Najnápadnejším znakom je sezónna premena samca: v hniezdnom šate je fialovo-modrý až tyrkysový s čiernym chrbtom, krídlami a maskou a tyrkysovým temenom, no po hniezdení prepelichava do zelenej eklipsnej (nehniezdnej) podoby podobnej samici. Eklipsný samec si pritom ponecháva čierne krídla a červenkasté nohy, takže sa dá od zelenej samice odlíšiť.
Červené nohy v mene aj naživo. Anglické meno „red-legged honeycreeper" odkazuje na nápadne červené nohy hniezdneho samca — výrazný kontrast k jeho modrému telu. Samica a eklipsný samec majú nohy skôr červenkasté až tmavšie.
Skrytá citrónová žltá pod krídlami. Hniezdny samec má citrónovožltú spodinu krídel, ktorú vidno len pri lete — v pokoji zostáva ukrytá, takže prelietavajúci samec môže náhle „bliknúť" žltou.
Drobný vták — približne 12 cm. Telo meria okolo 12 cm a váži približne 14 g, ide teda o veľmi drobnú a ľahkú medosavku, ktorá je takmer neustále v pohybe.
Frugivor s veľkým podielom nektáru. Dlhším mierne zahnutým (dekurvovaným) zobákom saje nektár a popri ňom prijíma ovocie, šťavu a hmyz; na rozdiel od kolibríkov však nedokáže visieť vo vzduchu a ku kvetu si musí sadnúť alebo sa zavesiť.
Areál od Mexika po Amazóniu — aj na Trinidade. Vyskytuje sa od južného Mexika cez Strednú Ameriku po Peru, Bolíviu a strednú Brazíliu (vrátane Amazónie) a na Trinidade a Tobagu; na Kube bola introdukovaná. Obýva koruny lesov, okraje, plantáže a záhrady.
Spoločenský vták kŕdlikov. Mimo hniezdenia sa pohybuje v menších kŕdlikoch, ktoré spoločne navštevujú kvitnúce a plodiace stromy; často sa pridáva k zmiešaným kŕdľom tangár.
Veľmi početný a stabilný druh — IUCN LC. Medosavka tyrkysová je hodnotená ako Least Concern (najmenej ohrozená); je veľmi rozšírená a hojná, populácia je stabilná a druh nie je v CITES.
Náchylná na hemochromatózu. Ako mnohé medosavky a mäkkožravce je citlivá na ukladanie železa v pečeni (hemochromatózu) — v zajatí preto potrebuje stravu s nízkym obsahom železa, čo z nej robí druh skôr pre skúsenejších chovateľov.
Lepkavá voliéra a riedky trus. V chove je známa tým, že má veľmi riedky trus a obtiera si ovocný zobák o bidlá a steny, takže voliéra rýchlo lepkavie — nutná je častá hygiena, aby sa predišlo infekciám a problémom s nôžkami.
Drobné hniezdo zviazané pavučinami. Samica sama stavia drobné miskovité hniezdo s tenkými stenami z tuhých vlákien, ktoré pripevňuje k vetvičkám pavučinami, a znáša do neho typicky 2 vajcia.
Nie — napriek anglickému menu „honeycreeper" a životu spätému s nektárom nepatrí k pravým nektárovníkom (čeľaď Nectariniidae zo Starého sveta). Ide o americký druh z čeľade tangarovité (Thraupidae), z rodu medosaviek (Cyanerpes). S pravými nektárovníkmi ju spája len podobný spôsob života (saje nektár a má zahnutý zobák), nie príbuznosť — je to ukážka tzv. konvergentného vývoja. Na rozdiel od kolibríkov navyše nedokáže visieť vo vzduchu a ku kvetu si musí sadnúť.
Ide o sezónnu (eklipsnú) premenu. Hniezdny samec je fialovo-modrý až tyrkysový s čiernymi krídlami, maskou a chrbtom, tyrkysovým temenom a červenými nohami. Po hniezdnom období však prepelichava do zelenej eklipsnej (nehniezdnej) podoby, ktorá sa podobá na samicu. Dôležitý rozlišovací znak: eklipsný samec si ponecháva čierne krídla a červenkasté nohy, takže ho možno od celkovo zelenej samice odlíšiť. Mladé vtáky majú tiež zelený šat a mladí samci sfarbia až neskôr.
V prírode je to frugivor s veľkým podielom nektáru — dlhším zahnutým zobákom saje nektár a dopĺňa ho o ovocie, šťavu a hmyz. V zajatí preto základ tvorí kvalitná nektárová a softbill zmes (komerčný prípravok pre nektárovce alebo riedky cukrový roztok obohatený o vhodný doplnok pre mäkkožravce), denne čerstvá a podávaná viackrát za deň. K nej patrí mäkké ovocie (banán, papája, figy, hrozno) a v období odchovu živý drobný hmyz (vošky, malé larvy, drozofily). Mimoriadne dôležitý je nízky obsah železa v celej diéte (prevencia hemochromatózy) a dôsledná hygiena misiek aj bidiel, keďže nektár rýchlo kvasí a vták si obtiera ovocný zobák o voliéru.
Skôr nie pre úplného začiatočníka — ide o náročnejšieho mäkkožravca/nektárovca, ktorý potrebuje špecializovanú nektárovú stravu, čerstvé krmivo viackrát denne, teplo, vlhkosť, priestrannú voliéru a častú hygienu, navyše je náchylná na hemochromatózu a citlivá na chlad. Vhodnejšia je pre skúsenejších chovateľov mäkkožravcov. Nejde ani o vtáka „na ruku": je plachá, mimoriadne rýchla a kontakt netoleruje. Pri trpezlivom prístupe si však dobre zvykne na opatrovateľa a pokojne kŕmi v jeho prítomnosti — cieľom je dôverčivý vták na pozorovanie, nie maznáčik.
Potrebuje priestrannú, ideálne zazelenenú (rastlinami osadenú) voliéru, nie malú klietku — je to mimoriadne aktívny akrobat, ktorý sa celý deň pohybuje medzi vetvičkami a kvetmi. Dôležité je teplo a primeraná vlhkosť pripomínajúce trópy, množstvo tenkých vetvičiek, úkryty a miska na kúpanie. Ako teplomilný tropický druh zle znáša chlad — treba ju chrániť pred prievanom a prudkými výkyvmi teplôt; vonkajšiu voliéru využívať len v teplom období a vždy s prístupom do vykurovaného, suchého úkrytu. Pre lepkavý ovocný trus je nutná častá hygiena bidiel a stien.
Hniezdo stavia výhradne samica — je to drobné, otvorené miskovité hniezdo s tenkými stenami z tuhých rastlinných vlákien, spevnené a pripevnené k vetvičkám pavučinami, zvyčajne v kroví alebo strome. V trópoch nie je hniezdenie pevne viazané na ročné obdobie — riadi sa skôr dažďami a kvitnutím, takže môže prebiehať počas veľkej časti roka. Samica znáša typicky 2 vajcia a sama ich približne 12–13 dní zahrieva; mláďatá vyletujú asi za 14 dní a rodičia ich ešte istý čas dokrmujú.
Nie — IUCN ju hodnotí ako Least Concern (najmenej ohrozená). Je veľmi rozšírená a početná s rozsiahlym areálom v tropickej Amerike (od južného Mexika po Bolíviu, strednú Brazíliu a Trinidad) a so stabilnou populáciou. Druh nie je zaradený v CITES a nevyžaduje osobitné povolenie. Pri kúpe však vždy uprednostnite v zajatí odchované jedince od dôveryhodného chovateľa, nie vtáky neznámeho pôvodu.
