Medárik žltolíci (Ptilotula penicillata)

Meliphagidae (medárikovité)

Medárik žltolíci

Ptilotula penicillata — nenápadný olivovo-žltkastý medárik pevninskej Austrálie s diagnostickým bielym krčným pierkom a hlasným ranným spevom — bežný druh ripariánnych eukalyptov a záhrad, IUCN LC

IUCN: LC (Least Concern, 2016) | Least Concern (najmenej ohrozený) podľa BirdLife International a IUCN. Druh je bežný a hojný na väčšine pevninskej Austrálie so stabilným populačným trendom. Dobre sa adaptuje na suburbánne prostredie pri zachovaní natívnych drevín. Hlavné hrozby zahŕňajú stratu riečnych a príbrežných drevín, introdukované mačky (Felis catus) a líšky (Vulpes vulpes) a fragmentáciu biotopov — no žiadna z týchto hrozieb momentálne neohrozuje celkovú populáciu v miere potrebnej na zmenu statusu. Druh nie je zaradený v žiadnej prílohe CITES. Austrálska legislatíva (EPBC Act 1999) chráni natívne druhy pred odchytom a vývozom.
Dĺžka15–17 cm
Hmotnosť16–20 g (priemer 19,4 g, ABBBS)
Dožitiemax. 15,9 r vo voľnej prírode (ABBBS banding)
IUCNLC (najmenej ohrozený)
Rozšírenieväčšina pevninskej Austrálie (chýba ďaleký sever, JZ, Tasmánia)
Biotopriečne eukalypty, zamokrené drevinové porasty, parky a záhrady
Stravanektár, lerp, manna, medovica, hmyz
Hniezdenie2–3 vajcia; inkubácia 14 dní (samica); nestling 14 dní; 2–3× ročne
Hlaschick-ick-o-wee; chip-chip kontaktné hlásky; Song Flight nad korunami
Taxonomický rodPtilotula (predtým Lichenostomus)

Výživa

  • Nektár kvetov eukalyptov, bánksií (Banksia), grevílií (Grevillea) a iných natívnych drevín — primárna energetická zložka, jazyk s kefkovitými filamentami (60 štetín) na mopping nektáru
  • Hmyz a bezstavovce — gleaning v listí a kôre koruny stromov 5–13 m, niektorá korisť lovená vo vzduchu; nevyhnutná bielkovinová zložka, obzvlášť pri kŕmení mláďat
  • Lerp, manna a medovica — cukrové produkty na listoch eukalyptov (lerp = cukrový kryt lariev Psyllidae, manna = cukrové sekréty z rán kôry); zbierané gleaning-om
  • Ovocie, drobné plody a príležitostne semená — sezónny doplnok; semená tvoria len malú časť stravy
Tip od odborníka Medárik žltolíci je v prírode predovšetkým nektárovka a gleaner — väčšinu času trávi v korunách stromov 5–13 m od zeme, kde zbiera nektár, lerp (cukrové kryty lariev Psyllidae), mannu a medovicu z eukalyptov, bánksií a grevílií; gleaning-om loví aj hmyz a larvy, ktoré sú nevyhnutnou bielkovinovou zložkou najmä pri odchove mláďat. Špeciálny štetkovitý jazyk (60 kefkovitých filamentov) umožňuje efektívne ťaženie nektáru. Druh sa v bežnej európskej avikultúre nechová — táto stránka má atlasový a poznávací charakter. Ak by sa jedinec dočasne ocitol v ľudskej starostlivosti (záchranná stanica v Austrálii), základom je komerčná nektárová zmes pre medárikovité doplnená živým hmyzom; akákoľvek starostlivosť patrí do rúk vyškoleného záchranára.

Hlasový prejav

Medárik žltolíci je aktívny a výrazný vokalizátor — patrí k prvým vtákom, ktoré sa ozývajú za úsvitu, a poslednými, ktoré stíchnú za súmraku (zdroj: Australian Museum, Birds in Backyards). Najcharakteristickejšia je opakujúca sa pesnička chick-ick-o-wee alebo chirrapo-we-weet, prednášaná jedincami z konárov aj za letu. Bežnou hláskou sú ostré chip-chip kontaktné výkrazy, ktorými sa skupinka vtákov udržiava v kontakte pri gleaning-u v korunách. Pri ohrození sa ozýva pieskajúcimi alarmovými hlásky. Samce počas hniezdnej sezóny predvádzajú Song Flights — spievajúci let nad korunami stromov s prudkým ponorením do koruny. V skupinkách (korroborée, 12+ jedincov sediaci na konári) prebiehajú hlasné spoločné vokalizačné sekvencie zakončené náhlym rozptylom. Nenapodobňuje ľudskú reč — repertoár je vrodený.

Typické zvuky

  • Opakujúca sa pesnička chick-ick-o-wee alebo chirrapo-we-weet — najcharakteristickejší hlasový prejav, prednášaný opakovane samcom zo stanovišťa v korune stromu aj počas Song Flight; počuteľný ráno aj večer (zdroj: Australian Museum, Birds in Backyards)
  • Ostré chip-chip kontaktné hlásky — vydávané jednotlivcami aj skupinkami počas gleaning-u; slúžia na udržiavanie kontaktu s ostatnými jedincami v korune stromov; najčastejší prejavom počas kŕmenia (zdroj: Birds in Backyards, Wikipedia EN)
  • Pieskajúce alarmové volania — vydávané pri ohrození predátorom alebo pri narušení teritória; mobilizujú ostatných jedincov na sledovanie intrudera (zdroj: australian.museum)
  • Skupinové korroborée vokalizácie — až 12 a viac jedincov sedí spoločne na konári, intenzívne sa striedavo ozývajú a potom sa náhle rozletia; sociálna funkcia tohto správania nie je úplne objasnená (zdroj: Birds in Backyards)

Sezónny kalendár

Jan Feb Mar Apr Máj Jún Júl Aug Sep Okt Nov Dec ROČNÝ cyklus
Hlavná hniezdna sezóna (august–december); 2–3 znášky ročne; hniezdenie možné kedykoľvek počas roka v priaznivých podmienkach (zdroj: Australian Museum, Birds in Backyards)
Tok — samce predvádzajú Song Flights nad korunami stromov, spievajú a potom sa strmoglavo ponárajú do blízkych konárov; obrana teritória intenzívna pri nektárových zdrojoch
Odchov mláďat — inkubácia 14 dní (samica), nestling 14 dní; obaja rodičia kŕmia, niekedy s pomocníkmi; mláďatá dokrmované ďalšie 2 týždne po opustení hniezda
Celoročne stály (nesťahovavý) druh — lokálne pohyby za nektárom podľa kvetenia rôznych eukalyptov v rôznych oblastiach; patriaci k najvčasnejším ranným a posledným večerným hlasovým prejavom

Prostredie a požiadavky

Prirodzený biotop
Otvorené a riedke drevinové porasty, ripariánne (pribrehovne) lesy eukalyptov pri riekach, potokoch, mokradiach a nádržiach; suburbanné parky a záhrady s natívnymi drevinami; výška 0–800 m n. m.
Medárik žltolíci je silno viazaný na riečne eukalypty (najmä riečny červený guma, Eucalyptus camaldulensis) a zamokrené drevinové porasty pri vodných zdrojoch — aj v polosuchých oblastiach sa sústreďuje pri riekach a nádržiach s umelým zavlažovaním. V suburbannom prostredí je mimoriadne adaptabilný: výborne prosperuje v záhradách s natívnymi drevinami, v parkoch a pozdĺž alejí. Prefereruje otvorenú štruktúru koruny s voľným prístupom k nektárovým kvetom; aktívne glean-uje v korunách 5–13 m od zeme.
Sociálne správanie a teritorialita
Pohybuje sa jednotlivo, v pároch alebo malých skupinkách; skupinkové korroborée (až 12+ jedincov na konári); háji nektárové zdroje pred konkurentmi
Medárik žltolíci je čiastočne teritoriálny pri nektárových zdrojoch — aktívne vyháňa iné jedince (aj väčšie medáriky). V záhradách sa niekedy správa ako agresívny dominantný druh pri kŕmidlách s nektárom. Charakteristické sú skupinové korroborée — zhromaždenia 12 a viac jedincov sediaci na spoločnom konári, kde sa intenzívne striedavo ozývajú, po ktorom nasleduje náhly rozptyl.
Podnebie a klimatické nároky
Mierny až poloaridný klimát pevninskej Austrálie; celoročne stály, nesťahovavý druh s lokálnymi pohybmi za kvetením
Druh je prispôsobený na mierny až poloaridný klimát JV, centrálnej a čiastočne severnej Austrálie. Znáša letné horúčavy JV Austrálie aj suchšie podmienky vnútrozemia — tam sa však sústreďuje výhradne pri vodných zdrojoch. V minulosti bol vzácnym hosťom v Sydney, od 40.–60. rokov 20. stor. sa jeho areál rozšíril a v meste sa stal bežným.
Hniezdo a hniezdenie
Malé miskovité hniezdo (5–6 cm priemer) z tráv, kôry a pavučín, vyložené srsťou, vlnou a perím; umiestnené v korune stromu 1–20 m; znáška 2–3 vajcia
Samica stavia malé miskovité hniezdo (5–6 cm priemer, podobná hĺbka) z tráv a jemných pásov kôry, zviazaných pavučinou a vyložených zvierašou srsťou, vlnou a perím — hniezdo je citlivo tkané, pružné a odolné. Umiestňuje ho v korune stromu alebo kroviny, 1–20 m od zeme (zriedkavo v imele). Znáška: 2–3 vajcia (rozsah 1–4) bielej až svetloružovej farby s červenohnedými škvrnami; rozmery vajca ~20 × 15 mm, hmotnosť ~2,45 g (zdroj: Wikipedia EN). Inkubácia: 14 dní (samica; zdroj: Birds in Backyards). Nestling: 14 dní; po opustení hniezda rodičia dokrmujú mláďatá ďalšie 2 týždne. Za sezónu 2–3 znášky.
Kúpanie a hygiena
Vyhľadáva plytkú vodu; bežný návštevník záhradných napájadiel, plytkých kaluží a potôčikov
Medárik žltolíci sa pravidelne kúpe v plytkých vodných zdrojoch — záhradné napájadlá, kaluže, brehy potokov. Voda je dôležitou súčasťou jeho denného režimu — využíva ju na pitie aj kúpanie. V záhradách so záhradnou misou s vodou je bežným a vítaným hosťom.
Denná aktivita
Striktne denný vták; jeden z prvých spevavcov, ktorý sa ozve na úsvite, a jeden z posledných, ktorý stíchne za súmraku
Medárik žltolíci je striktne denný vták s výraznou rannou a večernou vokálnou aktivitou. Gleaning v korunách stromov prebieha počas celého dňa; ranné hodiny sú najintenzívnejšie pre tokové Song Flights v hniezdnej sezóne. Druh nepodniká nočné ani sezónne migrácie.

Rozmnožovací cyklus

Tok a Song Flight
August–december (hlavná sezóna; hniezdenie možné kedykoľvek; zdroj: Australian Museum, Birds in Backyards)

Samec predvádzajú Song Flights — spev pri vzlete nad korunami stromov, potom prudký strmohlav-ponor do blízkej koruny; opakuje počas celého dňa v hniezdnej sezóne. Pohlavná dospelosť nastáva pravdepodobne v prvom roku života (analógiou s príbuznými medárikovitými; druh-špecifické údaje nie sú v overených zdrojoch špecifikované). Druh je nesťahovavý a v jednej lokalite hniezdi opakovane.

Hniezdo a znáška
2–3 vajcia (rozsah 1–4); 2–3 znášky ročne; sezóna hlavne aug–dec (zdroj: Australian Museum, Birds in Backyards, Wikipedia EN)

Samica stavia malé miskovité hniezdo (5–6 cm priemer) z tráv a kôrových pásov viazaných pavučinou, vyložené srsťou, vlnou a perím; umiestňuje ho v korune stromu 1–20 m od zeme (zriedkavo v imele). Znáška: 2–3 vajcia (typicky 2–3, rozsah 1–4) belavej až svetloružovej farby s červenohnedými škvrnami; rozmery ~20 × 15 mm, hmotnosť ~2,45 g. Za sezónu 2–3 znášky.

Inkubácia
14 dní; inkubuje výhradne samica (zdroj: Birds in Backyards)

Inkubácia trvá 14 dní a vykonáva ju výhradne samica (zdroj: Birds in Backyards). Samec háji teritórium a nektárové zdroje v okolí hniezda. Inkubácia prebieha aj pri austrálskych letných horúčavách — hniezdo je tienené korunou stromu.

Liahnutie a kŕmenie mláďat
Obaja rodičia kŕmia; niekedy s pomocníkmi; nestling 14 dní (zdroj: Birds in Backyards)

Mláďatá sa liahnu krmivé (altriciálne). Kŕmia ich obaja rodičia, niekedy aj pomocníci z okolia — hmyz a bezstavovce sú v tomto období nevyhnutnou bielkovinovou zložkou. Nestling (pobyt v hniezde): 14 dní; po opustení hniezda rodičia mláďatá dokrmujú ďalšie 2 týždne.

Vývoj mláďat
Juvenily tlejšie s bledším zobákom; dospelé sfarbenie sa vyvíja v priebehu prvého roka

Juvenilné jedince sú celkovo tlejšie a menej kontrastné ako dospelci — farba tela je bledšia olivová, biele krčné pierko menej výrazné, a zobák má žltkavú základňu na dolnom zobáku (dospelci v hniezdnom období majú zobák celý čierny). Plné dospelé sfarbenie vrátane čierneho zobáka sa vyvíja v priebehu prvého roka.

Pohlavná dospelosť a dožitie
Pravdepodobne 1. rok; max. zaznamenané dožitie 15,9 r vo voľnej prírode (ABBBS; zdroj: AnAge)

Presný vek pohlavnej dospelosti pre tento druh nie je v dostupných zdrojoch špecifikovaný — analógiou s príbuznými medárikovitými sa odhaduje na prvý rok života. Maximálne zaznamenané dožitie vo voľnej prírode je 15,9 roka (banding dáta Australian Bird and Bat Banding Scheme — ABBBS; zdroj: AnAge/senescence.info, hodnotenie Large/Acceptable). Priemerná hmotnosť dospelca v banding databáze: 19,4 g.

Porovnanie s podobnými druhmi

POROVNANIE DĹŽKY (cm) Medárik žltolíci 15–17 cm Medárik žltoplumový 14–18,5 cm Medárik piesočnatý 14–16 cm Medárik sivočelý 15–17 cm Medárik krikľavý 24–28 cm
Medárik žltolíci Medárik žltoplumový (Ptilotula ornata, Yellow-plumed Honeyeater) Medárik piesočnatý (Ptilotula fusca, Fuscous Honeyeater) Medárik sivočelý (Ptilotula plumula, Grey-fronted Honeyeater) Medárik krikľavý (Manorina melanocephala, Noisy Miner)
Dĺžka15–17 cm14–18,5 cm14–16 cm15–17 cm24–28 cm
Váha16–20 g (priemer 19,4 g, ABBBS)presné údaje neoverenépresné údaje neoverenépresné údaje neoverené60–80 g
Dožitiemax. 15,9 r vo voľnej prírode (ABBBS banding)presné údaje neoverenépresné údaje neoverenépresné údaje neoverenémax. 12,4 r vo voľnej prírode (ABBBS)
OchranaIUCN LC; nie je v CITESIUCN LC; nie je v CITESIUCN LC; nie je v CITESIUCN LC; nie je v CITESIUCN LC; premnoženie klasifikované ako EPBC Key Threatening Process
Charakteristikaolivovo-žltkasté telo, žltkastá tvár a hlava, mierne nadol zahnutý čierny zobák; diagnostické BIELE KRČNÉ PIERKO — biely prúžok po strane krku; hniezdni jedinci = celý čierny zobák; nehniezdni/juvenily = žltá základňa dolného zobáka; pohlavný dimorfizmus minimálnyolivovozelená hlava; ŽLTÉ krčné pierko stočené nahor (nie biele ako u žltolíciho); nadol zahnutý čierny zobák; tmavá tvárová oblasť; silne pruhovaný sivohnedý spodok; celkovo olivovozeleno-sivastýtakmer celý hnedoolivový bez výraznej kresby; malé tmavé a žlté pierko na zadnom okraji ušných kroviek (NIE výrazné biele krčné pierko ako u žltolíciho); jemné žlté sfarbenie na hrdle; adulti s celým čiernym zobákom, juvenily so žltou základňousivá čelná oblasť a obočie; ŽLTÉ krčné pierko (nie biele); pruhovaný spodok s olivovožltými tónmi; sivoolivový chrbát; nadol zahnutý čierny zobákvýrazne väčší než žltolíci; prevažne sivé telo, čierne temeno a čierna tvárová maska, žlto-oranžový zobák a nožičky, žltá holá koža za okom — úplne odlišné od jemného olivového sfarbenia žltolíciho; biele čelo pri čiernom temene
Areálväčšina pevninskej Austrálie (chýba Cape York Peninsula, JZ, Tasmánia); ripariánne eukalyptové lesy a mokradné drevinové porasty; suburban parky a záhrady; stály druh; 4 poddruhymallee a otvorené lesy temperátnych a semiaridných oblastí Austrálie (JZ Queensland, V NSW, Victoria, J a JZ Austrália, JZ WA); preferuje mallee eukalypty (nie riečne); IUCN LCsubtropické a temperátne lesy V Austrálie (Q od Mary River po JV Vic); biotopy suchých a vlhkých tvrdolistových lesov; nie je striktne viazaný na riečne eukalypty ako žltolíciaridné a semiaridné oblasti centrálnej, severnej a severozápadnej Austrálie; preferuje akáciové a eukalyptové lesy v suchých oblastiach — výrazne odlišný areál od žltolíciho (ripariánny JV Austrália)Q, NSW, Victoria, SA, Tasmánia; otvorené eukalyptové lesy, vresoviská, suburbanné parky; stály koloniálny agresívny nektárovce; 4 poddruhy; vyháňa menšie druhy vrátane žltolíciho

Zaujímavosti

1

Biele krčné pierko — jedinečný identifikačný kľúč — medárik žltolíci je jediný druh v rode Ptilotula s bielym (nie žltým) krčným pierkom — bielym prúžkom po strane krku od hrdla k okraju šije. Tento znak ho spoľahlivo odlíši od všetkých podobných druhov rodu. Pierko je u niektorých jedincov lemované úzkym čiernym pásom navrchu, čo zvyšuje jeho kontrast. V angličtine je druh nazvaný priamo podľa tohto znaku: White-plumed (biele-plumed) Honeyeater.

2

Zobák prezrádza hniezdny stav — u dospelých jedincov je v hniezdnom období zobák celý čierny (vrátane ústneho kútika); mimo hniezdneho obdobia a u juvenilov sa objavuje žltkavá až žltooranžová farba na základni dolného zobáka a u niektorých jedincov aj žltý kútik (gape). Tento sezónny jav je spoľahlivým terénnym vodítkom na určenie hniezdneho stavu jedinca.

3

15,9 roka — dlhoveký malý vták — podľa dát ABBBS (Australian Bird and Bat Banding Scheme) zaznamenal maximálne dožitie tohto malého medárika vo voľnej prírode 15,9 roka (zdroj: AnAge). Pre vtáka s hmotnosťou len ~19 g je to pozoruhodné — ukazuje, ako natívne austrálske drevinové prostredie dokáže udržiavať dlhovekosť u bežných spevavcov.

4

Song Flight — ranná choreografia nad eukalyptami — samce medárika žltolíciho každé ráno v hniezdnej sezóne predvádzajú Song Flights: vzlet nad koruny eukalyptov spojený so spevom a prudkým strmohlav-ponáraním do konárov. Toto správanie slúži na hájenei teritória a na oslňovanie samíc. Kombinácia akustického (spev) a vizuálneho (pohyb) signálu je u malých medárikovitých výnimočná.

5

Korroborée — záhadné zhromaždenia — medárik žltolíci sa niekedy zhromažďuje v skupinách 12 a viac jedincov sediaci vedľa seba na spoločnom konári, kde sa intenzívne a striedavo vokalizujú v rýchlom slede a potom sa náhle rozletia (zdroj: Birds in Backyards). Toto správanie, nazývané korroborée (podľa austrálskeho domorodého zhromaždenia), má pravdepodobne sociálnu úlohu, no jeho presná funkcia nie je plne objasnená.

6

Štetkový jazyk na 60 filamentoch — ako každý medárik, aj Ptilotula penicillata má špeciálny jazyk s kefkovitými filamentami (60 štetín) adaptovaný na efektívne ťaženie nektáru z kvetov. Jazyk pracuje ako špongia — mopping nektáru priamo zo zásobníkov kvetov eukalyptov, bánksií a grevílií. Druh je tak dôležitým opeľovačom endemickej austrálskej flóry.

7

Lerp — skrytá pochúťka — okrem nektáru zbiera medárik žltolíci lerp: cukrové kryty, ktoré si larvy psyllid-cicavíc (mšice a príbuzné) budujú na listoch eukalyptov na ochranu. Tieto drobné cukrové čiapočky sú výdatným zdrojom energie a sú pre australské medáriky tak lákavé, že pri premnožení lerpu sa v oblasti môžu zhromaždiť stovky jedincov.

8

Z Lichenostomus na Ptilotula — druh bol viac ako 150 rokov zaraďovaný do rodu Lichenostomus (ako Lichenostomus penicillatus). Molekulárno-fylogenetické štúdie z rokov 2011–2015 ukázali, že Lichenostomus bol parafyletický; skupina penicillata a príbuzných druhov bola preto vyčlenená do obnoveného rodu Ptilotula Mathews, 1912. IOC World Bird List prijal túto zmenu, takže v moderných zdrojoch nájdete oba názvy.

9

Suburbanný úspech — pôvodne bol druh v Sydney vzácnym hosťom; od 40.–60. rokov 20. storočia sa jeho areál výrazne rozšíril a stal sa bežným vtákom mestských parkov a záhrad. Schopnosť prosperovať v suburbánnom prostredí za podmienky dostupnosti eukalyptov a iných natívnych drevín pri vode z neho robí jeden z mála spevavcov, ktorým urbanizácia prospela — pokiaľ sú zachované riečne porasty.

Taxonomická klasifikácia

species Medárik žltolíci (Ptilotula penicillata)
Ríša Animalia
Kmeň Chordata
Trieda Aves (vtáky)
Rad Passeriformes (vrabcotvaré)
Čeľaď Meliphagidae (medárikovité)
Rod Ptilotula Mathews, 1912
Druh Ptilotula penicillata (Gould, 1837)
Poddruh SR v SR sa vo voľnej prírode nevyskytuje — endemit pevninskej Austrálie; v európskej avikultúre sa bežne nechová
Poddruhy Štyri poddruhy (IOC, Wikipedia EN, Avibase): P. p. penicillata (nomínát — JV Austrália, najväčší poddruh, samce priemer 20,5 g, samice 18,1 g); P. p. leilavalensis (Z-centrálna Austrália); P. p. carteri (severozápadná Austrália, dlhší zobák); P. p. calconi (najmenší, JZ oblasti). Druh bol pôvodne opísaný Johnom Gouldom v roku 1837 ako Meliphaga penicillata; do roku 2015 ho väčšina zdrojov zaraďovala do rodu Lichenostomus (Lichenostomus penicillatus). Rod Ptilotula bol zrevidovaný a prijatý modernou taxonómiou (IOC World Bird List) ako platný pre skupinu penicillata a príbuzných druhov.
Avibase_ID CE7BDFB9D061E80F

? Často kladené otázky

Kľúčovým a jednoducho zapamätateľným znakom je biele KRČNÉ PIERKO — biely prúžok po strane krku od hrdla k okraju šije, u niektorých jedincov s úzkym čiernym horným lemom. Telo je olivovo-žltkasté až sivookrovkasté, tvár a hlava žltkasté, zobák mierne nadol zahnutý a v hniezdnom období celý čierny. Tento biely prúžok je jedinečný v rode Ptilotula — ostatné príbuzné druhy majú pierko žlté alebo ho nemajú vôbec. Juvenily a nehniezdne jedince majú žltkavú základňu dolného zobáka.

Rozhodujúci je farba krčného pierka: medárik žltolíci = BIELE pierko; medárik žltoplumový (Ptilotula ornata, Yellow-plumed Honeyeater) = ŽLTÉ pierko stočené nahor, olivovozelená hlava, silne pruhovaný spodok; medárik piesočnatý (Ptilotula fusca, Fuscous Honeyeater) = malé tmavo-žlté pierko na zadnom okraji ušných kroviek, celkovo hnedoolivové a nezoridentované sfarbenie bez kontrastov; medárik sivočelý (Ptilotula plumula, Grey-fronted Honeyeater) = žlté pierko, sivá čelná oblasť, striekaný spodok; medárik sivohlavý (Ptilotula keartlandi, Grey-headed Honeyeater) = žlté pierko, sivá hlava a tmavosivozelená čeľusťová plocha, aridné kamenisté oblasti. Jedine biele pierko u žltolíciho je dostatočný terénny znak.

Druh je bežný na väčšine pevninskej Austrálie — v JV Austrálii (Victoria, NSW, Queensland) je jedným z najhojnejších spevavcov, hojný je aj v Južnej Austrálii a čiastočne v Severnom teritóriu a WA. Vyhľadáva riečne eukalypty a zamokrené drevinové porasty pri vode — rieky, potoky, jazerá, nádrže. Chýba na Cape York Peninsula (ďaleký sever), na ďalekom juhozápade a na Tasmánii. V suburbanných záhradách a parkoch s natívnymi drevinami ho nájdete takmer všade v JV Austrálii.

Potrava je prevažne rastlinná so živočíšnym doplnkom: primárne nektár kvetov eukalyptov, bánksií a grevílií; ďalej lerp (cukrové kryty lariev Psyllidae na listoch eukalyptov), manna (cukrové sekréty z rán kôry) a medovica zo cicavíc; hmyz a larvy (chrobáky, muchy, pavúky) lovené gleaning-om v korunách 5–13 m, niekedy aj vo vzduchu; sezónne ovocie a drobné semená. Špeciálny štetkovitý jazyk (60 filamentov) je adaptáciou na ťaženie nektáru. Druh je dôležitým opeľovačom natívnej austrálskej flóry.

Medárik žltolíci je aktívny a výrazný vokalizátor — jeden z prvých vtákov, ktoré sa ozývajú za úsvitu, a poslednými, ktoré stíchnú za súmraku. Najcharakteristickejšia je opakujúca sa pesnička chick-ick-o-wee alebo chirrapo-we-weet. Bežnou hláskou sú ostré chip-chip kontaktné výkrazy počas kŕmenia v skupinkách. Samce v hniezdnej sezóne predvádzajú Song Flights — spev pri vzlete nad korunami stromov s prudkým ponorením. Skupinové korroborée (12+ jedincov na konári) produkujú hlasné spoločné vokalizačné sekvencie. Nenapodobňuje ľudskú reč.

IUCN hodnotí druh ako Least Concern (LC) — najmenej ohrozený. Druh je bežný a hojný na väčšine pevninskej Austrálie a dobre sa adaptuje na suburbanné prostredie. Nie je zaradený v žiadnej prílohe CITES. Austrálska legislatíva chráni všetky natívne druhy pred odchytom a vývozom. V jednotlivých austrálskych štátoch je druh hodnotený ako Secure (zabezpečený). Hlavné hrozby zahŕňajú stratu riečnych drevín, introdukované mačky a líšky a fragmentáciu biotopov — no ani jedna z týchto hrozieb neohrozuje celkovú populáciu v dohľadnom horizonte.

Samica stavia malé miskovité hniezdo z tráv a kôry viazaných pavučinou, vyložené vlnou, srsťou a perím, umiestnené v korune stromu 1–20 m od zeme. Znáša 2–3 vajcia (rozsah 1–4) belavej až svetloružovej farby s červenohnedými škvrnami. Inkubácia trvá 14 dní a vykonáva ju výhradne samica; mláďatá zostávajú v hniezde ďalších 14 dní a rodičia ich dokrmujú ešte 2 týždne po vyletení. Za sezónu hniezdi 2–3× (vrchol august–december). Maximálne zaznamenané dožitie vo voľnej prírode: 15,9 roka (ABBBS banding).

ZDROJ: Avibase (Ptilotula penicillata, Avibase ID CE7BDFB9D061E80F, SK: medárik žltolíci, DE: Weißbürzel-Honigfresser, FR: Méliphage serti, https://avibase.bsc-eoc.org/species.jsp?avibaseid=CE7BDFB9D061E80F)

 Video — Medárik žltolíci

Medárik žltolíci (Ptilotula penicillata) — spev a hlas v prírode

Medárik žltolíci (Ptilotula penicillata) — správanie a biotop

 Cudzie názvy

Anglicky:   White-plumed Honeyeater, Česky:   medosavka belochocholatá, Nemecky:   Weißbürzel-Honigfresser, Španielsky:   Mielero Empenachado, Francúzsky:   Méliphage serti, Taliansky:   Succiamiele piumebianche, Holandsky:   Witpluimhoningeter, Portugalsky:   Melífago-de-colar, Poľsky:   złotouch blady, Maďarsky:   ártéri mézevő, Rusky:   Серо-жёлтый медосос, Japonsky:   ミミジロコバシミツスイ, Latinsky:   Ptilotula penicillata (Gould, 1837)