Medárik žltolíci (Ptilotula penicillata)

Meliphagidae (medárikovité)

Medárik žltolíci

Ptilotula penicillata — nenápadný olivovo-žltkastý medárik pevninskej Austrálie s diagnostickým bielym krčným pierkom a hlasným ranným spevom — bežný druh ripariánnych eukalyptov a záhrad, IUCN LC

IUCN: LC (Least Concern, 2016) | Least Concern (najmenej ohrozeny) podla BirdLife International a IUCN. Druh je bezny a hojny na vacsine pevninskej Australie so stabilnym populacnym trendom. Dobre sa adaptuje na suburbanné prostredie pri zachovani natívnych drevín. Hlavné hrozby zahrňajú stratu riečnych a pribrežnych drevín, introdukované mačky (Felis catus) a líšky (Vulpes vulpes) a fragmentáciu biotopov — no žiadna z týchto hrozieb momentálne neohrozuje celkovú populáciu v miere potrebnej na zmenu statusu. Druh nie je zaradený v žiadnej prílohe CITES. Australská legislatíva (EPBC Act 1999) chráni natívne druhy pred odchytom a vývozom.
Dĺžka15–17 cm
Hmotnosť16–20 g (priemer 19,4 g, ABBBS)
Dožitiemax. 15,9 r vo voľnej prírode (ABBBS banding)
IUCNLC (najmenej ohrozený)
Rozšírenieväčšina pevninskej Austrálie (chýba ďaleký sever, JZ, Tasmánia)
Biotopriečne eukalypty, zamokrené drevinové porasty, parky a záhrady
Stravanektár, lerp, manna, medovica, hmyz
Hniezdenie2–3 vajcia; inkubácia 14 dní (samica); nestling 14 dní; 2–3× ročne
Hlaschick-ick-o-wee; chip-chip kontaktné hlásky; Song Flight nad korunami
Taxonomický rodPtilotula (predtým Lichenostomus)
🔊
Hlučnosť
4/5
🤝
Priľnavosť
1/5
⚡
Aktivita
4/5
🗣️
Reč
1/5
💎
Zriedkavosť
5/5

Výživa

45% 30% 20% STRAVA zloženie
Nektár kvetov eukalyptov, bánksií (Banksia), grevílií (Grevillea) a iných natívnych drevín — primárna energetická zložka, jazyk s kefkovitými filamentami (60 štetín) na mopping nektáru 45%
Hmyz a bezstavovce — gleaning v listí a kôre koruny stromov 5–13 m, niektorá korisť lovená vo vzduchu; nevyhnutná bielkovinová zložka, obzvlášť pri kŕmení mláďat 30%
Lerp, manna a medovica — cukrové produkty na listoch eukalyptov (lerp = cukrový kryt lariev Psyllidae, manna = cukrové sekréty z rán kôry); zbierané gleaning-om 20%
Ovocie, drobné plody a príležitostne semená — sezónny doplnok; semená tvoria len malú časť stravy 5%

Odporúčané potraviny

  • Nektár kvetov eukalyptov, bánksií (Banksia), grevílií (Grevillea) a ďalšej natívnej austrálskej flóry — primárna energetická zložka v prírode
  • Lerp (cukrové kryty lariev psyllid) a manna (cukrové sekréty z rán kôry eukalyptov) — druh trávi veľa času gleaning-om v korunách stromov
  • Medovica (honeydew) zo cicavíc na listoch — pravidelný cukrový doplnok
  • Hmyz a larvy — chrobáky, muchy, húsenice, pavúky; lovené gleaning-om v listí 5–13 m; nevyhnutné pri kŕmení mláďat
  • Ovocie a drobné plody — sezónny doplnok z natívnych aj introdukovaných rastlín; príležitostne drobné semená
  • Čerstvá pitná voda — každodenne prístupná; druh využíva záhradné napájadlá aj prírodné vodné zdroje

Zakázané potraviny

  • Avokádo — persín je pre vtáky smrteľne toxický, aj malé množstvo môže zabiť
  • Čokoláda, kakao, kofeínové nápoje — jedovaté pre všetky vtáky
  • Soľ, slané a silne korenené ľudské potraviny — poškodzujú obličky a elektrolytovú rovnováhu
  • Plesnivé alebo skazené krmivo a nektár — riziko mykotoxínov a bakteriálnych infekcií
  • Cukorné roztoky z domácej kuchyne ako náhrada nektáru — narúšajú črevnú mikroflóru, chýbajú minerály a aminokyseliny natívneho kvetného nektáru; reálnu nektárovú diétu nedokážu nahradiť
Tip od odborníka Medárik žltolíci je v prírode predovšetkým nektárovka a gleaner — väčšinu času trávi v korunách stromov 5–13 m od zeme, kde zbiera nektár, lerp (cukrové kryty lariev Psyllidae), mannu a medovicu z eukalyptov, bánksií a grevílií; gleaning-om loví aj hmyz a larvy, ktoré sú nevyhnutnou bielkovinovou zložkou najmä pri odchove mláďat. Špeciálny štetkovitý jazyk (60 kefkovitých filamentov) umožňuje efektívne ťaženie nektáru. Druh sa v bežnej európskej avikultúre nechová — táto stránka má atlasový a poznávací charakter. Ak by sa jedinec dočasne ocitol v ľudskej starostlivosti (záchranná stanica v Austrálii), základom je komerčná nektárová zmes pre medárikovité doplnená živým hmyzom; akákoľvek starostlivosť patrí do rúk vyškoleného záchranára.

Správanie a komunikácia

4 Hlučnosť 1 Priľnavosť 4 Aktivita 1 Reč 5 Zriedkavosť 3
4/5 Tichý Hlučný
Hlučnosť
Medárik žltolíci je aktívny vokalizátor — je jedným z prvých vtákov, ktoré sa ozývajú ráno, a poslednými, ktoré stíchnú večer. Repertoár zahŕňa opakujúce sa piesne (typicky chick-ick-o-wee alebo chirrapo-we-weet), ostré chip-chip kontaktné hlásky, píšťaľky a alarmové volania. Hluk skupiniek (korroborée až 12 jedincov) v záhradách je výrazný, no nie hlučný ako u krikľavého medárika.
1/5 Nezávislý Priľnavý
Priľnavosť
Medárik žltolíci je voľne žijúci divoký druh — v záhradách s natívnymi rastlinami je odvážny a zvyknutý na ľudí, no fyzický kontakt je pre neho stresujúci. Nie je to klietkový maznáčik.
4/5 Pokojný Aktívny
Aktivita
Veľmi aktívny a pohyblivý druh — medárik žltolíci sa rýchlo premyká medzi stromami, neustále gleaning-om prehľadáva listy a kôru, loví hmyz aj vo vzduchu a aktívne háji nektárové zdroje pred súpermi. Samce predvádzajú výrazné Song Flights nad korunami. Druh je celodenný aktivista od svitania do súmraku.
1/5 Žiadna Výborná
Reč
Medárik žltolíci nenapodobňuje ľudskú reč — jeho vokálny repertoár je vrodený: piesne, chip hlásky, píšťaľky a alarmové volania. Nejde o hovoriaceho klietkového vtáka.

Hlasový prejav a reč

4/5 hlasitosť

Medárik žltolíci je aktívny a výrazný vokalizátor — patrí k prvým vtákom, ktoré sa ozývajú za úsvitu, a poslednými, ktoré stíchnú za súmraku (zdroj: Australian Museum, Birds in Backyards). Najcharakteristickejšia je opakujúca sa pesnička chick-ick-o-wee alebo chirrapo-we-weet, prednášaná jedincami z konárov aj za letu. Bežnou hláskou sú ostré chip-chip kontaktné výkrazy, ktorými sa skupinka vtákov udržiava v kontakte pri gleaning-u v korunách. Pri ohrození sa ozýva pieskajúcimi alarmovými hlásky. Samce počas hniezdnej sezóny predvádzajú Song Flights — spievajúci let nad korunami stromov s prudkým ponorením do koruny. V skupinkách (korroborée, 12+ jedincov sediaci na konári) prebiehajú hlasné spoločné vokalizačné sekvencie zakončené náhlym rozptylom. Nenapodobňuje ľudskú reč — repertoár je vrodený.

Dokáže hovoriť? Medárik žltolíci nenapodobňuje ľudskú reč ani melódie. Jeho vokálny repertoár — piesne, chip hlásky, píšťaľky a alarmy — je vrodený a druhovo špecifický. Ide o voľne žijúci druh, nie hovoriaci klietkový vták.

Typické zvuky

  • Opakujúca sa pesnička chick-ick-o-wee alebo chirrapo-we-weet — najcharakteristickejší hlasový prejav, prednášaný opakovane samcom zo stanovišťa v korune stromu aj počas Song Flight; počuteľný ráno aj večer (zdroj: Australian Museum, Birds in Backyards)
  • Ostré chip-chip kontaktné hlásky — vydávané jednotlivcami aj skupinkami počas gleaning-u; slúžia na udržiavanie kontaktu s ostatnými jedincami v korune stromov; najčastejší prejavom počas kŕmenia (zdroj: Birds in Backyards, Wikipedia EN)
  • Pieskajúce alarmové volania — vydávané pri ohrození predátorom alebo pri narušení teritória; mobilizujú ostatných jedincov na sledovanie intrudera (zdroj: australian.museum)
  • Skupinové korroborée vokalizácie — až 12 a viac jedincov sedí spoločne na konári, intenzívne sa striedavo ozývajú a potom sa náhle rozletia; sociálna funkcia tohto správania nie je úplne objasnená (zdroj: Birds in Backyards)

Sezónny kalendár

Jan Feb Mar Apr Máj Jún Júl Aug Sep Okt Nov Dec ROČNÝ cyklus
Hlavná hniezdna sezóna (august–december); 2–3 znášky ročne; hniezdenie možné kedykoľvek počas roka v priaznivých podmienkach (zdroj: Australian Museum, Birds in Backyards)
Tok — samce predvádzajú Song Flights nad korunami stromov, spievajú a potom sa strmoglavo ponárajú do blízkych konárov; obrana teritória intenzívna pri nektárových zdrojoch
Odchov mláďat — inkubácia 14 dní (samica), nestling 14 dní; obaja rodičia kŕmia, niekedy s pomocníkmi; mláďatá dokrmované ďalšie 2 týždne po opustení hniezda
Celoročne stály (nesťahovavý) druh — lokálne pohyby za nektárom podľa kvetenia rôznych eukalyptov v rôznych oblastiach; patriaci k najvčasnejším ranným a posledným večerným hlasovým prejavom

Vhodný pre teba?

Skúsenosť Voľne žijúci endemit Austrálie — v SR sa bežne nechová. Medárik žltolíci je divoký austrálsky vták; v európskej avikultúre nie je etablovaným chovateľským druhom. Táto stránka má atlasový a poznávací charakter — informácie sú určené pre záujemcov o austrálske vtáctvo, ornitológiu, ekológiu a birdingovú turistiku. Druh nie je v CITES; austrálska legislatíva reguluje odchyt a vývoz divých živočíchov.
Priestor Druh sa v SR bežne nechová; overený priestorový štandard pre avikultúru neexistuje. V prírode sa zdržiava v korunách eukalyptov a drevín pri vode, vo výške 5–13 m; loví v rozsiahle teritória bohaté na nektárové zdroje. Druh vyžaduje veľký priestor s prírodnými drevinami.
Deti v domácnosti Medárik žltolíci nie je domáci maznáčik. Deťom ho možno predstaviť ako výborne pozorovateľný vták v austrálskych záhradách a parkoch — aktívny, hlasitý a bežný. Je fascinujúcim príkladom nektárovca so štetkovitým jazykom a pravidelnou Song Flight choreografiou. Výborný vták pre začiatočných birdwatcherov v Austrálii — nenaplaší sa ľahko a je dobre viditeľný v korunách stromov.
Hlučnosť Druh je pomerne hlasný — bežný ranný a večerný vokalizátor v austrálskych záhradách. Keďže sa v bežnej avikultúre nechová, hodnotenie domácej rušivosti je len hypotetické.
Verdikt odborníka Medárik žltolíci (Ptilotula penicillata) je malý až stredný spevavec (15–17 cm, 16–20 g) z čeľade Meliphagidae (medárikovité), endemický vo väčšine pevninskej Austrálie. Sfarbenie je nenápadné: olivovo-žltkasté až sivookrovkasté telo s žltkastou tvárou a hlavou a mierne nadol zahnutým zobákom. Diagnostickým identifikačným znakom je výrazné biele KRČNÉ PIERKO — biely prúžok po strane krku od hrdla k okraju šije, u niektorých jedincov s úzkym čiernym horným lemom; tento znak je jedinečný v rode Ptilotula (ostatné druhy majú pierko žlté alebo iné). Pohlavný dimorfizmus je minimálny — samec je o čosi väčší; juvenily sú tlejšie s bledším, čiastočne žltavým zobákom (dospelci v hniezdnom období majú zobák celý čierny). Štyri poddruhy: penicillata (nomínát, JV Austrália, najväčší), leilavalensis, carteri (dlhší zobák) a calconi (najmenší). Druh je mimoriadne bežný pri riečnych eukalyptoch (Eucalyptus camaldulensis), v zamokrených drevinových porastoch a v suburbanných záhradách; chýba na ďalekom severe (Cape York Peninsula), ďalekom juhozápade a na Tasmánii. Živí sa prevažne nektárom, lerp (cukrové kryty lariev Psyllidae), mannou, medovicou a hmyzom zbieraným gleaning-om v korunách stromov 5–13 m; štetkový jazyk s 60 filamentami je adaptáciou na ťaženie nektáru. Hniezdi 2–3× ročne (vrchol august–december), samica stavia miskovité hniezdo v korune stromu (1–20 m), znáša 2–3 vajcia belavej až svetloružovej farby s červenohnedými škvrnami, inkubácia trvá 14 dní (samica), mláďatá opúšťajú hniezdo po ďalších 14 dňoch; obaja rodičia kŕmia, niekedy s pomocníkmi. Maximálne zaznamenané dožitie vo voľnej prírode je 15,9 roka (ABBBS; zdroj: AnAge). Patrí medzi najvčasnejšie ranné a posledné večerné hlasy austrálskych záhrad — repertoár: piesne chick-ick-o-wee, chip-chip kontaktné hlásky, alarmové volania; samce predvádzajú Song Flights nad korunami. IUCN hodnotí druh ako najmenej ohrozený (LC). Predtým bol zaraďovaný do rodu Lichenostomus (Lichenostomus penicillatus); rod Ptilotula bol prijatý modernou taxonómiou od roku 2015. V SR sa bežne nechová — ide o atlasový voľne žijúci druh.

Prostredie a požiadavky

Prirodzený biotop
Otvorené a riedke drevinové porasty, ripariánne (pribrehovne) lesy eukalyptov pri riekach, potokoch, mokradiach a nádržiach; suburbanné parky a záhrady s natívnymi drevinami; výška 0–800 m n. m.
Medárik žltolíci je silno viazaný na riečne eukalypty (najmä riečny červený guma, Eucalyptus camaldulensis) a zamokrené drevinové porasty pri vodných zdrojoch — aj v polosuchých oblastiach sa sústreďuje pri riekach a nádržiach s umelým zavlažovaním. V suburbannom prostredí je mimoriadne adaptabilný: výborne prosperuje v záhradách s natívnymi drevinami, v parkoch a pozdĺž alejí. Prefereruje otvorenú štruktúru koruny s voľným prístupom k nektárovým kvetom; aktívne glean-uje v korunách 5–13 m od zeme.
Sociálne správanie a teritorialita
Pohybuje sa jednotlivo, v pároch alebo malých skupinkách; skupinkové korroborée (až 12+ jedincov na konári); háji nektárové zdroje pred konkurentmi
Medárik žltolíci je čiastočne teritoriálny pri nektárových zdrojoch — aktívne vyháňa iné jedince (aj väčšie medáriky). V záhradách sa niekedy správa ako agresívny dominantný druh pri kŕmidlách s nektárom. Charakteristické sú skupinové korroborée — zhromaždenia 12 a viac jedincov sediaci na spoločnom konári, kde sa intenzívne striedavo ozývajú, po ktorom nasleduje náhly rozptyl.
Podnebie a klimatické nároky
Mierny až poloaridný klimát pevninskej Austrálie; celoročne stály, nesťahovavý druh s lokálnymi pohybmi za kvetením
Druh je prispôsobený na mierny až poloaridný klimát JV, centrálnej a čiastočne severnej Austrálie. Znáša letné horúčavy JV Austrálie aj suchšie podmienky vnútrozemia — tam sa však sústreďuje výhradne pri vodných zdrojoch. V minulosti bol vzácnym hosťom v Sydney, od 40.–60. rokov 20. stor. sa jeho areál rozšíril a v meste sa stal bežným.
Hniezdo a hniezdenie
Malé miskovité hniezdo (5–6 cm priemer) z tráv, kôry a pavučín, vyložené srsťou, vlnou a perím; umiestnené v korune stromu 1–20 m; znáška 2–3 vajcia
Samica stavia malé miskovité hniezdo (5–6 cm priemer, podobná hĺbka) z tráv a jemných pásov kôry, zviazaných pavučinou a vyložených zvierašou srsťou, vlnou a perím — hniezdo je citlivo tkané, pružné a odolné. Umiestňuje ho v korune stromu alebo kroviny, 1–20 m od zeme (zriedkavo v imele). Znáška: 2–3 vajcia (rozsah 1–4) bielej až svetloružovej farby s červenohnedými škvrnami; rozmery vajca ~20 × 15 mm, hmotnosť ~2,45 g (zdroj: Wikipedia EN). Inkubácia: 14 dní (samica; zdroj: Birds in Backyards). Nestling: 14 dní; po opustení hniezda rodičia dokrmujú mláďatá ďalšie 2 týždne. Za sezónu 2–3 znášky.
Kúpanie a hygiena
Vyhľadáva plytkú vodu; bežný návštevník záhradných napájadiel, plytkých kaluží a potôčikov
Medárik žltolíci sa pravidelne kúpe v plytkých vodných zdrojoch — záhradné napájadlá, kaluže, brehy potokov. Voda je dôležitou súčasťou jeho denného režimu — využíva ju na pitie aj kúpanie. V záhradách so záhradnou misou s vodou je bežným a vítaným hosťom.
Denná aktivita
Striktne denný vták; jeden z prvých spevavcov, ktorý sa ozve na úsvite, a jeden z posledných, ktorý stíchne za súmraku
Medárik žltolíci je striktne denný vták s výraznou rannou a večernou vokálnou aktivitou. Gleaning v korunách stromov prebieha počas celého dňa; ranné hodiny sú najintenzívnejšie pre tokové Song Flights v hniezdnej sezóne. Druh nepodniká nočné ani sezónne migrácie.

Rozmnožovací cyklus

Tok a Song Flight
August–december (hlavná sezóna; hniezdenie možné kedykoľvek; zdroj: Australian Museum, Birds in Backyards)

Samec predvádzajú Song Flights — spev pri vzlete nad korunami stromov, potom prudký strmohlav-ponor do blízkej koruny; opakuje počas celého dňa v hniezdnej sezóne. Pohlavná dospelosť nastáva pravdepodobne v prvom roku života (analógiou s príbuznými medárikovitými; druh-špecifické údaje nie sú v overených zdrojoch špecifikované). Druh je nesťahovavý a v jednej lokalite hniezdi opakovane.

Hniezdo a znáška
2–3 vajcia (rozsah 1–4); 2–3 znášky ročne; sezóna hlavne aug–dec (zdroj: Australian Museum, Birds in Backyards, Wikipedia EN)

Samica stavia malé miskovité hniezdo (5–6 cm priemer) z tráv a kôrových pásov viazaných pavučinou, vyložené srsťou, vlnou a perím; umiestňuje ho v korune stromu 1–20 m od zeme (zriedkavo v imele). Znáška: 2–3 vajcia (typicky 2–3, rozsah 1–4) belavej až svetloružovej farby s červenohnedými škvrnami; rozmery ~20 × 15 mm, hmotnosť ~2,45 g. Za sezónu 2–3 znášky.

Inkubácia
14 dní; inkubuje výhradne samica (zdroj: Birds in Backyards)

Inkubácia trvá 14 dní a vykonáva ju výhradne samica (zdroj: Birds in Backyards). Samec háji teritórium a nektárové zdroje v okolí hniezda. Inkubácia prebieha aj pri austrálskych letných horúčavách — hniezdo je tienené korunou stromu.

Liahnutie a kŕmenie mláďat
Obaja rodičia kŕmia; niekedy s pomocníkmi; nestling 14 dní (zdroj: Birds in Backyards)

Mláďatá sa liahnu krmivé (altriciálne). Kŕmia ich obaja rodičia, niekedy aj pomocníci z okolia — hmyz a bezstavovce sú v tomto období nevyhnutnou bielkovinovou zložkou. Nestling (pobyt v hniezde): 14 dní; po opustení hniezda rodičia mláďatá dokrmujú ďalšie 2 týždne.

Vývoj mláďat
Juvenily tlejšie s bledším zobákom; dospelé sfarbenie sa vyvíja v priebehu prvého roka

Juvenilné jedince sú celkovo tlejšie a menej kontrastné ako dospelci — farba tela je bledšia olivová, biele krčné pierko menej výrazné, a zobák má žltkavú základňu na dolnom zobáku (dospelci v hniezdnom období majú zobák celý čierny). Plné dospelé sfarbenie vrátane čierneho zobáka sa vyvíja v priebehu prvého roka.

Pohlavná dospelosť a dožitie
Pravdepodobne 1. rok; max. zaznamenané dožitie 15,9 r vo voľnej prírode (ABBBS; zdroj: AnAge)

Presný vek pohlavnej dospelosti pre tento druh nie je v dostupných zdrojoch špecifikovaný — analógiou s príbuznými medárikovitými sa odhaduje na prvý rok života. Maximálne zaznamenané dožitie vo voľnej prírode je 15,9 roka (banding dáta Australian Bird and Bat Banding Scheme — ABBBS; zdroj: AnAge/senescence.info, hodnotenie Large/Acceptable). Priemerná hmotnosť dospelca v banding databáze: 19,4 g.

Ochočenie a kontakt

5 Trvanie: Druh sa v zajatí prakticky nechová a neochočuje — ide o voľne žijúceho austrálskeho endemita. Aklimatizácia na fyzický kontakt s ľuďmi nie je reálnym cieľom.

Medárik žltolíci je voľne žijúci divoký druh, ktorý sa v bežnej európskej avikultúre nechová. V austrálskych záhradách a parkoch s natívnymi rastlinami je odvážny a celkom zvyknutý na prítomnosť ľudí, no táto ochota blízkosti nie je ochočenie — je to adaptácia na suburbánne prostredie. Nie je to vták na ruku ani spoločenský maznáčik. Najlepší spôsob kontaktu s týmto druhom je pozorovanie vo voľnej prírode alebo záhrade s natívnymi drevinami pri návšteve Austrálie.

1

Neusiluj sa o ochočenie — medárik žltolíci je voľne žijúci endemit Austrálie; v SR a EÚ sa bežne nechová

2

Ak ťa druh zaujíma, sleduj ho vo voľnej prírode — v záhradách a parkoch s eukalyptami a bánksiami po celej JV Austrálii je druh mimoriadne bežný a dobre pozorovateľný

3

Ak pozoruješ zraneného jedinca v Austrálii, odovzdaj ho záchrannej stanici (WIRES alebo miestnej wildlife rescue) — nemanipuluj bez odbornej pomoci

4

Podpora výsadby natívnych drevín (eukalypty, bánksie, grevílie) v záhradách pomáha populácii tohto druhu v suburbannom prostredí

Cena a kde kúpiť

v SR a EÚ sa bežne nepredáva — trhová cena v avikultúre neexistuje (presné údaje neoverené)

Medárik žltolíci nie je zaradený v CITES, avšak austrálska legislatíva zakazuje odchyt a vývoz divých austrálskych vtákov. V SR a EÚ sa bežne nepredáva a trhová cena preň neexistuje. Ide o atlasový voľne žijúci druh; táto stránka nie je chovateľský inzerát.

Druh sa v SR nepredáva — ide o voľne žijúceho endemita Austrálie; austrálska legislatíva zakazuje odchyt a vývoz divých jedincov
Sledovanie vo voľnej prírode počas návštevy Austrálie — v záhradách a parkoch s eukalyptami pri vode je druh mimoriadne bežný a výborne pozorovateľný
Databázy eBird, Avibase a xeno-canto — najlepší zdroj nahrávok, fotografií a rozšírenia druhu
Na čo si dať pozor Medárik žltolíci nie je vták na predaj ani bežný chovateľský druh v SR alebo EÚ. Záujem o tento druh najlepšie uspokojí sledovanie vo voľnej prírode — v austrálskych záhradách s natívnymi drevinami pri vode je druh bežný a nápadný vďaka ranným Song Flights a charakteristickému bielemu krčnému pierku.

Porovnanie s podobnými druhmi

POROVNANIE DĹŽKY (cm) Medárik žltolíci 15–17 cm Medárik žltoplumový 14–18,5 cm Medárik piesočnatý 14–16 cm Medárik sivočelý 15–17 cm Medárik krikľavý 24–28 cm
Medárik žltolíci Medárik žltoplumový (Ptilotula ornata, Yellow-plumed Honeyeater) Medárik piesočnatý (Ptilotula fusca, Fuscous Honeyeater) Medárik sivočelý (Ptilotula plumula, Grey-fronted Honeyeater) Medárik krikľavý (Manorina melanocephala, Noisy Miner)
Dĺžka15–17 cm14–18,5 cm14–16 cm15–17 cm24–28 cm
Váha16–20 g (priemer 19,4 g, ABBBS)presné údaje neoverenépresné údaje neoverenépresné údaje neoverené60–80 g
Dožitiemax. 15,9 r vo voľnej prírode (ABBBS banding)presné údaje neoverenépresné údaje neoverenépresné údaje neoverenémax. 12,4 r vo voľnej prírode (ABBBS)
Hlučnosťvoľne žijúci endemit pevninskej Austrálie — v SR sa bežne nechovávoľne žijúci endemit Austrálie — v SR sa nechovávoľne žijúci endemit V Austrálie — v SR sa nechovávoľne žijúci endemit Austrálie — v SR sa nechovávoľne žijúci endemit V a JV Austrálie — v SR sa bežne nechová
Stav IUCNIUCN LC; nie je v CITESIUCN LC; nie je v CITESIUCN LC; nie je v CITESIUCN LC; nie je v CITESIUCN LC; premnoženie klasifikované ako EPBC Key Threatening Process
Povahaolivovo-žltkasté telo, žltkastá tvár a hlava, mierne nadol zahnutý čierny zobák; diagnostické BIELE KRČNÉ PIERKO — biely prúžok po strane krku; hniezdni jedinci = celý čierny zobák; nehniezdni/juvenily = žltá základňa dolného zobáka; pohlavný dimorfizmus minimálnyolivovozelená hlava; ŽLTÉ krčné pierko stočené nahor (nie biele ako u žltolíciho); nadol zahnutý čierny zobák; tmavá tvárová oblasť; silne pruhovaný sivohnedý spodok; celkovo olivovozeleno-sivastýtakmer celý hnedoolivový bez výraznej kresby; malé tmavé a žlté pierko na zadnom okraji ušných kroviek (NIE výrazné biele krčné pierko ako u žltolíciho); jemné žlté sfarbenie na hrdle; adulti s celým čiernym zobákom, juvenily so žltou základňousivá čelná oblasť a obočie; ŽLTÉ krčné pierko (nie biele); pruhovaný spodok s olivovožltými tónmi; sivoolivový chrbát; nadol zahnutý čierny zobákvýrazne väčší než žltolíci; prevažne sivé telo, čierne temeno a čierna tvárová maska, žlto-oranžový zobák a nožičky, žltá holá koža za okom — úplne odlišné od jemného olivového sfarbenia žltolíciho; biele čelo pri čiernom temene
Areálväčšina pevninskej Austrálie (chýba Cape York Peninsula, JZ, Tasmánia); ripariánne eukalyptové lesy a mokradné drevinové porasty; suburban parky a záhrady; stály druh; 4 poddruhymallee a otvorené lesy temperátnych a semiaridných oblastí Austrálie (JZ Queensland, V NSW, Victoria, J a JZ Austrália, JZ WA); preferuje mallee eukalypty (nie riečne); IUCN LCsubtropické a temperátne lesy V Austrálie (Q od Mary River po JV Vic); biotopy suchých a vlhkých tvrdolistových lesov; nie je striktne viazaný na riečne eukalypty ako žltolíciaridné a semiaridné oblasti centrálnej, severnej a severozápadnej Austrálie; preferuje akáciové a eukalyptové lesy v suchých oblastiach — výrazne odlišný areál od žltolíciho (ripariánny JV Austrália)Q, NSW, Victoria, SA, Tasmánia; otvorené eukalyptové lesy, vresoviská, suburbanné parky; stály koloniálny agresívny nektárovce; 4 poddruhy; vyháňa menšie druhy vrátane žltolíciho

Choroby a prevencia

Stres a poranenia z odchytu a manipulácie
vysoká

Príznaky: Panika, nárazy do prekážok, poranenia krídel a hlavy, vyčerpanie, odmietanie potravy, náhly úhyn

Najväčšie riziko pre voľne žijúci druh v dočasnej ľudskej starostlivosti. Stres oslabuje imunitu a je priamou príčinou úhynu. Kľúčové: ticho, tma, minimum manipulácie a rýchly transfer ku kvalifikovanej záchrannej stanici. Cieľom je vždy návrat do prírody, nie udomácnenie.

Aspergilóza (Aspergillus spp.)
stredná

Príznaky: Ťažké dýchanie, dýchanie s otvoreným zobákom, letargia, nechutenstvo, chudnutie, zmena hlasu

Plesňová infekcia dýchacích ciest z vlhkého alebo plesnivého prostredia — riziko u stresovaných jedincov v dočasnej ľudskej starostlivosti. Prevencia: suché, dobre vetrané prostredie, čerstvé krmivo. Liečba antifungálnymi liekmi patrí výhradne do rúk aviárneho veterinára.

Trichomoniáza a ďalšie črevné infekcie
stredná

Príznaky: Vracanie, riedky trus, chudnutie, letargia, osliznuté perie pri zobáku

Trichomoniáza (Trichomonas gallinae) a bakteriálne črevné infekcie sa môžu objaviť u jedincov v dočasnej starostlivosti. Prevencia: hygienické prostredie, čerstvá voda, karanténa nových jedincov. Liečba patrí veterinárovi.

Predácia — introdukované mačky, líšky a havrane
stredná

Príznaky: Poranenia od predátorov, hniezda ničené, pokles lokálnych populácií

Introdukované šelmy — domáce a zdivočené mačky (Felis catus) a líšky (Vulpes vulpes) — sú v Austrálii hlavnou príčinou úhynu vtákov v záhradách a na okrajoch miest. Mláďatá po vyletení z hniezda sú osobitne zraniteľné. Ochranné opatrenia: mačky v interiéri v noci, hustá vegetácia ako úkryt.

Endoparazity a kokcídie
stredná

Príznaky: Riedky trus, chudnutie napriek žravosti, nastŕpané perie, slabosť

Voľne žijúce medáriky môžu niesť črevné parazity, ktoré sa pri strese alebo v stiesnenom prostredí premnožia. U jedincov v dočasnej starostlivosti pomáha hygiena a koprologická kontrola; liečba patrí veterinárovi. Nové jedince drž oddelene v karanténe.

Prevencia Medárik žltolíci sa v SR bežne nechová, preto zásady platia pre dočasnú starostlivosť o zranené alebo oslabnuté voľne žijúce jedince v Austrálii (záchranná stanica): (1) Minimalizácia stresu — ticho, tma, čo najmenej manipulácie. (2) Špecializovaná nektárová strava — komerčný nektárový prípravok pre medárikovité a čerstvý hmyz; žiadne cukrové roztoky z domácej kuchyne. (3) Suché, bezprievanové a hygienické prostredie — prevencia aspergilózy. (4) Karanténa pri podozrení na parazity. Cieľom je vždy rýchle uzdravenie a návrat do prírody. Pri každom príznaku choroby vyhľadaj aviárneho veterinára.

Zaujímavosti

1

Biele krčné pierko — jedinečný identifikačný kľúč — medárik žltolíci je jediný druh v rode Ptilotula s bielym (nie žltým) krčným pierkom — bielym prúžkom po strane krku od hrdla k okraju šije. Tento znak ho spoľahlivo odlíši od všetkých podobných druhov rodu. Pierko je u niektorých jedincov lemované úzkym čiernym pásom navrchu, čo zvyšuje jeho kontrast. V angličtine je druh nazvaný priamo podľa tohto znaku: White-plumed (biele-plumed) Honeyeater.

2

Zobák prezrádza hniezdny stav — u dospelých jedincov je v hniezdnom období zobák celý čierny (vrátane ústneho kútika); mimo hniezdneho obdobia a u juvenilov sa objavuje žltkavá až žltooranžová farba na základni dolného zobáka a u niektorých jedincov aj žltý kútik (gape). Tento sezónny jav je spoľahlivým terénnym vodítkom na určenie hniezdneho stavu jedinca.

3

15,9 roka — dlhoveký malý vták — podľa dát ABBBS (Australian Bird and Bat Banding Scheme) zaznamenal maximálne dožitie tohto malého medárika vo voľnej prírode 15,9 roka (zdroj: AnAge). Pre vtáka s hmotnosťou len ~19 g je to pozoruhodné — ukazuje, ako natívne austrálske drevinové prostredie dokáže udržiavať dlhovekosť u bežných spevavcov.

4

Song Flight — ranná choreografia nad eukalyptami — samce medárika žltolíciho každé ráno v hniezdnej sezóne predvádzajú Song Flights: vzlet nad koruny eukalyptov spojený so spevom a prudkým strmohlav-ponáraním do konárov. Toto správanie slúži na hájenei teritória a na oslňovanie samíc. Kombinácia akustického (spev) a vizuálneho (pohyb) signálu je u malých medárikovitých výnimočná.

5

Korroborée — záhadné zhromaždenia — medárik žltolíci sa niekedy zhromažďuje v skupinách 12 a viac jedincov sediaci vedľa seba na spoločnom konári, kde sa intenzívne a striedavo vokalizujú v rýchlom slede a potom sa náhle rozletia (zdroj: Birds in Backyards). Toto správanie, nazývané korroborée (podľa austrálskeho domorodého zhromaždenia), má pravdepodobne sociálnu úlohu, no jeho presná funkcia nie je plne objasnená.

6

Štetkový jazyk na 60 filamentoch — ako každý medárik, aj Ptilotula penicillata má špeciálny jazyk s kefkovitými filamentami (60 štetín) adaptovaný na efektívne ťaženie nektáru z kvetov. Jazyk pracuje ako špongia — mopping nektáru priamo zo zásobníkov kvetov eukalyptov, bánksií a grevílií. Druh je tak dôležitým opeľovačom endemickej austrálskej flóry.

7

Lerp — skrytá pochúťka — okrem nektáru zbiera medárik žltolíci lerp: cukrové kryty, ktoré si larvy psyllid-cicavíc (mšice a príbuzné) budujú na listoch eukalyptov na ochranu. Tieto drobné cukrové čiapočky sú výdatným zdrojom energie a sú pre australské medáriky tak lákavé, že pri premnožení lerpu sa v oblasti môžu zhromaždiť stovky jedincov.

8

Z Lichenostomus na Ptilotula — druh bol viac ako 150 rokov zaraďovaný do rodu Lichenostomus (ako Lichenostomus penicillatus). Molekulárno-fylogenetické štúdie z rokov 2011–2015 ukázali, že Lichenostomus bol parafyletický; skupina penicillata a príbuzných druhov bola preto vyčlenená do obnoveného rodu Ptilotula Mathews, 1912. IOC World Bird List prijal túto zmenu, takže v moderných zdrojoch nájdete oba názvy.

9

Suburbanný úspech — pôvodne bol druh v Sydney vzácnym hosťom; od 40.–60. rokov 20. storočia sa jeho areál výrazne rozšíril a stal sa bežným vtákom mestských parkov a záhrad. Schopnosť prosperovať v suburbánnom prostredí za podmienky dostupnosti eukalyptov a iných natívnych drevín pri vode z neho robí jeden z mála spevavcov, ktorým urbanizácia prospela — pokiaľ sú zachované riečne porasty.

Taxonomická klasifikácia

species Medárik žltolíci (Ptilotula penicillata)
Ríša Animalia
Kmeň Chordata
Trieda Aves (vtáky)
Rad Passeriformes (vrabcotvaré)
Čeľaď Meliphagidae (medárikovité)
Rod Ptilotula Mathews, 1912
Druh Ptilotula penicillata (Gould, 1837)
Poddruh SR v SR sa vo voľnej prírode nevyskytuje — endemit pevninskej Austrálie; v európskej avikultúre sa bežne nechová
Poddruhy Štyri poddruhy (IOC, Wikipedia EN, Avibase): P. p. penicillata (nomínát — JV Austrália, najväčší poddruh, samce priemer 20,5 g, samice 18,1 g); P. p. leilavalensis (Z-centrálna Austrália); P. p. carteri (severozápadná Austrália, dlhší zobák); P. p. calconi (najmenší, JZ oblasti). Druh bol pôvodne opísaný Johnom Gouldom v roku 1837 ako Meliphaga penicillata; do roku 2015 ho väčšina zdrojov zaraďovala do rodu Lichenostomus (Lichenostomus penicillatus). Rod Ptilotula bol zrevidovaný a prijatý modernou taxonómiou (IOC World Bird List) ako platný pre skupinu penicillata a príbuzných druhov.
Avibase_ID CE7BDFB9D061E80F

? Často kladené otázky

Kľúčovým a jednoducho zapamätateľným znakom je biele KRČNÉ PIERKO — biely prúžok po strane krku od hrdla k okraju šije, u niektorých jedincov s úzkym čiernym horným lemom. Telo je olivovo-žltkasté až sivookrovkasté, tvár a hlava žltkasté, zobák mierne nadol zahnutý a v hniezdnom období celý čierny. Tento biely prúžok je jedinečný v rode Ptilotula — ostatné príbuzné druhy majú pierko žlté alebo ho nemajú vôbec. Juvenily a nehniezdne jedince majú žltkavú základňu dolného zobáka.

Rozhodujúci je farba krčného pierka: medárik žltolíci = BIELE pierko; medárik žltoplumový (Ptilotula ornata, Yellow-plumed Honeyeater) = ŽLTÉ pierko stočené nahor, olivovozelená hlava, silne pruhovaný spodok; medárik piesočnatý (Ptilotula fusca, Fuscous Honeyeater) = malé tmavo-žlté pierko na zadnom okraji ušných kroviek, celkovo hnedoolivové a nezoridentované sfarbenie bez kontrastov; medárik sivočelý (Ptilotula plumula, Grey-fronted Honeyeater) = žlté pierko, sivá čelná oblasť, striekaný spodok; medárik sivohlavý (Ptilotula keartlandi, Grey-headed Honeyeater) = žlté pierko, sivá hlava a tmavosivozelená čeľusťová plocha, aridné kamenisté oblasti. Jedine biele pierko u žltolíciho je dostatočný terénny znak.

Druh je bežný na väčšine pevninskej Austrálie — v JV Austrálii (Victoria, NSW, Queensland) je jedným z najhojnejších spevavcov, hojný je aj v Južnej Austrálii a čiastočne v Severnom teritóriu a WA. Vyhľadáva riečne eukalypty a zamokrené drevinové porasty pri vode — rieky, potoky, jazerá, nádrže. Chýba na Cape York Peninsula (ďaleký sever), na ďalekom juhozápade a na Tasmánii. V suburbanných záhradách a parkoch s natívnymi drevinami ho nájdete takmer všade v JV Austrálii.

Potrava je prevažne rastlinná so živočíšnym doplnkom: primárne nektár kvetov eukalyptov, bánksií a grevílií; ďalej lerp (cukrové kryty lariev Psyllidae na listoch eukalyptov), manna (cukrové sekréty z rán kôry) a medovica zo cicavíc; hmyz a larvy (chrobáky, muchy, pavúky) lovené gleaning-om v korunách 5–13 m, niekedy aj vo vzduchu; sezónne ovocie a drobné semená. Špeciálny štetkovitý jazyk (60 filamentov) je adaptáciou na ťaženie nektáru. Druh je dôležitým opeľovačom natívnej austrálskej flóry.

Medárik žltolíci je aktívny a výrazný vokalizátor — jeden z prvých vtákov, ktoré sa ozývajú za úsvitu, a poslednými, ktoré stíchnú za súmraku. Najcharakteristickejšia je opakujúca sa pesnička chick-ick-o-wee alebo chirrapo-we-weet. Bežnou hláskou sú ostré chip-chip kontaktné výkrazy počas kŕmenia v skupinkách. Samce v hniezdnej sezóne predvádzajú Song Flights — spev pri vzlete nad korunami stromov s prudkým ponorením. Skupinové korroborée (12+ jedincov na konári) produkujú hlasné spoločné vokalizačné sekvencie. Nenapodobňuje ľudskú reč.

IUCN hodnotí druh ako Least Concern (LC) — najmenej ohrozený. Druh je bežný a hojný na väčšine pevninskej Austrálie a dobre sa adaptuje na suburbanné prostredie. Nie je zaradený v žiadnej prílohe CITES. Austrálska legislatíva chráni všetky natívne druhy pred odchytom a vývozom. V jednotlivých austrálskych štátoch je druh hodnotený ako Secure (zabezpečený). Hlavné hrozby zahŕňajú stratu riečnych drevín, introdukované mačky a líšky a fragmentáciu biotopov — no ani jedna z týchto hrozieb neohrozuje celkovú populáciu v dohľadnom horizonte.

Samica stavia malé miskovité hniezdo z tráv a kôry viazaných pavučinou, vyložené vlnou, srsťou a perím, umiestnené v korune stromu 1–20 m od zeme. Znáša 2–3 vajcia (rozsah 1–4) belavej až svetloružovej farby s červenohnedými škvrnami. Inkubácia trvá 14 dní a vykonáva ju výhradne samica; mláďatá zostávajú v hniezde ďalších 14 dní a rodičia ich dokrmujú ešte 2 týždne po vyletení. Za sezónu hniezdi 2–3× (vrchol august–december). Maximálne zaznamenané dožitie vo voľnej prírode: 15,9 roka (ABBBS banding).

ZDROJ: Avibase (Ptilotula penicillata, Avibase ID CE7BDFB9D061E80F, SK: medárik žltolíci, DE: Weißbürzel-Honigfresser, FR: Méliphage serti, https://avibase.bsc-eoc.org/species.jsp?avibaseid=CE7BDFB9D061E80F)

 Video — Medárik žltolíci

Medárik žltolíci (Ptilotula penicillata) — spev a hlas v prírode

Medárik žltolíci (Ptilotula penicillata) — správanie a biotop

 Cudzie názvy

Anglicky:   White-plumed Honeyeater, Česky:   medosavka belochocholatá, Nemecky:   Weißbürzel-Honigfresser, Španielsky:   Mielero Empenachado, Francúzsky:   Méliphage serti, Taliansky:   Succiamiele piumebianche, Holandsky:   Witpluimhoningeter, Portugalsky:   Melífago-de-colar, Poľsky:   złotouch blady, Maďarsky:   ártéri mézevő, Rusky:   Серо-жёлтый медосос, Japonsky:   ミミジロコバシミツスイ, Latinsky:   Ptilotula penicillata (Gould, 1837)